Nedostatok skla? Vyznamenané výrobky Vetropacku

© Getty Images 

VETROTIME 

Časopis pre zákazníkov spoločnosti Vetropack • júl 2008 • www.vetropack.com 

SUROVINY | Čo je sklo 

RECYCLING | Zo skla sa stáva sklo 

TRH 

Nedostatok skla? 

INOVÁCIA 

Vyznamenané 

výrobky 

Vetropacku

2 

VETROTIME 1/08 

VYDÁVATEĹ 

Vetropack Holding AG, CH-Bülach 

corporate.communication@vetropack.ch 

www.vetropack.com 

03 | TRH | Nedostatok skla? Je potrebné dôkladne plánovať 

06 | INOVÁCIA | Vyznamenané výrobky Vetropacku 

10 | ĽUDIA | Vývoj – každý deň 

12 | SUROVINY | Nedostatok skla 

15 | RECYCLING | Zo skla sa stáva sklo 

17 | UMENIE | Portréty na večnosť 

18 | MATERIÁL SKLO | Stručné dejiny skla – časť 3 

MILÉ ZÁKAZNÍČKY, MILÍ ZÁKAZNÍCI 

Všetko je vecou pohľadu. Iste poznáte ten príklad, keď máme posúdiť, či 

je pohár poloplný alebo poloprázdny. Oba pohľady sú správne aj nesprávne 

zároveň. Priestor pre takéto pohrávanie sa s interpretáciou však 

zaniká, keď sa podarí nájsť spoločný uhol pohľadu. 

Tak je to aj v bežnom podnikateľskom živote. Momentálne nás aj Vás 

znepokojuje úzky profil v dodávkach v európskom sklárskom priemysle, 

ktorý sa nedá vyriešiť zo dňa na deň. Ale aj tu je riešenie – ako je hore 

spomenuté – v aktívnom prístupe a hľadaní spoločného uhlu pohľadu. Pod 

aktívnym prístupom myslím najmä precízne plánovanie. Ak dokážeme – 

Vetropack a Vy, naši zákazníci – spoločne načas plánovať a zostaviť 

podľa možnosti reálnu analýzu potrieb, dokážeme lepšie zladiť dopyt a 

ponuku. Okrem toho to prispieva aj k pevnému partnerstvu, v ktorom sa 

dá vzájomne na seba spoľahnúť. To je pre nás dôležité a to je aj podstatná 

časť našej stratégie. My máme veľký záujem dodávať našim zákazníkom 

to, čo potrebujú. Musíme však vedieť, čo bude potrebné. Nemôžu 

byť predsa pre nás nič platné sľuby, ktoré nie je možné splniť. Oveľa 

radšej vyvíjame a vyrábame sklené obaly, ktoré pozdvihujú a podporujú 

hodnotu výrobkov našich zákazníkov, v úzkej spolupráci s nimi. Niekoľko 

príkladov o tom nájdete v tomto vydaní Vetrotime od strany 6. 

Hospodársky rok 2008 sa rozbehol veľmi dobre. Dobrá konjunktúra, 

priaznivý spotrebiteľský vývoj a plné vyťaženie všetkých našich závodov – 

týmito slovami možno charakterizovať prvú polovičku roka. Vrásky na čele 

spôsobujú stále rastúce ceny energií a surovín. To vedie k zvyšovaniu 

výrobných nákladov, ktoré ani zďaleka nie je možné kompenzovať cieleným 

využívaním starého skla a energeticky úspornejšími taviacimi zariadeniami. 

So srdečným pozdravom 

Claude Cornaz

TRH 

NEDOSTATOK SKLA: 

Je potrebné dôkladne plánovať 

1/08 VETROTIME 3 

Situácia na európskom trhu so sklom je napätá, sklárne ledva stíhajú vyrábať. Zákazníci spoločnosti 

Vetropack môžu však napriek tomu pozerať do najbližšej budúcnosti s dôverou: napriek veľkému 

dopytu bude dohodnuté množstvo k dispozícii. 

Už aj na sever od Álp zavanulo počas tohto pekného ročného 

obdobia slastné «dolce far niente»: obsadené kaviarenské 

stoličky patria všade k typickému koloritu ulíc. 

Výrobcovia nápojov sa tešia, pretože pohoda pod pestrými 

slnečníkmi praje vysokému obratu. V tomto roku však 

niektorí z nich nebudú môcť potenciál trhu využiť naplno: 

stúpajúci dopyt po fľašiach spôsobil úzky profil v dodávaní 

obalového skla. Tomu, kto si fľaše nezabezpečil včas, 

môže dobrý obchod uniknúť. 

Dopyt sa mení rýchlo 

Ako mohlo dojsť k takej napätej situácii po tom, čo sa 

výrobcovia ešte pred pár rokmi sťažovali na nadbytočné 

kapacity a viaceré sklárne zatvorili? Trh so sklenými 

fľašami podlieha permanentným zmenám. To, do akého 

obalu sa nápoje zabalia a ponúknu konečnému spotrebiteľovi, 

je aj otázkou ducha doby a módy. Sklu, ktoré 

pozostáva iba z prírodných látok, pridali vietor do 

plachiet v poslednej dobe do značnej miery aj silnejúce 

ekologické aspekty. Okrem toho sklo patrí k pôžitku, ktorý 

má teraz všade pomerne vysoký kurz. Príklad Ukrajiny

4 


Sklárne Vetropacku 

(zľava doprava): 

St-Prex (CH), Pöchlarn (AT), 

Kremsmünster (AT), 

Kyjov (CZ), 

Nemšová (SK), 

Hum na Sutli (HR), 

Gostomel (UA) 

ukazuje jednoznačne, ako sa dokáže zmeniť dopyt po 

skle za pár rokov: výroba piva stúpla na Ukrajine v priebehu 

posledných rokov takmer o štvrtinu a vodky dokonca 

takmer o polovicu. A dynamika rastu na Ukrajine 

ešte potrvá niekoľko rokov; pri pive sa vychádza napríklad 

z toho, že spotreba v krajine stúpne v najbližších 

rokoch o vyše 200 miliónov – na miliardu fliaš. 

