Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii Marec 2009<br />
2,49 € / 75,– Sk<br />
BRATISLAVSKÝ<br />
SAMOSPRávny<br />
kraj<br />
Hospodárstvo<br />
a energetika<br />
ISSN 1336-8796
Obsah<br />
Región<br />
potrebuje<br />
od štátu viac<br />
porozumenia<br />
Rozhovor<br />
s V. Bajanom<br />
Obsah<br />
Hospodárstvo<br />
postihol pokles<br />
zahraničného<br />
dopytu<br />
Rozhovor<br />
s Ľ. Jahnátkom<br />
Aby finančná<br />
kríza čo<br />
najmenej<br />
zasiahla<br />
turizmus<br />
Rozhovor<br />
s H. El-Laithym<br />
6 38 65<br />
Bratislavský samosprávny kraj (Ľ. Jurík)....................................................4<br />
Otvorená náruč pre domácich aj hostí.....................................................5<br />
Región potrebuje od štátu viac porozumenia<br />
(Rozhovor s V. Bajanom).................................................................................6<br />
Malebný kút Slovenska na západe...........................................................8<br />
Primátorstvo je aj o umení empatie (Rozhovor s J. Ondrejkom)................9<br />
Vinársky okres na karpatskom úbočí.....................................................10<br />
Vitajte a cíťte sa u nás príjemne! (Rozhovor s O. Solgom).......................11<br />
Senecký okres – slnko na dlani...............................................................12<br />
Senec chce zostať predovšetkým rekreačným centrom<br />
(Rozhovor s K. Kválom)................................................................................ 13<br />
Pripravovaná výstavba ciest uľaví doprave<br />
(Rozhovor s R. Kankom)................................................................................14<br />
Pripravené pre investorov? (I. Špáni)......................................................16<br />
Bratislavská teplárenská, a. s. (Rozhovor s V. Račekom).........................17<br />
Najvyšší čas pretrieť si zrak (M. Kriško)...................................................18<br />
Kultúra je, len ju treba chcieť nájsť (M. Šišuláková)...............................20<br />
Školstvo – základ úspechu regiónu (Ľ. Pajtinka).....................................22<br />
Starostlivosť o ľudí je najvyššia priorita<br />
(Rozhovor s M. Budayovou)..........................................................................24<br />
Keď kraj môže, veľa dokáže (Rozhovor s O. Veselou)..............................26<br />
Pravými turistickými chodníčkami prírodou (M. Šišuláková).................27<br />
História s chuťou vína (E. Holubánska).....................................................30<br />
Aj staručkým ďalekohľadom možno objaviť blízkozemské<br />
asteroidy (Rozhovor so Š. Gajdošom)..........................................................32<br />
Aktivity Bratislavského samosprávneho kraja.....................................34<br />
Microsoft: Inováciami proti kríze (Microsoft Slovakia, s. r. o.).................36<br />
Výstava PRO ARCH (BB Expo, spol. s r. o.).................................................37<br />
Hospodárstvo postihol pokles zahraničného dopytu<br />
(Rozhovor s Ľ. Jahnátkom)............................................................................38<br />
Aj v kríze má cestovný ruch silný potenciál<br />
(Rozhovor s I. Rybárikom).............................................................................40<br />
Kríza rozvoj energetiky nezastaví (Rozhovor s P. Žigom)........................41<br />
Príchod automobiliek na Slovensko bol správny počin<br />
(Rozhovor so S. Janišom)...............................................................................42<br />
Nielen Yeti bude ťahúňom na trhu<br />
(Rozhovor s M. Bugárom – ŠKODA AUTO Slovensko, s. r. o.).........................43<br />
Kľúčová je energetická bezpečnosť (Rozhovor s J. Petrovičom)..............44<br />
Spoľahlivý zdroj energie a práce pre ľudí<br />
(Rozhovor s I. Pňačkom – Slovenské elektrárne, a. s., člen skupiny Enel)........45<br />
Pri nakladaní s jadrovým odpadom je najdôležitejšia bezpečnosť<br />
(Rozhovor s P. Stullerom – AMEC Nuclear Slovakia (AllDeco, s. r. o.))............46<br />
Energetická sebestačnosť je jedným z faktorov bezpečnosti štátu<br />
(Rozhovor s T. Mikušom).............................................................................. 48<br />
Musíme budovať elektrárne aj ropovody (M. Kóňa)..............................50<br />
Podnikanie, tzv. kríza a my (F. Hláva)......................................................52<br />
Čas krízy využiť na plnenie ambicióznych cieľov (I. Špáni)...................53<br />
Odpoveďou na krízu je urýchlenie procesu čerpania<br />
prostriedkov (Rozhovor s I. Pabišovou).......................................................54<br />
Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska).......................55<br />
A zasa o tom istom: Chlieb a hry (S. Motusová)......................................56<br />
V ťažko skúšanej Európskej únii (P. Weiss).............................................58<br />
Ľudia a udalosti........................................................................................59<br />
To je môj názor (M. Havran – R. Geist)......................................................60<br />
Komu patrí Bratislava (A. Hykisch)...........................................................62<br />
Európska komisia.....................................................................................64<br />
Aby finančná kríza čo najmenej zasiahla turizmus<br />
(Rozhovor s H. El-Laithym)............................................................................65<br />
Európsky parlament.................................................................................66<br />
Diplomati (T. Jaglová).................................................................................67<br />
Infoservis Úradu vlády SR........................................................................68<br />
Infoservis NR SR........................................................................................70<br />
Summary....................................................................................................72<br />
Marec 2009<br />
Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: <strong>EUROREPORT</strong> <strong>plus</strong>, s.r.o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriou<br />
prezidenta SR, Vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Račianska 66, 831 02 Bratislava, tel.:<br />
02/44441148-52, fax: 02/44441153, e-mail: redakcia@euroreport<strong>plus</strong>.sk, http://www.euroreport<strong>plus</strong>.sk • MK ev 2906109 • Šéfredaktor:<br />
Ľuboš Jurík (ljurik@euroreport<strong>plus</strong>.sk) Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová (vrzgulova@euroreport<strong>plus</strong>.sk) • Summary: Mária<br />
Vrabcová • Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková (marketing@euroreport<strong>plus</strong>.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreport<strong>plus</strong>.sk) • Výroba:<br />
REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica Cena jedného výtlačku: 2,49 € / 75 Sk • Ročník: XI. – mesačník • Obálka: REPUBLICA •<br />
Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Marec 2009<br />
3
Úvodník<br />
Bratislavský samosprávny kraj<br />
je jedným z najbohatších regiónov Európy. Znie to pekne<br />
a navyše je to pravda. Toto optimistické konštatovanie<br />
zostane zrejme pravdivé aj v čase globálnej krízy, hoci<br />
dôsledky stagnácie a prepadu sa nesporne prejavia aj na<br />
prosperite tohto kraja. Ale všetky predpoklady, všetky<br />
vytvorené podmienky a rozumné spravovanie by mohli<br />
byť zárukou, že Bratislavský samosprávny kraj so svojím<br />
hospodárskym a intelektuálnym potenciálom by mal krízu<br />
nielen prežiť, ale – po jej zmiernení – vytvoriť predpoklady<br />
ďalšieho rastu.<br />
Bratislavský samosprávny<br />
kraj sa však borí<br />
s množstvom problémov,<br />
ako o tom hovorí aj aktuálne<br />
číslo nášho časopisu.<br />
Napriek konštatovaniu, že<br />
tento región je aj v rámci<br />
Európy na vysokej úrovni,<br />
sú tu ťažkosti, pred ktorými<br />
nemožno zatvárať oči.<br />
Aj v tomto kraji treba riešiť<br />
dopravnú infraštruktúru,<br />
problémy so zdravotníctvom,<br />
školskými zariadeniami<br />
či športoviskami<br />
vrátane futbalových a hokejových<br />
štadiónov. Spôsob,<br />
akým vedenie samosprávy<br />
tieto problémy zvláda,<br />
nepochybne svedčí o tom, že správa vecí verejných je<br />
v dobrých rukách.<br />
Osobitosť tohto kraja podčiarkuje aj skutočnosť, že hraničí<br />
s tromi štátmi: Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom.<br />
Táto geografická poloha priam ponúka možnosti<br />
na cestovný ruch, výmenu tovarov, obchod, kultúrne<br />
a športové aktivity. Treba konštatovať, že túto danosť vrchovato<br />
využíva, pričom možnosti ďalšej spolupráce sú<br />
prakticky neobmedzené.<br />
Tri okresy, ktoré tvoria Bratislavský samosprávny kraj<br />
– Malacký, Pezinský a Senecký – majú svoj nezanedbateľný<br />
podiel na celkovej dobrej bilancii, no taktiež na problémoch,<br />
ktoré s tým súvisia. Primátori všetkých troch<br />
okresných miest zrozumiteľne pomenovali tie ťažkosti,<br />
s ktorými sú konfrontovaní, ale načrtávajú aj spôsoby,<br />
ako ich riešiť. Každý okres má potenciálne možnosti, ktoré<br />
môžu vytvárať predpoklady ďalšieho rastu. Aj napriek<br />
reálnym problémom a dosahom krízy rozhodne nie je dôvod<br />
na pesimistické scenáre. Skôr je to dôvod prehodnotiť<br />
niektoré investičné aktivity, vytvoriť priestor pre šetrenie<br />
a racionálne využívanie finančných zdrojov.<br />
Ďalšou témou, ktorej sa<br />
v tomto čísle venujeme, je<br />
energetika. Po januárovej<br />
plynovej kríze je to stále<br />
aktuálna téma, aj keď<br />
zdroje energie nie sú len<br />
plyn či ropa, ale aj energia<br />
jadrová, veterná, vodná,<br />
slnečná či biomasa a alternatívne<br />
zdroje. Slovenská<br />
ekonomika – a prakticky<br />
všetky spoločenské a priemyselné<br />
odvetvia – je závislá<br />
od dovozu energií,<br />
čo spôsobuje jej zraniteľnosť<br />
a odkázanosť na zahraničné<br />
zdroje. Znížiť<br />
závislosť od dovozu možno<br />
rôznymi spôsobmi, od<br />
dostavby jadrovej elektrárne až k lepšiemu využívaniu<br />
napr. slnečných kolektorov, drevoplynového vykurovania,<br />
tepelných čerpadiel, zatepľovaniu domov i budov<br />
až k experimentovaniu s veternými elektrárňami. Treba<br />
si uvedomiť, že tento problém bude čoraz nástojčivejší<br />
a nepomôžu nám iba krátkodobé opatrenia, ale dlhodobá<br />
a ucelená koncepcia. Vývoj síce smeruje k alternatívnym<br />
zdrojom energií, ale ani v tomto prípade nemôže<br />
ísť o jednostrannú orientáciu: kombinácia tradičných<br />
a celkom nových zdrojov by mohla naznačiť cestu<br />
k riešeniu.<br />
ĽUBOŠ JURÍK<br />
šéfredaktor<br />
Téma budúceho čísla:<br />
ZMOS – informatizácia<br />
Školstvo<br />
4 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Charakteristika kraja<br />
Otvorená náruč pre domácich aj hostí<br />
Bratislavský samosprávny kraj leží<br />
v západnej a juhozápadnej časti Slovenskej<br />
republiky, zaberá územie 2 053<br />
km 2 , rozlohou je najmenším krajom Slovenska.<br />
Počtom obyvateľov sa radí na<br />
šieste miesto. Z geografického hľadiska<br />
je poloha kraja na historickej križovatke<br />
obchodných ciest – podunajskej a severno–južnej,<br />
na tzv. jantárovej ceste veľmi<br />
výhodná. Súčasná centrálna poloha<br />
kraja v stredoeurópskom priestore spolu<br />
s dobrou dopravnou dostupnosťou a plnením<br />
funkcie medzinárodnej križovatky<br />
v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci<br />
význam vodnej a leteckej dopravy, ako<br />
i dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej<br />
a sociálnej oblasti patria k výrazným<br />
rozvojovým faktorom BSK. Hneď<br />
na úvod treba konštatovať, že jedinečnosťou<br />
kraja je skutočnosť, že Bratislava so<br />
svojimi piatimi okresmi ako hlavné mesto<br />
krajiny je administratívnou súčasťou samosprávneho<br />
regiónu, čo v iných krajinách<br />
tak nie je. Hlavnému mestu budeme<br />
venovať priestor v inom čísle mesačníka<br />
<strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong>.<br />
Bratislavský kraj je najvýkonnejší slovenský<br />
región. V ekonomike štátu sa podieľa<br />
asi 26 percentami na tvorbe hrubého<br />
domáceho produktu. V prepočte vytvoreného<br />
HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej<br />
sily prekračuje priemer 25 štátov Európskej<br />
únie (bez Bulharska a Rumunska)<br />
o 15,9 percenta.<br />
Tento región disponuje v súčasnosti<br />
až polovicou vedeckého potenciálu<br />
Slovenska. Územie BSK je pokryté sieťou<br />
všetkých typov vzdelávacích zariadení<br />
v súčasnej výchovno-vzdelávacej<br />
sústave. V sieti materských škôl pôsobí<br />
191 verejných materských škôl, 16 súkromných<br />
MŠ a 6 cirkevných MŠ. Celkovo<br />
navštevuje materské školy v kraji<br />
17 056 detí, o ktoré sa stará 1 578 učiteľov.<br />
Základných škôl je 134 verejných, 9<br />
súkromných, 12 cirkevných, 7 internátnych<br />
a 10 špeciálnych základných škôl<br />
s celkovým počtom 38 658 žiakov, kde<br />
vyučuje 2 471 pedagógov. Sieť gymnázií tvorí v Bratislavskom samosprávnom<br />
kraji 17 gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK,<br />
6 gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu,<br />
1 gymnázium zriadené obcou, 9 cirkevných a 13 súkromných<br />
gymnázií, ktoré navštevuje spolu 16 986 žiakov a učí tam 1 182 učiteľov.<br />
V kraji je ďalej 44 stredných odborných škôl v zriaďovateľskej<br />
pôsobnosti BSK, 3 cirkevné SOŠ, 21 súkromných SOŠ a spolu<br />
ich navštevuje 19 538 žiakov, ktorých učí 1 578 učiteľov. V kraji<br />
celkovo pôsobí na verejných, štátnych, súkromných a cirkevných<br />
Bratislavský samosprávny kraj<br />
Rozloha: 2 052,6 km 2<br />
Počet obyvateľov: 603 700<br />
(11,2 % obyvateľov SR)<br />
Hustota osídlenia: 294 obyvateľov/km 2<br />
Počet obcí: 73<br />
Počet miest: 7<br />
Počet mestského<br />
obyvateľstva: 501 970<br />
Stupeň urbanizácie: asi 83,5 %<br />
Počet okresov: 8 (Bratislava I – V, Malacky,<br />
Pezinok, Senec)<br />
Sídlo kraja: Bratislava, hl. mesto SR,<br />
www.bratislava.sk<br />
Okresné mestá: Malacky<br />
www.malacky.sk,<br />
Pezinok<br />
www.pezinok.sk,<br />
Senec<br />
www.senec.sk<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
školách 6 811 učiteľov. V oblasti vysokoškolského<br />
vzdelávania pôsobí na území<br />
kraja 11 vysokých škôl a univerzít.<br />
Zvláštnosťou bratislavského školstva<br />
je, že viaceré zo škôl a školských zariadení<br />
navštevujú pre ich špecifickosť a jedinečnosť<br />
žiaci z celého Slovenska. Ešte pred<br />
desiatimi rokmi to bolo okolo tisíc žiakov<br />
na stredných školách, v súčasnosti hlavne<br />
v dôsledku ekonomickej náročnosti je to<br />
iba niekoľko desiatok žiakov. Značný počet<br />
žiakov z iných regiónov navštevuje aj<br />
špeciálne školy v kraji.<br />
Cestovný ruch v BSK je vďaka jeho<br />
výhodnej geografickej polohe veľmi dôležitým<br />
hospodárskym odvetvím regiónu.<br />
Na relatívne malom území s atraktívnym<br />
krajinným prostredím, rozmanitosťou<br />
prírodných celkov a vybudovanou<br />
infraštruktúrou má vytvorené<br />
vhodné predpoklady pre rozvoj rôznorodej<br />
ponuky cestovného ruchu. Medzi<br />
najvýznamnejšie oblasti a lokality<br />
cestovného ruchu v BSK patrí Bratislava<br />
ako prirodzené a vysoko dominantné<br />
turistické centrum kraja s národným<br />
a medzinárodným významom. Ponuka<br />
aktivít je zameraná najmä na poznávanie<br />
histórie, kultúry a tradícií v spojení<br />
s gastronómiou a nákupmi a možnosťami<br />
pre rozvoj kongresovej turistiky. Oblasť<br />
Podunajska je spojená najmä s vodou<br />
a vodnými plochami, ktoré ponúkajú<br />
ideálne možnosti pre letnú pobytovú<br />
turistiku, vodnú turistiku a rybolov. Oblasť<br />
Záhoria ponúka prírodné krásy, historické<br />
pamiatky a možnosti pre vodné<br />
a rekreačné športy. Malokarpatský región<br />
je významnou vinohradníckou oblasťou<br />
Slovenska a ponúka najmä kultúrne<br />
pamiatky a ľudové tradície.<br />
Veľkou výhodou regiónu je jeho poloha,<br />
tesné susedstvo s tromi krajinami, s Maďarskom,<br />
Rakúskom a Českou republi kou,<br />
čo definuje tiež slogan Bratislavského samosprávneho<br />
kraja – Kraj bez hraníc.<br />
BSK je otvorený aj svojim susedným<br />
regiónom z Maďarska, Rakúska a Českej<br />
republiky. Spoluprácu s nimi intenzívne rozvíja v konkrétnych projektoch.<br />
BSK sa usiluje byť krajom bez hraníc najmä v komunikácii.<br />
Už dva roky funguje projekt Dni Bratislavského samosprávneho kraja,<br />
prezentačné dni, počas ktorých formou rôznych podujatí a aktivít<br />
určených pre rôzne skupiny hovoria o opodstatnenosti regionálnej<br />
samosprávy, o jej úlohách a povinnostiach. Vzájomný dialóg má prispieť<br />
k zvyšovaniu záujmu verejnosti o veci verejné a k účasti na ich<br />
správe. Nejde len o komunikáciu ako takú, ale o konkrétne projekty<br />
s konkrétnym dosahom na konkrétnych ľudí. <br />
<br />
Marec 2009<br />
5
Predseda kraja<br />
v ňom nijakú rýchlostnú cestu alebo diaľnicu<br />
v Bratislave. Podľa plánu by sa mal obchvat<br />
mesta začať budovať do roku 2013 a skončiť<br />
v roku 2019. Pravdepodobne ani to už nebude<br />
reálne. Načo sú teda také projekty? Pri<br />
vstupe do únie si Viedeň vybavila možnosť<br />
čerpať peniaze z pomoci prechodne na sedem<br />
rokov, aj Praha a Budapešť môžu počítať<br />
so zvláštnymi peniazmi od EÚ. My sme to<br />
riešili inak – podľa mňa nie dobre – a získali<br />
sme len prostriedky na likvidáciu bohunickej<br />
jadrovej elektrárne... V tomto prípade bývalá<br />
vláda nevedela pomôcť tomuto regiónu.<br />
Región potrebuje od štátu<br />
viac porozumenia<br />
Bratislavský samosprávny kraj má medzi ôsmimi slovenskými krajmi špecifické<br />
postavenie. Pretože jeho súčasťou je hlavné mesto, dosahuje hrubý domáci produkt<br />
na úrovni Európskej únie, čo región vyradilo z možnosti čerpať pomoc z eurofondov<br />
a zároveň je vystavený najvyššej migrácii obyvateľstva za prácou aj najväčšej<br />
preprave surovín tovaru. S predsedom Bratislavského samosprávneho kraja<br />
Vladimírom Bajanom sa rozprávala publicistka Mária Šišuláková.<br />
■■ Čo považujete za úspech, ktorý sa kraju podarilo<br />
dosiahnuť v minulom roku, aké cesty<br />
k nemu viedli?<br />
Najskôr si treba pripomenúť, že regionálna<br />
samospráva je veľmi mladá a pracuje len<br />
druhé obdobie. Preto ľudia a verejnosť ešte<br />
k nej nemajú vybudovaný potrebný vzťah.<br />
Odzrkadľuje sa to napríklad aj v legislatíve,<br />
ktorá nie je ešte dokonalá. Regióny sa niekedy,<br />
žiaľ, cítia ako nechcené dieťa.<br />
Za najdôležitejší úspech považujem finančnú<br />
stabilitu. Nie s ohľadom na to, že<br />
sme najbohatší región, ale preto, že daňová<br />
sústava nemá nijaký vzťah k bohatstvu<br />
či chudobe regiónu. Nedostávame ani korunu<br />
z daní právnických osôb, teda podnikateľov,<br />
ktorí majú v kraji sídlo alebo firmu.<br />
Teda je celkom jedno, či máme Slovnaft<br />
alebo nie. Naopak, ak sa pozrieme, že<br />
tu máme Volks wagen, do ktorého desiatky<br />
kamiónov denne dovážajú množstvo tovaru<br />
po cestách, ktoré musí región udržiavať<br />
a opravovať, je preň skôr príťažou.<br />
Ďalej sme radi, že sa nám podarilo niekoľko<br />
sto miliónov korún investovať do<br />
opráv a kapitálového vybavenia škôl, sociálnych<br />
zariadení a našich zdravotných<br />
stredísk. Tu sa vykonalo enormne veľa práce.<br />
No pred nami sú veľké výzvy. Prvoradá<br />
je doprava.<br />
■■ Štatistiky o BSK vravia, že je rozlohou najmenší<br />
a počtom obyvateľov na šiestom mieste.<br />
Ale je chlebodarcom početných rodín z celého<br />
Slovenska. Viete odhadnúť, koľko ľudí<br />
sem denne migruje?<br />
Bratislava je sídlom centrálnych orgánov<br />
štátu, fabrík, vedení početných podnikov,<br />
kultúrnych inštitúcií, študuje tu 65-tisíc vysokoškolákov,<br />
denne sem prichádza za prácou,<br />
do škôl a z iných príčin 145-tisíc ľudí.<br />
Pre nás to znamená, že ich sem treba dopraviť<br />
hromadnou dopravou, ktorá kapacitne<br />
nestačí s dychom. Okrem toho prichádzajú<br />
aj individuálne po cestách, no nehovorím len<br />
o priepustnosti ciest. Bratislava má medzi európskymi<br />
hlavnými mestami najmenší stred<br />
mesta – iba 3,5 km. Je nevyhnutné hovoriť<br />
o vybudovaní obchvatu mesta – veď bez neho<br />
sa do Bratislavy o krátky čas nikto nedostane.<br />
Slovensku nepomôže nová fabrika pri Trnave,<br />
ak sa do nej nedostanú kamióny so súčiastkami.<br />
Budujúca sa trojprúdová diaľnica<br />
ťažkosti nevyrieši, lebo na najbližšom moste<br />
už vznikne zápcha. Tým chcem vyjadriť, že<br />
problematika sa nerieši koncepčne. Úlohou<br />
Slovenska je znížiť a postupne vyrovnať rozdiely<br />
medzi regiónmi, no takýmto spôsobom<br />
to nikdy nedosiahneme.<br />
Vidím aj ďalší problém. Pozrite si vládny<br />
diaľničný program do roku 2020. Nenájdete<br />
Foto: archív BSK<br />
■■ V tejto spojitosti nemožno obísť vlaňajšie<br />
zmeny, ktoré sa týkajú lekárskej služby prvej<br />
pomoci?<br />
Ide o ďalší typický problém. Čísla pri stanovovaní<br />
lekárskej služby prvej pomoci sa<br />
určovali napríklad podľa trvalého bydliska<br />
občanov, ale nikto nebral do úvahy skutočné<br />
potreby ľudí, ktorí sú v Bratislave z pracovných<br />
či študijných dôvodov, a v prípade nutnosti<br />
musia byť ošetrení v našich tunajších<br />
nemocniciach. Aj preto máme zle naprojektovanú<br />
sieť lekárov či lekársku službu prvej<br />
pomoci. Skutočne ide o veľmi široký problém<br />
a hoci by sa niekomu zdalo, že nevidí súvislosti,<br />
opak je pravda, tie sú ozaj široké.<br />
■■ Dotýkajú sa niektoré z nich všetkých regiónov,<br />
resp. krajov Slovenska?<br />
Určite. Napríklad je nevyhnutné, aby<br />
bolo viac počuť, že máme regióny a tie vedia<br />
do istých vecí hovoriť, navrhovať konkrétne<br />
riešenia. Pozrime sa na rezonujúcu<br />
otázku hospodárskej krízy. Nie je v poriadku,<br />
ak v Rade pre hospodársku krízu nie<br />
je zástupca regiónov, ktoré spolu so ZMOS<br />
alebo s obcami čerpajú takmer štvrtinu<br />
štátneho rozpočtu. Nespochybňujem v tejto<br />
súvislosti diaľničný program vlády a PPP<br />
projektov, lenže ešte nemáme vykúpený ani<br />
meter štvorcový. Obce a regióny majú projekty,<br />
ktoré čakajú na stavebné povolenia<br />
a mohli by ich okamžite naštartovať v rámci<br />
verejných investícií. Teda je dôvod, prečo<br />
by zástupcovia regiónov mali v spomenutej<br />
rade byť. Na druhej strane, ak niekto povie,<br />
že zvýšime odpočítateľnú položku, mal by<br />
aj povedať, čo bude potom. Veď nám len<br />
ten výpadok robí 120 miliónov korún a nemáme<br />
ho ako nahradiť. Ostatné regióny<br />
môžu čerpať z operačných programov, ale<br />
bratislavský nie. My si na opravu cesty musíme<br />
vziať úver...<br />
Spoločných vecí je teda viac. V našich radoch<br />
veľmi intenzívne diskutujeme o legislatíve<br />
v rezortoch. Spomínaná lekárska starostlivosť<br />
je tiež nevyriešený spoločný problém.<br />
A plošné riešenie ministerstva zdravotníctva<br />
nezafungovalo. Norma je 400-tisíc pacientov<br />
na jedného zubára, 100-tisíc dospelých<br />
na všeobecného lekára a 50-tisíc detí na pediatra.<br />
Ak by sme to však mali riešiť dôsledne<br />
a k spokojnosti pacientov, musela by byť<br />
funkčná aj doprava. Nemožno súbežne rušiť<br />
regionálne spoje a chcieť, aby chorí cestovali<br />
za pomocou napríklad 45 kilometrov. Toto sú<br />
6 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Predseda kraja<br />
otázky, ktoré si vyžadujú spoločné komplexné<br />
riešenie. No žiadna politická strana v parlamente<br />
teraz nemá záujem riešiť regionálne<br />
veci. Očakávam, že blížiace sa voľby vzbudia<br />
zvýšený záujem aj o nás. Okrem toho pozorujeme<br />
istú recentralizáciu štátu, stúpa ambícia<br />
opäť riešiť niektoré otázky centrálne.<br />
Obávam sa, že sa budú opakovať chyby z minulosti.<br />
Napríklad rezort školstva chce zasahovať<br />
do rozhodnutí, ktoré aj legislatívne<br />
patria nám, a podobných snáh je viac.<br />
■■ Zdá sa, že doprava vo všeobecnosti je bazálnym<br />
problémom Slovenska, teda aj jednotlivých<br />
regiónov. Akú máte predstavu o možnostiach<br />
reálneho riešenia v rámci Bratislavského<br />
samosprávneho kraja?<br />
Budúcnosť našej verejnej dopravy je podľa<br />
mňa v integrovanej doprave. Dostať ľudí<br />
do pohodlnejšieho cestovania verejnými dopravnými<br />
prostriedkami. Samozrejme, vyžaduje<br />
si to istý finančný objem. Peňazí nie je<br />
dosť, ale dopravu treba integrovať tak, aby<br />
súbežne popri sebe nešli poloprázdny vlak<br />
a poloprázdny autobus. Toto dlho nevydrží.<br />
V riešení vidím veľký potenciál, očakávam<br />
riešenie v najbližšom období. Na druhej strane<br />
máme špeciálny problém, ktorým je kompetencia<br />
regiónu a hlavného mesta. Preto treba<br />
zladiť aj inštitút mestskej hromadnej dopravy<br />
s prímestskou – vytvoriť integrovaný<br />
systém. Problémom Bratislavy je skutočnosť,<br />
že sem denne prichádza nesmierne veľa vozidiel,<br />
množstvo spojov tu má koncové miesto.<br />
Preto ako ideálnu vidím možnosť vybudovať<br />
stanicu mimo centra, a dopravným systémom<br />
sťahovať doň ľudí. Opäť však staré známe<br />
– je to tiež otázka financií. Odkladanie<br />
tejto investície znamená dočkať sa kolapsu.<br />
Samozrejme, Bratislava potrebuje ďalší<br />
most, obchvat, ktorý by umožnil odkloniť<br />
40 % dopravy, ktorá je tranzitná a v meste<br />
nemá čo robiť. Takže prečo potrebuje Bratislava<br />
peniaze aj z fondov EÚ? Pretože práve<br />
uvedené nie je doriešené. O nich musíme<br />
priamo rozprávať. Nenahovárajme si, že výstavba<br />
diaľnice do Košíc rieši zamestnanosť<br />
vo východoslovenskom regióne, kde je niekoľko<br />
desaťtisíc ľudí nezamestnateľných. Nespochybňujem<br />
ju – je dôležitá, ale nie menej<br />
než obchvat Bratislavy. To je iný problém.<br />
■■ Ako vnímate na daňový systém, ktorý regiónom<br />
neumožňuje tak, ako je to inde vo svete,<br />
mať vlastný rozpočet z regionálnych daní?<br />
Náš daňový systém je postavený na centrálnom<br />
výbere daní a ich rozdeľovaní podľa<br />
istého kľúča. Typická regionálna daň tu<br />
neexistuje. Rozmýšľali sme o jej zavedení<br />
pri štátnych poznávacích značkách vozidiel<br />
s tým, že by sme tieto peniaze investovali do<br />
cestnej siete, ale nechceli sme traumatizovať<br />
spoločnosť. Náš súčasný systém výberu daní<br />
je zraniteľný, nezamestnanosť sa odzrkadlí<br />
v nižšom tempe rastu miest. Podnikatelia<br />
v doprave končia, vracajú kamióny, nemajú<br />
prostriedky na zaplatenie dane z motorových<br />
vozidiel. Aj preto by sme mali byť zainteresovaní<br />
v širšom portfóliu daní. Napríklad<br />
v Rakúsku regióny čerpajú peniaze zo spotrebnej<br />
dane z alkoholu, cigariet a nealkoholických<br />
nápojov. Je otázka, či by sme nemali<br />
byť závislí aj od DPH. Problémom však je,<br />
že sa prestalo diskutovať o reforme verejnej<br />
správy. Táto kríza by mala donútiť všetkých<br />
kompetentných riešiť veci a pozrieť sa aj do<br />
budúcna. Vieme prijať niektoré krátkodobé<br />
opatrenia, napríklad šrotovné. No nastal ideálny<br />
čas povedať: štát, si drahý, samospráva,<br />
si drahá – a začať diskutovať ako ďalej. Nepochopiteľná<br />
je napríklad existencia celkom<br />
zbytočného krajského školského úradu. Tu<br />
treba hľadať možnosť získavania zdrojov.<br />
Nie som zástanca predaja majetku, ale situácia<br />
nás doň núti. Nemôžeme živiť blízko<br />
seba tri poloprázdne stredné školy. Musíme<br />
z nich urobiť jednu modernú školu a dve<br />
zvyšné predať alebo sprístupniť iným.<br />
■■ Je známe, že Bratislavský samosprávny kraj<br />
sa veľmi zodpovedne stavia k sociálnej práci.<br />
Udržiavate niekoľko dôležitých zariadení, napríklad<br />
Matulayov ústav, Mokrohájsku, Bránu<br />
do života a ďalšie. Ako fungujú?<br />
Musíme si najprv uvedomiť demografickú<br />
situáciu nášho kraja. Ľudia, ktorí sem chodia<br />
za prácou, od nás žiadajú aj sociálnu starostlivosť<br />
o svojich blízkych. Nemajú čas denne<br />
za nimi cestovať. Sme vystavení silnému tlaku.<br />
Sociálnych zariadení nie je nikdy dosť.<br />
Preto sme sa rozhodli prijať ďalšie opatrenia,<br />
aby vzniklo nových 5 – 7 centier komunitnej<br />
realizácie, ktoré by mali sanovať časť týchto<br />
problémov. No opäť sme pri peniazoch. Ostatné<br />
regióny môžu čerpať prostriedky z Európskeho<br />
sociálneho fondu, no my nie. Pritom<br />
takisto tu žijú ľudia a majú rovnaké ťažkosti.<br />
Zároveň musíme dodržiavať aj legislatívu –<br />
podľa nového zákona o sociálnych službách<br />
do istého roka musíme do 60 dní umiestniť<br />
v zariadení každého, kto o to požiada. To je<br />
momentálne, keď máme vyše 3,5 tisíca nevybavených<br />
žiadostí, celkom nereálne. Žiada<br />
sa veľmi seriózne vytvoriť sieť sociálnych služieb<br />
v spolupráci s obcami a mestami. Najprirodzenejšie<br />
sú malé komunity, nie veľké<br />
centrá. Tiež nie všetko možno robiť naraz a<br />
podľa jednotlivých diagnóz, ale máme jasnú<br />
predstavu ako ďalej. Zaoberáme sa tým,<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
ako prispieť rodičovskej verejnosti špeciálnymi<br />
autobusmi. V Petržalke sme mali autobus<br />
pre vozičkárov, no ostatné mestské časti tento<br />
problém neriešili. Teraz spoločne hľadáme<br />
možnosť doplniť vozový park. Takže zabezpečovať<br />
treba nielen zariadenia, ale i kvalitu<br />
života, dochádzku do ústavov a podobne.<br />
■■ Strácajú sa možnosti domácej starostlivosti<br />
o pribúdajúcu staršiu generáciu...<br />
Pred týmto neujdeme. Bude len narastať,<br />
je veľmi zložitý, vyžaduje si úzku spoluprácu<br />
štátu a samospráv. Treba sa obrátiť na občanov,<br />
ktorí dokážu pomôcť, ďalej je nutné<br />
mierne zliberalizovať predpisy a vložiť do<br />
systému určité prostriedky. Podlžnosti máme<br />
tiež v bezbariérovosti. Hľadáme riešenia na<br />
zriadenie tzv. hlásky do centra pomoci, kde<br />
by osamelý dôchodca signalizoval, že má<br />
problém. Pomôžu iba komplexné riešenia.<br />
■■ Máte množstvo partnerov v zahraničí. Ktoré<br />
ich skúsenosti váš inšpirujú?<br />
Máme viac ako 15 takých partnerov. Sú<br />
medzi nimi metropolitné regióny, spoluprácu<br />
sme nadväzovali cielene. Príkladom je<br />
Mazowiecke vojvodstvo v Poľsku. Veľa sme<br />
čerpali z Juhomoravského kraja pri riešení<br />
integrovanej dopravy, ktorá im skvelo funguje.<br />
Zo Stredočeského kraja sme prebrali vzor<br />
riešenia starostlivosti o starších ľudí. V Maďarsku<br />
a Rakúsku sme sa inšpirovali organizáciou<br />
turistiky. A naopak – niektoré regióny<br />
čerpajú skúsenosti od nás. Spolupráca je naozaj<br />
veľmi intenzívna, veď práve v cestovnom<br />
ruchu je množstvo príkladov a súvislostí.<br />
■■ Ste aj sami pre partnerov exportérmi dobrých<br />
skúseností?<br />
Zaiste. Zaujal ich náš informačný systém,<br />
do ktorého sme v rámci veľkého projektu investovali<br />
desiatky miliónov korún, geografické<br />
informácie fungujú výborne a na výstave<br />
CONECO sa ich chystáme prezentovať. Veľmi<br />
dobre vybrané sú naše projekty v znalostnej<br />
ekonomike a ako jediný kraj v rámci<br />
strednej a východnej Európy sme mali možnosť<br />
riadiť európsky operačný program Interact<br />
II. Je prvý, ktorý sa riadi z Bratislavy<br />
a máme s ním veľmi dobré skúsenosti. <br />
Marec 2009<br />
7<br />
Foto: archív BSK
Okres Malacky<br />
Malebný kút Slovenska na západe<br />
Okres Malacky bol zriadený<br />
zákonom o územnom<br />
a správnom usporiadaní SR 24.<br />
7. 1996. Rozkladá sa na ploche<br />
949,6 km 2 s počtom obyvateľov<br />
66 873. Má bohatú poľnohospodársku<br />
produkciu, v posledných<br />
rokoch sa významne podieľa<br />
aj na vysokej priemyselnej<br />
produkcii Bratislavského<br />
kraja, keďže tu najmä zahraniční<br />
investori postavili množstvo<br />
výrobných a montážnych podnikov.<br />
Svojou polohou je okres<br />
Malacky predurčený aj ako<br />
oddychová zóna pre Bratislavčanov<br />
a núka veľké možnosti<br />
na rozvoj cestovného ruchu.<br />
Dobre sa rozvíja i cezhraničná<br />
spolupráca s rakúskymi samosprávami.<br />
Rozmanitá príroda Záhoria, množstvo historických pamiatok,<br />
rázovité ľudové tradície, nenapodobiteľný folklór a veľký<br />
počet prírodných vodných plôch lákajú každoročne tisícky rekreantov,<br />
rybárov a poľovníkov. Dlhé tradície tu má chalupárstvo. Bývalé<br />
pohraničné cesty popri rieke Morave dnes slobodne užívajú<br />
cyklisti a korčuliari, Záhorie je aj známym eldorádom hubárov.<br />
Na severe hraničí okres Malacky s okresom Senica, na juhovýchode<br />
susedí s okresom Pezinok a prirodzenou hranicou je pohorie<br />
Malých Karpát. Južná časť okresu je ohraničená územím hlavného<br />
mesta SR. Väčšiu časť územia okresu zaberá Záhorská nížina.<br />
Okres Malacky sa rozprestiera na Borskej nížine. Najväčšiu<br />
časť povrchu pokrývajú viate piesky s umelo vysadenými borovicovými<br />
lesmi. Na záhorskej strane Malých Karpát sa nachádzajú<br />
Borinský a Plavecký kras s jaskyňami, vyvieračkami a kaňonovitými<br />
údoliami (Zbojnícka jaskyňa, Prepadlé, Deravá skala).<br />
Katastrálne územie okresu Malacky tvoria dve mestá Malacky<br />
a Stupava a 24 obcí: Borinka, Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište,<br />
Kuchyňa, Láb, Lozorno, Malé Leváre, Mariánka, Pernek, Plavecké<br />
Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica,<br />
Studienka, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská<br />
Ves, Závod, Zohor, Vojenský obvod Záhorie.<br />
História<br />
Prvá písomná zmienka o Malackách pochádza z roku 1206. Sú<br />
významným hospodárskym, administratívnym a kultúrnym strediskom<br />
tohto regiónu. Záhorie so svojím prirodzeným centrom<br />
Malackami ponúka svojim obyvateľom a všetkým návštevníkom<br />
široké spektrum možností na plnohodnotný život.<br />
Medzi historické pamiatky mesta patria: Kláštor a Kostol Nepoškvrneného<br />
počatia Panny Márie z roku 1653, keď gróf Pavol<br />
Pálffy dal vybudovať trojkrídlový františkánsky kláštor a pristaviť<br />
k nemu aj jednoloďový kostol s vežou na východnej strane. Kaplnka<br />
svätých schodov bola postavená na príkaz Pavla Pálffyho spolu<br />
s kláštorom. Sväté schody sú na svete troje. V Ríme sa nachádzajú<br />
pôvodné, po ktorých vraj kráčal Kristus do Pilátovej siene.<br />
Kópie sa nachádzajú v Jeruzaleme a Malackách. Schodov je dvadsaťsedem<br />
a sú v nich uložené relikvie svätých Detéria, Valentína<br />
a Beatrix. Celý komplex pozostáva z dvoch schodísk oddelených<br />
stenou a prepojených hornou plošinou. Významnou pamiatkou je<br />
Kostol Najsvätejšej Trojice (farský). Jednoloďová stavba s presbytériom<br />
bola postavená v roku 1653 v renesančnom slohu ako protestantský<br />
kostol. V roku 1672 bola pred západnú fasádu pristavená<br />
neskororenesančná veža. (V parčíku stojí socha Panny Márie<br />
víťaznej z roku 1946, kríž pred bývalou kruhovou križovatkou<br />
z roku 1873. Pred kostolom stála aj socha Svätej Trojice.)<br />
8 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Pálffyovský kaštieľ so zámockým<br />
parkom bol pôvodne renesančná<br />
stavba štvorkrídlového<br />
objektu s vnútorným nádvorím.<br />
Začiatok výstavby je v roku 1624.<br />
Vo veľkom dvore bola pôvodne<br />
murovaná studňa na pitnú vodu<br />
a nad ňou bronzový jeleň, ktorý<br />
bol v roku 1918 odvezený do<br />
Marcheggu. Cenná je synagóga,<br />
charakteristický židovský sakrálny<br />
objekt centrálneho architektonického<br />
typu s dominujúcou<br />
dvojvežovou juhozápadnou<br />
fasádou s otvormi štýlu maurských<br />
oblúkov. Stavba podľa<br />
projektu viedenského architekta<br />
V. Štiastneho bola ukončená<br />
v roku 1886 pod vedením staviteľa<br />
Pálffyovcov Jána Terebessyho<br />
– malackého rodáka. Od roku<br />
2005 je kompletne zrenovovaná.<br />
Nemožno vynechať ani malacké<br />
krypty. Začali sa rekonštruovať<br />
v roku 2002 a dnes slúžia ako<br />
výstavná expozícia, ktorá okrem<br />
iného dokumentuje aj ojedinelý<br />
úmysel a len čiastočne dokončený projekt malackých Pálffyovcov.<br />
V priebehu roka mesto usporadúva rôzne výstavy, koncerty, folklórne<br />
a športové podujatia. Medzi najznámejšie patria Malacká hudobná<br />
jar – Prvomájové Malacky – Deň detskej radosti – Streetfest – divadelný<br />
festival Zejdeme sa na hambálku – Adventné Malacky. Primátor<br />
mesta každé dva roky oceňuje známe osobnosti, ktoré sa zaslúžili<br />
o šírenie dobrého mena mesta, ocenením Pálffyho srdce.<br />
Mestské centrum kultúry<br />
Organizácia vznikla za účelom organizovania kultúrno-spoločenských<br />
a výchovno-vzdelávacích programov. Hlavnou činnosťou<br />
je organizovanie kultúrno-spoločenských aktivít prostredníctvom<br />
umeleckých a kultúrno-výchovných podujatí, expozícií, klubovej<br />
a záujmovo-umeleckej činnosti. MCK buduje, spracováva a poskytuje<br />
verejnosti fond knižnice a múzea. Od februára 2005 je súčasťou<br />
MCK aj Kultúrní domeček (kino). Ďalším strediskom MCK je<br />
Múzeum Michala Tillnera, ktorého súčasťou sú aj krypty pod františkánskym<br />
kostolom, Knižnica MCK a Spoločenský dom. Mesto<br />
má svoje ochotnícke divadlo Divadlo na hambálku. Sídli v MCK.<br />
Založil ho jej režisér Vlado Zetek v roku 2002. V Divadle na hambálku<br />
hrajú ochotnícke divadlo aj malí herci, ktorí teraz nacvičujú<br />
nové predstavenie.<br />
Významné osobnosti mesta<br />
Ivan Dérer – slovenský advokát, politik a novinár, jeden zo signatárov<br />
Martinskej deklarácie, Ladislav Pittner – slovenský politik,<br />
Ľubomír Roman – slovenský herec a politik, Ernst Wiesner<br />
– slovenský architekt, patrí k najvýznamnejším brnianskym architektom,<br />
Michal Tillner – slovenský historik, Ľudo Zúbek – slovenský<br />
spisovateľ, Martin Benka – významný slovenský maliar,<br />
zomrel v Malackách, Svetoslav Veigl – básnik, príslušník katolíckej<br />
moderny, rímskokatolícky kňaz, Karol Machata – slovenský<br />
herec, Alfréd Swan – herec, Ing. Ivan Bella – prvý slovenský kozmonaut.<br />
Mesto Malacky udržiava aktívne partnerské vzťahy s týmito<br />
mestami: Albertirsa, Maďarsko, Szarvas, Maďarsko, Veselí nad<br />
Moravou, Česko, Žnin, Poľsko, Gänserndorf, Rakúsko. <br />
Foto: archív BSK
Primátor Malaciek<br />
Primátorstvo je aj<br />
o umení empatie<br />
Primátor Malaciek Jozef Ondrejka získal vo voľbách dôveru Malačanov trikrát za<br />
sebou. Hovorí, že ho dôvera veľmi teší, ale aj zaväzuje. Otázky mu kládol náš<br />
spolupracovník Peter Ondera.<br />
■■ Čo je pre vás dôležité vo vzťahu k obyvateľom<br />
Malaciek? Zrejme rozumiete ich potrebám...<br />
Je to asi otázka umenia empatie, schopnosti<br />
vžiť sa do problémov a potrieb obyvateľov.<br />
Možno to navonok niekedy tak nevyzerá,<br />
ale osobne prežívam tieto problémy s ľuďmi<br />
veľmi hlboko a keď čo len trochu môžem,<br />
usilujem sa nájsť riešenie problému. Snažím<br />
sa problémy riešiť vecne, bez politikárčenia<br />
a bez uprednostňovania úzkych skupinových<br />
záujmov.<br />
■■ Aj bežný návštevník si všimne, že mesto<br />
Malacky prežíva búrlivý rozvoj, najmä v centre<br />
sa neustále čosi buduje, pribúdajú architektonicky<br />
veľmi zaujímavé objekty. Na čo<br />
ste obzvlášť hrdý?<br />
Za obdobie ostatných rokov si najviac vážim,<br />
že sa nám podarilo realizovať myšlienku<br />
výstavby podnikateľského inkubátora. Je aj<br />
architektonicky zaujímavý, dôležité však je,<br />
že plní ciele, pre ktoré sme ho vybudovali,<br />
dokáže sa samofinancovať a prispieva k naplneniu<br />
strategického zámeru utvárať v meste,<br />
resp. v okrese čo najviac pracovných príležitostí.<br />
Napriek boomu totiž ešte stále zhruba<br />
dve tretiny našich obyvateľov musia dochádzať<br />
za prácou.<br />
■■ Na Záhorí vzniklo niekoľko, väčšinou nových<br />
závodov zo zahraničnými vlastníkmi...<br />
Áno, ale otázka dostatku pracovných príležitostí<br />
v meste a jeho okolí nás ešte stále<br />
trápi. Som veľmi rád, že sme dokázali pripraviť<br />
v meste priemyselný park, ktorý je kompletne<br />
pripravený na príchod investorov. Sú<br />
vydané stavebné povolenia na výrobné haly,<br />
takže hneď môžu začať stavať.<br />
■■ V uplynulých rokoch ste realizovali množstvo<br />
investičných zámerov, vo veľkom rozsahu<br />
a veľmi efektívne využívate eurofondy, revitalizovali<br />
ste oddychové zóny, zrekonštruovali<br />
synagógu...<br />
Zo súčasných úloh najnáročnejšia je zrejme<br />
etapovitá rekonštrukcia nášho 25-hektárového<br />
zámockého parku, na ktorý sú hrdí<br />
azda všetci Malačania. Je to naozaj pekný<br />
a hojne využívaný areál. Odkúpili sme tiež<br />
Pálffyovský kláštor, jednu z najvýznamnejších<br />
historických pamiatok v meste, a spracúvame<br />
projekty na jeho financovanie, rekonštrukciu<br />
a ďalšie využitie. A spomeniem<br />
trebárs aj realizáciu 27- jamkového golfového<br />
ihriska. Zámer mal priaznivcov i odporcov,<br />
v rámci našich plánov s rozvojom cestovného<br />
ruchu však dobre dopĺňa štruktúru ponuky.<br />
Ak si zrátame všetky investičné akcie, realizované<br />
s podporou eurofondov, tak hodnota<br />
majetku mesta v obstarávacích cenách sa za<br />
posledné dva roky zvýšila o 26 percent, teda<br />
asi o 12 miliónov €.<br />
■■ V meste sa stavia aj veľa nových bytov.<br />
Nehrozí, že v tejto zmenenej situácii ostanú<br />
prázdne?<br />
Naopak. Byty, stavané zo súkromných<br />
prostriedkov, sú na 90 percent predané už<br />
počas výstavby. Stále pociťujeme nedostatok<br />
bytov v meste, dopyt je väčší ako ponuka.<br />
Preto sme nedávno rozhodli aj o vybudovaní<br />
110 nájomných bytov najmä pre mladé rodiny,<br />
žiadame o štátnu dotáciu i úver zo štátnych<br />
prostriedkov.<br />
■■ Váš najväčší problém?<br />
Mesto by potrebovalo riešiť dopravu obchvatmi,<br />
na to však nemáme peniaze a z kompetentných<br />
miest sme sa dozvedeli, že v týchto<br />
zámeroch zatiaľ Malacky nepatria medzi<br />
priority. Najväčší problém máme s možnosťou<br />
nášho okresu využiť pri ďalšom rozvoj<br />
eurofondy. Oproti pôvodným prísľubom, že<br />
regióny, ktoré viac produkujú, budú dostávať<br />
vyšší objem podielových daní, definitívny Národný<br />
strategický referenčný rámec náš, teda<br />
Bratislavský samosprávny kraj úplne diskriminoval,<br />
pretože uprednostňuje menej rozvinuté<br />
regióny. Z jedenástich operačných programov<br />
tak môžeme žiadať o finančnú podporu len<br />
v troch programoch. Podľa nás je to na hlavu<br />
postavené. Z celkového objemu europrostriedkov<br />
prichodí v operačnom pláne na BSK len<br />
0,8 percenta. To považujeme za nespravodlivé<br />
a nesprávne. Takýto verdikt ohrozuje naše<br />
rozvojové zámery, lebo nebudeme mať na modernizáciu<br />
škôl, sociálne programy, zatepľovanie<br />
objektov, zdravotníctvo, kultúru. Začneme<br />
zaostávať. Povedali sme to jasne aj na pôde<br />
ZMOS, kde som členom predsedníctva – zatiaľ<br />
bez reakcie kompetentných. Tiež sa nám<br />
nepáči, že súčasná legislatíva nám neumožňuje<br />
vyberať parkovné v uliciach mesta. Vonkoncom<br />
nejde o množstvo vybratých peňazí, ale<br />
takto vodiči nie sú nútení hľadať iný priestor<br />
na parkovanie a stacionárna doprava blokuje<br />
najmä premávku v centre.<br />
■■ Napriek problémom mesto pozitívne mení<br />
svoju tvár. Bude to tak aj ďalej?<br />
Pravda je, že už teraz odhadujeme tohoročný<br />
výpadok v príjmoch mesta na 0,5 mil. €,<br />
čo nie je málo. Z náročných úloh spomeniem<br />
aspoň dobudovanie kanalizácie, pretože až<br />
tretina mesta je bez kanalizačnej siete – a to<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Foto: archív<br />
sme okresné mesto. Cez operačný program<br />
v životnom prostredí budeme žiadať o dotácie<br />
spolu s vodárenskou spoločnosťou. Chceli<br />
by sme tiež zrekonštruovať a dobudovať<br />
osvetlenie najmä v okrajových častiach mesta,<br />
na príjazdoch a na miestach novej výstavby.<br />
Osvetlenie si vyžiada asi milión eur.<br />
■■ Železničná stanica v Malackách je vynovená,<br />
ale autobusová stanica vlastne neexistuje<br />
– len rozbitá plocha so stĺpikmi, označujúcimi<br />
zastávky, zdevastovaná čakáreň... Plochu navyše<br />
križujú frekventované komunikácie. Pritom<br />
veľká časť Záhoria je odkázaná na autobusovú<br />
dopravu. Riešenie?<br />
Nová autobusová stanica je súčasťou nového<br />
územného plánu na mieste pôvodnej<br />
vojenskej píly. Tiež to bude otázka peňazí.<br />
Predbežne chceme súčasné nástupiská aspoň<br />
upraviť tak, aby sa cestujúci cítili bezpečnejšie.<br />
Nástupiská tiež skultúrnime.<br />
■■ Malacky majú rozvinutý program ochrany<br />
životného prostredia, dobre tu fungoval separovaný<br />
zber. Súčasná ekonomická situácia<br />
však predstaviteľom samosprávy aj v tomto<br />
smere narobila vrásky na čele...<br />
Napriek tomu niektoré veci nemôžeme<br />
zanedbať – a to je práve oblasť životného<br />
prostredia. Budujeme závod na triedenie odpadu,<br />
ktorý bude slúžiť pre celý región.<br />
■■ Viackrát ste sa už nahlas vyslovili za akútnu<br />
potrebu doriešiť otázku stredného školstva<br />
v okrese. Malacky majú len jednu štátnu<br />
strednú školu a je tu cirkevné gymnázium, to<br />
však je málo.<br />
Podarilo sa nám sem pritiahnuť pracovisko<br />
Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka,<br />
možno príde aj jedna česká, ale v strednom<br />
školstve sme na tom úplne najhoršie z celého<br />
samosprávneho kraja. V okrese Malacky je<br />
na 66-tisíc obyvateľov iba jedna stredná škola<br />
v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK. Keby<br />
sa tu zriadilo hoci šesť ďalších, ešte stále budeme<br />
pod priemerom BSK. Pre porovnanie:<br />
okresy Pezinok i Senec majú menej obyvateľov<br />
ako my, v Pezinku je však šesť stredných<br />
škôl, v Senci päť. Prísľub na riešenie máme,<br />
ale dlho to trvá.<br />
<br />
Marec 2009<br />
9
Okres Pezinok<br />
Vinársky okres na<br />
karpatskom úbočí<br />
Foto: J. Štrba<br />
Charakterizovať okres Pezinok, ktorý má vyše 57 400 obyvateľov<br />
žijúcich na ploche 35-tisíc hektárov, nemožno bez prívlastku<br />
vinársky. Čo mestečko či dedina pod úbočím Malých Karpát,<br />
každá má úzku spätosť s vinohradníctvom a vinárstvom. Dorábajú<br />
sa tu naše najlepšie vína.<br />
Pestovanie viniča v tejto oblasti je veľmi rozšírené a kvalita dopestovaného<br />
hrozna je všeobecne vynikajúca. Je to vďaka ideálnym<br />
prírodným podmienkam. Vysoká akosť vstupnej suroviny je<br />
tým najlepším predpokladom na výrobu špičkového vína. Vyrábajú<br />
ho desiatky väčších i menších vinárov, roztrúsených po celom<br />
okrese. Najviac ich je však v mestách Pezinok, Modra a Svätý Jur.<br />
Konzumenti môžu vína ochutnať priamo v pivniciach u výrobcov<br />
a v početných vinárničkách a reštauračných zariadeniach. Vinohradnícke<br />
a vinárske spolky organizujú pravidelne vinárske trhy,<br />
súťaže a prehliadky spojené s degustáciami. Mestá Pezinok a Modra<br />
organizujú najväčšie podujatia – oberačkové slávnosti, ktoré už<br />
vyhľadávajú i zahraniční návštevníci. Dominanciu okresu vo vinárstve<br />
na Slovensku potvrdzuje aj to, že tu má sídlo Národný salón<br />
vín Slovenskej republiky (Pezinok), kde sa po celý rok prezentuje<br />
sto vybraných najlepších slovenských vín, ktoré možno ochutnať.<br />
Najsevernejšou – jednou z pätnástich obcí okresu, je Báhoň<br />
v dolnej časti úrodnej Trnavskej tabule. Zaujímavé je, že obec od<br />
