Stále živé spomienkyKolektív zváračského kurzu – spodný rad prvý zľava <strong>Ing</strong>. J. Lombardini, CSc.,v strede s klobúkom v ruke <strong>prof</strong>. J. <strong>Čabelka</strong>sa rozhodli, že zavedú výrobu zváracích elektród, ktorésa dovtedy len dovážali, bol to práve mladý inžinier<strong>Čabelka</strong>, ktorého poslali na štúdium do Paríža na postgraduálneštúdium zvárania, aby získal potrebné vedomostina rozbehnutie tejto výroby. Po návrate sa stalhlavným zriaďovateľom novej elektródovne, ale eštepred dokončením „prišiel Mníchov“. Poliaci vtedy anektovaličasť Sliezska vrátane Bohumína. Okamžite prišielpríkaz všetko demontovať a presťahovať do Vamberka,kde firma získala nové priestory. Okrem výroby, na ktorúdostali licenciu od švédskej firmy Kjellberg, zriadil ajskúšobňu a kurz zváračov. Neskôr začal vyvíjať a vyrábaťvlastné elektródy, organizoval vedecké seminárea systematické vzdelávanie vo zváraní. Na tie pomeryvznikol teda pomerne komplexný zváračský inštitúta tiež idea o založení zváračského ústavu ešte väčšiehorozsahu, keď sa celá situácia upokojí.Zaujímavá príhoda, ktorá vás napadne hneď pri prvejmyšlienke na neho?ML: Leteli sme na medzinárodné zasadnutie IIW do Torontav roku 1969. Vtedy už <strong>prof</strong>esor <strong>Čabelka</strong> nebol riaditeľomústavu, ale išiel tam za SVŠT a letela s namiaj manželka prezidenta IIW, pani Oehlerová, s ktorousme sa dobre poznali. Leteli sme aj nad Niagarskýmivodopádmi, kde sa pár rokov predtým stala veľká haváriaa dokonca aj New York bol vtedy bez elektrinya ona mi hovorí – Milan, vieš, že sa potom narodilo zadeväť mesiacov veľa detí? Veď čo mali tí ľudia v noci robiť,keď bola tma? Ja som, samozrejme, celú konverzáciuautomaticky prekladal a ona sa vtedy zľakla – Milana ty si preložil všetko, čo som povedala? Ja na to,že áno a ona na to – a čo si teraz o mne ten starý pánvzadu pomyslí? Ja som bez premýšľania pretlmočil ajtúto vetu. <strong>Čabelka</strong>, ktorý hovoril len po francúzsky, vtedyvyskočil – a čo si tá stará baba o mne myslí...? Tak tobolo veľmi milé, ale tú „starú babu“ som si už veru netrúfolpreložiť (smiech).JL: Príhod je veľa. Popri výstavbe Výskumného ústavuzváračského sa veľmi ľudsky nezabúdal pozerať ajna jeho pracovníkov a na ministerstve zháňal peniazeaj na výstavbu bytoviek pre zamestnancov ústavu. Tobola veľká vec, lebo dostať byt krátko po vojne bolo veľmiťažké, ak nie nemožné. Tak vznikli bytovky v Krasňanocha potom aj v Ružinove. Okrem toho podniky v tomčase boli veľmi prepolitizované. Ale on si to vedel takzariadiť, že keď mal dostať nového kádrovníka, prišielna to miesto slušný človek. Ale existuje aj veľa veselýchpríhod. Školu som končil na jeseň v roku 1949 a keďsom si bol dať uzavrieť index, stretol som cestou z dekanátusvojho dobrého kamaráta <strong>Ing</strong>. Ferdinanda Záhoranského,ktorý bol u <strong>prof</strong>esora Čabelku asistentom.Dali sme sa do reči a keď zistil, že ešte nemám vyhliadnutézamestnanie, navrhol mi, aby som si podal žiadosťk <strong>prof</strong>esorovi Čabelkovi, ktorý práve zakladal Výskumnýústav zváračský. Tak som sa prihlásil a hneď sa mi ajprihodila veľmi zaujímavá príhoda. Začal som chodiť naprednášky postgraduálneho štúdia, keď si ma zavolaldo kancelárie a ukázal mi list z Povereníctva priemyslu,že ma nemajú prijať na postgraduál. Nevedel som prečo,ale on mi navrhol zaobstarať si z hocijakého úradnéhoorgánu odporúčanie,že somna štúdium vhodnýa list z povereníctvavraj budemearchivovať v smetnomkoši (smiech).Ja som mal strýkana Národnom výborev Žiline a tenmi poslal takú óduna moju dokonalosť,že sa <strong>prof</strong>esor<strong>Čabelka</strong> až zasmial,keď to videla všetko bolo v poriadku.Ako ste sa pozeralina skončenie<strong>Ing</strong>. J. Lombardini, CSc.