Výroba sa zameriava na dlhšie obdobie 

Prečo sa v takých prípadoch nevyrobí jednoducho oveľa 

viac fliaš? Pretože to zďaleka nie je také jednoduché. 

Dopyt sa môže výrazne meniť v priebehu pár mesiacov 

alebo rokov, ale výroba skla potrebuje svoju kontinuitu. 

Továrne sa nedajú postaviť za noc; stoja veľmi veľa 

peňazí- od 50 do 100 miliónov eur - a musia sa dlhodobo 

vyplatiť. V sklárskom priemysle je z technického a 

ekonomického hľadiska nevyhnutná prevádzka 24 hodín 

denne a bez prerušenia - aspoň 10 rokov. Každá 

odchýlka od týchto pravidiel vyťaženia poznačí do 

vysokej miery hospodárnosť výroby a tlačí ceny do výšky. 

Aj takí veľkí výrobcovia ako Vetropack sú preto nútení 

plánovať výrobné kapacity na veľké časové úseky. Investície 

majú zmysel len vtedy, keď je dopyt trvalý a 

«nespľasne» hneď po jednom vydarenom lete. 

Kapacity vybudované po celej Európe 

Samozrejme nepchá teraz sklársky priemysel hlavu do 

piesku a nevyčkáva, kým nervozita na trhu so sklom 

utíchne a bude môcť opäť udržať krok s dopytom. Kapacity 

sa priebežne budujú - ale tiež starostlivo plánujú a 

zameriavajú na dlhodobé tendencie. V rokoch 2004 až 

2005 stúpla výroba sklených fliaš v Európe o 4 percentá, 

v niektorých štátoch dokonca o 7 percent. Aj Vetropack 

zvýšil efektívnosť vo svojich sklárňach (podrobnosti v 

tabuľke na str. 5). Zvýšené kapacity však doteraz vždy 

zhltol prevyšujúci dopyt. 

Sklu patrí budúcnosť 

Vetropack reaguje teda na dopyt priebežnými investíciami. 

Pritom je podnik presvedčený o inovačnej sile skla 

ako obalového materiálu. Tomuto prastarému materiálu 

patrí budúcnosť. Výrobcovia nápojov a potravín si môžu 

byť istí, že Vetropack podnikne všetko preto, aby dokázal 

dlhodobo plniť priania svojich zákazníkov. Tí, ktorí už 

uzatvorili zmluvy a starostlivo plánujú svoje potreby 

spoločne s Vetropackom, môžu zostať kľudní: Vetropack 

svoje sľuby zákazníkom plní. Aj v ťažkých časoch. 

Sklené obaly pred expedovaním k zákazníkovi

TRH 

Vetropack priebežne rozširuje svoje kapacity 


Chorvátsko. Od mája 2008 slúži rozrastajúcemu sa trhu v balkánskych štátoch renovovaná a zväčšená taviaca 

pec v Hume na Sutli. Okrem toho boli dve výrobné zariadenia na vani na biele sklo nahradené výkonnejšími. 

Česko a Slovensko. V apríli 2008 bolo v rámci pravidelnej revízie taviaceho agregátu vymenené výrobné 

zariadenie na horúcom konci, s cieľom zvýšiť kapacitu. Podobný postup je plánovaný ešte v tomto roku v sklárni 

Nemšová na Slovensku. 

Ukrajina. V Gostomeli na Ukrajine bola v septembri 2007 uvedená do prevádzky najväčšia taviaca pec skupiny 

Vetropack so zariadením na trojité dávkovanie. Na tomto stroji sa formujú súčasne tri fľaše v jednom cykle. 

… časť podnikateľskej stratégie. Už roky patrí k stratégiám skupiny Vetropack priebežný nárast trhu. Tu je 

ešte jeden príklad z roku 2006: vďaka novým taviacim agregátom vo Švajčiarsku, na Ukrajine a na Slovensku ako 

aj opravenému taviacemu agregátu na biele sklo v rakúskej sklárni Kremsmünster bolo možné zvýšiť produktivitu už 

v uplynulom roku.

«uvanomine»: 

nekotúľa sa, 

ale získava ceny

INOVÁCIA 1/08 VETROTIME 7 

CENY SWISS STAR A WORLD STAR PRE VÝROBOK VETROPACKU 

Pekne plochá 

Už rovných päťdesiat rokov oceňuje Švajčiarsky inštitút obalov najlepšie výrobky. V roku 2007 získala 

cenu SWISS STAR nápaditá atraktívna fľaša na víno «uvanomine». Navrhol ju jeden z najvýznamnejších 

dizajnérov Roger Pfund a vyrobila spoločnosť Vetropack. Krátko na to jej World Packaging Organisation 

udelila cenu WORLD STAR. 

Uvavins je pivnica so 75-ročnou tradíciou v Tolochenazi 

medzi mestami Morges a St-Prex. Z úrody na svojich 

vinohradoch s rozlohou 420 hektárov vyrába okolo 200 

druhov vín a vždy prichádza na trh s niečím novým. 

Najnovšie s radou «uvanomine», pozostávajúcou zo 

štyroch kompozícií: Garance, Rubis, Ambre a Topaze. 

Aby vynikla jedinečnosť a inovácia vína, bol pre ich 

prezentáciu vytvorený exkluzívny vzhľad. Pivnica poverila 

s návrhom jedného z najvýznamnejších dizajnérov vo 

Švajčiarsku - Rogera Pfunda. K najznámejším dielam 

ženevského umelca patrí nový švajčiarsky pas, posledná 

séria švajčiarskych bankoviek alebo šeky Reka. Okrem 

toho je Roger Pfund známy humanista – a ako maliar 

naklonený pekným veciam v živote. 

«Conversation piece» 

Pre vytvorenie osobitnej vínovej fľaše sa preto javil Roger 

Pfund ako správny muž. A nesklamal. Modelom «uvanomine» 

vytvoril fľašu, ktorá zanecháva výrazný dojem – 

ako dôsledok napínavého dialógu medzi moderným a 

tradičným. Zozadu fľaša ani nevyzerá nezvyčajne. Vpredu 

je však plochá a – nemôže sa kotúľať. Také nápadne ako 

jej tvar je aj razenie: veľkorysý nápis «uva+» nie je len 

obyčajným vyjadrením značky ale aj sebavedomého 

postoja. Na zadnej strane dominuje bohatý reliéf vínnych 

listov. Niet pochýb: táto fľaša je skutočne niečím novým a 

pri každom stole sa stáva témou rozhovoru. 