polovice 10. až do 13. storočia bola kráľovským majetkom patriacim<br />
k Bratislavskému hradu. V roku 1845 život v Báhoni priaznivo<br />
poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy.<br />
Ďalšími obcami okresu Pezinok sú Budmerice, Častá, Doľany,<br />
Dubová, Jablonec, Limbach, Píla, Slovenský Grob, Šenkvice,<br />
Štefanová, Viničné, Vinosady a Vištuk.<br />
Okolie Šenkvíc bolo osídlené už v neolite a v lokalite sa nachádzajú<br />
nálezy zo staršej doby bronzovej, ako i z rímskych čias. Prvá písomná<br />
zmienka o obci je z roku 1256 v listine uhorského kráľa Bela IV.<br />
Vinosady boli v minulosti známe ako Veľké a Malé<br />
Tŕnie. Prvá historická správa o osídlení územia obcí<br />
je z roku 1208. Archeológovia tu objavili zvyšky<br />
studne z 9. storočia, ktorú pravdepodobne vyhĺbili<br />
Slovieni, a tiež celé veľkomoravské sídlisko. Na pôvodne<br />
jednom chotári sa už koncom 13. storočia vyvinuli<br />
dve obce: Kučišdorf a Malé Tŕnie. Najnovšie nálezisko<br />
z roku 2002 svedčí o živote ľudí v tejto lokalite<br />
približne pred sedemtisíc rokmi. Našli sa kosti a predmety<br />
z doby tzv. kultúry s lineárnou keramikou.<br />
Mestami okresu sú Modra, Pezinok a Svätý Jur,<br />
najbližší k hlavnému mestu. Má viac ako 700-ročnú<br />
vinohradnícku tradíciu a od roku 1990 je jeho<br />
historické jadro mestskou pamiatkovou rezerváciou.<br />
Modru Rudolf II. povýšil na slobodné kráľovské<br />
mesto už v roku 1607. Pezinok slávil 800. výročie<br />
svojho založenia iba v uplynulom roku.<br />
Okres Pezinok je známy tiež keramickou výrobou.<br />
V Modre má sídlo Slovenská ľudová majolika.<br />
Na viacerých miestach v okrese sú menšie keramické<br />
dielne, ktorých vlastníkmi sú súkromní výrobcovia<br />
keramiky. V Pezinku sa každý rok v júni konajú<br />
Keramické trhy, o ktoré je veľký záujem.<br />
Tisíce ľudí, najmä z hlavného mesta, vyhľadávajú<br />
v tomto vidieckom okrese gastronomické špeciality.<br />
Do Slovenského Grobu prichádzajú labužníci na<br />
husacinu s lokšami, podávajú ju tu vo viacerých prevádzkach.<br />
Typické jedlá zo západného Slovenska sú<br />
však na jedálnych lístkoch aj v iných reštaurá ciách<br />
v okrese. Obľúbené a najnavštevovanejšie sú súťaže,<br />
dokonca i medzinárodné, vo varení fazuľovej a kapustovej polievky.<br />
Medzi najväčšie turistické atrakcie patrí hrad Červený Kameň<br />
nad obcou Píla, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Bohatá<br />
expozícia historického nábytku a zbraní je prístupná po celý rok.<br />
V areáli hradu je sokoliarsky dvor, kde si môžu návštevníci naživo<br />
pozrieť množstvo dravých vtákov.<br />
V okrese je niekoľko múzeí. Najnavštevovanejšie sú Múzeum<br />
Ľudovíta Štúra v Modre a Malokarpatské múzeum v Pezinku, ktoré<br />
má rozsiahlu zbierku z dejín vinohradníctva malokarpatského<br />
regiónu. Pozoruhodná pre turistov je Galéria insitného umenia<br />
v Schaubmarovom mlyne v Pezinku – Cajle. Je to pracovisko<br />
Slovenskej národnej galérie, kde vystavujú ojedinelú zbierku domáceho<br />
a zahraničného umenia. Prístupná je i funkčná mlynská<br />
technika zo začiatku minulého storočia.<br />
Lákadlom pre návštevníkov sú rekreačné oblasti – modranská<br />
Harmónia a Piesky a Pezinská Baba. V lete sú vhodné na horské prechádzky<br />
po značených trasách, v zime sa menia na raj pre lyžiarov.<br />
K dispozícii je tu niekoľko zjazdoviek s vlekmi, s možnosťou denného<br />
i večerného lyžovania. Ideálnym miestom na letné prechádzky je<br />
i pezinský zámocký park. Na viacerých miestach v okrese sú rybníky<br />
a vodné nádrže, kde sa možno venovať rybolovu.<br />
Pezinský okres je vyhľadávaným miestom na bývanie. Budujú sa<br />
tu nové byty, rozrastajú sa služby. Pribúdajú nové pracovné miesta.<br />
Pre turistov je predovšetkým však oázou pokoja, s bohatou ponukou<br />
rekreácie a oddychu.<br />
Významné osobnosti, ktoré sa narodili vo Svätom Jure: František<br />
Kautz, lekár – ľudomil, Viktor Kubal, výtvarník, karikaturista, zakladateľ<br />
slovenského kresleného filmu, scenárista a režisér, Armin,<br />
Hermann Vambéri, orientalista, spisovateľ, cestovateľ (v Ázii známy<br />
pod menom Rešid-Bej), Alexander Zahl bruckner, botanik svetového<br />
mena, znalec lišajníkov – lichenológ. Z Modry pochádzajú Viliam<br />
Fridrich Westsik, poľnohospodársky odborník, autor vyše 600 odborných<br />
prác a článkov, akademik Ján Bakoš, orientalista, František Hrtús,<br />
maliar, krajinkár, portrétista, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, poetka,<br />
Vincent Šikula, spisovateľ a filmový dramaturg, Ignác Bizmayer,<br />
výtvarník a keramikár. Pezinok dal Slovensku hudobného skladateľa<br />
Eugena Suchoňa, astronóma Jána Štohla, básnika katolíckej moderny,<br />
kňaza Štefana Sandtnera, režiséra a scenáristu Juraja Bindzára.<br />
Partnerskými mestami Modry sú Benátky nad Jizerou a Hustopeče<br />
v Českej republike, Overijse v Belgicku<br />
a francúzske Martres Tolosane. Pezinok má v súčasnosti<br />
štyri partnerské mestá – Neusiedl am<br />
See v Rakúsku, Mosonmagyaróvár v Maďarsku,<br />
Mladú Boleslav Českej republike a Izolu v Slovinsku.<br />
<br />
10 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Primátor Pezinka<br />
Vitajte a cíťte sa u nás<br />
príjemne!<br />
Žije v ňom vyše štyridsať percent obyvateľov okresu. Je prirodzeným centrom<br />
malokarpatskej oblasti. Je to živé, dynamicky sa rozvíjajúce mesto.<br />
O cestovnom ruchu a službách sa s primátorom mesta Oliverom Solgom<br />
pozhováral Milan Oravec.<br />
■■ Už roky sa Pezinok snaží prezentovať na<br />
veľtrhoch cestovného ruchu, lákate turistov<br />
na návštevu mesta. Darí sa vám to?<br />
Každoročne sa zúčastňujeme na domácom<br />
veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour<br />
spolu s našimi zahraničnými partnerskými<br />
mestami. Zastúpenie sme mali<br />
v tomto roku aj na podobných podujatiach<br />
v Prahe a Brne. Domácu kultúru a vinárstvo<br />
prezentujeme aj v slovenských inštitútoch<br />
v zahraničí a v rámci rôznych kultúrno-spoločenských<br />
podujatí aj v našich<br />
partnerských mestách. S radosťou konštatujeme,<br />
že základné informácie o Pezinku<br />
sú v našich priaznivcoch hlboko zakorenené<br />
a ďalšia komunikácia prebieha najmä<br />
v rovine podrobnejších informácií a spresnení<br />
termínov a ponúk na jednotlivé podujatia.<br />
Sme v štádiu, keď pre vysokú návštevnosť<br />
musíme akcie deliť na niekoľko<br />
termínov, napr. v tomto roku už robíme<br />
gastronomické podujatie Fyzulnačka ako<br />
samostatné podujatie, a nie ako súčasť vinobrania,<br />
lebo záujem sa nedal zvládnuť.<br />
Naším cieľom je uprednostňovať kvalitu<br />
pred kvantitou. Záleží nám, aby u nás<br />
bolo príjemne, pohodlne a aby ľudia mali<br />
čas i priestor si akciu vychutnať. A chceme<br />
sa tiež zamerať na rozmanité podujatia pre<br />
celú rodinu, nielen pre mužov – degustátorov<br />
a konzumentov vína tak, ako to vidíme<br />
napríklad na Otvorených pivniciach, ktoré<br />
ženy pasujú do roly štatistov a taxikárov<br />
„dobre naladených manželov“.<br />
■■ Pezinok je označovaný za mesto vína, sídlia<br />
tu desiatky veľkých i malých vinárov, mimoriadne<br />
obľúbený mok priťahuje návštevníkov<br />
zo Slovenska i zo zahraničia. Majú si kde<br />
posedieť a ochutnať vína aj gastronomické<br />
špeciality?<br />
Víno je mimoriadny fenomén a nielen<br />
slovo, ktoré sa jedným dychom vybavuje<br />
spolu s menom mesta. O víne by sa dalo<br />
popísať a veľa sa už aj popísalo, no napriek<br />
tomu je to večná téma, podobne ako ženy<br />
alebo more. A čo sa týka príležitostí na degustáciu<br />
či konzumáciu, možností je dosť<br />
a, chvalabohu, aj kvalitných. Dobré víno<br />
dostanete rovnako v reštaurácii ako vo vinárni<br />
či vínotéke. Vínny turizmus je veľmi<br />
obľúbený a okrem iného ťaží aj z blízkosti<br />
hlavného mesta, počet podujatí sa každoročne<br />
zvyšuje. V tomto roku pribudli otvorené<br />
pezinské pivnice na sv. Valentína.<br />
A hneď prvý ročník bol úspešný. V apríli<br />
nás čaká najväčšie slovenské vinárske<br />
podu jatie, ktoré je nerozlučne<br />
späté s vínom, ale aj kultúrou<br />
a umením. Vyvrcholením<br />
je tradičné vinobranie v dňoch<br />
18. a 19. septembra.<br />
■■ Ako sa v ostatných rokoch zmenil<br />
vzťah ľudí k vínu, myslím tým konzumentov<br />
na jednej a pestovateľov na druhej<br />
strane, čo okrem zvýšeného cestovného ruchu<br />
to prináša mestu a okresu Pezinok?<br />
Pri každej príležitosti rád konštatujem,<br />
že asi niet na Slovensku podobnej výrobnej<br />
činnosti, možno okrem automobilizmu,<br />
ktorá by zaznamenala od roku 1989 taký<br />
prudký rozvoj. Vinice sa vrátili do rúk pôvodným<br />
majiteľom, po čase ich získali tí,<br />
ktorí sa vinohradníctvu a vinárstvu venujú<br />
profesionálne. Vnímajú ho nielen ako podnikanie,<br />
ale aj svoje poslanie a formu vlastnej<br />
prezentácie. Dôležitá je tiež skutočnosť,<br />
že mesto chráni vinohrady v územnom pláne<br />
a nepustí do nich žiadne stavebné aktivity.<br />
Nechceme, aby naše vinohrady dopadli<br />
ako tie v Bratislave, v Rači alebo inde, aj<br />
keď aj u nás zaznamenávame tlak „developerov“<br />
na výstavbu alebo nezáujem pôvodných<br />
vlastníkov sa o zdedené vinohrady<br />
starať. Víno sa v našom regióne vyrába už<br />
takmer tisíc rokov, prežilo hviezdne chvíle<br />
aj krízy, napriek tomu všetkému som však<br />
optimista a verím, že aj tí čo prídu po nás,<br />
budú mať aspoň štipku povestného zdravého<br />
sedliackeho rozumu a vinohrady nezlikvidujú.<br />
Verím, že kvalitné víno sa tu bude<br />
vyrábať a piť aj ďalšie tisícročie.<br />
■■ Pezinok je okresným mestom, centrom<br />
malokarpatskej oblasti. Očakáva sa, že bude<br />
poskytovať služby aj pre iné menšie mestá<br />
a obce okresu. Má na to predpoklady?<br />
V niekoľkých oblastiach realizuje služby<br />
a plní funkcie pre okolité obce. Je to oblasť<br />
vzdelávania, obchodu a služieb, kultúry,<br />
cestovného ruchu a rozvoja vinohradníctva<br />
a vinárstva. Nízka miera nezamestnanosti<br />
je daná nielen silným ekonomickým<br />
prostredím a blízkosťou Bratislavy, ale aj<br />
typickou a historicky doloženou pracovitosťou.<br />
Obyvatelia tohto mesta a regiónu<br />
totiž v celej svojej histórii mali vždy dve<br />
povolania. Okrem toho, že boli remeselníci<br />
alebo hoci úradníci, každý mal ešte k tomu<br />
aj vinohrad, v ktorom tvrdo pracoval a ten<br />
vylepšoval jeho rodinný rozpočet i životnú<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Foto: J. Štrba<br />
úroveň. Pracovitosť a podnikavosť sú preto<br />
typické črty obyvateľstva tohto regiónu.<br />
■■ Okrem rozvojových programov a správy<br />
mesta sa musíte zaoberať problémami, ako<br />
sú medializovaná skládka odpadov či hospodárska<br />
kríza. Ako čelíte týmto problémom?<br />
Je pravda, že vo funkcii sa nenudím.<br />
Pezinok prežíva ostatné roky ťažké časy.<br />
Na jednej strane sa mesto v mnohých oblastiach<br />
úspešne rozvíja, na druhej strane<br />
nás zrážajú k zemi také kauzy, ako spomínate.<br />
A nielen to, oveľa horšia je bezmocnosť<br />
samosprávy a občanov proti mašinérii<br />
niektorých štátnych orgánov, ktoré pošliapavajú<br />
rozhodnutia samosprávnych orgánov<br />
a nerešpektujú vôľu občanov. Je to ako<br />
v tom vtipe o červíkovi a žabe: „Ak sa plazíš<br />
– nechajú ťa žiť, ak si vyskakuješ, tak ťa zašliapnu!“<br />
Čeliť týmto problémom sa dá len<br />
s podporou občanov, poslancov mestského<br />
zastupiteľstva a s vedomím, že svoju prácu<br />
robíte v ich prospech na sto percent.<br />
■■ Kauza nechcenej skládky odpadu rezonovala<br />
vari vo všetkých médiách, ale výstavba<br />
je dokončená a čo bude ďalej?<br />
Stavba je napriek dlhodobému odporu<br />
tisícov občanov dokončená, skolaudovaná<br />
a môže sa teda zavážať odpadom. Otázne<br />
je, odkiaľ to bude a dokedy. Bratislava deklarovala,<br />
že skládku v Pezinku nepotrebuje<br />
a ani nechce, aby bola na úkor občanov<br />
Pezinka vybudovaná. Okolité obce vozia<br />
na skládku do Dubovej. Uvidíme teda, odkiaľ<br />
sa sem odpad bude voziť. A počkáme<br />
si na to, ako rozhodne Najvyšší súd SR.<br />
Zatiaľ ešte nič nie je ukončené a ani stratené.<br />
Aj keď je fakt, že doteraz sme ťahali<br />
za kratší koniec, štátne orgány rozhodovali<br />
len v prospech podnikateľa a vôbec sa nezaoberali<br />
faktom, že skládka je v nesúlade<br />
s územným plánom mesta a jeho všeobecne<br />
záväzným nariadením a že ju Pezinčania<br />
jednoducho nechcú. Už dnes sme však<br />
v tejto kauze minimálne morálnymi víťazmi<br />
a vzorom pre iné mestá.<br />
<br />
Marec 2009<br />
11
Okres Senec<br />
Foto: J. Lauko<br />
Centrum okresu, mesto<br />
Senec (po maď. Szenc,<br />
nem. Wartberg) sa nachádza<br />
25 km východne od Bratislavy<br />
v nadmorskej výške<br />
121 až 160 m, na rozhraní<br />
Podunajskej roviny a pahorkatiny.<br />
Prvá písomná<br />
zmienka o meste je z roku<br />
1252. V Senci žije v súčasnosti<br />
okolo pätnásťtisíc<br />
obyvateľov, 76,6 % z nich je<br />
slovenskej a 22,1 % maďarskej<br />
národnosti.<br />
Dominantou mesta sú<br />
Slnečné (Senecké) jazerá,<br />
jedna z najvýznamnejších<br />
letných rekreačných oblastí<br />
Slovenska.<br />
Mesto žije hlavne z turistického<br />
ruchu, neorientuje<br />
sa na priemyselnú výrobu.<br />
Napriek tomu, že<br />
Senec chce hlavne posilniť<br />
svoj charakter rekreačného<br />
centra pre celé Slovensko,<br />
mesto podporilo výstavbu<br />
logistického centra popri<br />
diaľničnej ceste medzi Sencom<br />
a Pezinkom, kde na<br />
ploche 386 hektárov vyrastá<br />
jeden z najväčších logistických<br />
parkov v republike.<br />
Má sa v ňom vybudovať<br />
viac ako 500 veľkokapacitných<br />
hál so skladovou plochou<br />
viac ako dva milióny<br />
metrov štvorcových.<br />
Medzi ďalšie sídla v okrese<br />
patrí Ivanka pri Dunaji<br />
(po nem. Iwanka an der<br />
Donau, maď. Pozsonyivánka)<br />
s vyše 5 600 obyvateľmi, ktorá leží v rovinatej oblasti Podunajskej<br />
nížiny. Prvýkrát sa obec spomína v roku 1209. Územie Ivanky<br />
pri Dunaji bolo osídlené už v eneolite (hrob s kostrami). Našiel sa<br />
aj rímsko-germánsky žiarový hrob a hroby z doby sťahovania národov.<br />
Pôvodný rokokový kaštieľ z 2. pol. 18. stor., novogoticky upravený<br />
koncom 19. storočia, je v súčasnosti v správe rehole jezuitov.<br />
Do katastra obce zasahuje časť pristávacej dráhy Letiska M. R.<br />
Štefánika a miesto, kde dopadlo lietadlo, v ktorom zahynul aj spoluzakladateľ<br />
ČSR generál Milan Rastislav Štefánik. V roku 1923<br />
mu postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu<br />
architekta Dušana Jurkoviča. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch<br />
1988 a 1992. V obci je Ústav fytopatológie a entomológie<br />
SAV, Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, Výskumný ústav<br />
krmovinársky a Stanica chovu a šľachtenia hydiny.<br />
Do okresu Senec patrí aj Bernolákovo (po maď. Cseklész, nem.<br />
Landschütz, do roku 1948 Čeklís), ktorého územie bolo osídlené<br />
už v období neolitu a v staršej dobe bronzovej a zachováva viacero<br />
hmotných pamiatok z 8. storočia z obdobia slovansko-avarského<br />
spolužitia. Prvé písomné pramene o Bernolákove pochádzajú z roku<br />
1209, keď kráľ Ondrej II. daroval správcovi Šebešovi obec i panstvo<br />
Svätý Jur, ktorého súčasťou bola dedina Ceki (dnešné Bernolákovo).<br />
Významný rodom boli majitelia kaštieľa Esterházyovci, ktorých hosťom<br />
bol v roku 1766 celý kráľovský dvor. V tom istom roku tu panovníčka<br />
Mária Terézia zriadila prvú manufaktúru - kartúnku. Obec nesie<br />
od roku 1948 meno katolíckeho kňaza Antona Bernoláka, ktorý<br />
tu pôsobil v rokoch 1787 – 1791 a zaslúžil sa o kodifikovanie spisovnej<br />
slovenčiny. V októbri 1937 bol odhalený jeho pomník.<br />
Senecký okres<br />
– slnko na dlani<br />
12 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Na úrodnej vnútrokarpatskej<br />
Podunajskej rovine,<br />
ktorá je súčasťou Podunajskej<br />
nížiny, leží tri km od<br />
Bratislavy Rovinka (vyše<br />
1 300 obyvateľov). Podunajská<br />
rovina je najteplejšou<br />
a najsuchšou oblasťou Slovenska.<br />
Má najviac slnečného<br />
svitu a je aj najveternejšou<br />
rovinnou oblasťou<br />
u nás. Do územia obce zasahuje<br />
CHKO Dunajské luhy.<br />
V katastri obce sa nachádza<br />
prírodná rezervácia Topoľové<br />
hony, ktorej predmetom<br />
ochrany sú suchomilné panónske<br />
dúbravy a rastlinné<br />
spoločenstvá s klokočom<br />
perovitým. V obci stojí chránený<br />
strom - novolipnický<br />
platan (platan javorolistý),<br />
ktorého vek sa odhaduje cez<br />
dvesto rokov. Prvá písomná<br />
zmienka o obci pochádza<br />
z roku 1235, jej názov<br />
bol Dolná Čela. Od 1532 sa<br />
spomína aj Horná Čela. Od<br />
roku 1960 nesie dnešný názov<br />
Rovinka.<br />
Dunajská Lužná (po maď.<br />
Dénesd, Misérd és Torcs) ako<br />
celok vznikla v roku 1974<br />
z troch, pôvodne oddelených<br />
častí - Nových Košarísk, Jánošíkovej<br />
a Novej Lipnice.<br />
Stavebný ruch naznačuje<br />
zvyšujúci sa počet nových<br />
obyvateľov prichádzajúcich<br />
sem z hlavného mesta. Neďaleko<br />
obce leží jazero Malá<br />
voda a v inundačnom pásme<br />
za ochrannou hrádzou jazero Piesková jama. Slúžia na rybolov a Malá<br />
voda poskytuje aj príjemný relax na kúpanie. Búrlivý rozmach súvisiaci<br />
s polohou blízkou hlavného mestu zažíva aj Miloslavov.<br />
Do okresu Senec patrí i obec Tomášov (2 300 obyvateľov), ktorá<br />
si zachovala poľnohospodársky charakter, a Hamuliakovo (v maďarčine<br />
Gútor) s 1 500 obyvateľmi, prvý raz spomínané už roku<br />
1242 ako Gutt. Svoj terajší názov dostalo až roku 1948 podľa národného<br />
buditeľa Martina Hamuliaka, predstaviteľa bernolákovcov.<br />
Kráľová pri Senci (po maď. Királyfa, nem. Königs-Eiden)<br />
vznikla spojením Krmešu, ktorý ležal naľavo od Čiernej vody,<br />
a Kráľovej na pravom brehu Čiernej vody. Secesný most z roku<br />
1904 cez Čiernu vodu je technickou pamiatkou. V obci vyvierajú<br />
z troch navŕtaných vrtov pramene termálnej vody s teplotou 52<br />
a 42 °C. Rýchlo sa rozvíja aj obec Veľký Biel, dva km od Senca,<br />
budujú sa nové štvrte rodinných domov a kanalizácia. Tureň asi<br />
tri km južne vzdialená od Senca sa prvýkrát spomína v roku 1252,<br />
v darovacej listine kráľa Bela IV. Jej obyvatelia boli stále poľnohospodári,<br />
symboly poľnohospodárstva zobrazili aj vo svojej obecnej<br />
pečati. K maďarskej národnosti sa hlási 77 % občanov.<br />
V severnom výbežku Podunajskej roviny sa nachádza obec Blatné<br />
(po nem. Scharfing, Hiltendorf, maď. Pozsonysárfő, 1920 –<br />
1938, 1945 – 1948 Šarfia). K najslnečnejším obciam patrí Boldog,<br />
kde priemerný ročný svit dosahuje aj 2 200 hodín.<br />
Do okresu Senec patria ešte Nová Dedinka, Malinovo, Čataj, Vlky,<br />
Hrubá Borša, Hrubý Šúr, Chorvátsky Grob (po maď. Horvátgurab,<br />
chorv. Hrvatski Grob), Igram, Most pri Bratislave, Hurbanova Ves Kalinkovo,<br />
Kaplna, Nový Svet, Reca a Zálesie.
Primátor Senca<br />
Senec chce zostať<br />
predovšetkým<br />
rekreačným centrom<br />
S Karolom Kválom, primátorom mesta Senec, v ktorom mestská doprava vozí ľudí zadarmo,<br />
sa o zámeroch jeho ďalšieho rozvoja zhováral publicista Ivan Špáni.<br />
■■ Keby ste mali zahraničnému záujemcovi<br />
charakterizovať Senec mesto<br />
a Senecký okres, čo by v tejto charakteristike<br />
nemalo chýbať, čo by ste<br />
zvýraznili a čo radšej zamlčali?<br />
Samozrejme, nemohlo by chýbať,<br />
že Senec aj s okolím, najmä so Slnečnými<br />
jazerami v Senci, s koničkármi<br />
v okolí i letiskom na vyhliadkové lety v Kráľovej<br />
je rekreačným centrom nielen pre hlavné<br />
mesto Slovenska, ale aj pre celé Slovensko,<br />
aj pre celé bývalé Československo. No<br />
nielen to. Zaiste by som vyzdvihol, že budujeme<br />
jeden z najväčších logistických parkov<br />
v republike, na ploche 386 hektárov sa má<br />
vybudovať viac ako 500 veľkokapacitných<br />
hál so skladovou plochou viac ako dva milióny<br />
štvorcových metrov. A ešte by som sa pochválil<br />
unikátom. Senec je jedinečným mestom<br />
v celej republike aj tým, že má mestskú<br />
hromadnú dopravu zdarma.<br />
■■ Zdarma? Kto to platí?<br />
Financujeme ju z mestského rozpočtu. Počítame<br />
napríklad s príspevkom obchodných<br />
reťazcov, ku ktorým bude doprava smerovať.<br />
Na každom parkovisku obchodného reťazca,<br />
ktorý prispeje neveľkou sumou na dopravu,<br />
bude mať mestský vláčik zástavku, dovezie<br />
mu zákazníkov. Kto neprispeje, toho vláčiky<br />
obídu. Navyše sponzori dopravy budú<br />
mať na vláčiku svoje reklamy. No prepočítali<br />
sme si, že doprava bez cestovných lístkov nás<br />
vyjde lacnejšie, pretože ušetríme prácu najmenej<br />
šiestich ľudí, ktorí by predávali lístky<br />
a kontrolovali čiernych pasažierov. Prejavili<br />
sme tým aj sociálne cítenie voči menej solventným<br />
a starším občanom, ktorí sú na takúto<br />
dopravu odkázaní.<br />
■■ A čo by ste teda pred návštevníkmi Senca<br />
najradšej zamlčali?<br />
To neprezradím, lebo potom by to už nebolo<br />
zamlčané.<br />
■■ Za čo by ste sa teda potichu skôr hanbili?<br />
Za výčiny sprejerov. Určite by som zahraničného<br />
návštevníka vodil tadiaľ, kde ešte nezohyzdili<br />
mesto. No už máme riešenie, s ktorým<br />
ichá tohto roku hodláme eliminovať.<br />
■■ Ako sa žije Sencu a jeho samospráve v období<br />
finančnej a hospodárskej krízy? V čom<br />
a ako ju pociťujete a čo ste museli pod jej<br />
vplyvov meniť na svojich zámeroch?<br />
Momentálne Senec nepociťuje žiadnu finančnú<br />
ani hospodársku krízu.<br />
Vďaka blízkosti Bratislavy je u nás<br />
nezamestnanosť okolo dvoch-troch<br />
percent a vďaka tomu, že sme zavčasu<br />
zareagovali a vytvárali pracovné<br />
miesta, tak je u nás práca pre každého,<br />
kto robiť chce. A kto si vie zarobiť,<br />
ten nijakú krízu nemôže cítiť.<br />
■■ Ani v hospodárení mesta sa nedotkla?<br />
Zatiaľ, chvalabohu, nie.<br />
■■ Hlavným identifikačným znakom Senca je<br />
turizmus a rekreácia. Snažíte sa ho doplniť aj<br />
o nejakú druhú nohu?<br />
Ani nie. Nechcem byť nijakým priemyselný<br />
centrom.<br />
■■ Čo je pilierom koncepcie rozvoja Senca, čím<br />
ho najviac zatraktívnite a ako sú vaše predstavy<br />
zakomponované v stratégii rozvoja mesta?<br />
Vyňali sme z pôdneho fondu plochy na<br />
spomínaný logistický park, čo sa nám vráti<br />
na daniach z nehnuteľností, ktoré budú platiť<br />
majitelia v logistickom parku, otvorili sme<br />
osem lokalít na výstavbu rodinných a bytových<br />
domov, z čoho tiež následne očakávame<br />
príjmy do mestského rozpočtu. Zóny na bývanie<br />
vytvoria okolo štyritisíc nových pracovných<br />
miest. Nie, že nemáme prakticky nezamestnaných,<br />
máme skôr problém zohnať<br />
ľudí na prácu.<br />
■■ Ktoré podnikateľské aktivity podporujete<br />
a akými formami? Ako chcete prilákať investorov?<br />
V Senci máme diverzifikovaných podnikateľov,<br />
je zastúpené každé odvetvie. No<br />
len čo príde podnikateľ so zámerom, ktorý<br />
momentálne v meste chýba, napríklad<br />
obuvník, tak dostane v našich priestoroch<br />
iba minimálne nájomné na rozdiel od podnikateľa,<br />
ktorý by chcel otvárať reštaurácie,<br />
akých máme v Senci dosť. Do logistického<br />
centra lákame investorov na pripravené pozemky<br />
vybavené inžinierskymi sieťami a infraštruktúrou<br />
na rozvoj podnikania.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Foto: J. Lauko<br />
■■ V akom štádiu je teraz budovanie logistického<br />
centra, ktoré má vyrásť popri diaľničnej<br />
ceste v smere zo Senca na Pezinok?<br />
Neviem povedať, kedy sa dostavia, no už<br />
je pripravených štyridsať percent. V podstate<br />
sú už všetky zamýšľané pozemky v logistickom<br />
centre v rukách investorov, záleží<br />
na nich, ako sa budú ponáhľať. Odhaduje<br />
sa, že v tomto teritóriu pribudne viac ako<br />
300 nových firiem.<br />
■■ Obdobie do roku 2013 predstavuje veľkú<br />
príležitosť pomocou eurofondov vyrovnať<br />
mnohé veľké deficity minulosti najmä<br />
v sociál nej, technickej a dopravnej infraštruktúre,<br />
kvalite ľudských zdrojov i životného<br />
prostredia miest. Pomôžu a ako by mohli pomôcť<br />
mestu Senec, prípadne celému okresu<br />
eurofondy? Využívate ich?<br />
Snažíme sa o ne, ale ako je všeobecne známe,<br />
Bratislavský kraj má výrazne obmedzené<br />
možnosti využívania eurofondov, pretože má<br />
nad celoslovenským priemerom vyšší hrubý<br />
domáci produkt (HDP). Podarilo sa nám<br />
v uplynulom období získať 220 miliónov korún<br />
zo štrukturálnych fondov Európskej únie.<br />
Tieto fondy sme dostali na tri akcie: odstránenie<br />
sedimentov na Slnečných jazerách, revitalizáciu<br />
námestia a na nadstavbu a rekonštrukciu<br />
kultúrneho domu. Momentálne sa uchádzame<br />
o príspevok na dva projekty, ktoré by<br />
mohli byť úspešné. A pripravujeme aj ďalšie.<br />
■■ Ako je mesto Senec spokojné s činnosťou samosprávy<br />
Bratislavského samosprávneho kraja?<br />
Nájde sa v jeho zámeroch, nezabúda naň?<br />
Sme spokojní, nemáme nijaké problémy.<br />
Jediným je odkúpenie polikliniky, no verím,<br />
že sa dohodneme. Ale sú aj ďalší záujemcovia,<br />
záleží teda na poslancoch Bratislavského<br />
samosprávneho kraja, komu to odklepnú.<br />
Medzi samosprávnym krajom a mestom<br />
máme aj prostredníctvom poslancov zo Senca<br />
zabezpečenú dobrú vzájomnú informovanosť<br />
a spätnú väzbu. Občania mesta zasa<br />
potrebné a užitočné informácie dostávajú na<br />
stránkach mesačníka Senčan, ktorý vydáva<br />
Mestský úrad Senec, a pravidelne je tam vyhradený<br />
priestor na novinky z diania a činnosti<br />
v našom samosprávnom kraji. Ako príklad<br />
uvediem rozsiahlu informáciu o spustení<br />
pilotného a na Slovensku ojedinelého projektu<br />
Céčko – Centrum pre rodinu v kríze.<br />
Senčan publikoval všetky potrebné informácie<br />
o tejto novinke vrátane kontaktov pre občanov,<br />
ktorí takúto pomoc potrebujú. <br />
Marec 2009<br />
13
Doprava<br />
Pripravovaná výstavba<br />
ciest uľaví doprave<br />
Špecifické vlastnosti Bratislavského samosprávneho kraja – poloha, počet<br />
obyvateľov a význam z hľadiska spojitosti s hlavným mestom Slovenska<br />
– sa odzrkadľujú aj na ťažkostiach a riešeniach dopravy v tomto regióne.<br />
Publicistka Mária Šišuláková preto oslovila riaditeľa odboru dopravy<br />
Bratislavského samosprávneho kraja Rudolfa Kanku.<br />
■■ Koľko a akých ciest v regióne spravujete?<br />
BSK má vo vlastníctve spolu 511,7 km<br />
tzv. regionálnych ciest II. a III. triedy, ktorých<br />
súčasťou sú aj mosty. Správu ciest vykonáva<br />
poverená organizácia Regionálne<br />
cesty Bratislava, a. s. (RCB). RCB zabezpečuje<br />
výkon správy, bežnú aj zimnú údržbu.<br />
Tieto cesty prešli do vlastníctva BSK v roku<br />
2004 v dosť žalostnom stave. Od uvedeného<br />
dátumu vynakladá BSK na údržbu ročne<br />
niekoľko miliónov eur, čo je však nepostačujúce<br />
s prihliadnutím na stav, v akom sme<br />
ich dostali. Väčšina ciest by potrebovala rekonštrukciu.<br />
Týmito otázkami sa zaoberá aj<br />
komisia dopravy a Zastupiteľstvo BSK.<br />
■■ Súčasťou týchto ciest sú tiež mosty, ktorých<br />
údržba je náročnejšia?<br />
Vlastníme spolu 130 mostov, z toho 11<br />
nad diaľnicami. Ich údržba je náročnejšia<br />
hlavne po finančnej stránke z dôvodu<br />
vyššej technickej zložitosti týchto stavieb.<br />
Náklady na rekonštrukcie zvyšujú aj čiastočné<br />
alebo úplne uzávierky prejazdných<br />
úsekov a následné obchádzky počas vykonávania<br />
rekonštrukcie mostného objektu.<br />
V blízkej budúcnosti pripravujeme rekonštrukciu<br />
päť mostov nad diaľnicami a jedného<br />
mosta nad Malým Dunajom.<br />
■■ Zdalo by sa, že BSK sa nemusí trápiť obchvatom<br />
hlavného mesta, pretože cesty<br />
vyšších kategórií spravuje Slovenská správa<br />
ciest. To je však veľmi skreslená predstava.<br />
Prečo?<br />
Urýchlené vybudovanie obchvatu hlavného<br />
mesta je kľúčovou záležitosťou k celkovému<br />
zlepšeniu dopravnej situácie v Bratislave.<br />
Dnes už nemáme dopravný kolaps<br />
len v hlavnom meste, ale aj na všetkých prístupových<br />
cestách do hlavného mesta, regionálne<br />
cesty nevynímajúc. Neúnosné stavy<br />
vznikajú hlavne v ranných špičkách už aj<br />
v okolitých obciach, v ktorých stoja kolóny<br />
vozidiel smerujúce do hlavného mesta. Večer<br />
je to zasa opačne. Z týchto<br />
dôvodov vyvíja BSK v spolupráci<br />
s hlavným mestom tlak na<br />
ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií,<br />
aby sa okamžite<br />
začalo budovať obchvat<br />
s pracovným názvom Diaľnica<br />
D4. Predseda BSK oslovil spoločne<br />
s primátorom hlavného<br />
mesta v decembri 2008 listom<br />
ministra dopravy, v ktorom žiadal, aby poverená<br />
organizácia Národná diaľničná spoločnosť,<br />
a. s., (NDS) začala urýchlene s prípravami<br />
na budovanie D4. Minister dopravy<br />
síce vo svojej odpovedi prisľúbil pomoc,<br />
naznačil, že v danom prípade by sa mohlo<br />
použiť aj združené financovanie výstavby<br />
(tzv. PPP projekty - vstup súkromného kapitálu),<br />
no NDS sa snaží presadiť názor, že<br />
na území hlavného mesta by malo diaľnice<br />
stavať mesto. Tento názor považujeme za<br />
nesprávny, pretože tranzitnú dopravu najviac<br />
využívajú nielen obyvatelia hlavného<br />
mesta a jeho okolia, ale obyvatelia z celého<br />
Slovenska, zahraničných účastníkov dopravy<br />
nevynímajúc. Stavba diaľnice D4 by<br />
mala byť podľa nášho názoru prioritou ministerstva<br />
dopravy, no doteraz sa tak nestalo.<br />
Teraz prebieha iba stavebné konanie prvej<br />
časti D4 v úseku križovatka s diaľnicou<br />
D2 Stupava juh – poza automobilku VW<br />
– na štátnu hranicu s Rakúskom, mostom<br />
cez rieku Moravu - s prepojením na rýchlostnú<br />
komunikáciu S8 v Rakúsku. Predpoklad<br />
začatia výstavby je v roku 2009, pravdepodobné<br />
ukončenie v roku 2012.<br />
V súvislosti s pripravovanou výstavbou<br />
rýchlostnej komunikácie R7 Bratislava –<br />
Dunajská Streda žiada BSK spolu s hlavným<br />
mestom od ministerstva dopravy<br />
a NDS aj súbežné začatie budovanie úseku<br />
D4 od štátnej hranice s Rakúskom – diaľnica<br />
D2 Jarovce – križovatka Ketelec (pod<br />
Slovnaftom, s prepojením na Bajkalskú ul.<br />
– predĺženie Bajkalskej ul. po Ketelec bude<br />
investícia hlavného mesta) a pokračovaním<br />
šiestym mostom cez Dunaj s prepojením na<br />
diaľnicu D1. Vybudovaním tohto úseku by<br />
sa vo veľkej miere odklonila doprava tranzitujúca<br />
cez mesto vo všetkých smeroch.<br />
Aj rozširovanie diaľnice D1 v úseku Bratislava<br />
– Senec na šesť pruhov nemá bez<br />
dobudovania uvedených častí diaľnice D4<br />
praktický význam, skôr naopak, rýchlejším<br />
privedením väčšieho množstva auto<br />
Foto: M. Nemec<br />
mobilov ešte viac zhorší dopravnú situáciu<br />
v celom hlavnom meste.<br />
■■ V akom štádiu je v súčasnosti výstavba obchvatu<br />
smerom na Ivanku pri Dunaji a aká je<br />
perspektíva smerom od Záhoria?<br />
Obchvat Ivanky pri Dunaji – pracovný<br />
názov Preložka cesty I/61 v úseku Bratislava<br />
– Senec zabezpečuje Slovenská správa<br />
ciest (SSC), pričom spolupracuje s NDS,<br />
BSK a dotknutými obcami Ivanka, Bernolákovo,<br />
Veľký Biel, Senec. V súčasnosti<br />
prebieha príprava dokumentácie na územné<br />
konanie. Dokumentáciu zabezpečuje<br />
Dopravoprojekt, a. s., predpokladaný termín<br />
začatia prác je v roku 2010. V súvislosti<br />
s touto preložkou dôjde aj k zmene trás<br />
niektorých regionálnych ciest. Vzhľadom<br />
na to, že ešte nie sú ukončené rokovania<br />
s jednotlivými obcami, nie je možné ani<br />
presne povedať, ktoré cesty a v akom rozsahu<br />
sa zmenia. Presnú odpoveď budeme<br />
poznať po ukončení územného konania<br />
predmetnej stavby.<br />
Smerom od Záhoria bude slúžiť pre spojenie<br />
s Rakúskom napojenie diaľnice D2<br />
diaľnicou D4 na rakúsku rýchlostnú komunikáciu<br />
S8 smerom na Viedeň. Stavba<br />
je v štádiu stavebného konania. Perspektívne<br />
pre rýchlejší príjazd do mesta alebo<br />
tranzit Bratislavou bude slúžiť časť obchvatu<br />
hlavného mesta diaľnice D4, a to vybudovaním<br />
tunela pod Karpatmi (Borinka –<br />
Rača) prepojením diaľnice D2 na diaľnicu<br />
D1, ďalej na cestu I/61, na rýchlostnú komunikáciu<br />
R7 a spojením celého obchvatu<br />
diaľnice D4 so šiestym mostom cez Dunaj<br />
na diaľnicu D2 Jarovce so smerom do Maďarska<br />
a Rakúska. Žiaľ, dnes ešte nevieme<br />
povedať, v akom časovom horizonte by sa<br />
mala časť diaľnice D4 s tunelom pod Karpatmi<br />
a vybudovaním šiesteho mosta cez<br />
Dunaj zrealizovať. Tu sú na ťahu ministerstvo<br />
dopravy a NDS.<br />
■■ Ktoré ďalšie koncepčné riešenia by pomohli<br />
zlepšiť katastrofálnu situáciu v doprave<br />
v regióne?<br />
K súčasnej dopravnej situácii v regióne<br />
výraznou mierou prispeli niektorí primátori<br />
miest a starostovia obcí riadiaci príslušné<br />
stavebné úrady, ktorí neprispôsobili svoje<br />
územné plány technickým a kapacitným<br />
možnostiam existujúcej cestnej infraštruktúry<br />
ani nezabezpečili obnovu alebo vý<br />
14 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Doprava<br />
stavbu komunikácií. Táto povinnosť im vyplýva<br />
priamo z ustanovení cestného zákona<br />
podľa § 19 zák. č. 135/1961 Zb. v znení<br />
neskorších predpisov. Výstavba v mnohých<br />
obciach prebieha živelne, bez koncepčnej<br />
previazanosti na ostatnú infraštruktúru.<br />
Výsledkom sú veľké priemyselné alebo sídelné<br />
celky bez dostatočného dopravného<br />
napojenia. Len ťažko sa dá riešiť takto<br />
vzniknutá situácia, pretože BSK nedisponuje<br />
prostriedkami na budovanie novej<br />
cestnej infraštruktúry a v zmysle platných<br />
predpisov EÚ nemá región nárok na čerpanie<br />
prostriedkov na výstavbu ciest zo<br />
žiadnych fondov EÚ pre vysoký HDP v regióne.<br />
Jedinú možnosť čerpania takýchto<br />
prostriedkov v regióne majú samostatné<br />
mestá a obce, ktoré ich väčšinou využívajú<br />
na obnovu - revitalizáciu svojich centier.<br />
■■ Zlepšeniu dopravnej situácie v kraji by významne<br />
pomohla hromadná doprava, kde pre<br />
jej finančnú náročnosť sa v uplynulých rokoch<br />
silno zredukovali spoje. Preto vznikla myšlienka<br />
integrovaného dopravného systému?<br />
V bratislavskom regióne sa vôbec neredukovali<br />
spoje v rámci prímestskej verejnej<br />
autobusovej dopravy. Myšlienka integrovaného<br />
dopravného systému vznikla<br />
z dôvodu prudkého rozvoja individuálneho<br />
automobilizmu a nárastu individuálnej<br />
dopravy v neprospech verejnej hromadnej<br />
dopravy. Jediným osvedčeným a v okolitom<br />
svete fungujúcim riešením je spoločná<br />
koordinovaná snaha všetkých zainteresovaných<br />
subjektov na vytvorení takého systému,<br />
ktorý by dlhodobo vytváral priaznivé<br />
podmienky jednak pre objednávateľov<br />
výkonov, pre jednotlivých dopravcov, ale<br />
v prvom rade pre používateľov verejnej dopravy<br />
– občanov. Základným motívom je<br />
zatraktívnenie verejnej hromadnej dopravy<br />
v konkurencii s individuálnou dopravou<br />
skvalitnením obslužnosti územia, nadväznosťou<br />
liniek, pravidelnými intervalmi<br />
a ekonomicky únosným cestovným.<br />
■■ Čo sa z pôvodnej predstavy integrovanej<br />
siete a s akým úspechom realizovalo?<br />
Bratislavský samosprávny kraj a Magistrát<br />
hlavného mesta SR Bratislava založili<br />
spoločnosť s ručením obmedzením – Bratislavská<br />
integrovaná doprava. Spoločnosť<br />
má vypracovaný a schválený plán dopravnej<br />
obslužnosti regiónu. Zastupiteľstvá magistrátu<br />
Bratislavy a Bratislavského samosprávneho<br />
kraja schválili návrh tarifného<br />
a informačného systému Bratislavskej integrovanej<br />
dopravy, kde sa počíta tiež s využitím<br />
finančných prostriedkov z eurofondov.<br />
Do koordinovania vstúpilo aj Ministerstvo<br />
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR<br />
ako zriaďovateľ ŽSR (správca dráh) a Železničnej<br />
spoločnosti Slovensko (dopravca).<br />
Foto: dreamstime.com<br />
■■ Pristupovali ste k rôznym úpravám, napríklad<br />
v cestovnom...<br />
V Bratislavskom samosprávnom kraji<br />
platí schválený cenový výmer od 1. februára<br />
2008. V súvislosti s prechodom na euro<br />
kraj znížil ceny cestovného v kraji v rámci<br />
prímestskej autobusovej dopravy zaokrúhlením<br />
prepočítaných cien smerom nadol.<br />
Chceli sme uľahčiť cestujúcim manipuláciu<br />
s najdrobnejšími mincami a tým urýchliť<br />
nastupovanie.<br />
■■ Posledný rok sa hovorí o Centrálnom európskom<br />
dopravnom koridore (CETC – Central<br />
European Transport Corridor), ktorého je<br />
BSK súčasťou. Čo rieši?<br />
CETC je staršia záležitosť ako jeden rok.<br />
Budovaním CETC sa EÚ zaoberá už niekoľko<br />
rokov. Ide o prepojenie členských<br />
štátov EÚ v centrálnych koridoroch sever<br />
– juh a západ východ určením priestorového<br />
pásma, v ktorom by sa prepojenie malo<br />
nachádzať. Časť BSK sa nachádza v trase<br />
koridoru sever – juh (hlavné mesto a blízke<br />
okolie). Konkrétna snaha BSK je začlenenie<br />
výstavby obchvatu Bratislavy diaľnice<br />
D4 do tohto koridoru, keďže sa nachádza<br />
v určenom priestorovom pásme, čím<br />
sa črtajú aj možnosti na získanie zdrojov<br />
na výstavbu z prostriedkov EÚ. Výstavba<br />
diaľnic spadá do kompetencie MDPaT SR<br />
a poverenej organizácie NDS.<br />
■■ Ostatné dve zimy a zvlášť tento rok sú náročné<br />
na údržbu ciest a s tým aj množstvo<br />
potrebných prostriedkov. Aké sú vaše skúsenosti?<br />
Náročnosť údržby ciest v zimnom období<br />
je zrejmá z počasia, aké v danom období<br />
je. Údržba ciest v zimnom období je rozdelená<br />
na dve časti. Na bežnú údržbu, tá sa<br />
vykonáva aj v ostatných obdobiach a spočíva<br />
v udržiavaní poriadku na cestách a pri<br />
nich, drobných opravách vozovky, obnove<br />
vodorovného a zvislého dopravného značenia<br />
a dopravných zariadení, odstraňovaní<br />
cestných prekážok a údržbe cestnej<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
zelene. V zimnom období pribudne navyše<br />
povinnosť zabezpečovať zjazdnosť<br />
ciest odstraňovaním následkov sneženia,<br />
poľadovice, alebo iných vrtochov počasia<br />
ako sú tvorba závejov, spadnuté polámané<br />
stromy či vznik iných cestných prekážok.<br />
Naše zlé skúsenosti z posledných zím sú<br />
v prvom rade s nedisciplinovanými vodičmi<br />
motorových vozidiel, ktorí nerešpektujú<br />
dopravné značenie alebo sa správajú<br />
neprimerane agresívne. Ako príklad uvádzame<br />
cestu II/503 v úseku horský priechod<br />
cez Babu, kde je už niekoľko rokov<br />
osadené dopravné značenie zakazujúce<br />
vjazd motorovým vozidlám s celkovou dĺžkou<br />
nad 10 m. Stáva sa už pravidlom, že<br />
v zimnom období sa na tomto úseku cesty<br />
skríži kamión, ktorý tam nemá čo robiť,<br />
zastaví premávku v celom úseku cesty od<br />
Pezinka až do Perneka a naopak. Pritom<br />
nejde len o vodičov z iných krajín (hlavne<br />
Poľsko, MĽR, Ukrajina a iné), bežne to<br />
robievajú aj slovenskí vodiči, ktorí to risknú<br />
aj na letných pneu matikách, a to aj napriek<br />
zvýšeným kontrolám príslušníkmi<br />
dopravnej polície. Pritom jazda na letných<br />
pneumatikách dnes už nie je takým častým<br />
zjavom ako pred niekoľkými rokmi.<br />
V súčasnosti máme skôr zlé skúsenosti<br />
s netrpezlivosťou a agresivitou hlavne vodičov<br />
osobných áut na cestách v zimnom<br />
období, ktorí akoby si nechceli uvedomiť,<br />
že v zime je iné počasie ako v lete a na vykonanie<br />
údržby ciest je tiež potrebný určitý<br />
čas. Nám sa túto zimu darí udržať regionálne<br />
cesty v slušnom stave, boli a sú<br />
zjazdné aj počas sneženia, mrazu a iného<br />
nepriaznivého počasia. Vodičom odporúčame<br />
menej agresivity, viac trpezlivosti<br />
a hlavne, ak chceme prísť včas, ísť skôr,<br />
aby sa predišlo zbytočnej nervozite. Pritom<br />
heslo Radšej neskoro ako nikdy platí<br />
v zimnom období dvojnásobne. <br />
Marec 2009<br />
15
Priemyselné parky<br />
Pripravené pre investorov?<br />
Priemyselné parky sú nepochybne jedným z najlepších spôsobov na zatraktívnenie regiónu pre investorov prinášajúcich pracovné<br />
miesta. Na území Bratislavského samosprávneho kraja vznikli s podporou z verejných zdrojov tri priemyselné parky: priemyselný park<br />
Devínska Nová Ves, priemyselný park Lozorno a priemyselno-technologický park Záhorie – Eurovalley.<br />
Devínska Nová Ves<br />
Najstarší priemyselný park Devínska<br />
Nová Ves sa rozprestiera<br />
na ploche 11,32 ha v západnej<br />
časti Devínskej Novej Vsi. Založil<br />
ho súkromným developer J&T<br />
Global. Budovať sa začal v roku<br />
2001.<br />
Slúži na obsluhu montážnych<br />
závodov a skladov a pre logistiku<br />
distribučných spoločností obsluhujúcich<br />
najmä Volkswagen<br />
Slovakia. Park využívajú najmä<br />
firmy automobilového priemyslu<br />
ako SAS Automotive, Eurofit,<br />
Faurecia, Gruppo Autolin, SDC,<br />
Hella, napríklad na montáž častí<br />
a dielcov pre automobilový priemysel<br />
(montáž dverových modulov, palubnej<br />
dosky vozidiel, interiéru kabíny a podhľadu<br />
striech vozidiel), ktorých odberateľom<br />
je Volkswagen Slovakia. Projektový zámer<br />
v žiadosti o štátnu podporu sľuboval 965<br />
novovytvorených pracovných miest. Štát ho<br />
podporil v roku 2001 dotáciou vyše 83,6 milióna<br />
korún, čo sa malo ako prínos investície<br />
vrátiť štátu niekoľkonásobne v priebehu<br />
troch rokov po dokončení parku. Podnikateľský<br />
zámer bol súčasťou celkovej koncepcie<br />
rozvoja automobilového priemyslu. Priemyselný<br />
park bol budovaný najmä pre spoločnosti<br />
pôsobiace v automobilovom priemysle<br />
v priamom napojení na existujúce prevádzky<br />
v areáli podniku VW Slovakia, a. s.<br />
Výstavba priemyselného parku sa začala<br />
v roku 2001 na pozemkoch, ktorých vlastníkmi<br />
sú sami investori.<br />
Foto: archív Malacky<br />
Lozorno<br />
V roku 2000 vláda Mikuláša Dzurindu významne<br />
pomohla dotáciou aj pri výstavbe<br />
priemyselného parku pre automobilovú výrobu<br />
- región Záhorie (Automobilový priemyselný<br />
park Lozorno) sumou 78 mil. Sk<br />
z prostriedkov Fondu národného majetku SR<br />
pre Auto Martin, a. s., na výkup pozemkov,<br />
prípravu pozemkov a s tým spojených finančných<br />
nákladov. Zaviazala spoločnosť Auto<br />
Martin, aby po dokončení a po kolaudácii<br />
Auto-priemyselného parku, s. r. o. Lozorno<br />
zabezpečila odpredaj pozemku priemyselného<br />
parku v Lozorne spoločnosti VW Slovakia,<br />
a. s., za symbolickú cenu. Park pripravil<br />
pracoviská pre Integry Automotive Systems<br />
Slovakia (výroba a montáž kompletných palivových<br />
systémov), Plastic Omnium Auto Exteriors,<br />
s. r. o. (výroba a montáž plastových<br />
exteriérových súčastí automobilov, plastové<br />
nosné moduly pre montáž komponentov<br />
v motorovej časti automobilu), spoločnosť<br />
Auto - priemyselný park, s. r. o. (sedem dodávateľov<br />
dielcov a podskupín „just in time“<br />
v automobilovom priemysle), pričom sa tu<br />
vytvorilo niekoľko tisíc nových pracovných<br />
miest.<br />
V roku 2004 priemyselný park Lozorno<br />
hospodáril už s čistým ziskom 131 mil.<br />
Sk. Hodnota majetku spoločnosti dosiahla<br />
1,675 mld. Sk. V tom čase podľa obchodného<br />
registra boli vlastníkmi spoločnosti už luxemburská<br />
firma AIRE Investments S.A.R.L.<br />
a AIRE Investments Inc. so sídlom v USA.<br />
EuroValley Záhorie<br />
Najambicióznejším, ale aj najkontroverznejším<br />
projektom je zámer priemyselného,<br />
či skôr vedecko-technologického parku Eurovalley,<br />
ktorý sa zrodil už v roku 1993 a staval<br />
na nemeckej analýze, ktorá vtedy vytipovala<br />
ako jednu z najperspektívnejších ekonomických<br />
oblastí v Európe tzv. zlatý trojuholník<br />
Bratislava – Viedeň – Györ. Iniciátori,<br />
najmä z elektrotechnického priemyslu, so<br />
skúsenosťami s organizovaním vedeckotechnologického<br />
rozvoja, medzinárodných<br />
stykov, snívali sen o technologickom parku<br />
so zameraním na výskumno-vývojové ciele,<br />
výrobu high-tech produktov v oblasti softvéru,<br />
elektroniky, mikroelektromechaniky,<br />
medicíny, potravinárstva a biotechnológií,<br />
„čisté“ výrobky a technológie, o slovenskom<br />
silikónovom údolí (Silicon Valley)... o obrovských<br />
investíciách a dvadsiatich tisícoch pracovných<br />
miest. Skúsenosti boli zbierať po<br />
svete, konkrétne po návšteve taiwanských<br />
podnikateľov boli študovať podobné projekty<br />
aj na Taiwane. Mal tu vyrásť najmodernejší<br />
komplex výrobných a výskumných kapacít<br />
v spojení so sieťou sociálno-kultúrneho<br />
nielen regionálneho, ale aj celoštátneho významu<br />
s využitím veľkého kvalifikačného<br />
potenciálu (Bratislava, Viedeň) pre rozvoj vysokých<br />
technológií a softvérového priemyslu.<br />
Park sa rozkladá v katastri niekoľkých<br />
obcí (Malacky, Plavecký Štvrtok,<br />
Veľké Leváre, Lozorno). Základný<br />
kameň priemyselného parku<br />
bol položený 19. septembra 2002.<br />
Výstavba celého priemyselného<br />
parku sa odhaduje na niekoľko<br />
rokov. Mesto Malacky získalo od<br />
štátu a z eurofondov okolo 310<br />
mil. korún (10 290 115 €) na výstavbu<br />
súvisiacej infraštruktúry<br />
tak, aby sa minimalizoval vplyv<br />
cestnej dopravy z parku na obývané<br />
aglomerácie. V roku 2004<br />
vstúpila do projektu developerská<br />
spoločnosť HB Reavis. Jej<br />
činnosť sa stretáva medzi obyvateľmi<br />
s rozpakmi, aktivity HB<br />
Reavisu označujú ako klasický<br />
realitný biznis. Z veľkolepo ohlásených veľkoinvestorov,<br />
akým bol oceliarsky gigant<br />
Arcelor, taliansky koncern Pirelli s výrobou<br />
káblov či sklárska firma Glos Trösch, ktorej<br />
investícia s využitím sklárskych pieskov sa<br />
odhadovala na 7,5 miliardy korún, napokon<br />
nebolo nič, išli inde. Keďže všetky objekty<br />
sú vo výstavbe, tak priamo v parku zatiaľ investori<br />
zamestnávajú iba malý počet pracovníkov.<br />
Developerská spoločnosť HB Reavis<br />
Group začala orientovať projekt iným smerom<br />
oproti pôvodným plánom zakladateľov.<br />
HB Reavis rozbehol centrum výstavbou golfového<br />
ihriska a budovaním areálu turistického<br />
centra. Eurovalley v novej verzii počíta<br />
s rozsiahlou rekreačnou oblasťou. „Pre investorov<br />
v súčasnosti pripravujeme územie<br />
s rozlohou 180 hektárov. V areáli je vybudovaná<br />
infraštruktúra aj všetky prípojky. Jednotliví<br />
investori tu spĺňajú svoje investičné<br />
zámery – konkrétne spoločnosť VGP dokončuje<br />
logistické centrum, stavia sa obchodné<br />
centrum i golfové ihrisko. Golfový areál by<br />
mal byť hotový ešte v tomto roku, nákupné<br />
centrum na ploche 50 000 štvorcových<br />
metrov by malo byť dokončené v roku 2010.<br />
V tomto roku by mala začať s výstavbou svojej<br />
prevádzky aj spoločnosť BASF (zaoberá<br />
sa výrobou chemikálií, plastov, poľnohospodárskych<br />
produktov a jemnej chémie). Popri<br />
nich nateraz park využívajú investori, ako<br />
sú nábytkársky Swedwood, talianska betonárska<br />
firma Basso, Eurodom5, Tatra Real<br />
a iní,“ informoval o súčasnom stave EURO<br />
REPORT<strong>plus</strong> hovorca spoločnosti Eurovalley<br />
Roman Karabelli. Ale aj Eurovalley pocítilo<br />
finančnú krízu, v posledných mesiacoch<br />
ochabol záujem investorov. Miestni poslanci<br />
pri občasných stretnutiach s predstaviteľmi<br />
