Smernice reportovania trvalo udržateľného rozvoja - Global ...

RG 

RG 

Smernice reportovania trvalo 

udržateľného rozvoja 

© 2000-2006 GRI 

Verzia 3.0

Smernice reportovania udržateľného rozvoja 

RG 

Obsah 

Predslov 

Trvalo udržateľný rozvoj a potreba 

transparentnosti 

Úvod 

Prehľad o reportovaní udržateľného rozvoja 

Všeobecné poznámky o reportingu 

Zbieranie údajov 37 

Forma a frekvencia správy 37 

Overovanie 38 

Účel správy o trvalo udržateľnom rozvoji 3 

O reportingovom rámci GRI 3 

O smerniciach GRI 4 

Slovník termínov 39 

Poďakovanie 41 

Aplikácia smerníc 5 

Časť 1 

Definovanie obsahu, kvality a stanovenie 

rozsahu správy 

Návod na definovanie obsahu správy 7 

Princípy na definovanie obsahu správy 8 

Princípy na zaistenie kvality správy 14 

Návod na stanovenie rozsahu správy 18 

Časť 2 

Zverejnenie informácií 

Stratégia a profil 20 

1. Stratégia a analýza 20 

2. Profil organizácie 21 

3. Parametre správy 21 

4. Riadenie, záväzky a spolupráca 22 

5. Manažérsky prístup a indikátory 

výkonnosti 24 

Ekonomika 25 

Životné prostredie 27 

Sociálna oblasť 

Pracovné postupy a dôstojné 

pracovné podmienky 30 

Ľudské práva 32 

Spoločnosť 33 

Zodpovednosť za produkty 35 

Verzia 3.0 

1

RG 


Predslov 

Trvalo udržateľný rozvoj a potreba 

transparentnosti 

Cieľom trvalo udržateľného rozvoja je rozvoj „ktorý 

vyhovuje potrebám súčasnosti, bez limitovania 

schopnosti budúcich generácií uspokojovať ich 

vlastné potreby“. Rôzne organizácie, ako kľúčové sily v 

spoločnosti, majú dôležitú úlohu pri dosahovaní tohto 

cieľa. 

V tejto ére neobvyklého ekonomického rastu sa 

dosiahnutie tohto cieľa môže zdať skôr snahou ako 

realitou. Globalizáciou ekonomík vznikajú nové 

príležitosti na zvyšovanie prosperity a kvality života 

prostredníctvom obchodu, vymieňania skúseností a 

prístupu k technológiám. Avšak tieto príležitosti nie 

sú vždy dostupné pre stále sa zvyšujúci počet ľudskej 

populácie a sú spojené s novými rizikami udržania 

stability prostredia. Štatistiky demonštrujúce pozitívne 

zlepšenie životov mnohých ľudí na celom svete sú 

vyvážené alarmujúcimi informáciami o stave životného 

prostredia, narastajúcej chudobe a hladu miliónov ľudí. 

Tento kontrast vyvoláva jednu z najnaliehavejších dilem 

21. storočia. 

Medzi kľúčové výzvy trvalo udržateľného rozvoja sa 

zaraďuje požiadavka na nové a inovatívne možnosti a 

spôsoby myslenia. Kým rozvoj vzdelania a technológií 

prispieva k ekonomickému rozvoju, má zároveň 

potenciál pomáhať analyzovať riziká a prekážky na 

udržanie sociálnych vzťahov, životného prostredia a 

ekonomík. Nové vedomosti a inovácie v technológiách, 

manažmente a verejnej politike sú výzvou pre 

organizácie na vytváranie nových možností tak, aby 

svojou činnosťou, produktmi, službami a aktivitami 

ovplyvňovali krajinu, ľudí a ekonomiky. 

Dôležitosť a význam rizík a prekážok pre našu spoločnú 

udržateľnosť pri rastúcich možnostiach a príležitostiach 

bude vplývať na transparentnosť ekonomických a 

sociálnych vplyvov, ale aj vplyvov prostredia ako 

základná zložka pri efektívnom rozhodovaní o vzťahoch 

zainteresovaných subjektov, investičných rozhodnutiach 

a ďalších trhových vzťahov. Podpora tohto očakávania a 

jasná a otvorená komunikácia o trvalej udržateľnosti si 

vyžadujú globálne zdieľaný rámec koncepcií, spoločný 

jazyk a schému. Poslaním nezávislej inštitúcie Global 

Reporting Initiative (GRI) je uspokojiť túto potrebu 

poskytnutím vierohodného a spoľahlivého rámca 

reportovania udržateľného rozvoja, ktorý sa môže 

aplikovať v organizáciách rôznej veľkosti, rôznych 

sektorov alebo lokalít. 

Transparentnosť udržateľnosti aktivít organizácií je v 

záujme širokého spektra zainteresovaných subjektov, 

vrátane podnikateľských subjektov, zamestnancov, 

mimovládnych organizácii, investorov, audítorov a 

ďalších. To je dôvod, prečo sa GRI pri konzultáciách a 

hľadaní konsenzu spolieha na spoluprácu veľkého počtu 

expertov zo skupín zainteresovaných subjektov. Od 

založenia organizácie GRI v roku 1997, tieto konzultácie 

spolu s praktickými skúsenosťami neustále zlepšujú 

reportingový rámec. Tento prístup vzdelávania si 

získal množstvo zainteresovaných subjektov a dal 

reportingovému rámcu GRI širokú dôveryhodnosť. 

1 

Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj. Naša spoločná 

budúcnosť. Oxford: Oxford University Press, 1987, str. 43 

2 

© 2000-2006 GRI

Ako 


RG 

Prehľad o reportovaní 

udržateľného rozvoja 

Účel správy o trvalo udržateľnom rozvoji 

Reportovanie udržateľného rozvoja je spôsob merania, 

zverejnenia informácií a zodpovednosti voči interným 

a externým zainteresovaným subjektom v porovnaní 

s cieľom udržateľného rozvoja. „Reportovanie 

udržateľného rozvoja“ je široký pojem, ktorý zahŕňa 

synonymá, používajúce sa pri reportingu ekonomických, 

environmentálnych a sociálnych výsledkov (trojitá 

výsledovka, reportovanie spoločenskej zodpovednosti, 

atď.). 

Správa o trvalo udržateľnom rozvoji by mala obsahovať 

vyrovnanú a dôveryhodnú prezentáciu výsledkov 

výkonnosti reportujúcej organizácie v oblasti udržateľného 

rozvoja– zahŕňajúc pozitívne i negatívne vplyvy. 

Vo výročných správach, ktoré boli vytvorené na základe 

reportingového rámca GRI sa publikujú výsledky a závery 

v rámci reportovaného obdobia v súlade s kontextom 

vyhlásení, stratégie a manažérskeho prístupu organizácie. 

Správy môžu byť okrem iných možností použité aj na 

nasledujúce účely: 

• benchmarking a hodnotenie výsledkov výkonnosti 

v oblasti trvalo udržateľného rozvoja s prihliadnutím 

na zákony, normy, zákonníky, štandardy výkonnosti a 

dobrovoľné iniciatívy; 

• znázornenie ako organizácia ovplyvňuje a je 

Reportingový rámec 

ovplyvňovaná očakávaniami o trvalo udržateľnom 

rozvoji a 

O reportingovom rámci GRI 

Všetky dokumenty, týkajúce sa reportingového rámca 

GRI sú rozpracované tak, aby používali proces na hľadanie 

konsenzu pomocou dialógu medzi zainteresovanými 

subjektmi z komerčného sektoru, komunitou investorov, 

zamestnancov, verejnosťou, audítormi, akademickou 

obcou a ostatnými. Všetky dokumenty o reportingovom 

rámci GRI sú predmetom testovania a neustáleho 

vylepšovania. 

Reportingový rámec GRI predstavuje všeobecne 

akceptovaný rámec určený na reporting o ekonomickej, 

environmentálnej a sociálnej výkonnosti organizácie. 

Môže sa aplikovať v organizáciách rôznej veľkosti, sektorov 

alebo v rôznych lokalitách. Berie do úvahy praktické 

hľadiská, ktoré sú spoločné pre široké spektrum organizácií 

– od malých podnikateľov až po veľké firmy s rozsiahlou 

a geograficky rozšírenou činnosťou. Reportingový rámec 

GRI obsahuje všeobecný a sektorovo-špecifický obsah, 

ktorý bol odsúhlasený širokým spektrom zainteresovaných 

subjektov celého sveta, aby bol všeobecne použiteľný 

pre reporting výkonnosti organizácie v oblasti trvalo 

udržateľného rozvoja. 

Smernice reportovania trvalo udržateľného rozvoja 

(smernice) pozostávajú z princípov definujúcich obsah 

správy a zabezpečujú kvalitu reportovaných informácií. 

Obsahujú tiež štandardy na zverejňovanie informácií 

pozostávajúce z indikátorov výkonnosti a vykazovaných 

parametrov a zároveň aj návod na špecifické technické 

oblasti reportingu. 

• porovnanie výkonnosti v rámci organizácie a medzi 

rôznymi organizáciami počas určitého obdobia. 

Čo 

reportovať 

Princípy a návody 

Sektorové doplnky 


Reportingový 

rámec 

indikátorov 

Definície 

reportovať 

Obrázok č. 1: Reportingový rámec GRI 

Verzia 3.0 

3

RG 


Definície indikátora existujú pre každý indikátor 

výkonnosti nachádzajúci sa v smerniciach. Tieto definície 

poskytujú vysvetlenie, smernicu na vytvorenie správy 

a ďalšie informácie, ktoré môžu napomôcť pri príprave 

správy a zabezpečia konzistentnosť interpretácie 

indikátorov výkonnosti. Používatelia smerníc by mali 

používať aj definície indikátorov. 

Sektorové doplnky dopĺňajú smernice interpretáciami 

a návodom ako uplatniť smernice v danom sektore a 

zahŕňajú špecifické indikátory výkonnosti pre sektor. 

Aplikovateľné sektorové doplnky by sa mali skôr 

používať ako dodatok k smerniciam, než nahrádzať 

smernice. 

Technické protokoly sú vytvorené za účelom 

poskytnutia návodu na riešenie problémov v reportingu, 

napríklad na určenie rozsahu správy. Sú vytvorené na 

použitie spolu so smernicami a sektorovými doplnkami, 

pričom zahŕňajú problémy, ktoré sú typické pre väčšinu 

organizácií v procese reportingu. 

 

O smerniciach GRI 

Smernice reportovania trvalo udržateľného rozvoja 

sa skladajú z princípov, návodu a štandardov pre 

zverejňovanie informácií (vrátane indikátorov 

výkonnosti). Závažnosť a dôležitosť jednotlivých zložiek 

sa považujú za rovnocenné. 

Časť 1 – Princípy a návody reportingu 

V časti 1 sú uvedené tri najdôležitejšie časti 

procesu reportingu. Táto časť, ktorá môže pomôcť 

pri rozhodovaní o obsahu správy, zahŕňa princíp 

relevantnosti informácií, princíp spolupráce so 

zainteresovanými subjektmi, princíp kontextu trvalo 

udržateľného rozvoja a princíp úplnosti informácií 

spolu so stručnými testami každého princípu. Aplikácia 

týchto princípov spolu so štandardnými informáciami 

podmieňuje reportované témy a indikátory. Následne 

sú reportované princípy vyváženosti, porovnateľnosti, 

presnosti, pravidelnosti, spoľahlivosti a zrozumiteľnosti 

spolu s testami, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť želanú 

kvalitu reportovaných informácií. Túto časť ukončuje 

návod pre reportujúce organizácie s definíciou rozsahu 

subjektov uvedených v správe (tzv. „stanovenie rozsahu 

správy“). 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok č. 2: Prehľad smerníc GRI 

 

4 

© 2000-2006 GRI


RG 

Časť 2 – Zverejnenie informácií 

Časť 2 obsahuje štandardné informácie, ktoré by mali 

byť súčasťou správy o trvalo udržateľnom rozvoji. 

Smernice identifikujú relevantné informácie a podklady 

pre väčšinu organizácií a zainteresovaných subjektov na 

reportovanie troch typov štandardných informácií: 

• Profil: informácie, ktoré vymedzujú všeobecný 

kontext pre porozumenie výkonnosti organizácie 

ako je stratégia, profil a spravovanie. 

• Manažérsky prístup: informácie definujúce 

spôsob, ktorým organizácia špecifikuje daný 

súbor tém s ohľadom na porozumenie výkonnosti 

organizácie v špecifickej oblasti. 

• Indikátory výkonnosti: indikátory poskytujúce 

porovnateľné informácie o ekonomickej, 

environmentálnej a sociálnej výkonnosti 

organizácie. 

Aplikácia smerníc 

Začiatok 

Všetky organizácie (súkromné, verejné alebo neziskové) 

sú motivované reportovať podľa smerníc, nezávisle od 

toho, či sú začínajúci, alebo skúsení v reportovaní a bez 

ohľadu na ich veľkosť, sektor alebo lokalitu. Reporting 

môže mať rôzne formy, vrátane webovej stránky, tlačenej 

formy, samostatne alebo kombinovane s výročnými alebo 

finančnými správami. 

Prvým krokom je rozhodnutie o obsahu správy. Návod k 

tomuto bodu je uvedený v časti 1. Niektoré organizácie 

si môžu zvoliť uvedenie reportingu podľa celkového 

reportingového rámca GRI od začiatku, kým ostatní 

môžu začať s najprijateľnejšími a praktickými témami na 

začiatku a postupne prechádzať na iné témy reportingu. 

Všetky reportujúce organizácie by mali opísať rozsah 

ich správ, pričom sú motivované uviesť svoje plány na 

rozširovanie správ v budúcnosti. 

Aplikačné úrovne GRI 

Pri dokončovaní svojej správy by spracovatelia mali 

vyhlásiť úroveň, ktorú používali v reportingovom rámci 

GRI pomocou systému „Aplikačné úrovne GRI“. Cieľom 

systému je poskytovať: 

• čitateľom správy zrozumiteľnosť o rozsahu 

aplikovaných smerníc GRI a ďalších súčastí 

reportingového rámca v procese prípravy správy. 

• pripravovateľom správy víziu alebo smer pre 

neustále rozširovanie aplikácie reportingového 

rámca GRI. 

Zverejnenie výsledkov aplikačnej úrovne vedie k 

zrozumiteľnej komunikácii o prvkoch reportingového 

rámca GRI, použitých pri príprave správy. Existujú tri 

úrovne systému, ktoré boli navrhnuté na uspokojenie 

potrieb začínajúcich, mierne pokročilých a pokročilých 

spracovateľov správ. Sú označené C, B a A, kritérium 

reportingu nachádzajúce sa na každej úrovni odráža 

narastajúcu aplikáciu alebo uplatnenie reportingového 

rámca GRI. Organizácia môže samostatne vyhlásiť „plus“ 

(+) na každej úrovni (napr. C+, B+, A+), ak použili externé 

overenie. 2 

Organizácia samostatne deklaruje úroveň reportingu na 

základe svojho vlastného ohodnotenia obsahu správy v 

porovnaní s kritériami aplikačných úrovní GRI. 

2 

Pre viac informácií o možnostiach overenia pozri odsek 

overenie vo Všeobecných poznámkach o reportingu. 

Verzia 3.0 

5

RG 


K samostatnej deklarácii si môžu reportujúce organizácie 

vybrať jednu, alebo obe nasledovné možnosti: 

• vyžiadať si názor poskytovateľa overenia ohľadom 

samostatnej deklarácie 

• požiadať GRI o kontrolovanie samostatnej 

deklarácie. 

Ak máte záujem o ďalšie informácie o aplikačných 

úrovniach a kompletných kritériách, môžete ich nájsť 

v súbore informácií o aplikačných úrovniach GRI, ktorý 

je prístupný ako príloha k tomuto dokumentu, alebo 

priamo na www.globalreporting.org. 

Žiadosť o oznámenie o použití 

Organizácie, ktoré použili smernice a/alebo ďalšie súčasti 

reportingového rámca GRI ako základ pre ich správu 

musia ich zverejnenie ohlásiť organizácii Global Reporting 

Initiative. Pri notifikácii GRI si organizácie môžu vybrať 

niektoré alebo aj všetky nasledovné možnosti: 

• jednoducho oznámiť správu a poskytnúť tlačenú 

a/alebo elektronickú kópiu organizácii GRI 

• registrovať správu v on-line databáze správ inštitúcie 

GRI 

• požiadať inštitúciu GRI o kontrolu samostatnej 

deklarácie aplikačnej úrovne. 

Maximalizácia hodnoty správy 

Správa o trvalo udržateľnom rozvoji je živý proces 

a zároveň aj nástroj, ktorý nezačína ani nekončí jej 

zverejnením v tlačenej alebo on-line forme. Reporting 

by mal byť súčasťou širšieho rámca procesu pre 

určenie organizačnej stratégie, implementácie 

akčných plánov a hodnotenia výsledkov. Reporting 

umožňuje priamočiare vyhodnotenie výkonnosti 

organizácie a môže podporovať kontinuálne zlepšovanie 

výkonnosti. Zároveň slúži ako nástroj na spoluprácu so 

zainteresovanými subjektmi a zabezpečenie užitočných 

vstupov do organizačného procesu. 

Časť 1: Definovanie obsahu, kvality a 

stanovenie rozsahu správy 

Táto časť obsahuje princípy a návod reportingu na 

definovanie obsahu a rozsahu správy a zabezpečenia 

kvality reportovaných informácií. 

Návod reportingu opisuje činnosti, ktoré sa môžu 

vykonať, alebo možnosti, ktoré reportujúca organizácia 

môže brať do úvahy pri rozhodovaní o predmete 

reportovania a pomáha interpretovať alebo spravovať 

používanie reportingového rámca GRI. Návod je určený 

na definovanie obsahu a rozsahu správy. 

Princípy reportingu popisujú výsledky, ktoré by mala 

správa dosiahnuť a usmerniť rozhodnutia pomocou 

procesu reportingu, ako napríklad, ktoré témy a 

indikátory reportovať a ako ich reportovať. Každý z 

princípov sa skladá z definície, vysvetlenia a súboru 

testov na hodnotenie použitia princípov pre reportujúce 

organizácie. Testy sú definované ako nástroje na vlastnú 

diagnostiku a nie ako špecifické parametre reportovania. 

Testy môžu plniť úlohu referencií na vysvetlenie 

rozhodnutí o uplatnení princípov. 

Zároveň princípy majú napomáhať k dosiahnutiu 

transparentnosti – hodnote a cieľu, ktorý tvorí základ 

všetkých aspektov reportingu o trvalo udržateľnom 

rozvoji. Transparentnosť môže byť definovaná ako 

kompletné poskytnutie informácií o požadovaných 

témach a indikátoroch, ktoré zobrazujú vplyvy 

a umožňujú zainteresovaným subjektom prijať 

rozhodnutie. Tieto procesy, postupy a prognózy sú 

podkladom pre zverejňovanie informácií. Princípy sa 

členia do dvoch skupín: 

• princípy determinujúce témy a indikátory, ktoré by 

mala organizácia reportovať a 

• princípy na zabezpečenie kvality a zodpovedajúcej 

prezentácie reportovaných informácií. 