Náročná výroba 

Okrem toho je však fľaša aj výzvou – prinajmenšom pre 

tých, ktorí sa podieľali na jej výrobe. Jedným z nich je aj 

Jean-Franck Haspel, vedúci vývoja výrobkov vo Vetropacku: 

«Keďže sa tu jedná o asymetrickú fľašu, nebolo 

ľahké dosiahnuť homogénne rozloženie skla a tým aj 

vnútorného tlaku. Okrem toho naša skláreň v St-Prex je 

principiálne vybavená pre výrobu oválnych fliaš. Kontrola 

kvality a paletizácia musela byť na to špeciálne nastavená. 

U zamestnancov Vetropacku sa však vyvinula silná 

ctižiadostivosť dosiahnuť touto fľašou niečo mimoriadne», 

hovorí Jean-Franck Haspel. 

Nielen dizajn je rozhodujúci 

Táto ctižiadostivosť sa vyplatila. Fľaša «uvanomine» bola 

Švajčiarskym inštitútom obalov vyznamenaná cenou 

SWISS STAR a World Packaging Organisation jej udelila 

cenu WORLD STAR. 

Obe organizácie oceňujú vynikajúci výkon v oblasti 

obalov. Ceny STAR sa neudeľujú len fľašiam na nápoje, 

ale aj novým obálkam, tubám na zubnú pastu alebo 

vedrám z umelej hmoty. «Uvanomine» získala v oboch 

súťažiach ocenenie v kategórii «Dizajn». «Tu bol vynájdený 

nový dizajn fľaše – jedinečný, harmonický,» usúdila 

porota. «Obal zdôrazňuje hodnotu a pozíciu vína.» 

Alebo, jednoducho povedané: fľaša je pekným obalom 

pre ušľachtilý mok.

8 VETROTIME 1/08 

INOVÁCIA 

POT VAUDOIS 1822 – NOVÁ VERZIA 2008 

Tradícia s novou tvárou 

Rodina fliaš Pot Vaudois 1822 dostala novú 

podobu: sklené obaly «demi-pot» s objemom 

0,7 l a «picholette» s objemom 0,35 l nesú 

najnovšie reliéf «vin vaudois». Toto označenie 

pôvodu umožňuje vinárom z kantónu Waadtland 

ešte lepšie sa odlíšiť na trhu. 

Skutočnosť, že Pot Vaudois 1822 je fľašou s bohatou 

tradíciou, potvrdzuje číslo v názve: v roku 1822 ustanovil 

kantón Waadt merné jednotky pre fľaše. Odvtedy existo- 

VYZNAMENANÁ FľASA ˇ 

NA VODKU 

Zlato pre RUBÍN 

Na medzinárodnej výstave v srbskom Novom Sade 

získala fľaša, na vývoji ktorej sa podieľal a aj ju vyrobil 

Vetropack, zlatú medailu. Fľaša sa vyrába pre firmu 

RUBÍN, jedného z najväčších výrobcov nápojov v Srbsku 

a Čiernej Hore. Najslávnejším a na trhu najsilnejším 

výrobkom tejto spoločnosti z Kruševacu v južnom Srbsku 

je brandy VINJAK, ktorého sa každoročne vyrobí a 

naplní do fliaš šesť a pol milióna litrov. Najprestížnejšou 

inováciu je teraz vodka RUBÍN. Keďže v poslednom čase 

je nespočetne veľa výrobcov vodky, pohrali sa v Kruševaci 

s myšlienkou, ako lepšie vyniknúť na trhu – a vsadili na 

celkom netradičný dizajn fľaše. Nová fľaša má štvorcový 

pôdorys, každá zo štyroch strán je v strede prehĺbená, na 

dvoch protiľahlých stranách sa vynímajú rovnako pozdÍžne 

etikety. Červená a biela farba písma majú charakterizovať 

vodku – ako elegantná kombinácia «ohňa a ľadu». 

RUBÍN a Vetropack Straža touto fľašou potvrdzujú, že na 

silno obsadenom trhu sa oplatí vsadiť na originalitu a 

precíznosť pri tvorbe obalu. 

vali v tejto oblasti fľaše «pot» s objemom 1,4 litra, «demipot» 

0,7 l a «picholette» 0,35 l. Obyvateľstvo sa s týmito 

fľašami, ktoré sa vyrábali do konca 19. storočia ručne, 

stotožnilo. Keď sa však výroba skla zautomatizovala, fľaše 

Pot Vaudois sa vytratili. 

Renesancia jednej fľaše 

Asi pred desiatimi rokmi sa asi tucet vinárov z Waadtlandu 

rozhodlo starú fľašu oživiť a získať tak opäť svoju 

jedinečnú tvár na trhu. So svojím zámerom sa obrátili na 

Vetropack, pretože skláreň v St-Prex, uprostred La Côte, je

s regiónom Waadt silne zrastená. Oddelenie dizajnu vo 

Vetropacku obnovilo starú rodinu fliaš a Pot Vaudois 

opatrilo reliéfom ako za starých čias - waadtlandskou 

pečaťou. 

Ďalší vývoj a tradícia 

Koncom roku 2006 predstavila «Office des vins vaudois» – 

organizácia pre PR a reklamu vín z Waadtlandu – svoje 

nové logo. Vytvoril ho známy dizajner Oscar Ribes. 

Zvýrazňuje profil 

vín z kantónu 

Waadtland: 

nová rodina fliaš 

Pot-Vaudois 


Samozrejme, vinári chceli použiť toto logo aj na svojich 

fľašiach. To malo urobiť z «demi-pot» a «picholette» vínové 

fľaše, ktoré by umožnili zviditeľniť túto waadtlanskú tradíciu 

aj mimo regiónu. Vinári sa obrátili opäť na Vetropack. 