Eurovalley im opakovane vyčítajú nedostatočné<br />
informovanie o postupe rozvoja priemyselného<br />
parku.<br />
<br />
Pripravil: Ivan Špáni<br />
16 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
BratislavskÁ teplárenskÁ, a. s.<br />
Zhovárame sa s Ing. Vladimírom Račekom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Bratislavskej teplárenskej, a. s.<br />
■■ Pán generálny riaditeľ, môžete nám a našim<br />
čitateľom v skratke predstaviť Bratislavskú<br />
teplárenskú, čo je vaším core business?<br />
Naša spoločnosť je jednou z najväčších<br />
teplárenských spoločností na Slovensku.<br />
Hlavnou činnosťou je výroba a distribúcia<br />
tepla a výroba a predaj elektrickej energie.<br />
Teplom a prípravou teplej úžitkovej vody<br />
zásobujeme približne 45 % Bratislavy. Práve<br />
kombinovanou výrobou tepla a elektriny<br />
zabezpečujeme hospodárne a efektívne<br />
prevádzkovanie našich dvoch sústav centralizovaného<br />
zásobovania teplom (CZT).<br />
■■ Vo funkcii generálneho riaditeľa a predsedu<br />
predstavenstva pracujete tretí rok. Čím<br />
prešla táto spoločnosť za toto obdobie, v čom<br />
vidíte jej posun vpred?<br />
Do firmy som nastúpil v jeseni 2006.<br />
Vzhľadom na to, že aj moje predchádzajúce<br />
profesijné pôsobenie bolo v oblasti<br />
energetiky, veľmi rýchlo som dokázal zmapovať<br />
stav spoločnosti, jeho riadiace procesy,<br />
ale predovšetkým potreby a nutnosť<br />
zmien vo výrobnej sfére.<br />
Žiaľ, boli to aj nepopulárne kroky, ale<br />
nevyhnutné. Museli sme prikročiť k prehodnoteniu<br />
zamestnanosti. Pomer produktivity<br />
a počet zamestnancov bol veľmi<br />
nevyvážený. Tento citlivý krok sme realizovali<br />
s veľkým dôrazom na sociálny aspekt.<br />
Veľa neefektívnych činností pre náš core<br />
business sme outsoursovali. Mojou snahou<br />
a cieľom bolo a je sústrediť sa na skvalitnenie<br />
služieb pre našich partnerov, odberateľov<br />
tepla a TÚV predovšetkým využívaním<br />
dispečerského riadenia zdrojov, tepelných<br />
sietí a odovzdávacích staníc tepla.<br />
Tomuto procesu prikladám obzvlášť veľký<br />
význam. Predpokladám, že v tomto roku<br />
budeme využívať pri výrobe, distribúcii<br />
tepla najmodernejšie softwarové produkty,<br />
ktoré sú k dispozícii. V krátkom čase<br />
ich budeme predstavovať verejnosti v odborných<br />
publikáciách.<br />
Výhody<br />
centralizovaného zásobovania teplom – CZT<br />
Foto: archív<br />
■■ Čo to znamená pre nás občanov, koncového<br />
spotrebiteľa tepla a tepelnej energie?<br />
Každú jednu aktivitu, ktorú pripravujeme<br />
a robíme, realizujeme so zámerom<br />
zvýšiť kvalitu našich poskytovaných služieb,<br />
zabezpečiť väčší komfort pre občana.<br />
V rámci našich plánovaných investičných<br />
akcií sme začali v niektorých lokalitách<br />
s výmenou horúcovodných rozvodov.<br />
Niektoré potrubia majú aj 30 rokov. Nepostačujú<br />
kvalitou, ale ani kapacitne. Ich<br />
výmenou zabezpečíme koncovým odberateľom<br />
bezpečnosť a kvalitu dodávky tepla<br />
v požadovaných parametroch, v uplynulom<br />
roku sme do týchto technológií investovali<br />
viac ako 180 mil. Sk.<br />
Ďalšou našou snahou čo najviac sa priblížiť<br />
k občanovi, je aj prevzatie technických<br />
zariadení do našej správy. Čím preberáme<br />
všetku starostlivosť a zodpovednosť<br />
za ich spoľahlivú a odbornú prevádzku.<br />
Je to moderný a súčasne aj najefektívnejší spôsob dodávok tepla a teplej vody<br />
do domácností a ďalších polyfunkčných objektov. Tento systém zásobovania je<br />
overený dlhoročnými skúsenosťami aj v iných krajinách strednej Európy. Jeho<br />
efektivita sa využíva predovšetkým v mestách, kde jeden tepelný zdroj zásobuje<br />
teplom a teplou vodou množstvo domácností.<br />
Výhodami a prednosťami CZT, ktoré si treba uvedomiť, sú predovšetkým:<br />
• nižšie investičné náklady v porovnaní s budovaním vlastných plynových<br />
kotolní<br />
• komfort - spočíva predovšetkým v kapacite a kvalite dodávanej služby<br />
• pohodlie - nemáte starosť o plynové zariadenia, ich prevádzku, pravidelné revízie<br />
a povinné kontroly, rekonštrukcie kotlov a v neposlednom rade ste oslobodení<br />
od sledovania emisných limitov<br />
• spoľahlivosť - všetky odovzdávacie stanice tepla (OST) sú diaľkovo monitorované<br />
naším teplárenským dispečingom. Prípadné poruchy sú bez odkladu odstraňované<br />
nepretržitou poruchovou službou<br />
• bezpečnosť - minimálne riziko úniku plynu z rozvodov alebo plynových zariadení<br />
v dome s neželaným nebezpečenstvom výbuchu<br />
• ekológia - treba myslieť aj na našu budúcnosť a čistejšie prostredie. Teplo v sústavách<br />
CZT je vyrábané kombinovanou výrobou tepla a elektriny v priemyselných<br />
zónach a v okrajových častiach<br />
• a v neposlednom rade sú to skúsenosti, ktorými naša spoločnosť a ľudia disponujú.<br />
Máme 55-ročné skúsenosti s prevádzkou a budovaním tepelno-technických<br />
zariadení.<br />
Bajkalská 21/A, 812 22 Bratislava<br />
tel.: 02/ 57 372 111, www.batas.sk<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
■■ V poslednom čase vidíme veľký investičný<br />
boom, ale aj prichádzajúcu svetovú ekonomickú<br />
krízu. V Bratislave vyrástlo a má vyrásť<br />
množstvo nových obytných a polyfunkčných<br />
domov. Ste pripravení na túto situáciu?<br />
Je pravda, že sme zachytili stavebný<br />
boom v metropole Slovenska.<br />
Investori a developerské spoločnosti<br />
zhodnotili náš nový prístup k poskytovaným<br />
službám a našli si cestu k výhodám<br />
CZT. Je to pre nás aj výzva obstátia v konkurenčnom<br />
boji. Myslím si, že to zvládame<br />
aj vďaka dobrému prístupu našich marketingových<br />
a obchodných aktivít, čoho výsledkom<br />
sú novo pripojené a pripravované<br />
stavby. Môžeme sa pochváliť objektmi<br />
ako sú: III veže, Rozadol, Národné tenisové<br />
centrum, Bória, UNIVERSO, Eden<br />
park, RUSTICA, CUBICON atď. Zásah krízy<br />
do našich plánov v tejto oblasti sa prejaví<br />
hlavne posunom alebo dĺžkou výstavby<br />
jednotlivých plánovaných stavieb.<br />
Mám záujem spolu s mojimi spolupracovníkmi<br />
posúvať našu spoločnosť stále<br />
ďalej, zdokonaľovať ju a vyprofilovať na<br />
modernú a konkurencieschopnú spoločnosť,<br />
ktorá bude aj v budúcnosti patriť medzi<br />
lídrov v teplárenstve na Slovensku. <br />
Marec 2009<br />
17
Šport<br />
Mal som to šťastie, že som<br />
precestoval poriadny kus<br />
sveta. A videl som zblízka, ako<br />
kde žijú. Napríklad v belgickom<br />
Louvene. Do areálu Katolíckej<br />
univerzity sme v roku 1979 prišli<br />
utrmácaní po dlhej ceste autobusom<br />
za úspechom – volejbalisti<br />
ČH Bratislava tam vyhrali Európsky<br />
pohár majstrov. Ubytovali<br />
sme sa v hale, kde sa skrývalo<br />
vyše troch desiatok telocviční.<br />
Mala aj ubytovňu pre nenáročných.<br />
Vedľa bolo ihrisko s osvetlenou<br />
atletickou dráhou, po ktorej<br />
ešte aj v nočnej hodine behalo<br />
zopár študentov. Stačilo zájsť<br />
po loptu do požičovne, ktorá<br />
bola otvorená do polnoci, a hrali<br />
sme odušu. Ráno nám domáci<br />
ukázali telocvičňu za telocvičňou<br />
– pre hádzanú, basketbal,<br />
volejbal, šermiarov, vzpieračov,<br />
zápasníkov, boxerov, gymnastky<br />
– športové aj umelecké, tenis,<br />
stolný tenis, bedminton – všetko<br />
osve, iba v niektorých prípadoch<br />
s možnosťou posuvnej steny<br />
a montovanej tribúny. Krytý<br />
bazén bol samozrejmosťou. Čosi<br />
podobné sme videli v Toulou se<br />
na MS 1986 vo volejbale mužov.<br />
Štuttgart počas ME 1989 vo volejbale<br />
žien umožnil spoznať vplyv<br />
harmonizovanej predstavy firmy<br />
a mesta vo vytváraní podmienok<br />
pre zdravie ľudí. Mercedes<br />
známy vzorovou starostlivosťou<br />
o zamestnancov a ich rodinných<br />
príslušníkov v poskytovaní rekreačných<br />
športových možností<br />
svoju povesť znásobil koordinovaným<br />
postupom s mestom<br />
pri budovaní športových štadiónov<br />
a areálov. Najnovšia je skúsenosť<br />
z čínskeho Nankingu.<br />
Olympijské hry 2008 nepriniesli<br />
moderné športoviská iba pre Peking,<br />
ale aj južné hlavné mesto<br />
dostalo areál, ktorý spĺňa svetové<br />
kritériá.<br />
U nás za ostatných dvadsať<br />
rokov zmizlo zo športovej mapy<br />
Bratislavy viac ako 20 areálov!<br />
Okrem iných aj Vinohrady, Matador,<br />
Patrónka, Devín, ďalej jediný<br />
cyklistický velodróm, krytá<br />
plaváreň Centrál (paradox: budovali<br />
ju vyše 15 rokov, dodýchala<br />
ani nie po piatich...), starý<br />
Grössling. Výpočet nie je kompletný<br />
– už je spečatený osud<br />
futbalového štadióna Artmedie<br />
Petržalka, zápasníckej haly Dunajplavby,<br />
haly v PKO, vodáckeho<br />
areálu Karlova Ves. A človek<br />
by neuveril – v ohrození je<br />
i areál Interu s jedinou atletickou<br />
tartanovou dráhou a futbalovým<br />
Foto: M. Nemec<br />
Najvyšší čas<br />
pretrieť si zrak<br />
ihriskom s umelou trávou. Náš<br />
najväčší štadión na Slovane pripomína<br />
invalida (má 70 rokov)<br />
a nespĺňa parametre pre medzištátne<br />
stretnutia a medzinárodné<br />
súťaže... Zápasy reprezentácie<br />
SR v kvalifikácii na MS a ME<br />
hlavné mesto v nasledujúcich<br />
rokoch neuvidí! A ktovie, ako to<br />
bude s hokejovými MS 2011...<br />
Kto je taký slepý, že nevidí<br />
priamu úmeru medzi chýbajúcimi<br />
športoviskami a pribúdajúcimi<br />
narkomanmi, kriminálnikmi,<br />
extrémistami? Kto neeviduje<br />
prax vo vyspelých krajinách<br />
(stačí sa pozrieť do Čiech, kde za<br />
20 rokov zrekonštruovali alebo<br />
nanovo vybudovali všetky štadióny,<br />
na ktorých sa hrá najvyššia<br />
futbalová aj hokejová súťaž)?<br />
Zlatý fond na vidieku<br />
Nazdávate sa, že zemebažní<br />
developeri nemali chuť na Zámocký<br />
park v Malackách alebo<br />
v Stupave? Našťastie, nepochodili<br />
ani s plnými mešcami. Na chválu<br />
oboch miest patrí, že športové<br />
objekty v nádhernom prostredí<br />
revitalizovali. Hoci pretekajúca<br />
voda v stupavskej hale je výzvou<br />
zaplátať diery a nekaziť dojem<br />
zo stretnutí diplomatov, ale<br />
aj všetkých športovania chtivých<br />
nadšencov (verím, že Stupavčania<br />
obnovia aj kúpalisko). Tam,<br />
kde si vedeli udržať podmienky,<br />
tam sa veru darí. Preto Stupava<br />
môže organizovať tenisové turnaje<br />
ETA a Open Slovak, aj medzinárodný<br />
mládežnícky turnaj<br />
vo floorbale Stupava Cup. Keď<br />
sme už pri netradičnom športe,<br />
v neďalekom Lozorne si vybudovali<br />
hokejbalový štadión, čím<br />
umožnili hokejbalistom postup<br />
do najvyššej súťaže. A golfový<br />
klub Pegas ponúka náročným<br />
držať krok so svetovou módou.<br />
Bernolákovo je ďalším magnetom<br />
pre golfistov. V Častej využívajú<br />
prírodu na zaktivizovanie<br />
všetkých usporadúvaním vytrvalostného<br />
behu Mraznické chodníčky<br />
a turistickým pochodom<br />
Častovská päťdesiatka. Siláci<br />
súperia v silovom trojboji. Viničky<br />
uprednostnili iný netradičný,<br />
zato veľmi pekný šport – lukostreľbu.<br />
Každému odporúčam<br />
navštíviť tamojší areál, ktorý<br />
vznikol šikovným manažovaním<br />
vedenia obce a miestnych podnikateľov.<br />
Privítali najlepších<br />
juniorov Európy, ktorí na jednom<br />
mieste našli všetko – ubytovanie,<br />
stravovanie a nádherné<br />
podmienky na špičkové výkony.<br />
Šenkvičania areál bývalej tehelne<br />
premenili na motokrosový areál<br />
špičkových parametrov. Rovnako<br />
ak nie ešte viac propagujú<br />
túto dedinku pozemní hokejisti.<br />
Uprostred februára reprezentovali<br />
Slovensko vo finálovom turnaji<br />
PEM vo francúzskom Cambrai.<br />
Reprezentantov dodávali dlhodobo<br />
aj stolní tenisti Malaciek<br />
a basketbalisti Pezinka, ktorí sa<br />
pýšia viacerými titulmi majstrov<br />
Slovenska. Osobitnú pozornosť<br />
si zaslúži vodácky areál v Čunove.<br />
Je učebnicovým príkladom,<br />
aké ovocie môže priniesť osobná<br />
zaangažovanosť, zápal za užitočnú<br />
vec. O jeho zrod sa pričinil<br />
osobne bývalý riaditeľ Vodohospodárskej<br />
výstavby Július Binder.<br />
Škoda len, že je už v dôchodku.<br />
Väčšina z veľkorysých plánov<br />
ponúknuť svetu a záujemcom<br />
komplexný vodácko-rekreačný<br />
areál s potrebnou infraštruktúrou<br />
zostala na papieri. Preto nemôžeme<br />
usporiadať majstrovstvá<br />
sveta. Bez hotela, parkovísk, kultúrnych<br />
občerstvovacích objektov<br />
a potrebnej infraštruktúry to<br />
nepôjde. V komplexnom projekte<br />
sa počítalo aj s podporou jachtingu,<br />
prístav však pri Čunove<br />
aj Gabčíkove chýba. A keď sme<br />
pri vode, nemožno vynechať potenciál<br />
seneckých jazier. Doba si<br />
vyžaduje jasné smerovanie ich<br />
rozvoja: budú slúžiť výlučne rekreácii,<br />
alebo niečo sa ujde aj výkonnostnému<br />
športu? Pre profesionálov<br />
je určený malebný futbalový<br />
stánok, ktorý na brehu jazera<br />
vybudoval SFZ aj za pomoci<br />
financií FIFA.<br />
Udržať tento zlatý ľudský<br />
fond a aktivity v prospech zdravej<br />
výchovy mládeže sa usilujú<br />
v Bratislavskom kraji naďalej.<br />
O svojej filozofii sa zdôveril aj<br />
župan Vladimír Bajan: „Prioritou<br />
Bratislavského samosprávneho<br />
kraja v oblasti športu je<br />
zvýšenie pohybovej výchovy<br />
žiakov na školách prostredníctvom<br />
súťaží v kolektívnych alebo<br />
individuálnych športových<br />
disciplínach tak, ako to bolo<br />
napr. pri organizovaní Olympijského<br />
festivalu detí a mládeže<br />
v spolupráci s FTVŠ UK.<br />
Každoročne sa zameriavame na<br />
podporu pravidelných mimovyučovacích<br />
aktivít v školách.<br />
Zorganizovali sme majstrovstvá<br />
stredných škôl vo florbale, podporujeme<br />
účasť stredoškolákov<br />
na športových súťažiach v zahraničných<br />
partnerských regiónoch.<br />
Od roku 2007 realizujeme<br />
projekt Lyžiarske centrum,<br />
prispievame na materiálne zabezpečenie<br />
škôl, v spolupráci<br />
s krajským školským úradom<br />
organizujeme turnaj v malom<br />
futbale na umelej tráve pre žiakov<br />
základných škôl.<br />
Masový šport podporujeme<br />
v rámci dostupných možností<br />
rekonštrukciou, modernizáciou,<br />
zlepšovaním materiálno-technickej<br />
základne a následným sprístupnením<br />
ihrísk pri stredných<br />
školách verejnosti. Vlani sme sa<br />
rozhodli poskytovať študentom<br />
našich stredných škôl aj župné<br />
štipendiá okrem iného i za do<br />
18 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Šport<br />
Foto: M. Nemec<br />
siahnuté výsledky v športových<br />
súťažiach, ktoré chápeme nielen<br />
ako vyjadrenie uznania a podpory,<br />
ale i ako motiváciu pre ďalších<br />
študentov.“<br />
Vodácky areál v Čunove.<br />
Kauza: dejisko MS 2011<br />
Verejnosť zaujala vlani aj zaangažovanosť<br />
župana Bajana pri<br />
riešení pretrvávajúceho problému<br />
s výstavbou vhodného zimného<br />
štadióna – dejiska MS 2011.<br />
Sám to zdôvodňuje takto: „Bratislavský<br />
samosprávny kraj, hlavné<br />
mesto Bratislava a i Slovenská republika<br />
ako členský štát EÚ takýto<br />
komplex potrebuje – a komplexom<br />
myslím nielen multifunkčnú<br />
arénu, ale aj plaváreň či akvapark.<br />
Rozhodli sme sa pre vlastnú iniciatívu.<br />
Jeho výstavbou pozdvihneme<br />
medzinárodnú prestíž SR<br />
organizovaním minimálne 100<br />
medzinárodných kultúrnych, spoločenských<br />
i športových projektov<br />
počas roku, ktoré doteraz nebolo<br />
možné organizovať pre absenciu<br />
priestoru poskytujúceho dostatočný<br />
komfort pre návštevníkov.<br />
Aréna stojaca na rozhraní troch<br />
štátov povedie k zlepšeniu kultúrnych<br />
vzťahov a domácim aj zahraničným<br />
návštevníkom ponúkne<br />
široké spektrum športových a kultúrnych<br />
možností. Architektonickým<br />
dotvorením areálu vznikne<br />
lokalita, kde sa bude dať relaxovať<br />
bez ohľadu na to, či sa práve<br />
koná kultúrne, alebo športové podujatie.<br />
K výstavbe tejto modernej<br />
multifunkčnej arény sa pozitívne<br />
vyjadrili i viaceré slovenské športové<br />
zväzy, na ktoré sme sa obrátili<br />
s otázkou možného využitia<br />
arény pre potreby usporiadania<br />
špičkových podujatí v ich športových<br />
odvetviach. Ako predseda<br />
BSK som podnikol všetky potrebné<br />
kroky, aby sme spoločne s poslancami<br />
kraja poskytli našim občanom<br />
ďalšiu možnosť na ich kultúrne<br />
i spoločenské vyžitie. Bratislava<br />
a jej okolie potrebuje nielen<br />
hokejovú halu, ale predovšetkým<br />
multifunkčný štadión, ktorý bude<br />
slúžiť pre každého, v každom ročnom<br />
období a bude poskytovať čo<br />
najširší sortiment služieb. Zastupiteľstvo<br />
schválilo kúpu pozemku,<br />
v decembri minulého roka sme získali<br />
právoplatné územné rozhodnutie<br />
a v súčasnosti pracujeme na<br />
doladení finančného modelu a stavebnom<br />
povolení.“<br />
Nebolo by to Slovensko, aby<br />
sme najprv dlho nerozhodne<br />
prešľapovali na mieste a keď<br />
nám horí pod nohami, tak sa<br />
súbežne pustíme do realizácie<br />
dvoch veľkých projektov – dejiska<br />
MS 2011. Po dvoch rokoch<br />
tápania a napriek prísľubu prezidenta<br />
SR Ivana Gašparoviča<br />
na schvaľovacom kongrese IIHF<br />
o výstavbe nového štadióna vyhrala<br />
alternatíva s rekonštrukciou<br />
starého Zimného štadióna<br />
Ondreja Nepelu. Mimochodom,<br />
má 70 rokov a tri drobné rekonštrukcie<br />
za sebou. S prácami sa<br />
má začať po skončení tohtoročnej<br />
sezóny v apríli. Vláda rozhodla,<br />
že ju podporí sumou 40,5<br />
mil. eur. Predpokladaná hodnota<br />
rekonštrukcie je 60 mil. eur<br />
bez DPH, dokončenie je naplánované<br />
na začiatok roka 2011.<br />
Zatiaľ je to na papieri.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Vizualizácia návrhu novej športovej haly v Petržalke.<br />
Quo vadis<br />
Vrcholový šport tu za ostatné<br />
roky značne upadol. Systémová<br />
chyba sa stala v čase, keď sa<br />
štát ulakomil na výťažok Športky,<br />
v súčasnosti Tiposu, a šport stratil<br />
potrebné ekonomické zázemie<br />
a tým aj spoločenskú prestíž. Veľkým<br />
hriechom bolo zrušenie systému<br />
výchovy talentovanej mládeže,<br />
ktorý sa budoval dlhé roky<br />
s preberaním progresívnych prvkov<br />
zo športovo najvyspelejších<br />
krajín sveta. Retardérom na ceste<br />
vpred zostala pretrvávajúca ťažkopádna<br />
organizácia športu.<br />
Ako je možné, že Česi nám po<br />
rozdelení v športe tak markantne<br />
ušli? Nerobí im problém prebojovať<br />
sa na MS a ME vo futbale<br />
aj v iných kolektívnych športoch,<br />
permanentne bojovať o medaily<br />
na hokejových MS i ZOH, navyše<br />
byť na očiach v netradičných<br />
športoch. Odpovieme rečou faktov.<br />
Po prvé: príjem SAZKY ide<br />
do pokladnice športovej organizácie.<br />
Po druhé: systém výchovy<br />
talentovanej mládeže zo 70. a 80.<br />
rokov zachovali a s ním i trénerské<br />
autority. Po tretie: legislatíva<br />
myslí aj na šport. Okrem iného<br />
likvidovať športoviská bez náhrady<br />
nemožno, sponzorstvo<br />
v športe je daňovo upravené, reprezentanti<br />
– veteráni majú tzv.<br />
zásluhové príplatky k dôchodkom,<br />
resp. v prípadoch sociálnej<br />
núdze. Po štvrté: dohoda športových<br />
zväzov a klubov s televíznymi<br />
spoločnosťami umožňuje<br />
veľkorysú propagáciu športu<br />
(vysielajú až tri špecializované<br />
programy: ČT 4, NOVA Sport<br />
aj Sport 1, priame prenosy má<br />
v ponuke ešte Prima).<br />
Sotva pri likvidácii športovísk<br />
a voľných plôch (konkretizovali<br />
sme bratislavský príklad) väčšina<br />
primátorov a mestských zastupiteľstiev<br />
rozhodovali podľa<br />
zdravého úsudku a komplexných<br />
spoločenských potrieb.<br />
Zrejme nie náhodou dlhé desaťročie<br />
nikomu nechýbal hlavný<br />
architekt hlavného mesta SR<br />
a keď pozíciu obsadil renomovaný<br />
prof. Šlachta, tak poslanci<br />
mu okamžite obmedzili právomoci...<br />
Vo všetkých vyspelých<br />
krajinách platia presné urbanistické<br />
normy o tom, koľko športovísk<br />
a voľných plôch má byť<br />
na štvorcovom kilometri zastavanej<br />
plochy a zákony nedovolia<br />
búrať staré športovisko, aby<br />
nevzniklo nové. Len u nás to<br />
tak nie je.<br />
Alarmujúce sú analýzy vekového<br />
zloženia reprezentácií. Pred<br />
MS 2011, ktoré by v ére samostatnej<br />
SR boli po prvýkrát u nás,<br />
medzi expertmi nevládne optimizmus.<br />
V ostatných športoch<br />
situácia nie je o nič lepšia. Pri<br />
slovách Vladimíra Millera, ktorý<br />
viedol slovenské olympijské<br />
misie v Aténach i Pekingu, doslova<br />
mrazí: „Čo Atény naznačili,<br />
Peking potvrdil – slovenskej športovej<br />
reprezentácii čoraz výraznejšie<br />
chýba mladá generácia. Na OH<br />
2008 z našich športovcov dve tretiny<br />
mali 30 a viac rokov. Do 23<br />
rokov boli iba piati. S výnimkou<br />
vodného slalomu a streľby dievčat<br />
nie sú žiadne talenty. Slovenský<br />
šport bez zásadného riešenia bude<br />
čoraz slabší.“<br />
„Športu ako takému by na Slovensku<br />
možno pomohli niektoré<br />
legislatívne zásahy, napr. keby<br />
boli pozemky určené na výstavbu<br />
športovísk vyňaté z povinnosti<br />
platiť za vyňatie z pôdneho fondu<br />
alebo ak by podnikatelia mali možnosť<br />
odpočítateľnej položky pri daňovom<br />
priznaní v súvislosti s aktivitami,<br />
smerujúcimi k podpore<br />
športu. Veľkým prínosom by určite<br />
bola zmena v oblasti tipovacích<br />
súťaží, aby sa výťažok z nich opäť<br />
dostával späť na podporu športu.<br />
Pozitívnym krokom by bolo aj<br />
sprehľadnenie systému množstva<br />
športových zväzov, klubov, asociácií<br />
a rôznych centier, ktoré často<br />
len hltajú vzácne financie na administratívne<br />
náklady,“ myslí si<br />
Vladimír Bajan.<br />
<br />
Michal Kriško<br />
Marec 2009<br />
19<br />
Foto: archív BSK
Kultúra<br />
9 až 14 rokov. Môžu študovať za podmienok,<br />
ako vysokoškolskí študenti (na imatrikulácii<br />
dostanú indexy a na promócii diplomy<br />
absolventa). Témy vychádzajú z profesijného<br />
zamerania profesorov, ale sú prispôsobené<br />
veku a záujmom detí. Po prednáške<br />
môžu deti klásť profesorom otázky. Pre študentov<br />
je pripravený i zaujímavý sprievodný<br />
program vo forme exkurzií a kultúrnych podujatí.<br />
Prednášky vychádzajú i vo forme knižnej<br />
publikácie, vrátane dokumentárnych fotografií<br />
a pútavých ilustrácií. Detská Univerzita<br />
získala cenu Humanitnej rady 2005.<br />
Kultúra je, len ju treba<br />
chcieť nájsť<br />
Kam za kultúrou je otázka, ktorú si v Bratislavskom samosprávnom kraji netreba veľmi<br />
klásť. Pravda, ak máme o ňu skutočný záujem a čas aj chuť sa príjemne rozptýliť. Do<br />
hlavného mesta je to z okrajových častí regiónu iba okolo 60 kilometrov. Ale ak chceme<br />
byť európski, môžeme si aj v mestečkách či väčších obciach z ročného kultúrneho<br />
programu vyhliadnuť niektoré podujatia a tešiť sa na ne veľa týždňov vopred. Potom<br />
sa z nich stane ozajstný sviatok a je z čoho vyberať.<br />
Od divadla k univerzite<br />
Bratislavskému samosprávnemu kraju<br />
leží kultúra takpovediac na srdci. O kultúrne<br />
zariadenia, ktoré má vo svojej správe, sa<br />
príkladne stará a tie sa za pozornosť divákov<br />
a správcu odmieňajú vysokou úrovňou<br />
produkcie žnúcou množstvo významných<br />
ocenení.<br />
Divadlo Aréna patrí svojou tradíciou medzi<br />
najstaršie divadlá v Bratislave. Založené<br />
bolo v roku 1828 na petržalskom brehu Dunaja,<br />
v blízkosti historického verejného parku.<br />
Spočiatku slúžilo ako letné divadlo – nekrytý<br />
amfiteáter, odtiaľ názov Aréna. V roku<br />
1898 na jej mieste postavili novú divadelnú<br />
budovu, ktorej vzhľad je aj teraz takmer nezmenený.<br />
Tu začínal veľký divadelný mág<br />
rakúskej scény Max Reinhardt. V roku 1994<br />
slovenský mím Milan Sládek založil nadáciu<br />
za obnovenie Divadla Aréna a v nasledujúcom<br />
roku sa začalo z rekonštrukciou.<br />
Od roku 2002 divadlo vedie populárny herec<br />
Juraj Kukura. Jeho zásluhou je z Arény multižánrové<br />
divadlo, kde sa hrá súčasná i klasická<br />
činohra, opera, muzikál, tanečné predstavenia<br />
a popové, rockové i džezové koncerty.<br />
Jeden z najväčších úspechov divad la sa<br />
spája s hrou Edwarda Albeeho Koza alebo<br />
Kto je Sylvia?, ktorá získala päť nominácií<br />
a vyhrala dve prestížne ceny Dosky 2004 (Juraj<br />
Kukura za najlepší mužský herecký výkon<br />
a Emília Vášáryová za najlepší ženský<br />
herecký výkon). Obaja protagonisti tiež získali<br />
výročnú cenu Literárneho fondu.<br />
Veľkým úspechom divadla je od roku 2005<br />
vlastná monodráma Tiso, príbeh katolíckeho<br />
kňaza a prezidenta prvého slovenského<br />
„bábkového” štátu Jozefa Tisa v podaní Mariána<br />
Labudu, ktorý zaň získal cenu Dosky<br />
2005 za najlepší mužský herecký výkon<br />
a hra bola ocenená ako najlepšia hra roku.<br />
Na túto hru svojím spôsobom nadväzuje<br />
dráma Viliama Klimáčka Dr. Gustáv Husák<br />
(Väzeň prezidentov – prezident väzňov).<br />
Okrem divadelných predstavení Divadlo<br />
Aréna organizuje aj iné projekty. Od roku<br />
2003 sú to „noci” – celonočné polymúzické<br />
komponované programy v réžii Jozefa Bednárika,<br />
v ktorých účinkujú poprední slovenskí<br />
i zahraniční umelci – Židovská noc<br />
(2003), Rakúska noc (2004), Nemecká noc<br />
(2005), Švajčiarska noc (2007) a Talianska<br />
noc (2008). Počas jednej noci majú návštevníci<br />
divadla príležitosť spoznať kultúru geograficky<br />
blízkych, zato kultúrne odlišných<br />
krajín, spolu s ich tradíciami, zvykmi, jazykmi<br />
a v neposlednom rade i gastronómiou.<br />
Zvlášť úspešným podujatím Divadla Aréna<br />
spolu s Univerzitou Komenského každoročne<br />
je od roku 2003 jedinečný projekt počas<br />
letných prázdnin Detská Univerzita Komenského<br />
pre deti z celého Slovenska vo veku<br />
... a späť k divadlu<br />
Ďalšie v správe Bratislavského samosprávneho<br />
kraja a rovnako úspešné je divadlo<br />
Astorka Korzo '90 s mnohoročnou<br />
tradíciou, známe tiež úzkou spoluprácou<br />
s predčasne nebohým spisovateľom<br />
a dramatikom Rudom Slobodom, autorom<br />
zvlášť úspešnej hry Armagedom na<br />
Grbe. Divadlo Astorka Korzo´90 sa hlási<br />
k tradícii Divadla na korze (administratívne<br />
zrušeného v čase normalizácie), ktoré<br />
sa preslávilo objavnými dramaturgickými<br />
a režijnými postupmi – najmä vo vzťahu<br />
k modernej svetovej klasike. Začiatky Astorky<br />
sú preto neodmysliteľné späté nielen<br />
s ideou Divadla na korze, ale i účinkovaním<br />
bývalých členov Divadla na korze (Július<br />
Satinský, Stanislav Dančiak, Marián<br />
Labuda, Zora Kolínska). Divadlo od svojho<br />
vzniku pravidelne spolupracuje s Milanom<br />
Lasicom, ktorý stvárnil o. i. titulnú postavu<br />
v kultovej inscenácii Cyrano.<br />
V súčasnosti Astorka Korzo 90 uvádza divácky<br />
atraktívny repertoár založený na osobnostnom<br />
herectve plejády hviezd súboru,<br />
ktorý tvoria najvýznamnejšie herecké osobnosti<br />
Slovenska (Zita Furková, Zuzana Kronerová,<br />
Szidi Tóbiás, Anna Šišková, Marta<br />
Sládečková, Vlado Černý, Boris Farkaš, Ady<br />
Hajdu, Miroslav Noga, Matej Landl, Peter Šimun).<br />
Popri nich sa do povedomia verejnosti<br />
dostala i najmladšia herecká generácia (Petra<br />
Vajdová, Lucia Gažiová, Juraj Kemka, Róbert<br />
Jakab, Lukáš Latinák, Marián Miezga)<br />
a ich účinkovanie na medzinárodných podujatiach<br />
je vždy reprezentatívnou udalosťou<br />
slovenskej kultúry. Astorka vystupovala už aj<br />
na iných kontinentoch – v Amerike, Austrálii<br />
a pravidelne hosťuje v Českej republike. Pred<br />
troma týždňami sa v Prahe uskutočnili zvlášť<br />
úspešné každoročné, už tradičné Dni Astorky<br />
vo Švandovom divadle v Prahe.<br />
Astorka je známa v Poľsku, Maďarsku,<br />
Veľkej Británii, Rusku, Bielorusku, Estónsku.<br />
V roku 1998 divadlo získalo Cenu primátora<br />
hlavného mesta SR Bratislavy – rytiera Rolanda<br />
a od roku 2005 je držiteľom Výročnej<br />
ceny Samuela Zocha za rok 2004.<br />
Bábky pre malých aj veľkých<br />
Pred niekoľkými dňami malo sviatok<br />
v podobe premiéry hry Kráska a zviera<br />
Bratislavské bábkové divadlo, na ktorého<br />
hrách vyrástlo už niekoľko slovenských generácií.<br />
Jeho herci chodia za malými divák<br />
20 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Kultúra<br />
Predstavenie je zaznamenané na videozáznam,<br />
ktorý zostáva v majetku MŠ. Tá<br />
ho môže ďalej šíriť pre rodičov a deti a na<br />
inšpiráciu vo svojej pedagogickej práci.<br />
Za hranicami hlavného mesta<br />
Regionálny kultúrny život v Bratislavskom<br />
samosprávnom kraji tiež nevymrel, hoci jeho<br />
obyvatelia často denne cestujú za prácou.<br />
Príkladom početných aktivít je Malokarpatské<br />
osvetové stredisko v Modre zamerané na<br />
rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Stará<br />
sa o ňu nad rámec mesta Modra a nie raz<br />
i nad rámec okresu Pezinok. Poskytuje poradenstvo<br />
realizátorom osvetovej činnosti<br />
(miestnym a mestským osvetovým zariadeniam,<br />
združeniam, spolkom, záujmovým organizáciám,<br />
súborom i jednotlivcom), organizuje<br />
a realizuje súťaže, festivaly, prehliadky,<br />
výstavy a iné aktivity v záujmovo-umeleckej<br />
a výchovno-vzdelávacej oblasti, organizuje<br />
kurzovú činnosť, zabezpečuje spracovávanie<br />
informácií, pôsobí aj ako informačné centrum<br />
pre malokarpatský región, zastrešuje<br />
činnosť združenia Malokarpatská vínna cesta,<br />
podieľa sa na príprave a realizuje kultúrne<br />
časti malokarpatského vinobrania v Pezinku<br />
a v Modre, Svätojurských hodov, vydáva<br />
časopis Vidiečan, ktorý vychádza ako dvojmesačník<br />
a pravidelne prináša zaujímavosti<br />
o kultúrno-spoločenskom dianí v regióne.<br />
V týchto dňoch sa uskutočňuje po Malokarpatskom<br />
slávikovi, súťaži spevákov –<br />
amatérov v populárnej piesni, ktorého finálové<br />
kolo bude v máji, už druhé veľké podujatie<br />
v gescii osvetového strediska. Je ním celoštátna<br />
súťaž sólistov tanečníkov v ľudovom<br />
tanci Šaffova ostroha 2009. Po nej bude nasledovať<br />
rad ďalších tradičných umeleckých<br />
akcií. Okrem iných Krajská súťaž a prehliadka<br />
amatérskej tvorby a videotvorby Pezinok<br />
z najlepších tradícií našich rozprávkarov,<br />
kronikárov a spisovateľov, ktorí vo svojej<br />
práci a tvorbe uchovali krásu, bohatstvo,<br />
pestrosť a žánrovú rôznorodosť slovenskej<br />
reči a sú schopní citlivo rozvíjať tieto tradície<br />
vo vlastnom podaní.<br />
Na Divadelných konfrontáciách sa<br />
v pezinskom dome kultúry na jeseň predstavili<br />
Divadlo poézie KZNE SR z Bratislavy,<br />
Štúdio mladých Divadla na hambálku<br />
z Malaciek, Divadelný súbor GONG z Bratislavy,<br />
Divadlo na hambálku z Malaciek,<br />
Divadlo na kolene z Častej a Modranské<br />
kráľovské divadlo z Modry.<br />
Mladá generácia dáva o sebe vedieť vo<br />
Veľkých Levároch cez detský folklórny súbor<br />
Leváranek, bratislavskú Klnku, ktorá<br />
už má 30. rokov alebo súbor Poleno.<br />
Stupava je známa prehliadkou dychových<br />
hudieb Vinosadka, Veselá muzika<br />
Častovanka, Dolančanka, Svätojurská dychovka<br />
a ďalšími, ale aj jesennou prehliadkou<br />
coutry, blugrass, folk a trampskej hudby<br />
Strunobranie. Podobne známa je krajská<br />
prehliadka malých dychových hudieb<br />
Hrajte nám muziky vesele, kde sa zvyknú<br />
ukázať Sätojurská dychovka, Doľančanka,<br />
Častovanka, Senčanka, Grinavanka, Vinosadka<br />
aj dychová hudba Ivanka z Ivanky<br />
pri Dunaji. Výpočet by mohol pokračovať<br />
ďalším svedectvom existencie živej kultúry.<br />
Toto však nemá byť menný zoznam súborov,<br />
ale ukážka snahy o zachovanie umenia<br />
a jeho šírenie vo verejnosti.<br />
Vrcholom je krídlo<br />
„Čistý krištáľ a krídlo z neho symbolizujú<br />
jasnú a priezračnú myšlienku. Predstavuje<br />
ľudí, ktorí nás obohacujú svojimi myšlienkami,<br />
vedia sa povzniesť nad všedné okamihy<br />
a doletieť v prúde svojich myšlienok čo<br />
mi aj do materských škôl v celom regióne.<br />
Bratislavský samosprávny kraj v súčasnosti<br />
začal rekonštruovať budovu divadla, aby<br />
zodpovedalo najnovšej technike aj rastúcemu<br />
záujmu návštevníkov.<br />
Naostatok v hlavnom meste pod správou<br />
Bratislavského samosprávneho kraja robí<br />
záslužnú prácu divadlo Ludus. Funguje už<br />
niekoľko desaťročí, počas ktorých pomáha<br />
pri výchove detí a mládeže a vyrástli v ňom<br />
početní úspešní herci a herečky. Mottom divadla<br />
je Hra ako krídla fantázie, Hra oslobodzujúca<br />
od všednosti, konvencie a nepravdy,<br />
Hra ako kľúč k svetu a životu. V praxi to<br />
znamená, že dramaturgia divadla Ludus sa<br />
orientuje na pôvodné a súčasné hry s témou<br />
dospievania, hľadania, nachádzania seba samého<br />
a svojich hodnôt, aktuálne prežívané<br />
radosti a starosti, svetovú a domácu klasiku<br />
v interpretácii Ludusu, rozprávky klasické<br />
i sci-fi. Divadelné aktivity mimo priestoru<br />
tradičného javiska (plenérové a pouličné<br />
divadlo a interdisciplinárne umelecké produkcie)<br />
aj divadelné edukačné kompozície<br />
v duchu Komenského Škola hrou.<br />
Ludus pripravuje predstavenia pre mládež,<br />
staršie deti, divadelno-edukačné projekty pre<br />
deti predškolského veku, workshopy a detský<br />
divadelný tábor Harlekýn. Veľmi zaujímavý<br />
je projekt pre deti predškolského veku<br />
Sedmokrásky autoriek a režisérok Mariky<br />
Kecskésovej a Katky Kubovej. Hrá sa priamo<br />
v herni v materských školách, v divadelnej<br />
sále Ludus alebo na zájazdoch v malých sálach<br />
domov kultúry pre deti materských škôl<br />
a žiakov 1. – 3. ročníka základných škôl (družiny).<br />
Deti sa zoznamujú so žánrom bábkového<br />
divadla interaktívnou formou dramatickej<br />
hry, ktorá podporuje rozvíjanie fantázie,<br />
tvorivosti, rytmiky a vizuálnej predstavivosti<br />
v jednoduchom príbehu Sedmokrásky, ktorá<br />
hľadá odpovede na základné životné otázky:<br />
„Kto som?“, „Čo tu robím?“, „Aký som?“,<br />
„Kto ma potrebuje?“<br />
Sedmokráska sa stretáva s rôznymi formami<br />
života ( zvieratá, rastliny, prírodné<br />
živly, svetlo - slnko ), ktoré jej pomáhajú<br />
nájsť jej zmysel života. Deti – diváci spolu<br />
s hercami vytvárajú hravou formou (pesničky,<br />
pohyb, animácia) príbeh hľadania<br />
zmyslu existencie kvetiny - Sedmokrásky.<br />
Zážitok z predstavenia a spoločnej hry herečiek,<br />
bábok a detí nie je jednorazový.<br />
2009, druhý ročník celoslovenskej výtvarnoremeselnej<br />
súťaže pre deti a mládež V krajine<br />
remesiel 2009, ktorej cieľom je voviesť<br />
mladých do sveta, ktorý poznajú z rozprávok<br />
a ukázať im rozmanité veci, uvidieť nepoznané,<br />
neprebádané, zažiť dobrodružstvo.<br />
Každoročne sa uskutočňuje tiež krajská<br />
súťažná prehliadka rozprávačov Konc jak<br />
živé 2009. Jej poslaním je podporovať, rozvíjať,<br />
zaznamenávať a uchovávať estetické<br />
čaro, poznávacie a umelecké hodnoty pôvodného<br />
rozprávačstva vychádzajúceho<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
najďalej,“ uvádza sa na stránke BSK. Preto<br />
sa v novom Slovenskom národnom divadle<br />
20. apríla uskutoční už dvanásty rok prestížne<br />
udeľovanie cien významným slovenským<br />
osobnostiam Krištáľové krídlo. Ozajstné<br />
osobnosti našej spoločnosti budeme môcť<br />
vidieť v priamom prenose aj na našich obrazovkách<br />
a presvedčiť sa tak, že sú medzi<br />
nami tvoriví a hodnotní ľudia, o ktorých verejnosť<br />
stále málo vie.<br />
■<br />
<br />
Mária Šišuláková<br />
Foto: archív Divadla Aréna<br />
Marec 2009<br />
21
Školstvo<br />
školstvo – základ úspechu regiónu<br />
Základom úspešných spoločenských systémov, teda štátov, regiónov, miest a obcí sú kvalitné školstvo, vzdelaní, tvoriví a múdri ľudia.<br />
Bratislavský región je ekonomicky najvýkonnejší na Slovensku a k úspešným patrí i v celej strednej Európe. Za jeho prosperitou<br />
sú úspešní a motivovaní ľudia. Všetci prešli kvalitným vzdelávaním.<br />
Bratislavský kraj má bohatú históriu školstva<br />
a vzdelávania. Prvá škola v Bratislave<br />
sa spomína už v 12. storočí, pričom išlo<br />
o kapitulskú školu na Hrade. O farských<br />
školách pri Kostoloch sv. Michala, sv. Vavrinca<br />
a na Vydrici sa hovorí v historických<br />
materiáloch zo 14. storočia. V roku 1465 založil<br />
Matej Korvín Academiu Istropolitanu.<br />
To už bolo aj vtedajšiemu svetu známe, že<br />
bez dobrých škôl nejestvuje prosperita, hospodársky<br />
a spoločenský pokrok. K rozmachu<br />
školstva v kraji prišlo v 18. až 19. storočí,<br />
ktoré sú spojené aj s národnými a emancipačnými<br />
snahami. Dvadsiate storočie znamenalo<br />
pre Bratislavu vybudovanie silnej<br />
vzdelanostnej základne nielen v podobe celého<br />
spektra stredných a vysokých škôl, ale<br />
aj vedeckovýskumnej základne. Tá je základom<br />
prosperity regiónu dodnes.<br />
Školstvo vo vývoji<br />
Za posledných 15 rokov prešlo celé slovenské<br />
i bratislavské školstvo množstvom<br />
zmien. Treba si priamo povedať, že nie všetky<br />
boli pozitívne. Vo veľkej časti prípadov<br />
išlo iba o zmenu. Pre bratislavské školstvo<br />
bol významný rok 2002, keď sa v rámci decentralizácie<br />
preniesla zriaďovateľská kompetencia<br />
voči základným školám na obce,<br />
v našom prípade napríklad na Bratislavu<br />
a jej mestské časti, Pezinok, Malacky atď.<br />
a v oblasti stredných škôl na Bratislavský<br />
samosprávny kraj. Špeciálne školy a školy,<br />
ktoré pracujú so vzdelávacími programami<br />
vytvorenými na základe medzinárodných<br />
zmlúv (bilingválne školy) zostali v zriaďovateľskej<br />
kompetencii krajského školského<br />
úradu. Po roku 1989 sa v Bratislavskom kraji<br />
vytvorili podmienky aj na zriaďovanie škôl<br />
cirkevnými a súkromnými subjektmi.<br />
Bratislavský samosprávny kraj prevzal<br />
do zriaďovateľskej pôsobnosti od štátu<br />
vyše 80 stredných škôl.<br />
V auguste 2003 odbor školstva BSK urobil<br />
analýzy a dokončil materiál Súčasný<br />
stav a dlhodobý zámer rozvoja stredného<br />
školstva, ktorý následne ako základný strategický<br />
materiál prijalo zastupiteľstvo BSK.<br />
V auguste 2006 bol spracovaný inovovaný<br />
koncepčný materiál Súčasný stav školstva<br />
BSK a návrh opatrení na zefektívnenie jeho<br />
činnosti na nasledujúce obdobie, ktorý zastupiteľstvo<br />
tiež schválilo. V uplynulých<br />
dňoch zastupiteľstvo BSK prijalo materiál<br />
Situačná a výhľadová správa o stave a vývoji<br />
vzdelávania na stredných školách v zriaďovateľskej<br />
pôsobnosti BSK na roky 2009<br />
– 2013 s výhľadom do roku 2015. Aj tieto<br />
koncepčné materiály dokazujú, že školstvo<br />
je mimoriadne citlivou a dôležitou oblasťou,<br />
s ktorou sa spája úspešný rozvoj regiónu,<br />
ale aj to, že vedenie samosprávneho<br />
kraja i jeho zastupiteľstvo venuje školským<br />
témam mimoriadne významnú pozornosť.<br />
Čo podmieňuje kvalitu<br />
nášho školstva?<br />
Školu ako inštitúciu zabezpečujúcu výchovu<br />
a vzdelávanie možno tak trochu prirovnať<br />
k počítaču. Jej softvérom sú žiaci,<br />
učitelia, vzdelávacie programy a aktivity.<br />
Hardvér tvorí budova, materiálne a technické<br />
zabezpečenie. Hardvér i softvér by<br />
mali byť vo vyváženom stave.<br />
Bratislavský školský softvér tvorí, ak to<br />
trochu zjednodušíme, 38 658 žiakov základných<br />
škôl, 36 524 žiakov stredných<br />
škôl i 6 811 učiteľov vo všetkých druhoch<br />
a typoch regionálnych škôl. Kvalita vzdelávania<br />
je závislá od kvality učiteľov, ale aj<br />
od stavu ich prípravy a ďalšieho vzdelávania.<br />
Týmto smerom sa v kraji v posledných<br />
mesiacoch orientuje viac dopytovo zameraných<br />
projektov, pričom k najrozsiahlejším<br />
patrí projekt virtuálnej akadémie a moderného<br />
vzdelávania pre vedomostnú spoločnosť.<br />
Pozitívne impulzy pre bratislavské<br />
školstvo vzišli aj zo spolupráce s okolitými<br />
regiónmi v rámci projektu CENTROPE.<br />
Žiaľ, budovy škôl na Slovensku, Bratislavu<br />
nevynímajúc, stále nie sú v dobrom stave<br />
napriek tomu, že v posledných rokoch<br />
došlo k značným investíciám do opráv. Na<br />
tejto situácii sa podpisuje predovšetkým<br />
fakt, že priemerný vek budov škôl je 30<br />
až 40 rokov. Sú však i školy umiestnené<br />
v 100-ročných a starších budovách. Za<br />
posledných 10, až 20 rokov sa neotvárala<br />
v Bratislave nová budova školy.<br />
Prirodzene, nepriaznivá situácia v tejto<br />
oblasti nie je len v Bratislave, ale aj v iných<br />
krajoch.<br />
Od septembra 2008 sa aj bratislavské<br />
školy začlenili do procesu reformných<br />
zmien, najmä do obsahových reforiem.<br />
V krátkom čase väčšina škôl zvládla novú<br />
konštrukciu štátnych a školských vzdelávacích<br />
programov s tým, že v nasledujúcich<br />
štyroch rokoch sa bude postupne<br />
meniť obsah vzdelávania, ale aj atmosféra<br />
a kvalita práce školy. V tejto súvislosti sa<br />
kraj i jednotlivé školy snažia pripravovať<br />
nové projekty, ktoré možno financovať zo<br />
zdrojov EÚ.<br />
Za všetkým sú peniaze?<br />
V minulých rokoch i v súčasnosti ide na<br />
naše školstvo 3,7 – 3, 8 % z HDP, čo je na<br />
jednu – dve výnimky najnižšia suma v celej<br />
Európe. Štandardne európske krajiny vyčleňujú<br />
na školstvo 5,5 až 6 % z HDP (niektoré<br />
i viac – Francúzsko – 7,1 %, Fínsko 7 %,<br />
Dánsko 8,2 %). Normatívne financovanie<br />
neprinieslo školám v kraji dobré podmienky.<br />
Bratislavský kraj je nielen najvýkonnejší,<br />
ale aj najdrahší. Znamená to, že ak si<br />
riaditeľ školy v Bratislavskom kraji objedná<br />
akúkoľvek službu, odčerpá mu to z normatívnych<br />
zdrojov viac peňazí ako kdekoľvek<br />
inde na Slovensku. O to menej má potom<br />
na pomôcky, knihy, literatúru a pod.<br />
Bratislavské školy trpeli v minulosti ešte<br />
jednou disproporciou. Kým celé Slovensko<br />
mohlo čerpať peniaze z eurofondov na infraštruktúru,<br />
teda aj opravy budov škôl,<br />
Bratislava bola z toho vylúčená preto, že je<br />
ekonomicky najvyspelejším regiónom Slovenska.<br />
Školy na túto vysokú ekonomickú<br />
výkonnosť regiónu mali doplácať. Ministerstvo<br />
školstva nechcelo tento deficit systémovo<br />
riešiť. V novom plánovacom období<br />
2008 – 2013 sa situácia zmenila.<br />
Liek na objektívnosť<br />
v normatívoch?<br />
Na jednej strane sú normatívy z hľadiska<br />
stratégie asi pozitívnym riešením, ale<br />
systém si vyžaduje doladenie.<br />
Súčasný normatívny systém financovania<br />
školstva paradoxne spôsobuje, že školstvo<br />
Bratislavského kraja je z hľadiska finančného<br />
zabezpečenia zo štátnych zdrojov<br />
na tom spomedzi krajov SR najhoršie.<br />
Bratislava je 31. najdrahšie mesto na svete.<br />
Ono je drahé nielen pre občana, ale aj inštitúcie,<br />
ako sú školy.<br />
Bratislavský riaditeľ má oveľa ťažšiu situáciu<br />
ako riaditeľ kdekoľvek inde, ak chce<br />
zabezpečiť odbornosť a kvalifikovanosť vyučovania<br />
najmä niektorých predmetov. Platí<br />
to zvlášť pre učiteľov cudzích jazykov,<br />
informatiky, majstrov odbornej výchovy<br />
atď. Je to spôsobené aj tým, že v Bratislave<br />
si učiteľ nedokáže kúpiť byt za 800- či<br />
900-tisíc, ako to dokáže v Snine či Bardejove.<br />
Preto často odchádza za lepšie platenými<br />
miestami v iných oblastiach. Priemerný<br />
plat učiteľa v kraji je okolo 20-tisíc korún,<br />
čo je pod priemerom kraja zhruba o sedem–<br />
až osemtisíc. Učiteľa dokážu s jeho<br />
odbornosťou a vedomosťami oveľa lepšie<br />
zaplatiť súkromné firmy a iní zamestnávatelia.<br />
To spôsobilo, že zo školstva v kraji postupne<br />
odišiel zo sociálnych dôvodov celý<br />
rad výborných učiteľov, čo sa následne premietlo<br />
do horších výchovno-vzdelávacích<br />
výsledkov. Samosprávny kraj musí hľadať<br />
systémové opatrenia, aby zabezpečil spolu<br />
s riaditeľmi svojich škôl vysokú kvalitu odbornosti<br />
a kvalifikovanosti vyučovania.<br />
22 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Školstvo<br />
Zlaďovať potreby s počtami<br />
Snahou BSK je vybudovať takú sieť škôl,<br />
z ktorej budú vychádzať absolventi schopní<br />
sa adaptovať na širšie podmienky moderného<br />
trhu práce. Sieť stredných škôl<br />
v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK predstavovala<br />
spočiatku okolo 80 škôl a školských<br />
zariadení. Bola sčasti predimenzovaná,<br />
sčasti nezodpovedala nepriaznivo sa vyvíjajúcemu<br />
demografickému vývoju. Bola<br />
veľmi náročná na financovanie a prevádzkové<br />
náklady. Štruktúra siete škôl a zvlášť<br />
študijných odborov bola roztrieštená, preto<br />
si vyžadovala viaceré úpravy.<br />
Úsilím kraja bolo a naďalej je spolupracovať<br />
so zamestnávateľskou sférou, usmerňovať<br />
a podporovať odborné vzdelávanie<br />
v odboroch, kde nám už dnes chýbajú<br />
kvalifikovaní odborníci. Táto snaha BSK<br />
bude ešte účinnejšia a efektívnejšia, ak zamestnávateľská<br />
sféra bude venovať väčšiu<br />
pozornosť propagácii odborných profesií<br />
a následne možnosti uplatnenia. Je dôležité<br />
venovať pozornosť žiakom 9. ročníkov<br />
a presviedčať aj rodičov žiakov, že v súčasnosti<br />
práca pri stroji už nie je „špinavá“,<br />
je to práca opierajúca sa o najnovšie technológie,<br />
výpočtovú techniku, a čo je hlavné,<br />
na našom trhu práce každý absolvent<br />
nájde uplatnenie.<br />
Centrá odborného<br />
vzdelávania a prípravy<br />
Bratislavský kraj ako prvý na Slovensku<br />
prišiel so stratégiou, v ktorej rámci zabezpečenie<br />
kvality a efektívnosti odborného<br />
vzdelávania a prípravy začal koncentrovať<br />
do jedného organického celku, tzv. centra<br />
odborného vzdelávania a prípravy (COVP).<br />
COVP je hlavným odborným a komunikačným<br />
centrom za príslušnú skupinu odborov<br />
a odborných zameraní so školami v zriaďovateľskej<br />
pôsobnosti BSK, kde sa tieto odbory<br />
otvárajú v úzkej spolupráci so zamestnávateľmi,<br />
prípadnými novými investormi,<br />
ale aj s okolitými regiónmi a so zahraničím.<br />
Jednou zo základných požiadaviek na<br />
COVP je vysoká úroveň odbornosti pedagogických<br />
zamestnancov, priestorové podmienky<br />
umožňujúce rozvoj školy a vhodné<br />
materiálno–technické vybavenie. Model<br />
centier odborného vzdelávania si kraj experimentálne<br />
v rámci projektu centrá vzdelávania<br />
a informácií ako základ pre prispôsobovanie<br />
vzdelávania požiadavkám trhu práce<br />
úspešne odskúšal v šiestich školách.<br />
Dnes BSK postupne realizuje budovanie<br />
COVP v rámci projektov a existujúcej spolupráce<br />
so zamestnávateľmi.<br />
V súčasnosti sú vytvorené COVP:<br />
– centrum automobilového vzdelávania<br />
– centrum chemického vzdelávania<br />
– centrum poľnohospodárskeho vzdelávania<br />
– centrum potravinárskeho vzdelávania<br />
– centrum strojárskeho vzdelávania<br />
– centrum elektrotechnického vzdelávania<br />
– centrum stavebného vzdelávania<br />
Foto: dreamstime.com<br />
Vzhľadom na zvýšené nároky na komunikáciu<br />
so zamestnávateľmi, potrebu pružného<br />
reagovania na požiadavky trhu práce,<br />
tempo zmien v jednotlivých skupinách<br />
odborov a odborných zameraní, predpokladáme<br />
vznik ďalších centier odborného<br />
vzdelávania a prípravy, napr.:<br />
– centrum ekonomického vzdelávania<br />
– centrum vzdelávania v oblasti obchodu<br />
a služieb<br />
– centrum stredného pedagogického vzdelávania<br />
– centrum vzdelávania pre dopravu a logistiku<br />
dopravy<br />
Dobudovanie a modernizácia už existujúcich<br />