Princípy sú zoradené takýmto spôsobom, aby sa 

spriehľadnila ich úloha a funkcia, pričom ich použitie nie 

je striktne obmedzené. Každý princíp môže podporovať 

spektrum rozhodnutí a môže sa ukázať ako užitočný 

nielen pri definovaní obsahu správy alebo zabezpečení 

kvality reportovaných informácií. ale aj pri zvažovaní 

niektorých problémov. 

6 

© 2000-2006 GRI


RG 

1.1 Definícia obsahu správy 

Na zabezpečenie vyváženej a zrozumiteľnej prezentácie 

výkonnosti organizácie sa musí prijať rozhodnutie o 

obsahu správy. Rozhodnutie by malo zahŕňať zváženie 

cieľov a skúsenosti organizácie, ako aj primerané 

očakávania a záujmy zainteresovaných subjektov 

organizácie. Pri rozhodovaní o obsahu správy sú dôležité 

oba činitele. 

Návod na definovanie obsahu správy 

Nasledujúci prístup obsahuje použitie reportingového 

rámca GRI pri príprave správ o trvalo udržateľnom rozvoji. 

• Identifikujte témy a príslušné indikátory, ktoré sú 

relevantné a preto by mali byť vhodné pre správu 

s využitím opakovaného cyklu, ktorá zahŕňa 

princíp relevantnosti informácií, princíp spolupráce 

so zainteresovanými subjektmi, kontext trvalo 

udržateľného rozvoja a návod na definovanie 

rozsahu správy. 

• Pri identifikácii tém zvážte závažnosť všetkých 

aspektov indikátorov, ktoré sú uvedené v 

smerniciach GRI a príslušných sektorových 

doplnkoch. Môžete zvážiť aj iné témy, ktoré sú pre 

správu relevantné. 

• Špecifické metódy a procesy používané pri 

posudzovaní relevantnosti informácií by mali: 

• byť odlišné a môžu byť definované každou 

organizáciou; 

• vždy brať do úvahy návod a testy, ktoré sú v 

princípoch reportingu GRI a 

• byť zverejnené. 

Pri uplatnení tohto prístupu: 

• rozlišujte medzi hlavnými a doplňujúcimi 

indikátormi. Všetky indikátory boli vyvinuté v 

procese rozhodovania zainteresovaných subjektov 

GRI a tie, ktoré sú označené ako Hlavné, sú 

všeobecne aplikovateľné indikátory a považujú 

sa za dôležité pre väčšinu organizácií. Organizácia 

musí podávať správy o týchto indikátoroch, až 

kým neprestanú byť dôležité na základe princípov 

reportingu. Doplňujúce indikátory môžu byť tiež 

považované za relevantné. 

• indikátory finálnych verzií Sektorových doplnkov sa 

považujú za Hlavné indikátory a mali by sa využívať 

rovnako ako Hlavné indikátory v smerniciach. 

• Zo súboru vybraných relevantných tém a 

indikátorov použite testy uvedené pri každom 

princípe na overenie podstatnosti tém a 

indikátorov, ktoré by mali byť súčasťou správy. 3 

 

• Použite princípy na zoradenie vybraných tém podľa 

dôležitosti a rozhodnite, ktoré budú zdôraznené. 

• všetky ďalšie informácie (ako napríklad špecifické 

indikátory firmy) zahrnuté v správe, by mali byť 

predmetom rovnakých princípov reportingu a 

mali byť mať tú istú technickú precíznosť ostatné 

zverejnené informácie. 

• potvrďte, že reportované informácie a stanovenie 

rozsahu správy sú primerané pri zachovaní princípu 

úplnosti. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok č. 3: Princípy definovania obsahu správy 

3 

Zverejnenie profilu organizácie (1-4) sa vzťahuje na všetky 

reportujúce organizácie. 

Verzia 3.0 

7

RG 


Princípy reportingu na definovanie obsahu 

Každý z princípov reportingu sa skladá z definície, 

vysvetlenia a súboru testov na hodnotenie použitia 

princípov. Testy sú definované ako nástroje na vlastnú 

diagnostiku a nie ako špecifické parametre reportovania. 

Princípy by sa mali používať spolu s návodom na 

definovanie obsahu. 

RELEVANTNOSŤ INFORMÁCIÍ 

Definícia: Informácie v správe by mali obsahovať témy a 

indikátory, ktoré zobrazujú významné vplyvy organizácie 

v ekonomickej, environmentálnej a sociálnej oblasti, alebo 

ktoré by významne ovplyvnili hodnotenie a rozhodnutia 

zainteresovaných subjektov. 

Vysvetlenie: Organizácie môžu reportovať široký rozsah 

tém. Relevantné témy a indikátory sú tie, ktoré môžu byť 

považované za dôležité pri posudzovaní ekonomických, 

environmentálnych a sociálnych vplyvov organizácie, alebo 

ktoré ovplyvňujú rozhodnutia zainteresovaných subjektov 

a pre ich potenciálnu dôležitosť by mali byť zahrnuté v 

správe. Princíp relevantnosti informácií určuje hranicu, keď 

sa výsledok alebo indikátor stáva dostatočne dôležitým na 

to, aby sa reportoval. Za touto hranicou nebudú mať všetky 

dôležité témy rovnaký význam a dôraz v správe sa bude klásť 

na relatívne priority týchto relevantných tém a indikátorov. 

Pri finančnom reportovaní je relevantnosť informácií 

všeobecne považovaná za hranicu, ovplyvňujúcu 

ekonomické rozhodnutia používateľov účtovnej uzávierky 

organizácie, osobitne u investorov. Koncept hranice je 

dôležitý aj pri reportingu o udržateľnom rozvoji, ale je 

vnímaný v širšom kontexte vplyvov a zainteresovaných 

subjektov. Relevantnosť informácií nie je limitovaná 

iba témami týkajúcimi sa udržateľného rozvoja, 

ktoré majú dôležitý finančný vplyv na organizáciu. 

Určenie relevantnosti informácií zahŕňa posudzovanie 

ekonomických, environmentálnych a sociálnych vplyvov, 

ktoré prekračujú hranicu ovplyvnenia schopnosti 

uspokojiť potreby súčasnosti bez kompromitovania 

potrieb budúcich generácií. Tieto relevantné náležitosti 

majú často dôležitý finančný dopad v krátkodobom 

alebo dlhodobom fungovaní organizácie. Takto sa stávajú 

relevantnými náležitosťami aj pre zainteresované subjekty, 

ktoré sústreďujú svoju pozornosť najmä na finančný stav 

organizácie. 

Pri rozhodovaní o dôležitosti informácie by mala byť 

použitá kombinácia interných a externých faktorov, vrátane 

faktorov ako je celkové poslanie organizácie a konkurenčná 

stratégia, záujmy vyjadrené priamo zainteresovanými 

subjektmi, väčšie očakávania v sociálnej oblasti a vplyv 

organizácie na subjekty upstream (napr. sieť zásobovania) 

a downstream (napr. zákazníci). Pri hodnotení relevantnosti 

informácií sa berú do úvahy základné očakávania vyjadrené 

v medzinárodných štandardoch a dohodách, ktoré by 

organizácia mala akceptovať. 

Pri posudzovaní dôležitosti informácií by sa mali brať 

do úvahy tieto interné a externé faktory, aby odrážali 

dôležité ekonomické, environmentálne a sociálne 

vplyvy alebo rozhodnutia zainteresovaných subjektov. 

Pri vyhodnocovaní dôležitosti vplyvov sa môže použiť 

spektrum platných metodológií. „Dôležité vplyvy“ sú vo 

všeobecnosti tie, ktoré sú predmetom záujmu expertných 

skupín, alebo ktoré sú identifikované pri použití platných 

nástrojov, ako napríklad metodológia vyhodnocovania 

vplyvu alebo vyhodnotenie životného cyklu. Ako dôležité 

sa vyhodnocujú také vplyvy, ktoré si vyžadujú aktívny 

manažment alebo zapojenie organizácie. 

Správa by mala zdôrazňovať informácie o výkonnosti najmä 

u najdôležitejších tém. Môžu sa zahrnúť aj ďalšie relevantné 

témy, ale v správe by mali byť menej zvýraznené. Mal by byť 

vysvetlený proces, ktorým bola určená témam priorita. 

Pri použití indikátorov výkonnosti, rovnako ako pri návode 

na výber tém do správy sa uplatňuje princíp relevantnosti 

informácií. Pri zverejňovaní informácií o výkonnosti existujú 

 

rôzne stupne komplexnosti a detailov, ktoré sa môžu 

vyskytnúť v správe. V niektorých prípadoch existuje návod 

GRI ohľadom úrovne všeobecne považovanej za vhodnú 

pre špecifický indikátor. Vo všeobecnosti, rozhodnutia ako 

reportovať údaje by mali byť zoradené podľa dôležitosti v 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok č. 4: Definovanie relevantnosti informácií 

4 

Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj. Naša spoločná budúcnosť. Oxford: Oxford University Press, 1987, str. 43. 

5 

Pozri princípy zaraďovania zainteresovaných subjektov do diskusie. 

8 

© 2000-2006 GRI


RG 

procese hodnotenia výkonnosti organizácie a mali by 

prispieť k zjednodušeniu porovnávania. 

Reportovanie dôležitých tém môže vyžadovať zverejnenie 

informácií, ktoré používajú externé zainteresované 

subjekty a ktoré sa odlišujú od interných informácií 

používaných denne na manažérske účely. Avšak, 

takéto informácie naozaj patria do správy, kde môžu 

informovať o hodnotení alebo prijatí rozhodnutia 

zainteresovanými subjektmi, alebo podporovať spoluprácu 

so zainteresovanými subjektmi, ktorá môže viesť k činnosti 

výrazne ovplyvňujúcej výkonnosť alebo vyjadruje kľúčové 

záujmy zainteresovaného subjektu. 

Interné faktory 

Pri definovaní hlavných tém sa berú do úvahy interné 

faktory vrátane: 

 

 

hlavných hodnôt organizácie, politiky, stratégie, 

systému operačného manažmentu, cieľov a 

poslania; 

záujmov/očakávaní zainteresovaných subjektov, 

ktorí sú špeciálne zainteresovaní na úspechu 

organizácie (napr. zamestnanci, zainteresované 

skupiny a dodávatelia); 

Testy 

 

významných rizík pre organizáciu; 

Externé faktory 

Pri definovaní hlavných tém sa berú do úvahy externé 

faktory vrátane: 

 

hlavných záujmov/tém udržateľného rozvoja a 

indikátorov požadovaných zainteresovanými 

subjektmi; 

 

 

kritických faktorov zabezpečujúcich úspech 

organizácie a 

hlavných kompetencií organizácie a spôsobu, 

ktorým môžu alebo by mohli prispievať k trvalo 

udržateľnému rozvoju. 

Vytváranie priorít 

 

hlavných tém a budúcich výziev sektora, ktoré sú 

reportované partnermi a konkurenciou; 

 

Správa uprednostňuje dôležité témy a indikátory. 

 

príslušných zákonov, regulácií, medzinárodných 

dohôd alebo dobrovoľných dohôd so strategickým 

významom pre organizáciu a jej zainteresované 

subjekty a 

 

primeraných odhadovaných vplyvov na udržateľnosť 

rozvoja, rizík alebo príležitostí (napr. globálne 

otepľovanie, HIV-AIDS, chudoba) identifikovaných 

náležitým prieskumom vykonaným jednotlivcami 

s uznávanou odbornosťou, alebo expertnými 

skupinami s uznávaným kreditom v tejto oblasti. 

Verzia 3.0 

9

RG 


SPOLUPRÁCA SO ZAINTERESOVANÝMI SUBJEKTMI 

Definícia: Reportujúca organizácia musí identifikovať 

svoje zainteresované subjekty a vysvetliť v správe ako 

reagovala na ich primerané očakávania a záujmy. 

Vysvetlenie: Zainteresované subjekty sú definované ako 

subjekty alebo jednotlivci, u ktorých sa očakáva, že budú 

významne ovplyvnení aktivitami, produktmi a/alebo 

službami organizácie a ktorých činnosť môže primerane 

ovplyvňovať schopnosť organizácie úspešne napĺňať 

jej stratégie a dosiahnuť svoje ciele. To zahŕňa subjekty 

alebo jednotlivcov, ktorým zákonné práva alebo práva 

podľa medzinárodných konvencií poskytujú legitímne 

požiadavky voči organizácii. 

K zainteresovaným subjektom patria tí, ktorí sú v 

priamom vzťahu so spoločnosťou (napr. zamestnanci, 

akcionári, dodávatelia) ako aj tí, ktorí nemajú priamy 

vzťah k spoločnosti (napr. komunity). 

Primerané očakávania a záujmy zainteresovaných 

subjektov sú hlavným bodom pre mnohé rozhodnutia 

pri príprave správy, ako napr. rozsah, vymedzenie, 

aplikácia indikátorov a overenie správy. Avšak nie všetky 

zainteresované subjekty organizácie použijú správu. To 

predstavuje výzvy pri vyrovnávaní špecifických záujmov/ 

očakávaní zainteresovaných subjektov, u ktorých 

sa očakáva použitie správy s väčšími očakávaniami 

zodpovednosti všetkých zainteresovaných subjektov. 

Pri niektorých rozhodnutiach, ako napr. o obsahu a 

rozsahu správy sa musia brať do úvahy primerané 

očakávania a záujmy veľkej časti zainteresovaných 

subjektov. Môžu existovať zainteresované subjekty, ktoré 

nie sú schopné vyjadriť svoj názor na správu a ktorých 

záujmy sú reprezentované oprávnenými zástupcami. 

Zároveň môžu existovať zainteresované subjekty, 

ktoré sa rozhodnú nevyjadriť svoj názor na správu, 

pretože sa spoliehajú na odlišné spôsoby komunikácie 

a spolupráce. Primerané očakávania a záujmy týchto 

zainteresovaných subjektov by mali byť brané do 

úvahy v rozhodnutí o obsahu správy. Avšak aj ďalšie 

rozhodnutia, ako napríklad úroveň detailov potrebná 

pre zainteresované subjekty alebo očakávania rôznych 

zainteresovaných subjektov o presnosti, si vyžadujú 

väčší dôraz používateľov správy. Je dôležité zaznamenať 

procesy a prístupy použité pri rozhodovaní. 

s rôznymi zainteresovanými subjektmi ako súčasť ich 

pravidelných aktivít, ktoré môžu poskytnúť dôležité 

vstupy pre rozhodnutia v reportingu. Tieto môžu zahŕňať 

napríklad spoluprácu so zainteresovanými subjektmi za 

účelom súladu s medzinárodne platnými štandardmi, 

alebo informovanie o prebiehajúcich organizačných 

/ komerčných procesoch. Navyše, spolupráca so 

zainteresovanými subjektmi môže byť implementovaná 

špeciálne za účelom informovania o procese prípravy 

správy. Organizácie môžu tiež používať prostriedky ako 

napr. médiá, vedecké komunity alebo spoločné aktivity s 

partnermi a zainteresovanými subjektmi. Tieto prostriedky 

môžu pomôcť organizácií lepšie pochopiť očakávania 

zainteresovaných subjektov a ich záujmy. 

Proces spolupráce so zainteresovanými subjektmi by mal 

sa zaznamenávať, aby sa dosiahla dôveryhodnosť správy. 

Proces spolupráce so zainteresovanými subjektmi v 

reportingu by mal byť založený na systematických alebo 

všeobecne akceptovaných prístupoch, metodológiách, 

alebo princípoch. Celkový prístup by mal byť 

dostatočne efektívny na zabezpečenie porozumenia 

informačnej potreby zainteresovaných subjektov. 

Reportujúca organizácia musí dokumentovať svoj 

prístup k definovaniu, ktoré zainteresované subjekty 

spolupracujú, akým spôsobom, kedy a ako spolupráca 

ovplyvnila obsah správy a činnosť organizácie ohľadom 

udržateľnosti rozvoja. Tieto procesy by mali byť schopné 

identifikovať priamy vstup zainteresovaných subjektov, 

ako aj legitímne ustanovené spoločenské očakávania. 

Organizácia sa môže stretnúť s protikladnými názormi 

alebo odlišnými očakávaniami medzi zainteresovanými 

subjektmi a bude musieť vysvetliť, ako vyvážila tieto 

názory pri dosahovaní rozhodnutí v správe. 

Neschopnosť identifikovať a spolupracovať so 

zainteresovanými skupinami vedie k takým výsledkom, 

ktoré nie sú primerané a preto nedostatočne 

dôveryhodné pre všetky zainteresované subjekty. 

Naopak, systematické angažovanie zainteresovaných 

subjektov posilňuje vnímanie a užitočnosť správy. Dobre 

vypracovaná správa môže viesť k ďalšiemu vzdelávaniu v 

rámci organizácie a externých subjektov a zároveň bude 

zvyšovať zodpovednosť voči ostatným zainteresovaným 

subjektom. Zodpovednosť posilňuje dôveru medzi 

reportujúcou organizáciou a jej zainteresovanými 

subjektmi. Dôvera zároveň posilňuje kredibilitu správy. 

Procesy spolupráce so zainteresovanými subjektmi 

môžu pôsobiť ako nástroj na porozumenie ich očakávaní 

a záujmov. Organizácie zvyčajne iniciujú spoluprácu 

10 

© 2000-2006 GRI


RG 

Testy: 

KONTEXT UDRŽATEĽNOSTI ROZVOJA 

 

 

 

 

Organizácia môže popísať zainteresované subjekty, 

ku ktorým cíti zodpovednosť. 

Obsah správy je zameraný na výsledky procesu 

spolupráce so zainteresovanými subjektmi, ktorý 

bol použitý organizáciou v jej prebiehajúcich 

aktivitách tak, ako je to požadované právnym a 

inštitucionálnym rámcom, v ktorom uskutočňuje 

svoju činnosť. 

Obsah správy vychádza z výsledkov procesu 

spolupráce so zainteresovanými subjektmi, ktorý 

bol vykonaný špeciálne pre správu. 

Procesy spolupráce so zainteresovanými subjektmi, 

ktoré informujú o rozhodnutiach správy sú zhodné 

s obsahom a rozsahom správy. 

Definícia: Správa by mala prezentovať výkonnosť 

organizácie v širokom kontexte udržateľnosti rozvoja. 

Vysvetlenie: Informácie o výkonnosti musia byť 

zaradené do kontextu. Podstatná otázka reportingu 

udržateľného rozvoja je, akým spôsobom organizácia 

prispieva, alebo bude prispievať v budúcnosti 

k zlepšeniu alebo zhoršeniu ekonomických, 

environmentálnych a sociálnych podmienok, rozvojov 

a trendov na lokálnej, regionálnej alebo globálnej 

úrovni. Reportovanie len na úrovni trendov individuálnej 

výkonnosti (alebo efektívnosti organizácie) nebude 

viesť k nájdeniu odpovede na túto základnú otázku. 

Správy by preto mali obsahovať súvislosť terajšej 

výkonnosti so širšími konceptmi trvalej udržateľnosti. 

Zahŕňa to aj diskusiu o výkonnosti organizácie v 

kontexte jej obmedzení a požiadaviek kladených na 

environmentálne alebo sociálne zdroje na sektorovej, 

lokálnej, regionálnej alebo globálnej úrovni. Napríklad 

to môže znamenať, že pri reportovaní o trendoch v 

ekologickej efektívnosti môže organizácia zároveň 

prezentovať aj jej absolútnu záťaž znečisťovania vo 

vzťahu ku kapacite regionálneho ekosystému na 

absorbovanie znečistenia. 