Dizajnér Jean-Franck Haspel rozvinul fľašu ďalej bez toho, 

aby narušil jej charakter. Okrem toho koncipoval fľašu tak, 

aby sa dala plniť aj bez centrovacích zariadení, pretože 

malí vinári často nemajú k dispozícii takýto systém. 

Rodina fliaš ako značka 

Jean-Franck Haspel umiestnil logo viackrát na hrdle fľaše – 

štyrikrát na «demi-pote» a dvakrát na «picholette». Etiketu 

fliaš je tak možné umiestniť ľubovoľne bez toho, aby sa 

narušil efekt fľaše. Fľaše s novým logom sú už na trhu a 

inovatívni vinári sú spokojní. Na to, aby sa nová rodina 

fliaš však skutočne etablovala ako značka, je nevyhnutné, 

aby sa dôsledne prezentovala práve v kantóne Waadtland.

10 


Vývoj – každý deň 

Pred dva a pol rokmi sa stala skláreň na Ukrajine súčasťou skupiny Vetropack. Odvtedy 

prežíva jej vývoj riadny nápor. Pre Jurija Vozniuka sú zmeny každodennou záležitosťou: 

v sklárni vedie oddelenie konštrukcie a v uplynulých rokoch sa podieľal na modernizácii 

sklárskeho dizajnu na Ukrajine. 

«Nachádzame sa vo fáze, v ktorej nastupujú nové 

trendy,» hovorí Jurij Vozniuk. To on predsa musí vedieť: 

57 – ročný sklársky návrhár vedie oddelenie konštrukcie v 

sklárni v Gostomeli. Spolu so svojím tímom vytvoril za 

posledné roky vyše 400 noviniek – a ovplyvnil tak vysokú 

úroveň ukrajinského trhu so sklom. «Zájdite niekedy do 

supermarketu,» hovorí Jurij Vozniuk hrdo a pokračuje: 

«Ihneď zistíte, že naše výrobky sú rozmanitejšie a krajšie 

než u našej konkurencie.» To, že v každom regáli 

rozpozná vlastné výrobky, je samozrejmosťou: «Každý z 

našich výrobkov je pre mňa ako vlastné dieťa!» 

To, že Jurij Vozniuk je nadšený pre sklo, vidieť aj z jeho 

životopisu. Celý doterajší život sa zaoberal materiálom – 

sklom. Na Technologickom inštitúte v Kyjeve vyštudoval 

rodený gostomelčan priemyselnú konštrukciu a dizajn, 

potom pracoval vyše dvadsať rokov so sklárskym materiálom. 

Od roku 1996 je spolu so svojím tímom zodpovedný 

za všetky nové konštrukčné návrhy, ktoré skláreň v Gostomeli 

prináša na trh. 

Za tento čas nezažil len prudký rozvoj sklených obalov na 

Ukrajine, ale aj minimálne rovnako razantný vývoj sklárne 

samotnej. Po Oranžovej revolúcii v roku 2004 sa Ukrajina 

otvorila pre zahraničných investorov. Skupina Vetropack 

využila dobré vzťahy, ktoré mala s vtedajšou 

«Gostomel Glass Factory» a na jar roku 2006 skláreň 

prevzala. Odvtedy vystupuje táto jednotka na ukrajinskom 

trhu pod menom «Vetropack Gostomel». Čo sa prevzatím 

sklárne zmenilo? «Na to sa ma často pýtajú,» hovorí Jurij 

Vozniuk. «Je predovšetkým pozoruhodné, akým tempom 

sa približuje naša technológia a pracovný štandard 

«švajčiarskej úrovni». Vetropack investoval veľa do 

Gostomelu: zastarané sklárske pece boli odstavené a 

nahradené novými, celkom modernými. Uplynulú jeseň bol 

uvedený do prevádzky taviaci agregát «W83». S celkovou 

plochou 139,5 m2 nie je najväčší len na Ukrajine, 

ale aj v celej skupine Vetropack. Denne dokáže utaviť až 

380 ton skloviny – a to pri podstatne nižšej spotrebe 

energie, než tomu bolo doteraz. Nové technológie nastavujú 

nové kritériá nielen pre výkonnosť ale obzvlášť tiež 

Jurij Vozniuk – Sklo je jeho život

ĽUDIA 

Prvý trojkvapkový stroj (triplex) v skupine Vetropack: na horúcom konci sa môžu teraz formovať tri fľaše naraz v rámci 

jedného cyklu. 

pre ochranu životného prostredia. S vaňou W83 chce 

Vetropack Gostomel ďalej posunúť svoju pozíciu vodcu na 

ukrajinskom trhu: «V nasledujúcich dvoch – troch rokoch 

chceme získať ďalších sedem až deväť percent tunajšieho 

trhu,» hovorí Jurij Vozniuk. Je to hrdý cieľ, k splneniu 

ktorého bude musieť prispieť aj on so svojím tímom. A 

dokáže to: «Naša zodpovedná a zároveň tvorivá práca 

nášmu závodu veľmi pomohla pri dobytí ukrajinského 

trhu,» je presvedčený dizajnér. «Pretože konečný spotrebiteľ 

sa stal oveľa náročnejším.» To, že je možné dnes 

držať krok s vysokými nárokmi, má čo do činenia aj s 

fungovaním celej skupiny Vetropack. Spolupráca s ostatnými 

závodmi skupiny je intenzívna. «Bez nej by bolo 

pre nás veľmi ťažké posunúť závod dopredu,» vie svoje 

tento rodák z Gostomelu. Rozhodujúcim pre hospodársky 

úspech však podľa neho zostáva to, že všetci zamestnanci 

cítia, akí dôležití sú pre celkový chod. «Až potom vložia 


do práce celé svoje presvedčenie – a plne stoja za 

svojím závodom». To, že Jurij Vozniuk je hodnoverným 

poslom svojej sklárne, dokazuje aj výber povolania u 

jeho dvoch synov: obaja dnes pracujú vo Vetropacku 

Gostomel.


SUROVINY 

Prirodzene sklo 

Z čoho sa vlastne skladá sklo? Prevažne z piesku. Priehľadným sa stáva sklo vďaka tomu, že 

roztavená surovina sa tak rýchlo ochladí, že nestihne skryštalizovať. 