a vytvorenie nových centier odborného<br />
vzdelávania a prípravy je podmienené<br />
dostatkom finančných prostriedkov<br />
tak, aby ich materiálno-technické zabezpečenie<br />
zodpovedalo požiadavkám súčasného<br />
a perspektívneho vybavenia výrobnej<br />
a prevádzkovej praxe. Silným impulzom<br />
pre novú kvalitu v odbornom školstve<br />
a jeho prepojení na potreby zamestnávateľov<br />
a regiónu môže byť pripravovaný zákon<br />
o odbornom školstve.<br />
Úlohy BSK v najbližšom období<br />
Budúcnosť nám hovorí, že musíme smerovať<br />
k monotypnejším školám a uskutočneniu<br />
systémovej zmeny v tom, ktoré<br />
odbory štúdia sa budú kde otvárať tak,<br />
aby bola zabezpečená väčšia efektívnosť<br />
i vyššia kvalita materiálneho a technického<br />
vybavenia. BSK teraz zanalyzoval stav<br />
siete odborov i počtov žiakov v nich a pripravil<br />
návrh úprav tak, aby plán výkonov<br />
škôl vernejšie odrážal skutočné potreby zamestnávateľov<br />
i celého regiónu.<br />
V oblasti materiálneho a technického<br />
vybavenia sa kraj následne sústreďuje na<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
postupnú modernizáciu kľúčových škôl<br />
pre tú–ktorú oblasť.<br />
V našom kraji každoročne otvárame okolo<br />
240 odborov a odborných zameraní (Praha<br />
má okolo 210 odborov). Nimi zabezpečujeme<br />
obslužnosť regiónu vzdelávacími<br />
službami, ale aj fungovanie regiónu v oblasti<br />
služieb, stavebníctva, poľnohospodárstva<br />
atď. Tieto odbory musia byť v rámci<br />
kraja rozložené tak, aby sme boli kompatibilným<br />
prvkom fungovania nášho kraja<br />
vo všetkých sférach. Kritériom úspešnosti<br />
školy je úspešnosť jej absolventov v ďalšom<br />
vzdelávaní, resp. na trhu práce. Bratislavský<br />
kraj je charakteristický najnižšou<br />
mierou nezamestnanosti svojich občanov,<br />
napriek tomu stále nemôžeme byť so súčasným<br />
stavom spokojní. Z nášho pohľadu<br />
sú dôležité dve informácie:<br />
– ako sa uplatňujú absolventi našich škôl,<br />
najmä tých, ktoré pripravujú stredoškolákov<br />
na svoje povolanie, v praxi a koľko<br />
percent z nich nachádza či nenachádza<br />
uplatnenie,<br />
– aká je štruktúra absolventov podľa odborov<br />
a odborných zameraní, ako naše<br />
školy svojimi absolventmi pokrývajú<br />
potreby zamestnávateľov. Musí nás zaujímať<br />
otázka, či zabezpečujeme odborníkov<br />
pre všetky povolania, ktoré chod<br />
a fungovanie nášho regiónu vyžadujú.<br />
Prirodzene, musí nás zaujímať oveľa viac<br />
vecí – musí nás zaujímať, na rozdiel od minulosti,<br />
s akými vedomosťami a kompetenciami<br />
odchádza náš absolvent na trh práce,<br />
ako hodnotia jeho pripravenosť zapojiť sa<br />
do pracovného procesu zamestnávatelia,<br />
ako je pripravený na svoje ďalšie vzdelávanie<br />
a odborný rast.<br />
<br />
Ľubomír Pajtinka,<br />
poradca ministra školstva<br />
Marec 2009<br />
23
Sociálna starostlivosť<br />
Starostlivosť o ľudí je<br />
najvyššia priorita<br />
V ostatných rokoch narastá na celom Slovensku počet problémov, ktoré jednotlivci ani<br />
rodiny nie sú schopné riešiť samostatne. Pomocnú ruku musí podať štát prostredníctvom<br />
samosprávnych orgánov. Tak je to i v Bratislavskom samosprávnom kraji. S riaditeľkou<br />
odboru sociálnych vecí Milušou Budayovou hovorila publicistka Mária Šišuláková.<br />
■■ Mottom vášho sociálneho programu je výrok<br />
„Najväčšia a najdôležitejšia časť výchovy<br />
každého človeka je tá, ktorú si dal sám“.<br />
Ovplyvnil jeho výber zhoršujúci sa stav v socálnej<br />
oblasti spoločnosti?<br />
V tomto motte je skrytý význam slova<br />
„skúsenosť” (vplyv okolia, prostredia), ktorá<br />
ovplyvňuje správanie človeka od útleho<br />
detstva, či už v dobrom, alebo v zlom. Naším<br />
cieľom bolo v krátkej vete vystihnúť podstatu<br />
sociálneho programu, ktorý je zameraný na<br />
využívanie voľného času detí a mládeže. Domnievame<br />
sa, že pre mladých ľudí je veľmi<br />
dôležité, aby niekde patrili a boli akceptovaní.<br />
Napokon z našich vlastných zistení o stave<br />
a vývoji sociálnopatologických javov na<br />
území Bratislavského samosprávneho kraja<br />
sme zistili, že najrizikovejšie prostredie pre<br />
vznik sociálno-patologických javov u detí<br />
a mládeže je v prvom rade partia a v druhom<br />
rade nefunkčná rodina.<br />
■■ Azda najhoršia situácia je medzi deťmi<br />
a mládežou. Usilujete sa o prevenciu?<br />
Z ustanovenia § 76 zákona č. 305/2005<br />
Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej<br />
kuratele a o zmene a doplnení niektorých<br />
zákonov v znení neskorších predpisov,<br />
ktorý definuje kompetencie vyššieho<br />
územného celku pri výkone samosprávnej<br />
pôsobnosti, Bratislavský samosprávny kraj<br />
utvára podmienky na organizovanie opatrení<br />
sociál no právnej ochrany detí a sociálnej<br />
kurately na predchádzanie vzniku<br />
krízových situácií v rodine a na obmedzenie<br />
a odstraňovanie negatívnych vplyvov.<br />
Ide napríklad o utváranie podmienok pre<br />
prácu v oblasti domáceho násilia, organizovanie<br />
alebo sprostredkovanie účasti na<br />
programoch, tréningoch a aktivitách zameraných<br />
na plnenie funkcií rodiny, ponúknutie<br />
pomoci dieťaťu, rodičom pri riešení<br />
Foto: M. Nemec<br />
výchovných problémov, sociálnych a rodinných<br />
problémov, ako aj napríklad utváranie<br />
podmienok pre resocializáciu drogovo<br />
závislých a iné. Uvedenými opatreniami zabezpečujeme<br />
primárnu a sekundárnu prevenciu<br />
na svojom území, a to predovšetkým<br />
prostredníctvom zákonnej mmožnosti poskytovania<br />
finančného príspevku akreditovanému<br />
subjektu, právnickej a fyzickej osobe,<br />
ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej<br />
ochrany detí a sociálnej kurately podľa<br />
§ 10 citovaného zákona alebo obci. Prevenciou<br />
sa usilujeme najmä o zamedzenie nárastu<br />
sociálnopatologických javov.<br />
■■ Akú pomoc viete poskytovať v prípadoch,<br />
keď deti už podľahli zlým vplyvom vonkajšieho<br />
prostredia, alkoholu, drogám?<br />
Samosprávny kraj, ako aj zariadenie, obec,<br />
akreditovaný subjekt, škola, školské zariadenie<br />
alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti<br />
sú povinní poskytnúť dieťaťu okamžitú<br />
pomoc pri ochrane jeho života a zdravia,<br />
vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho<br />
práv a právom chránených záujmov, a to<br />
aj sprostredkovaním tejto pomoci. To platí<br />
aj vtedy, ak dieťa nemôže vzhľadom na svoj<br />
vek a rozumovú vyspelosť požiadať o pomoc<br />
samo, ale prostredníctvom tretej osoby.<br />
Pomoc prichádza vo forme poskytovaných<br />
opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej<br />
kurately, ktoré sa vykonávajú nie len<br />
pre dieťa, ale aj plnoletú fyzickú osobu, rodinu,<br />
skupinu a komunitu. Ide napríklad o poskytnutie<br />
informácií, sprostredkovanie účasti<br />
na programoch, ako aj možnosti riešenia<br />
takéhoto problému dobrovoľným pobytom<br />
v resocializačnom stredisku. Nástrojom efektívnej<br />
pomoci je kvalitná sociálna práca, rôzne<br />
metódy, techniky a postupy zodpovedajúce<br />
poznatkom spoločenských vied a poznatkom<br />
o stave a vývoji sociálnopatologických<br />
javov v spoločnosti. Jednotlivé opatrenia na<br />
seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú.<br />
Bratislavský samosprávny kraj preto spolupracuje<br />
v rozsahu svojej pôsobnosti s príslušnými<br />
úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,<br />
s akreditovanými subjektmi pôsobiacimi<br />
v Bratislavskom kraji, prípadne s inými kompetentnými<br />
orgánmi.<br />
■■ Rozlišujete pri poskytovaní pomoci prípady<br />
detí, ktoré sa dopustili páchania činu inak<br />
trestného, závislé, týrané prípadne vyžadujúce<br />
si ústavnú starostlivosť?<br />
Každé takéto dieťa si vyžaduje individuálny<br />
prístup, a teda aj použitie osobitných<br />
metód, techník a postupov sociálnej<br />
práce. Oblasť sociálnej kurately pre deti je<br />
však v kompetencii úradov práce, sociálnych<br />
vecí a rodiny. Taktiež umiestňovanie<br />
maloletých detí do príslušného zariadenia,<br />
v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť,<br />
ochranná výchova, predbežné opatrenie<br />
alebo výchovné opatrenie, sa uskutočňuje<br />
v súčinnosti úradov práce, sociálnych<br />
vecí a rodiny a súdu, a je v kompetencii<br />
štátu.<br />
■■ Ešte pred niekoľkými rokmi boli problémom<br />
aj možnosti pomoci pre týrané matky<br />
s deťmi a slobodné matky. Zmenila sa v BSK<br />
situácia k lepšiemu?<br />
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej<br />
ochrane detí a o sociálnej kuratele<br />
a o zmene a doplnení niektorých zákonov<br />
v znení neskorších predpisov umožňuje<br />
samosprávnym krajom zriadiť krízové<br />
stredisko, ak sa dieťa, rodina alebo plnoletá<br />
fyzická osoba nachádza v krízovej životnej<br />
situácii. Bratislavský samosprávny kraj<br />
eviduje krízové strediská zriadené akreditovanými<br />
subjektmi, je ich sedem, z toho<br />
štyri sú pobytovou formou. Situácia v BSK<br />
v tejto oblasti je monitorovaná a sme presvedčení,<br />
že je dostatočne zabezpečená.<br />
Intenzívna podpora rozvoja a rozširovania<br />
sociálnych služieb v rámci samosprávy<br />
za uplynulé obdobie umožnila vznik<br />
nových zariadení sociálnych služieb, prípadne<br />
rozšírenie kapacít už existujúcich,<br />
aj pre uvedenú cieľovú skupinu, teda pre<br />
týrané matky s deťmi a slobodné matky.<br />
V súčasnosti v rámci oblasť sociálnych služieb<br />
BSK zabezpečuje poskytovanie sociálnych<br />
služieb osobám, na ktorých je páchané<br />
násilie, osamelým matkám s deťmi<br />
a osamelým tehotným matkám prostredníctvom<br />
štyroch neverejných poskytovatelov,<br />
ktorými sú Maják nádeje, n. o., Brána<br />
do života, o. z., GALANT, n. o., Križovatky,<br />
n. o. Okrem zariadení núdzového<br />
bývania, zariadení dočasnej starostlivosti<br />
o deti a útulkov, ktoré vyššie uvedení neverejní<br />
poskytovatelia prevádzkujú, je pre<br />
spomínanú cieľovú skupinu zabezpečené<br />
24 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Sociálna starostlivosť<br />
i poskytovanie sociálneho poradenstva na<br />
viacerých miestach samosprávneho kraja.<br />
Zabezpečujú ich Bratislavská občianska<br />
poradňa, Pomoc pre nádej, Slovenská humanitná<br />
rada a ďalší.<br />
■■ Čo je Céčko?<br />
Cečko – Centrum pre rodinu v kríze je<br />
pilotný ročný projekt Bratislavského samosprávneho<br />
kraja realizovaný v rámci sociálneho<br />
programu na pomoc deťom, plnoletým<br />
fyzickým osobám a rodinám, ktoré sa<br />
náhle dostali do krízovej situácie. Céčko je<br />
určené piatim cieľovým skupinám. Ide o rodinu,<br />
kde rodič alebo dieťa je vo či po výkone<br />
trestu; o rodinu, kde rodič či dieťa má<br />
psychiatrické ochorenie, mentálne alebo fyzické<br />
postihnutie alebo v nej došlo k vážnemu<br />
ochoreniu, úrazu, úmrtiu člena rodiny;<br />
rodinu s deťmi pred alebo po rozvode; rodinu<br />
s deťmi s poruchami ADHD a mladistvé<br />
matky. Rodinám alebo členom rodiny,<br />
ktorí vyhľadajú pomoc Céčka, sa prostredníctvom<br />
koordinátora sprostredkuje pomoc<br />
u piatich partnerov projektu, ktorými sú<br />
akreditované subjekty. Rodinám alebo členom<br />
rodiny bude poskytovaná napríklad<br />
krízová intervencia, v rámci plnenia opatrení<br />
aj špeciálne poradenstvo, individuálne,<br />
párové či skupinové terapie, možnosť zúčastniť<br />
sa na terapeutických a svojpomocných<br />
skupinách pre deti a rodičov, edukačno-nápravné<br />
a motivačné programy.<br />
Foto: M. Nemec<br />
■■ Na pomoc však čakajú tiež starí ľudia, ktorých<br />
deti sú v produktívnom veku a rodičia sú<br />
odkázaní na celodennú starostlivosť. Viete im<br />
pomôcť?<br />
Zabezpečovanie poskytovania sociálnych<br />
služieb pre občanov seniorov, ťažko<br />
zdravotne postihnutých občanov alebo občanov<br />
s nepriaznivým zdravotným stavom<br />
majú v pôsobnosti obce a samosprávne<br />
kraje. V zmysle nového zákona o sociálnych<br />
službách obce poskytujú alebo zabezpečujú<br />
sociálne služby v zariadení pre<br />
seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby<br />
a v dennom stacionári, ďalej opatrovateľskú<br />
službu občanom, prepravnú službu<br />
a v neposlednom rade aj odľahčovacie<br />
služby.<br />
Samosprávne kraje v rámci svojich kompetencií<br />
zabezpečujú pre uvedenú cieľovú<br />
skupinu poskytovanie sociálnych služieb<br />
v domove sociálnych služieb, v špecializovanom<br />
zariadení, poskytujú základné sociálne<br />
poradenstvo a zabezpečujú poskytovanie<br />
sociálneho poradenstva. BSK ponúka<br />
viaceré možnosti výberu poskytovateľov<br />
sociálnych služieb pre občanov – seniorov,<br />
ťažko zdravotne postihnutých alebo občanov<br />
s nepriaznivým zdravotným stavom.<br />
V rámci verejných poskytovateľov, to<br />
značí zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej<br />
pôsobnosti BSK, zabezpečujeme<br />
sociálne služby pre túto cieľovú skupinu<br />
v troch zariadeniach pre seniorov<br />
(domovy dôchodcov) s celkovou kapacitou<br />
434 miest a v 16 domovoch sociálnych<br />
služieb, ktorých kapacita je 946 miest. Samozrejme,<br />
že potreba občanov si vyžaduje<br />
zabezpečiť viac poskytovateľov s vyšším<br />
počtom miest v zariadeniach sociálnych<br />
služieb. Preto BSK tieto služby zabezpečuje<br />
aj prostredníctvom viacerých neverejných<br />
poskytovateľov, ktorých sociálne zariadenia<br />
sa nachádzajú v rámci celého územia<br />
BSK. Ku koncu februára tohto roka,<br />
t. j. k 25. 02. 2009 zabezpečovali sociálne<br />
služby v domovoch sociálnych služieb 22<br />
neverejní poskytovatelia. Kapacita týchto<br />
zariadení je 408 miest. Občanom odkázaným<br />
na poskytovanie sociálnych služieb<br />
v zariadeniach pre seniorov poskytujú sociálne<br />
služby štyria neverejní poskytovatelia,<br />
s celkovou kapacitou 86 miest.<br />
■■ Darí sa BSK spolupracovať v sociálnej oblasti<br />
s tretím sektorom, vidíte perspektívu?<br />
Bratislavský samosprávny kraj v sociálnej<br />
oblasti spolupracuje s tretím sektorom.<br />
To sú neverejní poskytovatelia pri<br />
zabezpečovaní sociálnych služieb pre občanov<br />
BSK. V evidencii vedieme 124 mimovládnych<br />
organizácií, ktoré sa každým<br />
rokom uchádzajú o finančný príspevok<br />
z rozpočtu Bratislavského samosprávneho<br />
kraja v súlade so všeobecnými záväznými<br />
nariadeniami BSK. Naša vzájomná spolupráca<br />
spočíva z našej strany v prvom rade<br />
v poskytovaní finančných príspevkov na<br />
úhradu nákladov za poskytované sociálne<br />
služby. Len v roku 2008 bolo pre neverejných<br />
poskytovateľov vyčlených 120 mil. Sk<br />
v roku 2009 sa táto suma ešte zvýšila.<br />
Ďalej spolupracujeme s neverejnými poskytovateľmi<br />
v rámci rôznych projektov<br />
a aktivít. Pri Úrade BSK je už druhý rok<br />
pracuje Rada poradcov, ktorú tvoria zástupcovia<br />
z odborníkov spomedzi neverejných<br />
a verejných poskytovateľov. Ich<br />
úlohou je spolupracovať s BSK pri tvorbe<br />
materiálov, všeobecne záväzných nariadení<br />
a svojimi odbornými radami prispievať<br />
k skvalitneniu poskytovania sociálnych<br />
služieb v rámci nášho kraja.<br />
BSK organizuje počas roka pracovné<br />
stretnutia s neverejnými poskytovateľmi,<br />
na ktorých sú prerokovávané aktuálne<br />
témy v oblasti poskytovania sociálnych služieb,<br />
napr. počas decembra 2009 boli v súvislosti<br />
s aplikáciou zákona o sociálnych<br />
službách zorganizované dve stretnutia, na<br />
ktoré boli prizvaní i zástupcovia Ministerstva<br />
práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podobne<br />
aj neverejní poskytovatelia prizývajú<br />
pracovníkov BSK do svojich projektov,<br />
na organizované podujatia alebo konferencie.<br />
Tu môžeme spomenúť napr. účasť zástupcov<br />
BSK na pracovnej zahraničnej ceste<br />
v Nemeckej spolkovej republike, ktorú<br />
organizovalo Združenie na pomoc ľuďom<br />
s mentálnym postihnutím v SR, pri ktorej<br />
si spolu s partnermi z Nemeckej spolkovej<br />
republiky vynieňali skúsenosti v práci<br />
s ľuďmi s postihnutím, účasť na abilimpiáde<br />
organizovanej neziskovou organizáciou<br />
Lepší svet, konanou pod záštitou predsedu<br />
BSK a mnohé ďalšie.<br />
<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Marec 2009<br />
25
Zdravotníctvo<br />
Keď kraj môže,<br />
veľa dokáže<br />
Z hľadiska podmienok veľmi zložitou kompetenciou regiónov je zdravotná starostlivosť.<br />
V rámci Bratislavského samosprávneho kraja ju poskytujú aj zariadenia, ktoré<br />
kraj priamo nespravuje, ale venuje ich fungovaniu veľkú pozornosť. Publicistka Mária<br />
Šišuláková sa pýtala riaditeľky odboru zdravotníctva BSK Oľgy Veselej.<br />
■■ Pred rokom sa menila rajonizácia v kraji. Prečo<br />
to bolo potrebné?<br />
Predchádzajúca rajonizácia sledovala rovnomerné<br />
zaťaženie lekárov bez možnosti<br />
uplatnenie slobodnej voľby lekára. Rajonizácia,<br />
ktorá sa vykonávala v roku 2008 na základe<br />
novely zákona 576/2004 Z. z. bola postavená<br />
na inom základe. Jej hlavným cieľom<br />
bolo zabezpečiť, aby v odboroch všeobecné<br />
lekárstvo pre dospelých, všeobecné lekárstvo<br />
pre deti a dorast, gynekológia a stomatológia,<br />
bola zabezpečená zdravotná starostlivosť pre<br />
každého občana a zároveň nepopierala možnosť<br />
slobodnej voľby lekára. Teda občan nebol<br />
povinný zmeniť lekára na základe novej<br />
rajonizácie, ale lekár nemôže odmietnuť prijať<br />
do zdravotnej starostlivosti občana, ktorý má<br />
trvalé alebo prechodné bydlisko vo vymedzenom<br />
zdravotnom obvode. Takéto opatrenie<br />
považujem za potrebné, pretože sa stávalo, že<br />
uzavrieť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti<br />
bolo niekedy veľmi problematické,<br />
pretože viacerí lekári odmietli podpísať s pacientom<br />
dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti<br />
s uvedením rôznych dôvodov.<br />
■■ Donedávna BSK spravoval viaceré zariadenia,<br />
tiež nemocnicu s poliklinikou v Malackách.<br />
Táto si získala veľmi dobré meno pre starostlivosť,<br />
ktorú pacientom poskytuje, ale bola ešte<br />
prednedávnom v existenčnom ohrození. Ako teraz<br />
funguje?<br />
Nemocnica s poliklinikou v Malackách<br />
bola od 1. 1. 2003 v pôsobnosti BSK. Pravda<br />
je, že bola zaťažená značným dlhom a v zlom<br />
technickom stave. Napriek viacerým pokusom<br />
sa ukázalo, že samosprávny kraj nebude<br />
mať dosť finančných prostriedkov na to, aby<br />
zariadenie revitalizoval a postavil ho na úroveň<br />
potrieb obyvateľov mesta, okresu a regiónu.<br />
Preto BSK prenajal zariadenie nájomcovi,<br />
ktorý predložil projekt revitalizácie a bol<br />
schopný zabezpečiť naň potrebné finančné<br />
prostriedky. Vývoj veľmi pozorne sledujeme<br />
Foto: M. Nemec<br />
a môžeme konštatovať, že plánované zmeny<br />
sa uskutočňujú.<br />
Reštrikcia minimálnej siete ústavných zariadení,<br />
ktorá prebehla vlani, spôsobila určité<br />
finančné problémy najmä preto, že nemocnica<br />
nebola zaradená do pevnej siete.<br />
Zdravotné poisťovne s ňou nakoniec uzavreli<br />
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti<br />
a tým sa z najväčšieho ohrozenia vymanila.<br />
No v čase hospodárskej krízy nemožno<br />
predpokladať, že sa v budúcnosti neobjavia<br />
ďalšie nové závažné problémy.<br />
■■ Je v regióne viac zariadení, ktoré sa podarilo<br />
zachrániť pred likvidáciou a občania ich veľmi<br />
potrebujú?<br />
Žiaľ, nie. Neuspeli sme v snahe o zachovanie<br />
malej Nemocnice Modra, n. o., a rovnako<br />
sa nám nepodarilo presvedčiť Všeobecnú<br />
zdravotnú poisťovňu, aby uzavrela dohodu<br />
s AT sanatóriom na Osuského ul. v Petržalke,<br />
ktoré poskytuje komplexnú starostlivosť<br />
drogovo závislým.<br />
■■ Ako je na tom región s pohotovostnými službami<br />
pre dospelú verejnosť?<br />
Pre BSK je charakteristické, že viac ako 4/5<br />
obyvateľstva sú sústredené v Bratislave, ako<br />
aj vysokým počtom obyvateľov s prechodným<br />
bydliskom, prípadne takými, čo do Bratislavy<br />
dochádzajú za prácou či štúdiom. Preto<br />
v Bratislave existujú dve ambulancie LSPP,<br />
s miestom prevádzky na Ružinovskej a Strečnianskej<br />
a jedna, ktorá poskytuje návštevnú<br />
LSPP. Tieto však slúžia aj obyvateľom okresu<br />
Senec. V zmysle nariadenia vlády o minimálnej<br />
verejnej sieti však na 100 000 obyvateľov<br />
má byť 1 ambulancia LSPP. Z toho plynie<br />
potreba zriadiť ešte jednu ambulanciu<br />
LSPP. Počkáme však na novelizáciu vyhlášky<br />
MZ SR o LSPP, ktorá sa očakáva v priebehu<br />
tohto polroka. V okresoch Pezinok a Malacky<br />
sú zriadené samostatné LSPP napriek<br />
tomu, že okresy nespĺňajú požadovaný počet<br />
obyvateľov.<br />
■■ A čo s deťmi?<br />
V Bratislave je zriadená jedna LSPP pre<br />
deti v priestoroch Detskej fakultnej nemocnice,<br />
ktorá je aj jej prevádzkovateľom. Okrem<br />
toho LSPP pre deti je poskytovaná aj formou<br />
návštevnej služby. Vzhľadom na to, že podľa<br />
spomínaného nariadenia vlády SR sa zriaďuje<br />
jedna ambulancia na 50 000 detí, nie je<br />
treba rozšíriť počet ambulancií, lebo takéto<br />
sú zriadené aj v okresoch Malacky a Pezinok.<br />
Čo sa však javí ako nevyhnutné, a to nielen<br />
v prípade LSPP pre deti, ale aj pre dospelých,<br />
sú novšie právne predpisy, ktoré by umožnili<br />
skvalitnenie a zefektívnenie tejto služby bez<br />
zvyšovania záťaže zdravotníckeho personálu.<br />
S týmto však nevyhnutne súvisia aj otázky financovania,<br />
ktoré by uvedené predpisy mali<br />
tiež riešiť.<br />
■■ Čím je poliklinika Karlova Ves špecifickým zariadením?<br />
Zo všetkých polikliník, ktoré pôvodne prešli<br />
do pôsobnosti BSK, je jediná, v ktorej sa<br />
poskytuje zdravotná starostlivosť a zriaďovateľom<br />
je ešte stále BSK. Inde BSK bol len<br />
majiteľom nehnuteľnosti a zdravotnú starostlivosť<br />
vykonávali právnické alebo fyzické<br />
osoby, ktoré ju poskytovali na základe vlastného<br />
povolenia a BSK je len prenajímateľom<br />
priestorov, v ktorých sa zdravotná starostlivosť<br />
poskytuje.<br />
■■ Nakoľko ste spokojní s poskytovaním zdravotnej<br />
starostlivosti v regióne, jej kvalitou<br />
a s čím počítate do budúcnosti?<br />
Situácia je veľmi zložitá predovšetkým preto,<br />
že takmer všetky ústavné zariadenia (všeobecné<br />
nemocnice) sú súčasťou Fakultnej nemocnice<br />
Bratislava, ktorá je v zriaďovateľskej<br />
pôsobnosti MZ SR, a samosprávny kraj prakticky<br />
nemá nijakú možnosť ovplyvniť ich činnosť.<br />
Rovnaká situácia je i v prípade vysoko<br />
špecializovaných zariadení, ktoré sú v zriaďovateľskej<br />
pôsobnosti MZ SR i v prípade neštátnych<br />
zariadení, ktorým MZ SR vydáva povolenia.<br />
Samosprávny kraj nemá prakticky nijakú<br />
možnosť ovplyvňovať ústavnú zdravotnú starostlivosť.<br />
Tento stav komplikuje aj poskytovanie<br />
ambulantnej zdravotnej starostlivosti,<br />
pretože vo všetkých týchto zariadeniach je pomerne<br />
veľký počet ambulancií, ktoré určitým<br />
spôsobom zasahujú aj do minimálnej siete ambulantnej<br />
starostlivosti. Okrem toho zdravotné<br />
poisťovne pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi<br />
zdravotnej starostlivosti nemajú povinnosť<br />
rokovať so samosprávnym krajom a ak<br />
rokovanie prebehlo, nie sú povinné akceptovať<br />
požiadavky BSK. Ak sa situácia právne neupraví,<br />
potom samosprávny kraj bude vylúčený<br />
z procesu aj napriek tomu, že podľa § 46<br />
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti<br />
a službách súvisiacich s poskytovaním<br />
zdravotnej starostlivosti v platnom znení: „samosprávny<br />
kraj vypracúva návrhy smerovania<br />
a priorít regionálnej zdravotnej politiky“. Teda<br />
ťažko povedať, aká budúcnosť nás čaká. <br />
26 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Pamiatky a turistika<br />
Foto: J. Štrba<br />
Hrad Červený Kameň<br />
Pravými turistickými<br />
chodníčkami prírodou<br />
Bratislavský samosprávny kraj spracoval ešte v roku 2006 projekt Stratégie rozvoja cestovného ruchu<br />
na roky 2007 – 2013 z prostriedkov ŠF EÚ. Cestovný ruch má významné postavenie medzi hospodárskymi<br />
odvetviami Bratislavského samosprávneho kraja. Jeho územie je potenciálom kultúrno-historického<br />
a prírodného dedičstva aj strategickou polohou predurčené na rozvoj cestovného<br />
ruchu. Pozrime sa na to, čo ponúka, trošku inými očami.<br />
Príroda tento región bohato<br />
obdarila. Vedia o tom rozprávať<br />
stovky trampov, ktorých<br />
počas deväťdesiat rokov<br />
existencie československého<br />
trampingu pochodili turistické<br />
chodníky v malokarpatských<br />
kopcoch, pričom mnohé z nich<br />
sami objavili a vyšliapali, spolu<br />
s ďalšími nadšencami pomáhali<br />
zachrániť a sprístupniť verejnosti<br />
viaceré pamiatky. Napokon<br />
v Bratislavskom samosprávnom<br />
kraji existuje najviac<br />
– približne 40 trampských osád<br />
na Slovensku.<br />
Kláštor tešiteľov v Marianke<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Cez Marianku<br />
na Košarisko<br />
Do západnej časti regiónu sa<br />
z Bratislavy možno vydať po turistických<br />
značkách lesnými<br />
cestami z Rače, Koliby, Železnej<br />
studienky aj z Lamača. Našou<br />
prvou zastávkou je prírodný<br />
prameň v kopcoch pri Záhorskej<br />
Bystrici, kadiaľ sa dá dostať<br />
do Marianky, najstaršieho<br />
pútnického miesta na Slovensku<br />
a prvého marianskeho pútnického<br />
miesta v celom Uhorsku.<br />
Kedysi bola prinajmenšom<br />
rovnako slávna ako rakúsky<br />
Mariazell a poľská Częstochowa.<br />
Je súčasťou medzinárodnej<br />
mariánskej turistickej trasy Mariazell<br />
– Częnstochowa. Prežila<br />
časy prvých zázrakov. Prestála<br />
aj chvíle, keď sa krajinou preháňali<br />
Turci na koňoch a smrť<br />
bola rovnako blízko ako ráno.<br />
Hostila najslávnejších panovníkov<br />
a nedohľadné rady pútnikov.<br />
Dávala im silu, nádej aj<br />
rozhrešenie. Súčasťou Marianky<br />
je pamiatková zóna s 15 nehnuteľnými<br />
národnými kultúrnymi<br />
pamiatkami – pútnický<br />
Kostol narodenia Panny Márie<br />
z r. 1377 s kláštorom zo 16.<br />
stor. (prestavaný v 19. stor. na<br />
kaštieľ), zázračný prameň, kaplnky<br />
a krížová cesta. Podľa cirkevnej<br />
tradície v septembri sa<br />
koná mariánska púť.<br />
Tu je križovatka dvoch cyklotrás<br />
i dvoch turistických chodníkov.<br />
Vybrali sme si výstup<br />
na ruiny Pajštúnskeho hradu<br />
pre skalnú stenu, ktorá je prírodným<br />
tréningovým miestom<br />
skalolezcov. Nad obcou Borinka<br />
sa vypína na vápencovom<br />
brale zrúcanina gotického hradu<br />
Pajštún z 13. stor, ktorý v r.<br />
1810 zničili napoleonské vojská.<br />
Je obľúbeným turistickým<br />
a výletným miestom. Vrcholová<br />
plošina poskytuje impozantný<br />
pohľad nielen na Borskú nížinu,<br />
ale za krásneho počasia<br />
možno obdivovať i hrebene Álp<br />
v Rakúsku. Víkendové výšľapy<br />
trampov sa v sobotu zvyknú<br />
končiť na Košarisku, obľúbenom<br />
mieste trampských stretnutí<br />
a táborových ohňov, od<br />
ktorých znejú clivé tóny gitár<br />
a bluegrassových piesní. Mnohí<br />
tu prenocujú pod širákom alebo<br />
v niektorej z okolitých chát.<br />
Západná časť Bratislavského<br />
kraja ponúka ešte jeden podobný<br />
zážitok. Je ním výstup<br />
na Plavecký hrad – zrúcaninu<br />
na strmom bralnatom kopci<br />
na upätí Malých Karpát prístupnom<br />
z obce Plavecké Podhradie.<br />
Vznikol ako kráľovská<br />
pohraničná pevnosť v 13. stor.<br />
Hrad prešiel rozsiahlou prestavbou<br />
v období renesancie.<br />
V roku 1706 ho poškodilo cisárske<br />
vojsko, ktoré ho dobylo<br />
od povstalcov. Rozložité hradné<br />
zrúcaniny si zachovali vonkajšie<br />
murivo opevnenia, murivo<br />
paláca, ústrednej veže, výraznú<br />
delovú baštu i kamennú<br />
renesančnú bránu. Na hrade sa<br />
koná každoročné hra – Dobývanie<br />
Plaveckého hradu.<br />
Cyklotrasy uľahčujú<br />
spoznávanie<br />
Náučný chodník nivou rieky<br />
Moravy – v súčasnosti je najdlhším<br />
náučným chodníkom<br />
na Slovensku s celkovou dĺžkou<br />
79 km, s 39 informačnými tabuľami.<br />
Jeho podstatná časť sa<br />
Marec 2009<br />
27
Pamiatky a turistika<br />
Cyklotrasa pri rieke Morave<br />
nachádza v Bratislavskom kraji.<br />
Náučný chodník spája oblasť<br />
hlavného mesta Bratislavy<br />
s regiónom Záhorie a končí sa<br />
na hraničnom priechode do Rakúska<br />
pri obci Hohenau. Časť<br />
náučného chodníka je zároveň<br />
cyklotrasou.<br />
Najzápadnejšia chránená krajinná<br />
oblasť Záhorie – jej časť<br />
Niva Moravy je zapísaná medzi<br />
medzinárodne významné mokrade<br />
podľa Ramsarskej konvencie,<br />
oblasť s najvýraznejším nahromadením<br />
viatych pieskov<br />
v strednej Európe. Tu leží tiež<br />
najzápadnejšie položená obec<br />
v rámci Slovenska Záhorská<br />
Ves, ktorá poskytuje možnosť<br />
hraničného priechodu do Rakúska<br />
kompou cez rieku Moravu.<br />
Tadiaľto tiež prichádzajú<br />
početní cykloturisti využívajúci<br />
cyklomagistrálu pri rieke Morave,<br />
ktorá vedie do Bratislavy<br />
na juh pod hradom Devín alebo<br />
severozápadne až do Holíča.<br />
Je obľúbená vďaka svojej nenáročnosti<br />
a krásnemu prostrediu,<br />
ktorým cyklistov sprevádza.<br />
Nie je zriedkavosťou, že sa<br />
cyklisti vďaka kompe rozhodnú<br />
pre návrat do Bratislavy lužnými<br />
lesmi po rakúskej strane.<br />
Medzinárodná dunajská cesta,<br />
ktorá vedie z Nemecka cez<br />
Rakúsko a Slovensko do Maďarska,<br />
patrí medzi najobľúbenejšie<br />
cyklotrasy. V našom kraji<br />
sa začína od hraničného priechodu<br />
Berg, pokračuje smerom<br />
na Čunovo až po hraničný priechod<br />
Rajka do Maďarska. Druhá<br />
vetva cyklotrasy sa začína od<br />
Prístavného mosta v Bratislave,<br />
smeruje na ľavý breh Dunaja<br />
a popri hrádzi vedie až po Štúrovo.<br />
Zaujímavá je aj cyklotrasa<br />
Pezinok – Senec s celkovou<br />
dĺžkou 16 km. Začína sa na<br />
Radničnom námestí v Pezinku<br />
a končí sa v Senci.<br />
Prírodné unikáty<br />
Jednu významnú mokraď<br />
na Záhorí sme už spomenuli,<br />
ale v bratislavskom regióne je<br />
ešte jedna. Najjužnejšia chránená<br />
krajinná oblasť Dunajské<br />
luhy – územie s rozsiahlou<br />
sústavou riečnych ramien<br />
Dunaja s výskytom lúčnych,<br />
močaristých a lesných spoločenstiev<br />
s chránenými a ohrozenými<br />
druhmi živočíchov<br />
a rastlín, územie zapísané do<br />
zoznamu mokradí medzinárodného<br />
významu – Ramsarská<br />
konvencia.<br />
Kaštieľ v Stupave<br />
Ďalšou rovnako chránenou<br />
je unikátna prírodná rezervácia<br />
– Národná prírodná rezervácia<br />
Šúr v katastri obcí Svätý<br />
Jur a Chorvátsky Grob – lokalita<br />
vzácnej fauny a flóry, v roku<br />
1990 ako jedna z prvých troch<br />
lokalít Slovenska zapísaná do<br />
zoznamu medzinárodne významných<br />
mokradí. Súčasná<br />
rozloha chráneného územia<br />
je 991 ha vrátane ochranného<br />
pásma. Územie je zapísané do<br />
súvislej európskej sústavy chránených<br />
území NATURA 2000,<br />
čiastočne sprístupnené náučným<br />
chodníkom.<br />
Tu treba spomenúť chránené<br />
vtáčie územie Sysľovské polia<br />
približne na 1 770 ha v blízkosti<br />
mestskej časti Bratislava-Rusovce<br />
v pohraničí Slovenska, Rakúska<br />
a Maďarska. Dôvodom<br />
ochrany tohto územia je hniezdenie<br />
a zimovanie dropa fúzatého<br />
(zimuje tu až 10 % populácie<br />
žijúcej v strednej Európe), vtáka,<br />
ktorého samce patria medzi<br />
najťažšie lietajúce vtáky na svete.<br />
Ďalej je to hniezdenie sokola<br />
červenonohého a zimovanie<br />
husí. Okrem toho tu však zaznamenali<br />
hniezdenie aj takých<br />
druhov ako kaňa popolavá, myšiarka<br />
močiarna a v minulosti<br />
aj sokol rároh. Ďalšími druhmi<br />
vtákov, ktoré tu možno vidieť,<br />
sú: pipíška chochlatá, ľabtuška<br />
lúčna či škovránok poľný. Územie<br />
je situované v intenzívne<br />
využívanej poľnohospodárskej<br />
krajine. Napriek tomu v nej<br />
možno nájsť niektoré vzácne<br />
druhy burín, ktoré sa strácajú<br />
vplyvom intenzifikácie poľnohospodárskej<br />
výroby (napr.<br />
ibištek trojdielny, skrutec európsky).<br />
Pre verejnosť vedie na<br />
toto územie z Bratislavy-Čunova<br />
turistický chodník, ktorým<br />
sa možno dostať aj na atraktívny<br />
trojhraničný bod medzi Maďarskom,<br />
Rakúskom a Slovenskom.<br />
V štádiu prípravy je aj<br />
náučný chodník s cyklistickou<br />
trasou, ktorý bude prístupný<br />
z bratislavských mestských častí<br />
Jarovce a Rusovce. Rovnako<br />
dôležitá je chránená vtáčia oblasť<br />
Lehnice.<br />
Slovo o pamiatkach<br />
Pozornosť si zasluhujú unikátne<br />
stavby Habánov vo Veľkých<br />
Levároch. Patria medzi<br />
najstaršie pamiatkové rezervácie<br />
ľudovej architektúry na<br />
Slovensku a jedno z najväč<br />
Pajštún<br />
28 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Pamiatky a turistika<br />
Barokový most v Kráľovej pri Senci<br />
Plavecký hrad<br />
ších zoskupení habánskych<br />
domov v Európe - 22 pôvodných<br />
viacpodlažných stavieb<br />
zo 17. – 19. stor. tzv. novokrstencov,<br />
ktorí prišli do Veľkých<br />
Levár v 16. stor. zo Švajčiarska.<br />
V roku 2006 v Iszenovom dome<br />
bolo zriadené múzeum s ojedinelou<br />
zbierkou habánskej keramiky,<br />
tzv. fajansy.<br />
Jediná zachovaná habánska<br />
keramická pec na Slovensku<br />
stojí v rodnom dome keramikára<br />
Ferdiša Kostku v Stupave.<br />
Habáni sa na Záhorie presídľovali<br />
v 16. stor. z Nemecka<br />
a Švajčiarska.<br />
V blízkych Malackách je turistickou<br />
atrakciou kostol mimoriadnej<br />
hodnoty - Kostol nepoškvrneného<br />
počatia Panny<br />
Márie. Nachádza sa tam verná<br />
napodobenina jeruzalemských<br />
schodov zo 17. stor. tzv. svätých<br />
schodov, po ktorých kráčal Ježiš<br />
Kristus do súdnej siene. Podobné<br />
kópie sa nachádzajú len<br />
vo Vatikáne a Jeruzaleme. Sväté<br />
schody sú v kaplnke. Vystupuje<br />
sa po nich ľavou stranou po<br />
kolenách, pretože pod každým<br />
schodom sú podľa legendy zamurované<br />
telesné pozostatky<br />
niektorého svätca. Dolu sa schádza<br />
vzpriamene pravou stranou.<br />
Pod kostolom sú krypty.<br />
V regióne je najzachovalejší<br />
kamenný most – most v Kráľovej<br />
pri Senci – klenbový barokový<br />
cestný most cez rieku<br />
Čierna voda, podľa evidencie<br />
kultúrnych pamiatok - národná<br />
kultúrna pamiatka, postavený<br />
z kameňa v 17. stor.<br />
Najdominantnejším hradom<br />
okrem Bratislavy je hrad s najväčšími<br />
podzemnými priestormi,<br />
najstaršou lekárňou z r.<br />
1649 a s najväčšou zbierkou<br />
historického nábytku. Je ním<br />
hrad Červený Kameň z 13. stor.<br />
v Častej, ktorý je stredoeurópskym<br />
unikátom pre architektonickú<br />
kvalitu a jedinečný<br />
komplex monumentálnych pivničných<br />
priestorov, jeho súčasťou<br />
je stála expozícia nábytku,<br />
zbraní, obrazáreň, Salla terena<br />
(jedna z najkrajších miestností,<br />
kde sa v 19. stor. usporadúvali<br />
divadelné predstavenia) –<br />
jedinečné dielo svojho druhu,<br />
park, početné podujatia a najväčšia<br />
kolekcia dravcov na Slovensku.<br />
Od r. 1583 bol objekt<br />
majetkom Pálffyovcov. V 17.<br />
stor. sa uskutočnila renesančno-baroková<br />
prestavba na zámok<br />
s cennými reprezentatívnymi<br />
interiérmi. Dnes má podobu<br />
štvorkrídlového paláca<br />
so štyrmi nárožnými baštami.<br />
Prístupná je hradná obrazáreň,<br />
expozícia historických zbraní<br />
a dobového bývania a pozoruhodná<br />
je aj prehliadka podzemných<br />
priestorov a obranného<br />
systému hradu, ktorý je národnou<br />
kultúrnou pamiatkou.<br />
Sokoliarsky spolok tam zvykne<br />
usporadúvať sokoliarske prehliadky<br />
pre návštevníkov.<br />
Vodná turistika láka<br />
Spravidla prvou zastávkou<br />
alebo len víkendovým cieľom<br />
vodných trampov z početných<br />
osád a lodeníc na Slovensku<br />
aj v zahraničí je juhovýchodná<br />
obec pri Malom Dunaji - Tomášov<br />
v časti Madarás.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Tomášov ponúka návštevníkom<br />
niekoľko zaujímavý pamätihodností.<br />
Medzi nimi vyniká<br />
Kostol sv. Mikuláša biskupa<br />
postavený v 2. polovici 17.<br />
stor. v ranobarokovom slohu<br />
na mieste staršej stavby. Kľúčové<br />
strieľne na veži svedčia aj<br />
o jeho obrannom poslaní. Ďalej<br />
zaujímavý barokový kaštiel‘,<br />
ktorý dala postaviť rodina Jeszenákovcov.<br />
Počas 1. svetovej<br />
vojny bola v ňom vojenská nemocnica<br />
pre ranených vojakov<br />
cisársko-král‘ovskej armády.<br />
V 40. a 50. rokoch 20. stor.<br />
Strasserovci poskytovali turistom<br />
bohato zariadené izby na<br />
ubytovanie.<br />
Kedysi, ešte keď bola obec<br />
známa ako Fél a jej časť bola majetkom<br />
Svätojurského panstva,<br />
sa tam v 16. stor. zhotovovali pre<br />
rybárov Svätojurského panstva<br />
pasce na jesetery. Obec neustále<br />
trpela častými povodňami, a preto<br />
viackrát zmenila miesto.<br />
Malé plochy lužného lesa pri<br />
Malom Dunaji a jeho mŕtvom<br />
ramene tvoria mnohé romantické<br />
zákutia, ktoré sa už dávno<br />
stali vyhľadávaným miestom<br />
trampov a vodákov. Tí si tam<br />
vychutnávajú kúpanie a rybolov.<br />
Na počesť kráľovnej Alžbety<br />
v minulosti založili v tejto<br />
časti park Alžbetina záhrada,<br />
ktorý je dodnes prírodným<br />
rajom a útočiskom spevavých<br />
vtákov. Nádherné vodné kvety<br />
Viktorie Regie či lekná tu nie sú<br />
zriedkavosťou.<br />
Malý Dunaj nie je jediným<br />
obľúbeným turistickým vodným<br />
tokom. Takým je na Záhorí<br />
rieka Morava, ktorá je tiež<br />
útočiskom početných rybárov.<br />
Skúsenejší a odvážnejší vodáci<br />
aj zo zahraničia si trúfajú na<br />
veľký tok Dunaja a Gabčíkovskú<br />
plavebnú komoru. Stretávajú<br />
sa na plavbách na rozprávkových<br />
úsekoch, ku ktorým<br />
patrí napríklad kilometer<br />
1800 s prírodnými plážami,<br />
očarujúcou prírodou a úžasným<br />
pokojom. Len zase večer<br />
do neho zaznie praskot ohňa<br />
a pieseň s gitarovým sprievodom.<br />
<br />
Mária Šišuláková<br />
Foto: archív BSK<br />
Marec 2009<br />
29
Malokarpatské múzeum<br />
História s chuťou vína<br />
Nádherná renesančná budova, vzdialená len pár krokov od pezinského Radničného námestia a pešej zóny, dominuje na rohu Ulice<br />
M. R. Štefánika a priam láka k nahliadnutiu. Ten, kto neodolá, neoľutuje. Naskytne sa mu príležitosť nazrieť do tajov i histórie vinárstva,<br />
no a znalí miestnych pomerov – najmä však vinári – už vedia, o čom je reč... Malokarpatské múzeum sa vynovené, vyblýskané<br />
hrdí svojou unikátnou krásou a opäť otvára náruč stálym, ale aj novým návštevníkom.<br />
Unikátna<br />
renesančná stavba<br />
Malokarpatské múzeum<br />
v Pe zin ku sídli v renesančnom<br />
vinohradníckom Kaviakovom<br />
dome, postavenom v prvej polovici<br />
17. storočia. Dvojpodlažná<br />
meštianska budova má pôdorys<br />
v tvare písmena U a zvláštnosťou<br />
uličnej fasády na druhom<br />
podlaží je zachovaný renesančný<br />
arkier, ktorý dosadá na krakorce.<br />
Do ulice sa teda dom obracia<br />
jednoduchou renesančnou<br />
fasádou, oživenou valcovým arkierom<br />
– typickým znakom rohových<br />
domov na námestiach<br />
v období renesancie. Na klenáku<br />
portála sú vyryté inciály I.<br />
D. A. V. a rok 1638. Miestnosti<br />
vnútri sú kryté renesančnými<br />
klenbami.<br />
Pre zlý technický stav budovy<br />
a zastaralé expozície bolo<br />
múzeum od septembra 2006<br />
do 18. novembra 2008 pre verejnosť zatvorené.<br />
Tento čas sa zmysluplne využil na generálnu<br />
rekonštrukciu objektu, reštaurovanie<br />
zbierkových predmetov a tvorbu novej<br />
pivničnej expozície.<br />
Na kompletnú rekonštrukciu budovy múzea<br />
i pivníc sa použili financie z fondov Európskej<br />
únie a zriaďovateľa múzea, Bratislavského<br />
samosprávneho kraja. „Naša inštitúcia<br />
sa profiluje ako regionálne múzeum so silným<br />
akcentom na vinohradníctvo, vinárstvo<br />
a najmä víno z Malokarpatskej vinohradníckej<br />
oblasti. Práve víno je stredobodom pozornosti,<br />
pretože ono je výsledným produktom,<br />
o ktorý sa návštevník zaujíma najviac,“ hovorí<br />
riaditeľka múzea Danka Kopálová.<br />
Z histórie<br />
Dnešné Malokarpatské múzeum vzniklo<br />
v roku 1960 ako Mestské historické múzeum<br />
Pezinok. Základom boli zvyšky zbierok<br />
bývalého mestského múzea, ktoré sa<br />
na prelome 19. a 20. storočia pokúsil založiť<br />
miestny lekárnik a člen mestskej rady<br />
František von Meissel.<br />
Martin Hrubala, historik a zástupca riaditeľky<br />
v odborných činnostiach, dodáva:<br />
„Nemalo štatút samostatnej inštitúcie,<br />
išlo skôr o pamätnú izbu na radnici, občas<br />
sprístupnenú vzácnym hosťom. Oficiálne<br />
založenie múzea v roku 1960 podnietilo<br />
úvahy miestnych kultúrnych nadšencov<br />
o viacerých konceptoch jeho smerovania.<br />
Uvažovalo sa o múzeu s celookresnou pôsobnosťou,<br />
potom o inštitúcii s výlučne vinohradníckou<br />
špecializáciou, ba dokonca<br />
aj o vinohradníckom múzeu s celoslovenským<br />
záberom.“<br />
Presadil sa skromnejší variant, verejnosti<br />
sprístupnený len počas slávností malokarpatského<br />
vinobrania či otvorenia príležitostných<br />
výstav. V roku 1972 múzeum získalo<br />
časť susednej budovy Slovenskej sporiteľne<br />
aj s jej pivničnými priestormi, ktoré<br />
sa využili na vytvorenie stálej expozície vinohradníctva<br />
a vinárstva, oficiálne otvorenej<br />
pri príležitosti vinobrania v roku 1979.<br />
Malokarpatské múzeum<br />
Prvého júla 1982 bolo múzeum premenované<br />
na Malokarpatské múzeum. V tom čase<br />
v objekte prebehli dvojročné rekonštrukčné<br />
práce a ich výsledkom bol vznik dvoch stálych<br />
expozícií, ktoré boli odvtedy sprístupnené<br />
pre verejnosť: prvá s názvom Pezinok,<br />
mesto a okolie; druhá expozícia – Vinohradníctvo<br />
a vinárstvo pod Malými Karpatmi.<br />
V júli 1998 inštitúciu zaregistroval v Registri<br />
múzeí a galérií jej nový zriaďovateľ Krajský<br />
úrad Bratislava. Múzeu zostala jeho špecializácia<br />
na výskum a dokumentáciu malokarpatského<br />
vinohradníctva i vinárstva, no<br />
získalo aj dve vysunuté pracoviská: Literárne<br />
a vlastivedné múzeum v Svätom Jure a Múzeum<br />
Ferdiša Kostku v Stupave.<br />
Od 1. apríla 2002 sa zmenila zriaďovacia<br />
pôsobnosť z Krajského úradu Bratislava na<br />
Bratislavský samosprávny kraj, ktorý prevzal<br />
Malokarpatské múzeum<br />
v Pezinku a k dvom predchádzajúcim<br />
vysunutým pracoviskám<br />
mu pribudlo spravovanie<br />
pezinského rodného domu Jána<br />
Kupeckého.<br />
Stále expozície<br />
V Malokarpatskom múzeu<br />
sa od jeho založenia zhromažďujú<br />
najmä historické a etnografické,<br />
prevažne vinohradnícke<br />
zbierky, dokumentácia<br />
o slávnych pezinských osobnostiach<br />
a diela výtvarných<br />
umelcov z oblasti, na ktorú je<br />
muzeálna činnosť zameraná.<br />
V súčasnosti je v múzeu zaevidovaných<br />
5 535 zbierkových<br />
predmetov, z ktorých vinohradnícke<br />
a vinárske predmety<br />
z malokarpatského regiónu<br />
tvoria najvýznamnejšiu a mimoriadne<br />
hodnotnú zbierku.<br />
V materskej budove múzea<br />
boli do roku 2006 dve stále expozície. Prvá<br />
z nich nazvaná Pezinok, mesto a okolie mapovala<br />
dejiny mesta Pezinok od jeho prvej<br />
písomnej zmienky cez feudálnu mestskú<br />
justíciu, cechy, remeslá až po národopisný<br />
zreteľ. „Táto expozícia bola pred rekonštrukčnými<br />
prácami zrušená a nahradí ju<br />
úplne nová expozícia, ktorá sa bude viazať<br />
na vinohradníctvo a vinárstvo s prepojením<br />
na tri kráľovské mestá – Pezinok, Svätý<br />
Jur a Modru,“ hovorí riaditeľka múzea.<br />
Druhá stála expozícia Vinohradníctvo<br />
a vinárstvo pod Malými Karpatmi bola<br />
umiestnená v pôvodných vinárskych pivniciach<br />
pod budovou múzea i susedného<br />
domu a na dvore. Zbierka lisov, sudov<br />
a ostatného vinohradníckeho či vinárskeho<br />
náradia podávala obraz tradičného vinohradníctva<br />
v malokarpatskej oblasti.<br />
V tejto expozícii, jedinečnej svojho druhu<br />
v strednej Európe, boli originálne vinárske<br />
lisy, unikátne sudy a pivničný inventár<br />
z 19. storočia. Expozícia je vynovená,<br />
zbierkové predmety zreštaurované.<br />
Ako vraví riaditeľka múzea: „Unikátom<br />
v slovenských podmienkach je tzv. arómabar,<br />
kde môžete cítiť vône, charakteristické<br />
pre tunajšie vína.“<br />
Zaujímavosťou, no zaiste aj lákadlom<br />
pre návštevníka je ďalšia novinka – pohár<br />
znamenitého malokarpatského vína,<br />
konzumácia ktorého je zahrnutá v cene<br />
vstupenky. Znamená to, že po prehliadke<br />
pivničnej expozície môže každý, kto chce<br />
30 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Malokarpatské múzeum<br />
– koštovať alebo tiež degustovať... aj s odborným<br />
výkladom someliera. Pani riaditeľka<br />
láka: „Návštevu múzea môžeme na záver<br />
ešte dochutiť tradičnými regionálnymi<br />
špecialitami, lokšami, scískanicami alebo<br />
oškvarkami.“ A s úsmevom dodá, že ako<br />
doplnok k dobrému vínu môžu pracovníci<br />
pre kohokoľvek zabezpečiť aj prípravu väčšieho<br />
občerstvenia.<br />
V budove Malokarpatského múzea<br />
v Pezinku sa nachádzajú aj výstavné<br />
priestory, v ktorých sa konajú pravidelné<br />
prezentácie výtvarnej tvorby regionálnych,<br />
no aj zahraničných umelcov. Múzeum<br />
vlastní celkove 400 výtvarných diel a príležitostne<br />
usporadúva výstavy aj v zahraničí.<br />
Pani riaditeľka dopĺňa: „Výstavu Vinohrady,<br />
víno, ľudia sme v septembri 2008 prezentovali<br />
v Európskom parlamente v Štrasburgu,<br />
neskôr vo Viedni a v českých Miloticiach.“<br />
Pondelok v múzeu<br />
Pondelky, počas ktorých nie je pezinské<br />
Malokarpatské múzeum otvorené pre bežnú<br />
verejnosť, sú venované deťom a mládeži.<br />
Školám, triedam, žiakom a ich učiteľom...<br />
„Prostredníctvom cielene koncipovaných<br />
programov im ponúkame možnosť,<br />
ako si hravým spôsobom spestriť vyučovanie,<br />
doplniť preberané učivo,“ vysvetľuje<br />
Dr. Kopálová: „Snažíme sa vytvárať pozitívny<br />
vzťah detí a mládeže nielen k múzeu, ale<br />
aj ku kultúrnym hodnotám a tradíciám.“<br />
Každý z programov obsahuje vzdelávaciu<br />
časť, realizovanú pomocou hravých<br />
aktivít. Väčšina z nich je doplnená o praktickú<br />
výtvarnú, dramatickú, hudobnú či<br />
jazykovú činnosť. Zanietená pani riaditeľka<br />
hovorí, že ich cieľom je sprostredkovať<br />
zážitok z poznávania, podporovať primeranú<br />
vnímavosť aj záujem o kultúrno-spoločenské<br />
dianie cez históriu, umenie a tradície.<br />
Rozvíjať u žiakov životné zručnosti<br />
a schopnosti – najmä však zvedavosť, vnímavosť<br />
i postreh, vizuálnu gramotnosť, reflexiu,<br />
komunikáciu a spoluprácu.<br />
Čo môže potešiť tých najmenších? „Pre<br />
deti v predškolskom veku a školákov prvého<br />
stupňa základných škôl máme pripravené<br />
tematické programy a už ich<br />
názvy napovedajú, o čom sú: Ako ďaleko<br />
je do histórie alebo Vitajte v múzeu; Keď<br />
kráľ nie je doma, Cesta na hrad, V dielni<br />
pána majstra, Hroznovým chodníčkom,“<br />
podrobne dopĺňa Danka Kopálová. Tých<br />
trochu starších obohatia ďalšie programové<br />
tituly: Cesta do praveku (Na stenách jaskyne);<br />
Najväčší vynález – písmo, Rabovali<br />
Turci, Z mesta do mesta. Aj stredoškoláci<br />
majú svoje lákadlá: podnetné vzdelávacie<br />
pásma Na stenách Chnemhotepovej hrobky,<br />