Tento koncept je často jasne vyjadrený v 

environmentálnej oblasti v zmysle globálnych limitov na 

využívanie zdrojov a úrovní znečisťovania. Avšak môže 

byť relevantný aj vzhľadom na sociálne a ekonomické 

ciele ako napríklad národné alebo medzinárodné 

socioekonomické ciele a ciele udržateľného rozvoja. 

Organizácia môže napríklad reportovať o platoch 

zamestnancov, o úrovni sociálnych benefitov vo vzťahu k 

národnému minimu, mediánu úrovne príjmov a kapacite 

sociálnej siete absorbovať chudobných a tých, ktorí žijú 

na hranici chudoby. Organizácie pôsobiace v širokom 

spektre lokalít, veľkostí a sektorov musia brať do úvahy, 

ako čo najlepšie zobraziť svoju celkovú výkonnosť v 

širšom kontexte udržateľnosti. To si vyžaduje rozlišovať 

medzi témami a faktormi, ktoré majú globálny vplyv 

(napr. klimatické zmeny) a tými, ktoré majú viac 

regionálny alebo lokálny vplyv (napr. rozvoj komunity). 

Podobne je nutné robiť rozdiely medzi trendmi alebo 

vzormi vplyvov v rámci spektra operácií a rovnako uviesť 

do kontextu výkonnosť lokality voči inej lokalite. 

Udržateľnosť rozvoja organizácie a obchodná stratégia 

poskytuje priestor na diskusiu o výkonnosti. Vzťah medzi 

udržateľnosťou rozvoja a organizačnou stratégiou by 

mal byť jasný, rovnako ako kontext, v rámci ktorého je 

výkonnosť reportovaná. 

Verzia 3.0 

11

RG 


Testy: 

ÚPLNOSŤ 

 

 

 

 

Organizácia prezentuje svoju interpretáciu 

udržateľného rozvoja a načrtáva objektívne 

a dostupné informácie a zároveň princípy 

udržateľného rozvoja pre témy obsiahnuté v 

správe. 

Organizácia prezentuje svoju výkonnosť v rámci 

širších podmienok a cieľov udržateľného rozvoja 

tak, ako sú publikované v sektorových, lokálnych, 

regionálnych a/alebo globálnych dokumentoch. 

Organizácia prezentuje svoju výkonnosť 

spôsobom, ktorým sa snaží vyjadriť veľkosť svojho 

vplyvu a prínosu do príslušného geografického 

kontextu. 

Správa popisuje, ako sa témy udržateľného rozvoja 

vzťahujú na dlhodobú organizačnú stratégiu, 

riziká a príležitosti, vrátane tém týkajúcich sa 

dodávateľského reťazca. 

Definícia: Dôležité témy, indikátory a definície rozsahu 

správy by mali byť dostatočné na to, aby zobrazovali 

významné ekonomické, environmentálne a sociálne 

vplyvy a umožnili zainteresovaným subjektom overiť 

výkonnosť reportujúcej organizácie v reportovanom 

období. 

Vysvetlenie: Úplnosť primárne obsahuje dimenzie 

obsahu, rozsahu a času. Koncept úplnosti môže byť 

použitý na informovanie o zásadách pri zbieraní 

informácií (napr. zabezpečenie, že zozbierané údaje 

obsahujú výsledky zo všetkých miest v rámci rozsahu 

správy) a že prezentácia informácií je primeraná a 

vhodná. Tieto témy sú úzko spojené s kvalitou správy 

a vo väčšej miere sú pomenované v rámci princípov 

presnosti a vyváženosti v časti 1. 

„Rozsah“ znamená šírku tém týkajúcich sa udržateľnosti 

rozvoja uvedených v správe. Sumár tém a reportovaných 

indikátorov musí byť taký, aby obsahoval dôležité 

ekonomické, environmentálne a sociálne vplyvy. 

Má rovnako zabezpečiť zainteresovaným subjektom 

možnosť overiť výkonnosť organizácie. Pri rozhodovaní 

o úplnosti informácií v správe, má organizácia 

brať do úvahy výsledky procesov spolupráce so 

zainteresovanými subjektmi a širokospektrálne sociálne 

očakávania, ktoré nemuseli byť zapracované priamo v 

procesoch spolupráce so zainteresovanými subjektmi. 

„Vymedzenie“ sa vzťahuje na rozsah subjektov (napr. 

dcérske spoločnosti, konzorciá, subdodávatelia, atď.), 

ktorých výkonnosť je obsiahnutá v správe. Pre účely 

vymedzenia správy organizácia musí brať do úvahy 

rozsah subjektov, ktoré má pod kontrolou (často 

označovaný ako „organizačné vymedzenie“, ktoré 

je zvyčajne spojené s definíciami používanými vo 

finančnom reportingu) a v ktorých má vplyv (často 

označovaný „operačné vymedzenie“). Pri hodnotení 

vplyvu potrebuje mať organizácia na zreteli schopnosť 

ovplyvňovať subjekty upstream (napr. dodávateľský 

reťazec) ako aj subjekty downstream (napr. distribútori 

a používatelia produktov a služieb). Vymedzenie sa 

môže meniť na základe špecifického aspektu, alebo typu 

reportovanej informácie. 

„Čas“ sa vzťahuje na potrebu úplnosti danej informácie 

v danom časovom období špecifikovanom v správe. 

Činnosti, udalosti a vplyvy majú byť uvedené v tom 

reportovanom období, v ktorom vznikli. Zahŕňa 

reporting činností, ktoré majú minimálny krátkodobý 

vplyv, a zároveň majú významný a primerane 

predpokladaný kumulatívny efekt, ktorý je nevyhnutný 

12 

© 2000-2006 GRI


RG 

alebo nezvratný počas dlhšieho obdobia (napr. bioakumulatívne 

alebo pretrvávajúce znečisťovanie). 

Pri vyhodnocovaní budúcich vplyvov (pozitívnych 

aj negatívnych) by mala byť reportovaná informácia 

založená na dostatočne odôvodnených odhadoch, 

ktoré reflektujú pravdepodobnú veľkosť, pôvod a rozsah 

vplyvov. Napriek faktu, že takéto odhady sú prirodzene 

predmetom neistoty, môžu poskytnúť užitočné 

informácie pri rozhodovaní, ak sú jasne identifikované 

podklady pre odhady a sú jasne uznané aj obmedzenia 

takýchto odhadov. Poskytnutie informácií o pôvode a 

pravdepodobnosti takýchto vplyvov, aj keď sa môžu 

stať realitou iba v budúcnosti, je v zhode s cieľom 

poskytovania vyvážených a primeraných informácií o 

ekonomickej, environmentálnej a sociálnej výkonnosti 

spoločnosti. 

Testy: 

 

 

Správa bola vypracovaná tak, aby brala do úvahy 

celý reťazec subjektov upstream a downstream, 

pričom sa zaoberá a dáva priority všetkým 

informáciám, ktoré by mohli byť považované 

za dôležité na základe princípu relevantnosti 

informácií, kontextu trvalej udržateľnosti a 

spolupráce so zainteresovanými subjektmi. 

Správa obsahuje všetky subjekty, ktoré spĺňajú 

kritériá kontrolovaného subjektu, alebo 

signifikantného vplyvu reportujúcej organizácie s 

výnimkou prípadov, ak je uvedené inak. 

1.2 Princípy na zaistenie kvality správy 

Tento odsek obsahuje princípy, ktoré majú zabezpečiť 

kvalitu reportovaných informácií, vrátane ich správnej 

prezentácie. Rozhodnutia vzťahujúce sa na proces 

prípravy informácií v správe, musia byť v súlade s 

týmito princípmi. Všetky tieto princípy sú základom pre 

transparentnosť správy. Kvalita informácií umožňuje 

zainteresovaným subjektom správne a primerane 

vyhodnotiť ich výkonnosť a prijať vhodné opatrenia. 

Princípy na zaistenie kvality správy 

VYVÁŽENOSŤ 

Definícia: Správa má odrážať pozitívne a negatívne 

aspekty výkonnosti organizácie, aby umožnila logické 

vyhodnotenie celkovej výkonnosti. 

Vysvetlenie: Celková prezentácia obsahu správy by 

mala poskytovať neskreslený obraz o reportovanej 

výkonnosti organizácie. Správa sa musí vyhýbať výberu, 

vynechávaniu, alebo prezentácii informácií, ktoré 

sú pravdepodobne chybné, alebo môžu nevhodne 

ovplyvňovať rozhodnutie alebo úsudok čitateľa správy. 

Správa by mala obsahovať priaznivé aj nepriaznivé 

výsledky, ako aj témy, ktoré môžu mať vplyv na 

rozhodnutia zainteresovaných subjektov v pomere k 

ich relevantnosti. Správy by mali jasne odlišovať medzi 

faktickou informáciou a interpretáciou informácie 

reportujúcou organizáciou. 

Testy: 

 

 

Informácia v správe obsahuje všetky dôležité 

opatrenia alebo udalosti v reportovanom období 

a primerané odhady dôležitých budúcich 

vplyvov minulých udalostí, ak sú tieto vplyvy 

primerane predvídateľné a môžu byť v budúcnosti 

nevyhnutné alebo nezvratné. 

Správa neobchádza relevantné informácie, 

ktoré môžu mať vplyv na informovanosť, 

vyhodnotenie alebo rozhodnutia zainteresovaných 

subjektov, alebo môžu mať dôležité ekonomické, 

environmentálne a sociálne vplyvy. 

 

 

 

Správa zverejňuje priaznivé aj nepriaznivé výsledky 

a témy. 

Informácia v správe je podaná vo formáte, ktorý 

umožňuje užívateľom porozumieť pozitívnym 

a negatívnym trendom vo výkonnosti na ročnej 

báze. 

Dôraz na rôzne témy v správe je proporčne 

rozdelený podľa ich relatívnej dôležitosti. 

Verzia 3.0 

13

RG 


POROVNATEĽNOSŤ 

Definícia: Výsledky a informácie by mali byť dôsledne 

vybrané, spracované a reportované. Reportované 

informácie by mali byť prezentované spôsobom, ktorý 

umožní zainteresovaným subjektom analyzovať zmeny 

vo výkonnosti organizácie v priebehu času a podporuje 

analýzy vo vzťahu k iným organizáciám. 

Vysvetlenie: Porovnateľnosť je nevyhnutným 

predpokladom pri vyhodnocovaní výkonnosti. 

Zainteresované subjekty používajúce správu by mali 

byť schopné porovnať informácie o ekonomickej, 

environmentálnej a sociálnej výkonnosti organizácie 

voči výkonnosti a cieľom v predchádzajúcom období, 

a ak je to možné, porovnať výkonnosť organizácie voči 

ostatným organizáciám. Konzistentnosť pri reportovaní 

umožňuje interným a externým skupinám porovnať 

výkonnosť a vyhodnotiť vývoj ako súčasť ratingových 

aktivít, investičných rozhodnutí, presadzovaných 

programov a iných aktivít. Porovnanie medzi 

organizáciami si vyžaduje citlivosť k faktorom, ako sú 

odlišnosti v organizačnej veľkosti, geografické vplyvy 

a ďalšie možnosti, ktoré môžu pôsobiť na relatívnu 

výkonnosť organizácie. Ak je to potrebné, spracovatelia 

správy by mali zvážiť aj poskytnutie súvislostí, ktoré 

umožnia užívateľom správy pochopiť faktory, ktoré mali 

vplyv na rozdiely vo výkonnosti medzi organizáciami. 

tém pre danú organizáciu a jej zainteresovaných 

subjektov v čase. Avšak, v rámci obmedzení princípov 

relevantnosti informácií by sa organizácie mali sústrediť 

na konzistentnosť svojich správ počas daného obdobia. 

Organizácia by mala uviesť celkové čísla (t.j. absolútne 

údaje ako napr. tony odpadu) rovnako ako aj podiel (t.j. 

normalizované údaje ako odpad na jednotku produkcie), 

aby umožnila analytické porovnania. 

Ak sa vyskytnú zmeny vymedzenia, rozsahu, dĺžky 

reportovaného obdobia, alebo obsahu (vrátane 

štruktúr, definícií a použitia indikátorov v správe), 

reportujúca organizácia by mala novelizovať súčasné 

informácie spolu so staršími údajmi (alebo naopak). 

Takýmto spôsobom sa zabezpečí spoľahlivosť a 

zmysluplnosť informácií a porovnaní za dané obdobie. 

Ak sa nerealizujú novelizácie, správa musí obsahovať 

vysvetlenie dôvodov a dôsledkov interpretácie 

súčasného zverejnenia správy. 

Testy: 

 

 

Správa a informácie obsiahnuté v správe môžu byť 

porovnané na ročnej báze. 

Výkonnosť organizácie sa môže porovnať v 

príslušných porovnávacích testoch. 

Zachovanie konzistentnosti metód používaných na 

výpočet údajov so štruktúrou správy a s vysvetlením 

metód a predpokladov používaných pri príprave 

informácií uľahčuje porovnanie po určitom čase. 

Obsah správ sa vyvíja spolu s relatívnou dôležitosťou 

 

 

Akékoľvek významné zmeny medzi reportovanými 

obdobiami vo vymedzení, rozsahu, dĺžke 

reportovaného obdobia, alebo informácií 

poskytnutých v správe sa môžu identifikovať a 

vysvetliť. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok č. 5: Princípy na zabezpečenie kvality správy 

14 

© 2000-2006 GRI


RG 

 

 

Ak sú prístupné, v správe sú použité všeobecne 

akceptované definície pre zostavovanie, 

hodnotenie a prezentáciu informácií, vrátane 

technických protokolov GRI pre indikátory 

zahrnuté v smerniciach. 

Ak je to vhodné, správa používa aj sektorové 

doplnky GRI. 

PRESNOSŤ 

Definícia: Reportované informácie musia byť dostatočne 

presné a detailné, aby mohli zainteresované subjekty 

overiť výkonnosť reportujúcej organizácie. 

Vysvetlenie: Odpovede na ekonomické, 

environmentálne a sociálne témy a indikátory môžu 

byť vyjadrené viacerými odlišnými spôsobmi, od 

kvalitatívnych odpovedí k podrobným kvantitatívnym 

meraniam. Charakteristiky podmieňujúce presnosť 

sa menia podľa charakteru informácie a používateľa 

informácie. Napríklad, presnosť kvalitatívnych informácií 

je vo veľkej miere podmienená stupňom zrozumiteľnosti, 

detailu a vyváženosti pri prezentácii príslušnej 

definície rozsahu správy. Naproti tomu môže presnosť 

kvantitatívnych informácií závisieť od špecifických 

metód použitých pri zbieraní, zostavovaní a analyzovaní 

údajov. Nevyhnutná špecifická hranica presnosti 

závisí čiastočne od zamýšľaného použitia informácie. 

Niektoré rozhodnutia vyžadujú vyššiu úroveň presnosti v 

reportovaných informáciách ako iné. 

Testy: 

 

 

 

 

 

Správa indikuje údaje, ktoré boli merané. 

Techniky merania údajov a podklady pre kalkulácie 

sú dostatočne opísane a môžu byť opakované s 

podobnými výsledkami. 

Odchýlka chyby pri kvantitatívnych údajoch nie 

je príliš veľká a nemôže podstatne ovplyvniť 

schopnosť zainteresovaných subjektov dosiahnuť 

primerané a adekvátne závery o výkonnosti. 

Správa informuje, ktoré údaje boli zistené 

odhadom, referuje o podstatných záveroch a 

technikách, použitých na odhady, alebo kde je 

možné nájsť tieto informácie. 

Kvalitatívne vyhlásenia v správe sú platné, čo je 

podložené ďalšími reportovanými informáciami a 

inými dostupnými dôkazmi. 

Verzia 3.0 

15

RG 


PRAVIDELNOSŤ 

Definícia: Reportovanie je vykonávané podľa 

pravidelného rozvrhu a informácie sú dostupné 

zainteresovaným subjektom načas, aby mohli vykonávať 

rozhodnutia na základe dostatočných informácií. 

Vysvetlenie: Užitočnosť informácií je úzko spätá 

s faktom, či načasovanie zverejnenia umožní 

zainteresovaným subjektom efektívne integrovať 

informácie do ich rozhodnutí. Načasovanie zverejnenia 

sa vzťahuje na pravidelnosť reportingu, ako aj na jeho 

vierohodnosť vo vzťahu ku skutočným udalostiam 

opisovaným v správe. 

Napriek tomu, že na dosiahnutie určitých cieľov sa 

požaduje stály tok informácií, reportujúca organizácia 

by sa mala zaviazať, že bude pravidelne poskytovať 

konsolidované informácie o svojej ekonomickej, 

environmentálnej a sociálnej výkonnosti v danom 

časovom okamihu. Na zabezpečenie porovnateľnosti 

informácií v danom období a pre zabezpečenie prístupu 

zainteresovaných subjektov k správe je nevyhnutná 

dôslednosť v pravidelnosti reportovania a v dĺžke 

reportovaných období. Pre zainteresované subjekty je 

prínosom, ak je harmonogram zverejnenia reportingu o 

udržateľnom rozvoji spojený s finančným reportingom. 

Organizácia by mala vyvažovať potrebu poskytovania 

informácií načas s dôležitosťou zabezpečenia spoľahlivosti 

informácií. 

ZROZUMITEĽNOSŤ 

Definícia: Informácie by mali byť dostupné spôsobom, 

ktorý je zrozumiteľný a dostupný pre zainteresované 

subjekty používajúce správu. 

Vysvetlenie: Správa by mala používať informácie 

spôsobom, ktorý je zrozumiteľný, dostupný a 

použiteľný pre široké spektrum zainteresovaných 

subjektov organizácie (či už v tlačenej alebo inej forme). 

Zainteresovaný subjekt by mal byť schopný nájsť 

požadovanú informáciu bez veľkej námahy. Informácie 

by mali byť dostupné spôsobom, ktorý je zrozumiteľný 

pre zainteresované subjekty s dostatočným pochopením 

organizácie a jej aktivít. Grafika a konsolidované údaje 

v tabuľkách môžu uľahčiť pochopiteľnosť informácií v 

správe. Úroveň spájania informácií môže ovplyvňovať 

zrozumiteľnosť správy, ak je príliš alebo nedostatočne 

podrobná, než zainteresované subjekty očakávajú. 

Testy: 

 

 

Správa obsahuje úroveň informácií požadovanú 

zainteresovanými subjektmi, ale neobsahuje 

prílišné a zbytočné detaily. 

Zainteresované subjekty môžu nájsť požadované 

špecifické informácie bez veľkej námahy s 

pomocou obsahov, máp, prepojení a iných 

pomôcok. 

Testy: 

 

 

 

Informácia v správe bola zverejnená a je aktuálna 

pre reportované obdobie. 

Zhromažďovanie a zverejňovanie kľúčových 

informácií o výkonnosti je spojené s 

harmonogramom reportovania o trvalo 

udržateľnom rozvoji. 