Počuli ste tiež už niekedy, že sklo je vlastne tekuté a 

prastaré kostolné okná časom v dolnej časti hrubnú a v 

hornej sú stále tenšie? Tento nesprávny úsudok je možno 

rozšírený - ale nesprávny. Sklo nie je tekuté, ale je to tuhé 

teleso. Z termodynamického hľadiska sa však pri skle 

predsa len hovorí o «zmrazenej, podchladenej kvapaline». 

To znamená, že tekuté sklo - tzv. tavenina - sa tak 

rýchlo ochladí, že stuhne skôr, ako stihne naštartovať 

proces kryštalizácie. Čo sa pri tomto prvotnom stuhnutí 

presne deje, nie je celkom jasné. Táto medzera v našich 

vedomostiach môže udivovať; veď sklo patrí k najstarším 

materiálom ľudstva. Procesy počas tuhnutia sú však 

nanajvýš komplikované. 

Hlavná zložka: kremičitý piesok 

Ktoré suroviny patria do skloviny, to vynašli výrobcovia 

skla kedysi zrejme náhodou a vďaka početným pokusom. 

Dnes je s podielom 70 percent hlavnou zložkou skloviny

kremičitý piesok. Kremičitý piesok sa skladá zväčša z 

kremenných zrniek a na Zemi sa dnes vyskytuje prakticky 

neobmedzene; ročne sa ťaží vyše 100 miliónov tejto 

výhodnej suroviny. Keďže kremičitý piesok má pre 

sklársky priemysel kľúčový význam, stavajú sa dnes 

sklárne spravidla v bezprostrednej blízkosti jeho výskytu; 

dostupnosť suroviny značne znižuje dopravné náklady. 

Sóda, dolomit, vápenec a živec 

Druhou najdôležitejšou surovinou pre výrobu skla je sóda. 

Tento slaný minerál sa získava napríklad z okrajov 

bývalých slaných jazier. Sóda sa nepoužíva iba do 

sklárskej taveniny, ale aj do pracích a bieliacich prostriedkov 

a do prášku na pečivo. V Starom Egypte hrala 

sóda okrem toho dôležitú úlohu pri mumifikácii. S 12-18 

percentami je podiel sódy na výrobe skla podobne veľký 

ako podiel zmesi vápenca a minerálu dolomit. Ďalšie dve 

percentá pri výrobe skla pripadajú na živec - silikátový 

minerál. Všetky tieto suroviny sa hojne vyskytujú v prírode 

a ťažia sa jednoducho; väčšina sklární používa suroviny 

domáceho pôvodu. 

Železo farbí sklo na zeleno 

Keďže sa u surovín jedná o prírodné produkty, vykazujú 

tieto určité výkyvy v zložení. To môže mať účinok na 

výrobu skla. Železo farbí sklo napríklad na zeleno; keď 

chceme vyrobiť sklo bezfarebné, nesmie byť obsah železa 

v kremičitom piesku väčší ako 0,04 percenta. Pri vyššom 

obsahu železa sa síce dajú použiť odfarbovacie prostriedky, 

tie však dodávajú sklu neželaný sivastý odtieň. 

Pri výrobe bezfarebného skla sa preto používa spravidla 

len piesok s nízkym obsahom železa, ktorý je vzácnejší a 

drahší ako ten, z ktorého sa vyrába zelené sklo. Aj zrnkovitosť 

piesku hrá svoju úlohu pri výrobe skla. Ovplyvňuje 

schopnosť vzájomnej miešateľnosti surovín ako aj taviaci 

proces. Ideálne sú zrnká piesku s priemerom od 0,08 do 

0,5 milimetra. 

Staré sklo šetrí suroviny 

Najdôležitejšou surovinou pri výrobe skla však ani zďaleka 

nie je kremičitý piesok, sóda či vápenec, ale staré 


sklo. Až do 90% pri výrobe zeleného skla, 70% u 

hnedého a 60% u bezfarebného tvorí staré sklo, ktoré sa 

roztavilo. Recyklácia šetrí prírodné zdroje enormne. V 

roku 2007 sa napríklad v Rakúsku vyzbieralo a vytriedilo 

© Amberger Kaolinwerke 

až 80 percent obalového skla, umiestneného na trh, čím 

sa ušetrilo 155 000 ton kremičitého piesku, 50 000 ton 

vápenca a dolomitu a tiež 39 000 sódy. Použitie starého 

skla však nešetrí len suroviny, ale aj energiu, pretože 

črepy sa tavia ľahšie. V roku 2007 predstavovala ušetrená 

elektrická energia takmer 212 miliónov kilowatthodín, 

u zemného plynu to bolo 5,65 miliónov kubických metrov. 

Zahriatie na takmer 1600 stupňov Celzia 

Ako vzniká zo surovín a zo starého skla nové sklo? 

Suroviny sa dovezú autami alebo železnicou a uskladnia 

do sila. Podľa potreby sa pomiešajú podľa špeciálneho 

receptu a nastavia na vlhkosť 3-4 percent. Hotová zmes - 

tzv. sklársky kmeň, obohatená o upravené črepy, sa cez 

silo pece precízne nasmeruje do taviacej pece. V tzv. 

vsádzke reagujú suroviny navzájom pri teplote okolo 

1580 stupňov Celzia; utvoria viskóznu hmotu, bohatú na 

bubliny. Pri následnom čírení sa tavenina zbaví plynov, 

ktoré sa v nej nachádzajú: bubliny vystúpia na povrch.


SUROVINY 

Chladné? 