Rabovali Turci, Portrétista Ján Kupecký,<br />
Pod viechou.<br />
Pozvánka riaditeľky múzea sa rozširuje:<br />
„Pripravujeme tvorivé popoludnia pre deti<br />
a rodičov. A školáci, tí budú môcť prísť aj<br />
v ostatné dni v týždni, vždy predpoludním.<br />
Máme zaujímavý program nazvaný Múzeum<br />
v kufríku. Nenásilnou a stručnou formou<br />
sa deti dozvedajú o dejinách bývalého<br />
kráľovského mesta Pezinok, pričom uvidia<br />
množstvo zaujímavých historických predmetov,<br />
písomností, zahrajú sa, riešia úlohy<br />
a rôzne šifry... To všetko sa zmestí do<br />
jedného kufríka, s ktorým môžeme prísť<br />
až do škôl.“<br />
Výskumy<br />
Už od roku 2004 vyvíja Malokarpatské<br />
múzeum v Pezinku aktivity spojené s archeologickým<br />
výskumom. Jeho garantom je PhDr.<br />
Július Vavák. Okrem toho múzeum vykonáva<br />
záchranný výskum a tiež výskum pre vedecké<br />
a dokumentačné účely.<br />
Podľa Martina Hrubalu vo Svätom Jure<br />
v polohe Neštich od roku 2006 tam robia<br />
výskum slovanského hradiska. Hovorí:<br />
„Doposiaľ sme okrem pamiatok z obdobia<br />
konca 8. až po prvú polovicu 10. storočia –<br />
akými sú šperky, militárie, súčasti výstroja,<br />
pracovné nástroje a pod. – natrafili aj na<br />
Najväčší lis v zbierkach múzea – tzv. kladový lis<br />
pamiatky z doby halštatskej, rímskej, no<br />
tiež na pamiatky z 13. – 14. storočia. Ďalší<br />
výskum sme vykonali v Pezinku v polohe<br />
Mahulanka, kde sme natrafili na pozostatky<br />
slovanskej osady zo 7. – 8. storočia. Lokalitu<br />
plánujeme opätovne skúmať v blízkej<br />
budúcnosti.“<br />
Okrem spomenutých výskumov sa pracovníci<br />
Malokarpatského múzea v Pezinku<br />
venujú realizácii nedeštruktívnych prieskumov<br />
– tzv. zberov. V spolupráci s Archeologickým<br />
ústavom SAV v Nitre vykonali geofyzikálny<br />
prieskum opevnenej osady z doby<br />
bronzovej v Budmericiach, ktorú plánujú aj<br />
naďalej systematicky skúmať.<br />
Súčasné aktivity<br />
Pracovníci Malokarpatského múzea<br />
v Pezinku pravidelne organizujú v deň patróna<br />
vinohradníkov a vinárov podujatie nazvané<br />
Sviatok sv. Urbana, spolupodieľajú sa na<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
medzinárodnom šachovom turnaji Memoriál<br />
Richarda Rétiho a každoročne aj na obľúbených<br />
Keramických trhoch... Múzeum je jednou<br />
zo zastávok na Malokarpatskej vínnej<br />
ceste počas jarného i jesenného Dňa otvorených<br />
pivníc. Spoločne s občianskym združením<br />
Museum Vinorum i členmi Združenia<br />
pezinských vinohradníkov a vinárov pripravilo<br />
v tomto roku ďalšiu atraktívnu novinku<br />
– Pezinské vínne pivnice.<br />
„Toto podujatie trvalo jeden deň, v tomto<br />
roku sa prvý raz konalo 14. februára. V centre<br />
mesta bolo otvorených vyše dvadsať pivníc<br />
aj prevádzok a v nich mohli návštevníci<br />
za paušálnu cenu vstupenky degustovať najlepšie<br />
vína z Pezinka i blízkeho okolia. Sme<br />
radi, že sme po prvý raz mohli predstaviť<br />
naše vína v autentickom prostredí, kde vznikajú,“<br />
hovorí Danka Kopálová – tentoraz aj<br />
za aktivistov občianskeho združenia Museum<br />
Vinorum: „Mladé vína boli už vyčírené,<br />
vyzreté a v dobrej kondícii, staršie ročníky na<br />
vrchole svojich síl.“<br />
Spolupráca so zriaďovateľom<br />
Už sedem rokov pôsobí Malokarpatské<br />
múzeum v Pezinku ako príspevková organizácia<br />
pod gestorom posledného zriaďovateľa<br />
– Bratislavského samosprávneho kraja. Aká<br />
je vzájomná spolupráca? Riaditeľka múzea<br />
ju chváli: „Tá je naozaj veľmi dobrá. Bratislavský<br />
samosprávny kraj nás aj financuje,<br />
prideľuje nám špeciálne peniaze na nákup<br />
i reštaurovanie zbierkových predmetov aj na<br />
archeologický výskum. Toto je veľmi chvályhodné,<br />
lebo máloktoré múzeum na Slovensku<br />
dostáva od svojho zriaďovateľa vyčlenené<br />
financie na to, od čoho závisí jeho činnosť<br />
i existencia.“<br />
Čo dodať...? Aj keď sme určite všetko pri<br />
pomyselnej „čitateľskej“ návšteve Malokarpatského<br />
múzea v Pezinku nevyčerpali, nech<br />
nezostane len pri nej.<br />
<br />
Eva Holubánska<br />
Foto: Ján Štrba a archív BSK<br />
Marec 2009<br />
31
Observatórium v Modre<br />
Aj staručkým<br />
ďalekohľadom možno<br />
objaviť blízkozemské<br />
asteroidy<br />
Rok 2009 je Medzinárodným rokom astronómie. Do celosvetovej kampane zameranej<br />
na popularizáciu astronómie sa zapojilo aj Astronomické a geofyzikálne observatórium<br />
v Modre. Nielen pri tejto príležitosti, ale najmä preto, aby sme predstavili prácu<br />
astronómov, sme sa rozprávali s RNDr. Štefanom Gajdošom, PhD., vedeckým pracovníkom<br />
Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Matematicko-fyzikálnej fakulty<br />
Univerzity Komenského. Pripravila Dagmar Krištofičová.<br />
■■ V čom je pre astronómov tento rok výnimočný,<br />
keďže je rokom venovaným astronómii?<br />
Pripravujete aj vo vašom observatóriu<br />
nejaké špeciálne akcie, ktoré ho budú pripomínať?<br />
Samozrejme, že sme sa zapojili do tejto<br />
globálnej a medzinárodnej akcie na podporu<br />
a propagáciu astronómie. Aj naše<br />
astronomické pracoviská sa na tomto celosvetovom<br />
podujatí zúčastňujú, a to najmä<br />
tým, že pripravujú viaceré propagačné<br />
a vzdelávacie akcie.Na našom pracovisku<br />
sme pripravili Dni otvorených dverí.<br />
■■ Ak hovoríme o našich astronomických pracoviskách,<br />
ktoré tým myslíme?<br />
Na Slovensku sú v súčasnosti dve profesionálne<br />
pracoviská, a to Astronomický<br />
ústav SAV v Starej Lesnej a oddelenie astronómie<br />
rámci našej katedry, spolu s vysunutým<br />
odborným výskumno-pedagogickým<br />
observatóriom v Modre, ktoré patrí<br />
Univerzite Komenského a personálne ho<br />
zabezpečuje fakulta matematiky, fyziky<br />
a informatiky.<br />
V minulosti sme boli na Slovensku pyšní<br />
na bohatú sieť ľudových hvezdární, ktoré<br />
boli skoro v každom okresnom meste<br />
a boli významnými propagátormi astronómie.<br />
Žiaľ, mnohé z nich strácajú svoje<br />
pôvodné poslanie a podstate všetky viacmenej<br />
živoria.<br />
■■ A čo planetáriá?<br />
Dnes môžeme planetáriá spočítať na<br />
prstoch jednej ruky a napríklad Bratislava,<br />
hlavné mesto Slovenska, nemá planetárium,<br />
čo je už priam národná hanba. Nie sú<br />
závislé od počasia a na hviezdnu oblohu sa<br />
v nich môžete pozerať kedykoľvek. Zoznamuje<br />
vás s ňou špeciálny projektor, ktorý<br />
sa volá planetárium. Je to veľmi zaujímavé<br />
a poučné a aj pravidelného návštevníka dokáže<br />
znova a znova premietanie uchvátiť.<br />
Foto: M. Nemec<br />
■■ Pred 400 rokmi Galileo Galilei po prvý raz<br />
pozoroval oblohu astronomickým ďalekohľadom.<br />
Astronómovia robia dnes to isté, no<br />
dokonalejšími prístrojmi. Vidia viac a ďalej?<br />
Spomínali ste súčasnú modernú astronómiu.<br />
Ako pokročila od čias svojich začiatkov?<br />
Významne pokročila technicky a technologicky,<br />
pozerá sa ďalej a v širokom spektre<br />
elektromagnetického žiarenia. O astronómii<br />
sa hovorí, a pravdivo, že je to matka<br />
vied. V počiatkoch to bolo pasívne sledovanie<br />
oblohy, úkazov, neskôr išlo o aktívne<br />
pozorovanie vesmíru, až neskôr sa začali<br />
skúmať súvislosti, vzájomný vplyv<br />
planét či rýchlosť ďalekých galaxií, vývoj<br />
a zákonitosti slnečnej sústavy. V súčasnosti<br />
sa astronómia venuje nielen erupciám<br />
na Slnku, ale vďaka kozmickým sondám,<br />
z ktorých niektoré už dosiahli hranicu planetárnej<br />
sústavy, aj medziplanetárnemu<br />
výskumu.<br />
■■ Čítala som, že súčasným trendom astronómie<br />
je hľadanie exoplanét...<br />
Áno, aj to. Extrasolárna planéta alebo<br />
exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu<br />
inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej<br />
sústavy. Dnes sa však začína už<br />
s hľadaním planét podobných Zemi, teda<br />
takých, na ktorých by eventuálne mohli<br />
byť podmienky pre nejakú formu života.<br />
Ak by som to mal zhrnúť, tak astronómia<br />
sa dnes venuje piatim významným<br />
oblastiam – výskumu Slnka, jeho aktivity,<br />
vzniku erupcií a ako vplývajú na Zem (kozmické<br />
počasie), potom podrobnejšiemu<br />
výskumu slnečnej sústavy, planét, ďalšou<br />
oblasťou je kozmologický výskum, a potom<br />
hľadanie tmavej hmoty a zatiaľ záhadnej<br />
tmavej energie.<br />
■■ Zúčastňuje sa slovenská astronómia aj na<br />
medzinárodnom výskume?<br />
Isteže, v tých oblastiach, v ktorých je slovenská<br />
astronómia tradične silná, ako napríklad<br />
v slnečnej fyzike, vo výskume medziplanetárnej<br />
hmoty či v stelárnej astronómii.<br />
Úzko a pravidelne spolupracujeme<br />
s astronómami najmä z okolitých krajín.<br />
Žiaľ, nie sme členmi vedeckovýskumného<br />
konzorcia Európske južné observatórium –<br />
členstvo sa totiž platí. Našťastie, dnes už<br />
naši študenti môžu využívať granty a štipendiá<br />
na zahraničných vysokých školách<br />
alebo pracoviskách, takže sa dostanú aj do<br />
tých observatórií, ktoré sú pre nás nedostupné.<br />
■■ Ako je to so spoluprácou medzi atronómami,<br />
strážite si „svoje polia“ alebo si navzájom<br />
pomáhate?<br />
V rámci pozorovaní medziplanetárnej<br />
hmoty spolupracujeme, ako sa vraví aj<br />
uprostred noci, s mnohými ďalšími observatóriami.<br />
Tí odborníci, ktorí skúmajú<br />
podobné javy, úzko spolupracujú, najmä<br />
pri priamom pozorovaní, vtedy si doslova<br />
„podávajú“ pozorovaný objekt podľa toho,<br />
z ktorého observatória je práve viditeľný<br />
alebo kde je priaznivé počasie, najmä ak<br />
jav alebo objekt treba pozorovať trebárs aj<br />
24 hodín. Astronómovia spolupracujú, pretože<br />
jeden pozorovateľ by sám dnes dokázal<br />
len málo. Pozorovania sa robia v širšom<br />
kontexte, navyše mnohé iné observatóriá<br />
majú lepšie, kvalitnejšie prístroje, takže si<br />
navzájom aj takto vypomáhame.<br />
■■ Ak hovoríme o slovenskej astronómii,<br />
o akom počte odborníkov, profesionálov hovoríme?<br />
Pretože sme taký špecifický odbor, je<br />
nás málo – tak do 50 – 60. Všetci sa dobre<br />
poznáme, lebo starší kolegovia nás učili,<br />
alebo sme spolu študovali, alebo naši kolegovia<br />
sú našimi bývalými študentmi.<br />
■■ Spýtam sa inak, môže sa napríklad slovenská<br />
astronómia pochváliť zaujímavým objavom?<br />
Tak to sa teda môže. Napríklad iba v našom<br />
observatóriu AGO v Modre sme objavili<br />
viac ako 170 asteroidov – z nich takmer<br />
120 patrí nám, a nedávno sme objavili<br />
dva blízkozemské asteroidy (v roku 2005<br />
a 2008). Práve týmito objavmi sme potvr<br />
32 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Observatórium v Modre<br />
dili svoje postavenie vo fotometrii, astrometrii<br />
a objavoch malých telies slnečnej<br />
sústavy.<br />
■■ Prezradím čitateľom, že jedným z objaviteľov<br />
ste vy. Čo je na takom objave - okrem<br />
hodnoty vedeckej - najzaujímavejšie, najvzrušujúcejšie?<br />
Zrejme to, že sa nedá očakávať, plánovať,<br />
prichádza nečakane. Práve preto<br />
si pozorovania vyžadujú skúsenosť<br />
a schopnosť pohotovo a rýchlo riešiť úplne<br />
novú situáciu tak, aby sa presné meranie<br />
dostalo dostatočne rýchlo na správne<br />
miesto, do Centra malých planét Medzinárodnej<br />
astronomickej únie. Najčerstvejšie<br />
údaje na webovej stránke sledujú<br />
nielen odborníci, ale aj skúsení amatéri,<br />
ktorí potom objav ďalšími pozorovaniami<br />
potvrdzujú.<br />
Na každé pozorovanie však astronóm<br />
potrebuje priaznivé počasie a potom samozrejme<br />
musí pozorne a sústredene analyzovať<br />
snímky.<br />
Pri pozorovaní malých telies slnečnej<br />
sústavy zažijete situácie, keď musíte zvážiť<br />
a rýchlo sa rozhodnúť, či opustíte fotometricky<br />
rozpracovaný objekt, napríklad vážneho<br />
kandidáta na binárny asteroid, alebo<br />
sa budete s neistým výsledkom venovať<br />
niečomu, čo sa pohybuje rýchlo. V praxi<br />
to totiž môžu byť aj družice, satelity Zeme<br />
na nízkej obežnej dráhe, či kozmické sondy.<br />
Lietadlá nás „vyrušujú“ pri pozorovaní<br />
meteorov.<br />
■■ Ako teda rozoznáte, že ide o astronomicky<br />
zaujímavý objekt?<br />
Astronómovi je podozrivý jeho netradičný<br />
smer alebo rýchlosť. Vtedy pri rozhodovaní<br />
o ďalšom pozorovaní urobí rýchly<br />
prepočet uhlovej rýchlosti, porovná ju<br />
s družicami alebo pozorne analyzuje svetelnú<br />
stopu.<br />
■■ Môžete laikom vysvetliť, čo je to vlastne<br />
blízkozemský asteroid, a prečo sa tieto telesá<br />
vyhľadávajú a pozorujú?<br />
Ide o vesmírne teleso, ktoré sa na svojej<br />
dráhe okolo Slnka môže tesne priblížiť<br />
k Zemi. Sleduje sa jeho dráha, veľ kosť<br />
a skúma sa, či je potenciálnym zdrojom<br />
ohrozenia. Takých objektov, väčších či<br />
menších, je niekoľko tisíc.<br />
Foto: archív<br />
Vysunuté odborné výskumno-pedagogické observatórium v Modre patrí Univerzite Komenského a personálne<br />
ho zabezpečuje Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK.<br />
■■ Aký je ten váš asteroid?<br />
Ide o vesmírne teleso nepravidelného<br />
tvaru, s predbežným označením 2008<br />
UW5 a odhadovaným priemerom približne<br />
jeden kilometer. Na svojej dráhe sa<br />
môže priblížiť k Zemi na astronomicky<br />
malú vzdialenosť – iba 0,143 astronomickej<br />
jednotky (AU) – čo je v zrozumiteľnej<br />
reči približne 21 miliónov kilometrov alebo<br />
55 násobok strednej vzdialenosti Mesiaca<br />
od Zeme. Preto patrí do kategórie<br />
blízkozemských asteroidov. Jeho jeden<br />
obeh okolo Slnka trvá 2,48 roka a zatiaľ<br />
Zem neohrozuje. Bude ho možné pozorovať<br />
aj v rokoch 2013 a 2018 a najvýhodnejšie<br />
priblíženie, takpovediac ideálne bude<br />
v roku 2034.<br />
■■ Ktoré telesá teda môžu Zem ohrozovať,<br />
skutočne to nie je len výmysel hollywoodskych<br />
scenáristov, je to možné?<br />
Tie telesá, ktoré môžu Zem a život na nej<br />
vážne ohroziť, majú zväčša viac ako jeden<br />
kilometer, k Zemi sa približujú na vzdialenosť<br />
menej ako 0,05 AU, čo je približne<br />
7,5 milióna kilometrov a pri zrážke so Zemou<br />
by mohli spôsobiť globálnu katastrofu.<br />
V súčasnosti je takýchto telies – potenciálne<br />
nebezpečných asteroidov, okolo nás<br />
viac než tisíc.<br />
■■ A čím vlastne vo vašom observatóriu pozorujete<br />
vesmír?<br />
To je dobrá otázka. Pretože celá myšlienka<br />
vybudovať observatórium je spojená<br />
s osudom toho ďalekohľadu, s ktorým<br />
pozorujeme aj dnes a má priemer zrkadla<br />
60 cm. Koncom sedemdesiatych rokov minulého<br />
storočia vyradili z prevádzky ďalekohľad,<br />
ktorý bol umiestnený na Skalnatom<br />
plese. Odborníci zo známej firmy Carl<br />
Zeiss v Jene konštatovali, že jeho rekonštrukcia<br />
by trvala dlho a stála by toľko čo<br />
nový ďalekohľad.<br />
Vtedy (okolo roku 1982), keď bol ďalekohľad<br />
určený na smetisko, kolektív<br />
z nášho pracoviska (ja som bol ešte len<br />
študent) inicioval možnosť jeho záchrany.<br />
Napokon vedenie bývalej katedry astronómie,<br />
geofyziky a meteorológie zariadilo<br />
prevod, a prístroj sme úplne rozobrali na<br />
súčiastky, identifikovali sme chybné súčiastky<br />
a niektoré sme vďaka Turčianskym<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
strojárňam nahradili. Prístroj sme reparovali<br />
doslova na kolene a doteraz funguje.<br />
V roku 2003 sme ho znova modernizovali<br />
a rekonštruovali.<br />
Čiže najprv sme mali prístroj a až potom<br />
k nemu pribudlo observatórium. To malo<br />
byť najprv iba pozorovateľňou, avšak na<br />
podnet vedúceho katedry a dekana fakulty<br />
sa v roku 1983 začalo vymeriavať a potom<br />
stavať seriózne observatórium, ktoré malo<br />
a dodnes slúži nielen na študijné ale aj vedecké<br />
účely. Prvé astronomické pozorovania<br />
sa uskutočnili v roku 1988, avšak oficiálne<br />
bolo observatórium otvorené v roku<br />
1992. Geofyzikálne merania začali v roku<br />
1993. A to všetko vďaka entuziazmu a obrovskému<br />
nasadeniu a nadšeniu nás študentov<br />
a pracovníkov fakulty.<br />
V súčasnosti AGO – Astronomické a geofyzikálne<br />
observatórium – slúži ako spoločná<br />
základňa pre astronomický, geofyzikálny,<br />
geodynamický a geodetický vedecký<br />
výskum. Pravda, v rámci technických<br />
možností. Starý ďalekohľad dosluhuje<br />
(nečudo, veď má už 85 rokov) a nový ďalekohľad<br />
podobnej kvality, ktorý by sme<br />
potrebovali, stojí tri mil. eur a to bez pomoci<br />
a podpory celej spoločnosti nemáme<br />
možnosť získať.<br />
■■ V tomto roku v júli bude vraj najdlhšie pozorovateľné<br />
zatmenie Slnka. Pôjdete sa pozrieť?<br />
Na našom observatóriu pozorujeme Slnko,<br />
ale pozorovanie zatmenia Slnka je finančne<br />
a časovo náročná expedícia, takže<br />
to prenechávame iným. V rámci astronómie<br />
sa týmto úkazom venujú špecializovaní<br />
odborníci.<br />
<br />
Marec 2009<br />
33
Aktivity kraja<br />
Medzinárodný<br />
deň detí s BSK<br />
Bratislavský samosprávny kraj spoločne s neziskovou organizáciou<br />
Náruč záchrany, Bratislavským bábkovým divadlom a Stredoškolským<br />
parlamentom pri BSK zorganizoval na Medzinárodný deň detí<br />
bohatý program, a nielen pre tých najmenších. Deti si MDD mohli s<br />
bábkovým divadlom užívať predstavenia, tvorivé dielne aj rôzne súťaže.<br />
Známe osobnosti zdobili medovníčky a spoločne dotvárali perníkovú<br />
chalúpku. V rámci dňa detí sa Stredoškolský parlament pri BSK<br />
premenil na rozprávkový sprievod a obdarovával sladkosťami nielen<br />
najmenších. Na Tyršovom nábreží sa oslavoval Deň detí eura, kde sa<br />
okrem zábavy mohli malí Európania dozvedieť aj o eure.<br />
<br />
Stredoškoláci diskutovali<br />
o kompetenciách samosprávy<br />
Dialóg – študent v demokracii bol pripravený v rámci Európskeho týždňa<br />
miestnej demokracie, ktorý vyhlásila Rada Európy.<br />
V októbri 2008 sa študenti zo Stredoškolského parlamentu pri BSK<br />
stretli s predstaviteľmi samosprávy i zástupcami Rady Európy a na<br />
stretnutí s názvom Dialóg – študent v demokracii rozprávali o kompetenciách<br />
samosprávy. Dialóg sa konal na pôde Bratislavského samosprávneho<br />
kraja, zorganizovali ho samotní študenti v spolupráci s<br />
BSK. Do diskusie sa zapojili predseda BSK Vladimír Bajan, podpredseda<br />
BSK Gabriel Agárdy, poslanci BSK Valentín Mikuš a Juraj Plechlo,<br />
riaditeľ Kancelárie Rady Európy Viliam Figusch a vedúci Programu<br />
mládež v akcii Martin Pokorný. Zo vzájomnej diskusie sa mladí<br />
ľudia dozvedeli podrobnosti o práci Rady Európy a jej zastúpenia na<br />
Slovensku, o činnosti a kompetenciách samosprávy. Zaujímali sa predovšetkým<br />
o kompetencie v oblasti školstva, o ľudské práva, problematiku<br />
dopravy v hlavnom meste a v kraji, pýtali sa aj na výstavbu<br />
multifunkčnej haly. Zástupcovia BSK ich vyzvali, aby sa zapájali do<br />
rozhodovacieho procesu v rámci kompetencií kraja a poukázali na<br />
dôležitosť ich aktivít nielen v oblasti školstva, ale aj pri budovaní demokracie<br />
v regióne. <br />
<br />
Záhoráci sú pevnou<br />
súčasťou nášho<br />
regiónu<br />
Herec Anton Baláž, dlhoročný organizátor plesu Spolku Záhorákov,<br />
prevzal z rúk Vladimíra Bajana Mimoriadnu cenu predsedu BSK. Tento<br />
vicerichtár spolku a Záhorák dušou i srdcom spolu s ďalšími Záhorákmi<br />
žijúcimi v Bratislave založil v roku 1969 Spolok Záhorákov a zároveň<br />
krásnu tradíciu ich plesov. Prvý sa konal v roku 1970 v kaviarni hotela<br />
Tatra, vo februári tohto roka sa konal jubilejný 40. ročník. Aj toto sú<br />
momenty, ktoré motivovali predsedu Bajana vyjadriť Antonovi Balážovi<br />
svoju úctu, poďakovanie a uznanie. „Jak je krásné miuovat, jak je krásné<br />
žít, ale nejkrajší je rodnému Záhorí vjerní byt,“ to sú slová Tónka Baláža.<br />
V minulom roku prijala Záhorácka rada Vladimíra Bajana aj za čestného<br />
člena Spolku Záhorákov v Bratislave „ako prejav úcty za spoluprácu<br />
a rozvoj Záhoria“.<br />
<br />
34 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Aktivity kraja<br />
Najväčšia zbierka<br />
vinohradníckych lisov<br />
v strednej Európe<br />
Návštevníci Pezinka i obyvatelia mesta môžu od novembra 2008 opäť navštevovať<br />
zrekonštruované pivničné priestory Malokarpatského múzea, ktoré sa môže pochváliť<br />
najväčšou zbierkou vinohradníckych lisov v strednej Európe. Prvýkrát boli<br />
pivnice múzea sprístupnené verejnosti ako výstavný priestor v roku 1978. K najväčším<br />
unikátom patrí najväčší lis v zbierkach múzea – tzv. kladový lis, ktorý bol<br />
vyrobený v roku 1608, pochádza zo Sv. Jura a jeho dĺžka je 702 cm. Rekonštrukcia<br />
múzea, ktorého zriaďovateľom je BKS, bola financovaná zo schváleného grantu<br />
NUTS ll. Okrem múzea boli z finančných prostriedkov BSK zreštaurované aj všetky<br />
predmety pivničného zbierkového fondu.<br />
<br />
Oficiálne spečatenie spolupráce<br />
so Záhrebskou župou<br />
Záhrebská delegácia.<br />
Kraj bez hraníc –<br />
BSK – udelil ocenenia<br />
Srdce bez hraníc<br />
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan so županom<br />
Záhrebskej župy Stjepanom Kožićom v januári 2009 slávnostne<br />
podpísali protokol o spolupráci medzi oboma regiónmi. Oficiálne<br />
tak potvrdili spoluprácu, ktorá vzájomne prebieha už od roku 2003,<br />
jej výsledkom sú viaceré konkrétne spoločné projekty. Jedným z nich<br />
bol projekt v oblasti školstva, keď sa oba regióny dohodli na recipročnej<br />
výmene študentov (chorvátski študenti navštevovali Strednú ovocinársko-vinársku<br />
školu v Modre). Ďalším projektom bolo Hospodárske<br />
fórum, ktorý vytvoril priestor na prezentáciu oboch regiónov, predovšetkým<br />
ich ekonomického potenciálu. Výsledkom tradične dobrých<br />
vzťahov medzi oboma regiónmi a ďalším konkrétnym krokom spolupráce<br />
je aj účasť Záhrebskej župy na veľtrhu cestovného ruchu ITF<br />
Slovakiatour 2009, ktorý sa niesol v znamení generálneho partnerstva<br />
Chorvátskej republiky. Možnosť prezentovať svoj región v stánku BSK<br />
prijala Záhrebská župa od predsedu Bajana, po prvýkrát sa tak pripojila<br />
k ďalším zahraničným partnerom BSK – k Stredočeskému kraju,<br />
Mazowieckemu vojvodstvu a župe Győr-Moson-Sopron.<br />
<br />
Mesto, obec či kraj netvoria ulice, domy a sochy... Tvoria ho predovšetkým<br />
ľudia, ktorí v ňom žijú. Bratislavský samosprávny kraj sa<br />
rozhodol založiť tradíciu udeľovania ceny Srdce bez hraníc osobnostiam,<br />
neziskovým organizáciám, obciam, mestám, či iným inštitúciám,<br />
ktoré významným alebo originálnym spôsobom pomohli či pomáhajú<br />
konkrétnym ľuďom alebo skupinám ľudí z Bratislavského kraja.<br />
Predseda BSK ocenil v piatich kategóriách významný humanitný,<br />
charitatívny či verejnoprospešný počin, ktorý prekročil nielen hranice<br />
jedného kalendárneho roka, ale aj BSK. Tým sa ocenený stáva symbolickým<br />
reprezentantom kraja v humanitnej a charitatívnej oblasti. Mikulec (prevzal ocenenie za neprítomnú Veroniku Košťányovú), Štefánia No-<br />
Ocenení v prvom ročníku, zľava: prof. Michal Novák, Mária Wirth, Dušan<br />
Ocenení získali originálnu cenu z dielne Alexandry Kališovej. Podľa váková a Anton Srholec.<br />
predsedu BSK Vladimíra Bajana chce kraj cenou Srdce bez hraníc inšpirovať<br />
čo najviac ľudí, organizácií či inštitúcii k pomoci a ohľaduplnosti k slabším a ohrozeným skupinám nášho kraja. Lebo ako tvrdí: „Reťaz<br />
je taká silná, aké silné je jej najslabšie ohnivko. Preto pomocou slabým posilňujeme seba.“ Po prvý raz si ocenenia Srdce bez hraníc prevzali<br />
nominovaní na 3. reprezentačnom charitatívnom plese BSK v piatok 13. februára 2009. <br />
Foto: archív BSK <br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Marec 2009<br />
35
Microsoft: Inováciami proti kríze<br />
Aj kríza môže byť na niečo dobrá. Napríklad môže priniesť nové pohľady a riešenia najzávažnejších celosvetových problémov a na<br />
úrovni podnikov a štátnej správy zvládnuť výzvy tak, aby z nej napokon vyšli všetci posilnení. Komplex možností využitia vlastných<br />
inovácií predstavila spoločnosť Microsoft na druhom ročníku svojho inovačného fóra v Bratislave.<br />
V úvode Microsoft Innovations<br />
Forum vystúpil s analýzou súčasného<br />
vývoja vo svete pod názvom<br />
Globalizácia, konkurencieschopnosť<br />
a úloha technológií predseda<br />
Europe Microsoft Corporation Jan<br />
Mühlfeit. Poukázal na skutočnosť,<br />
že stredná Európa je jedným z najotvorenejších<br />
regiónov, takže globalizácia<br />
má na ňu veľký vplyv. Upozornil<br />
pritom na najvýznamnejšie<br />
zmeny a problémy v dnešnom<br />
svete. V ekonomike je to svetová<br />
finančná kríza, ceny energií a tovarov,<br />
rozkolísané výmenné kurzy.<br />
V politike zasa otázky bezpečnosti,<br />
regulácií, digitálneho rozdeľovania<br />
sveta, klimatických zmien, zdravotnej<br />
starostlivosti a demografického vývoja.<br />
V technológiách sú úspechom Web 2.0, užívateľský<br />
obsah, mobilita, širokopásmové pripojenie<br />
na internet a nové obchodné modely.<br />
Výrazným problémom Európy je pritom demografia,<br />
lebo ako jediný kontinent starne.<br />
Pritom po prvý raz v histórii dochádza k situácii,<br />
keď klasický postup, že starší a skúsenejší<br />
učia mladých, prestáva platiť. Mladá<br />
generácia vie dnes lepšie využívať moderné<br />
technológie než staršia. Podľa Jana Mühlfeita<br />
možno očakávať ďalší výrazný posun v oblasti<br />
technológií už v najbližších piatich rokoch,<br />
keď sa softvér naučí robiť to, čo človek,<br />
zvýši sa význam sociálnych sietí na internete<br />
a informačné technológie začnú riešiť veľké<br />
celosvetové problémy v zdravotníckej starostlivosti<br />
a ochrane životného prostredia.<br />
Podčiarkol, že práve v súčasnej situácii treba<br />
síce na jednej strane šetriť, avšak na druhej<br />
nemožno znižovať výdavky na vedu, výskum,<br />
inovácie a školstvo. Za príklad označil<br />
Fínsko, ktoré má jasnú predstavu o tom, ako<br />
v tejto oblasti postupovať do roku 2015.<br />
Inovácie v štátnej správe<br />
V ďalšej časti konferencie Microsoft Innovation<br />
Forum predstavitelia spoločnosti,<br />
partnerských firiem i zákazníkov predstavili<br />
formou prípadových štúdií projekty uskutočnené<br />
na Slovensku a v ČR. Občanom už<br />
slúži efektívny systém na riadenie projektov<br />
Úradu vlády Českej republiky, v Martine<br />
funguje „bezpapierový úrad“, na Ministerstve<br />
spravodlivosti SR možno podávať žaloby<br />
cez elektronický systém. Nechýbalo však ani<br />
predstavenie výučby v Základnej škole R. Dilonga<br />
v Trstenej, kde má každý žiak v triede<br />
svoj notebook.<br />
Najmenší prezentujúci, žiaci zo Základnej školy R. Dilonga<br />
v Trstenej, ktorá sa zapojila do projektu Notebook pre každého<br />
žiaka, účastníkom ukázali, ako sa učia s pomocou notebookov.<br />
Efektívne podnikanie<br />
Hovorilo sa aj o inováciách na podporu<br />
biznisu, najmä o efektívnej tímovej komunikácii<br />
na diaľku v Softipe, ktorá znižuje<br />
náklady na cestovanie a zvyšuje produktivitu<br />
práce. Ďalej o zlepšení vnútropodnikových<br />
procesov a nástrojov, ktoré zabezpečia<br />
viac biznisu a menej administratívy, v DHL<br />
Logistic (Slovakia). Technológie vo finančnom<br />
manažmente zasa dokážu pomôcť získať<br />
viac zdrojov pre biznis a sprehľadniť<br />
evidenciu zákazníkov.<br />
„Najväčším benefitom Innovations Fóra je<br />
to, že sa jeho návštevníci môžu oboznámiť<br />
s prezentovanými riešeniami, ktoré pomohli<br />
zefektívniť prácu v reálnych organizáciách.<br />
Našim zákazníkom sa to podarilo a som<br />
rád, že sme mohli inšpirovať aj ostatné firmy<br />
k riešeniu, ktoré im dokáže pomôcť prežiť<br />
v tvrdej konkurencii a udržať sa na trhu,“<br />
hovorí Ing. Rastislav Hlaváč zo spoločnosti<br />
Gradient Slovakia.<br />
Microsoft BizSpark<br />
Na konferencii Microsoft Innovations<br />
Forum 2009 predstavili aj nový globálny<br />
program Microsoft BizSpark. Začínajúcim<br />
firmám, ktoré sa do neho zapoja, bezplatne<br />
poskytnú prístup k najnovším plnohodnotným<br />
verziám vývojových<br />
nástrojov, technológií a serverovým<br />
licenciám. BizSpark tiež prináša<br />
možnosť zviditeľniť začínajúcu<br />
firmu pre investorov, partnerov<br />
a zákazníkov. Ako uviedol riaditeľ<br />
podpory vývojárov Microsoftu<br />
Slovensko Juraj Šitina, do programu<br />
sa môže prihlásiť aj na Slovensku<br />
každá súkromná spoločnosť,<br />
ktorá vyvíja softvérový produkt<br />
alebo službu, podniká menej ako<br />
tri roky a má ročný obrat menej<br />
ako 500 000 dolárov. Podľa Šitinu<br />
sa očakáva, že na Slovensku sa do<br />
programu Microsoft BizSpark zapojí<br />
okolo 50 firiem.<br />
36 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Microsoft Surface<br />
Najväčšej pozornosti sa však tešil revolučný<br />
projekt Microsoft Surface, ktorého sa účastníci<br />
fóra mohli dotknúť ako prví na Slovensku.<br />
Ide o počítač, ktorý nepotrebuje ani myš ani<br />
klávesnicu, lebo sa ovláda dotykom ruky. Na<br />
rozdiel od klasického počítača však nie je jeho<br />
obrazovka postavená kolmo k užívateľovi, ale<br />
leží na stole. Displej má uhlopriečku 30 palcov,<br />
teda 76 centimetrov. V Microsofte začali o<br />
takomto zariadení uvažovať v roku 2001, o dva<br />
roky predstavili prvý prototyp Billovi Gatesovi.<br />
Aj keď v USA má za sebou prvé úspešne<br />
predané kusy, do predaja v západnej Európe<br />
ho slávnostne uvoľnili 2. marca 2009 na Ce<br />
BIT-e Hannoveri. Juraj Šitina predstavil jeho<br />
základné časti i samotné fungovanie: „Surface<br />
má v sebe päť infračervených kamier, ktoré<br />
snímajú celú plochu displeja, čo je dôvodom<br />
jeho veľkosti. Zachytia a spracujú každý pohyb<br />
nad displejom. Okamžite identifikujú až<br />
55 prstov, ktoré sa môžu naraz na ploche pohybovať.“<br />
Úvodná obrazovka znázorňuje na<br />
prvý pohľad vodnú hladinu. Stačí prejsť nad<br />
ňou rukou, rozčerí sa a objavia sa vlnky. Je to<br />
nepochybne efektné. Potom stačí len pustiť si<br />
menu, ktoré možno ovládať z oboch dlhších<br />
strán displeja. Juraj Šitina si na prvú demonštráciu<br />
vybral puzzle s medveďom. Obraz sa<br />
sám rozpadol na jednotlivé časti a potom už<br />
len stačilo ich skladať. Nasledovala prehliadka<br />
fotografií, ktoré sa dali vybrať a roztriediť<br />
ešte pohodlnejšie, ako keby sa to robilo s papierovými.<br />
Práca s mapou pripomínala iPhone,<br />
lenže vzhľadom na rozmery bolo údajov<br />
oveľa viac. Práve tento posledný príklad bude<br />
zrejme patriť, aspoň v prvej etape, k najvyužívanejším.<br />
Počíta sa totiž s tým, že Surface<br />
budú inštalovať do hotelov na poskytovanie<br />
všestranných informácií zákazníkom. Ako<br />
prvá sa rozhodla počítač vyskúšať medzinárodná<br />
sieť hotelov Sheraton. <br />
<br />
Foto: archív<br />
Možnosti zariadenia Microsoft Surface predstavili účastníkom<br />
Jan Műhlfeit a Juraj Šitina, riaditeľ oddelenia podpory<br />
vývojárov v Microsoft Slovakia.
V dňoch 21. – 24. apríla 2009 vás spoločnosť BB EXPO<br />
pozýva na 12. ročník stavebnej výstavy PRO ARCH.<br />
Podujatie je výnimočné prepojením stavebníctva s podporou<br />
regionálneho rozvoja, využívaním obnoviteľných zdrojov – výstavbou<br />
tzv. zelených domov a hotelov, úsporami energií pri<br />
stavbe nízkoenergetických budov či environmentálnym prístupom<br />
k životnému prostrediu.<br />
Vystavovatelia sa predstavia novinkami<br />
v oblasti stavebných a izolačných materiálov,<br />
strešnej krytiny, tieniacej, sanitárnej<br />
a vykurovacej techniky.<br />
Pre návštevníkov je pripravený zaujímavý<br />
odborný a sprievodný program.<br />
Dňa 21. apríla 2009 sa uskutoční konferencia<br />
Ministerstva výstavby a regionálneho<br />
rozvoja SR s názvom Programové obdobie<br />
2007 – 2013 pre rozvoj regiónov.<br />
Stavebnú verejnosť oslovia semináre:<br />
Obnova budov a potenciál energie pripravený<br />
Technickým a skúšobným ústavom<br />
stavebným v spolupráci s odbornými<br />
partnermi (22. apríla 2009).<br />
Inovácie a kvalita okenných konštrukcií<br />
organizovaný profesijným združením SlovENERGOokno<br />
(23. apríla 2009),<br />
seminár Spolku architektov Slovenska<br />
Ochrana architektonického dedičstva<br />
20. storočia (23. apríla 2009).<br />
Predovšetkým pre správcov budov a bytové<br />
družstvá je určený seminár Životnosť<br />
konštrukčných prvkov bytových budov,<br />
ktorý organizuje Slovenská komora stavebných<br />
inžin ierov (23. apríla 2009).<br />
Únia miest Slovenska s partnermi pripravujú<br />
konferenciu Komplexné riešenia<br />
energetických potrieb územných samospráv<br />
(23. apríla 2009).<br />
Počas akademického dňa 24. apríla 2009,<br />
ktorý je súčasťou Lesníckych dní, sú pripravené<br />
rôzne aktivity pre deti a mládež.<br />
V roku 2009 očakávame viac ako 30 000<br />
návštevníkov z radov stavebných podnikateľov,<br />
manažérov hotelových zariadení,<br />
primátorov a starostov, ale aj stavebnú<br />
verejnosť, hľadajúcu na výstave inšpirácie<br />
pri realizácii bytovej výstavby alebo rekonštrukcii<br />
nehnuteľností. Silná mediálna<br />
podpora, kvalitné odborné podujatia, dlhodobo<br />
stabilné ceny a ústretový prístup<br />
nášho profesionálneho tímu vytvárajú<br />
predpoklad pre vašu efektívnu a úspešnú<br />
propagáciu.<br />
Podrobnejšie informácie o pripravovaných podujatiach nájdete na stránke www.bbexpo.sk.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Marec 2009<br />
37
Ministerstvo hospodárstva SR<br />
že investori získajú od štátu reálne finančné<br />
prostriedky až vtedy, keď splnia podmienky<br />
zakotvené v zmluve, to znamená<br />
na princípe ex post. Investori sú povinní<br />
poskytovateľovi predložiť jednak priebežné<br />
investičné správy, ktoré hovoria o čerpaní<br />
dotácie za bežný rok, jednak finálnu<br />
investičnú správu, ktorá sumarizuje<br />
skutočne vynaložené oprávnené náklady<br />
a čerpanie štátnej pomoci za celé obdobie<br />
projektu. Náklady musia byť vynaložené<br />
na taký majetok, ktorý využíva výlučne<br />
príjemca v lokalite investičného projektu.<br />
Hospodárstvo postihol<br />
pokles zahraničného<br />
dopytu<br />
Rozhovor s ministrom hospodárstva<br />
Ľubomírom Jahnátkom pripravil Ivan Špáni<br />
■■ Pred rokom ste oponovali, že by SR bolo<br />
jednostranne orientované na automobilový<br />
priemysel a pripomenuli ste, že budujete aj<br />
druhú a tretiu nohu slovenského hospodárstva.<br />
Kríza však naznačila, že závislosť Slovenska<br />
od automobilového priemyslu je stále<br />
veľmi značná. Čo teda teraz v kríze robí druhá<br />
a tretia noha, pod ktorými ste mysleli elektrotechnický<br />
priemysel a energetiku?<br />
Problémy nemá len automobilový priemysel.<br />
Kríza zasahuje aj ďalšie odvetvia<br />
vrátane elektrotechniky. Energetiky sa dotýka<br />
len mierne, pretože obmedzenie výroby<br />
v iných sektoroch má vplyv aj na spotrebu<br />
energií. Slovensko je malá a otvorená<br />
ekonomika. Jeho doterajší hospodársky<br />
rast bol založený z väčšej miery na exporte.<br />
A práve významný pokles dopytu zo zahraničia<br />
je príčinou, prečo sú výrobné podniky<br />
nútené znižovať objem výroby. A to<br />
má negatívny vplyv aj na subjekty poskytujúce<br />
podporné služby.<br />
■■ Čo z protikrízových opatrení podľa vás<br />
najviac reálne pomôže oživovaniu hospodárstva?<br />
Môžeme nimi vôbec krízu ovplyvniť?<br />
Najúčinnejšie budú opatrenia, ktoré na<br />
jednej strane smerujú k zvýšeniu domácej<br />
spotreby, na druhej strane zakladajú<br />
pozitívny vývoj do budúcnosti. Z pôsobnosti<br />
rezortu hospodárstva by som uviedol<br />
najmä akceleráciu čerpania finančných<br />
prostriedkov zo štrukturálnych fondov,<br />
podporných programov smerujúcich<br />
k zvyšovaniu energetickej hospodárnosti<br />
vo výrobe i v prevádzkovaní budov a k vyššiemu<br />
využitiu obnoviteľných zdrojov pri<br />
výrobe energií. Pozitívny vplyv na vytváranie<br />
pracovných miest bude mať podľa<br />
môjho názoru zmäkčenie podmienok poskytovania<br />
investičnej pomoci. Určité očakávania<br />
vkladáme aj do projektu rekreačných<br />
poukážok či tzv. šrotovného. Z iných<br />
rezortov by som vyzdvihol najmä podporu<br />
PPP projektov a všetky opatrenia, ktoré<br />
uľahčia podnikanie malým podnikateľom.<br />
Či to skutočne zmierni dosah krízy na Slovensku<br />
je ťažké predpovedať, situácia sa zo<br />
dňa na deň mení.<br />
■■ Predchádzajúca i vaša vláda poskytovali<br />
nemalé prostriedky najmä pre zahraničných<br />
podnikateľov vo forme investičných stimulov.<br />
Myslelo sa v zmluvách s nimi v každom<br />
prípade aj na možné krízové situácie?<br />
Zmluvy s investormi sú postavené tak,<br />
Foto: archív MH SR<br />
■■ Kontrolujete v každom prípade dôsledne aj<br />
to, ako si teraz prijímatelia podpory a investičných<br />
stimulov dodržujú svoje záväzky?<br />
V súvislosti s krízou situáciu u investorov,<br />
ktorým bola poskytnutá štátna pomoc,<br />
monitorujeme týždenne. Komunikujeme<br />
priamo s investormi, ale aj s aj primátormi<br />
miest a starostami obcí, v ktorých firmy<br />
sídlia. Ústredie práce a sociálnych vecí<br />
a rodiny SR prostredníctvom regionálnych<br />
pracovísk sleduje, ako sa vyvíja zamestnanosť<br />
v podporených firmách. Po zrealizovaní<br />
projektu sa priamo v podnikoch dôkladne<br />
kontroluje účtovná dokumentácia<br />
a fyzicky sa preveruje, či pozemky, budovy<br />
a strojové a technologické zariadenia spĺňajú<br />
podmienku minimálne päťročného<br />
obdobia, počas ktorého boli súčasťou investície.<br />
Ak investor poruší podmienky investičnej<br />
zmluvy, musí rátať s tým, že mu<br />
bude pomoc pozastavená.<br />
■■ Kto musí podporu vrátiť, ak takéto fabriky<br />
prepúšťajú ľudí, nevytvárajú sľúbené pracovné<br />
miesta, prípadne sa chystajú na odchod zo<br />
Slovenska?<br />
Zatiaľ registrujeme jeden prípad. Ide<br />
o spoločnosť Power One so sídlom v Dubnici<br />
nad Váhom, ktorá porušila investičnú<br />
zmluvu a ohlásila hromadné prepúšťanie.<br />
Rozhodnutie o anulovaní štátnej pomoci<br />
už dostala.<br />
■■ Zmäkčili ste podmienky na ďalšie poskytovanie<br />
investičných stimulov. Ako na ponuku<br />
reagujú investori? Máte od nich ohlasy, reálny<br />
záujem? Chystá sa niekto stimuly využiť?<br />
Parlament už schválil novelu zákona<br />
o investičnej pomoci. Nová úprava umožní<br />
získať investičnú pomoc pri nižšej investícii<br />
na obstaranie dlhodobého hmotného<br />
i nehmotného majetku. Značne sa znižuje<br />
aj hranica na obstaranie nových výrobných<br />
a technologických zariadení. Tieto zmeny<br />
umožnia podporiť aj menej náročné investičné<br />
projekty, pri ktorých je rozhodujúcim<br />
faktorom pracovná sila. Zmeny majú<br />
dočasný charakter na obdobie od 1. apríla<br />
2009 do 31. decembra 2010. Nové podmienky<br />
boli zverejnené len pred niekoľkými<br />
dňami a ešte nie sú účinné. Preto zatiaľ<br />
nevieme vyhodnotiť ohlasy na ne. Napriek<br />
kríze sú rozpracované viaceré investičné<br />
projekty. Rokovania sú však z pochopiteľných<br />
dôvodov zložitejšie a zdĺhavejšie a in<br />
38 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo hospodárstva SR<br />
vestori sú opatrní pri rozhodovaní, preto<br />
nepovažujem za vhodné predčasne informovať<br />
o konkrétnych projektoch.<br />
■■ Opozícia vás kritizuje, že nové opatrenia<br />
málo zvýhodňujú investície v znevýhodnených<br />
regiónoch. Právom?<br />
Kritika opozície rozhodne nie je oprávnená.<br />
Kritici by sa mali trochu lepšie poohliadnuť,<br />
aká bola štruktúra investičnej<br />
pomoci počas ich pôsobenia vo vláde. Či<br />
už z hľadiska regionálneho rozloženia, alebo<br />
výšky výdavkov na jedno vytvorené<br />
pracovné miesto, alebo podielu priamych<br />
dotácií a nepriamej štátnej pomoci vo forme<br />
úľavy na dani z príjmu. V minulom<br />
roku sme vypracovali analýzu efektívnosti<br />
schválených investičných stimulov a efektívnosť<br />
stimulov zhodnotili za každú vládu<br />
osobitne. Z analýzy jednoznačne vyplýva,<br />
že v období od 1. 1. 2001 do 30. 6.<br />
2006 sa regióny s vážnymi štrukturálnymi<br />
problémami absolútne zanedbali. Deväťdesiat<br />
percent pomoci smerovalo do ekonomicky<br />
silných regiónov Žilinského, Trnavského<br />
a Košického kraja s nízkou mierou<br />
nezamestnanosti a najvyšším rastom<br />
HDP. Do Prešovského kraja, teda regiónu<br />
s najnižším HDP a s okresmi s najvyššou<br />
nezamestnanosťou a najmenším záujmom<br />
investorov, nesmeroval ani jeden investičný<br />
stimul. Poskytnutá štátna pomoc teda<br />
minimálne vplývala na vyrovnávanie regionálnych<br />
disparít.<br />
Až počas pôsobenia tejto vlády nastal<br />
presun umiestňovania investičných stimulov<br />
zo západu na východ, pričom prednosť<br />
dostali najmä regióny stredného a východného<br />
Slovenska. Bol prijatý nový zákon<br />
o investičnej pomoci, ktorý prehodnotil<br />
územné smerovanie pomoci a tematicky<br />
koncentruje pomoc na technologicky náročnejšie<br />
odvetvia. To umožňuje uplatniť<br />
komplexný prístup ku skvalitneniu podpory<br />
investícií. V konečnom dôsledku je<br />
to však investor, ktorý prijíma rozhodnutie<br />
o tom, kde umiestni svoje podnikateľské<br />
aktivity. Pri svojom rozhodovaní neberie<br />
do úvahy len intenzitu štátnej pomoci, ale<br />
aj existujúcu infraštruktúru, disponibilnú<br />
pracovnú silu, ústretovosť miestnej a regionálnej<br />
samosprávy, vzdelávacie a vedecko-technické<br />
zázemie a ďalšie faktory.<br />
Doterajšie skúsenosti ukazujú, že pre prilákanie<br />
investorov na východné Slovensko<br />
bude nevyhnutné intenzívnejšie podporiť<br />
budovanie infraštruktúry.<br />
■■ Popri investičných stimuloch zamýšľala<br />
vaša vláda poskytovať aj inovačné stimuly<br />
z verejných zdrojov. Aké projekty ste už takto<br />
podporili a aké efekty si z nich pre verejné<br />
zdroje sľubujete?<br />
Úloha pripraviť systém poskytovania<br />
inovačných stimulov je zapracovaná do<br />
Inovačnej politiky SR na roky 2008 až 2010<br />
s termínom do 31. 12. 2010. Na takýto systém<br />
sú však potrebné finančné zdroje, ktoré<br />
momentálne nie sú k dispozícii. Rezort<br />
v súčasnosti môže podporovať inovácie len<br />
cez implementáciu štrukturálnych fondov<br />
Európskej únie, najmä prostredníctvom<br />
operačného programu Konkurencieschopnosť<br />
a hospodársky rast cez opatrenie zamerané<br />
na podporu zavádzania inovácií<br />
a technologických transferov. V rámci prvej<br />
výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratné<br />
finančné príspevky podporu získalo<br />
32 projektov z rôznych oblastí priemyselnej<br />
výroby, od ktorých realizácie očakávame,<br />
že prispejú zavedením inovatívnych<br />
a vyspelých technológií k zvýšeniu konkurencieschopnosti<br />
predkladateľov a zabezpečia<br />
rozvoj ekologických výrob.<br />
■■ Mení hospodárska kríza pohľad na budovanie<br />
priemyselných parkov? Utlmili ste zdroje<br />
na ich podporu alebo ich znova naštartujete?<br />
Je o ne záujem? Kde?<br />
V rámci schváleného viazania rozpočtových<br />
zdrojov na riešenie následkov ekonomickej<br />
krízy sa uvažuje s útlmom zdrojov<br />
na budovanie priemyselných parkov na zelenej<br />
lúke. Zostáva však opatrenie na revitalizáciu<br />
tzv. hnedých parkov, teda starších<br />
priemyselných zón v operačnom programe<br />
Konkurencieschopnosť a hospodársky<br />
rast. Začiatkom januára päť miest, Tornaľa,<br />
Gelnica, Bardejov, Trnava a Stropkov,<br />
získalo podporu viac ako 37 mil. eur na revitalizáciu<br />
hnedých priemyselných plôch.<br />
O podporu bol záujem, preto sa aj v roku<br />
2009 počíta v harmonograme výziev s novou<br />
výzvou na predkladanie žiadostí s alokáciou<br />
viac ako 23 mil. eur.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
■■ Už pomáhajú hospodárstvu prostriedky zo<br />
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu<br />
Európskej únie v rámci nového programovacieho<br />
obdobia 2007 – 2013?<br />
Pokiaľ ide o nové programovacie obdobie,<br />
je ešte predčasné hovoriť o spokojnosti<br />
či nespokojnosti s využívaním zdrojov.<br />
Čerpanie finančných prostriedkov alokovaných<br />
na roky 2007 – 2013 sa ešte len<br />
začalo. V súčasnosti prebieha proces podpisovania<br />
zmlúv s úspešnými žiadateľmi,<br />
ktorí boli vybraní v rámci prvých výziev<br />
vyhlásených v minulom roku.<br />
Ešte nie je ani uzavreté využitie finančných<br />
prostriedkov z predchádzajúceho<br />
skráteného programovacieho obdobia<br />
2004 – 2006 v rámci sektorového operačného<br />
programu Priemysel a služby. V závere<br />
roka sa konštatovalo 87-percentné<br />
čerpanie. Dopyt po finančných prostriedkoch<br />
bol veľký. Na takmer deväť miliárd<br />
Sk alokovaných zdrojov žiadatelia predložili<br />
viac ako 2 000 projektov na vyše 55<br />
miliárd Sk. Najväčší záujem bol o opatrenia<br />
zamerané na podporu nákupu technológií<br />
a podnikateľských investícií do cestovného<br />
ruchu. Naopak menší záujem bol<br />
o podporu inovácií a aplikovaného výskumu<br />
v podnikoch. Projekty, ktoré sa v rámci<br />
programu realizovali, sú určite prínosom<br />
pre slovenské hospodárstvo a posilnili jeho<br />
konkurencieschopnosť. Žiaľ, treba konštatovať,<br />
že nie všetky schválené a zmluvne<br />
zaviazané sa podarilo aj úspešne zrealizovať.<br />
To však závisí nielen od ministerstva<br />
a implementačných agentúr, ale aj od tých,<br />
ktorí pomoc zo štrukturálnych fondov dostávajú.<br />
Nezodpovední prijímatelia mohli<br />
ukrátiť SR o finančné prostriedky a znemožniť<br />
realizáciu iných zaujímavých projektov.<br />
Európska komisia však schválila<br />
predĺženie obdobia oprávnenosti výdavkov<br />
z predchádzajúceho programovacieho<br />
obdobia do 30. júna 2009 ako jedno z opatrení<br />
na elimináciu následkov krízy. To nám<br />
umožní dočerpať aj zvyšné prostriedky.<br />
■■ Aké poučenia z energetickej krízy sme urobili<br />
pri diverzifikácii trás pre dodávky plynu,<br />
ropy, ale aj elektrickej energie?<br />
Januárová plynová kríza odhalila nevyhnutnosť<br />
riešiť energetickú situáciu<br />
a urýchliť realizáciu krátkodobých a strednodobých<br />
opatrení Európskej únie na zvýšenie<br />
energetickej bezpečnosti. V záujme<br />
„Slovensko je malá a otvorená ekonomika. Jeho doterajší<br />
hospodársky rast bol založený z väčšej miery na exporte. A práve<br />
významný pokles dopytu zo zahraničia je príčinou, prečo sú<br />
výrobné podniky nútené znižovať objem výroby.“<br />
diverzifikácie zdrojov energií stredoeurópskeho<br />
priestoru je preto potrebné vyčleniť<br />
dostatočné finančné prostriedky na európskej<br />
úrovni pre projekty vzájomného prepojenia<br />
infraštruktúry tak, aby bolo zabezpečené<br />
dostatočné prepojenie energetických<br />
transeurópskych trás v smeroch sever-juh<br />
a západ-východ. Na pôde EÚ sa pripravuje<br />
program finančnej pomoci EÚ pre projekty<br />
v energetike, vrátane projektov energetickej<br />
infraštruktúry. Na podporu sa počíta<br />
s celkovou finančnou pomocou 3,5 mld.<br />
EUR v rokoch 2009 a 2010. Opätovne sme<br />
sa oficiálne prihlásili k projektu Nabucco,<br />
ktorý predstavuje vhodnú možnosť na<br />
dovoz plynu z kaspickej oblasti, Blízkeho<br />
východu či Egypta a Iránu a patrí k prioritným<br />
energetickým projektom EÚ. Monitorujeme<br />
a posudzujeme aj alternatívu<br />
dodávok plynu z kaspickej oblasti. S chorvátskou<br />
exekutívou a energetickými firmami<br />
sme rokovali aj o plynárenskom projekte<br />
Adria LNG, ktorý by umožnil dodávky<br />
plynu do Európy z Líbye, Alžírska, Kataru<br />
a pod. cez terminál na chorvátskom pobreží.<br />