Informácie v správe (vrátane správ na webových 

stránkach) jasne ukazujú časové obdobie, na ktoré 

sa vzťahujú, kedy budú aktualizované a kedy bola 

uskutočnená posledná aktualizácia. 

 

 

Správa vynecháva technické termíny, skratky, 

žargón, alebo iný obsah, ktorý by zainteresovaným 

subjektom nebol známy a mal by obsahovať 

vysvetlenia (ak je to potrebné) v príslušných 

odsekoch alebo v slovníku. 

Údaje a informácie v správe sú dostupné 

zainteresovaným subjektom, vrátane tých so 

špecifickými možnosťami a potrebami prístupu 

(napr. s odlišnými schopnosťami, jazykom alebo 

technológiou). 

16 

© 2000-2006 GRI


RG 

SPOĽAHLIVOSŤ 

Definícia: Informácie a procesy použité pri príprave 

správy by mali byť zbierané, zaznamenané, zostavené, 

analyzované a zverejnené spôsobom, ktorý môže byť 

predmetom preskúmania, a ktorý zabezpečuje kvalitu a 

relevantnosť informácií. 

Vysvetlenie: Zainteresované subjekty by mali mať 

istotu, že správa môže byť kontrolovaná, aby sa 

zabezpečila správnosť jej obsahu a rozsah, v ktorom sú 

dostatočne aplikované princípy reportingu. Informácie 

a údaje obsiahnuté v správe musia byť podložené 

internými kontrolami alebo dokumentáciou, ktorá 

môže byť overená aj inými jednotlivcami, než tými, ktorí 

pripravovali správu. Informácie o výkonnosti, ktoré nie 

sú podložené dôkazmi by sa nemali objaviť v správe 

o udržateľnom rozvoji, ak nepredstavujú relevantné 

informácie a správa poskytuje nedvojzmyselné 

vysvetlenia všetkých nejasností spojených s týmito 

informáciami. Rozhodovací proces, ktorý je základom 

pre správu, by mal byť dostatočne zdokumentovaný 

spôsobom, ktorý umožní preskúmanie podstaty 

kľúčových rozhodnutí (ako napr. proces rozhodovania 

o obsahu a rozsahu správy, alebo spolupráca so 

zainteresovanými subjektmi). Pri tvorbe informačných 

systémov by mala reportujúca organizácia predpokladať, 

že systémy môžu byť overované ako súčasť externého 

overovacieho procesu. 

Testy: 

 

 

 

 

Je identifikovaný rozsah a význam externého 

overenia. 

Organizácia môže identifikovať originálny zdroj 

informácií v správe. 

Organizáciou môže byť identifikovaný spoľahlivý 

dôkaz na podporu predpokladov alebo 

komplexných kalkulácií. 

Existujú dostatočné informácie z originálnych 

údajov alebo od majiteľov informácií, ktoré 

potvrdzujú ich presnosť s akceptovateľnou mierou 

omylu. 

1.3 Návod na stanovenie rozsahu správy 6 

Podobne ako pri definovaní obsahu musí organizácia 

rozhodnúť, výsledky ktorých subjektov (napr. dcérskych 

spoločností a konzorcií) sa uvedú v správe. Správa o 

trvalo udržateľnom rozvoji by mala zahrnúť tie subjekty, 

ktoré má reportujúca organizácia pod kontrolou 

alebo má na ne výrazný vplyv vo vzťahu k rôznym 

subjektom upstream (napr. dodávateľský reťazec) alebo 

downstream (napr. distribúcia a zákazníci). 

Pri stanovení vymedzení sa majú uplatniť nasledujúce 

definície 7 : 

• Kontrola: právomoc spravovať finančnú politiku a 

politiku riadenia podniku ako aj získanie benefitov 

z jej aktivít. 

• Výrazný vplyv: právomoc zúčastňovať sa na 

rozhodnutiach o finančnej a riadiacej politike 

subjektu, ale bez právomoci mať kontrolu na 

týmito politikami. 

Dole uvedený návod na stanovenie rozsahu správy sa 

týka správy ako celku ako aj stanovenia rozsahu pre 

individuálne indikátory výkonnosti. 

Nie všetky informácie v rámci rozsahu správy sa 

musia reportovať tým istým spôsobom. Prístup 

subjektu k reportovaniu závisí od kombinácie kontroly 

reportujúcej organizácie alebo vplyvu nad subjektom 

a či sa zverejnenie vzťahuje na výkonnosť riadenia, 

manažmentu alebo príslušných informácií. 

Návod na stanovenie rozsahu správy je založený na 

poznaní, že rôzne vzťahy si vyžadujú rôzne miery 

prístupu k informáciám a schopnosti ovplyvniť 

výsledky. Napríklad, operatívne informácie, ako sú 

údaje o emisiách, môžu byť spoľahlivo zhromaždené 

za spoločnosti/subjekty, ktoré sú kontrolované 

organizáciou, ale nemusia byť dostupné pre konzorcium 

alebo dodávateľa. Návod na stanovenie rozsahu správy 

predstavuje minimum očakávaní na zahrnutie upstream 

a downstream subjektov pri reportovaní indikátorov 

a manažérskych rozhodnutí. Avšak organizácia môže 

rozhodnúť o nevyhnutnosti rozšírenia rozsahu pre 

indikátory na zahrnutie upstream alebo downstream 

subjektov. 

6 

Návod na stanovenie rozsahu správy bol prevzatý z definície vymedzenia. Budúce novelizácie smerníc budú obsahovať ďalšie 

ponaučenia alebo rady vyvinuté zo skúseností s definíciou rozsahu správy. 

7 

Ďalšie podnety na diskusiu o týchto termínoch sa nachádzajú v definícii rozsahu správy. 

Verzia 3.0 

17

RG 


Rozhodnutie o dôležitosti pri zbere informácií 

alebo rozšírení rozsahu závisí od škály jej vplyvu na 

udržateľnosť rozvoja. Subjekty s výrazným vplyvom 

zvyčajne vytvárajú najväčšie riziko alebo príležitosť pre 

organizáciu a jej zainteresované subjekty a preto sú to 

práve tieto subjekty, za ktoré je organizácia s veľkou 

pravdepodobnosťou považovaná za zodpovednú. 

Návod na stanovenie rozsahu správy 

• Správa o trvalo udržateľnom rozvoji by mala zahŕňať 

všetky subjekty, ktoré ovplyvňujú udržateľnosť 

rozvoja (aktuálne a potenciálne) a/alebo všetky 

subjekty, ktoré má reportujúca organizácia pod 

kontrolou alebo má významný vplyv na ich finančnú 

a riadiacu politiku. 

• Tieto subjekty sa môžu zahrnúť pri použití 

indikátorov prevádzkovej výkonnosti, indikátorov 

výkonnosti riadenia a súvisiacich komentárov. 

• Reportujúca organizácia by mala zahrnúť do 

správy minimálne nasledujúce subjekty, a to pri 

použití nasledovných prístupov: 

 

• subjekty, ktoré má organizácia pod kontrolou, 

by mali byť zahrnuté do indikátorov 

prevádzkovej výkonnosti a 

• subjekty, na ktoré má organizácia výrazný 

vplyv, by mali byť zahrnuté do informácií o 

manažérskom prístupe. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok č. 6: Rozhodovací proces pri stanovení rozsahu správy 

18 

© 2000-2006 GRI


RG 

• Opisné informácie by nemali zahŕňať subjekty, 

ktoré má organizácia pod kontrolou alebo na ktoré 

má významný vplyv ale tie, ktoré sú spojené s 

kľúčovými výzvami pre organizáciu. 

• Správa by do svojho vymedzenia mala zahrnúť 

všetky subjekty. V procese prípravy správy si 

organizácia môže vybrať, že nebude zbierať údaje 

od daného subjektu alebo skupiny subjektov 

v rámci definovaného vymedzenia na báze 

efektívnosti, pokiaľ takéto rozhodnutie nezmení 

podstatným spôsobom konečný výsledok údajov 

alebo indikátorov. 

 

Časť 2: Zverejnenie informácií 

Táto časť špecifikuje základný obsah, ktorý by mala 

mať správa o udržateľnom rozvoji, s ohľadom na návod 

určujúci obsah smerníc v časti 1. 

Táto časť obsahuje 3 rôzne druhy informácií. 

• Profil: informácie, ktoré vymedzujú všeobecný 

kontext pre porozumenie výkonnosti organizácie 

ako sú stratégia, profil a riadenie spoločnosti. 

• Manažérsky prístup: informácie definujúce 

spôsob, akým organizácia špecifikuje daný súbor 

tém s ohľadom na poskytovanie kontextu pre 

porozumenie výkonnosti v špecifickej oblasti. 

• Indikátory výkonnosti: indikátory zisťujúce 

porovnateľné informácie o ekonomickej, 

environmentálnej a sociálnej výkonnosti 

organizácie. 

Reportujúce organizácie sú motivované k tomu, 

aby pri spracovaní svojich správ dodržiavali túto 

štruktúru, ale môžu použiť aj iné formáty. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok č. 7: Prehľad zverejňovania informácií podľa GRI 

 

Verzia 3.0 

19

RG 


Profil 

1. Stratégia a analýza 

Táto časť poskytuje kvalitný strategický pohľad na vzťah 

organizácie k udržateľnosti rozvoja, aby poskytla kontext 

pre ďalší a podrobnejší reporting v iných častiach 

smerníc. Môže použiť informácie poskytnuté v iných 

častiach správy, ale tento odsek je viac zameraný na 

strategické témy, než na jednoduché sumarizovanie 

obsahu správy. Stratégia a analýza by mali vychádzať 

z vyhlásenia vysvetleného v časti 1.1 a výstižne 

popísaného v časti 1.2. 

1.1 Vyhlásenie najvyššieho manažéra organizácie 

(napr. CEO, predseda alebo rovnocenná seniorská 

pozícia) o relevantnosti udržateľného rozvoja 

organizácie a jej stratégie. 

Vyhlásenie by malo obsahovať všeobecnú víziu a 

stratégiu z krátkodobého, strednodobého (t.j. 3-5 

rokov) a dlhodobého hľadiska s prihliadnutím na 

kľúčové výzvy spojené s výkonnosťou v oblasti 

ekonomickej, environmentálnej a sociálnej. 

Vyhlásenie by malo obsahovať: 

• strategické priority a kľúčové témy pre 

krátko/strednodobé obdobie s ohľadom na 

udržateľnosť, vrátane ohľadu na medzinárodne 

odsúhlasené štandardy a spôsob, akým sa 

vzťahujú na dlhodobú organizačnú stratégiu; 

• rozsiahlejšie trendy (napr. makroekonomické 

alebo politické) ovplyvňujúce organizáciu a 

priority udržateľnosti; 

• kľúčové udalosti, úspechy a neúspechy počas 

reportovaného obdobia; 

• prehľad o výkonnosti s ohľadom na ciele; 

• pohľad na hlavné výzvy a ciele organizácie na 

nasledujúci rok a ciele na nasledujúcich 3-5 

rokov a 

• ďalšie položky obsiahnuté v strategickom 

prístupe organizácie. 

1.2 Popis kľúčových vplyvov, rizík a príležitostí. 

Reportujúca organizácia by mala predložiť dva 

stručné opisné odseky týkajúce sa kľúčových 

vplyvov, rizík a príležitostí. 

Prvý odsek by sa mal zamerať na hlavné 

vplyvy organizácie na udržateľnosť a vplyvy 

na zainteresované subjekty, vrátane práv, ako 

sú definované podľa národných zákonov a 

relevantných, medzinárodne uznaných štandardov. 

Do úvahy by sa mal brať aj rozsah očakávaní a 

záujmov zainteresovaných subjektov organizácie. 

Tento odsek by mal zahŕňať: 

• popis významných vplyvov, ktoré má 

organizácia na udržateľnosť rozvoja a s tým 

spojené výzvy a príležitosti. To zahŕňa vplyv na 

práva zainteresovaných subjektov definované 

národnými zákonmi a očakávania podľa 

medzinárodne platných štandardov a noriem; 

• vysvetlenie prístupu k týmto výzvam a 

príležitostiam; 

• hlavné závery týkajúce sa týchto tém a s 

tým súvisiacej výkonnosti v reportovanom 

období. To zahŕňa vyhodnotenie dôvodov pre 

nedosiahnutie respektíve prekročenie a 

• opis hlavných procesov zameraných na 

výkonnosť a/alebo relevantnosť zmien. 

Druhý odsek by sa mal sústrediť na vplyvy trendov 

udržateľnosti, rizík a možností v dlhodobej 

perspektíve a na finančnú výkonnosť organizácie. 

Špecificky by sa mal zameriavať na informácie 

relevantné finančne zainteresovaných subjektom 

alebo tým, ktorí by sa mohli nimi v budúcnosti stať. 

Druhý odsek by mal obsahovať: 

• popis najdôležitejších rizík a príležitostí pre 

organizáciu, ktoré majú vzťah k trendom 

udržateľnosti; 

• uplatnenie priority kľúčových tém 

udržateľnosti ako rizík a príležitostí podľa 

ich dôležitosti pre dlhodobú organizačnú 

stratégiu, konkurenčnú pozíciu, kvalitatívne 

a (ak je možné) kvantitatívne finančné 

indikátory; 

20 

© 2000-2006 GRI


RG 

• Vyhodnotenie v tabuľkách: 

• ciele, výkonnosť v porovnaní s cieľmi, 

praxou overené poznatky pre súčasné 

reportované obdobie a 

• ciele na nasledujúce reportované obdobie a 

strednodobé zámery a ciele (napr. 3-5 rokov) 

vo vzťahu k hlavným rizikám a príležitostiam. 

• stručný popis mechanizmov riadenia, ktoré 

sú primerané k špecifickému manažovaniu 

týchto rizík a príležitostí a identifikáciu ďalších 

príbuzných rizík a príležitostí. 

2. Profil organizácie 

2.1 Profil organizácie. 

2.2 Najdôležitejšie druhy tovaru, produktov a/alebo 

služieb. 

Reportujúca organizácia by mala vyznačiť podstatu 

svojej úlohy pri poskytovaní týchto produktov a 

služieb a stupeň použitia outsourcingu. 

2.3 Riadiaca štruktúra organizácie, vrátane hlavných 

divízií, prevádzok, dcérskych spoločností a 

konzorcií. 

2.4 Sídlo vedenia organizácie. 

2.5 Počet krajín a názvy krajín, kde sa vykonáva hlavná 

činnosť, alebo je táto činnosť špecificky spojená s 

úlohami udržateľného rozvoja uvedenými v správe. 

2.6 Druh vlastníctva a právna forma. 

2.7 Trhy (vrátane geografickej špecifikácie, zásobované 

sektory, a typy zákazníkov/užívateľov). 

2.8 Veľkosť reportujúcej organizácie vrátane: 

• počtu zamestnancov; 

• čistých tržieb (pre organizácie súkromného 

sektora) alebo čistých príjmov (pre organizácie 

verejného sektora); 

• celkový kapitál rozdelený na záväzky a vlastný 

kapitál (pre organizácie súkromného sektora) a 

• množstvo poskytovaných výrobkov alebo 

služieb. 

Navyše, reportujúce organizácie sú motivované 

poskytovať doplňujúce informácie, ak je to vhodné, 

ako napr.: 

• celkové aktíva; 

• vlastníctvo akcií (vrátane identity a 

percentuálneho podielu vlastníctva najväčších 

akcionárov) a 

• rozdelenie podľa krajín a regiónov nasledovne: 

• predaj/tržby podľa krajín/regiónov, ktoré 

tvoria 5 percent a viac z celkových tržieb; 

• náklady podľa krajín/regiónov, ktoré tvoria 5 

percent a viac z celkových tržieb a 

• zamestnanci. 

2.9 Signifikantné zmeny počas reportovaného 

obdobia ohľadom veľkosti, štruktúry a vlastníctva, 

vrátane: 

• lokality, zmeny v operáciách, vrátane otvorenia, 

zatvorenia a expanzie pracovísk a 

• zmeny vo vydanom akciovom kapitále a tvorba 

iného kapitálu, hospodárenie, a zmena činností 

(pre organizácie v súkromnom sektore). 

2.10 Ocenenia získané v reportovanom období. 

3. Parametre správy 

PROFIL SPRÁVY 

3.1 Reportované obdobie (napr. fiškálny/kalendárny 

rok) pre poskytované informácie. 

3.2 Dátum vydania poslednej správy o trvalo 

udržateľnom rozvoji (ak existuje). 

3.3 Cyklus reportovania (ročný, dvojročný, atď.) 

3.4 Kontaktná osoba pre prípadné otázky ohľadom 

správy alebo jej obsahu. 

OBSAH A ROZSAH SPRÁVY 

3.5 Proces definovania obsahu správy vrátane: 

• určenia relevantnosti; 

• určenia prioritných tém správy a 

Verzia 3.0 

21

RG 


• identifikovanie zainteresovaných subjektov, 

ktorí by mali používať správu. 

Zaradiť vysvetlenie, ako organizácia aplikovala 

„Návod na definovanie obsahu správy“ a pridružené 

princípy. 

3.6 Rozsah správy (napr. krajiny, divízie, dcérske 

spoločnosti, prenajaté zariadenia, konzorciá, 

dodávatelia). Pre ďalšie informácie pozri návod na 

stanovenie rozsahu správy GRI. 

3.7 Stanovte akékoľvek špecifické obmedzenia obsahu 

a rozsahu správy 8 . 

Ak sa vymedzenie a rozsah nevenujú celému spektru 

ekonomických, environmentálnych a sociálnych vplyvov 

organizácie, poskytnite celkový pohľad špecifikáciou 

stratégie a predpokladaného časového prehľadu. 

3.8 Podklady na reportovanie o konzorciách, dcérskych 

spoločnostiach, prenajatých zariadeniach, 

outsourcovaných činnostiach a ďalších subjektoch, 

ktoré významne ovplyvňujú porovnanie 

jednotlivých období a/alebo medzi organizáciami. 

3.9 Techniky hodnotenia údajov a základov pre výpočty, 

vrátane predpokladov a techník podstatných pre 

odhady aplikované na zostavenie indikátorov a 

ďalších informácií v správe. 

Vysvetlite všetky rozhodnutia, prečo nepoužiť, alebo sa 

podstatne odlišovať od definícií indikátorov GRI. 

3.10 Vysvetlenie vplyvu akejkoľvek zmeny informácie 

poskytnutej v predchádzajúcich správach a dôvody 

pre zmenu informácie (napr. fúzie/akvizície, zmena 

východiskového obdobia roky/obdobia, charakter 

podnikania, metódy merania). 

3.11 Signifikantné zmeny z predchádzajúceho 

reportovaného obdobia v rozsahu, vymedzení, 

alebo metódach merania aplikovaných v tejto 

správe. 

INDEX OBSAHU GRI 

3.12 Tabuľka identifikujúca pozíciu štandardov pre 

zverejňovanie informácií v správe. 

Uveďte čísla strán alebo webové prepojenia, kde sa 

môžu nachádzať nasledovné informácie: 

• Stratégia a analýza 1.1 – 1.2; 

• Organizačný profil 2.1 – 2.10; 

• Parametre správy 3.1 – 3.13; 

• Riadenie, záväzky a spolupráca 4.1 – 4.17; 

• Informácie o manažérskom prístupe podľa 

kategórie; 

• Hlavné indikátory výkonnosti; 

• Akékoľvek zahrnuté doplňujúce indikátory a 

• Akékoľvek indikátory zo sektorových doplnkov 

zahrnuté v správe. 