Bubliny premiešavajú a homogenizujú sklenú masu. Určité 

látky urýchľujú tento dôležitý proces, ktorý je pre kvalitu 

skla rozhodujúci. Vetropack Austria používa k tomu 

napríklad nepatrné množstvo síranu alebo dusičnanu 

sodného. Keďže tavenina musí byť pri formovaní o niečo 

chladnejšia ako pri čírení, necháva sa krátko stáť v 

pracovnej vani. Odtiaľ sa dostáva ešte stále žeravá a 

Prísady pre farby 

tekutá tavenina cez tzv. fídre (dávkovače) po kvapkách do 

sklárskeho stroja. Tu sa vlieva sklená hmota do foriem a 

nafukuje. Ochladí sa tak rýchlo, že stvrdne, alebo doslova 

zamrzne, ako hovorí odborník na termodynamiku. Pritom 

však označenie «mrzne» v skutočnosti nemá veľa spoloč- 

Kmenáreň so skladom surovín. Komponenty na výrobu skla sa automaticky dávkujú, vážia a miešajú. 

ného s našimi predstavami o ľade. Keď sa nová fľaša 

dostane z formy na pásový dopravník, je ešte totiž stále 

žeravá a vo farbe ohňa - dotýkať sa, je prísne zakázané! 

Kto rátal, musel si všimnúť, že 70 percent kremičitého piesku, 13 percent sódy, 13 percent vápenca a dolomitu 

ako aj 2 percenta živca ešte stále nedávajú 100 percent. Čože sa v tom skle ešte skrýva? 

Chýbajúce percentá patria prevažne látkam, ktoré sa starajú o farebné odtiene. Pri zelenej farbe s názvom «vetrogrün» 

sa do kmeňa pridáva ešte oxid kobaltu, pre farbu s názvom «feuille-morte» železo a koksový prach. Jemný 

odtieň farby «primeur» vzniká pridaním nepatrného množstva chrómu. Nájsť tú správnu receptúru je delikátna vec, 

pretože látky navzájom reagujú a za rôznych okolností dodávajú sklu rozdielne vlastnosti.

RECYCLING 

Zo skla sa stáva sklo – znova a znova 

Už začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia si 

vtedajšie vedenie Vetropacku – bratia Raymond a Jean- 

Daniel Cornaz – uvedomili, aký enormný potenciál sa 

skrýva za recyklovaním skla. Kúpili preto v roku 1976 

švajčiarsky podnik so zameraním na recykláciu a vybudovali 

z neho spoločnosť Vetro-Recycling AG. Podnik sa 

vyvíjal veľmi dobre – aj vďaka mimoriadne uvedomelému 

prístupu Švajčiarov k životnému prostrediu. Neuplynulo 

ani desať rokov a vo Švajčiarsku sa opätovne zhodnocovala 

každá druhá fľaša. Dnes sa do zberu dostáva 95 

percent použitého obalového skla – to znamená vyše 319 

000 ton starého skla celkom alebo 42 kilogramov na 

osobu. V tom je Švajčiarsko majstrom sveta. Už dávnejšie 

sú vynikajúce kvóty aj v iných krajinách: v Rakúsku sa 

vyzbiera okolo 80 percent obalového skla, čo predstavuje 


Sklo má v porovnaní s inými materiálmi množstvo výhod. Jednou mimoriadnou je jeho ustavičná recyklovateľnosť: 

sklo možno donekonečna opätovne roztaviť a vyformovať do nového výrobku, bez toho, aby 

akokoľvek zmenilo svoju kvalitu. Keďže sklo nešetrí len prírodné zdroje ale aj spotrebu energie, spoločnosť 

Vetropack uprednostňuje využívanie starého skla veľmi dôsledne – vo všetkých svojich sklárňach. 

asi 221 000 ton starého skla celkom alebo 24,3 kilogramov 

na osobu. 

Značné úspory 

Rýchly rozvoj recyklácie starého skla priniesol svoj efekt. 

V ostatných 25 rokoch bolo možné výrazne znížiť zaťaženie 

životného prostredia pri výrobe skla. Opätovné 

zhodnotenie starého skla nešetrí totiž len prírodné zdroje. 

Na roztavenie sklených črepov sa spotrebuje aj menej 

energie než pri tavbe surovín – kremičitého piesku, sódy a 

vápenca. Vďaka recyklácii a technickému zdokonaľovaniu 

bolo možné spotrebu energie pri výrobe skla od roku 

1980 značne znížiť. Rovnako sa znížilo množstvo odpadov 

a emisií do ovzdušia. To dokazuje, že recyklácia sa 

oplatí aj z ekonomických dôvodov, pretože energia je 

stále drahšia. Opätovné zhodnotenie starého skla je teda 

výhodné pre všetkých. 

Umenie spočíva v detailoch 

Recyklácia skla nieje žiaden veľký technický problém. 

Umenie spočíva však v detailoch – v tomto prípade v 

úprave nazbieraného materiálu: ak sa do zberných 

kontajnerov dostanú časti kovu, keramiky, kameniny alebo 

porcelánu, musia sa v sklárni dôsledne vytriediť. Tieto 

cudzie látky by totiž poškodili kvalitu nového skla. Etikety 

na fľašiach alebo pohároch od potravín naproti tomu 

nepredstavujú žiaden problém, pretože počas tavenia pri 

teplote vyše 1500 stupňov zhoria bezo zvyšku. Za uplynulé 

roky sa technológia na úpravu starého skla ohromne 

vyvinula; zozbieraný materiál sa už nemusí triediť len 

ručne, cudzie látky a nečistoty je možné rozpoznať a 

odstrániť aj elektronicky. Tie sa dnes dajú automaticky 

eliminovať už od veľkosti 4 milimetrov.


RECYCLING 

V prípade pochybnosti zelená 

Dôležité je tiež, aby sa použité sklo pri zbere triedilo 

podľa farieb. Na výrobu bieleho skla sú totiž vhodné iba 

črepy z bieleho skla. Črepy rôznych farebných odtieňov 

sa však dajú využiť len na výrobu zeleného skla. Preto 

fľaše, u ktorých nie je možné jednoznačne určiť farbu, 

treba hádzať vždy do zeleného kontajneru na farebné sklo 

– tam sa hádžu dokonca aj modré alebo červené sklené 

obaly. Do zberného kontajneru v žiadnom prípade 

nepatria okenné tabule, poháre na pitie, keramika, 

porcelán a žiarovky – tie nie sú vhodné pre recykláciu. 