Osobitosťou tohto projektu je, že umožňuje<br />
nielen diverzifikáciu zdrojov, ale aj diverzifikáciu<br />
trás. Do terminálov tohto typu<br />
by sa mohol prepravovať aj skvapalnený<br />
ruský plyn.<br />
<br />
Marec 2009<br />
39
Ministerstvo hospodárstva SR<br />
Aj v kríze MÁ cestovný<br />
ruch silný potenciál<br />
Cestovný ruch by mal byť jedným z významných nástrojov Slovenskej republiky na<br />
upevňovanie ekonomickej stability a jej ďalší rast. Aká je súčasná situácia v tomto<br />
odvetví, sa publicistka Mária Šišuláková pýtala štátneho tajomníka Ministerstva<br />
hospodárstva SR Ivana Rybárika.<br />
■■ Približne pred pol rokom ste predpokladali,<br />
že Slovensko môže vďaka zavedeniu eura<br />
predbehnúť ostatné krajiny Visegrádskej<br />
štvorky v náraste návštevnosti zahraničných<br />
turistov. Z čoho ste pri tom vychádzali?<br />
Predovšetkým z toho, že staré členské<br />
krajiny v EÚ, ktoré sú členmi eurozóny,<br />
môžu vďaka rovnakej mene porovnávať<br />
ceny i služby vo svojej krajine s našimi už<br />
bez prepočítavania kurzov rozličných mien,<br />
čo je oveľa jednoduchšie. Tento názor som<br />
nezmenil. Iste, medzitým nás všetkých zasiahla<br />
celosvetová ekonomická kríza. V súčasnosti<br />
už nikto nehovorí o nárastoch návštevnosti.<br />
Každý sa sústreďuje na čo najmenší<br />
pokles. Dynamika rastu návštevnosti Slovenska<br />
zahraničnými turistami z okolitých<br />
krajín i zo vzdialenejších trhov bola za posledné<br />
roky sľubná. Ba čo viac, rástla aj účasť<br />
domácich turistov na návštevnosti vlastnej<br />
krajiny. Otvorili sme nové zastúpenie Slovenskej<br />
agentúry pre cestovný ruch (SACR)<br />
v Budapešti, zmluvné zastúpenie v Londýne<br />
a Pekingu. Máme spracovaný program na<br />
podporu domáceho turizmu a pracujeme na<br />
novej marketingovej stratégii SACR na ďalšie<br />
roky. Výsledky týchto aktivít sa obyčajne<br />
pozitívne prejavujú na návštevnosti krajiny<br />
vždy s odstupom niekoľkých rokov, nikdy<br />
nie okamžite. Kríza nám však „zamiešala<br />
karty“, hoci sme ju nespôsobili.<br />
Foto: archív MH SR<br />
■■ Možno po prvých týždňoch zavedenia euromeny<br />
badať opodstatnenosť týchto očakávaní?<br />
Počkajme si na ďalší vývoj aspoň niekoľkých<br />
mesiacov. Slovensko nežije v izolovanom<br />
prostredí od svojho okolia, nevieme<br />
ovplyvniť, či meny okolitých štátov, z ktorých<br />
k nám prichádza najviac turistov (Česko,<br />
Poľsko, Maďarsko), sa budú naďalej<br />
oslabovať voči euru, ako je to teraz, čo potom<br />
predražuje ich dovolenky v našej krajine,<br />
hoci naši podnikatelia ceny nezvyšujú.<br />
Z Nemecka i Rakúska sme však zaznamenali<br />
pozitívne reakcie na to, že už máme<br />
euro a turista si u nás nemusí meniť peniaze.<br />
Globálna hospodárska kríza však môže<br />
utlmiť záujem ľudí cestovať do zahraničia.<br />
■■ Ako sa zámer realizuje vlády usilovať<br />
o podporu foriem cestovného ruchu šetrných<br />
k životnému prostrediu?<br />
Špeciálne nástroje na zabezpečenie podpory<br />
šetrných foriem okrem novej stratégie<br />
rozvoja cestovného ruchu a štátnej politiky<br />
zatiaľ nemáme, ale sprostredkovane<br />
sa tieto úlohy zabezpečujú viacerými kanálmi.<br />
Podpora podnikateľských projektov<br />
zo štrukturálnych fondov EÚ je podmienená<br />
udržateľnosťou projektu a vylúčením<br />
negatívnych vplyvov na životné prostredie,<br />
čo je zrejmé zo stanovených hodnotiacich<br />
kritérií. V úzkej spolupráci s Ministerstvom<br />
životného prostredia SR sa v rámci<br />
akčného programu trvalo udržateľného<br />
rozvoja spracovávajú aj zásady rozvoja turizmu<br />
v chránených územiach. Nechceme<br />
prírodu zničiť, ale urobiť ju prístupnou pre<br />
návštevníkov pri zachovaní jej hodnôt aj<br />
pre budúce generácie.<br />
V procese EIA pri posudzovaní nových rozvojových<br />
projektov v stanoviskách je realizácia<br />
zámerov podmienená vylúčením negatívnych<br />
vplyvov na životné prostredie. Okrem<br />
toho mnoho malých podnikateľov je veľmi<br />
aktívnych pri zavádzaní nových foriem trávenia<br />
voľného času v prírode tzv. šetrnými formami<br />
– cyklistika, vodné športy, turistika.<br />
■■ Tu sa počítalo tiež s prílevom nových investícií<br />
aj zo zahraničia. Koľko prostriedkov<br />
a odkiaľ sa podarilo získať?<br />
Centrálnu evidenciu o všetkých investíciách<br />
zatiaľ nemáme, ale už spolu so samosprávnymi<br />
krajmi pracujeme na jej vytvorení.<br />
Keď chodíte po Slovensku, nemožno<br />
nevidieť zmeny, ktoré nastali. Za roky 2004<br />
– 2008 sa do turizmu za pomoci európskych<br />
štrukturálnych fondov investovali takmer<br />
štyri miliardy Sk, zrekonštruovalo alebo vybudovalo<br />
sa mnoho ubytovacích i stravovacích<br />
zariadení, postavili sa nové akvaparky,<br />
termálne kúpaliská, golfové ihriská, nové lyžiarske<br />
vleky i lanové dráhy, celý rad ďalších<br />
atrakcií. Spustili sme prevádzku nového národného<br />
turistického portálu www.slovakia.<br />
travel, ktorý komplexne predstavuje bohatý<br />
turistický potenciál našej krajiny.<br />
■■ Do oblasti cestovného ruchu však veľmi<br />
intenzívne zasahuje spomínaná ekonomická<br />
kríza?<br />
Znamená to potrebu prispôsobiť sa v podnikateľskej<br />
sfére novej situácii. Európa dlhodobo<br />
je aj zostane najnavštevovanejšou turistickou<br />
destináciou sveta. Láka svojou rôznorodosťou<br />
histórie a kultúry, vyspelosťou trhov,<br />
atraktívnymi produktmi, dostupnosťou<br />
a bezpečnosťou. Konkurencia v Európe však<br />
je veľká. Naši susedia sa snažia udržať si svojich<br />
domácich klientov doma. A toto musíme<br />
robiť aj my. Naša podnikateľská sféra sa ešte<br />
nenaučila pružne reagovať na zmenu situácie<br />
na trhu. Zabúdame, že konkurencia v ostatných<br />
krajinách nespí a šikovnými marketingovými<br />
ťahmi veľmi ľahko odláka našu klientelu<br />
k sebe. Čerstvým príkladom z tejto zimy<br />
sú klienti z Ukrajiny a Ruska, ktorí skončili<br />
na dovolenkách v Rakúsku či Francúzsku.<br />
■■ Bolo to cítiť i na nedávnom veľtrhu cestovného<br />
ruchu Slovakiatour v Bratislave?<br />
Tam ešte kríza nerezonovala. Slovakia tour<br />
bol doteraz najlepšou prehliadkou toho, čo<br />
Slovensko ponúka. Samosprávy v obciach<br />
i regiónoch začínajú chápať význam turizmu.<br />
Ich komunikácia s podnikateľmi je<br />
základom pre spoločný úspech. Výstavu<br />
navštívilo viac ako 65-tisíc návštevníkov.<br />
To sme ešte doteraz nikdy nezaznamenali.<br />
Svedčí to o nezmenšujúcom sa záujme Slovákov<br />
cestovať. Možno v čase krízy lacnejšie<br />
a bližšie, ale práve z toho by mal ťažiť<br />
domáci turizmus. Samozrejme, v mnohých<br />
strediskách cestovného ruchu sa rapídne<br />
musia zlepšiť služby, lebo často sme svedkami<br />
nekvality, neochoty, neúcty k hosťovi,<br />
ako keby nám na ňom nezáležalo.<br />
■■ Akú úlohu zohráva slovenský cestovný<br />
ruch v našom vlastnom aj v európskom pláne<br />
ozdravenia ekonomiky?<br />
Turizmus zatiaľ u nás nemá výraznejší podiel<br />
na tvorbe HDP (asi 2,5 %). Tým však, že<br />
môže zamestnávať desiatky i státisíce malých<br />
a stredných podnikateľov, je významným<br />
faktorom na zamestnávateľskom trhu.<br />
Keby sme mali dostatok rekvalifikačných<br />
programov, najmä vidiecke obyvateľstvo by<br />
sme mohli operatívne zapojiť do podnikania<br />
v turizme. Na to však treba mať vytvorené<br />
aj finančné podporné programy, bankové<br />
úverové produkty a systém garancií pre novo<br />
začínajúcich podnikateľov. Musíme si uvedomiť,<br />
že turizmus je vlastne exportom vo<br />
vzťahu k zahraničnému turistovi. Jeho výhodou<br />
je, že sa služby nemusia vyvážať von, ale<br />
klient príde sám za nimi k nám.<br />
<br />
40 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo hospodárstva SR<br />
Kríza rozvoj energetiky<br />
nezastaví<br />
Začiatok roka potvrdil naliehavosť problému energetiky a energetickej sebestačnosti<br />
v Európe a osobitne na Slovensku. Publicistka Mária Šišuláková požiadala o rozhovor<br />
štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Petra Žigu.<br />
■■ Na prelome roka sa odstavoval 2. blok jadrovej<br />
elektrárne V1 Jaslovské Bohunice, čo<br />
zvýšilo našu závislosť od dovozu elektriny.<br />
Koľko elektrickej energie musíme v súčasnosti<br />
dovážať?<br />
Výroba 2. bloku V1 EBO predstavovala<br />
3 500 GWh. Toto množstvo by sme mali<br />
v tomto roku vykryť dovozom. Už v minulom<br />
roku bola naša sústava deficitná, pričom<br />
celkové saldo bolo v prospech importu<br />
asi 500 GWh elektriny. Takže pri rovnakej<br />
spotrebe ako v roku 2008 by to malo byť asi<br />
4 000 GWh. Hovorím, malo. Lebo dovoz<br />
bude závisieť od spotreby a tá teraz pre hospodársku<br />
krízu kolíše.<br />
Tu si však treba uvedomiť, že súčasná situácia<br />
sa časom stabilizuje. Vyvíjame enormné<br />
úsilie, aby sa tak stalo čo najskôr. No a na<br />
ďalší ekonomický rast bude potrebná energia<br />
navyše. To potvrdila aj Medzinárodná<br />
agentúra pre energetiku (IEA) v správe o perspektívach<br />
odvetvia s názvom World Energy<br />
Outlook 2008. Predpovedá rast dopytu<br />
po energii medzi rokmi 2006 a 2030 v priemere<br />
o 1,6 % ročne. IEA síce počíta s nižším<br />
dopytom pre ochladenie globálnej ekonomiky<br />
v dôsledku úverovej a finančnej krízy,<br />
ale napriek tomu varuje pred odkladom investícií<br />
do nových energetických projektov.<br />
To by mohlo viesť k nedostatku energie na<br />
trhu a zastaveniu budúceho oživenia hospodárstva.<br />
Ministerstvo hospodárstva preto vypracovalo<br />
Stratégiu energetickej bezpečnosti<br />
Slo venska. Na Slovensku do zdrojovej časti<br />
v rámci elektroenergetiky rátame s investíciami<br />
do roku 2030 vo výške zhruba 16 mld.<br />
eur. Stratégia hovorí aj o možnostiach a cestách,<br />
ako diverzifikovať zdroje a prepravné<br />
cesty energetických nosičov, analyzuje<br />
možnosti obnovovania výrobných zdrojoch<br />
a kapacít. Veľmi dôležitou súčasťou tejto<br />
stratégie je i otázka, ako šetriť energiu.<br />
■■ Súčasne s nárastom závislosti od zahraničných<br />
dodávok elektriny vyskočil doteraz nepredpokladaný<br />
problém zásobovania plynom...<br />
Foto: archív MH SR<br />
Nik neočakával, že Gazprom úplne zastaví<br />
dodávky plynu dlhoročným a dobre platiacim<br />
partnerom v Európe. To sa za 40 rokov<br />
dodávok plynu nestalo. Januárová plynová<br />
kríza bola pre Slovensko a Európsku<br />
úniu ako celok skúškou. Preukázala našu<br />
schopnosť zmobilizovať odborný aj diplomatický<br />
potenciál, modelovať dennodenne<br />
riešenia a operatívne reagovať na vývoj.<br />
Vzniknutá situácia ukázala dôležitosť solidarity<br />
medzi členskými štátmi EÚ. Osobitne<br />
treba vyzdvihnúť, že členské štáty únie<br />
počas krízy zaujali jednotný postoj a nedali<br />
sa zatiahnuť do sporu Ukrajiny a Ruska,<br />
čím prispeli k jej rýchlejšiemu riešeniu.<br />
Na druhej strane kríza odhalila neuralgické<br />
body našej energetiky, pokiaľ ide<br />
o núdzové zásoby plynu a úzku súvislosť<br />
plynárenstva a elektorenergetiky. To umožnilo<br />
opera tívne prijať legislatívne opatrenia,<br />
aby sme sa v budúcnosti vedeli s takouto<br />
situáciou ľahšie vyrovnať. Zároveň<br />
kríza prinútila Sloven sko a s ním aj celú<br />
EÚ rezkejšie riešiť projekty na diverzifikáciu<br />
zdrojov plynu a trás jeho tranzitu.<br />
■■ Európa prostredníctvom Európskeho parlamentu<br />
žiada vypracovanie akčných plánov,<br />
väčšie prepojenia kapacity v oblasti zemného<br />
plynu a elektrickej energie medzi členskými<br />
štátmi. Je to aj požiadavka Slovenskej republiky?<br />
Samozrejme. Vzájomné prepojenie je<br />
jednou zo základných požiadaviek, ako<br />
môžu krajiny EÚ čeliť takýmto výpadkom.<br />
V súvislosti s plynovou krízou sa v rámci<br />
EÚ diskutuje aj o návrhu nariadenia zakladajúceho<br />
program na podporu hospodárskej<br />
obnovy poskytnutím finančnej pomoci<br />
spoločenstva pre projekty v energetike.<br />
Jeho súčasťou je príloha o projektoch<br />
energetic kej infraštruktúry. Nariadenie<br />
počíta s celkovou finančnou pomocou vo<br />
výške 3,5 mld. € v rokoch 2009 a 2010.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
■■ Môžete stručne odhaliť naše predstavy riešení?<br />
Budeme presadzovať, aby sa prioritne riešili<br />
projekty výstavby infraštruktúry v plyne<br />
a elektrine v tých členských krajinách, ktoré<br />
sú veľmi závislé od jedného dodávateľa<br />
zemného plynu. Mám na mysli najmä strednú<br />
a juhovýchodnú Európu. Slovensko má<br />
záujem spolufinancovať tri projekty: plynárenské<br />
prepojenie Veľký Krtíš – Balassagyarmat<br />
– Vecsés, zabezpečenie reverzného<br />
chodu medzi Českom a Slovenskom úpravou<br />
kompresorových staníc Ivanka a Veľké<br />
Zlievce a zabezpečenie technickej infraštruktúry<br />
pre dodávky plynu z Rakúska<br />
medzi Baumgarrtenom a Plaveckým Petrom.<br />
S týmto projektom súvisí aj zvýšenie kapacít<br />
zásobníkov na skladovanie zemného plynu<br />
v oboch krajinách. V elektroenergetike je<br />
našou prioritou prepojenie slovenskej a maďarskej<br />
prenosovej sústavy Gabčíkovo – Maďarsko<br />
a Veľké Kapušany – Maďarsko.<br />
■■ Teraz Rusko oznámilo výrazné zníženie<br />
cien plynu. Ako sa to premietne do života na<br />
Slovensku?<br />
Ak máte na mysli výrobu elektriny zo<br />
zemného plynu, tak na Slovensku sa to prejaví<br />
minimálne vzhľadom na to, že výroba<br />
elektriny z plynu má malý podiel. Ak máte<br />
na mysli ceny zemného plynu pre veľkoodberateľov,<br />
tak tam by sa to malo prejaviť na<br />
zlacnení vstupov. V prípade domácností je<br />
to otázka pre Úrad pre reguláciu sieťových<br />
odvetví, ktorý zrejme bude podrobne analyzovať<br />
situáciu na trhu a podnikne adekvátne<br />
kroky.<br />
■■ Vytyčujeme si aj nové ciele v rámci boja<br />
proti klimatickým zmenám, ako je zvýšenie<br />
podielu obnoviteľných zdrojov?<br />
Záväzok Slovenska je 14 % podiel OZE<br />
na konečnej spotrebe energie. Nepôjdeme<br />
cestou veterných elektrární. Nemáme<br />
na to klimatické podmienky. Navyše veterné<br />
elektrárne predstavujú v prenosovej<br />
sústave veľmi nestabilný prvok. Riziko zaradiť<br />
do procesu ďalšiu nestabilnú zložku<br />
si v stave, keď sa Slovensko stalo štátom<br />
odkázaným na dovoz elektriny, nemôžeme<br />
dovoliť. Skôr sa sústredíme na využitie<br />
existujúceho hydropotenciálu, ktorý je<br />
na Slovensku na úrovni asi 24 petajoulov.<br />
Máme záujem aj o rozšírenie a budovanie<br />
zdrojov geotermálnej energie. V tomto<br />
prípade máme taký istý potenciál ako<br />
povedzme v rozvoji solárnej energie. Tá je<br />
podstatne výhodnejšia než už spomínaný<br />
vietor, ktorý má vzhľadom na klimatické<br />
podmienky na Slovensku najnižší potenciál<br />
zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie.<br />
Slovensko pracuje tvrdo aj na splnení<br />
svojich záväz kov v oblasti nahrádzania<br />
klasických zdrojov obnoviteľnými. V prvom<br />
rade však musíme vyriešiť problém<br />
zabezpečenia dostatočnej výroby silovej<br />
elektriny. To vieme dosiahnuť prostredníctvom<br />
bezpečných a moderných jadrových<br />
zdrojov. Súčasne sa sústreďujeme na priebežné<br />
znižovanie energetickej náročnosti<br />
a na úspory v spotrebe energií.<br />
<br />
Marec 2009<br />
41
Národná rada SR<br />
Príchod automobiliek<br />
na Slovensko<br />
bol správny počin<br />
Je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú demokratickú a kresťanskú<br />
úniu-Demokratickú stranu. V tomto volebnom období je aj predsedom jej poslaneckého<br />
klubu a ako ekonóm aj členom parlamentného výboru pre hospodársku<br />
politiku. Rozhovor so Stanislavom Janišom pripravil publicista František Meliš.<br />
■■ Boli aj takí národohospodári, ktorí upozorňovali,<br />
že je nebezpečné pre ekonomiku takej<br />
malej krajiny, ako je Slovensko, pritiahnuť<br />
sem tri veľké automobilky. Ste členom<br />
politickej strany, ktorá bola v tom čase vo<br />
vládnej koalícii a spolurozhodovala o týchto<br />
investíciách. Boli to správne rozhodnutia?<br />
V prvom rade si treba uvedomiť, v akom<br />
stave bolo Slovensko na jeseň v roku 1998.<br />
Slovensko bolo vyradené z rokovania<br />
o vstupe do Európskej únie, boli sme mimo<br />
NATO, nezamestnanosť dosahovala vyše<br />
20 percent, hospodárstvo a bankový sektor<br />
boli na pokraji krachu. Našou úlohou bolo<br />
vytvoriť na Slovensku bezpečné a atraktívne<br />
podnikateľské prostredie pre investície,<br />
ktoré dovtedy Slovensko obchádzali. Jedine<br />
investície mohli rozhýbať ekonomiku,<br />
dať ľudom prácu a plácu. Toto sa nám podarilo<br />
a stali sme sa zaujímavými pre investovanie.<br />
To, že najväčšie investície prišli<br />
do automobilového priemyslu, nie je výsledok<br />
upnutia sa výhradne na toto odvetvie,<br />
ale výsledok podnikateľského prostredia<br />
a klímy, ktorá na Slovensku bola. Prišli aj<br />
iné silné firmy do iných odvetví a sú po celom<br />
Slovensku. Neviem si predstaviť, aby<br />
bol odmietnutý Peugeot alebo Kia. Tým by<br />
sme odmietli tisíce pracovných miest.<br />
■■ Teraz však automobilky obmedzujú výrobu,<br />
regulujú stavy zamestnancov. Ľudia vypadávajú<br />
z pracovného procesu a nikto nevie, či<br />
a kedy sa opäť vrátia na svoje miesta. Kedy<br />
asi môže opäť nastať oživenie výroby automobiliek<br />
na Slovensku?<br />
V biznise to už tak chodí, že investori<br />
si vyberajú teritórium, kde umiestnia<br />
svoje miliardy, a krajiny ich buď prijmú,<br />
alebo nie. Kríza postihla celé spektrum<br />
hospodárstva, a nie len automobilky. My<br />
musíme na Slovensku dnes robiť tak, ako<br />
sme robili v minulosti. Tak, aby sme boli<br />
atraktívni a bezpeční pre investorov, aby<br />
po kríze pri rozbiehaní ekonomiky sme<br />
nestáli bokom, ako v rokoch 1994 – 1998.<br />
Smutné dnes je, že na Slovensku sa vraciame<br />
späť, politické body sa získavajú za<br />
Foto: M. Nemec<br />
vyhrážanie sa znárodnením, za reguláciu<br />
neregulovateľného, za útoky na prosperujúce<br />
firmy. Takéto prostredie investorov<br />
odrádza a tých, čo sú už tu, vedie k obrovskej<br />
opatrnosti a hľadaniu iných teritórií.<br />
Investori nebudú kričať ani robiť tlačovky,<br />
ani búchať do stola. Oni sa však v tichosti<br />
zariadia a my sa po čase budeme len čudovať,<br />
prečo na Slovensku výrobu nerozširujú,<br />
prečo Slovensko nové investície obchádzajú.<br />
Už v minulom roku sme v rámci<br />
krajín Visegrádskej štvorky mali najmenší<br />
prísun zahraničných investícií. Týka sa to<br />
aj automobilového priemyslu. Našou snahou<br />
by malo byť, aby tieto fabriky ťahali na<br />
Slovensko, čím ďalej, tým viac prácu s väčšou<br />
pridanou hodnotou alebo ak chcete,<br />
sofistikovanejšiu prácu. Tam je budúcnosť<br />
Slovenska, pretože by sme sa mali živiť<br />
prevažne hlavou.<br />
■■ Kríza tvrdo zasiahla aj naše hospodárstvo.<br />
Jeho výkonnosť rapídne klesá a ak sa opäť<br />
nezačnú autá vyrábať a predávať, tak to bude<br />
s nami veľmi zlé. Na akú úroveň môže klesnúť<br />
naša ekonomika a akú mieru nezamestnanosti<br />
môžeme očakávať?<br />
Reči to tom, ako hlboko klesneme a kde<br />
je dno prepadu, sú dnes všetko len a len<br />
teore tické úvahy. Preto je veľmi dôležité,<br />
ako sa dnes nastavujú parametre na elimináciu<br />
následkov krízy. Ak nebudú plošné<br />
a systémové, ale väčšinou subjektívne<br />
a marketingové, tak minieme veľa peňazí<br />
a zachránime málo. Ak neefektívne minieme<br />
veľa peňazí, a to sa dnes deje, tak tieto<br />
budú chýbať vtedy, keď ich budeme potrebovať<br />
na to, aby sme sa rýchlejšie, ako iní,<br />
odrazili od dna. Automobilky na Slovensku<br />
nezachráni domáci dopyt. Z tohto pohľadu<br />
mediálne silne preferované šrotovné<br />
je tak šrotovaním štátneho rozpočtu, a nie<br />
pomoc výrobe áut na Slovensku. Veď 98<br />
percent áut vyrobených na Slovensku ide<br />
na export. Obava vzniká z toho, že kapacita<br />
výroby automobilov v Európe je oveľa<br />
väčšia, ako je trh schopný absorbovať.<br />
Mám obavu, že výroba počtu áut bude klesať.<br />
A to zasiahne aj slovenské automobilky.<br />
Ide o našu šikovnosť, ako vytvárať podmienky,<br />
aby to boli práve firmy u nás, kde<br />
sa výroba nebude obmedzovať, a ak, tak<br />
minimálne.<br />
■■ Automobilový priemysel je fenoménom<br />
nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii.<br />
Sú štáty únie, ktoré reagovali na požiadavky<br />
Európskej komisie, aby doň vlády naliali<br />
miliardy. Slovensko na to nemá, a preto sa<br />
obmedzilo iba na tzv. šrotovné. Patríte tiež<br />
medzi skeptikov, ktorí tento krok vlády neospevujú?<br />
Šrotovné má na Slovensku jediný<br />
význam – chceme, aby zo slovenských<br />
ciest zmizli staré autá. Šrotovné zamotáva<br />
štátny rozpočet do dvoch smerov naraz.<br />
Nulový efekt pre ekonomiku rovná sa miliarda<br />
korún zbytočných výdavkov zo štátneho<br />
rozpočtu. Opatreniu chýba protikrízová<br />
empatia. Šrotovné považujem skôr za<br />
lobistické ako protikrízové opatrenie. Pomáha<br />
slovenským importérom a predajcom.<br />
Vyzerá to tak, aby si občan nekúpil<br />
fabiu v Čechách, kde je oveľa lacnejšia, tak<br />
mu vláda v podobe šrotovného z peňazí<br />
všetkých daňových poplatníkov prispeje<br />
na jej kúpu. Tým sa zoslabuje konkurenčný<br />
tlak na cenu a importéri a predajcovia<br />
nemajú dôvod znižovať ceny. Najobjektívnejším<br />
a najefektívnejším riešením sú systémové<br />
plošné opatrenia v odvodoch, daniach,<br />
Zákonníku práce a v zastavení plytvania<br />
vládou.<br />
■■ Na Slovensku rapídne pribúda automobilov,<br />
no za ostatných dvadsať rokov sa v priepustnosti<br />
cestnej siete veľa neurobilo.<br />
Situácia na cestách sa zhoršuje a kolapsových<br />
úsekov pribúda. Výstavba diaľnic<br />
a rýchlostných komunikácií by mala byť prioritou.<br />
Skutočnosť je však taká, že prioritou<br />
zostáva len v médiách, ale nie v praxi. Skoro<br />
za tri roky vláda nepripravila a ani nezačala<br />
ani meter diaľnic. Po týchto stratených<br />
rokoch sa má konečne podpísať zmluva na<br />
prvý balík PPP projektov. Zatiaľ sa pokračuje<br />
len na v minulosti pripravených a rozostavaných<br />
úsekoch Napriek vysokému rastu<br />
ekonomiky v rokoch 2007 a 2008 zo štátneho<br />
rozpočtu išlo menej peňazí ako v minulosti.<br />
Z eurofondov sa na diaľniciach nevyčerpal<br />
ani cent. V roku 2008 sa majú diaľnice<br />
stavať len najdrahšou formou prostredníctvom<br />
PPP projektov. Pripadám mi to, ako<br />
pripravená akcia, ktorá ide ruka v ruke s názorom,<br />
že diaľnice musíme stavať a je jedno,<br />
koľko to bude stáť. <br />
<br />
42 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Nielen Yeti bude<br />
ťahÚŇOm na trhu<br />
Tento rok priniesol so sebou nie príjemné nové situácie, ktoré vyvolalo rozšírenie globálnej<br />
hospodárskej krízy do Európy a na Slovensko. Ako tieto skutočnosti ovplyvňujú<br />
správanie sa najväčšieho predajcu automobilov, sa <strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong> opýtal konateľa<br />
ŠKODA AUTO Slovensko, s. r. o., Ing. Mateja Bugára.<br />
■■ Ste jednotkou na našom trhu v predaji<br />
osobných aj ľahkých úžitkových vozidiel.<br />
S akými číslami ste uzatvárali vlaňajšok?<br />
Bol to pre nás úspešný rok, to treba povedať<br />
hneď na začiatku. Znovu v ňom bolo niekoľko<br />
dôležitých míľnikov pre nás aj našich<br />
partnerov. Mám tým na mysli ako obchodnú<br />
sieť, tak aj jednotlivých klientov. Už na začiatku<br />
roka 2008 sme prišli s novým modelom<br />
auta Fabia Combi. Vo februári sa začala<br />
výroba Octavií v bratislavskom závode Volkswagen,<br />
v marci sme predstavili v Ženeve<br />
našu vlajkovú loď Superb, ktorý sme v júni<br />
uviedli na náš trh. Po nitrianskom autosalóne<br />
sme už boli schopní rýchlo reagovať na<br />
prvé náznaky začínajúcich sa hospodárskych<br />
problémov v Európe. Slovenský automobilový<br />
trh bol v EÚ výnimkou, pretože celkovo<br />
narástol o 16 % a my sme boli schopní na<br />
tom participovať. Náš celkový objem predaja<br />
vzrástol o viac ako 3,5 %, teda predali sme<br />
skoro o 700 áut viac ako rok predtým.<br />
Rozšírili sme tiež náš filantropický projekt.<br />
Stalo sa to práve po formálnom začatí<br />
výroby Octavií. Nábeh výroby si vyžiadal<br />
svoj čas, ale už v júni sme mohli k prvému<br />
aktívne slúžiacemu vozidlu pomáhajúcemu<br />
v projekte Modrý anjel transplantačnému<br />
centru martinskej nemocnice pridať ďalšie –<br />
Škodu Octavia Scout.<br />
Podarilo sa nám tiež stabilizovať vývojové<br />
trendy v dílerskej sieti medzi našimi partnermi.<br />
Pribudli ďalšie servisné miesta a tesne<br />
pred koncom roka sme zrealizovali projekt<br />
školiaceho centra v Nitre. Je to výnimočné<br />
zariadenie, ktoré ukazuje našu technickú<br />
kompetentnosť a umožňuje našim partnerom,<br />
aby dosahovali nadštandardnú úroveň<br />
služieb pre klientov. Teda máme za sebou naozaj<br />
úspešný rok.<br />
■■ Škoda teraz získala úspech na ženevskom<br />
autosalóne. Venuje sa tomu aj zahraničná<br />
tlač. Čo si od toho sľubujete?<br />
Ženeva spolu s Frankfurtom a Parížom patrí<br />
k najvýznamnejším európskym autosalónom<br />
a je na rovnakej odbornej a profesionálnej<br />
úrovni ako Detroit či Tokio. Ak na úvodnom<br />
autosalóne roka v Ženeve má výrobca možnosť<br />
prezentovať ozajstnú novinku, nový modelový<br />
rad, ktorým Yeti nesporne je, ukazuje<br />
to, že značka je v týchto nesmierne ťažkých<br />
ekonomických časoch schopná v tom hlavnom,<br />
teda v produkčnej sfére, zotrvať na svojich<br />
cieľoch a realizovať ich v podobe nových<br />
modelov. Toto sa nám v Ženeve podarilo. Škodovka<br />
aj navonok ukazuje svoju dynamickosť,<br />
úspech, modernosť, novú predajnú stratégiu.<br />
Potvrdili sme si, že sme akceptovaní, získali<br />
sme imidž a prestíž, patríme k najúspešnejším<br />
a najdynamickejším značkám v rámci celého<br />
sveta. Zaraďuje nás tam aj dosiahnutý fantastický<br />
vlaňajší výsledok, keď Škoda zaznamenala<br />
celosvetovo nárast predaja 7,1 %. Ak sa<br />
tento svetový úspech odzrkadlí aj na Slovensku,<br />
je to pre nás ešte väčšie potešenie.<br />
■■ Očakávate v tomto roku s ohľadom na svetovú<br />
ekonomickú situáciu výraznejší nárast<br />
v súvislosti s novým modelom Yeti?<br />
Určite. Je otázkou, aký objem predaja dokážeme<br />
realizovať, ale nový model má svoje<br />
cieľové skupiny, ktoré chce osloviť vo veľmi<br />
širokom spektre slovenského automobilového<br />
trhu. Uvediem len tri z nich. Na celom<br />
Slovensku je stredná vrstva, ekonomicky<br />
zabezpečené rodiny, ktoré si môžu dovoliť<br />
vlastniť dve autá. Pre ne je ľahké terénne vozidlo<br />
označované ako SÚV ideálne. Yeti sa<br />
tiež hodí do vozových parkov firiem, ktoré<br />
majú vysunuté pracoviská a potrebujú sa dostať<br />
do terénu, napríklad elektrárne, vodári,<br />
plynári a podobne. Naostatok veľmi dôležitou<br />
skupinou klientov môže byť štátna správa,<br />
záchranári, hasiči, policajti a ďalší, ktorí<br />
takéto auto reálne potrebujú.<br />
■■ V akej cenovej relácii sa bude Yeti pohybovať?<br />
Škoda bude naďalej sledovať svoju generálne<br />
platnú stratégiu. To znamená, že v každom<br />
segmente chceme ponúknuť za primeranú<br />
cenu najlepšiu možnú protihodnotu.<br />
Cenové rokovania sa ešte neskončili, takže<br />
o cenovej relácii zatiaľ nemožno hovoriť. Dôležité<br />
je, že cenu budeme včas prezentovať.<br />
Očakávame príchod Yeti na trh v máji, júni<br />
alebo až v septembri.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Foto: archív<br />
■■ Ekonomická situácia sa radikalizuje a predajcovia<br />
museli prikročiť k cenovým opatreniam.<br />
Ako reagovala ŠKODA AUTO?<br />
Celosvetová kríza spôsobila, že importérske<br />
automobilové spoločnosti v rámci EÚ disponovali<br />
nadpriemernými skladovými zásobami.<br />
Tak ako v každom inom roku aj teraz<br />
prišli aktivity na podporu predaja a výpredaj<br />
skladov. Neodlišovali sa od minulosti, možno<br />
boli o čosi agresívnejšie. Mimoriadne je<br />
to, že vláda v snahe podporiť podnikateľov<br />
a ekonomiku prikročila k odsúhlaseniu šrotovného,<br />
ktoré má pomôcť rozbehnúť obchod<br />
s autami. Už prvé dni priniesli veľmi<br />
pozitívne výsledky. Chcem jasne upozorniť,<br />
že hlasy, ktoré znejú proti týmto opatreniam,<br />
sú pomýlené. Automobilový priemysel na<br />
seba viaže celý rad iných pracovných aktivít<br />
v ďalších priemyselných odvetviach v podobe<br />
subdodávateľov. Preto sa podobné opatrenia<br />
v zahraničí stretli s výrazným úspechom.<br />
A preto sa tiež výroba v Mladej Boleslavi<br />
a v iných automobilkách opäť rozšírila na päť<br />
dní v týždni. V dôsledku toho zaznamenali<br />
pozitívny vývin aj desiatky slovenských dodávateľských<br />
firiem pre Mladú Boleslav. Teda<br />
únia rozkrútila kolesá podpory.<br />
■■ Zúčastnili ste sa aj vy na rokovaniach zástupcov<br />
podnikateľov s vládou pri prijímaní<br />
protikrízových opatrení?<br />
Nás zastupovali predstavitelia Zväzu automobilového<br />
priemyslu SR - prezident ZAP<br />
SR pán Uhrík, viceprezident a vedúci divízie<br />
dovozcov pán Ujhelyi a pani Nováková, riaditeľka<br />
sekretariátu ZAP SR, ktorí hovorili za<br />
všetkých činných v tomto odvetví.<br />
■■ Čo očakávate od tohto roka?<br />
Usilujem sa byť optimistický realista. Prvým<br />
signálom bolo, že sa Škoda Superb stala<br />
Autom roka 2009 na Slovensku a teraz sa<br />
pripravujeme na príchod Škoda Yeti. V Ženeve<br />
sme predstavili taktiež Octaviu po facelifte<br />
vo verzii Greenline, veľmi ekologicky<br />
zameranú a ekonomickú, ako aj Fabiu Scout<br />
vo dvoch verziách. Zákazníci budú isto zdržanlivejší<br />
kvôli menším možnostiam úverov,<br />
ale som si istý, že pozície na trhu si udržíme,<br />
pretože pre to robíme naozaj veľa. <br />
Marec 2009<br />
43
Ministerstvo hospodárstva SR<br />
Kľúčová je energetická<br />
bezpečnosť<br />
Slovensko je stopercentne závislé od dovozu fosílnych palív z Ruskej federácie. Pre odstávku<br />
dvoch jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach sme odkázaní aj na dovozy<br />
elektriny. Na otázky Martina Kóňu odpovedal generálny riaditeľ sekcie energetiky<br />
Ministerstva hospodárstva SR Ján Petrovič.<br />
■■ Slovensko uprostred zimy prežilo najväčšiu<br />
plynovú krízu vo svojej histórii. Aké ponaučenie<br />
si z nej treba zobrať?<br />
Náznaky, že môže dôjsť k určitým obmedzeniam<br />
v dodávke plynu z Ruska, boli už<br />
koncom minulého roka. Žiaľ, stalo sa, že<br />
zmluvy medzi Naftogazom a Gazpromom<br />
nakoniec neboli podpísané a 7. januára prišlo<br />
k úplnému prerušeniu toku zemného plynu<br />
na západ, pričom takéto prerušenie dodávok<br />
plynu z Ruska málokto očakával. Situácia<br />
bola taká neprehľadná, že nikto nevedel povedať,<br />
kedy sa to všetko skončí. Máme ponaučenie,<br />
že Slovensko sa bude musieť pripraviť<br />
aj na takéto výpadky. Preto sme už pripravili<br />
opatrenia. Nejde len o novelizáciu legislatívy.<br />
Je dôležité zabezpečiť také technické<br />
opatrenia, aby v prípade podobného prerušenia<br />
v budúcnosti bolo technicky možné<br />
dostať plyn z Rakúska, Maďarska či Českej<br />
republiky. Počas krízy bol najväčší problém,<br />
ako vlastne technicky plyn dostať na Slovensko.<br />
Chceme, aby tento problém bol v prípade<br />
nutnosti riešiteľný v priebehu veľmi<br />
krátkeho času. Máme nastavený určitý štandard<br />
bezpečnosti dodávok plynu v súlade so<br />
smernicami Európskej únie. Tento sprísňujeme,<br />
lebo naša stopercentná závislosť a najnovšia<br />
skúsenosť nám to prikazuje.<br />
■■ Otázky ohľadne diverzifikácie padajú pravidelne.<br />
Uvažuje sa o nových zdrojoch fosílnych<br />
palív alebo transportných cestách?<br />
Táto otázka je naozaj už dlhé roky otvorená.<br />
I keď možnosti sú, Slovensko ťažko<br />
môže urobiť nejaký veľký diverzifikačný<br />
projekt samostatne. Čo sa týka väčších projektov,<br />
ako sú Nabucco, projekty LNG či South<br />
Stream, Slovensko sa k nim v oficiálnych<br />
dokumentoch hlási, ale nevie ich urýchliť<br />
ani zaručiť ich dostavbu. Dnes nikto nevie<br />
s určitosťou povedať, či sa tieto plynovody<br />
postavia. My pracujeme na projektoch prepojenia<br />
Slovenska s Maďarskom, o ktorom<br />
sa v súčasnosti vážne rokuje a určitú pomoc<br />
je pripravená poskytnúť aj Európska únia.<br />
Podobne sa intenzívne pracuje aj na technickom<br />
riešení spätného chodu plynu z rakúskeho<br />
Baumgartenu na naše územie.<br />
Foto: M. Nemec<br />
■■ Ako vyzerá diverzifikácia v prípade ropy?<br />
Nemáte obavy, že by sa v tejto oblasti mohlo<br />
stať niečo podobné ako pri plyne?<br />
Čo sa týka ropy, technické riešenia sú dostupnejšie.<br />
Ropovodom Adria reálne možno<br />
prepraviť na Slovensko ropu z chorvátskeho<br />
prístavu Omišalj. Už sme uskutočnili aj<br />
rokovania s českými partnermi ohľadne reverzného<br />
chodu cez Českú republiku z Nemecka.<br />
Prvkom energetickej bezpečnosti sú<br />
aj zásoby na 90 dní, ktoré od nás vyžadujú<br />
aj smernice Európskej únie. Samozrejme,<br />
musíme mať pripravené technické riešenia,<br />
aby v prípade výpadkov bolo možné ropu<br />
dostať na Slovensko aj inými cestami.<br />
■■ Aký vidíte potenciál v jadrovej energetike<br />
na Slovensku?<br />
Vo vládou schválenej stratégii energetickej<br />
bezpečnosti je rozvoj výrobnej základne založený<br />
na vyváženosti energetického mixu,<br />
kde bude jadrová energetika tvoriť dôležitý<br />
prvok bezpečnosti zásobovania. Úlohou<br />
jadrovej energetiky je plnenie cieľov energetickej<br />
bezpečnosti aj cieľov v rámci klimaticko-energetického<br />
balíčka či boja proti<br />
klimatickým zmenám, keďže ide o nízkouhlíkový<br />
zdroj. Myslím si, že práve toto je cesta,<br />
ako prispieť k obom týmto výzvam. Na<br />
Slovensku je jadrová energetika všeobecne<br />
akceptovaný zdroj, podpora vlády je jasne<br />
deklarovaná, takže Slovenská republika má<br />
predpoklad využívať jadrovú energetiku ako<br />
bezpečný, spoľahlivý, environmentálne prijateľný<br />
a efektívny zdroj výroby elektriny.<br />
V novembri minulého roka bola spustená<br />
dostavba tretieho a štvrtého jadrového<br />
bloku v Mochovciach a 17. decembra<br />
sa rozhodlo o výstavbe nového jadrového<br />
zdroja v lokalite Jaslovských Bohuníc. Vláda<br />
uložila ministrovi hospodárstva vykonať<br />
všetky kroky k založeniu spoločného<br />
podniku medzi štátnou spoločnosťou Javys<br />
a ČEZ s tým, že majoritným akcionárom<br />
bude slovenská strana. Cieľový rok dostavby<br />
je 2020 až 2025, preto vzhľadom na<br />
náročnosť výstavby jadrovej elektrárne je<br />
najvyšší čas začať s reálnymi prípravami.<br />
■■ Projekty nových elektrární budú dokončené<br />
v strednodobom horizonte. Ako chce štát<br />
riešiť súčasný stav, keď krajina po odstavení<br />
dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach čelí<br />
nedostatku elektriny?<br />
Čo sa týka silovej elektriny, je tu priestor<br />
na dovozy. Dnes je špecifická situácia, pretože<br />
v období krízy je aj nižšia spotreba<br />
elektriny. Ministerstvo hospodárstva vydalo<br />
niekoľko osvedčení na výstavbu nových<br />
zdrojov. Niektoré sú už v realizácii a tie<br />
menšie z nich by mohli začať s prevádzkou<br />
v priebehu dvoch rokov. Sú tu aj nové<br />
možnosti, ktoré pomôžu energetickej bezpečnosti<br />
aj liberalizácii trhu, ako napríklad<br />
prepojenie slovenského a českého trhu na<br />
báze denného obchodovania s elektrinou.<br />
■■ Aké sú možnosti Slovenska prispieť k boju<br />
proti klimatickým zmenám? Aký je reálny<br />
potenciál využívania obnoviteľných zdrojov<br />
u nás?<br />
V rámci boja proti klimatickým zmenám<br />
veľmi úzko vzájomne spolupracujeme<br />
s ministerstvom životného prostredia.<br />
Čo sa týka nášho príspevku, vidím tu tri<br />
hlavné oblasti. Je to rozvoj obnoviteľných<br />
zdrojov energie, motivácia k energetickým<br />
úsporám a nízkouhlíkové zdroje ako také,<br />
kam patrí aj spomínaná jadrová energia.<br />
Rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov<br />
tu je, vidíme nové a nové projekty. Budúcnosť<br />
je aj v spojení energetikov s poľnohospodármi<br />
a budovaní bioplynových staníc.<br />
My už pripravujeme legislatívu na prepravu<br />
biometánu do miest, kde by bolo možné<br />
biometán využiť na kombinovanú výrobu<br />
elektriny a tepla. Potenciál je aj vo vodnej<br />
energii, možnosti sú aj v oblasti geotermálnej<br />
energie a rozvíjať sa začína aj solárna<br />
energia. Na podporu obnoviteľných zdrojov<br />
a energetickej efektívnosti je zo štrukturálnych<br />
fondov vyčlenených 144 miliónov<br />
eur. Pripravili sme aj ďalšie finančné<br />
nástroje na podporu tejto oblasti.<br />
■■ Aké sú najaktuálnejšie výzvy, ktoré musia<br />
slovenskí energetici v súčasnosti riešiť?<br />
Absolútnou prioritou je energetická<br />
bezpečnosť, a to nielen na Slovensku,<br />
ale v celoeurópskom priestore. Európska<br />
únia pripravila liberalizačný balíček, ktorý<br />
je už vo fáze realizácie, potom nasledoval<br />
klimaticko-energetický balíček a teraz<br />
prichádza na rad bezpečnostný balíček.<br />
Tento navrhuje revízie smerníc o bezpečnosti<br />
dodávok ropy, plynu a elektriny, ako<br />
aj viaceré iné nástroje na zvýšenie energetickej<br />
bezpečnosti. Samozrejme, dôležitou<br />
výzvou je boj proti klimatickým zmenám<br />
a s ním spojená podpora nízkouhlíkových<br />
technológií a znižovanie energetickej náročnosti.<br />
<br />
44 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Spoľahlivý zdroj energie<br />
a práce pre ľudí<br />
Energetická kríza, ktorá na začiatku roka postihla časť Európy a najmä Slovensko,<br />
potvrdila naliehavú potrebu budovania nových energetických zdrojov a zabezpečenie<br />
sebestačnosti v zásobovaní elektrickou energiou. Súčasťou tejto úlohy je dobudovanie<br />
3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach. O to sa <strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong><br />
zaujímal u Ignáca Pňačka, riaditeľa divízie výroby a člena Predstavenstva<br />
Slovenských elektrární, a. s., člena skupiny Enel.<br />
■■ Je podľa vás potrebné a výhodné dokončiť<br />
rozostavané bloky v Mochovciach?<br />
Dôležitosť projektu dostavby 3. a 4. bloku<br />
AE Mochovce má dva aspekty. Tým prvým je<br />
potreba nahradiť výpadok kapacity na výrobu<br />
elektrickej energie, ktorý sledujeme nielen<br />
na Slovensku, ale v celom regióne v energetike<br />
nazývanom CENTREL (Maďarsko,<br />
Poľsko, ČR, SR). Druhým aspektom je, že<br />
Slovenské elektrárne a Enel projekt rozvíjajú<br />
v čase celosvetového spomalenia hospodárskeho<br />
rastu, keď v dôsledku nižšieho dopytu<br />
v zahraničí aj na Slovensku ekonomika stráca<br />
tempo a ľudia prichádzajú o prácu. Náš<br />
projekt prinesie zákazky pre firmy a prácu<br />
pre takmer 4 000 ľudí a ďalšie stovky v subdodávateľských<br />
firmách doma i v zahraničí.<br />
V období krízy je to ohromný impulz.<br />
■■ Spoločnosť investuje do dostavby takmer<br />
2,78 miliardy eur (83,75 mld. korún), čo je<br />
o polovicu viac, ako sa donedávna predpokladalo.<br />
Prečo?<br />
Porovnávate odhady z jari 2007 a z októbra<br />
2008. Prvý odhad sme urobili spolu s tzv.<br />
štúdiou realizovateľnosti. Medzitým došlo<br />
na trhu k nárastu cien dodávateľov, najmä<br />
kvôli ohlásenej celosvetovej jadrovej renesancii.<br />
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov<br />
doma i vo svete, ktorý je spôsobený<br />
takmer dvadsaťročným zmrazením jadrových<br />
programov, sa odrazil na zúžení dodávateľských<br />
kapacít a následne na raste dodávateľských<br />
cien dnes, keď dopyt po ich práci<br />
prudko rastie. Veľkú časť na prehodnotení<br />
ovplyvnilo výrazné posilnenie koruny oproti<br />
euru. Pri prerátaní v korunách išlo o nárast<br />
iba o tretinu, nie o polovicu.<br />
■■ Mochovce sú pre SE v súčasnosti najdôležitejším<br />
bodom investičného procesu. V tomto<br />
čase sa mala podľa plánov budovať reaktorová<br />
sála...<br />
Práce sa začali oficiálnym otvorením dostavby<br />
3. novembra 2008. Zahŕňali terénne úpravy<br />
staveniska, prípravu na zimnú prevádzku, budovanie<br />
zariadení staveniska pre dodávateľov,<br />
demontáž a likvidáciu azbestu z lokality, repasáciu<br />
zariadení, ktoré budú použité pri dostavbe,<br />
a začal sa proces preberania takýchto zariadení<br />
budúcimi dodávateľmi. Podľa harmonogramu<br />
by mali byť v tomto čase podpisované<br />
hlavné kontrakty na jadrovú a konvenčnú<br />
časť. Popri tom rozbiehame proces posudzovania<br />
vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý<br />
musíme absolvovať pred podaním žiadosti<br />
o vydanie povolenia na prevádzku jadrového<br />
zariadenia, teda pred spustením oboch blokov<br />
v rokoch 2012 a 2013. Celý proces obstarávania<br />
a nastavenia zmluvných vzťahov je oveľa<br />
zložitejší, než pred dvoma rokmi ktokoľvek<br />
očakával (zámer dostavať Mochovce najvyšší<br />
predstavitelia vlády SR a spoločnosti Enel potvrdili<br />
vo februári 2007).<br />
■■ Aj v prípade 3. a 4. bloku ide o technológiu<br />
ruského typu, ktorá stále vzbudzuje vo verejnosti<br />
pochybnosti o jej bezpečnosti.<br />
Neexistujú pochybnosti o bezpečnosti tejto<br />
elektrárne. Potvrdili to medzinárodné misie<br />
na existujúcich prvých dvoch blokoch AE<br />
Mochovce. Projekt trojky a štvorky dostal pozitívny<br />
posudok aj od Európskej komisie. Do<br />
projektu bola zapracovaná vyše stovka technických<br />
zmien s cieľom zvýšiť bezpečnosť<br />
technológie na najvyššiu úroveň, akú je dnes<br />
možné dosiahnuť. Tieto zmeny posudzoval<br />
a projekt schválil i Úrad jadrového dozoru<br />
SR, ktorý je jedinou autoritou kompetentnou<br />
posudzovať úroveň bezpečnosti jadrových<br />
zariadení u nás. Pochybnosti o ruskej technológii,<br />
o ktorých hovoríte, pramenia inde.<br />
Musím priznať, že bezpečnostná filozofia<br />
vodou chladených tlakovodných reaktorov<br />
VVER nebola verejnosti v západnej Európe<br />
predstavená rovnako podrobne, ako podobná<br />
technológia reaktorov PWR (pressurized-water-reactor).<br />
Výnimkou sú odborníci<br />
MAAE a odborníci, ktorí pôsobili v programoch<br />
Phare alebo Tacis, ktoré spustila Európska<br />
únia. Nedostatok vedomostí v západnej<br />
Európe vyvolal veľa mylných a skreslených<br />
predstáv o technológii VVER, a túto<br />
situáciu oportunisticky využili protijadrové<br />
organizácie na šírenie nesprávnych informácií<br />
širokej verejnosti. Aj preto Enel od vstupu<br />
do Slovenských elektrární neustále dodáva<br />
talianskym a európskym médiám presné informácie,<br />
zrozumiteľne podané fakty a dáta<br />
o bezpečnostných charakteristikách technológie<br />
VVER. Mali sme už množstvo návštev<br />
novinárov z tlačených médií, spravodajských<br />
agentúr, rozhlasu a televízií. Veríme, že najväčšie<br />
predsudky a nesprávne informácie<br />
boli odbúrané a opravené.<br />
■■ Ktoré zahraničné firmy sa na dostavbe podieľajú<br />
a v akej miere?<br />
Ich mená budú známe po podpísaní hlavných<br />
kontraktov.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Foto: archív<br />
■■ Ekologickí aktivisti tvrdia, že jadrové elektrárne<br />
produkujú najnebezpečnejší odpad,<br />
aký ľudstvo dokázalo vytvoriť, a atómový<br />
priemysel už viac ako 60 rokov nie je schopný<br />
ho bezpečne likvidovať.<br />
Nízkoaktívny odpad je bezpečne uskladnený<br />
v úložisku rádioaktívneho odpadu, bez dosahov<br />
na životné prostredie. Tzv. vyhoreté palivo,<br />
ktoré je vysokoaktívne, má teoretickú zostatkovú<br />
energetickú hodnotu vyše 95 %, takže<br />
čaká v medzisklade vyhoreného paliva na<br />
chvíľu, keď bude rentabilné investovať do nových<br />
technológií schopných využiť ho. Už dnes<br />
ich poznáme, ale zatiaľ sú príliš drahé a ich masové<br />
komerčné využitie ešte len príde.<br />
■■ Európska komisia odsúhlasila dostavbu<br />
v Mochovciach, žiada však zlepšenia bezpečnosti.<br />
Ako na požiadavku reaguje SEAS?<br />
Všetky pripomienky boli zapracované do<br />
zmien pôvodného projektu a boli schválené<br />
Úradom jadrového dozoru.<br />
■■ V tejto súvislosti sa diskutovalo o problematike<br />
ochrannej obálky zo železobetónu,<br />
ktorej úlohou je vydržať nárast tlaku pri jadrových<br />
haváriách a obmedziť ich rozsah na<br />
vnútro hlavného výrobného bloku. Majú Mochovce<br />
takúto ochranu?<br />
Aj Európska komisia zaregistrovala zmeny<br />
v stavebnej a technologickej časti v projekte<br />
dostavby 3. a 4. bloku, ktoré boli schválené<br />
bezpečnostnou komisiou medzinárodne<br />
uznávaných odborníkov na jadrovú bezpečnosť<br />
a schválené ÚJD SR a ktoré zabezpečia,<br />
že dva nové bloky budú spĺňať, resp. prekračovať<br />
súčasné medzinárodné bezpečnostné<br />
požiadavky pre jadrové zariadenia. Vo svojom<br />
stanovisku uviedla, citujem: projekt je<br />
založený na technológii VVER a následnom<br />
rozvoji technológie VVER, ktorej modernizáciu<br />
sa podarilo úspešne uskutočniť v prípade<br />
existujúcich reaktorov VVER vo viacerých<br />
krajinách, vďaka čomu sa dosiahla dostatočná<br />
ochrana pred internými udalosťami. <br />
Marec 2009<br />
45
Pri nakladaní<br />
s jadrovým odpadom je<br />
najdôležitejšia bezpečnosť<br />
Nielen Slovensko, ale aj celá Európa sa pripravuje na renesanciu jadrovej energetiky.<br />
Nejde len o otázku ekonomickú, ale aj o otázku ekológie a bezpečnosti. O súčasnosti<br />
a budúcnosti nakladania s jadrovým odpadom u nás sa s business development<br />
manažérom spoločnosti AMEC Nuclear Slovakia – AllDeco Pavlom Stullerom, MBA,<br />
rozprával publicista Martin Kóňa.<br />
■■ Ako prebieha proces dekontaminácie a následného<br />
spracovania a úpravy rádioaktívnych<br />
odpadov v SR? Môžete čitateľom priblížiť<br />
prácu vašej spoločnosti?<br />
Hlavným cieľom spracovania akýchkoľvek<br />
odpadov, teda i rádioaktívnych je zaistiť<br />
v prvom rade ich minimalizáciu, teda znovunavrátenie<br />
všetkých použiteľných surovín<br />
do životného prostredia alebo ich priemyselné<br />
znovuvyužitie. V jadrovej energetike<br />
sa na tento účel používajú dekontaminačné<br />
postupy a technológie, ktoré dokážu s vysokou<br />
mierou účinnosti odstrániť rádioaktívne<br />
látky z materiálov, ktoré následne možno<br />
uvoľniť do životného prostredia ako bežný<br />
odpad či druhotnú surovinu. Spoločnosť<br />
AMEC Nuclear Slovakia (AllDeco) sa podieľa<br />
významnou mierou na projektoch vyraďovania<br />
jadrových zariadení v Slovenskej republike,<br />
či už ide o dlhodobý projekt vyraďovania<br />
jadrovej elektrárne A-1, alebo o pripravované<br />
vyraďovanie V-1. Podieľame sa i na dodávke<br />
služieb a zariadení pre ďalšie projekty v tejto<br />
oblasti, či už v západnej, alebo východnej<br />
Európe. Prostredníctvom našej materskej<br />
spoločnosti AMEC sa podieľame na významných<br />
vyraďovacích projektoch v Európe,<br />
z ktorých stojí za zmienku v súčasnosti najväčší<br />
vyraďovací projekt zariadenia Sellafield<br />
vo Veľkej Británii, v ktorom pôsobí spoločnosť<br />
AMEC spolu s francúzskou spoločnosťou<br />
AREVA a významnou americkou firmou<br />
URS Washington Group ako manažér celého<br />
projektu prostredníctvom takzvanej Parent<br />
Body Organization.<br />
■■ Na svete dnes existuje niekoľko alternatív,<br />
ako nakladať s rádioaktívnym materiálom,<br />
resp. odpadom. Aké sú ich výhody a nevýhody?<br />
Základným východiskom pri spracovaní<br />
rôznych druhov rádioaktívnych odpadov<br />
je ich minimalizácia a uvedenie do pevnej<br />
formy, ktorá umožní ich trvalé uloženie alebo<br />