OVEROVANIE 

3.13 Politika a súčasná prax organizácie s ohľadom 

externého overenia správy. Vysvetlite rozsah a 

princíp akéhokoľvek externého overenia, ak nie je 

zaradené v hodnotiacej správe priloženej k správe 

o trvalo udržateľnom rozvoji. Vysvetlite aj vzťah 

medzi reportujúcou organizáciou a poskytovateľom 

overenia. 

4. Riadenie, záväzky a spolupráca 

RIADENIE 

4.1 Štruktúra správneho orgánu organizácie, vrátane 

výborov pod najvyšším správnym orgánom, ktorý 

je zodpovedný za špecifické úlohy, ako napríklad 

určovanie stratégie alebo organizačného prehľadu. 

Opíšte právomoci a zloženie (vrátane počtu 

nezávislých členov a/alebo členov bez výkonnej 

právomoci) takýchto komisií a vyznačte akúkoľvek 

priamu zodpovednosť za výkonnosť v ekonomickej, 

sociálnej a environmentálnej oblasti. 

4.2 Označte, či je predseda najvyššieho správneho orgánu 

zároveň výkonný riaditeľ (a ak áno, aká je jeho funkcia v 

manažmente organizácie a dôvody na jeho zaradenie). 

4.3 Organizácie, ktoré majú jednotnú štruktúru 

riadiacich orgánov, uvedú počet členov najvyšších 

nezávislých riadiacich orgánov a/alebo počet členov 

bez výkonnej právomoci. 

Uveďte ako organizácia definuje „nezávislých“ 

pracovníkov a „členov bez výkonnej právomoci“ . 

Tento bod sa vzťahuje len na organizácie, ktoré majú 

jednotnú štruktúru riadiacich orgánov. Definíciu slova 

„nezávislý“ nájdete v slovníku. 

8 

Pre vysvetlenie k rozsahu pozri princíp úplnosti informácií. 

22 

© 2000-2006 GRI


RG 

4.4 Mechanizmy poskytovania odporúčaní alebo 

názorov akcionármi a zamestnancami pre najvyššie 

riadiace orgány. 

Priraďte referencie k procesom ohľadom: 

• použitia vyhlásení akcionárov alebo iných 

mechanizmov umožňujúcich minoritným 

akcionárom poskytnúť svoje názory najvyšším 

správnym orgánom a 

• informovania a konzultácií so zamestnancami 

o pracovných vzťahoch s formálnymi 

reprezentačnými orgánmi ako je napr. 

organizačná úroveň odborov a zastúpenie 

zamestnancov v najvyšších správnych 

orgánoch. 

Identifikujte témy zamerané na výkonnosť v 

ekonomickej, environmentálnej a sociálnej oblasti, 

ktoré sa vyskytli pri týchto mechanizmoch počas 

reportovaného obdobia. 

4.5 Prepojenie medzi kompenzáciou členov 

najvyššieho správneho orgánu, manažérov na 

seniorských pozíciách a výkonných riaditeľov 

(vrátane odchodného) a výkonnosťou organizácie 

(vrátane výkonnosti v oblasti sociálnej a 

environmentálnej). 

4.6 Procesy určené pre najvyšší správny orgán, ktoré 

zabránia vzniku konfliktu záujmov. 

4.7 Proces na určenie kvalifikácie a odborných 

znalostí členov najvyššieho správneho orgánu, 

aby sa stratégia organizácie realizovala v súlade s 

ekonomickými, environmentálnymi a sociálnymi 

témami. 

4.8 Interne spracované vyhlásenia o misii, hodnotách, 

zásadách správania sa firmy a princípoch 

relevantných k výkonnosti v ekonomickej, 

environmentálnej a sociálnej oblasti a stav ich 

implementácie. 

Vysvetlite rozsah ako: 

• sú aplikované v organizácii v rôznych 

regiónoch, oddeleniach/prevádzkach a 

• súvisia s medzinárodne dohodnutými 

štandardami. 

4.9 Procedúry najvyššieho správneho orgánu na 

kontrolu identifikácie organizácie a manažmentu 

ekonomickej, environmentálnej a sociálnej 

výkonnosti, vrátane relevantných rizík a prínosov, 

dodržiavania medzinárodne dohodnutých 

štandardov, zásad správania sa firmy a princípov. 

Doplňte frekvenciu, ktorú najvyšší správny orgán 

používa pri hodnotení udržateľnosti rozvoja. 

4.10 Procesy vyhodnocovania vlastnej výkonnosti 

najvyššieho správneho orgánu, najmä s ohľadom na 

ekonomickú, environmentálnu a sociálnu výkonnosť. 

ZÁVÄZKY VOČI EXTERNÝM INICIATÍVAM 

4.11 Vysvetlenie či a ako organizácia aplikuje 

preventívny prístup alebo princíp. 

Preventívny prístup uviedol článok 15 Princípov z 

Ria. Odpoveď na bod 4.11 môže vyjadrovať prístup 

organizácie k manažmentu rizík v prevádzkovom 

plánovaní alebo vývoj a uvedenie nových 

produktov. 

4.12 Externe vypracované ekonomické, 

environmentálne a sociálne stanovy, princípy 

alebo iné iniciatívy s ktorými organizácia súhlasí 

alebo sa k nim hlási. 

Doplňte dátum schválenia, krajiny/činnosti, na 

ktoré sa uplatňujú a rozsah zainteresovaných 

subjektov zapojených do rozvoja a spravovania 

týchto iniciatív).Rozlišujte medzi nezáväznými 

iniciatívami, dobrovoľnými iniciatívami a tými, ktoré 

je organizácia povinná dodržiavať. 

4.13 Členstvo v asociáciách (napr. priemyselné 

asociácie) a/alebo v národných/medzinárodných 

organizáciách, v ktorých organizácia: 

• má pozície v správnych orgánoch; 

• zúčastňuje sa projektov alebo je členom 

výborov; 

• finančne prispieva okrem členských 

príspevkov; alebo 

• vníma členstvo ako strategické. 

To sa týka hlavne členstva na organizačnej úrovni. 

Verzia 3.0 

23

RG 


SPOLUPRÁCA SO ZAINTERESOVANÝMI SUBJEKTMI 

Nasledujúce zverejnené body sa vzťahujú na všeobecnú 

spoluprácu zainteresovaných subjektov vykonávanú 

organizáciou počas reportovaného obdobia. Nie sú 

limitované spoluprácou zainteresovaných subjektov 

implementovaných za účelom prípravy správy o 

udržateľnom rozvoji. 

4.14 Zoznam skupín zainteresovaných subjektov 

spolupracujúcich s organizáciou 

Príklady skupín zainteresovaných subjektov: 

• komunity; 

• spoločnosť; 

• zákazníci; 

• akcionári a investori; 

• dodávatelia a 

• zamestnanci, ostatní pracovníci a ich odbory. 

4.15 Základy identifikácie a výberu zainteresovaných 

subjektov na spoluprácu. 

Zahŕňa proces organizácie pri definovaní skupín 

zainteresovaných subjektov a rozhodovanie, s 

ktorými skupinami spolupracovať a s ktorými nie. 

4.16 Prístupy k spolupráci so zainteresovanými 

subjektmi, vrátane frekvencie spolupráce podľa 

typu a podľa skupiny zainteresovaných subjektov. 

Zahŕňa prieskumy, zameranie sa na skupiny, diskusné 

komunitné fóra, poradné firemné fóra, písomnú 

komunikáciu, štruktúru manažmentu/odborov a 

iné prostriedky. Organizácia by mala indikovať, či 

niektorý typ spolupráce bol špecificky uskutočnený 

ako súčasť procesu prípravy správy. 

4.17 Kľúčové témy a záujmy, ktoré sa objavili pri 

spolupráci zainteresovaných subjektov a ako 

organizácia odpovedala na tieto kľúčové témy a 

záujmy, vrátane svojho reportingu. 

5. Manažérsky prístup a indikátory výkonnosti 

Indikátory výkonnosti trvalo udržateľného rozvoja sú 

rozdelené do ekonomických, environmentálnych a 

sociálnych kategórií. Indikátory sociálnej výkonnosti 

sa ďalej rozdeľujú na kategórie: pracovná sila, ľudské 

práva, spoločnosť a zodpovednosť za produkty. Každá 

kategória zahŕňa informácie o manažérskom prístupe 

(„manažérsky prístup“) a k tomu zodpovedajúce hlavné a 

doplňujúce indikátory výkonnosti. 

Hlavné indikátory boli vybrané v procese rozhodovania 

zainteresovaných subjektov GRI a považujú sa za 

všeobecne aplikovateľné a dôležité pre väčšinu 

organizácií. Organizácia musí podávať správy o hlavných 

indikátoroch, až kým prestanú byť dôležité na základe 

princípov reportingu GRI. Doplňujúce indikátory 

predstavujú novovznikajúci postup alebo adresujú 

témy, ktoré môžu byť dôležité pre niektoré organizácie, 

ale nie sú dôležité pre ostatných. Ak existuje konečná 

verzia sektorových dodatkov, indikátory by mali byť 

považované za hlavné indikátory. Ďalšie podrobnosti 

nájdete v časti „Návod na definovanie obsahu správy“. 

Zverejnenie informácií o manažérskom prístupe by malo 

poskytnúť stručný prehľad manažérskeho prístupu k 

aspektom definovaným v každej kategórii indikátora, 

pričom tento postup zabezpečí kontext na informovanie 

o výkonnosti. Organizácia môže pripraviť informácie 

o manažérskom prístupe tak, že bude zverejňovať 

celé spektrum aspektov v danej kategórii, alebo môže 

zoskupiť odpovede do aspektov odlišným spôsobom. 

Odpovede by mali informovať o všetkých aspektoch 

spojených s každou kategóriou, bez ohľadu na formát 

alebo zoskupovanie. 

V celkovej zverejnených informácií, stratégie a profilu 

môžu body 1.1 a 1.2 v odseku „Stratégia a analýza“ 

poskytnúť stručný prehľad rizík a prínosov vzhľadom 

na organizáciu ako celok. Zverejnenie informácií 

o manažérskom prístupe je realizované s cieľom 

predstavenia ďalšej úrovne detailov v organizačnom 

prístupe k manažovaniu tém udržateľnosti, spojených s 

rizikom a prínosmi. 

24 

© 2000-2006 GRI


RG 

Pri zostavovaní údajov o indikátoroch výkonnosti je 

vhodný nasledovný prístup: 

• Reportovanie o trendoch: Informácie by mali 

byť prezentované v platnom reportovanom 

období (napr. jeden rok) a najmenej počas dvoch 

predchádzajúcich období, ako aj krátkodobé 

a strednodobé ciele do budúcnosti (ak boli 

stanovené). 

• Využitie definícií: Pri reportovaní o indikátoroch 

by organizácie mali využívať definície, ktoré sú 

spojené s indikátormi. Takto sa poskytne základný 

návod na interpretáciu a zhromažďovanie 

informácií. 

• Prezentácia údajov: V niektorých prípadoch 

je vhodné využitie pomerov, normalizovaných 

údajov a príslušnej formy prezentácie údajov. Ak 

sa používajú pomery alebo normalizované údaje, 

musia sa poskytnúť aj absolútne hodnoty. 

• Zbieranie údajov: Reportujúce organizácie 

by mali rozhodnúť o vhodnej úrovni zbierania 

informácií. Pozrite si doplňujúce informácie v časti 

smerníc o všeobecných poznámkach o reportingu. 

• Jednotková sústava: Reportované údaje by mali 

byť prezentované vo všeobecne akceptovaných 

medzinárodných jednotkách (napr. kilogramy, 

tony, litre) a vypočítané s použitím štandardných 

faktorov konverzie. Ak existujú špecifické 

medzinárodné dohody (napr. ekvivalenty GHG), sú 

typicky špecifikované v definíciách indikátorov. 

Ekonomika 

Ekonomická dimenzia udržateľnosti zvyšuje vplyv 

organizácie na ekonomické podmienky svojich 

zainteresovaných subjektov a na ekonomický systém 

na lokálnej, národnej a globálnej úrovni. Ekonomické 

indikátory znázorňujú: 

• tok kapitálu medzi rôznymi zainteresovanými 

subjektmi a 

• hlavné ekonomické vplyvy organizácie v celej 

spoločnosti. 

Finančná výkonnosť je základným parametrom na 

pochopenie organizácie a jej vlastnej udržateľnosti. 

Avšak táto informácia je zvyčajne už zaznamenaná vo 

finančných účtoch. Prínos organizácie k udržateľnosti 

väčšieho ekonomického systému je často oveľa menej 

reportovaný a napriek tomu si ho používatelia správy o 

trvalo udržateľnom rozvoji žiadajú. 

Zverejnenie informácií o manažérskom prístupe 

Poskytuje stručné informácií o manažérskom prístupe, 

ktoré sú zvýraznené nižšie s odkazom na nasledujúce 

ekonomické aspekty: 

• ekonomická výkonnosť; 

• prítomnosť na trhu a 

• nepriame ekonomické vplyvy. 

CIELE A VÝKONNOSŤ 

Ciele celej organizácie ohľadom výkonnosti týkajúcej sa 

ekonomických aspektov. 

Na znázornenie výsledkov výkonnosti organizácie 

použite špecifické indikátory (ak je to potrebné) spolu s 

indikátormi výkonnosti GRI. 

POLITIKA 

Politika (alebo politiky) platná pre celú organizáciu, 

ktorá definuje celkový záväzok organizácie týkajúci 

sa ekonomických aspektov, alebo adresa, kde sa 

nachádzajú tieto informácie (napr. webové prepojenie). 

DOPLŇUJÚCE KONTEXTOVÉ INFORMÁCIE 

Na pochopenie výkonnosti organizácie sa požadujú 

doplňujúce relevantné informácie, ako napr.: 

• hlavné úspechy a nedostatky; 

Verzia 3.0 

25

RG 


• hlavné riziká a prínosy organizácie; 

• hlavné zmeny týkajúce sa systémov alebo štruktúr 

na zlepšenie výkonnosti v reportovanom období a 

• kľúčové stratégie na implementáciu politík alebo 

dosiahnutie výkonnosti. 

Indikátory výkonnosti - ekonomika 

ASPEKT: EKONOMICKÁ VÝKONNOSŤ 

H L AV N Ý 

EC1 

Priama vytvorená a rozdelená ekonomická 

hodnota, vrátane tržieb, prevádzkových 

nákladov, kompenzácií pre zamestnancov, 

darov a iných komunitných investícií, 

odloženého zisku a platieb poskytovateľom 

kapitálu a štátu. 

H L AV N Ý 

EC2 

Finančné dopady, iné riziká a prínosy na 

činnosť organizácie v dôsledku klimatických 

zmien. 

H L AV N Ý 

H L AV N Ý 

EC3 

EC4 

Krytie záväzkov dávok dôchodkového 

poistenia organizácie. 

Výrazná finančná pomoc od štátu. 

ASPEKT: PRÍTOMNOSŤ NA TRHU 

H L AV N Ý 

H L AV N Ý 

D O P L Ň U J Ú C I 

EC5 

EC6 

EC7 

Výška štandardnej mzdy pri nástupe do 

zamestnania v porovnaní s miestnou 

minimálnou mzdou na významných miestach 

prevádzky. 

Politika, praktiky a pomer výdavkov u 

miestnych dodávateľov na významných 

miestach prevádzky. 

Procedúry náboru pracovníkov a pomer 

vyššieho manažmentu z miestnej komunity na 

významných miestach prevádzky. 

ASPEKT: NEPRIAME EKONOMICKÉ VPLYVY 

H L AV N Ý 

EC8 

Vývoj a vplyv investícií do infraštruktúry a 

služieb poskytnutých primárne pre verejný 

prospech prostredníctvom komerčných, 

neziskových alebo benefičných akcií. 


EC9 

Pochopenie a opis významných nepriamych 

ekonomických vplyvov, vrátane rozsahu 

vplyvov. 

26 

© 2000-2006 GRI


RG 

Životné prostredie 

Ekonomická dimenzia udržateľnosti rozvoja sa zaoberá 

vplyvmi organizácie na ekonomické podmienky svojich 

zainteresovaných subjektov a na ekonomický systém na 

lokálnej, národnej a globálnej úrovni. Environmentálne 

indikátory zahŕňajú výkonnosť vo vzťahu k vstupom 

(napr. materiál, energia, voda) a výstupom (napr. emisie, 

splašky, odpad). Navyše zahŕňajú výkonnosť vo vzťahu 

k biodiverzite, environmentálnej zodpovednosti a 

ostatným relevantným informáciám ako sú napr. výdavky 

na životné prostredie a vplyvy produktov a služieb. 


Poskytnite stručné informácie o manažérskom prístupe, 

s odkazom na nasledujúce environmentálne aspekty: 

• materiály; 

• energia; 

• voda; 

• biodiverzita; 

• emisie, splašky a odpady; 

• produkty a služby; 

• súlad s legislatívou; 

• preprava a 

• celkovo. 



environmentálnych aspektov. 

ZODPOVEDNOSŤ ORGANIZÁCIE 

Uveďte najvyššiu seniorskú pozíciu so zodpovednosťou 

za prevádzku týkajúcu sa environmentálnych aspektov, 

prípadne vysvetlenie, akým spôsobom je zodpovednosť 

za prevádzku rozdelená na seniorskej úrovni ohľadom 

týchto aspektov. Toto sa odlišuje od informácií v bode 

4.1, ktoré sa zameriavajú na štruktúry na úrovni správy a 

riadenia spoločnosti. 

ŠKOLENIA A ZVYŠOVANIE POVEDOMIA 

Postupy týkajúce sa školení a zvyšovania povedomia vo 

vzťahu k environmentálnym aspektom. 

MONITOROVANIE A SLEDOVANIE 

Postupy týkajúce sa monitorovania, nápravných a 

preventívnych akcií, vrátane tých, ktoré sa týkajú 


Zoznam certifikátov týkajúcich sa výkonnosti vo vzťahu 

k životnému prostrediu, certifikačné systémy alebo 

ostatné prístupy reportujúcej organizácie alebo jej 

dodávateľského reťazca k auditu/verifikácií. 





• hlavné environmentálne riziká a prínosy 

organizácie týkajúce sa problémov; 



• kľúčové stratégie a postupy na implementáciu 

politík alebo na dosiahnutie cieľov. 


použite spolu s indikátormi výkonnosti GRI aj špecifické 

indikátory (ak je to potrebné). 

POLITIKA 


ktorá definuje celkový záväzok organizácie vzťahujúci 

sa na environmentálne aspekty, alebo adresa, kde sa 

nachádzajú tieto informácie (napr. webové prepojenie). 

Verzia 3.0 

27

RG 


Indikátory výkonnosti - životné prostredie 

ASPEKT: MATERIÁLY 

H L AV N Ý 

H L AV N Ý 

EN1 

EN2 

Použité materiály s uvedením ich váhy alebo 

objemu. 

Percento použitých recyklovaných vstupných 

materiálov. 

ASPEKT: ENERGIA 

H L AV N Ý 

EN3 

Spotreba priamej energie s uvedením 

primárneho energetického zdroja. 

