Nedostatok skla? Vyznamenané výrobky Vetropacku
Nedostatok skla? Vyznamenané výrobky Vetropacku
Nedostatok skla? Vyznamenané výrobky Vetropacku
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
18 VETROTIME 1/08<br />
MATERIÁL SKLO<br />
Krátke dejiny <strong>skla</strong> – 3. časť<br />
Sklo zažilo boom v celej Európe na začiatku novoveku vďaka výstavbe kostolov a rozvíjajúcej sa<br />
vede. Sklo ako materiál sa sústavne zdokonaľovalo, avšak priemyselná výroba sklených fliaš je známa<br />
len približne 100 rokov.<br />
Začiatok modernej sklárskej výroby: V roku 1903 priviedol na trh Američan<br />
Michael Joseph Owens automatický sklársky fúkací stroj.<br />
V poslednom vydaní časopisu «Vetrotime» sme sledovali<br />
dejiny <strong>skla</strong> od antiky po obdobie rozkvetu za éry benátskych<br />
fúkačov <strong>skla</strong> na konci stredoveku. Napriek veľkému<br />
tajnostkárstvu odborníkov z Benátok sa metóda výroby<br />
<strong>skla</strong> «ą la faćon de Venise» rozšírila v 15. a 16. storočí<br />
po celej Európe. Sklárske odvetvie zažilo v tomto čase<br />
nevídaný rozmach. Dôvodom bol jednak stúpajúci záujem<br />
o tabuľové sklo vďaka intenzívnej výstavbe kostolov,<br />
okrem toho rozvíjajúca sa veda potrebovala stále viac<br />
odborníkov na sklo. Už v roku 1529 vyvinul taliansky<br />
učenec Galileo Galilei termoskop – predchodcu teplomera.<br />
Sklo sa používalo tiež na šošovky do ďalekohľadov,<br />
na chemické alebo fyzikálne články a na korektúru<br />
slabozrakosti: v roku 1550 odporúčal učenec Jacobus<br />
Hollerius v Paríži všetkým slabozrakým okuliare.<br />
Taliansky učenec Galileo Galilei<br />
profitoval zo <strong>skla</strong> – veď bez<br />
šošoviek by nedokázal urobiť<br />
žiadne priekopnícke objavy v<br />
astronómii.<br />
Odborník na sklo - Goethe<br />
Keďže by moderná veda bez <strong>skla</strong> nebola mysliteľná,<br />
museli sa vedci, ktorí chceli udržať krok, venovať poznatkom<br />
o výrobe <strong>skla</strong> po stáročia. Goethe, ktorý sa počas<br />
života považoval skôr za prírodovedca než literáta,<br />
študoval vedu o tavení <strong>skla</strong> veľmi intenzívne. Druhým<br />
vyhláseným expertom na sklo bol slávny chemik Justus von<br />
Liebig, ktorý pôsobil v druhej polovici 19. storočia. Ten<br />
sa nadchýnal: «Nádherné vlastnosti <strong>skla</strong> pozná každý.<br />
Priehľadné, tvrdé, bezfarebné, odolné voči kyselinám a<br />
väčšine kvapalín, pri určitých teplotách ohybnejšie ako vosk,<br />
akceptuje v ruke chemika pred plameňom olejovej lampy<br />
formu a podobu všetkých prístrojov, ktoré slúžia na experimenty<br />
s ním.