činnosti <strong>prof</strong>esora Čabelku vo Výskumnom ústavezváračskom?ML: My sme sa nikdy nedozvedeli, prečo musel odísť. Prišliza ním páni z Prahy, že už nie je riaditeľom a z hodinyna hodinu musel odísť. My sme sa to dozvedeli v priebehudopoludnia a veru sa to hneď prejavilo. Nálada v ústavesa okamžite zhoršila, lebo veľká väčšina ľudí stála zaním. Našlo sa zopár takých, ktorí proti nemu brojili, alevedeli sme, ktorí sú to. Keď potom prišiel rok 1968, takpráve tých straníkov, ktorí sa postavili proti nemu, povyhadzovaliz komunistickej strany a tiež sme nevedeli, ktoza tým stojí. Dostali tak zaslúženú odplatu.JL: Pod jeho vedením sme sa odborne zdokonaľovalia vytvárali si príjemné pracovné prostredie. VÚZ sa stalznámym nielen doma, ale vypracoval sa na úroveň medzinárodneuznávaného vedeckého pracoviska a meno<strong>Čabelka</strong> sa stalo známe aj v zahraničných odbornýchkruhoch, z čoho sme aj my, jeho spolupracovníci, ťažili.Smutné bolo, že sa napriek dobrým pomerom vo Výskumnomústave zváračskom našla skupina politickyzaštítených pracovníkov, ktorí sa postarali o to, že <strong>prof</strong>esor<strong>Čabelka</strong> bol zbavený funkcie riaditeľa a vylúčenýz ústavu. Svoju činnosť potom zameral len na prácuv SAV a na vysokoškolskej katedre. Občas sme ho potomviacerí bývalí spolupracovníci navštevovali,aby videl, že sme mu zostali vďační a nezabudli
100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKUProfesor <strong>Jozef</strong> <strong>Čabelka</strong> – stručný životopis1910 <strong>prof</strong>esor <strong>Čabelka</strong> sa narodil v Holíči1916 nastúpil do základnej školy v Holíči1928 absolvoval Reálne gymnázium v Hodoníne1928 – 1932 poslucháč Strojníckej fakulty Vysokéhoučení technického v Brne1932 – 1934 poslucháč Elektrotechnickej fakulty Vysokéhoučení technického v Brne1934 – 1937 École supérieure de soudure autogènev Paríži1937 – 1939 inžinier v <strong>Dr</strong>átovne Bohumín1939 – 1945 vedúci v Elektrodrôtovni vo Vamberku1943 – 1976 vymenovaný za prednostu Ústavu mechanickejtechnológie na Odbore strojnéhoa elektrotechnického inžinierstvaSVŠT – OSEI (dnes Katedra fyzikálnejmetalurgie zváranie a zlievania na Strojárskejfakulte a Elektrotechnickej fakulteSTU)1942 – 1978 <strong>prof</strong>esor SVŠT v Bratislave1946 – 1947 dekan OSEI1947 – 1948 prodekan OSEI1946 – 1949 námestník generálneho riaditeľa Kovorobnýcha strojárskych závodov na Slovensku1949 – 1961 riaditeľ Výskumného ústavu zváračskéhov Bratislave1952 založil spoločný časopis slovenskýchi českých zváračských odborníkov –Svarovanie, ktorý dodnes vychádzas názvom Zváranie-Svařování1965 – 1968 prodekan Strojníckej fakulty SVŠT1953 – 1979 externý riaditeľ Ústavu kovových materiálovSAV v Bratislave1987 <strong>prof</strong>esor <strong>Čabelka</strong> zomrel v BratislavePoznámka:Ústav mechanickej technológie na Odbore strojného a elektrotechnickéhoinžinierstva SVŠT sa v roku 1950 mení na Katedru mechanickej technológie,ktorá sa neskôr mení na Katedru fyzikálnej metalurgie zvárania a zlievaniaStrojníckej fakulty SVŠT, kde funkciu vedúceho katedry vykonával <strong>prof</strong>.<strong>Čabelka</strong> až do roku 1976.Návšteva <strong>prof</strong>. Čabelku v IndiiBusta <strong>prof</strong>esora Čabelku, umiestnená vo VÚZ – PI SRVedecké pocty a vyznamenania udelené<strong>prof</strong>esorovi <strong>Jozef</strong>ovi ČabelkoviPrvá cena pre vedu Lincoln Welding Foundation, Cleveland, USA, 1947Cena mesta Bratislavy, 1949Čestné uznanie mesta Bratislavy, 1950Laureát Štátnej ceny Klementa Gottwalda, 1952Cena 1. stupňa I. Dimitrova, 1957Pamätná medaila Českého vysokého učení technického, Praha, 1957ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 65