D O P L . 


EN14 Stratégie, súčasné postupy a plány do 

budúcnosti ohľadom manažmentu vplyvov na 

biodiverzitu. 

EN15 Počet ohrozených druhov zaradených na 

Červený zoznam Svetovej únie ochrany 

prírody (International Union for the 

Conservation of Nature and Natural Resources 

- IUCN) a zoznam národných chránených 

druhov s výskytom na území ovplyvnenom 

prevádzkou s uvedením úrovne rizika 

vyhynutia. 

H L AV N Ý 

D O P L . 


EN4 

EN5 

EN6 

Spotreba nepriamej energie s uvedením 

primárneho energetického zdroja. 

Ušetrená energia ako výsledok zvýšenej 

úspory a zlepšenia efektivity. 

Iniciatívy na poskytnutie produktov a služieb, 

ktoré sú energeticky efektívne alebo založené 

na obnoviteľných zdrojoch energie a následné 

zníženie požiadaviek na energiu ako výsledok 

týchto iniciatív. 

ASPEKT: EMISIE, SPLAŠKY A ODPADY 

H L AV N Ý 

H L AV N Ý 

D O P L . 

EN16 Celkové priame a nepriame emisie 

skleníkových plynov s uvedením ich 

hmotnosti. 

EN17 Ďalšie relevantné nepriame emisie 

skleníkových plynov s uvedením ich 

hmotnosti. 

EN18 Iniciatívy na redukciu emisií skleníkových 

plynov a dosiahnuté redukcie. 

D O P L . 

EN7 

Iniciatívy na zníženie spotreby nepriamej 

energie a dosiahnuté zníženie. 

H L AV N Ý 

EN19 Emisie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu s 

uvedením ich hmotnosti. 

ASPEKT: VODA 

H L AV N Ý 

D O P L . 

D O P L . 

EN8 

EN9 

Celkový objem odobranej vody s uvedením 

zdroja. 

Vodné zdroje, ktoré sú významne ovplyvnené 

odberom vody. 

EN10 Percento a celkový objem recyklovanej a 

opätovne použitej vody. 

ASPEKT: BIODIVERZITA 

H L AV N Ý H L AV N Ý H L AV N Ý H L AV N Ý 

EN20 NOx, SOx a ďalšie signifikantné emisie do 

ovzdušia s uvedením ich typu a hmotnosti. 

EN21 Vypustenie vody s uvedením lokality 

vypustenia a kvality vypustenej vody. 

EN22 Celková hmotnosť odpadu s uvedením typu a 

metódy likvidácie. 

EN23 Celkový počet a rozsah významných 

kontaminácií. 

H L AV N Ý 

H L AV N Ý 

D O P L . 

EN11 Lokalita a veľkosť vlastnenej, prenajatej, alebo 

spravovanej pôdy, ktorá sa nachádza alebo je 

blízko pri chránených územiach a územiach, 

ktoré nie sú chránené, ale sa vyznačujú 

vysokou biodiverzitou. 

EN12 Popis významných vplyvov aktivít, produktov 

a služieb na biodiverzitu v chránených 

územiach a územiach mimo chránených 

území s vysokou biodiverzitou. 

EN13 Chránené alebo obnovené prostredie. 



EN24 Hmotnosť transportovaného, importovaného, 

exportovaného alebo spracovaného 

nebezpečného odpadu charakterizovaného 

podľa Bazilejskej dohody príloha I, II, III, a VIII 

a percento medzinárodne transportovaného 

odpadu. 

EN25 Identita, veľkosť, stav ochrany a hodnota 

biodiverzity vodných nádrží a priľahlých 

území signifikantne ovplyvnených odtokom 

splaškov z reportujúcej organizácie. 

28 

© 2000-2006 GRI


RG 

ASPEKT: PRODUKTY A SLUŽBY 

H L AV N Ý 

EN26 Iniciatívy na zníženie environmentálnych 

vplyvov produktov a služieb, rozsah zníženia 

vplyvu. 

Sociálna oblasť 

Sociálna dimenzia udržateľnosti rozvoja sa zaoberá 

vplyvmi organizácie na sociálny systém, v ktorom 

uskutočňuje svoju činnosť. 

H L AV N Ý 

EN27 Percento predaných produktov a ich baliacich 

materiálov, ktoré boli vrátené výrobcovi za 

účelom recyklácie a ďalšieho spracovania s 

uvedením ich kategórie. 

Indikátory sociálnej výkonnosti predstavujú hlavné 

aspekty výkonnosti týkajúcej sa pracovných postupov, 

ľudských práv, spoločnosti a zodpovednosti za produkty. 

ASPEKT: SÚLAD S LEGISLATÍVOU 

H L AV N Ý 

EN28 Peňažná hodnota závažných pokút a celkový 

počet nepeňažných pokút v dôsledku 

nedodržiavania zákonov a nariadení, ktoré sa 

týkajú životného prostredia. 

ASPEKT: PREPRAVA 


EN29 Signifikantné environmentálne vplyvy 

transportovania produktov a iných tovarov 

a materiálov používaných na prevádzku 

organizácie a transportovania pracovnej sily. 

ASPEKT: CELKOVO 

D O P L. 

EN30 Celkové výdavky a investície na 

environmentálnu ochranu s uvedením ich 

typu. 

Verzia 3.0 

29

RG 


Pracovné postupy a dôstojné pracovné 

podmienky 

Špecifické aspekty v kategórii pracovných postupov sú 

založené na medzinárodne uznávaných všeobecných 

štandardoch, vrátane týchto dokumentov: 

• Všeobecná deklarácia ľudských práv Organizácie 

spojených národov a jej protokoly; 

• Konvencia Organizácie spojených národov: 

Medzinárodný pakt o občianskych a politických 

právach; 


Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a 

kultúrnych právach; 

• Deklarácia o základných zásadách a právach pri práci 

Medzinárodnej organizácie práce MOP (International 

Labour Organization-ILO) z 1998, (najmä osem 

základných konvencií MOP) a 

• Viedenská deklarácia a akčný program. 

Indikátory pracovných postupov načrtávajú dva nástroje 

priamo adresujúce spoločenskú zodpovednosť súkromného 

podnikania: Deklarácia tripartity MOP o medzinárodných 

podnikoch a sociálnej politike a Smernice OECD pre 

nadnárodné spoločnosti. 


Poskytnite stručné informácie o manažérskom prístupe k 

pracovníkom, ktoré sú zvýraznené nižšie. Najdôležitejšími 

referenčnými bodmi sú najmä Deklarácia tripartity MOP 

ohľadom medzinárodných podnikov a sociálnej politiky 

(najmä osem základných konvencií MOP), a Smernice OECD 

pre nadnárodné spoločnosti. 

• Zamestnanie; 

• vzťahy medzi pracovníkmi a manažmentom; 

• bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci; 

• školenia, vzdelávanie a 

• diverzita a rovnosť príležitostí. 


Ciele celej organizácie ohľadom výkonnosti týkajúcej 

sa aspektov práce, ktoré vyjadrujú ich spojenie s 

medzinárodne uznávanými všeobecnými štandardmi. 

Na znázornenie výsledkov výkonnosti organizácie použite 

spolu s indikátormi výkonnosti GRI aj špecifické indikátory 

(ak je to potrebné). 

POLITIKA 

Politika (alebo politiky) platná pre celú organizáciu, ktorá 

definuje celkový záväzok organizácie vzťahujúci sa na 

aspekty práce, alebo adresa, kde sa nachádzajú tieto 

informácie (napr. webové prepojenie). Zároveň uveďte ich 

väzbu na vyššie uvedené medzinárodné štandardy. 


Uveďte najvyššiu seniorskú pozícia so zodpovednosťou za 

prevádzku ohľadom pracovných aspektov, prípadne vysvetlite, 

akým spôsobom je zodpovednosť za prevádzku rozdelená na 

seniorskej úrovni ohľadom týchto aspektov. Toto sa odlišuje 

od zverejnenia informácií v bode 4.1, ktoré sa zameriava na 

štruktúry na úrovni správy a riadenia spoločnosti. 



vzťahu k pracovným aspektom. 


Postupy týkajúce sa monitorovania, nápravných a preventívnych 

akcií, vrátane tých, ktoré sa týkajú dodávateľského reťazca. 

Zoznam certifikátov ohľadom výkonnosti vo vzťahu k práci, 

certifikačné systémy alebo ostatné prístupy reportujúcej 

organizácie alebo jej dodávateľského reťazca k auditu/ 

verifikácií. 






• hlavné zmeny týkajúce sa systémov alebo štruktúr na 

zlepšenie výkonnosti v reportovanom období a 

• kľúčové stratégie a postupy na implementáciu politík 

alebo na dosiahnutie cieľov. 

30 

© 2000-2006 GRI


RG 

Indikátory výkonnosti - pracovné postupy a 

dôstojné pracovné podmienky 

ASPEKT: ZAMESTNANIE 

H L AV N Ý 

H L AV N Ý 

LA1 

LA2 

Celková pracovná sila podľa typu 

zamestnania, pracovnej zmluvy a regiónu. 

Celkový počet a pomer fluktuácie 

zamestnancov podľa vekových skupín, 

pohlavia a regiónu. 


D O P L . 

LA11 Programy pre riadenie schopností a 

celoživotné vzdelávanie, ktoré podporuje 

trvalú zamestnateľnosť zamestnancov a 

pomáha im pri ukončovaní kariéry. 

LA12 Percento zamestnancov dostávajúcich 

pravidelný prehľad o výsledkoch a kariérnom 

rozvoji. 


LA3 

Benefity poskytované zamestnancom na plný 

pracovný úväzok, ktoré nie sú poskytované 

zamestnancom na dočasný alebo vedľajší 

úväzok, podľa hlavných prevádzok. 

ASPEKT: VZŤAHY PRACOVNÍCI/MANAŽMENT 

ASPEKT: DIVERZITA A ROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ 

H L AV N Ý 

LA13 Zloženie správnych orgánov a rozdelenie 

zamestnancov do kategórií podľa pohlavia, 

vekovej skupiny, zaradenia do minoritnej 

skupiny a ďalších indikátorov diverzity. 

H L AV N Ý 

LA4 

Percento zamestnancov, ktorých sa týka 

kolektívna zmluva. 

H L AV N Ý 

LA14 Pomer základnej mzdy mužov k ženám podľa 

kategórie zamestnancov. 

H L AV N Ý 

LA5 

Minimálna doba(y) oznamovania týkajúca sa 

významných prevádzkových zmien, vrátane 

toho, či je špecifikovaná v kolektívnej zmluve. 

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI 

D O P L . 

H L AV N Ý 

H L AV N Ý 


LA6 

LA7 

LA8 

LA9 

Percento celkovej pracovnej sily zastúpenej 

vo formálnom kolektívnom manažmente 

– komisie bezpečnosti a ochrany zdravia 

pri práci, ktoré pomáhajú monitorovať a 

odporúčať programy týkajúce sa bezpečnosti a 

ochrany zdravia pri práci. 

Množstvo úrazov a chorôb z povolania, 

voľných a vynechaných dní a počet úmrtí ako 

následok vplyvu práce podľa regiónov. 

Vzdelávanie, školenia, poradenstvo, programy 

prevencie a kontroly rizika, týkajúce sa 

vážnych ochorení, ktoré sú vhodné pre 

pracovníkov, ich rodiny alebo členov 

komunity. 

Témy bezpečnosti a ochrany zdravia pri 

práci obsiahnuté vo formálnych dohodách s 

odbormi. 

ASPEKT: ŠKOLENIA A VZDELÁVANIE 

H L AV N Ý 

LA10 Priemerný počet hodín školení počas roka 

na jedného zamestnanca, podľa kategórie 

zamestnancov. 

Verzia 3.0 

31

RG 


Ľudské práva 

Indikátory výkonnosti v oblasti ľudských práv vypracovávajú 

organizácie za účelom reportovania rozsahu, v akom sú ľudské 

práva uplatňované pri praktikách výberu investícií a dodávateľa/ 

kontraktora. Navyše indikátory zahŕňajú školenia zamestnancov 

a bezpečnostných síl o ľudských právach, ako aj o zákaze 

diskriminácie, slobode združovania, práci detí, autochtónnych 

právach, vynútenej a povinnej práci. 

Všeobecne uznávané ľudské práva sú definované v 

nasledovných konvenciách a deklaráciách: 

• Všeobecná deklarácia ľudských práv Organizácie 

spojených národov a jej protokoly; 


Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach; 


Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a 

kultúrnych právach; 

• Deklarácia o základných zásadách a právach pri práci 

Medzinárodnej organizácie práce MOP (International 

Labour Organization-ILO) z 1998, (najmä osem 

základných konvencií MOP) a 

• Viedenská deklarácia a akčný program. 


Poskytnite stručné informácie o manažérskom prístupe, ktoré sú 

zvýraznené nižšie s odkazom na nasledovné aspekty ľudských 

práv: Najdôležitejšími referenčnými bodmi sú najmä Deklarácia 

tripartity MOP ohľadom medzinárodných podnikov a sociálnej 

politiky (najmä osem základných konvencií MOP 100, 111, 87, 

98, 138, 182, 20 a 105 ) a Smernice pre nadnárodné podniky 

Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). 

• Investičné a nákupné postupy; 

• zákaz diskriminácie; 

• sloboda zhromažďovania a kolektívneho vyjednávania; 

• zrušenie detskej práce; 

• prevencia vynútenej a povinnej práce; 


Ciele celej organizácie ohľadom výkonnosti týkajúce sa aspektov 

dodržiavania ľudských práv, ktoré vyjadrujú ich spojenie s 

medzinárodne uznávanými všeobecnými štandardmi. 

Na znázornenie výsledkov výkonnosti organizácie použite 

spolu s indikátormi výkonnosti GRI aj špecifické indikátory (ak 

je to potrebné). 

POLITIKA 


ktorá definuje celkový záväzok organizácie vzťahujúci 

sa na dodržiavanie ľudských práv (vrátane politík, ktoré 

pravdepodobne môžu ovplyvniť rozhodnutie zamestnancov 

vstúpiť do odborov alebo kolektívne vyjednávať), alebo adresa, 

kde sa nachádzajú tieto informácie (napr. webové prepojenie). 

Zároveň uveďte ich väzbu na vyššie uvedené medzinárodné 

deklarácie a štandardy. 


Uveďte najvyššiu seniorskú pozíciu so zodpovednosťou za 

prevádzku ohľadom aspektov dodržiavania ľudských práv, 

prípadne vysvetlite, akým spôsobom je zodpovednosť za 

prevádzku rozdelená na seniorskej úrovni ohľadom týchto 

aspektov. Toto sa odlišuje od zverejnenia informácií v bode 

4.1, ktoré sa zameriava na štruktúry na úrovni správy a riadenia 

spoločnosti. 


Postupy týkajúce sa školení a zvyšovania povedomia 

zamestnancov k aspektom dodržiavania ľudských práv. 


Postupy týkajúce sa monitorovania, nápravných a preventívnych 

akcií, vrátane tých, ktoré sa týkajú dodávateľského reťazca. 

Zoznam certifikátov ohľadom výkonnosti vo vzťahu k 

dodržiavaniu ľudských práv, certifikačné systémy alebo ostatné 

prístupy reportujúcej organizácie alebo jej dodávateľského 

reťazca k auditu/verifikácií. 






32 

• postup pri reklamáciách a sťažnostiach; 

• bezpečnostné postupy a 

• práva pôvodných obyvateľov. 

• hlavné zmeny týkajúce sa systémov alebo štruktúr na 

zlepšenie výkonnosti v reportovanom období a 

• kľúčové stratégie a postupy na implementáciu politík 

alebo na dosiahnutie cieľov. 

9 

Konvencie 100 a 111 sa vzťahujú na zákaz diskriminácie; konvencie 87 a 98 sa vzťahujú na slobodu združovania a kolektívne 

vyjednávanie; konvencie 138 a 182 sa vzťahujú na elimináciu detskej práce a konvencie 29 a 105 sa vzťahujú na ochranu vynútenej a 

povinnej práce. 

© 2000-2006 GRI


RG 

Indikátory výkonnosti - ľudské práva 

ASPEKT: INVESTIČNÉ A NÁKUPNÉ POSTUPY 

H L AV N Ý 

H L AV N Ý 


HR1 

HR2 

HR3 

Percento a celkový počet významných 

investičných dohôd, ktoré obsahujú odsek 

o dodržiavaní ľudských práv, prípadne prešli 

kontrolou dodržiavania ľudských práv. 

Percento dôležitých dodávateľov a kontraktorov, 

ktorí prešli kontrolou dodržiavania ľudských práv 

a realizované opatrenia. 

Celkový počet hodín školení zamestnancov o 

politikách a postupoch týkajúcich sa aspektov 

dodržiavania ľudských práv, ktoré sú relevantné 

k prevádzke, vrátane percenta školených 

zamestnancov. 

ASPEKT: ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE 

Spoločnosť 

Indikátory výkonnosti v časti spoločnosť sa zameriavajú 

na vplyvy organizácií na komunity, v ktorých pôsobia 

a odhaľujú spôsoby zvládnutia a zmiernenia rizík, 

ktoré môžu vzniknúť zo vzájomných vzťahov s ďalšími 

sociálnymi inštitúciami. Informácia sa týka najmä rizík 

spojených s podplácaním a korupciou, nekalým vplyvom 

vo verejnej politike a monopolným správaním. 


Poskytnite stručné informácie o manažérskom prístupe s 

odkazom na nasledujúce aspekty: 

• komunita; 

• korupcia; 

• verejná politika; 

H L AV N Ý 

HR4 

Celkový počet prípadov diskriminácie a 

realizované opatrenia. 

ASPEKT: SLOBODA ZDRUŽOVANIA A KOLEKTÍVNEHO 

VYJEDNÁVANIA 

H L AV N Ý 

HR5 

Identifikované činnosti, pri ktorých je ohrozené 

právo na slobodu združovania sa a kolektívneho 

vyjednávania a realizované opatrenia na 

podporu týchto práv. 

ASPEKT: DETSKÁ PRÁCA 

H L AV N Ý 

HR6 

Identifikované činnosti, pri ktorých je výrazné 

riziko prípadov detskej práce a realizované 

opatrenia na podporu eliminácie detskej práce. 

ASPEKT: VYNÚTENÁ A POVINNÁ PRÁCA 

H L AV N Ý 

HR7 

Identifikované činnosti, pri ktorých je výrazné 

riziko výskytu vynútenej alebo povinnej práce 

a realizované opatrenia na podporu eliminácie 

vynútenej alebo povinnej práce. 

ASPEKT: BEZPEČNOSTNÉ POSTUPY 


HR8 

Percento pracovníkov bezpečnosti vyškolených 

podľa politiky alebo postupov organizácie 

týkajúcich sa ľudských práv dôležitých pre 

prevádzku. 

• protikonkurenčné správanie a 

• súlad s legislatívou. 



predchádzajúcich aspektov. 