Recyklácia je stále väčšou samozrejmosťou 

Vetro-Recycling dodáva do sklárne Vetropacku v St-Prex 

každoročne vyše 81 000 ton starého skla. Vetropack 

presadzuje pozitívne skúsenosti, ktoré nadobudol pri 

recyklácii skla vo Švajčiarsku, už dávnejšie aj vo svojich 

ostatných sklárňach. Vo všetkých šiestich štátoch, v 

ktorých má Vetropack dovedna sedem sklární, zbiera 

podnik sám alebo spoločne s partnermi staré sklo, aby sa 

toto potom dostalo do sklární na opätovné zhodnotenie. 

Veľký úspech – veľký potenciál 

Už niekoľko rokov sa prejavuje spoločné úsilie štátov a 

výrobcov skla aj vo Východnej Európe, kde sa uvedomelosť 

voči životnému prostrediu zobudila z rôznych dôvo- 

dov o niečo neskôr ako v Západnej Európe: v Chorvátsku 

je kvóta recyklácie skla okolo 59 percent, v Českej 

republike to je zhruba 50, na Slovensku 34 a na Ukrajine 

23 percent. Čísla sa síce možno zdajú pôsobivé, ale 

ukazujú tiež, že za recykláciou skla sa ešte skrýva 

enormný potenciál a Vetropack musí siahnuť po mnohých 

ďalších opatreniach, aby ich využil. 

Informácie na tému recyklácia skla v jednotlivých 

krajinách nájdete na nasledovných webových stránkach: 

Švajčiarsko: Chorvátsko: 

www.vetropack.ch 

www.vetrorecycling.ch 

www.vetropack.hr 

Rakúsko: Slovensko: 

www.vetropack.at 

www.agr.at 

www.vetropack.sk 

Česká republika: Ukrajina: 

www.vetropack.cz www.vetropack.ua

UMENIE 

VĎAKA SKLU: 

© Vitro Laser GmbH 

Portréty na večnosť 

V ére digitálnych fotoaparátov sa stali fotografie 

masovým tovarom; dokonca už začiatočníci dokážu dnes 

vyrobiť prvotriedne zábery. Kto chce však vytvoriť netradičný 

portrét seba alebo svojich priateľov, kolegov, či 

rodinných príslušníkov, musí sa potrápiť s nápadom. 

Vďaka sklu existuje už zopár rokov jeden nový celkom 

odlišný druh portrétovania: trojdimenzionálny obraz sa dá 

laserom napáliť do vnútra sklenenej kocky. Tento proces 

sa opiera o vynález ruských fyzikov z roku 1971 a v 

roku 1997 bol v Nemecku zdokonalený na komerčné 

účely. 

Kto by si chcel nechať vyrobiť svoj portrét do skla, môže 

vyhľadať niektorú odbornú predajňu, kde špeciálny 

fotoaparát naskenuje hlavu za zlomok sekundy zo 

všetkých strán. Táto služba sa dá vyhľadať aj na internete 

pod heslom «vitografia». Od určitej doby existuje už aj 

možnosť poslať výrobcovi portrétu dve dobré fotografie a 

trojdimenzionálny portrét sa potom vyrobí z dvojdimenzionálnej 

predlohy. 

Keď sa dáta portrétu uložia, prichádza na rad laserový 

lúč riadený počítačom. Ten prenikne cez hladký povrch a 

vypáli podľa naskenovanej predlohy mikrometrové body 

do bloku skla; okolo 200 000 týchto bodov vytvorí 

nakoniec trojdimenzionálny obraz. Tento proces sa 

nazýva vitografia alebo vnútorné gravírovanie do skla. 

Principiálne funguje tento systém pri každom motíve; do 

skla sa dajú zvečniť mačky, logá firiem alebo motorky. To 

možno mimochodom chápať doslovne: keď laser vypáli 

obraz do vnútra skleneného bloku, ten sa zachová na 

večnosť – ak nám nespadne alebo sa nerozpáli nad 500 

stupňov. 

17


MATERIÁL SKLO 

Krátke dejiny skla – 3. časť 

Sklo zažilo boom v celej Európe na začiatku novoveku vďaka výstavbe kostolov a rozvíjajúcej sa 

vede. Sklo ako materiál sa sústavne zdokonaľovalo, avšak priemyselná výroba sklených fliaš je známa 

len približne 100 rokov. 

Začiatok modernej sklárskej výroby: V roku 1903 priviedol na trh Američan 

Michael Joseph Owens automatický sklársky fúkací stroj. 

V poslednom vydaní časopisu «Vetrotime» sme sledovali 

dejiny skla od antiky po obdobie rozkvetu za éry benátskych 

fúkačov skla na konci stredoveku. Napriek veľkému 

tajnostkárstvu odborníkov z Benátok sa metóda výroby 

skla «ą la faćon de Venise» rozšírila v 15. a 16. storočí 

po celej Európe. Sklárske odvetvie zažilo v tomto čase 

nevídaný rozmach. Dôvodom bol jednak stúpajúci záujem 

o tabuľové sklo vďaka intenzívnej výstavbe kostolov, 

okrem toho rozvíjajúca sa veda potrebovala stále viac 

odborníkov na sklo. Už v roku 1529 vyvinul taliansky 

učenec Galileo Galilei termoskop – predchodcu teplomera. 

Sklo sa používalo tiež na šošovky do ďalekohľadov, 

na chemické alebo fyzikálne články a na korektúru 

slabozrakosti: v roku 1550 odporúčal učenec Jacobus 

Hollerius v Paríži všetkým slabozrakým okuliare. 

Taliansky učenec Galileo Galilei 

profitoval zo skla – veď bez 

šošoviek by nedokázal urobiť 

žiadne priekopnícke objavy v 

astronómii. 

Odborník na sklo - Goethe 

Keďže by moderná veda bez skla nebola mysliteľná, 

museli sa vedci, ktorí chceli udržať krok, venovať poznatkom 

o výrobe skla po stáročia. Goethe, ktorý sa počas 

života považoval skôr za prírodovedca než literáta, 

študoval vedu o tavení skla veľmi intenzívne. Druhým 

vyhláseným expertom na sklo bol slávny chemik Justus von 

Liebig, ktorý pôsobil v druhej polovici 19. storočia. Ten 

sa nadchýnal: «Nádherné vlastnosti skla pozná každý. 