dlhodobé bezpečné uskladnenie. Medzi<br />
najznámejšie metódy sa radia procesy ako<br />
Foto: archív<br />
cementácia, bitumenácia alebo vitrifikácia,<br />
pri ktorej sú pevné alebo kvapalné odpady<br />
zalievané do sklenej matrice. Každá z týchto<br />
technológií má svoje výhody a nevýhody<br />
a je vhodnejšia pre určitý typ rádioaktívneho<br />
odpadu. Tak ako v iných priemyselných<br />
odvetviach, i v oblasti nakladania s rádioaktívnym<br />
odpadom napreduje výskum a vývoj<br />
a nové technológie umožňujú spracovať<br />
i komplikovanejšie formy odpadu. Spoločnosť<br />
AMEC Nuclear Slovakia (AllDeco) investuje<br />
značné prostriedky práve do vývoja<br />
pokročilých technológií, ktoré poskytujú<br />
našim klientom ekonomicky výhodnejšie<br />
a bezpečnejšie riešenia pri nakladaní s rádioaktívnymi<br />
odpadmi a sú zároveň šetrnejšie<br />
k životnému prostrediu. Treba si<br />
uvedomiť, že záverečná časť jadrovej energetiky,<br />
ktorá zahrnuje i spracovanie rádioaktívnych<br />
odpadov, je významným predpokladom<br />
na zaistenie prevádzky jadrových<br />
elektrární, a teda aj na zaistenie udržateľného<br />
rozvoja jadrovej energetiky za účelom<br />
pokrytia rastúcich požiadaviek na dodávku<br />
elektrickej energie.<br />
■■ Už niekoľko rokov sa diskutuje o tom,<br />
či je v štátnom jadrovom fonde dostatok<br />
prostriedkov na zadný cyklus. Koľko peňazí<br />
bude z dnešného pohľadu potrebných na<br />
likvidáciu v súčasnosti existujúcich jadrových<br />
zariadení a rádioaktívneho materiálu?<br />
V súlade s atómovým zákonom je prevádzkovateľ<br />
jadrového zariadenia, resp.<br />
pôvodca rádioaktívneho odpadu zodpovedný<br />
za spracovanie rádioaktívneho odpadu.<br />
Za účelom zaistenia dostatočných<br />
prostriedkov pre budúce vyraďovanie jadrových<br />
zariadení z prevádzky a spracovanie<br />
všetkých vyprodukovaných odpadov<br />
bol zriadený Národný jadrový fond, ktorého<br />
účelom je akumulovať a následne prerozdeľovať<br />
prostriedky na činnosti súvisiace<br />
s vyraďovaním jadrových zariadení<br />
z prevádzky. Vzhľadom na skutočnosť, že<br />
v období prevádzky jadrovej elektrárne A1<br />
sa peniaze podobným spôsobom neukladali,<br />
ale bolo potrebné vzhľadom na dve<br />
prevádzkové nehody začať s procesom jej<br />
likvidácie, vznikol vo fonde dlh. Ten bol<br />
a je vykrývaný z prostriedkov, ktoré boli<br />
vytvorené počas prevádzky ostatných jadrových<br />
elektrární. Na zaistenie vyradenia<br />
všetkých jadrových zariadení a spracovanie<br />
rádioaktívnych odpadov, ktoré s tým<br />
súvisia, bude musieť byť tento deficit vykrytý<br />
buď priamo zo štátneho rozpočtu,<br />
alebo formou zvýšenia príspevku do fondu<br />
- tento deficit vykryjú priamo spotrebitelia<br />
elektrickej energie. Toto je však už rozhodnutie,<br />
pre ktoré je potrebná širšia odborná<br />
diskusia a politická vôľa na jeho prijatie.<br />
■■ Aké sú najnovšie pokroky vo výskume odvetvia,<br />
ktoré by mohli náklady na bezpečnú<br />
likvidáciu jadrového odpadu znížiť?<br />
V súčasnosti je výskum v oblasti nakladania<br />
s rádioaktívnymi odpadmi zameraný<br />
hlavne na minimalizáciu tvorby rádioaktívnych<br />
odpadov už v procese prevádzky jadrových<br />
zariadení a následne uplatnenie takých<br />
technológií, ktoré umožnia bezpečné a ekonomicky<br />
prijateľné nakladanie so vzniknutými<br />
odpadmi tak spôsobom umožňujúcim ich<br />
bezpečné uloženie, ako aj dekontamináciu<br />
a recykláciu materiálu. Výskum pokročilých<br />
technológií je rovnako zameraný i na separáciu<br />
rádioaktívnych látok z materiálov a ich<br />
opätovné použitie v rámci priemyslu.<br />
■■ Na mieste sú určite aj environmentálne<br />
otázky a otázky bezpečnosti. Akými metódami<br />
a nástrojmi je zaručené, aby rádioaktívne<br />
materiály nepredstavovali riziko pre obyvateľstvo<br />
či životné prostredie?<br />
Problematika zaistenia bezpečnosti a minimálneho<br />
vplyvu jadrovej energetiky a obzvlášť<br />
jej záverečnej časti je na prvom mieste<br />
pri tvorbe akýchkoľvek rozhodnutí, či už na<br />
úrovni podnikového riadenia, vydávania rozhodnutí<br />
a licencií dozornými orgánmi, alebo<br />
zaisťovaní dennodennej prevádzky jadrových<br />
zariadení. V súčasnosti možno konštatovať,<br />
že činnosti súvisiace s nakladaním s rádioaktívnymi<br />
materiálmi a odpadmi podliehajú<br />
maximálnej kontrole a sú pri nich uplatňované<br />
najnovšie postupy riadenia kvality<br />
a ochrany životného prostredia. V spoločnosti<br />
AMEC je otázkam bezpečnosti a ochrany<br />
životného prostredia venovaná prvoradá pozornosť<br />
a všeobecne sa uplatňuje princíp tzv.<br />
beyond zero to znamená snaha o dosiahnutie<br />
menej než nulového počtu udalostí v oblasti<br />
bezpečnosti a ochrany životného prostredia.<br />
46 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
■■ Podľa viacerých vyjadrení politikov z posledných<br />
rokov sa uvažuje sa o vybudovaní<br />
spoločného úložiska jadrového paliva pre<br />
stredoeurópsky región. Aké výhody a nevýhody<br />
by takéto riešenie prinieslo a ako reálny<br />
je takýto projekt podľa vášho odborného<br />
názoru?<br />
Problematika spoločného alebo častejšie<br />
tiež nazývaného regionálneho úložiska je dlhodobo<br />
diskutovanou otázkou na medzivládnej<br />
odbornej úrovni v Európe. Jeho výhodou<br />
je bezpochyby rozdelenie vysokých nákladov<br />
na realizáciu takéhoto úložiska medzi viac<br />
štátov podieľajúcich sa na takomto projekte.<br />
Hlavnou nevýhodou je, že rozhodnutie o vybudovaní<br />
takéhoto úložiska musí byť prijaté<br />
na politickej úrovni a je problematické určiť<br />
finálnu lokalitu, kde by malo takéto úložisko<br />
stáť, čiže nie je to problém technický<br />
ale politicko-ekonomický.<br />
■■ Jadrová elektráreň A1 v Jaslovských<br />
Bohuniciach je po havárii už vyše tri desaťročia.<br />
V akom štádiu je proces odstraňovania<br />
zariadení a rádioaktívnych<br />
materiálov, aké najväčšie riziká sú dnes<br />
identifikované a aké práce ešte treba<br />
v tomto projekte urobiť?<br />
Hneď na začiatku je potrebné zdôrazniť,<br />
že projekt vyraďovania jadrovej<br />
elektrárne A1 je vzhľadom na dve prevádzkové<br />
udalosti, ktoré viedli k jej odstaveniu,<br />
veľmi náročný tak z hľadiska<br />
finančného, ako i z hľadiska technického.<br />
V súčasnosti sa pripravuje druhá<br />
etapa vyraďovania, po realizácii ktorej<br />
výrazne klesne inventár rádioaktívnych<br />
látok v lokalite. To umožní jej znovuvyužitie<br />
okrem iného i na výstavbu nového<br />
jadrového zdroja v Bohuniciach.<br />
■■ V akom štádiu sú prípravné práce<br />
na vyraďovaní prvého a druhého bloku<br />
elektrárne V1? Akú časť prác tu vykonáva<br />
vaša spoločnosť?<br />
V súčasnosti prebiehajú na JE V1 práce<br />
súvisiace s odstavením oboch blokov,<br />
ktoré sú financované z prostriedkov<br />
spravovaných EBRD prostredníctvom<br />
podporeného fondu, tzv. BIDSF. Tieto<br />
činnosti sú zamerané na minimalizáciu<br />
negatívnych vplyvov odstavenia blokov<br />
V1, prípravu vyraďovania a zvýšenie kapacít<br />
stávajúcich technológií na spracovanie<br />
všetkých druhov odpadov, ktoré pri následnom<br />
vyraďovaní vzniknú. Spoločnosť AMEC<br />
je úspešným riešiteľom viacerých projektov<br />
financovaných z prostriedkov BIDSF a v súčasnosti<br />
buduje potenciál pre širšie uplatnenie<br />
svojich technológií hlavne pre spracovanie<br />
historických objemov rádioaktívnych odpadov,<br />
ktorých spracovanie je nevyhnutnou<br />
podmienkou na postup prác smerom k začatiu<br />
samotného vyraďovania blokov V1.<br />
■■ Spoločnosť AllDeco má v oblasti jadrového<br />
priemyslu vybudované dobré meno už takmer<br />
dve desaťročia. Aké okolnosti stáli pri zrode<br />
firmy a aké faktory boli potrebné na vybudovanie<br />
renomovanej odbornej spoločnosti so<br />
zákazkami po celej Európe?<br />
Spoločnosť AMEC Nuclar Slovakia (All<br />
Deco) je jednou z najúspešnejších spoločností<br />
na Slovensku významnou mierou sa<br />
podieľajúcou na dodávke služieb a technológií<br />
pre jadrový priemysel. Pri zrode spoločnosti<br />
stála vízia vytvoriť spoločnosť založenú<br />
na špičkovej technológii, vytvorenia vlastnej<br />
výskumno-vývojovej základne a dodávky<br />
pokročilých riešení koncovým zákazníkom.<br />
Spoločnosť je úspešná nielen na slovenskom<br />
trhu. Rovnako dodáva služby všetkým českým<br />
jadrovým elektrárňam, podieľa sa na<br />
medzinárodných projektoch a spolupracuje<br />
s mnohými zahraničnými partnermi pri zaisťovaní<br />
komplexných služieb pre našich zákazníkov.<br />
■■ Spoločnosť AllDeco sa prednedávnom stala<br />
členom britskej skupiny AMEC. Čo pre firmu<br />
táto zmena znamená?<br />
Táto akvizícia znamená prielom v doterajšej<br />
existencii spoločnosti AllDeco, ktorá sa<br />
týmto stala súčasťou 23-tisícčlennej rodiny<br />
skupiny AMEC podnikajúcej na všetkých<br />
svetových trhoch. Hlavným cieľom spoločnosti<br />
AMEC je vytvoriť na Slovensku stredoeurópske<br />
centrum, z ktorého bude poskytovať<br />
služby zákazníckom v celom regióne<br />
strednej a východnej Európy. Filozofiou spoločnosti<br />
AMEC je podporovať lokálnu zamestnanosť<br />
formou prijímania nových talentov,<br />
podporovať myšlienku voľnej hospodárskej<br />
súťaže a pravidiel férového podnikania.<br />
Pre spoločnosť AMEC sú najvyšším aktívom<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
jej zamestnanci, a preto podporuje ich všeobecný<br />
rozvoj a možnosti ich odborného rastu<br />
v rámci celej skupiny AMEC.<br />
■■ Vaša materská spoločnosť AMEC je známa<br />
výbornými hospodárskymi výsledkami v minulosti<br />
a často bola jednou z prvých volieb<br />
burzových investorov v sektore energetiky.<br />
Ako sa popasujete s krízou a čo čakáte, že<br />
nielen vašej spoločnosti, ale celému odvetviu<br />
prinesie? Ide skôr o hrozby alebo môžete<br />
identifikovať aj príležitosti?<br />
Svetová hospodárska kríza sa samozrejme<br />
dotýka každého článku trhu a teda i spoločnosti<br />
AMEC. Spoločnosť však vníma momentálnu<br />
finančnú krízu hlavne ako príležitosť<br />
na posilnenie a vytvorenie pevných predpokladov<br />
pre jej budúci rast, ktorý pripravujeme<br />
už v tejto dobe. Na rozdiel od mnohých<br />
iných firiem sme finančne mimoriadne<br />
silní, keď máme v súčasnosti na<br />
našich účtoch hotovosť vyššiu ako 750<br />
miliónov britských libier. AMEC je mimoriadne<br />
úspešnou firmou na všetkých<br />
kľúčových trhoch a spolupracuje so<br />
svojimi partnermi na významných projektoch<br />
v oblasti ropného a plynárenského<br />
priemyslu, energetiky, dodávkach<br />
služieb v oblasti ochrany životného<br />
prostredia a vyraďovania jadrových<br />
zariadení z prevádzky. Tu je potrebné<br />
spomenúť už zmienený najväčší vyraďovací<br />
projekt na svete v britskom Sellafielde,<br />
ale i také významné projekty,<br />
ako sú vyraďovanie jadrovej elektrárne<br />
Ignalina v Litve alebo vedenie projektovej<br />
manažérskej jednotky v Černobyle.<br />
Finančná sila spoločnosti umožňuje<br />
ďalšie posilňovanie spoločnosti formou<br />
ďalších akvizícií, ktoré do budúcna vytvoria<br />
ešte lepšiu pozíciu pred očakávanou<br />
renesanciou v oblasti jadrovej<br />
energetiky v Európe i vo svete.<br />
■■ Aké výzvy a príležitosti čakajú vašu<br />
spoločnosť v najbližšej budúcnosti<br />
a kde by ste radi videli AllDeco v horizonte<br />
piatich rokov?<br />
Akvizícia AllDeca spoločnosťou<br />
AMEC je súčasťou širšej expanzie<br />
spoločnosti a jej celkovej premeny na<br />
skutočne globálnu spoločnosť. Hlavnými<br />
cieľmi pre Slovensko je vytvorenie<br />
stredoeurópskeho centra, zvýšenie počtu<br />
zamestnancov a rozšírenie počtu našich<br />
zákazníkov. Zároveň sa chceme stať významným<br />
podporovateľom zamestnanosti<br />
a miestneho rozvoja a zaistiť dlhodobé pôsobenie<br />
na tomto trhu tak, aby sme sa stali<br />
preferovaným partnerom pre našich stávajúcich<br />
i budúcich zákazníkov.<br />
<br />
Martin Kóňa<br />
Foto: dreamstime.com<br />
Marec 2009<br />
47
Energetická sebestačnosť<br />
je jedným z faktorov<br />
bezpečnosti štátu<br />
O energetickej koncepcii sa s trnavským županom, poslancom NR SR a prezidentom Slovenského<br />
jadrového fóra Ing. Tiborom Mikušom zhovára publicista Peter Vidovan.<br />
■■ Energetickú koncepciu už roky považujete<br />
za základný dokument energetickej politiky<br />
štátu, no nijaký podobný dokument, ktorý<br />
doteraz pripravila tá-ktorá slovenská vláda,<br />
ste nepovažovali za dostatočný. Prečo?<br />
Pretože energetická koncepcia musí byť<br />
predovšetkým o kvalitnom dlhodobom<br />
a komplexnom bilancovaní jednotlivých<br />
energetických médií, ktoré spoločnosť ako<br />
celok potrebuje pre život. To znamená elektriny,<br />
tepla, pohonných látok. Energetická<br />
koncepcia teda nemôže byť, tak ako doteraz<br />
vždy, iba o jednoduchom bilancovaní a obchodných<br />
záujmoch v určitej oblasti primárnych<br />
energonosičov...<br />
■■ ... čo, pravdaže, vyčítate aj súčasnej energetickej<br />
koncepcii.<br />
Nevyčítam, iba ponúkam fakty. Tvorba<br />
kvalitnej energetickej koncepcie je predsa<br />
vždy veľkou výzvou. Navyše každá doba prináša<br />
nové momenty. Nie vždy sa ich podarí<br />
zohľadniť. Napokon ani tá najnovšia energetická<br />
koncepcia neprispela energetickej politike<br />
všetkým, čím mohla.<br />
■■ A to znamená, že...<br />
... že k energetickej politike treba pristupovať<br />
oveľa zodpovednejšie a najmä systémovo.<br />
■■ Môžete povedať konkrétne, čo máte namysli?<br />
To, že v energetickej politike každej krajiny,<br />
najmä však krajiny, akou je Slovensko,<br />
ktorá z deväťdesiatich percent závisí od dovozu<br />
primárnych nosičov, treba veľmi prísne<br />
posudzovať jednotlivé oblasti spotreby energie.<br />
Čiže treba sa zaoberať špecificky elektroenergetikou,<br />
špecificky tepelnou energetikou<br />
a špecificky dopravou ako celkom. Až<br />
potom treba pripravovať energetickú koncepciu,<br />
a to aspoň na dve volebné obdobia,<br />
aby bola politicky akceptovateľná, ak už nie<br />
na dvadsať rokov, čo by bolo najlepšie. Pre<br />
jednotlivé oblasti totiž treba pripraviť trvalejší<br />
energetický mix, čo nie je jednoduché.<br />
Foto: archív<br />
■■ Nič v energetike nie je jednoduché. Iste aj<br />
preto kladiete taký dôraz na systémovosť.<br />
Samozrejme, veď v reálnom čase sa v každej<br />
zo spomínaných oblastí treba veľmi<br />
podrobne zaoberať otázkami dodávok jednotlivých<br />
komodít primárnych nosičov, napríklad<br />
ropy a plynu, alebo samotného média,<br />
ak hovoríme napríklad o elektrine. Ak<br />
však hovoríme o systémovosti v energetike,<br />
nemožno obísť ani možnosti Slovenska ako<br />
tranzitnej krajiny. Navyše je veľmi dôležité<br />
citlivo zvažovať aj aktuálne potreby jednotlivých<br />
typov energií, teda elektriny, tepla a pohonných<br />
látok, a teda nemožno obísť ani oblasť<br />
vytvárania strategických zásob, aby bolo<br />
možné úspešne prekonávať určité krízové<br />
obdobia.<br />
■■ Ešte sme nehovorili o jadrovom palive,<br />
ktoré je z hľadiska energetických zásob určite<br />
nezastupiteľné. No sú tu aj uhlie a drevo,<br />
pravda?<br />
Ja som vždy hovoril, že strategická zásoba<br />
jadrového paliva vytvorená v atómovej<br />
elektrárni na rok, je tou najlepšou zárukou,<br />
ako vyriešiť akýkoľvek problém počas energetickej<br />
krízy, no platí to aj o strategických<br />
zásobách plynu a ropy. Ale poviem to tak,<br />
ako to pozná každý slovenský gazda, že treba<br />
mať strategickú zásobu dreva aspoň na<br />
jednu zimu. Túto ľudovú múdrosť by sme<br />
mali preniesť aj do hospodárskej praxe a vytvárať<br />
aspoň strategickú zásobu na rok, čo<br />
sa v jadre pre elektrinu dá, alebo strategickú<br />
zásobu na niekoľko mesiacov, čo sa robí<br />
bežne v zásobách uhlia, či na deväťdesiat<br />
dní v plyne a rope.<br />
■■ Ak by sme sa držali ľudovej múdrosti, veruže<br />
by sme mnoho chýb nemuseli urobiť. Ibaže<br />
zakalkulovať ju do národohospodárskych postupov<br />
nie je ľahké. Čo treba urobiť, aby sa<br />
dalo povedať, že rešpektujeme odbornosť aj<br />
ľudovú múdrosť?<br />
Chce to chytiť sa rozumu, aj toho sedliackeho,<br />
a uplatňovať dôsledné plánovanie<br />
a bilancovanie toho, čo bude štát potrebovať<br />
v nasledujúcich obdobiach. A pravdaže,<br />
snažiť sa urobiť čo najlepší mix z hľadiska<br />
primárnych nosičov, ale aj čo najlepší mix<br />
z hľadiska krajín pôvodu daného energonosiča<br />
a zmluve ho zaistiť na čo najdlhšie obdobie.<br />
A potom veľmi zodpovedne pripravovať<br />
primárnu infraštruktúru, ktorú každá krajina<br />
nevyhnutne potrebuje. Chce to aj výkonné<br />
cezhraničné prepojenia, čiže v súvislosti<br />
s možnými dodávkami v normálnom či v krízových<br />
režimoch prevádzky, vždy treba zvažovať,<br />
na čo máme a čo je nevyhnutné, aby<br />
sme mali. Nedá sa spoliehať na to, že naši susedia<br />
majú, dodajú nám, vyrobia alebo budú<br />
za nás niečo prevádzkovať. To so sedliackym<br />
ani nijakým iným rozumom nemá nič spoločné.<br />
A či rešpektujeme odbornosť? Tvrdím,<br />
že treba opäť veľmi systémovo uvažovať aj o<br />
tom, akých odborníkov a pre akú oblasť energetiky<br />
štát potrebuje. Nemám však na mysli<br />
iba prevádzkovanie energetiky, ale celú jej<br />
škálu vrátane výroby tepla a produktov petrochémie,<br />
výskum pravdaže nevynímajúc.<br />
Na to všetko potrebujeme široký vejár vysokovzdelaných<br />
špičkových odborníkov, čo je,<br />
isteže, výzva najmä pre vysoké školstvo, lebo<br />
odborníkov potrebujeme stále. V energetike<br />
nestačí iba jedna generácia odborníkov.<br />
Je teda nevyhnutný aj vzdelanostný a skúsenostný<br />
mix, čo znamená, že sa v praxi budú<br />
vzájomne ovplyvňovali starí energetici s mladými.<br />
Vytvorí sa tak potrebná konkurencia<br />
aj synergický efekt.<br />
■■ Iba zdravý sedliacky rozum teda nestačí...<br />
Žiadnemu rozumu, najmä nie tomu sedliackemu,<br />
technické univerzitné školstvo určite<br />
nikdy neublížilo. Len aby rozumu bolo<br />
dostatok a mohol získať tie najmodernejšie<br />
a najhlbšie poznatky. O to sa treba starať.<br />
Navyše, energetická odbornosť sa neuplatňuje<br />
iba v elektrárni či teplárni, ale aj v strojárstve<br />
a tých špecifických činnostiach, ktoré<br />
je možné robiť v malých a stredných firmách<br />
pri výrobe potrebných komponentov alebo<br />
v inžinierskej a kontrolnej praxi. Odborníkov<br />
potrebujeme pre všetky tieto činnosti.<br />
■■ No potrebujeme aj odborníkov na alternatívne<br />
zdroje energie, ktoré sa dostatočne<br />
nevyužívajú. Aké je ich miesto v energetickej<br />
bilancii?<br />
Alternatívne zdroje, ako sú využívanie<br />
soláru, geotermálu, biomasy či odpadového<br />
hospodárstva, samozrejme, tiež patria<br />
do energetickej bilancie, no iba v tej miere,<br />
akú dokážu naplniť. Aj tu treba odborníkov,<br />
lebo iba z nadšenia sa žiť nedá. Ibaže odborníkov<br />
treba aj v oblasti, o ktorej sa nehovorí,<br />
ale pre rozvoj energetiky je nevyhnutná.<br />
Mám na mysli odborníkov na komunikáciu.<br />
Vieme predsa, že akákoľvek energetická stratégie,<br />
ktorá má byť stratégiou prijateľnou, sa<br />
musí správne odkomunikovať v rámci celého<br />
politického spektra, ale veľmi zodpovedne aj<br />
s občanom. Takýchto odborníkov tiež treba<br />
48 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
vyškoliť a vychovať. Lebo treba vypracovať aj<br />
komunikačnú stratégiu o energetike, a to ako<br />
jednu z najdôležitejších infraštruktúrnych<br />
súčastí akéhokoľvek, teda aj nášho štátu. Bez<br />
elektrickej energie nebude fungovať nič.<br />
■■ Čo teda prioritne chýba jestvujúcej stratégii<br />
energetickej bezpečnosti?<br />
V prvom rade jej chýba členenie na jednotlivé<br />
odvetvia. Čiže elektroenergetika<br />
a príslušný mix na jej zabezpečenie cez dodávateľskú<br />
a vzdelávaciu infraštruktúru, teplotechnika<br />
z toho istého pohľadu a prepracovaná<br />
stať, ktorá by sa venovala jadrovým<br />
elektrárňam. Materiál, ktorý má niekoľko sto<br />
strán, sa o nich zmieňuje vari dvadsiatimi vetami.<br />
Je to teda úplne nespracovaná oblasť.<br />
■■ Nestačí, čo sa už pertraktovalo aj na verejnosti,<br />
že sa dostavajú tretí a štvrtý<br />
440 - megawattový blok mochovskej atómky<br />
a že v Bohuniciach pribudne tisícka?<br />
Tak či onak, takáto stať v energetickej koncepcii<br />
chýba, čo isteže vyvoláva pochybnosti<br />
u odborníkov, ako aj u laikov.<br />
■■ Prečo ste sa neozvali?<br />
Akoby nie, veď pred rokom a pol som<br />
k energetickej koncepcii dal rozsiahle písomné<br />
pripomienky.<br />
■■ A ohlas?<br />
Žiadny.<br />
■■ Je ešte niečo, čo by podľa vás energetická<br />
koncepcia mala obsahovať?<br />
Určite to, ako energeticky využiť prírodný<br />
a pôdohospodársky potenciál, bioplyn a<br />
odpad nevynímajúc. Treba sa hlbšie venovať<br />
aj využitiu geotermálnej energie, ktorá<br />
potrebuje pomoc štátu v podobe garancií a<br />
finančných rozvojových schém. Štát by mal<br />
jasne deklarovať, že má záujem a chce, aby<br />
sa s geotermálnou energiou seriózne pracovalo.<br />
Veď by vo veľkých aglomeráciách mohla<br />
priniesť žiadaný dvojaký efekt, čiže výrobu<br />
elektriny aj tepla.<br />
■■ A čo solárna a veterná energia?<br />
Inventúru treba urobiť aj pri využití solárneho<br />
a veterného potenciálu. No treba brať<br />
do úvahy, že napríklad veterná energia na<br />
rozdiel od mnohých iných technológií je závislá<br />
od ľubovôle počasia. Ide teda o veľmi<br />
nespoľahlivý zdroj.<br />
■■ Čiže dôraz treba klásť najmä na klasické<br />
zdroje.<br />
Aj na klasické zdroje, ktoré sú ovládané<br />
tými, čo ich inštalovali – ľuďmi. Ľudia predsa<br />
presne vedia, kedy a koľko potrebujeme<br />
energie.<br />
■■ Ak už sme pri zdrojoch, vari treba povedať,<br />
že ste sa energetickým potenciálom a jeho<br />
využitím zaoberali ako riaditeľ bohunickej<br />
atómky a neskôr ako generálny riaditeľ Slovenských<br />
elektrární. V oboch prípadoch ste<br />
boli úzko spätý s ruskými typmi atómových<br />
Foto: archív<br />
elektrární VVR 440. Jednu ste prevádzkovali,<br />
druhú, čo sa týka prvého bloku mochovskej<br />
atómky, ste pred desiatimi rokmi úspešne<br />
spustili do prevádzky. Okolo elektrární typu<br />
VVR bolo a je stále veľa dohadov, či spĺňajú<br />
európske technické a bezpečnostné parametre<br />
a či sa ruský kontajment s barbotážnym<br />
systémom vyrovná západoeurópskemu. Aký<br />
je váš názor?<br />
Treba si uvedomiť, že všetky typy atómových<br />
elektrární, či už ruské, alebo západoeurópske,<br />
americké či japonské, majú z hľadiska<br />
jadrovej fyziky a teplotechniky veľmi veľa<br />
spoločného, hoci sa odlišujú konštrukčne,<br />
bezpečnostnou filozofiou a elektronickým<br />
inštrumentáriom. Posudzovanie jadrových<br />
elektrární podľa jednotlivých parametrov je<br />
však veľmi odborná práca a v limitovanom<br />
rozhovore na to nie je ani dostatok miesta,<br />
ani času. Preto nechcem zabiehať do detailov.<br />
Z hľadiska primárneho uvoľňovania jadrovej<br />
energie by sa však dalo povedať, že sú<br />
tie elektrárne identické. No, isteže, odlišujú<br />
sa v technických a konštrukčných parametroch.<br />
Ibaže, obrazne povedané, aj keď na kopec<br />
liezli rôznymi cestami, všetky sa napokon<br />
dostali na vrchol. Čiže z hľadiska konečného<br />
efektu v oblasti bezpečnosti a spoľahlivosti<br />
prevádzky, ekonomiky alebo fyziky,<br />
všetky súčasné atómové elektrárne dosahujú<br />
zrovnateľnú úroveň. Veľmi dôležitá je však<br />
prevádzková kultúra. Aj z tohto pohľadu môžem<br />
povedať, že ruské atómové elektrárne sú<br />
úplne zrovnateľné s najmodernejšími elektrárňami<br />
vo svete.<br />
■■ Až na bohunickú „véjednotku“, ktorej oba<br />
bloky museli byť odstavené, lebo bezpečnostne<br />
nevyhovovali...<br />
Poviem iba toľko, že aj naše tridsaťročné<br />
bloky na „véjednotke“ sa v oblasti bezpečnosti<br />
každoročne umiestňovali vždy v prvej polovici<br />
takmer päťsto prevádzkovaných blokov<br />
na svete. Čo viac ešte možno povedať? Vari iba<br />
toľko, že elektrárne typu VVR, a to vrátane<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
„véjednotky“, sú veľmi kvalitné tak z hľadiska<br />
bezpečnostnej filozofie, ako aj z pohľadu konštrukčného.<br />
A že slovenský prevádzkovateľ,<br />
Slovenské elektrárne, je prevádzkovateľ s vysokou<br />
prevádzkovou kultúrou.<br />
■■ No Slovenské elektrárne, tie sú dnes predovšetkým<br />
– Enel. Čiže taliansky investor<br />
a majiteľ, ktorý môže mať príklon skôr k západnej<br />
technológii.<br />
Pokiaľ viem, v Enele ide v prípade Slovenských<br />
elektrární o jedinú živú skúsenosť<br />
s prevádzkovaním jadrových elektrární z posledných<br />
rokov, a verím, že skúsenosť pozitívna.<br />
Iste aj preto Enel potvrdil stotožnenie<br />
sa s vysokou úrovňou bezpečnosti a akceptovateľnosti<br />
ruských blokov, ktorá dovolila<br />
zvýšiť výkon mochovských blokov o 7,5 percenta.<br />
Ak by majiteľ mal výhrady, určite by<br />
nešiel do akcie, ktorá by pri zvyšovaní nominálneho<br />
výkonu bola riziková.<br />
■■ Čiže dostavba 3. a 4. bloku mochovskej<br />
atómky – ruská technológia. Aj ruské energonosiče.<br />
Ale čo bohunická tisícka?<br />
Myslím, že Mochovce treba dobudovať<br />
tak, ako sú rozostavané, a to s využitím všetkého<br />
pozitívneho, čo za prevádzkou týchto<br />
blokov je. Samozrejme, že výber technológie<br />
pre bohunickú tisícku môže byť a je<br />
otvorený. No ja dlhé roky hovorím, že partnerstvo<br />
s Ruskou federáciou je mimoriadne<br />
dôležitá otázka a že toto partnerstvo treba<br />
posilňovať. Ruská federácia totiž nie je iba<br />
zásobárňou primárnych energonosičov, ale<br />
aj nositeľkou unikátnych vedomostí a špičkových<br />
služieb pre oblasť jadrovej energetiky.<br />
A čo sa týka bohunickej atómky, už pred<br />
dvadsiatimi rokmi sa uvažovalo o tisícmegawattovom<br />
bloku, samozrejme, ruskej proveniencie,<br />
no a teraz sa na túto myšlienku<br />
nadviazalo. Osobne si viem predstaviť takýto<br />
ruský blok, ale viem si predstaviť aj akýkoľvek<br />
iný, napríklad moderný tisícmegawattový<br />
európsky blok typu EPR. <br />
Marec 2009<br />
49
Energetika<br />
Musíme budovať elektrárne aj ropovody<br />
Slovenská energetika sa v súčasnosti nachádza v stave, keď má pred sebou veľa príležitostí, ale aj výziev. Neľahká situácia ohľadne<br />
elektrickej energie spôsobená odstávkou dvoch jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach a nedostatočným budovaním nových<br />
zdrojov v posledných rokoch núti zodpovedných riešiť túto situáciu operatívne aj dlhodobo. Navyše, rusko-ukrajinská plynová<br />
kríza zo začiatku tohto roka v plnej miere ukázala zraniteľnosť, v akej sa nachádza slovenská energetika odkázaná prakticky len<br />
na jeden zdroj fosílnych palív. Preto predstaviteľov politických a odborných kruhov čaká v najbližšom čase úloha vyriešiť niekoľko<br />
dôležitých otázok.<br />
Jednou je zabezpečenie výroby<br />
elektrickej energie v rámci hraníc<br />
Slovenskej republiky v dostatočnom<br />
množstve na pokrytie<br />
domácej spotreby aj zabezpečenie<br />
stability sústavy. Nemenej<br />
dôležitou úlohou pre ľudí zodpovedných<br />
za chod slovenského<br />
hospodárstva je vziať si ponaučenie<br />
z vývoja v posledných mesiacoch<br />
a pouvažovať o diverzifikácii<br />
zdrojov a transportných ciest,<br />
ktorými sa na naše územie dostávajú<br />
fosílne palivá ako ropa či<br />
zemný plyn. Jednou z výziev je<br />
aj energetická efektivita – stále<br />
platí známe porekadlo energetikov,<br />
že najlacnejšia je tá energia,<br />
ktorú nespotrebujeme.<br />
Jednostranná závislosť<br />
Slovensko je krajina, ktorá nemá strategicky<br />
významné zdroje fosílnych palív<br />
a prakticky všetku svoju spotrebu ropy<br />
a zemného plynu musí zabezpečovať dovozmi.<br />
Pre geografickú polohu aj historické<br />
súvislosti je naším monopolným dodávateľom<br />
Ruská federácia. Udalosti z posledného<br />
času nám jasne ukazujú, že spoliehať sa na<br />
jeden zdroj nie je v súlade so zásadami energetickej<br />
bezpečnosti. Jasným príkladom je<br />
januárová plynová kríza, keď sa Kremeľ nevedel<br />
s tranzitnou Ukrajinou dohodnúť na<br />
podmienkach prepravy a ich vzájomné spory<br />
vyústili takmer do dvojtýždňového zastavenia<br />
toku plynu na naše územie.<br />
Nie je podstatné, či hlavná časť viny za<br />
krízovú situáciu silno vplývajúcu na výkonnosť<br />
nášho hospodárstva leží na ramenách<br />
Moskvy alebo Kyjeva. Súčasnosť ukazuje,<br />
že Ruská federácia už nie je takým spoľahlivým<br />
dodávateľom, akým bola v minulosti.<br />
Naša krajina by teda urýchlene mala hľadať<br />
alternatívne možnosti dodávok energonosičov<br />
na naše územie, pretože sme jedna<br />
z mála krajín Európskej únie, ktorá nemá<br />
pre takéto krízové situácie pripravené zadné<br />
dvierka. Jednou z možností sa v tejto<br />
chvíli ukazuje nórsky plyn, ktorý by k nám<br />
mohol prúdiť cez územie našich českých či<br />
rakúskych susedov. Už niekoľko rokov sa<br />
diskutuje o vybudovaní prepojenia Nórska<br />
a Poľska, pričom Varšava by plynovod rada<br />
potiahla na juh cez naše územie, prípadne<br />
až do Maďarska a na Balkán. Perspektívny<br />
môže byť aj plynovod Nabucco, ktorý má<br />
cez územie Turecka, Bulharska, Rumunska<br />
Foto: autor<br />
a Maďarska dostať stredoázijský plyn až do<br />
rakúskeho Baumgartenu len niekoľko desiatok<br />
kilometrov od Bratislavy. Ropu by<br />
sme zas mohli dovážať pomocou ropovodu<br />
Adria z chorvátskeho prístavu Omišalj<br />
– v minulosti sa v tejto súvislosti rozprávalo<br />
o rope z Líbye, ale týmto spôsobom by bolo<br />
možné dovážať čierne zlato prakticky z celého<br />
sveta. Už niekoľko rokov sa uvažuje aj<br />
o preprave ľahkej kaspickej ropy cez Čierne<br />
more a ukrajinský prístav Odessa. Nevýhodou<br />
tohto riešenia je, že bratislavská<br />
rafinéria Slovnaft je nastavená na spracovanie<br />
ťažkej sibírskej ropy s vyšším obsahom<br />
síry a využívanie ľahkej kaspickej ropy by si<br />
vyžiadalo dodatočné náklady. Azerbajdžanskú<br />
a kazašskú ropu dnes dovážajú cez taliansky<br />
Terst a nemecké ropovody rafinérie<br />
v Českej republike, ktorým by skrátenie trasy<br />
usporilo náklady. Slovensko by profitovalo<br />
na tranzitných poplatkoch, keďže dnes<br />
sa ropovody vedúce cez naše územie nevyužívajú<br />
naplno.<br />
Už dlho sa uvažuje o ropovodnom prepojení<br />
Bratislavy a rakúskej rafinérie Schwechat<br />
neďaleko Viedne. Slovensko by mohlo<br />
zarábať na preprave ruskej ropy pre OMV,<br />
v prípade ropnej krízy by bolo možné obrátiť<br />
chod ropy a zásobovať našu krajinu čiernym<br />
zlatom z Rakúska. Pre bezpečnostné<br />
požiadavky Európskej únie má naša krajina<br />
pre prípad krízy uskladnené zásoby<br />
ropy a ropných produktov postačujúce na<br />
90 dní. V najbližších rokoch sa pravdepodobne<br />
rozbehne masívnejšie budovanie zásobníkov<br />
na plyn, aby sme boli v podobnej<br />
miere chránení aj pri tejto komodite.<br />
Pravda však je, že všetky diverzifikačné<br />
projekty by si vyžiadali<br />
technologické opatrenia,<br />
ktorých náklady sa pohybujú<br />
minimálne v miliónoch<br />
eur. V súčasnej situácii pre<br />
našu krajinu neexistuje lacnejšia<br />
alternatíva ako ruský zemný<br />
plyn a ropa. Navyše, Slovensko<br />
sa nachádza v schizofrenickej<br />
pozícii. Dnes cez naše územie<br />
do Európskej únie prúdi signifikantný<br />
podiel ruských dodávok<br />
fosílnych palív pre západné<br />
trhy. Každý projekt nového<br />
ropovodu či plynovodu je síce<br />
možnosťou, ako sa odpútať<br />
od jednostrannej závislosti od<br />
ruských dodávateľov, na druhej<br />
strane však ide o konkurenciu<br />
pre naše potrubia. Netreba zabúdať,<br />
že prevádzkovatelia ropovodov a plynovodov<br />
na našom území – štát má v každom<br />
z nich minimálne 49-percentný podiel – sú<br />
najmä pre prepravu ruských energonosičov<br />
jednými z najziskovejších slovenských<br />
firiem.<br />
Treba budovať elektrárne<br />
Slovenská republika sa svojím vstupom<br />
do Európskej únie dostala do nelichotivej<br />
situácie. Ako akúsi daň za náš vstup do<br />
EÚ možno vnímať náš záväzok odstaviť<br />
dva jadrové bloky elektrárne V1 v Jaslovských<br />
Bohuniciach. Napriek tomu, že reaktory<br />
podľa viacerých medzinárodných<br />
štúdií nepredstavovali bezpečnostné riziká,<br />
Slovensko v súlade s medzinárodnými<br />
dohodami ukončilo činnosť prvého bloku<br />
v decembri 2006 a druhý blok doslúžil<br />
v posledný deň minulého roka. Naša krajina<br />
sa tak z tradičného vývozcu stala definitívne<br />
odkázaná na dovozy elektrickej<br />
energie. Keďže v minulosti sa zanedbalo<br />
plánovanie budovania nových výrobných<br />
zdrojov, tejto situácii budeme nútení čeliť<br />
ešte minimálne niekoľko rokov.<br />
Pozitívnou správou je, že štát aj súkromní<br />
investori tento stav už identifikovali ako<br />
naliehavý, a tak existuje niekoľko projektov<br />
výstavby nových zdrojov. Slovenské elektrárne,<br />
najväčší výrobca elektrickej energie<br />
na našom území, plánujú zmodernizovať<br />
a zefektívniť niektoré dosluhujúce bloky<br />
v tepelných elektrárňach Vojany a Nováky.<br />
Na náš trh vstúpil aj ďalší silný regionálny<br />
hráč, český ČEZ, ktorý v spolupráci s ma<br />
50 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Energetika<br />
ďarským MOL-om pripravuje výstavbu paroplynovej<br />
elektrárne v areáli bratislavskej<br />
rafinérie Slovnaft. Na našom území je rozbehnutých<br />
aj niekoľko ďalších projektov<br />
paroplynových elektrární, ktoré by sa do<br />
prevádzky mohli dostať v najbližších rokoch.<br />
Ich výhodou je pomerne krátky čas,<br />
ktorý plynové turbíny potrebujú na plné nabehnutie<br />
do chodu. Kým pri jadrových reaktoroch<br />
rozprávame o dňoch, paroplynové<br />
cykly sú schopné dosiahnuť plný výkon<br />
v časovom horizonte počítanom na minúty,<br />
čo z nich robí vhodný záložný zdroj na kontrolu<br />
stability elektrizačnej siete.<br />
Kľúčovým projektom však stále zostáva<br />
dostavba tretieho a štvrtého jadrového bloku<br />
v Mochovciach. Ich výstavba je plánovaná<br />
už viac než dve desaťročia, no pre nedostatok<br />
zdrojov sa v 90. rokoch minulého<br />
storočia práce na tomto projekte zastavili.<br />
Slovenské elektrárne riadené strategickým<br />
investorom, talianskym Enelom, definitívne<br />
potvrdili dostavbu oboch blokov v novembri<br />
minulého roka. Projekt sa zrealizuje<br />
napriek tomu, že skutočné náklady na<br />
dostavbu sa oproti pôvodne plánovaným<br />
spred dvoch rokov zvýšia takmer na dvojnásobok.<br />
Ak všetko pôjde podľa plánu, do<br />
prevádzky by sa mali dostať koncom roka<br />
2012 a začiatkom roka 2013. So svojím inštalovaným<br />
výkonom 440 megawattov na<br />
jeden reaktor plne nahradia výpadok, ktorý<br />
Slovensko zaznamenalo odstávkou dvoch<br />
bohunických blokov.<br />
Aby sa v budúcnosti neopakovala podobná<br />
situácia ako v súčasnosti, štát už začína<br />
s prípravami na výstavbu ďalšej jadrovej<br />
elektrárne. Tá by mala vzniknúť v lokalite<br />
Jaslovských Bohuníc a využiť už vybudovanú<br />
infraštruktúru. Predpokladané náklady<br />
na jej výstavbu sú štyri až päť miliárd<br />
eur a do prevádzky by sa mala dostať v rokoch<br />
2020 až 2025. Zatiaľ ešte nie je jasné,<br />
aký typ reaktora ani aký inštalovaný výkon<br />
bude použitý, je však už známy strategický<br />
partner, ktorý v spolupráci so štátom elektráreň<br />
postaví a bude prevádzkovať. O spoluprácu<br />
mal záujem taliansky Enel, francúzsky<br />
Electricité de France, ale aj viacerí<br />
nemeckí, ruskí a americkí záujemcovia.<br />
Nakoniec si štát ako partnera vybral českú<br />
spoločnosť ČEZ. Spoločnosť je najväčším<br />
hráčom v regióne strednej Európy, v tendri<br />
na privatizáciu Slovenských elektrární<br />
skončila druhá za víťazným Enelom. Nový<br />
výrobca elektrickej energie na našom trhu<br />
má zaručiť väčšiu konkurenciu a synergické<br />
efekty by mal priniesť aj spoločný vývoj<br />
a prepojenie slovenskej a českej elektrizačnej<br />
sústavy vyplývajúci zo spoločnej histórie.<br />
Otáznym zostáva len spôsob výberu<br />
strategického partnera – vláda Slovenskej<br />
republiky sa totiž ani napriek výške nákladov<br />
na projekt rozhodla nevypísať verejnú<br />
súťaž a prijímať ponuky záujemcov, ale<br />
o partnerovi rozhodla za zatvorenými dverami.<br />
Presné podmienky spolupráce a predbežné<br />
termíny výstavby by mohli byť známe<br />
už v priebehu tohto roka.<br />
Foto: autor<br />
V súvislosti s rozvojom jadrovej energetiky<br />
na našom území sa už niekoľko desaťročí<br />
skloňuje aj lokalita Keceroviec neďaleko<br />
Košíc. S výstavbou atómového zdroja v tejto<br />
lokalite počíta v dlhodobom horizonte<br />
aj vládou schválená Stratégia energetickej<br />
bezpečnosti SR do roku 2030. Výhodou lokality<br />
je pevné geologické podložie, ako aj<br />
umiestnenie na východe republiky, keďže<br />
väčšina elektrární je sústredená na západe<br />
krajiny. Keďže však v prípade Keceroviec<br />
by išlo o projekt na zelenej lúke, prednosť<br />
dostali práve rozvinuté Jaslovské Bohunice<br />
s o niečo lacnejšou výstavbou.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Rozdielne vplyvy krízy<br />
Svetová hospodárska kríza, ktorá prirodzene<br />
neobišla ani Slovenskú republiku,<br />
ovplyvňuje aj dianie na poli energetiky.<br />
Vplyvy sú však ako negatívne, tak aj pozitívne.<br />
Energetické firmy majú podobne ako<br />
všetci ostatní hráči na trhu ťažší prístup<br />
k bankovým úverom, ktoré sú drahšie a tak<br />
robia investície do rozvoja sektora zložitejšími.<br />
Na druhej strane však nižšia spotreba<br />
všetkých energetických nosičov spôsobená<br />
nižšou hospodárskou aktivitou v časoch<br />
krízy robí energie dostupnejšie a lacnejšie.<br />
Ceny čierneho zlata na svetových trhoch<br />
ešte v lete minulého roka atakovali sumy<br />
150 dolárov za barel, v súčasnosti sa jej ceny<br />
na svetových burzách pohybujú približne<br />
na tretinových úrovniach. To sa už prejavilo<br />
na slovenských čerpacích staniciach, keď<br />
ceny motorových palív klesli za posledných<br />
deväť mesiacov o vyše 25 percent. Podobný<br />
vývoj sa dá očakávať aj v oblasti zemného<br />
plynu a predaja tepla. Ceny, za ktoré komoditu<br />
dovážame od ruského dodávateľa, sú<br />
priamo závislé od svetových cien ropy. Keďže<br />
do vzorcov vstupuje kĺzavý priemer cien<br />
za posledných deväť mesiacov, nízke hodnoty<br />
ropy by sa v účtoch za plyn či dodávku<br />
kúrenia od centralizovaných zdrojov tepla<br />
mohli prejaviť niekedy koncom jari. To sa<br />
týka chránených odberateľov, teda domácnosti.<br />
Veľkí priemyselní odberatelia realitu<br />
nízkych cien ropy na svetových trhoch pociťujú<br />
už v súčasnosti.<br />
Pre nižší dopyt klesli aj ceny silovej elektriny,<br />
ktorá tvorí približne 40 percent konečných<br />
účtov súkromných i podnikových<br />
odberateľov. Či sa to prejaví aj v spotrebiteľských<br />
cenách, bude závisieť od obchodných<br />
spoločností zaoberajúcich sa distribúciou<br />
elektrickej energie a klauzulách<br />
zmlúv, ktoré majú so svojimi dodávateľmi<br />
uzatvorené.<br />
Ako v iných odvetviach trhu aj v oblasti<br />
energetiky znamená hospodárska kríza<br />
ohrozenie, ale aj príležitosť. Subjekty činné<br />
v odvetví núti k úsporným opatreniam<br />
a efektivizácii, ktorá v konečnom dôsledku<br />
pomôže konkurencieschopnosti subjektu<br />
i celej ekonomiky a navyše sa tak nepriamo<br />
budú plniť globálne ciele ohľadne boja<br />
s klimatickými zmenami. Boj s emisiami je<br />
totiž jednou z hlavných úloh, ktoré si v oblasti<br />
energetiky vytýčila Európska únia.<br />
V efektivite využívania energie sme stále<br />
ešte pozadu za rozvinutými ekonomikami<br />
„starých“ západoeurópskych štátov únie.<br />
Práve znižovanie nákladov na energie, ktoré<br />
v niektorých odvetviach a konkrétnych<br />
subjektoch prevyšuje tretinu celkových nákladov<br />
spoločnosti, môže pomôcť výrazne<br />
zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských<br />
podnikateľov na európskom či celosvetovom<br />
trhu. K úsporným opatreniam nemusí<br />
subjekt pristúpiť len po zohľadnení vlastných<br />
finančných možností. Pomôcť môžu<br />
rôzne grantové či úverové produkty nášho<br />
štátu i z Bruselu.<br />
<br />
Martin Kóňa<br />
Marec 2009<br />
51
Svetová hospodárska kríza<br />
Podnikanie, tzv. kríza a my...<br />
Pre vyspelý svet, Európu – Slovenskú republiku nevynímajúc – sa pojem kríza dostáva do centra pozornosti. A nielen pozornosti –<br />
zasahuje nás na každom kroku. Je to osudové? Aké sú prvé vyhliadky?<br />
Foto: dreamstime.com<br />
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS)<br />
tvrdí, že hodnota indexu podnikateľského<br />
prostredia (IPP) je 113,3 bodu, čo v porovnaní<br />
s predchádzajúcim štvrťrokom je<br />
pokles o 1,68 %. V IV. štvrťroku 2008 zaznamenala<br />
najväčší pokles efektívnosť hospodárenia<br />
štátu a prístup k štátnej pomoci<br />
o 6,54 % s hodnotou 58,3 bodu. V rozpočte<br />
na rok 2009 chýba väčší záujem o zvyšovanie<br />
efektivity vynakladaných prostriedkov<br />
rozpočtu. Druhý najväčší pokles je byrokracia,<br />
prieťahy v konaní na úradoch a výkazníctvo.<br />
Tá poklesla o 6,48 % na aktuálnu<br />
hodnotu 51,5 bodu. Tretí najväčší<br />
pokles, o 6,08 %, zaznamenala vymožiteľnosť<br />
práva a funkčnosť súdnictva<br />
s počtom bodov 44,2. Medzi pretrvávajúce<br />
problémy patria podľa podnikateľov<br />
neistota vyplývajúca z dĺžky<br />
trvania súdnych sporov a nedostatočná<br />
kompetentnosť a nestrannosť sudcov.<br />
Najvyšší nárast o 7,13 % zaznamenala<br />
stálosť a predvídateľnosť hodnoty<br />
výmenného kurzu SKK, dosiahla<br />
hodnotu 127,5 bodu. Druhou najlepšie<br />
hodnotenou položkou IPP je regulácia<br />
cezhraničného obchodu s nárastom<br />
o 2,07 %, na úrovni 162,2 bodu.<br />
K rastu prispela možnosť zjednodušenia<br />
a zintenzívnenia zahraničného<br />
obchodu od nového roka. Na treťom<br />
mieste sa umiestnila kvalita a dostupnosť<br />
výrobných vstupov a pracovnej<br />
sily, ktorej hodnotenie vzrástlo<br />
o 0,43 % na konečnú hodnotu 100,0<br />
bodu. Pre krízu zabúdame na reformy<br />
– tvrdí ďalej PAS. Verejná diskusia<br />
sa sústreďuje na protikrízové balíčky,<br />
pričom nie je v silách vlády SR,<br />
aby eliminovala dosahy krízy na ekonomiku.<br />
PAS v tejto súvislosti vyzýva<br />
vládu SR, aby urýchlene pripravila<br />
a zaviedla jednotný výber daní a odvodov,<br />
spružnila vytváranie a ukončovanie<br />
pracovných pomerov, zvýšila<br />
transparentnosť využívania verejných financií<br />
a prostriedkov EÚ a vyvodzovala prísne<br />
postihy v prípade plytvania, zlepšila vymožiteľnosť<br />
práva skrátením lehoty konania o polovicu,<br />
skrátením lehoty a zvýšením výťažnosti<br />
konkurzných konaní. PAS verí, že vláda<br />
sa v nasledujúcom období odhodlá na realizáciu<br />
reforiem, ktoré zvýšia atraktívnosť<br />
Slovenska v očiach investorov, zmiernia negatívny<br />
vplyv krízy v súčasnosti. Pokiaľ ide<br />
o energetiku, v EÚ sa teraz pozornosť venuje<br />
druhému balíčku strategického preskúmania<br />
energetickej politiky. Centrálna podpora<br />
má smerovať do šiestich infraštruktúrnych<br />
projektov – do južného plynárenského koridoru,<br />
diverzifikácie využívania skvapalneného<br />
plynu, prepojenia elektrických sietí s pobaltským<br />
regiónom, stredomorského energetického<br />
okruhu, severno-južného prepojenia<br />
plynovodov a elektrických sietí v strednej<br />
a východnej Európe a severomorskej<br />
a severozápadnej pobrežnej elektrickej<br />
siete. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho<br />
parlamentu na Slovensku Róbert Hajšel<br />
ocenil diskusiu k energetickej bezpečnosti,<br />
pretože Slovensko je od dovozov energetických<br />
nosičov viac závislé ako celá EÚ. Pre<br />
SR vznikla nevýhoda v tom, že MMF napr.<br />
začleňuje našu krajinu medzi ostatné krajiny<br />
strednej Európy, ktoré neprijali euro a vznikajú<br />
nám z toho falošné hodnotenia. Proti<br />
hádzaniu Slovenska do „stredno-východného“<br />
európskeho balíka v Bruseli protestoval<br />
aj premiér Robert Fico. Vláde to komplikuje<br />
situáciu pri umiestňovaní štátnych dlhopisov<br />
na finančných trhoch. Tvrdí, že nie je<br />
dobré vytvárať obraz, že celá stredná a východná<br />
Európa je na tom rovnako. Vedúci<br />
makroanalytik v Erste Group Juraj Kotian<br />
zasa pripomína, že Slovensko nie je až také<br />
závislé od externého financovania a vďaka<br />
prebytku zdrojov si dokáže umiestniť dlhopisy<br />
aj na domácom trhu v celom objeme.<br />
Pod vplyvom vlny negatívnych správ a ich<br />
zovšeobecňovaní na celý región však riziková<br />
prirážka (ktorú platí vláda pri vydávaní<br />
52 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
dlhopisov) vzrástla aj pre Slovensko. Situácia<br />
v stredoeurópskych štátoch je značne<br />
odlišná, niektoré krajiny implementovali<br />
reformy, držali zadlženosť verejných financií<br />
na uzde, zaviedli euro. Slovensko pritom<br />
nie je samotné, ktoré proti takémuto<br />
nálepkovaniu dôrazne protestuje. Námietky<br />
viceguvernéra Českej národnej banky<br />
M. Hampla uverejnil aj denník Financial<br />
Times. Zahraničnoekonomickí komentátori<br />
totiž naznačovali, že stredná a východná<br />
Európa je na pokraji totálnej ekonomickej<br />
katastrofy a región potrebuje pomoc.<br />
Podľa hlavného analytika Volksbank<br />
Slovensko Vladimíra Vaňa je však<br />
Slovensko aj v inej pozícii, než je<br />
Česko. Kým náš štát je súčasťou eurozóny,<br />
náš západný sused zatiaľ nestanovil<br />
ani dátum prijatia euromeny.<br />
Poľsko má 40-miliardový zahraničný<br />
dlh, pritom v roku 1991 mu odpustili<br />
50 % všetkých dlhov. Maďarsko kríza<br />
zasiahla naplno. Hrubý domáci<br />
produkt má v tomto roku poklesnúť<br />
o tri percentá a reálne mzdy o jedno<br />
percento. O prácu tak môže prísť až<br />
100-tisíc ľudí. V SR a ČR je situácia<br />
lepšia než v Írsku, povedal nedávno<br />
premiér Fico. Európa podľa neho<br />
chce pokračovať spoločne, bez protekcionizmu<br />
a spoločne sa zbavovať<br />
tzv. toxických úverov, ktoré sa rozšírili<br />
do sveta z USA. Národné i spoločné<br />
opatrenia musia na základe dohody<br />
európskych lídrov rešpektovať<br />
základné ekonomické princípy a nesmú<br />
viesť k zadlžovaniu a zvyšovaniu<br />
deficitov. Túto stratégiu slovenský<br />
premiér víta, je v súlade s politikou<br />
SR. K posilneniu regulácie a dohľadu<br />
nad finančnými inštitúciami predseda<br />
vlády vyhlásil, že nemá výhrady<br />
voči medzinárodnému dohľadu, ale<br />
nesmie ísť na úkor domáceho dozoru.<br />
Na Slovensku sú totiž len dcérske<br />
banky, matky sú v zahraničí a hoci doteraz<br />
nedošlo k tomu, aby si matky riešili svoje<br />
finančné problémy na úkor dcér, treba sa<br />
pripraviť na takúto situáciu. Situácia, ktorá<br />
sa začala v USA, kde v bežnom finančnom<br />
roku 2009 (končí sa 30. 9. 2009) je deficit<br />
1,19 trilióna (!) USD a HDP klesol na 2,2 %,<br />
zasahuje najmä tých, čo sú na ne viazaní.<br />
Príjem z daní poklesne o 116 miliárd USD<br />
a nezamestnanosť má dosiahnuť 9 %. Je to<br />
aj pre to, že od roku 1971 štátny dlh USA<br />
vzrástol o 700 %, kým výroba iba o 150 %.<br />
Na záver citát G. B Shawa: „Máte výber medzi<br />
stabilitou zlata a čestnosťou a inteligenciou<br />
členov vlády. Pri všetkej úcte k týmto<br />
