prípadové štúdie protikorupčných nástrojov na slovensku

Jedenásť statočných: prípadové štúdie protikorupčných nástrojov na Slovensku 197
V rámci obmedzenia prístupu k informáciám je niekoľko kľúčových momentov:
• Ktorý subjekt definuje zoznam utajovaných skutočností.
• Do akej miery je povinná osoba povinná odôvodňovať svoje rozhodnutie o nesprístupnení
informácie.
• Akým spôsobom odvolacie orgány (vrátane súdov) skúmajú naplnenie materiálnych
a formálnych podmienok pre nesprístupnenie žiadosti.
• Aký rozsah odôvodnenia sa vyžaduje od povinného orgánu, ak sa rozhodne informáciu
nesprístupniť.
Niektorými z nich sa budeme zaoberať v rámci časti o aplikácii zákona.
3. MODEL ÚČINNOSTI/VPLYVU SLOBODNÉHO PRÍSTUPU
K INFORMÁCIÁM NÁSTROJA NA ZNÍŽENIE KORUPCIE
A POLITICKÁ KONDICIONALITA
Florini (1999) vo svojej štúdii poukazuje na narastajúci dopyt po transparentnosti v rozličných
oblastiach verejného života v národných štátoch či vzťahoch medzi nimi. Presadzovanie politiky
transparentnosti sa nevyhlo bankovníctvu, účtovníctvu, rozpočtovým pravidlám, kontrole
obchodu s drogami, životnému prostrediu, multilaterálnej rozvojovej pomoci či praktikám
súkromného sektora v oblasti ekológie či zamestnávania. V rámci skúmania podmienok, za
ktorých je politický režim možné považovať za demokratický sa minimalisticky definovaná
požiadavka opakujúcich sa slobodných volieb stáva nedostatočnou, pokiaľ občania krajiny
nemajú možnosť kontrolovať tých, ktorých v rámci slobodných volieb zvolili. Takáto kontrola
umožňuje identifikovať a následne napraviť chyby, ktorých sa vo svojej činnosti dopúšťajú
volení predstavitelia a inštitúcie nimi riadené. V rámci zavádzania nástrojov transparentnosti
je nevyhnutné identifikovať tých, ktorých správanie bude vystavené možnosti dohľadu a tých,
ktorí možnosť dohľadu budú využívať.
Transparentnosť tak môže fungovať iba v prípade, že:
1. subjekty, od ktorých sa očakáva transparentnosť sú schopné 282 a ochotné poskytnúť informácie; 283
282 Poskytovanie informácií je viazané na existujúce personálne a finančné a expertné kapacity inštitúcií
v konkrétnej krajine, ktoré sa navyše môžu výrazne líšiť v rámci jednej krajiny a jej centra a periférie.
283 Aj napriek existencii pravidiel a inštitucionálnej ochote k transparentnosti môže jej implementácia zlyhať na
konaní jednotlivcov, ktorí budú preferovať utajenie, či už z dôvodu:
a) ukrývania nekompetentného konania,
b) kvôli zachovaniu možnosti získavať rentu (napríklad poskytnutím informácií, ku ktorým nikto iní nemá
prístup,
c) z dôvodu, že sa vyhýbajú verejnému dohľadu (Stiglitz, 1998).