POLITIKA 

Stručná politika (alebo politiky), platná pre celú 

organizáciu, ktorá definuje celkový záväzok organizácie 

týkajúci sa sociálnych aspektov, alebo adresa, kde sa 

tieto informácie nachádzajú (napr. webové prepojenie). 



za prevádzku ohľadom spoločenských aspektov, 

prípadne vysvetlite, akým spôsobom je zodpovednosť 

za prevádzku na seniorskej úrovni rozdelená na tieto 

aspekty. Toto sa odlišuje od zverejnenia informácií v 

bode 4.1, ktoré sa zameriava na štruktúry na úrovni 

správy a riadenia spoločnosti. 

ASPEKT: PRÁVA PÔVODNÝCH OBYVATEĽOV 

D O P L. 

HR9 

Celkový počet prípadov porušenia práv týkajúcich 

sa pôvodných obyvateľov a realizované opatrenia. 



vzťahu k spoločenským aspektom. 

Verzia 3.0 

33

RG 






Zoznam certifikátov ohľadom výkonnosti, certifikačné 

systémy alebo ostatné prístupy reportujúcej organizácie 

alebo jej dodávateľského reťazca k auditu/verifikácií. 




Indikátory výkonnosti - spoločnosť 

ASPEKT: KOMUNITA 

H L AV N Ý 

SO1 

Podstata, rozsah a efektívnosť akýchkoľvek 

programov a postupov, ktoré vyhodnocujú 

a riadia vplyvy činnosti v komunitách v 

čase začatia prevádzky, jej pokračovania a 

ukončenia. 

ASPEKT: KORUPCIA 

H L AV N Ý 

SO2 

Percento a celkový počet obchodných 

jednotiek, ktoré boli analyzované z hľadiska 

rizika korupcie. 



H L AV N Ý 

SO3 

Percento zamestnancov školených 

o protikorupčnej politike a zásadách 

organizácie. 



H L AV N Ý 

SO4 

Prijaté opatrenia voči prípadom korupcie. 



ASPEKT: VEREJNÁ POLITIKA 

H L AV N Ý 

SO5 

Pozície vo verejnej politike a účasť na 

formovaní verejnej politiky a lobovaní. 


SO6 

Celková hodnota finančných a nefinančných 

príspevkov politickým stranám, politikom a 

podobným inštitúciám, podľa krajín. 

ASPEKT: PROTIKONKURENČNÉ SPRÁVANIE 


SO7 

Celkový počet súdnych žalôb v dôsledku 

protikonkurenčného a protitrustového 

správania, monopolných praktík a ich 

výsledky. 


H L AV N Ý 

SO8 

Peňažná hodnota významných pokút 

a celkový počet nepeňažných pokút za 

nedodržiavanie zákonov a nariadení. 

34 

© 2000-2006 GRI


RG 

Zodpovednosť za produkty 

Indikátory výkonnosti pri zodpovednosti za produkty sa 

zameriavajú na aspekty produktov a služieb organizácie, 

ktoré priamo vplývajú na zákazníkov, najmä ich zdravie 

a bezpečnosť, informovanie a označovanie, marketing a 

súkromie. 

Tieto aspekty sa získavajú zverejnením interných 

postupov a rozsahu v ktorom tieto postupy nie sú 

dodržané. 


Poskytnite stručné informácie o manažérskom prístupe s 

ohľadom na aspekty zodpovednosti za produkty: 

• zdravie a bezpečnosť zákazníka; 

• označovanie produktov a služieb; 

• marketingová komunikácia; 

• súkromie zákazníka a 

• súlad s legislatívou. 





Zoznam certifikátov ohľadom výkonnosti vo vzťahu k 

zodpovednosti za produkty, certifikačné systémy alebo 

ostatné prístupy reportujúcej organizácie alebo jej 

dodávateľského reťazca k auditu/verifikácií. 












aspektov zodpovednosti za produkty. 




POLITIKA 


ktorá definuje celkový záväzok organizácie týkajúci sa 

aspektov zodpovednosti za produkty, alebo adresa, 

kde sa nachádzajú tieto informácie (napr. webové 

prepojenie). 



za prevádzku ohľadom aspektov zodpovednosti 

za produkt, prípadne vysvetlite akým spôsobom je 

zodpovednosť na seniorskej úrovni za prevádzku 

rozdelená na tieto aspekty. Toto sa odlišuje od 

zverejnenia informácií v bode 4.1, ktoré sa zameriava na 

štruktúry na úrovni správy a riadenia spoločnosti. 



vzťahu k aspektom zodpovednosti za produkty. 

Verzia 3.0 

35

RG 


Indikátory výkonnosti - zodpovednosť za 

produkty 

ASPEKT: ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ ZÁKAZNÍKOV 


H L AV N Ý 

PR9 

Peňažná hodnota závažných pokút za 

nedodržiavanie zákonov a nariadení, týkajúcich sa 

obstarania a používania produktov a služieb. 


H L AV N Ý 

PR1 

PR2 

Štádia životného cyklu, v ktorých sa posudzuje 

zlepšenie vplyvov produktov a služieb na 

zdravie a bezpečnosť zákazníkov a percento 

kategórií významných produktov a služieb, 

ktoré sú predmetom takýchto postupov. 

Celkový počet prípadov, týkajúcich sa 

nedodržiavania predpisov a dobrovoľných 

záväzkov vzhľadom na vplyvy produktov a 

služieb počas ich životného cyklu na zdravie a 

bezpečnosť zákazníkov, podľa typu výsledkov. 

ASPEKT: OZNAČOVANIE PRODUKTOV A SLUŽIEB 

D O P L . 


H L AV N Ý 

PR3 

PR4 

PR5 

Typ informácie o výrobku alebo službe 

požadovaný podľa postupov a percento 

významných produktov a služieb, na ktoré sa 

vzťahujú takéto požiadavky informovania. 



záväzkov vzhľadom na informácie a 

označovanie produktov a služieb, podľa typu 

výsledkov. 

Postupy týkajúce sa spokojnosti zákazníka, 

vrátane výsledkov prieskumov, ktoré hodnotia 

spokojnosť zákazníka. 

ASPEKT: MARKETINGOVÁ KOMUNIKÁCIA 


H L AV N Ý 

PR6 

PR7 

Programy dodržiavania zákonov, štandardov 

a dobrovoľných záväzkov vo vzťahu k 

marketingovej komunikácii, vrátane reklamy, 

podpory predaja a sponzorstva. 



záväzkov vzhľadom na marketingovú 

komunikáciu, vrátane reklamy, podpory 

predaja a sponzorstva, podľa typu výsledkov. 

ASPEKT: SÚKROMIE ZÁKAZNÍKA 

D O P L . 

PR8 

Celkový počet opodstatnených sťažností, 

týkajúcich sa porušenia súkromia zákazníka a 

straty osobných údajov zákazníka. 

36 

© 2000-2006 GRI


RG 

Všeobecné poznámky o reportingu 

Zbieranie údajov 

HODNOTENIE EFEKTÍVNOSTI 

Proces definovania obsahu správy vedie k stanoveniu 

tém a indikátorov, ktoré má organizácia použiť v správe. 

Avšak praktické problémy, ako je dostupnosť údajov, 

náklady na zber údajov, dôvernosť informácií, súkromné 

alebo iné právne záujmy, spoľahlivosť dostupných 

informácií a iné faktory môžu viesť k legitímnemu 

rozhodnutiu nezverejňovať určité informácie. Ak je v 

správe vynechaná podstatná informácia, mal by byť 

jasne deklarovaný dôvod prečo. 

ZBIERANIE A TRIEDENIE ÚDAJOV 

Reportujúce organizácie by mali rozhodnúť o vhodnej 

úrovni zbierania informácií a ich prezentácie. To si 

vyžaduje vyváženie úsilia a zmysluplnosti informácií 

reportovaných čiastočným spôsobom (krajina alebo 

miesto). Zbieranie informácií môže viesť k strate 

významu informácie a môže spôsobiť zlyhanie pri 

zvýraznení obzvlášť silnej alebo slabej výkonnosti 

v špecifikovanej oblasti. Na druhej strane, zbytočné 

triedenie údajov môže znížiť jednoduchosť pochopenia 

informácie. Reportujúce organizácie by mali triediť 

informácie na dostatočnú úroveň a používať pri tom 

princípy a návody v reportovaných indikátoroch. 

Triedenie môže byť rôzne pri jednotlivých indikátoroch, 

ale vo všeobecnosti poskytuje podrobnejšie informácie 

ako jednoduchá súhrnná hodnota. 

Forma a frekvencia správy 

DEFINÍCIA SPRÁVY O TRVALO UDRŽATEĽNOM ROZVOJI 

Reportovanie o trvalo udržateľnom rozvoji sa zameriava 

na jednoduché, konsolidované informácie, ktoré 

poskytujú vyrovnanú a dôveryhodnú prezentáciu 

výkonnosti počas daného obdobia. Zainteresované 

subjekty musia mať zabezpečený priamy prístup k 

reportovaným informáciám z jedného miesta, ako napr. 

index obsahu GRI. Iné publikácie sa nemajú používať 

ako referencia pre zverejňovanie informácií (napr. pre 

indikátory výkonnosti), kým nie je poskytnutý nástroj 

priameho prístupu k informáciám pre zainteresované 

subjekty (napr. prepojenie na špecifickú webovú stránku 

alebo číslo strany danej publikácie). Nie je stanovená 

minimálna dĺžka správy, aj keď organizácia riadne 

uplatňuje smernice a rozsah dokumentov. 

PROSTRIEDKY REPORTINGU 

Elektronický (napr. CD-ROM) alebo internetový reporting 

a správy v papierovej forme sa považujú za vhodné 

prostriedky pre reporting. Organizácie si môžu vybrať 

kombináciu internetovej a papierovej formy správy 

alebo používať len jednu formu. Napr. organizácia si 

môže vybrať poskytovanie podrobnej správy na jej 

webovej stránke a poskytnúť súhrnnú správu vrátane 

stratégie, analýz a informácií o výkonnosti v papierovej 

forme. Výber pravdepodobne závisí na rozhodnutiach 

organizácie v reportovanom období, jej plánoch 

na aktualizovanie obsahu, na pravdepodobných 

používateľoch správy a ostatných praktických faktoroch 

ako napr. jej distribučnej stratégie. Prinajmenšom 

jedna forma (elektronická alebo papierová) by mala 

poskytnúť užívateľom prístup k celkovým informáciám 

za reportujúce obdobie. 

FREKVENCIA REPORTOVANIA 

Organizácia by mala definovať konzistentný a pravidelný 

cyklus na vydávanie správ. Pre viaceré organizácie 

je to ročný cyklus, hoci niektoré organizácie si zvolia 

reportovanie na polročnej báze. Organizácia si môže 

vybrať aktualizovať informácie na pravidelnej báze 

medzi uzatvorením konsolidovaných účtov. Je to 

výhodné z hľadiska poskytovania okamžitého prístupu 

k informáciám pre zainteresované subjekty, ale má to 

nevýhody z hľadiska porovnateľnosti informácií. Avšak 

organizácie by stále mali udržať predvídateľný cyklus, 

v ktorom by všetky reportované informácie zahŕňali 

špecifickú dobu. 

Reportovanie o ekonomickej, environmentálnej a 

sociálnej výkonnosti by sa malo zhodovať alebo byť 

integrované do iného reportingu organizácie, ako 

napr. ročná účtovná uzávierka. Synchronizácia posilní 

väzby medzi finančnou výkonnosťou a ekonomickou, 

environmentálnou a sociálnou výkonnosťou. 

Verzia 3.0 

37

RG 


AKTUALIZOVANIE OBSAHU SPRÁVY 

Pri príprave novej správy, organizácia môže identifikovať 

okruh informácií, ktoré sa nezmenili od predchádzajúcej 

správy (napr. politika, ktorá nebola zmenená). Organizácia 

si môže vybrať, či autualizuje témy a indikátory, ktoré 

sa zmenili a znovu publikuje informácie, ktoré sa 

nezmenili. Organizácia si môže napríklad vybrať, či bude 

reprodukovať informácie o politikách, ktoré sa nezmenili 

a len aktualizovať jej indikátory výkonnosti. Flexibilita 

rozhodnutia pre takýto prístup závisí z väčšej časti od 

voľby formy reportovania. Témy ako napr. stratégia, 

analýzy a indikátory výkonnosti pravdepodobne 

zobrazujú zmeny v každom reportovanom období, kým 

iné témy, ako napr. profil organizácie alebo jej riadenie 

sa menia pomalým tempom. Ak neberieme do úvahy 

stratégiu, všetky informácie pre reportujúce obdobie by 

mali byť dostupné z jedného miesta (papierová forma 

alebo dokument na webovej stránke). 

Overenie 

VÝBER OVERENIA 

Organizácie používajú množstvo prístupov na zlepšenie 

kredibility svojich správ. Organizácie majú systémy 

internej kontroly, vrátane funkcií interného auditu ako 

súčasť procesov pre riadenie a reportovanie informácií. 

Tieto interné systémy sú dôležité pre celkovú integritu a 

kredibilitu správy. Avšak GRI odporúča používať externé 

overenia pre správy o trvalo udržateľnom rozvoji ako 

dodatok k niektorým interným zdrojom. 

Zostavovatelia správ používajú v súčasnosti množstvo 

prístupov na implementovanie externého overenia, 

vrátane profesionálnych poskytovateľov overenia, 

panelov zainteresovaných subjektov a iných externých 

skupín alebo jednotlivcov. Avšak bez ohľadu na 

špecifický prístup, by overenie malo byť riadené 

kompetentnými skupinami alebo jednotlivcami v 

externom vzťahu s organizáciou. Pri tejto spolupráci sa 

môžu využiť skupiny alebo jednotlivci, ktorí dodržiavajú 

profesionálne štandardy pri overovaní, alebo môžu 

byť pri spolupráci použité postupy, založené na 

systematických, dokumentovaných procesoch, ktoré 

sú empiricky merateľné, ale ktoré nie sú spravované 

špecifickým štandardom. 

Vo všeobecnosti sú kľúčové kvality externého overenia 

správ pri používaní reportingového rámca GRI tie, ktoré: 

• sú vedené externými skupinami alebo 

jednotlivcami, ktorí sú dokázateľne kompetentní v 

danej oblasti a majú skúsenosti s overovaním; 

• sú implementované spôsobom, ktorý je 

systematický, zdokumentovaný, podložený 

dôkazmi a charakteristický definovanými 

postupmi; 

• overuje, či správa poskytuje zrozumiteľnú a 

vyváženú prezentáciu výkonnosti, berúc do úvahy 

vierohodnosť údajov v správe, ako aj celkový výber 

obsahu; 

• na uskutočnenie overenia využíva skupiny 

alebo jednotlivcov, ktorí nie sú nevhodne 

limitovaní svojim vzťahom k organizácií alebo 

zainteresovaným subjektom, aby mohli dosiahnuť 

a publikovať nezávislé a nestranné závery v správe; 

• overuje rozsah, v ktorom spracovateľ správy 

uplatnil reportingový rámec GRI (vrátane princípov 

reportingu) v priebehu dosahovania záverov a 

• vedie k výsledkom, alebo k súboru záverov, ktoré 

sú verejne prístupné v písomnej forme a obsahuje 

vyhlásenie o vzťahu osoby, ktorá overovala správu 

k spracovateľovi správy. 

Ako je uvedené v zverejnení profilu 3.13, organizácie 

by mali zverejniť informácie o ich prístupe k externému 

overeniu. 

GRI používa pojem „externé overenie“ na označenie 

činností zahrnutých do záverov o kvalite správy a 

informácií v nej obsiahnutých. To zahŕňa, ale nelimituje 

zváženie základných procesov na prípravu tejto 

informácie. Je odlišné od aktivít určených pre overenie 

alebo validáciu kvality alebo úrovne výkonnosti 

organizácie, ako napr. vydávanie certifikátov o výkonnosti 

alebo o zhode overenia. 

38 

© 2000-2006 GRI


RG 

Slovník termínov 

Aspekty indikátorov 

Všeobecné typy informácií, ktoré majú vzťah k špecifickej 

kategórii indikátora (napr. použitie energie, detská práca, 

zákazníci). 

Definícia indikátora 

Definícia indikátora poskytuje vysvetlenie indikátora, 

návod na zhromažďovanie údajov a ďalšie informácie, 

ktoré môžu napomôcť pri príprave správy a zabezpečia 

konzistentnosť interpretácie indikátorov výkonnosti. 

Definícia indikátora existuje pre každý indikátor 

výkonnosti nachádzajúci sa v smerniciach. 

Doplňujúce indikátory 

Doplňujúce indikátory sú tie indikátory nachádzajúce sa v 

smerniciach GRI, ktoré predstavujú novovznikajúci postup 

alebo adresujú témy, ktoré môžu byť dôležité pre niektoré 

organizácie, ale nie sú všeobecne dôležité pre väčšinu. 

Downstream 

Pojem „downstream subjekty“ je založený na koncepte 

reťazca produkcie, ktorý zahŕňa ťažbu surovín až po 

použitie výrobku alebo služby konečným užívateľom. 

„Downstream“ sa vzťahuje na tie organizácie, ktoré pracujú 

v distribúcii alebo použití výrobkov a služieb poskytovaných 

reportujúcou organizáciou, alebo všeobecnejšie pracujú 

v neskorších fázach reťazca produkcie ako samotná 

organizácia. 

Global Reporting Initiative 

GRI má víziu, že reportovanie výkonnosti v oblasti 

ekonomickej, environmentálnej a sociálnej u všetkých 

organizácií je tak rutinné a porovnateľné ako finančný 

reporting. GRI uskutočňuje túto víziu vytváraním, 

kontinuálnym zlepšovaním a budovaním kapacity pri 

použití reportingového rámca GRI. Všetky zložky rámca 

reportingu sú vyvinuté hľadaním prístupu pri použití 

globálneho konsenzu zainteresovaných subjektov. 

Hlavné indikátory 

Hlavné indikátory sú tie, ktoré sa nachádzajú v smerniciach 

GRI a sú dôležité pre väčšinu zainteresovaných subjektov a 

sú považované za dôležité, ak nie je uvedené v princípoch 

reportingu GRI inak. 

Indikátor výkonnosti 

Kvalitatívna alebo kvantitatívna informácia o záveroch a 

výsledkoch spojených s organizáciou, ktorá je porovnateľná 

a predstavuje zmeny v danom časovom období. 

Kategórie indikátorov 

Široké spektrum alebo zoskupenia tém týkajúcich sa 

udržateľnosti rozvoja. Medzi kategórie zaradené v 

smerniciach GRI patria: ekonomické, environmentálne 

a sociálne. Zoskupenia sociálnych indikátorov sa ďalej 

rozdeľujú na kategórie: pracovné sily, ľudské práva, 

spoločnosť a zodpovednosť za produkty. Daná kategória 

môže mať viacero aspektov. 

Nezávislý člen predstavenstva 

Definície nezávislosti môžu byť odlišné v rôznych právnych 

systémoch. Nezávislosť zvyčajne znamená, že člen nemá 

žiadne finančné záujmy v organizácií alebo ďalšie prípadné 

benefity, ktoré môžu spôsobovať konflikt záujmov. 

Organizácie používajúce smernice by mali definovať slovo 

„nezávislý“. 

Obsah 

Obsah je tabuľka, ktorá obsahuje zoznam všetkých 

zverejnených informácií a miesto, kde sa dajú uvedené 

informácie vyhľadať (číslo strany alebo webová adresa). 

