Nedostatok skla? Vyznamenané výrobky Vetropacku

kremičitý piesok. Kremičitý piesok sa skladá zväčša z
kremenných zrniek a na Zemi sa dnes vyskytuje prakticky
neobmedzene; ročne sa ťaží vyše 100 miliónov tejto
výhodnej suroviny. Keďže kremičitý piesok má pre
sklársky priemysel kľúčový význam, stavajú sa dnes
sklárne spravidla v bezprostrednej blízkosti jeho výskytu;
dostupnosť suroviny značne znižuje dopravné náklady.
Sóda, dolomit, vápenec a živec
Druhou najdôležitejšou surovinou pre výrobu skla je sóda.
Tento slaný minerál sa získava napríklad z okrajov
bývalých slaných jazier. Sóda sa nepoužíva iba do
sklárskej taveniny, ale aj do pracích a bieliacich prostriedkov
a do prášku na pečivo. V Starom Egypte hrala
sóda okrem toho dôležitú úlohu pri mumifikácii. S 12-18
percentami je podiel sódy na výrobe skla podobne veľký
ako podiel zmesi vápenca a minerálu dolomit. Ďalšie dve
percentá pri výrobe skla pripadajú na živec - silikátový
minerál. Všetky tieto suroviny sa hojne vyskytujú v prírode
a ťažia sa jednoducho; väčšina sklární používa suroviny
domáceho pôvodu.
Železo farbí sklo na zeleno
Keďže sa u surovín jedná o prírodné produkty, vykazujú
tieto určité výkyvy v zložení. To môže mať účinok na
výrobu skla. Železo farbí sklo napríklad na zeleno; keď
chceme vyrobiť sklo bezfarebné, nesmie byť obsah železa
v kremičitom piesku väčší ako 0,04 percenta. Pri vyššom
obsahu železa sa síce dajú použiť odfarbovacie prostriedky,
tie však dodávajú sklu neželaný sivastý odtieň.
Pri výrobe bezfarebného skla sa preto používa spravidla
len piesok s nízkym obsahom železa, ktorý je vzácnejší a
drahší ako ten, z ktorého sa vyrába zelené sklo. Aj zrnkovitosť
piesku hrá svoju úlohu pri výrobe skla. Ovplyvňuje
schopnosť vzájomnej miešateľnosti surovín ako aj taviaci
proces. Ideálne sú zrnká piesku s priemerom od 0,08 do
0,5 milimetra.
Staré sklo šetrí suroviny
Najdôležitejšou surovinou pri výrobe skla však ani zďaleka
nie je kremičitý piesok, sóda či vápenec, ale staré
1/08 VETROTIME 13
sklo. Až do 90% pri výrobe zeleného skla, 70% u
hnedého a 60% u bezfarebného tvorí staré sklo, ktoré sa
roztavilo. Recyklácia šetrí prírodné zdroje enormne. V
roku 2007 sa napríklad v Rakúsku vyzbieralo a vytriedilo
© Amberger Kaolinwerke
až 80 percent obalového skla, umiestneného na trh, čím
sa ušetrilo 155 000 ton kremičitého piesku, 50 000 ton
vápenca a dolomitu a tiež 39 000 sódy. Použitie starého
skla však nešetrí len suroviny, ale aj energiu, pretože
črepy sa tavia ľahšie. V roku 2007 predstavovala ušetrená
elektrická energia takmer 212 miliónov kilowatthodín,
u zemného plynu to bolo 5,65 miliónov kubických metrov.
Zahriatie na takmer 1600 stupňov Celzia
Ako vzniká zo surovín a zo starého skla nové sklo?
Suroviny sa dovezú autami alebo železnicou a uskladnia
do sila. Podľa potreby sa pomiešajú podľa špeciálneho
receptu a nastavia na vlhkosť 3-4 percent. Hotová zmes -
tzv. sklársky kmeň, obohatená o upravené črepy, sa cez
silo pece precízne nasmeruje do taviacej pece. V tzv.
vsádzke reagujú suroviny navzájom pri teplote okolo
1580 stupňov Celzia; utvoria viskóznu hmotu, bohatú na
bubliny. Pri následnom čírení sa tavenina zbaví plynov,
ktoré sa v nej nachádzajú: bubliny vystúpia na povrch.