Priehľadné, tvrdé, bezfarebné, odolné voči kyselinám a 

väčšine kvapalín, pri určitých teplotách ohybnejšie ako vosk, 

akceptuje v ruke chemika pred plameňom olejovej lampy 

formu a podobu všetkých prístrojov, ktoré slúžia na experimenty 

s ním.

Podnety zo sveta priemyslu ... 

Keď vedec von Liebig písal svoje vyznanie lásky k sklu, 

bol materiál už stáročia predmetom vedeckého bádania. 

V roku 1679 zverejnil Johann Kunckel svoju slávnu prácu: 

«Ars vitraria experimentalis», ktorá slúžila počas dlhých 

rokov všetkým, ktorí pracovali so sklom, ako štandardné 

dielo. Slávni bádatelia ako Fraunhofer alebo Stokes 

naďalej optimalizovali výrobu skla a vyvinuli nové 

recepty. Industrializácia neobišla ani sklárne. V roku 

1867 predstavil Friedrich Siemens na svetovej výstave v 

Paríži sklársku taviacu pec. Okamžite bol za ňu vyznamenaný 

zlatou medailou, čo svedčí o veľkom význame 

výroby skla v tomto období. Siemens neskôr zdokonalil 

svoj systém na nepretržite pracujúce sklárske taviace 

vane. 

... a od pomocníkov pri výrobe skla 

Výroba skla sa stále viac spriemyselňovala. Pionierom 

automatizácie bol Michael Joseph Owens, ktorý sa narodil 

ako syn baníka v americkom štáte Západná Virgínia a 

od svojich desiatich rokov pracoval ako pomocník pri 

výrobe skla. Owens si nerobil v sklárni jednoducho iba 

svoju prácu, ale sústavne rozmýšľal, ako by bolo možné 

výrobu skla zjednodušiť. V roku 1903 predstavil nakoniec 

svoj vynález, ktorý vzbudil záujem na celom svete: 

automatický stroj na fúkanie skla. Ten zmenil celé sklárske 

odvetvie od základu. 

Zrodenie spoločnosti Vetropack 

Na Owensovom sklárskom stroji sa ponárala do tekutého 

skla predforma a stroj pomocou podtlaku nasal do kovovej 

formy taveninu. Merač hladiny sa staral o to, aby vznikol 

dutý priestor. Po otvorení predformy sa dutý priestor 

zväčšil fúkaním. Owensov stroj dokázal vyrobiť deväť fliaš 

za minútu. Za patent na tento zázračný automat zaplatil 

Európsky zväz tovární na fľaše v roku 1907 vtedy astronomickú 

sumu 12 miliónov mariek. Vďaka Owensovmu 

vynálezu začali vyrastať všade moderné automatizované 

sklárne, medzi nimi aj Verrerie S.A. St. Prex, ktorú založil 

v roku 1911 Henri Cornaz. Tá je kolískou skupiny Vetropack. 

Owens sám vytvoril podnik, z ktorého vznikol líder 

na svetovom trhu s dutým sklom – americký koncern 

Owens–Illinois. 

Na začiatku 20. storočia 

vznikli moderné sklárne – 

ako aj Verrerie S.A. 

St-Prex, ktorá sa stála 

kolískou skupiny Vetropack. 


Dvojitý spôsob fúkania 

Owensova technológia neznamenala v žiadnom prípade 

koniec vývoja. Naopak – slúžila ako východisko pre 

nespočetné nové vynálezy. V roku 1925 priniesli inžinieri 

Ingle a Smith na trh stroj, ktorý bol pomenovaný po nich: 

«IS stroj». Tekuté sklo sa už nenasávalo ako v Owensovom 

systéme, ale presne dávkovalo z dávkovača kvapiek 

do predformy. Potom sa sklená masa predfúkala, predformovaná 

kvapka sa pustila do druhej formy a dofúkala. 

Tento tzv. dvojitý spôsob fúkania sa používa v hromadnej 

výrobe ešte aj dnes. Zdokonalené IS stroje stoja vo 

všetkých sklárňach aj v 21. storočí. 

Cesta k modernej výrobe skla, ktorú sme naznačili v 

našej malej sérii článkov, bola síce dlhá – začala okolo 

1500 rokov pred naším letopočtom, keď remeselníci z 

Egyptu dokázateľne po prvýkrát vyrábali duté nádoby zo 

skla. Tento dlhý príbeh má však šťastný koniec: dnes 

dokážeme vyrábať sklo ohromnou rýchlosťou a v takej 

kvalite, o ktorej naši predkovia ani nesnívali.

© Getty Images 

KONTAKTNÉ ADRESY 

PREDAJ 

Nemecké Švajčiarsko 

Telefón +41-44-863 34 34 

Fax +41-44-863 34 45 

verkauf.ch@vetropack.ch 

Západné Švajčiarsko 

Telefón +41-21-823 13 33 

Fax +41-21-823 13 95 

vente.ch@vetropack.ch 

Rakúsko 

Telefón +43-2757-7541 

Fax +43-2757-7691 

verkauf.at@vetropack.at 

Česká republika 

Telefón +420-518-733 111 

Fax +420-518-612 519 

marketing.cz@vetropack.cz 

Slovenko 

Telefón +421-32-6557 111 

Fax +421-32-6589 901 

odbyt@vetropack.sk 

Chorvátsko, Slovinsko 

Bosna-Hercegovina 

Srbsko, Čierna Hora 

Macedónsko 

Telefón +385-49 326 326 

Fax +385-49 341 154 

prodaja@vetropack.hr 

Ukrajina 

Telefon +380 4497 313 44 

Fax +380 4497 320 77 

sales@vetropack.ua 

Ostatné krajiny 

Západnej Európy 

Telefón +43-7583-5361 

Fax +43-7583-5361 225 

export@vetropack.at 

Ostatné krajiny 

Východnej Európy 

Telefón +420-518-603 111 

Fax +420-518-612 519 

export.cz@vetropack.cz 

01/2008 300 sk

Nedostatok skla? Vyznamenané výrobky Vetropacku

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?