I Finanziamenti Comunitari Európske fondy I Finanziamenti ...
I Finanziamenti Comunitari Európske fondy I Finanziamenti ...
I Finanziamenti Comunitari Európske fondy I Finanziamenti ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
KONKURENCIESCHOPNOSŤ<br />
SLOVENSKEJ EKONOMIKY<br />
Ekonomiku ťahajú zahranièné investície...<br />
Poèas posledných 4 rokov významne narástol význam Slovenska<br />
ako priemyselného centra strednej Európy. Do krajiny<br />
pritieklo od jej samostatnosti celkom 8,1 mld. USD<br />
zahranièných investícií, z ktorých takmer polovica smerovala<br />
do výrobnej sféry, a to najmä exportne orientovanej.<br />
K¾úèovým a najdynamickejším odvetvím je automobilový<br />
priemysel - zatia¾ na montážnej úrovni, postupná špecializácia<br />
však môže vytvoriť podmienky aj pre rozvoj výskumu<br />
a iných sofistikovaných èinností. V roku 2009 by mala<br />
krajina produkovať necelých milión áut roène, èo ju zaradí<br />
na pozíciu "automobilového experta" s celosvetovo najväèšou<br />
produkciou áut na obyvate¾a roène. V absolútnom objeme<br />
bude krajina patriť medzi 20 najväèších automobilových<br />
producentov na svete.<br />
Zrýchlený ekonomický rast podporovaný vyššie uvedenými<br />
ponukovými šokmi (otváraním nových výrobných kapacít)<br />
nenechal na seba dlho èakať. Takmer 10% reálny rast<br />
ekonomiky v Q3/2006 sa už zrejme nebude opakovať,<br />
naïalej však budeme svedkami roèného rastu ekonomiky<br />
na úrovni viac ako 7%.<br />
...tie priťahuje priaznivé prostredie a Euro konvergencia...<br />
Èo priťahuje investorov je súhra viacerých faktorov. Vysoká<br />
efektívnosť práce meraná ako podiel produktivity práce<br />
na jednotku nákladov na prácu. Tá je systematicky najvyššia<br />
v exportne orientovaných odvetviach, ktoré otvárajú<br />
ekonomiku na úrovne patriace medzi najvyššie v EU (Otvorenosť<br />
slovenskej ekonomiky predstavovala v minulom<br />
roku 160% HDP). Silným konkurentom na tomto poli však<br />
èoskoro budú najmä krajiny východného Balkánu -<br />
Rumunsko a predovšetkým Bulharsko, ktoré len pred pár<br />
dòami vstúpili do EU.<br />
Ïalším pro-investièným faktorom je expertná orientácia<br />
danej krajiny na to-ktoré odvetvie, tá pomáha vytvárať špecializáciu<br />
danej krajiny, ako je napr. automobilový a elektrotechnický<br />
priemysel v prípade Slovenska, zároveò však<br />
zvyšuje jeho závislosť na týchto odvetviach.<br />
Nesporne významná je tiež dobrá daòová a pracovná legislatíva<br />
ako aj kvalita infraštruktúry a iné parametre konku-<br />
18<br />
EKONOMICKÉ INFORMÁCIE<br />
Stránku pripravila UniBanka, a.s.<br />
rencieschopnosti. Ak aj krajina práve neexceluje v týchto<br />
ukazovate¾och, zaváži kvalita tzv. mikro-infraštruktúry, t.j.<br />
dostupnosť a kvalifikácia miestnych ¾udských zdrojov,<br />
technická príprava lokality a projektu na konkrétneho<br />
investora a úroveò a systém vyh¾adávania a komunikácie<br />
sinvestorom. Tieto faktory významne favorizovali napr.<br />
Èeskú republiku v období, keï jej reformné úsilie na makroekonomickej<br />
úrovni nebolo najsilnejšie. Špeciálnu rolu<br />
by malo v prípade Slovenska, Slovinska a pobaltských krajín<br />
zohrávať skoré prijatie Eura, ktoré tieto krajiny v oèiach<br />
investorov definitívne zaradí medzi bezpeèné prístavy pre<br />
investície.<br />
Nedostatok (kvalitnej) pracovnej sily môže byť èoskoro<br />
problém.<br />
K¾úèovým pre udržanie si konkurencieschopnosti na<br />
investiènej ale aj produkènej úrovni bude štruktúra pracovnej<br />
sily - najmä jej vzdelanie ale od istej fázy aj jej všeobecná<br />
dostupnosť. Ak uvážime, že 7 z 10 slovenských<br />
nezamestnaných sú nezamestnaní dlhodobo (teda, že<br />
ve¾mi pravdepodobne stratili pracovné návyky), Slovensko<br />
je podstatne bližšie k bodu vyèerpania okamžitého ¾udského<br />
potenciálu než by sa zdalo pozerajúc len na samotnú<br />
výšku nezamestnanosti. Slovenská miera dlhodobo nezamestnaných<br />
je dokonca bezkonkurenène najvyššia v EU.<br />
Hoci v minulosti bola vysoká nezamestnanosť najmä problémom<br />
nedostatku dopytu po práci (krachujúci tradièný<br />
priemysel) v súèasnosti zaèínajú byť ťaživé najmä nedostatky<br />
v ponuke práce (predovšetkým chýbajúce vzdelanie).<br />
Práve zlepšenie vzdelania, zavádzanie tréningov, systematického<br />
preško¾ovania a vôbec celkový dôraz na budovanie<br />
znalostnej ekonomiky sú tak hlavnou výzvou pre<br />
našu ekonomiku na najbližšie roky. O tom, že je èo doháòať<br />
najmä po stránke konkrétnych èinov, nie len verbálnych<br />
deklarácií, svedèí napríklad aj skúsenosť z alokáciou<br />
eurofondov v rokoch 2004-2006. Vtedy Slovensko zaznamenalo<br />
najmenší dôraz na financovanie znalostnej ekonomiky<br />
spomedzi všetkých nových èlenov EU.<br />
Viliam Pätoprstý, Analytik, UniBanka, a. s.
Change language