Reportujúce organizácie môžu pridať odkazy k indikátorom, 

ktoré sú špecifické pre organizáciu (a nie sú uvedené v 

smerniciach GRI). Obsah poskytuje používateľom rýchly 

prehľad o tom, čo sa reportovalo a zjednodušuje použitie 

správy. Je zvlášť dôležitý, ak sa niektoré informácie objavia 

v iných správach, ako napr. vo finančných správach alebo v 

predchádzajúcich správach o udržateľnom rozvoji. 

Predstavenstvo 

Predstavuje štruktúru predstavenstva, ktorá má iba 

jeden správny orgán zodpovedný za organizáciu. 

Princíp reportovania 

Koncepty popisujúce výsledky, ktoré by mala správa 

dosiahnuť a ktoré vedú k rozhodnutiam uskutočneným 

v procese reportingu, ako napríklad, na ktoré indikátory 

odpovedať a ako. 

Reportingový rámec GRI 

Reportingový rámec GRI predstavuje všeobecne 

akceptovaný rámec, určený pre reportovanie o ekonomickej, 

environmentálnej a sociálnej výkonnosti organizácie. Rámec 

pozostáva zo smerníc reportovania udržateľného rozvoja, 

definícií indikátorov, technických protokolov a sektorových 

dodatkov. 

Verzia 3.0 

39

RG 


Sektorové doplnky 

Sektorové doplnky dopĺňajú smernice interpretáciami a 

návodmi ako uplatniť smernice v danom sektore a zahŕňajú 

špecifické indikátory výkonnosti pre sektor. Aplikovateľné 

sektorové doplnky by sa mali skôr používať ako dodatok k 

smerniciam, než nahrádzať smernice. 

Správa o trvalo udržateľnom rozvoji 

Podávanie správ o trvalo udržateľnom rozvoji by 

sa mala riadiť zásadami hodnotenia, zverejnenia 

a zodpovednosti voči výkonnosti organizácie pri 

dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja. Reportovanie 

o trvalo udržateľnom rozvoji obsahuje vyrovnanú a 

dôveryhodnú reprezentáciu výsledkov reportujúcej 

organizácie, zahŕňajúc pozitívne i negatívne prínosy. 

• informácie o manažérskom prístupe definujú 

spôsob ako organizácia špecifikuje daný súbor 

tém s ohľadom na poskytovanie kontextu pre 

porozumenie výkonnosti v špecifickej oblasti. 

• indikátory výkonnosti zisťujúce porovnateľné 

informácie o ekonomickej, environmentálnej a 

sociálnej výkonnosti organizácie. 

Zverejnenie informácií o profile 

Očíslované požiadavky na informácie v časti 2 smerníc, ktoré 

predstavujú celkový kontext reportovania a pochopenia 

výkonnosti organizácie (napr. 2.1, 3.13). 

Definície slov alebo konceptov obsiahnutých priamo v 

indikátoroch je možné nájsť v definíciách indikátorov. 

Stanovenie rozsahu správy 

Stanovenie rozsahu správy o trvalo udržateľnom rozvoji 

sa vzťahuje na rozsah subjektov, ktorých výkonnosť je 

zahrnutá v správe o udržateľnom rozvoji organizácie. 

Upstream 

Pojem „upstream subjekty“ je založený na koncepte 

reťazca produkcie, ktorý zahŕňa ťažbu surovín až po 

použitie výrobku alebo služby konečným užívateľom. 

„Upstream“ sa vzťahuje na tie organizácie, ktoré 

pracujú v reťazci zásobovania reportujúcej organizácie, 

alebo všeobecnejšie pracujú v skorších fázach reťazca 

produkcie ako samotná organizácia. 

Zainteresovaný subjekt 

Zainteresované subjekty sú široko definované ako 

skupiny alebo jednotlivci: (a) u ktorých sa očakáva, že 

budú významne ovplyvnení aktivitami, produktmi a/ 

alebo službami organizácie; alebo (b) ktorých činnosti 

môžu primerane ovplyvňovať schopnosť organizácie 

úspešne napĺňať jej stratégie a dosiahnuť svoje ciele. 


Smernice identifikujú témy a informácie pre 

reportovanie, ktoré sú dôležité pre väčšinu organizácií 

a zainteresovaných subjektov. Tie sú zahrnuté v troch 

typoch informácií: 

• informácie o stratégii a profile vymedzujú 

všeobecný kontext pre reportovanie a 

porozumenie výkonnosti organizácie, ako je jej 

stratégia, profil, spravovanie a manažérsky prístup; 

40 

© 2000-2006 GRI


RG 

Poďakovanie za spoluprácu pri 

tvorbe G3 smerníc: Globálne úsilie 

Nasledovné organizácie poskytli významnú podporu 

vývoju G3 procesu: 

Konzorcium G3: 

Ad hoc podpora G3: 

Úrad ekológie, potravín a vidieckych záležitostí Veľkej 

Británie (DEFRA) a Ministerstvo zahraničných vecí 

Holandska tiež prispeli k vývoju smerníc G3. 

Online podpora G3: 

Tlač G3: 

Členovia pracovnej skupiny o indikátoroch (IWG) 

Pracovná skupina o indikátoroch bola zodpovedná za 

zhodnotenie indikátorov ako celku; mala zabezpečiť 

kvalitu a konzistenciu dizajnu indikátorov a návrh celkovo 

kompatibilný s návodom TAC. 

• Neil Anderson, Union Network International, UNI 

• David Bent, Forum for the Future 

• William R. Blackburn, William Blackburn Consulting 

• Julie-Anne Braithwaite, Rio Tinto/ICMM 

• Sarah Forrest, Goldman Sachs International 

• Somporn Kamolsiripichaiporn, Chulalongkorn 

University 

• Robert Langford, The Federation des Experts 

Comptables Europeens (FEE) 

• Stephanie Maier, Ethical Investment Research Service 

(EIRIS) 

• Asako Nagai, Sony Corporation 

• Ron Nielsen, Alcan Inc. 

• Michael Rae, World Wide Fund Australia 

• Ulla Rehell, Kesko Corporation 

• George Nagle, Bristol-Myers Squibb 

• Filippa Bergin, Amnesty International 

• Giuliana Ortega Bruno, Ethos Institute 

Skupina IWG pracovala so šiestimi poradnými skupinami, 

ktoré boli zodpovedné za zhodnotenie indikátorov a 

vytvorenie technických protokolov pre indikátory v ich 

špecifickej oblasti. 

Členovia sociálnej poradnej skupiny 

Smernice G3 a vývoj definícií indikátorov 

Všetky aspekty smerníc a definícií indikátorov G3 

boli vytvorené dobrovoľníkmi z oblasti podnikania, 

mimovládnych organizácií, pracovníkmi, účtovníkmi, 

investormi, akademikmi a pracovníkmi z ďalších oblastí. 

V období medzi januárom a novembrom 2005 sa 

stretli nasledovné technické skupiny zainteresovaných 

subjektov a každá z nich poskytla inú časť smerníc G3. 

• Anne Gambling, Holcim 

• Sachin Joshi, Center For Social Markets (CSM) 

• Craig Metrick, Investor Responsibility Research Center 

(IRRC) 

• Keith Miller, 3M 

• Ruth Rosenbaum, Center for Reflection, Education 

and Action (CREA) 

• Glaucia Terreo, Instituto Ethos 

• Peter Wilkinson, Transparency International 

Verzia 3.0 

41

RG 


Členovia poradnej skupiny ľudských práv 

• Marina d’Engelbronner, Humanist Committee on 

Human Rights (HOM) 

• Bethany Heath, Chiquita Brands 

• Mr. Jorge Daniel Taillant, The Center for Human Rights 

and Environement (CEDHA) 

• Brian Kohler, Communications, Energy and 

Paperworks Union of Canada (CEP Canada) 

• David M. Schilling, Interfaith Center on Corporate 

Responsibility 

• Ms. Susan Todd, Solstice Sustainability Works Inc. 

• Hirose Chuichiro, Canon 

• Steve Ouma, Kenyan Human Rights Commission 

• Mr. Björn Edlund, ABB Ltd. 

• Marleen van Ruijven, Amnesty International 

Poradná skupina pre životné prostredie 

(biodiverzita a voda) 

• Ian Blythe, Boots Group PLC 

• Ian Dutton, The Nature Conservancy 

• Annelisa Grigg, Fauna & Flora International 

• Nancy Kamp-Roelands, Ernst & Young Netherlands/ 

Royal NIVRA 

• Erin Musk, City West Water 

• Mike Rose, SASOL 

• Fernando Toledo, Codelco 

Členovia poradnej skupiny pre životné 

prostredie (znečistenie) 

• Ms. Tanja D. Carroll, Coalition for Environmentally 

Responsible Economies (CERES) 

• Mr. Yutaka Okayama, Toyota Motor Corporation 

• Ms. Maria Fatima Reyes, Philippine Institute of 

Certified Public Accountants (PICPA) 

• Mr. Yogendra Kumar Saxena, Gujarat Ambuja Cements 

• Mr. David Stangis, Intel Corporation 

• Ms. Sonia Valdivia, The Catholic University of Peru 

• Mr. Eric Shostal, Institutional Shareholder Services 

• Ms. Lucian Turk, Dell, Inc. 

Členovia poradnej skupiny o práci 

• Ms. Michiko Arikawa, Matsushita Electric Industrial 

(Panasonic) 

• Mr. Stephen Frost, Southeast Asia Research Centre 

• Ms. Kyoko Sakuma, Sustainability Analysis & 

Consulting 

• Mr. Sean Ansett, Gap Inc. 

• Ms. Deborah Evans, Lloyd’s Register of Quality 

Assurance (LRQA) 

• Mr. Pierre Mazeau, Electricité de France (EDF) 

• Mr. Dan Viederman, Verité 

Členovia ekonomickej poradnej skupiny 

• Ms. Christine Jasch, Institute for Environmental 

Management and Economics(IOEW) 

• Mr. Martin Tanner, Novartis International AG 

• Ms. Helen Campbell, former AccountAbility 

• Mr. Eric Israel, KPMG LLP 

• Ms. Martina Japy, BMJ CoreRatings 

• Ms. Michelle Smith, Rohm and Haas 

• Ms. Lisa Acree, Business for Social Responsibility 

• Mr. Johan Verburg, NOVIB/Oxfam Netherlands 

Členovia pracovnej skupiny zaoberajúcej 

sa procesom reportovania 

Pracovná skupina procesu reportovania mala za úlohu 

aktualizovať a ďalej vyvinúť princípy reportingu a návod 

na proces aplikácie G3 smerníc. 

• Ms. Amy Anderson, Starbucks Coffee 

• Mr. Pankaj Bhatia, World Resources Institute (WRI) 

• Mr. Bill Boyle, BP 

• Dr. Uwe Brekau, Bayer AG 

• Ms. Debra Hall, Coalition for Environmentally 

Responsible Economies (CERES) 

• Mr. Dunstan Hope, Business for Social Responsibility 

• Dr. Aqueel Khan, Association for Stimulating Know 

How (ASK) 

• Ms. Judy Kuszewski, SustainAbility Ltd. 

• Mr Brian Kohler, Communications, Energy & 

Paperworkers Union of Canada 

• Mr Ken Larson, Hewlett Packard 

• Mr. Steve Lippman, Trillium Invest 

42 

© 2000-2006 GRI


RG 

• Mr Luis Perera, PriceWaterHouseCoopers 

• Mr. Dante Pesce, Vincular, Pontificia Universidad 

Católica de Valparaíso 

• Ms Mizue Unno, So-Tech Consulting, Inc. 

• Mr Cornis van der Lugt, UNEP Division of Technology, 

Industry, and Economics (DTIE) 

• Mr. Robert Walker, The Ethical Funds Company 

• Mr. Ian Whitehouse, Manaaki Whenua Landcare 

Research 

• Mr Alan Willis, Alan Willis & Associates 

• Hoci Jennifer Iansen-Rogers, KPMG, Holandsko, 

nebola členom skupiny, pravidelne poskytovala rady 

k procesným záležitostiam. 

Verejné komentáre 

Ako odpoveď na výzvu k poznámkam o návrhu smerníc 

G3 bolo medzi januárom a marcom 2006 prijatých 

270 príspevkov. Tieto príspevky významne vplývali na 

konečnú verziu smerníc G3. 

Správne orgány GRI 

Úplné informácie o správnych orgánoch, vrátane členov 

a pozícií, pozri www.globalreporting.org. 

Poradný technický výbor: Táto skupina 12 expertov 

asistovala pri zachovaní celkovej kvality a súladu s 

reportingovým rámcom GRI a poskytovala technické 

rady a expertízy na vysokej úrovni. Ich hlavnou úlohou 

v procese tvorby smerníc bolo odporučiť smer celkovej 

štruktúry, vyriešiť hlavné problémy, ktoré sa vyskytli 

najmä pri obsahu smerníc, zabezpečiť, aby boli vytvorené 

náležitým spôsobom, podávať súhlasné alebo odmietavé 

odporučenia správnej rade na schválenie verzie G3 

na publikovanie. Členovia väčšinovým súhlasným 

stanoviskom odporučili publikovanie. 

Rada zainteresovaných subjektov (Stakehoder 

Council - SC): Táto skupina pozostáva zo 48 členov a 

vytvára formálnu politiku zainteresovaných subjektov 

v rámci štruktúry riadenia GRI. Rada navrhuje správnej 

rade politiku a stratégiu a pomáhala pri určovaní 

celkového smeru v procese vývoja G3. Niektorí 

členovia SC sa priamo zúčastnili práce v G3 pracovných 

skupinách. Rada väčšinovým súhlasným stanoviskom 

odporučila publikovanie G3 smerníc. 

Predstavenstvo: Táto skupina so 16 členmi má 

rozhodujúcu splnomocňujúcu, finančnú a právnu 

zodpovednosť voči GRI, vrátane prijímania konečných 

rozhodnutí o revíziách smerníc GRI, organizačnej 

stratégii a pracovných plánov. Predstavenstvo hlasovalo 

jednohlasne za schválenie publikovania smerníc G3po 

poskytnutí informácií a smerovania v procese tvorby 

smerníc a prijatí odporúčaní od TAC a SC. 

Sekretariát GRI: Pod vedením výkonného riaditeľa 

je sekretariát zodpovedný za implementáciu smerníc 

a technického pracovného plánu schváleného 

predstavenstvom GRI. Riadi komunikáciu, vonkajšie 

vzťahy, vzťahy so zainteresovanými subjektmi a 

administratívu s financiami. Sekretariát podporuje 

činnosť predstavenstva, rady zainteresovaných subjektov 

a poradného technického výboru. 

Konzultanti 

Sekretariát GRI zahrnul do zoznamu nasledovných 

poradcov (platených) počas procesu tvorby smerníc G3: 

• csrnetwork (hlavný konzultant – Mark Line) 

• Just Solutions (hlavný konzultant – Vic Thorpe) 

• onValues (hlavný konzultant - Ivo Knopfel) 

• Ove Arup (hlavný konzultant - Jean Rogers) 

• Responsibility Matters (hlavný konzultant – Mark 

Brownlie) 

• Sandra Pederson, Editor 

• Source-Asia (hlavný konzultant – Paul Wenman) 

• Triple Innova (hlavný konzultant - Michael Kundt) 

• University of Amsterdam (hlavný konzultant - 

Jeffrey Harrod) 

Verzia 3.0 

43

RG 


Právna zodpovednosť 

Tento dokument, vytvorený za účelom podpory 

reportovania o trvalo udržateľnom rozvoji, bol 

vyvinutý v rámci jedinečného konzultačného procesu 

zainteresovaných subjektov, pričom zainteresoval do tohto 

procesu zástupcov z reportujúcich organizácií a užívateľov 

reportovaných informácií na celom svete. Predstavenstvo 

GRI podporuje používanie smerníc GRI o udržateľnom 

rozvoji (smernice GRI) všetkými organizáciami, ale príprava 

a publikácia správ spracovaných čiastočne alebo úplne 

podľa smerníc GRI je v plnej zodpovednosti tých, ktorí 

ich spracovávajú. Ani predstavenstvo inštitúcie GRI ani 

inštitúcie Stichting Global Reporting Initiative nenesú 

žiadnu zodpovednosť za akékoľvek následky alebo škody 

vzniknuté priamo alebo nepriamo z použitia smerníc 

GRI pri príprave správ alebo použití správ založených na 

smerniciach GRI. 

Žiadosť o oznámenie o použití 

Organizácie, ktoré použili smernice a/alebo ďalšie súčasti 

reportingového rámca GRI ako základ pre ich správu musia 

ich pubikovanie ohlásiť organizácii Global Reporting 

Initiative. Pri notifikácii GRI si organizácie môžu vybrať 

niektoré alebo aj všetky nasledovné možnosti: 

• jednoducho oznámiť správu a poskytnúť tlačenú a/ 

alebo elektronickú kópiu organizácii GRI 

• registrovať správu v on-line databáze správ inštitúcie GRI 

Ďalšie informácie o GRI a smernice reportovania 

trvalo udržateľného rozvoja môžete získať na: 

www.globalreporting.org 

info@globalreporting.org 

Global Reporting Initiative 

PO Box 10039 

1001 EA Amsterdam 

The Netherlands 

Tel: +31 (0) 20 531 00 00 

Fax: +31 (0) 20 531 00 31 

© 2000-2006 Global Reporting Initiative. 

Všetky práva vyhradené. 

• požiadať inštitúciu GRI o kontrolu samostatnej 

deklarácie aplikačnej úrovne. 

Autorské práva a obchodná značka 

Tento dokument je chránený autorskými právami inštitúcie 

Stichting Global Reporting Initiative (GRI). Reprodukcia 

a distribúcia tohto dokumentu pre informácie a/alebo 

použitie pri príprave správy o trvalo udržateľnom rozvoji 

je povolená bez predchádzajúceho súhlasu inštitúcie 

GRI. Avšak, tento dokument, ani ktorákoľvek časť z neho 

nemôže byť reprodukovaná, uložená, prekladaná alebo 

transferovaná v akejkoľvek forme, alebo akýmikoľvek 

prostriedkami (elektronickými, mechanickými, kopírovaním, 

nahrávaním alebo inak) na iné účely bez predchádzajúceho 

písomného súhlasu inštitúcie GRI. 

Global Reporting Initiative, Global Reporting Initiative logo, 

Sustainability Reporting Guidelines a GRI sú obchodné 

značky inštitúcie Global Reporting Initiative. 

44 

© 2000-2006 GRI


RG 

Preklad smerníc 

Smernice GRI boli pripravené v anglickom jazyku. Aj keď 

bola vyvinutá snaha, aby bol preklad presný, vrátane 

nezávislej kontroly, anglická verzia je záväzná. Najnovšiu 

verziu smerníc môžete získať na www.globalreporting.org. 

Preklad smerníc zabezpečili Nadácia Pontis a Business 

Leaders Forum. 

Koordinátorom prekladu bol 

• Michal Kišša, Nadácia Pontis. 

Nezávislú kontrolu zabezpečili 

• Beáta Hlavčáková, Orange Slovensko, a. s. 

• Branislav Cehlárik, Citibank (Slovakia) a. s. 

Verzia 3.0 

45

Smernice reportovania trvalo udržateľného rozvoja - Global ...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?