pánom, radím vám, vyberte si zlato.“ ■<br />
<br />
Pripravil Fridrich Hláva
Čas krízy využiť na plnenie<br />
ambicióznych cieľov<br />
Energetická politika EÚ a SR<br />
Ambiciózny cieľ Európskej únie 20 – 20 - 20, teda do roku 2020 znížiť spotrebu energie o 20 %, znížiť emisie skleníkových plynov<br />
o 20 % a dosiahnuť 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, ktorý prijala Európska rada na svojom jarnom zasadnutí<br />
v roku 2007, sa stal po tohtoročnej energetickej kríze naliehavejším a tým aj reálnejším. Uviedol to poslanec európskeho<br />
parlamentu Ján Hudacký (KDH) na Eurofóre Ekonomického ústavu SAV a Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku<br />
začiatkom marca vo svojom vystúpení Energetická politika EÚ a SR – výzvy a možné riešenia.<br />
Ciele boli prijaté vzhľadom na pribúdajúce<br />
vedecké dôkazy súvisiace so zmenou klímy,<br />
vysoké ceny energie a čoraz väčšiu závislosť<br />
od dovozu energií a jej možné geopolitické<br />
dôsledky. Zníženie spotreby energie môže<br />
jednoznačne prispieť k dosiahnutiu týchto<br />
cieľov, a to vo významnej miere. Upozornil,<br />
že ich naliehavosť je pre SR o to nástojčivejšia,<br />
že Slovensko má stále nízku energetickú<br />
účinnosť, energetická intenzita slovenskej<br />
ekonomiky je až 1,9-násobne vyššia ako priemer<br />
krajín EÚ. Slovensko by aj podľa riaditeľa<br />
Ekonomického ústavu SAV Milana Šikulu<br />
malo využiť výhody z krízy i z ambiciózneho<br />
cieľa EÚ a teraz presadzovať racionálne zmeny<br />
v štruktúre hospodárstva, ktoré sa zdajú<br />
inak neefektívne. Upozornil, že živíme a platíme<br />
investorov na dlhé roky zvýhodnenými<br />
cenami energií, ktorí práve zvyšujú energetickú<br />
intenzitu slovenskej ekonomiky a znižujú<br />
jej energetickú účinnosť.<br />
V Európskej únii sa teraz pozornosť venuje<br />
takzvanému druhému balíčku strategického<br />
preskúmania energetickej politiky, uviedol<br />
poslanec Hudacký. Centrálna podpora<br />
má smerovať do šiestich infraštruktúrnych<br />
projektov – do južného plynárenského koridoru,<br />
diverzifikácie využívania skvapalneného<br />
plynu, prepojenia elektrických sietí s pobaltským<br />
regiónom, stredomorského energetického<br />
okruhu, severo-južného prepojenia<br />
plynovodov a elektrických sietí v strednej<br />
a východnej Európe a severomorskej a severozápadnej<br />
pobrežnej elektrickej siete. Diskusia<br />
sa vedie o tom, aké zdroje sa na tento<br />
balíček použijú, povedal na diskusnom fóre<br />
poslanec EP J. Hudacký, ktorý je členom výboru<br />
pre priemysel, výskum a energetiku.<br />
Každá krajina má svoje predstavy, aby si riešila<br />
svoje hlavné problémy, hoci tie často súvisia<br />
s celoeurópskymi. Z hľadiska jednotlivých<br />
krajín vrátane SR bude veľa závisieť od<br />
toho, ako sa rozdelia vyčlenené zdroje medzi<br />
jednotlivé infraštruktúrne projekty.<br />
Podľa Hudackého je však náš záväzok<br />
zvýšiť do roku 2020 výrobu energií z obnoviteľných<br />
zdrojov na 14 % príliš odvážny.<br />
Česko si dalo záväzok nižší – 12 %, a to je<br />
v tejto oblasti oveľa aktívnejšie. U nás podľa<br />
neho vznikajú len informačné materiály<br />
a implementácia je veľmi slabá, a preto je<br />
naplnenie cieľa ohrozené. Za najperspektívnejšie<br />
možné zdroje energie u nás považuje<br />
geotermálnu energiu, využitie biomasy, odpadov<br />
a čiastočne aj nové vodné elektrárne.<br />
No upozornil, že pri využívaní biomasy,<br />
kde je najviac rezerv na<br />
výrobu energie z obnoviteľných<br />
zdrojov, by sme mali uprednostniť<br />
využívanie odpadov spracovaných<br />
napríklad na drevnú štiepku<br />
a opatrnejšie pristupovať k cielenému<br />
pestovaniu energetických<br />
rastlín. Chýba zákon na podporu<br />
obnoviteľných zdrojov a pripravovaný<br />
návrh vlády sa mu zdá<br />
málo ambicióznym. Pri využívaní<br />
geotermálnej energie, čo je výhodné<br />
na východnom a južnom<br />
Slovensku – radí Hudacký využívať<br />
skúsenosti akcionára Slovenských<br />
elektrární Enelu.<br />
Ján Hudacký pripomenul, že v najväčšej<br />
miere sa podieľa na spotrebe energie stavebníctvo<br />
(teda výstavba budov na obytné<br />
a obchodné účely). Vypúšťa najväčšie množstvo<br />
emisií CO2 v EÚ, a je tak zodpovedné<br />
za približne 40 % celkovej spotreby konečnej<br />
energie a množstva emisií CO2 v EÚ. Stavebníctvo<br />
má značný nevyužitý potenciál na nákladovo<br />
efektívne úspory energie, a ak by sa<br />
zrealizovali, v EÚ by bola v roku 2020 spotreba<br />
konečnej energie o 11 % nižšia. To by<br />
sa následne premietlo do viacerých prínosov,<br />
akými sú napríklad zníženie energetických<br />
potrieb, zníženie závislosti od dovozu<br />
a vplyvu na klímu, menšie účty za spotrebu<br />
energií, rast pracovných príležitostí a podpora<br />
miestneho rozvoja.<br />
Najlacnejšia energia je tá, ktorá sa nemusí<br />
vyrobiť. Aj slovenská vláda by mala podľa<br />
Hudackého finančne stimulovať záujem<br />
o úspory i využitie obnoviteľných zdrojov<br />
energie, stimulovať nákup technológií, ktoré<br />
znížia spotrebu energie v domácnostiach<br />
a najmä do zateplenia budov. „Investície do<br />
zvýšenia energetickej účinnosti sú veľkým<br />
trhom,“ povedal. Zhodol sa s účastníkmi<br />
diskusie, že podpora by mala byť vždy cielená<br />
(napríklad zníženie DPH na služby pri<br />
zatepľovaní domov), nikdy nie plošná, čím<br />
odmietol aj plošné znižovanie daní.<br />
Riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku<br />
Robert Hajšel ocenil diskusiu k energetickej<br />
bezpečnosti, pretože Slovensko je od<br />
dovozov energetických nosičov dvojnásobne<br />
viac závislé ako celá EÚ. Preto SR ako člen<br />
EÚ pozorne vníma všetky kroky, ktoré podniká<br />
Brusel pri rokovaniach so strategickými<br />
partnermi, hlavne s Ruskom.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Viliam Páleník a Ján Hudacký<br />
„Počas môjho pôsobenia v Európskom<br />
hospodárskom a sociálnom výbore EP sa za<br />
posledných päť rokov neustále pertraktovala<br />
táto téma z rôznych aspektov. Ani riešenia,<br />
ktoré sa teraz navrhujú pod vplyvom energetickej<br />
krízy, nie sú vôbec nové,“ povedal pre<br />
<strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong> predseda Vedeckej rady<br />
Ekonomického ústavu SAV Viliam Páleník.<br />
„Nóvum je iba v tom, že tieto otázky sa – po<br />
zvýšení cien energií a pozastavení dodávok<br />
plynu z Ruska do Európy – dostali na svetlo<br />
v akútnejšej podobe a nastoľujú sa pálčivejšie.<br />
Diverzifikácia zdrojov a trás plynu, envirotechnológie,<br />
alternatívne a obnoviteľné<br />
zdroje energie, šetrenie energiami to všetko<br />
bolo známe a na programe. Všetky deklarácie<br />
sa nebrali veľmi vážne, kým nenastala<br />
krízová situácia. Tému jadrovej energetiky<br />
Európa ešte pred piatimi rokmi ignorovala,<br />
prepočula, no odvtedy sa situácia aj k tejto<br />
téme začala radikálne meniť a začalo sa o nej<br />
korektne diskutovať. Fínsko už stavia jadrovú<br />
elektráreň.<br />
Nové členské krajiny, nielen Slovensko,<br />
ale ešte viac pobaltské krajiny, kde napojenie<br />
na energetický systém bývalého ZSSR, bolo<br />
stopercentné a sú v najzložitejšej situácii,<br />
majú akútny záujem na riešení a podpore nových<br />
transeurópskych energetických koridorov,<br />
ale najvyspelejšie časti Európy sú ekonomicky<br />
pre ňu najdôležitejšie a asi aj európske<br />
inštitúcie budú dbať, aby boli v prvom rade<br />
tieto regióny energeticky zabezpečené. Navyše,<br />
ja osobne nepovažuje za rozumný zámer<br />
obísť Ukrajinu. Ak by sa na jej podporu použili<br />
prostriedky, ktoré sa plánujú na obídenie<br />
Ukrajiny, bolo by to pre všetky strany oveľa<br />
výhodnejšie,“ dodal Páleník. <br />
<br />
Text a foto: Ivan Špáni<br />
Marec 2009<br />
53
Ministerstvo hospodárstva SR<br />
Odpoveďou na krízu<br />
je urýchlenie procesu<br />
čerpania prostriedkov<br />
Jedným z najkomplexnejších operačných programov na roky 2007 – 2013 je operačný<br />
program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorého riadiacim orgánom je<br />
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. O jeho realizácii hovorí<br />
Iveta Pabišová, generálna riaditeľka sekcie podporných programov MH SR,<br />
s redaktorom Mariánom Babicom.<br />
■■ Na úvod si zopakujme, čo je globálnym<br />
cieľom operačného programu Konkurencieschopnosť<br />
a hospodársky rast (OP KaHR)<br />
a koľko finančných prostriedkov je k dispozícii<br />
na jeho plnenie?<br />
Globálnym cieľom OP KaHR je zabezpečenie<br />
trvalo udržateľného hospodárskeho rastu<br />
a zamestnanosti. Tento cieľ sa má dosiahnuť<br />
zavádzaním inovatívnych a vyspelých technológií<br />
v podnikoch, zlepšovaním podmienok<br />
a atraktívnosti regiónov pre rozvoj podnikania,<br />
posilnením inovačného potenciálu<br />
podnikov, úsporou materiálov a energie<br />
a zvyšovaním účinnosti energetických zdrojov,<br />
zvýšením podielu využitia druhotných<br />
a obnoviteľných surovín v priemyselnej výrobe<br />
a obnoviteľných zdrojov energie. Celkovo<br />
je na OP KaHR určených 908 235 295<br />
eur, z toho 772 000 000 eur z Európskeho<br />
fondu regionálneho rozvoja a 136 235 295<br />
eur zo štátneho rozpočtu SR. K tomu treba,<br />
samozrejme, prirátať aj zdroje, ktoré budú<br />
na realizáciu projektov vynakladať prijímatelia,<br />
takže celkový objem preinvestovaných<br />
prostriedkov dosiahne dve miliardy eur.<br />
■■ Implementácia OP KaHR má za sebou už<br />
prvé výzvy vyhlásené v minulom roku. Aká<br />
bola na ne reakcia medzi podnikateľmi a verejným<br />
sektorom?<br />
V roku 2008 sa vyhlásilo 12 výziev na predkladanie<br />
žiadostí o nenávratný finančný príspevok<br />
v rámci OP KaHR. Z toho 11 výziev<br />
sa ukončilo a jedna výzva v rámci opatrenia<br />
1.3 Podpora inovačných aktivít v podnikoch<br />
je otvorená až do 17. apríla 2009. Pri deviatich<br />
výzvach už vieme vyhodnotiť záujem<br />
podnikateľov o podporu v rámci programu.<br />
Celková alokácia na tieto výzvy bola<br />
10 950 000 000 Sk. Prijalo sa 1 126 žiadostí,<br />
pričom výška žiadaného nenávratného finančného<br />
príspevku bola 26 856 180 000 Sk,<br />
teda takmer dvaapolnásobok celkovej alokácie.<br />
Treba však povedať, že záujem bol najmä<br />
o výzvy podľa schém štátnej pomoci, teda<br />
s vyšším príspevkom. V prípade výziev podľa<br />
schém pomoci de minimis záujem o podporu<br />
nedosiahol výšku alokácie. Tento nezáujem<br />
Foto: archív<br />
o pomoc de minimis, ktorá mohla dosiahnuť<br />
maximálne 200 000 eur pre jedného prijímateľa<br />
za tri účtovné obdobia, sa však prejavuje<br />
v celej EÚ. Preto Európska komisia aj v súvislosti<br />
s terajšou finančnou a hospodárskou<br />
krízou dočasne a podmienečne zvýšila túto<br />
hranicu na 500 000 eur. MH SR teraz skúma<br />
možnosti zohľadnenia tejto zmeny v rámci<br />
našich schém pomoci de minimis.<br />
■■ Tento rok budú nasledovať ďalšie výzvy.<br />
Na ktoré oblasti sa sústredia?<br />
V roku 2009 pripravuje MH SR desať výziev<br />
na predkladanie žiadostí o nenávratný<br />
finančný príspevok, ktoré pokryjú všetky<br />
opatrenia a podopatrenia OP KaHR s výnimkou<br />
podopatrenia 1.1.2 Podpora tvorby<br />
pracovných miest prostredníctvom rozvoja<br />
podnikania, ktoré je určené začínajúcim<br />
podnikateľom. Záujem o túto pomoc naplnil<br />
iba 80 % alokácie vyhlásenej vo výzve v roku<br />
2008, a to ešte neprebehol hodnotiaci proces,<br />
takže nevieme nič o kvalite týchto projektov<br />
a o výške skutočne zmluvne viazaných finančných<br />
prostriedkov.<br />
■■ Odráža sa svetová finančná a hospodárska<br />
kríza aj na zameraní a plnení operačného<br />
programu Konkurencieschopnosť a hospodársky<br />
rast?<br />
Odpoveďou Ministerstva hospodárstva<br />
SR na túto krízu je urýchlenie procesu čerpania,<br />
takže do konca roku 2009 by sa mali<br />
vyhlásiť výzvy prakticky na 99 percent<br />
prostriedkov alokovaných v OP KaHR tak,<br />
aby sa tieto prostriedky čo najskôr dostali<br />
k prijímateľom.<br />
■■ Na Slovensku sme nedávno zažili ešte jednu<br />
krízu – plynovú. Prejaví sa na prideľovaní<br />
prostriedkov na energetiku, ktorá patrí k hlavným<br />
prioritám operačného programu?<br />
Alokácie na jednotlivé prioritné osi vrátane<br />
prioritnej osi Energetika sú odsúhlasené<br />
Európskou komisiou, takže zmena<br />
alokácie v rámci nášho operačného programu<br />
by bola v súčasnosti zdržaním v prideľovaní<br />
prostriedkov. Teoreticky možno uvažovať<br />
o vyššom prídele prostriedkov pre<br />
energetiku pri strednodobom hodnotení,<br />
keď by sa niektoré operačné programy ukázali<br />
ako neefektívne a prostriedky z nich by<br />
sa presmerovali do OP KaHR.<br />
■■ Novým krokom bol podpis dohody so Slovenskou<br />
bankovou asociáciou o spolupráci<br />
pri zabezpečení financovania projektov<br />
v rámci OP KaHR. Čo prináša?<br />
Cieľom dohody je zjednodušenie prístupu<br />
podnikateľov k bankovým úverom na<br />
spolufinancovanie projektov, ktoré získajú<br />
podporu v rámci OP KaHR a zároveň prináša<br />
daňovým poplatníkom v EÚ vyššiu<br />
mieru istoty, že prostriedky zo štrukturálnych<br />
fondov nebudú predmetom špekulácií<br />
a v prípade potreby budú vymožiteľné.<br />
■■ Aké budú ďalšie významné kroky v realizácii<br />
OP Konkurencieschopnosť a hospodársky<br />
rast vrátane prideľovania a čerpania<br />
prostriedkov z neho? Nehrozí nám, že napokon<br />
nedôjde k vyčerpaniu celej schválenej<br />
sumy pomoci z európskych fondov?<br />
Na to som už vlastne odpovedala v predchádzajúcich<br />
otázkach – zrýchlenie čerpania,<br />
tak aby sme v roku 2013, teda dva<br />
roky pred ukončením programu, mali<br />
prostriedky vyčerpané minimálne na 80<br />
percent. Pri dvaapolnásobnom záujme<br />
o tieto prostriedky nevyčerpanie určite nehrozí.<br />
Oveľa dôležitejšie je však zabezpečiť,<br />
aby čerpanie bolo v súlade so zákonom<br />
a prostriedky sa nemuseli vracať do rozpočtu<br />
Európskej únie.<br />
■■ Rozhodnutím Európskej komisie sa predĺžilo<br />
predchádzajúce skrátené programovacie<br />
obdobie na roky 2004 – 2006. Odrazí sa<br />
to nejako aj na možnosti vyčerpať neminuté<br />
prostriedky zo sektorového operačného<br />
programu Priemysel a služby slovenským žiadateľmi?<br />
Áno, získala sa tak možnosť dokončiť<br />
projekty, ktoré boli vo vysokom stave rozpracovanosti<br />
a zmluvne zaviazať projekty<br />
zo zásobníkov projektov, na ktoré ešte<br />
existovali zdroje. Treba však povedať, že vo<br />
vzťahu k záväzku SR voči Európskej komisii<br />
je sektorový operačný program Priemysel<br />
a služby nielen dočerpaný, ale aj prečerpaný.<br />
„Nedočerpanosť“ prostriedkov štrukturálnych<br />
fondov v programovom období<br />
2004 – 2006 vyplýva z fiktívneho kurzu 38<br />
Sk/eur, ktorý bol operatívne stanovený pre<br />
celé programové obdobie. Reálny pohyb<br />
kurzu bol však iný a vo vzťahu k EÚ je podstatný<br />
reálny kurz, nie operatívny. <br />
54 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Slovenská ekonomika<br />
Tok negatívnych údajov ohľadom stavu svetového hospodárstva<br />
nepoľavuje. Skôr naopak. V Spojených štátoch sa naďalej zhoršuje<br />
stav na trhu nehnuteľností v podobe prepadu cien domov či<br />
počtu predaných objektov, teda v oblasti, kde súčasné problémy<br />
dali o sebe vedieť ako prvé. Celá západná Európa sa zrejme nachádza<br />
v najhoršej ekonomickej recesii od konca druhej svetovej vojny.<br />
Stav finančného sektora na oboch brehoch Atlantiku prináša<br />
úvahy o potrebe znárodnenia veľkých bánk. A presvedčenie vlád,<br />
že „injekciami“ v podobe verejných investícií, či dokonca na záchranu<br />
vybraných sektorov dokážu stabilizovať prebiehajúci prepad<br />
v domácom dopyte, zase vyvoláva oprávnené otázniky o tom,<br />
kto a kedy celý účet nakoniec zaplatí. Vlastne, časť odpovede je<br />
jasná - vždy to zaplatí daňový poplatník.<br />
Krušné časy zažíva aj región strednej a východnej Európy. Viditeľné<br />
je najmä oslabovanie sa kurzov jednotlivých mien voči euru. Prečo<br />
je tento bývalý „ostrov stability“, čo platilo najmä na krajiny Visegrádskej<br />
štvorky, teraz vnímaný tak rizikovo? Príčin je viac. Už sa<br />
neočakáva, že sa tento región vyhne negatívnym vplyvom globálneho<br />
spomalenia, ale naopak bude pravdepodobne (v prípade Maďarska<br />
určite) čeliť recesii. Navyše, nerovnováhy v spomínaných ekonomikách,<br />
bremeno zahraničného zadlženia a zhoršujúceho sa výhľadu<br />
pre zdravie bankového sektora (obzvlášť tam, kde si klienti vo veľkom<br />
brali úvery v cudzích menách) zvyšujú riziko nielen Maďarska, ale aj<br />
Poľska a Česka. Nemožno sa preto čudovať, že investori vypredávajú<br />
rizikové aktíva, takže napríklad poľský zlotý stratil už zhruba 50 percent<br />
zo svojej najsilnejšej hodnoty z júla 2008. Hoci je situácia v každej<br />
krajine v niečom odlišná, pre globálne pôsobiacich investorov je to<br />
jeden región, ktorého aktíva nakupujú alebo predávajú naraz.<br />
Ak by Slovensko nevstúpilo do eurozóny, aj my by sme čelili slabému<br />
kurzu koruny voči euru. Silný kurz meny ako výsledok nastavenia<br />
konverzného kurzu voči euru v minulom roku však nemožno vnímať<br />
jednofarebne iba ako výhodu. Za aktuálnej situácie sa stávame drahou<br />
krajinou v porovnaní so zahraničím vrátane nákladov na pracovnú<br />
silu. Zároveň exportéri prichádzajú o cenovú konkurencieschopnosť,<br />
keď zinkasujú menej ako ich konkurenti so slabšou menou.<br />
Ochabujúca ekonomická aktivita slovenskej ekonomiky má príčinu<br />
v poklese zahraničného dopytu. A tak výsledky zahraničného<br />
obchodu nedávajú veľa dôvodov na optimizmus. Výrazný medziročný<br />
pokles za december tak na strane vývozu (o 18,4 percenta),<br />
ako aj dovozu (o 17,3 percenta), čo bol mimochodom najväčší<br />
pokles od roku 2005, sa pretavil do mesačného schodku na úrovni<br />
359 mil. eur. Jednako, celoročný deficit sa skončil na úrovni zhruba<br />
1 percenta HDP, a teda mierne lepšieho výsledku ako v roku<br />
2007. Zahraničnoobchodná nerovnováha je síce mierna, ale prepad<br />
vývozov (a na nich naviazaných dovozov) je alarmujúci, pričom<br />
bude zrejme pokračovať.<br />
Exportná výkonnosť domácej ekonomiky je previazaná s vývojom<br />
priemyselnej produkcie, ktorej medziročný pokles sa v decembri ďalej<br />
prehĺbil až na takmer 17 percent z novembrových vyše siedmich<br />
percent. Decembrový prepad predstavoval najvýraznejšie zníženie od<br />
roku 1999, keď štatistický úrad začal používať súčasnú metodiku indexu<br />
priemyselnej produkcie. Pokles v poslednom štvrťroku takmer<br />
Ekonomické udalosti<br />
pohľadom analytika<br />
Pavol Ondriska<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
vymazal rast v predchádzajúcich mesiacoch, odraziac sa iba v dvojpercentnom<br />
celkovom náraste produkcie za rok 2008. Najvýraznejšie<br />
zníženie za december si zapísala výroba dopravných prostriedkov (o<br />
viac ako tretinu), no aj ďalšie dominantné odvetvia ako výroba strojov<br />
či kovov a kovových výrobkov sa znížila zhruba o štvrtinu. Dokonca<br />
aj doteraz rastúca výroba v elektrotechnickom priemysle sa neudržala<br />
nad vodou a prepadla sa za december do červených čísiel.<br />
Dôkazom stále sa zhoršujúcej situácie aj v domácom hospodárstve<br />
je pokračujúci pokles indikátora ekonomického sentimentu,<br />
ktorý sa podľa údajov štatistického úradu za február prepadol na<br />
svoju najnižšiu hodnotu od začiatku výpočtu (január 1997). Indikátor<br />
vyjadruje očakávania všetkých trhových subjektov, s výnimkou<br />
štátu, zahrnujúc výrobné, stavebné aj obchodné firmy, ako aj<br />
spotrebiteľov. Ak sa zhoršuje tento tzv. predstihový ukazovateľ,<br />
nemožno zatiaľ hovoriť ani o „svetle na konci tunela“.<br />
Ekonomika uberá plyn, čo prirodzene tlačí na firmy znižovať<br />
náklady aj cez uvoľňovanie aktuálne prebytočných zamestnancov.<br />
Nezamestnanosť za január na Slovensku sa dostala tesne nad hranicu<br />
deviatich percent, predstavujúc svoju najvyššiu hodnotu za<br />
ostaných 23 mesiacov. A medziročne vrástla o takmer jeden percentuálny<br />
bod. Žiaľ, ďalšiemu zhoršovaniu v medziročnom porovnaní<br />
sa v priebehu roka 2009 nevyhneme.<br />
Pokles ekonomickej aktivity prináša aj riziko poklesu daňových<br />
príjmov a naopak riziko nárastu dodatočných výdavkov, čo spolu<br />
vytvára tlak na horšie hospodárenia s verejnými financiami a rast<br />
dlhov. Ministerstvo financií revidovalo nadol svoj odhad daňových<br />
príjmov pre tento rok až o jedno percento HDP. Ak navyše nebude<br />
politická vôľa na skresanie neefektívnych výdavkov na kompenzáciu<br />
financovania tzv. balíčka protikrízových opatrení, bude udržanie<br />
hranice deficitu rozpočtu verejnej správy pod hranicou troch<br />
percent HDP veľmi otázne. A to zrejme ministerstvo bude opätovne<br />
musieť prísť s revíziou odhadovaného hospodárskeho rastu,<br />
samozrejme, smerom nadol. Nuž, kto si v čase hojnosti nevytvára<br />
rezervy, ale naopak míňa (keď Slovensko vykazovalo dvojciferný<br />
ekonomický rast, iba pomaly postupovalo v znižovaní rozpočtových<br />
schodkov), bude v horších časoch trpieť.<br />
Obavy o plošný nárast spotrebiteľských cien v dôsledku zavedenia<br />
jednotnej meny euro od začiatku roka sa nepotvrdili. Januárová<br />
inflácia podľa údajov štatistického úradu vzrástla medzimesačne<br />
o 0,3 percenta v porovnaní s rastom o 1,2 percenta v rovnakom<br />
období minulého roka. Príčinou tohtoročného nárastu boli najmä<br />
vyššie ceny potravín, ale aj regulované ceny, a to predovšetkým<br />
ceny elektriny. Tempo medziročného zvýšenia spotrebiteľských<br />
cien viditeľne spomalilo na 2,7 percenta po 3,5 percenta v poslednom<br />
mesiaci 2008. Pre nadchádzajúce mesiace je možno očakávať<br />
ďalší pokles dynamiky, odrážajúc silný kurz domácej meny (ktorý<br />
sa ešte nie v plnej miere premietol do spotrebiteľských cien pri<br />
tovaroch z dovozu), ďalej pokles svetových cien komodít (vrátane<br />
poľnohospodárskych komodít), ale aj ochabujúci slabý dopyt. <br />
Autor pracuje v spoločnosti AIG Funds Central Europe. Jeho prezentované<br />
názory sa nemusia vždy zhodovať s názorom spoločnosti.<br />
Marec 2009<br />
55
Komentár<br />
A zasa o tom istom: Chlieb a hry<br />
Soňa Motusová<br />
Chmúrne predpovede o celosvetovej<br />
hospodárskej recesii sú občas prerušované<br />
zábleskmi optimistickejšieho videnia.<br />
Nepochádzajú len od ekonomických<br />
analytikov, ktorých dôveryhodnosť<br />
je aj tak narušená skutočnosťou, že žiadny<br />
z nich rozsah a vplyv krízy nepredvídal. Aj<br />
na Slovensku je hospodárska kríza vnímaná<br />
občanmi prinajmenšom ambivalentne.<br />
Inak sa k hospodárskemu poklesu stavajú<br />
ľudia z hladových dolín, ktorým zatvorili<br />
poslednú – a často jedinú fabriku, výlučnú<br />
poskytovateľku obživy v regióne. Pekné<br />
slová o mobilite pracovnej sily vyznievajú<br />
v tejto súvislosti ako najhrubší cynizmus.<br />
Muži z týchto dolín už desaťročia chodili<br />
za prácou desiatky aj stovky kilometrov,<br />
na „týždňovky“, napríklad na severnú Moravu<br />
či hlbšie do Čiech. Práca za hranicami<br />
sa už dávnejšie prestala vyplácať, tým<br />
skôr, že obeťami súčasného prepúšťania sú<br />
v prvom rade cudzinci. Okrem toho, v našej<br />
krajine nie sú vytvorené ani tie najzákladnejšie<br />
predpoklady na mobilitu pracovnej<br />
sily. Takáto mobilita predpokladá<br />
širokú ponuku pracovných miest pre najrôznejšie<br />
kvalifikácie, ale predovšetkým<br />
možnosť presťahovať sa s celou rodinou za<br />
novým pracovným miestom. Voľných ubytovacích<br />
kapacít pre celé rodiny a navyše<br />
ekonomicky dostupných však na Slovensku<br />
niet. Ani stavebný boom posledných<br />
rokov nevytvoril takúto ponuku – developeri<br />
chceli len predávať a predávať draho.<br />
Pri terajšej kúpnej sile nášho obyvateľstva<br />
sotva možno očakávať, že akokoľvek kvalifikovaný<br />
odborník si bude môcť niekoľkokrát<br />
za život kúpiť vždy novú nehnuteľnosť<br />
v inej časti krajiny.<br />
Je však aj iná kategória občanov, ktorí<br />
si krízu pochvaľujú. Sú to najmä zamestnávatelia,<br />
ktorým sa riadne posilnil bič na<br />
zamestnancov. Hrozba úradu práce stiera<br />
najrôznejšie zamestnanecké výhody, ba<br />
nezriedkavé sú aj útoky na Zákonník práce,<br />
ktorý údajne „bráni spružneniu trhu<br />
práce“. Preložené do ľudskej reči to znamená<br />
predovšetkým možnosť ľahšieho<br />
zbavenia sa nepohodlnej pracovnej sily,<br />
menšiu ochranu pred prepúšťaním. Ale<br />
ešte viac sa vytešujú ľudia, ktorí bývajú<br />
blízko hraníc s okolitými štátmi, pretože<br />
tie kríza postihla ešte viac ako Slovensko.<br />
Nie je to len tradičná slovenská radosť nad<br />
tým, že ak mne skapala koza, tak susedovi<br />
skapali dve. Je to aj možnosť oveľa lacnejších<br />
nákupov pre celú rodinu, či už v českom,<br />
poľskom, alebo maďarskom pohraničí.<br />
Úspory idú do desiatok percent, a tak<br />
možno vylepšiť ekonomickú situáciu tejktorej<br />
rodiny. Mikroekonomika v praxi.<br />
Podobné rozdiely existujú pri nákupe pohonných<br />
látok, automobilov, ale aj letných<br />
dovoleniek. Na druhej strane takéto myslenie<br />
a konanie znižuje spotrebu domácej<br />
produkcie, čím ju prirodzene znižuje. Ale<br />
so stenčujúcou sa peňaženkou sa zákonite<br />
znižuje aj nutné vlastenectvo a úsporný režim<br />
ženie Slovákov nakupovať k susedom,<br />
ktorých meny vinou krízy doslova padajú<br />
pred očami. A padala by nepochybne aj<br />
naša, nebyť nástupu eura.<br />
Spolupráca a solidarita<br />
Veľmi zle je na tom maďarský forint.<br />
Vládne kabinety našich južných susedov<br />
veľmi dlho otáľali s reformami. Napokon<br />
slávny prejav súčasného premiéra Ferenca<br />
Gyurcsánya o tom, ako „sa vláda flákala“,<br />
ktorý ho takmer stál kreslo, je príznačný<br />
pre všetky maďarské vlády od<br />
zmeny spoločenského systému. Budapešť<br />
by dnes veľmi rada prijala spoločnú európsku<br />
menu, ale takýto cieľ je zatiaľ iluzórny.<br />
Rovnako tak v Poľsku a Česku, ktoré<br />
– hoci majú na čele štátu významných euroskeptikov,<br />
tiež začínajú o eure uvažovať.<br />
Nie sú jediné, ktoré by rady zmiernili kritériá<br />
pre prijatie spoločnej meny, skrátili<br />
čas v ERM-2, teda čakárni na euro. V Maďarsku<br />
prijatiu európskej meny bráni aj vysoký<br />
deficit verejných financií. Podľa bankárov<br />
sa verejné financie správajú doslova<br />
márnotratne. Len na dokreslenie v desaťmiliónovom<br />
Maďarsku je 840 000 invalidných<br />
dôchodcov. Nielen im, ale všetkým<br />
dôchodcom sa vypláca aj 13. dôchodok<br />
a ako vláda, tak aj opozícia nemajú odvahu<br />
naň siahnuť. Maďari sú desaťročia zvyknutí<br />
na paternalistickú úlohu štátu, ktorá sa<br />
počas vlády komunistov prejavovala tzv.<br />
gulášovým socializmom. Od maďarského<br />
povstania proti komunizmu v roku 1956<br />
sa administratíva obávala reakcie verejnosti<br />
pri akomkoľvek, čo aj dočasnom znížení<br />
životnej úrovne obyvateľstva. Ak už oficiálna<br />
Budapešť nedopriala svojim občanom<br />
hry na demokraciu západného typu,<br />
aspoň ten chlieb nesmel chýbať. A guláš,<br />
samozrejme. Napokon aj vtedy sme chodili<br />
nakupovať do Györu. Výber, či už v oblasti<br />
potravín, alebo priemyselného tovaru<br />
bol s našimi obchodmi neporovnateľný.<br />
Radikálne reformy však nemôžu obísť<br />
ani Maďarsko. Ale nikomu sa do nich nechce.<br />
Každému politikovi je jasné, že bolestné<br />
reformy ho budú stáť kreslo. Preto<br />
je nepochopiteľná snaha Viktora Orbána<br />
a jeho strany FIDFESZ o okamžité odvolanie<br />
vlády socialistov na čele s Gyurcsányom.<br />
Sám totiž okrem zníženia daní (a za<br />
to by mu tlieskali), nijaké riešenia neponúka,<br />
naopak, hodlá zachovať všetky sociálne<br />
výhody. Tadiaľto však asi cesta nevedie.<br />
V krajine, kde sa očakáva pokles ekonomiky<br />
za tento rok vo výške 5,5 percenta a kde<br />
sa mena za rok oslabila takmer o 40 percent<br />
a stále klesá, sa verejnými financiami<br />
musí prestať plytvať. Nepomôže ani plánované<br />
zníženie počtu poslancov maďarského<br />
parlamentu z takmer štyroch stoviek na<br />
polovicu. To sú práve len tie hry.<br />
Maďarský premiér sa snaží o záchranu<br />
inými cestami. Ak nevyjde cesta zavedenia<br />
eura, tak v Bruseli predkladá plán na<br />
ekonomickú pomoc, nie samotnému Maďarsku,<br />
ale celej skupine V4. Vyzerá to tak<br />
pozitívne, v duchu solidarity a spolupráce<br />
všetkých postkomunistických krajín stredovýchodnej<br />
Európy, akoby maďarský šéf<br />
kabinetu myslel nielen na svojich. Ale nepodarilo<br />
sa. Takýto model „spolupráce“ pobúrene<br />
odmietol Fico, nadšenie neprejavili<br />
ani Praha a Varšava. A Gyurcsány odišiel<br />
z Bruselu bez prísľubu špeciálnej pomoci.<br />
Európsky duch prežije<br />
Aj na summite v Bruseli sa hovorilo<br />
o riešeniach na krízu. Toto stretnutie na<br />
najvyššej úrovni však malo mať jediný<br />
leitmotív – odstrániť obavy zo zavádzania<br />
protekcionárskych praktík na starom<br />
kontinente. Napokon práve spolupráca<br />
je základným princípom Európskej únie<br />
a obavy, že každý štát bude ratovať predovšetkým<br />
svoje hospodárstvo, boli opodstatnené.<br />
Napriek všetkým deklaráciám<br />
sa ticho, ale aj nahlas hovorí o „novej železnej<br />
opone“. Táto by nemala byť motivovaná<br />
politicky ako po druhej svetovej vojne,<br />
keď sa podľa Churchilla spustila vinou<br />
Sovietskeho zväzu „od Gdanska na Balte<br />
až po Terst na Jadrane“. Táto by mala za<br />
sudičku jednoznačne krízu a schopnosť<br />
jednotlivých krajín vyrovnať sa s jej s dôsledkami.<br />
Ani by nemusela byť jednoznačne<br />
geograficky určená. Vlády niektorých<br />
krajín sa dodnes domnievajú, že ich kríza<br />
postihne menej ako ich susedov, jednoducho<br />
si nepripúšťajú, že procesy, ktoré<br />
sa spustili hypotekárnou krízou v USA,<br />
56 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Komentár<br />
Foto: dreamstime.com<br />
by mohli mať globálne dôsledky a nikoho<br />
neobísť. Ale nebude to tak. Kríza dorazila<br />
napríklad už aj do Číny. Optimistické odhady<br />
o menšom dosahu krízy sa prejavujú<br />
napríklad aj na Slovensku. Prognózy pre<br />
vývoj hospodárstva dokonca rátajú s rastom,<br />
aj keď nie na úrovni desiatich percent,<br />
ako sa to darilo v uplynulom roku.<br />
Hovorí sa o 1,5 percente, hoci iní prognostici<br />
zasa preferujú červené čísla – aj to<br />
však len na úrovni – 0,3 percenta. Krajiny<br />
strednej a východnej Európy môžu v tomto<br />
čase využiť aj skutočnosť, že sú menej<br />
zadlžené ako pôvodné členské štáty únie.<br />
Aj preto sa v Bruseli prejavuje neochota<br />
nejako zásadnejšie pomáhať z krízy práve<br />
novým členom.<br />
Treba si však uvedomiť, že naše hospodárstvo<br />
nie je priveľmi diverzifikované<br />
a to, čo sme prezentovali v posledných rokoch<br />
ako náš najväčší úspech, totiž rozvoj<br />
automobilového priemyslu, nás môže práve<br />
dostať do ťažkostí. Produkcia áut zahraničných<br />
automobiliek na Slovensku totiž<br />
tiež klesá. Predaj padá rádovo o desiatky<br />
percent, niektoré automobilky už zastavujú<br />
alebo dočasne utlmujú výrobu, ich zamestnanci<br />
pracujú menej alebo zostávajú<br />
doma. Lepšie na tom nie sú ani strojárstvo<br />
či chemický priemysel. Bez medzinárodnej<br />
spolupráce sa rozhodne nazaobídeme. Čo<br />
sa týka automobilov, jeden z najväčších<br />
segmentov záchranného ekonomického<br />
balíčka Ficovej vlády sa týka práve tejto<br />
produkcie. Vláda s veľkou slávou schválila<br />
tzv. šrotovné, čo by malo podnietiť vyšší<br />
nákup áut v našej krajine. Ani 1 500 eur<br />
príspevku na nové auto pri zošrotovaní<br />
vášho starého miláčika však nemusí byť<br />
stimulom pre vyšší nákup áut z domácej<br />
produkcie. Napokon nie každý nakupuje<br />
auto za týchto podmienok a väčšina slovenskej<br />
automobilovej produkcie sa aj tak<br />
exportuje. Navyše nákup auta v blízkej cudzine<br />
bol aj pred zavedením šrotovného<br />
natoľko výhodný, že sa možno ani neoplatí<br />
prejsť administratívnou tortúrou, aby sme<br />
si kúpili auto za rovnakú cenu ako napríklad<br />
v Česku. Slovenské euro navyše zdražuje<br />
náš export. Pochybnosti vznikajú aj<br />
pri zavádzaní tzv. sociálnych podnikov,<br />
ktoré by mali pomôcť udržať zamestnanosť.<br />
Umelo vytvorené podniky si tiež musia<br />
nájsť odbyt a podľa ekonómov zväčša<br />
nemajú dlhé trvanie. Opozícia by sa rada<br />
vy dala cestou znižovania daní, tie však<br />
Ficova vláda považuje za posvätné a v nijakom<br />
prípade nechce s nimi hýbať. Pri<br />
podpore spotreby by sa však mohla udržať<br />
aj zamestnanosť. A nejde len o autá, práve<br />
naopak. V čase krízy si každý väčšiu<br />
investíciu poriadne rozvažuje. Na prvom<br />
mieste zostanú tie najzákladnejšie životné<br />
potreby, medzi ktoré patrí aj bývanie,<br />
a teda nutnosť splácať hypotéku. Investície<br />
do luxusu musia počkať. Slovensko však<br />
musí pripravovať pôdu aj pre ďalšie zahraničné<br />
investície, ktoré sa iste objavia v čase<br />
utlmovania krízy.<br />
Budeme silnejší?<br />
Presné a účinné recepty na hospodársky<br />
pokles nemajú ani v krajine, kde sa to<br />
všetko začalo, v Spojených štátoch amerických.<br />
Nový prezident Barack Obama<br />
nedostal do vienka krajinu v najlepšom<br />
stave. Vo svojom prejave po víťazstve vo<br />
voľbách síce sľuboval, že vyvedie Ameriku<br />
zo súčasného marazmu „silnejšiu ako kedykoľvek<br />
predtým“, ale nejde len o miliardy<br />
dolárov napumpované do bánk a priemyselných<br />
gigantov. Malo by sa zmeniť<br />
predovšetkým jedno – morálka. Uplynulé<br />
obdobie ekonomickej prosperity bolo<br />
charakterizované predovšetkým snahou<br />
o maximalizáciu zisku bez ohľadu na dôsledky.<br />
To sa napokon muselo niekde vypomstiť.<br />
Etické podnikanie sa tak stáva<br />
heslom dňa, nenásytní dravci z Wall Street<br />
už premeškali príležitosť najväčších ziskov<br />
a beztrestnosti v konaní. Aj v USA sa začína<br />
viac šetriť na verejných výdavkoch, hoci<br />
práve táto krajina nebola nikdy príkladom<br />
sociálneho štátu. Vláda však vždy štedro<br />
rozdeľovala granty aj na najnezmyselnejšie<br />
projekty a s tým je teraz koniec. Sčítanie<br />
bobrov a zlepšenie podmienok ich života<br />
v Mississippi alebo grant na štúdium zápachu<br />
prasiat v Iowe už nebudú mať takú<br />
šancu prejsť hlasovaním v Kongrese. Na<br />
druhej strane sa Barack Obama pustil aj<br />
do úlohy, na ktorej si vylámali zuby mnohí<br />
jeho predchodcovia, do reformy zdravotníctva.<br />
Chce splniť aj v ťažkých časoch<br />
aspoň niečo zo svojich predvolebných sľubov,<br />
aby Američania, ak sa už nebudú mať<br />
lepšie, nemali aspoň horšie.<br />
Európske sociálne programy však zrejme<br />
dostanú na frak. EÚ už dávno ustúpila<br />
od mimoriadne ambicióznej libanonskej<br />
stratégie, ktorá predpokladala, že zjednotená<br />
Európa sa stane najdynamickejším<br />
celkom v celosvetovom meradle pri zachovaní<br />
sociálneho charakteru európskych<br />
krajín a zároveň trvalo udržateľného rozvoja.<br />
Ale verejné financie, z ktorých sa financujú<br />
sociálne programy sú v čase krízy<br />
prvým obetovaným prvkom ekonomiky.<br />
Pri rastúcej nezamestnanosti rastú aj nároky<br />
na verejné financie. A nezamestnanosť<br />
stúpa po niekoľkých dobrých rokoch aj na<br />
Slovensku, už sa pohybujeme nad hranicou<br />
desiatich percent. Dozaista pribudne<br />
aj chudobných. Vysoké percento chudoby<br />
je vždy rizikovým faktorom. Zo zúfalej<br />
situácie existuje niekoľko východísk.<br />
Jedným z nich je agresivita vyúsťujúca do<br />
zvýšenej kriminality, ďalším hľadanie vinníka,<br />
odpor voči cudzincom či primkýnanie<br />
sa k extrémnym politickým prúdom.<br />
Nebyť poníženia Nemecka po prvej svetovej<br />
vojne, hospodárskej recesie a hyperinflácie,<br />
Hitler by sa nikdy nedostal k moci.<br />
Pre extrémne politické sily vždy platilo,<br />
Čím horšie, tým lepšie. Preto je také dôležité<br />
ekonomickú krízu prekonať čo najrýchlejšie.<br />
Aby nebola možnosť siahať po<br />
krajných riešeniach. Aby sa obdobie relatívneho<br />
mieru a prosperity v Európe od<br />
druhej svetovej vojny neskončilo práve<br />
s touto krízou.<br />
<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Marec 2009<br />
57
Komentár<br />
V ťažko skúšanej Európskej únii<br />
Peter Weiss<br />
Pred desiatimi rokmi sa Slovenská republika<br />
zviechala z nezaradenia do tzv.<br />
luxemburskej skupiny kandidátskych krajín,<br />
s ktorými sa začali prístupové rokovania,<br />
a usilovala sa o to, aby dostala šancu<br />
dobehnúť susedov z visegrádskej skupiny.<br />
Slovenský hrubý domáci produkt na jedného<br />
obyvateľa v porovnaní s priemerom<br />
EÚ bol 48 %, verejné financie boli na pokraji<br />
rozvratu a bankový sektor prežíval hlbokú<br />
krízu. Dnes tvorí náš HDP per capita<br />
voči priemeru EÚ 71 %. Slovensko splnilo<br />
náročné maastrichtské kritériá a zaviedlo<br />
euro ako druhý z nových východoeurópskych<br />
členských štátov. Predstavitelia slovenských<br />
bánk tvrdia, že nie sú v situácii,<br />
že by potrebovali akúkoľvek formu pomoci<br />
od vlády či EÚ. Slovenský premiér sa tak<br />
mohol razantne ohradiť voči paušálnemu<br />
tvrdeniu francúzskeho prezidenta N. Sarkozyho,<br />
že „finančná kríza v strednej a východnej<br />
Európe predstavuje riziko pre Európsku<br />
úniu“, ako aj voči žiadosti maďarského<br />
premiéra F. Gyurcsánya, aby východ<br />
únie dostal od EÚ pomoc vo výške 300 mld.<br />
eur, zdôvodňovanej tým, že „nesmieme dovoliť,<br />
aby tu vznikla nejaká nová železná<br />
opona“. Robert Fico vyhlásil: „Ak má krajina<br />
tohto regiónu problém, poďme ho spoločne<br />
riešiť. Nevytvárajme však obraz, že<br />
všetci majú rovnaké problémy a že všetci<br />
rovnakým spôsobom potrebujú aj pomoc.“<br />
Pre obavu z negatívnych dosahov takéhoto<br />
zovšeobecňovania na slovenskú ekonomiku<br />
požadoval individuálny prístup ku každej<br />
krajine s tým, že „Írsko má stokrát väčšie<br />
problémy než Slovensko a Maďarsko<br />
ich má tisíckrát väčšie“. Zároveň vyjadril<br />
pripravenosť podporiť akýkoľvek štát, ktorý<br />
by už svoje ekonomické problémy nedokázal<br />
riešiť bez pomoci EÚ, pričom by sa<br />
nemal robiť rozdiel medzi starými a novými<br />
členskými krajinami. Predseda slovenskej<br />
vlády sa však postavil proti maďarskej<br />
požiadavke skrátiť lehoty, počas ktorých<br />
sa záujemca o jednotnú menu musí zapojiť<br />
do mechanizmu výmenných kurzov ERM<br />
– 2 a aspoň dva roky udržiavať kurz svojej<br />
meny voči euru v stanovenom pásme,<br />
a žiadal rešpektovanie maastrichtských<br />
kritérií aj počas krízy.<br />
Významné je i to, že slovenská politická<br />
reprezentácia nakoniec nepodľahla<br />
zvodom ekonomického protekcionizmu<br />
a nacionalizmu, ale, súc si vedomá otvorenosti<br />
slovenskej ekonomiky a jej závislosti<br />
od exportu, a teda od prístupu na cudzie<br />
trhy, rozhodne postavila po boku českého<br />
predsedníctva proti pokusom francúzskeho<br />
prezidenta zachraňovať francúzske<br />
automobilky ich presťahovaním domov<br />
a ďalšími protekcionistickými opatreniami,<br />
lebo to by v konečnom dôsledku EÚ<br />
ekonomicky oslabovalo a politicky rozkladalo<br />
a podväzovalo jej akcieschopnosť<br />
v boji proti kríze. Robert Fico v tejto súvislosti<br />
doslova povedal: „Nepovažujem tieto<br />
výzvy na protekcionizmus za šťastné, pretože<br />
Európa môže zvládnuť krízu spolu,<br />
ale nevie ju zvládnuť individuálne.“ Francúzskemu<br />
prezidentovi odkázal, že v prípade<br />
zavedenia protekcionistických opatrení,<br />
ktoré by sa dotkli slovenskej ekonomiky,<br />
by aj Slovensko mohlo zvoliť podobný<br />
postup voči francúzskym firmám<br />
pôsobiacim nás.<br />
Kombinácia odmietania protekcionizmu,<br />
rešpektovania platnej legislatívy EÚ,<br />
kooperácie a solidarity všetkých členských<br />
štátov, veľkých i malých, starých i nových,<br />
ku ktorej sa hlási Slovensko, nie je len<br />
predpokladom zvládnutia hospodárskej<br />
krízy, ktorú predseda českej vlády M. Topolánek<br />
označil za najväčšiu v dejinách<br />
EÚ, ale aj pretrvania a ďalšieho rozvoja<br />
EÚ. Povolenie riešení podľa hesla „bližšia<br />
košeľa ako kabát“, eskalácia rozporov medzi<br />
lídrami členských štátov, neschopnosť<br />
rozptýliť obavy, že v únii sa pod tlakom<br />
krízy spúšťa nová železná opona medzi jej<br />
západnou časťou, ktorá si môže dovoliť dotovať<br />
svoj priemysel a sanovať svoje banky,<br />
a východnou časťou, ktorá na to jednoducho<br />
nemá, šírenie hystérie o doplácaní bohatého<br />
Západu na chudobný Východ v štýle<br />
povestného poľského inštalatéra, ktorý<br />
mal ničiť francúzsky pracovný trh, posilnenie<br />
nálad odmietania ďalšieho rozšírenia<br />
EÚ, to všetko by spolu s paralelným krachom<br />
Lisabonskej zmluvy v Írsku a Česku<br />
by mohlo viesť k prerasteniu hospodárskej<br />
krízy do hlbokej politickej krízy EÚ. Inak<br />
povedané, EÚ dnes nečelí problému vzniku<br />
superštátu, ale skôr hrozbe rozvoľnenia<br />
až rozpadu.<br />
Stojí za to pripomenúť si, že v časoch<br />
historicky najväčšieho rozširovania EÚ<br />
pred piatimi rokmi, ktoré objektívne posilnilo<br />
postavenie EÚ ako globálneho aktéra,<br />
sa uvažovalo o troch základných scenároch<br />
jej vývoja z hľadiska schopnosti uskutočňovať<br />
spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú<br />
politiku. Išlo o alternatívne scenáre rozdrobenej<br />
a jednotnej EÚ a o medzi nimi sa<br />
nachádzajúci scenár konsolidovanej EÚ.<br />
Konsolidácia predpokladala, že sa 27 členských<br />
štátov dohodne na zjednodušení primárneho<br />
práva EÚ a na prispôsobení inštitucionálnej<br />
základne a finančných mechanizmov<br />
tak faktu väčšieho počtu členov,<br />
ako aj novým globálnym výzvam, že dôjde<br />
k realizácii efektívnej susedskej politiky<br />
smerom na východ i na juh a že sa upevnia<br />
pozície EÚ vo svetovom obchode a zvýši sa<br />
jej globálny vplyv najmä prostredníctvom<br />
rozvojovej pomoci. Tento scenár sa realizoval<br />
iba čiastočne, najmä pre krach projektu<br />
Európskej ústavnej zmluvy a ťažkostiam sa<br />
ratifikáciou Lisabonskej zmluvy. Preto nemožno<br />
hovoriť o presadzovaní sa scenára<br />
jednotnej EÚ, keďže ten predpokladal nielen<br />
zásadnú právnu, inštitucionálnu a finančnú<br />
reformu, ale aj politickú vôľu členských<br />
krajín pre posilnenie mechanizmov<br />
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,<br />
schopnosti hovoriť vo svete jedným<br />
hlasom a presadzovať jednotnú zahraničnopolitickú<br />
líniu. Zriadenie pozície ministra<br />
zahraničných vecí disponujúceho<br />
reálnou mocou a opierajúceho sa o reálny<br />
konsenzus členských štátov ostalo iba želaním.<br />
A tak sa nezvládnutie hospodárskej krízy,<br />
vytvorenie nových deliacich čiar v EÚ<br />
a rozkolísanie spoločnej meny môžu stať<br />
spúšťacím mechanizmom pre realizáciu<br />
scenára rozdrobenej EÚ. Najmä ak sú tu<br />
latentné rozkoly aj v prístupe k otázkam<br />
budúcej podoby EÚ a jej hospodárskym,<br />
sociálnym, ľudskoprávnym a politickým<br />
prioritám. Vnútorne rozhádaná EÚ, v ktorej<br />
sa členské štáty pretekajú v napĺňaní<br />
svojich národnoegoistických cieľov, absencia<br />
jasnej zahraničnopolitickej koncepcie<br />
a dôveryhodnej spoločnej reprezentácie,<br />
oslabenie efektívnosti jestvujúcich politických,<br />
inštitucionálnych a finančných nástrojov<br />
na presadzovanie záujmov EÚ voči<br />
iným globálnym aktérom, postupovanie<br />
členských štátov v oblasti zahraničnej politiky<br />
samostatne alebo v rámci skupinových<br />
spojenectiev, to by boli črty správania<br />
sa rozdrobenej EÚ.<br />
O tom, aký scenár sa presadí, sa bude<br />
rozhodovať už na oficiálnom stretnutí Európskej<br />
rady k hospodárskej kríze 19. – 20.<br />
marca, kde sa definuje pozícia EÚ na summite<br />
G 20 a schvália sa tzv. spoločné línie.<br />
A, samozrejme, do podoby tohto scenára<br />
prehovoria aj voliči v júnových voľbách do<br />
Európskeho parlamentu.<br />
<br />
58 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ľudia a udalosti<br />
Na počesť 1 140. výročia smrti sv. Cyrila<br />
V katedrále v talianskej Ravenne sa dňa 14. februára 2009<br />
konala spomienková slávnosť s odhalením pamätnej tabule<br />
na počesť 1 140. výročia smrti svätého Cyrila, ktorý spolu so<br />
svojím bratom Metodom šíril kresťanstvo v slovanských krajinách.<br />
Počas modlitby arcibiskup Mons. Giuseppe Verucchi<br />
privítal prefektku Florianu De Sanctisovú, primátora Fabrizia<br />
Matteucciho a prezidenta provincie Francesca Giangrandiho<br />
za taliansku stranu a slovenských predstaviteľov, podpredsedu<br />
NR SR Miroslava Číža, predsedu ústavnoprávneho výboru<br />
Mojmíra Mamojku, podpredsedu výboru pre médiá a kultúru<br />
Dušana Jarjabka, poslankyňu Janu Vaľovú a ďalších predstaviteľov<br />
kultúrnych a politických inštitúcií SR. Po spomienkovej<br />
slávnosti sa v Bologni v paláci Re Enzo konal galavečer<br />
za prítomnosti oficiálnych hostí. Viceprimátor Bologne Giuseppe<br />
Paruolo pozdravil a privítal prítomných v mene mesta.<br />
Zámerom bolo prispieť k prezentácii slovenskej kultúry, zjednotiť<br />
slovenskú komunitu žijúcu v zahraničí a zanechať posolstvo<br />
sv. Cyrila a Metoda pre ďalšie generácie. Podujatie bolo už<br />
po tretí rok organizované Asociáciou Allegra so sídlom v Modene<br />
a Bratislave. Zľava: Pierluigi a Zuzana Solieri, Drahoslav Machala, Štefan Murárik, arcibiskup<br />
Mons. Guiseppe Vericchi, Miroslav Číž, Stanislav Bajaník, Ľubomír Fabčin.<br />
Korene<br />
u prezidenta<br />
Predstavitelia občianskych iniciatív, ktoré<br />
od roku 1993 presadzujú dôstojný pamätník<br />
gen. Dr. M.R. Štefánika v Bratislave, odovzdali<br />
16. februára 2009 prezidentovi SR Ivanovi<br />
Gašparovičovi Prezidentské memorandum –<br />
Za pravdivý obraz slovenských dejín, s ktorého<br />
obsahom sa pán prezident stotožnil. Na<br />
fotografii po skončení rokovania vedľa prezidenta<br />
SR stoja spisovateľ Ladislav Ťažký a Viliam<br />
Hornáček, predseda združení slovenskej<br />
inteligencie a vedúci delegácie.<br />
<br />
Vznikla Nová<br />
demokracia<br />
Nezávislý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky<br />
Tibor Mikuš ohlásil vo februári 2009 vznik<br />
novej politickej strany. Subjekt s názvom Nová demokracia<br />
(ND) chce byť stranou silných regiónov.<br />
Zakladajúci snem Novej demokracie by sa mal konať<br />
28. marca 2009 a programová konferencia na jeseň.<br />
Stredobodom záujmu novej politickej strany je občan,<br />
pričom ND bude presadzovať občiansky, kresťanský<br />
demokratický a solidárny princíp v spojení<br />
s vlastenectvom a úctou k tradíciám.<br />
<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Marec 2009<br />
59
1+1<br />
To je môj názor<br />
Od nástupu Baracka Obamu do funkcie prezidenta USA uplynulo doslova iba niekoľko dní, no už<br />
sa ukazujú náznaky novej, resp. inej zahraničnej politiky Spojených štátov, ako aj pokus o riešenie<br />
globálnej krízy. Myslíte si, že Barack Obama môže zásadne zmeniť domácu i zahraničnú politiku USA?<br />
Michal Havran<br />
zahraničnopolitický komentátor portálu www.jetotak.sk<br />
Demokrat Barack Obama hovoril o potrebe novej americkej zahraničnej<br />
politiky, teda odlišnej od Bushovej ešte počas predvolebnej<br />
kampane na úrad prezidenta.<br />
Veľmi dobre si uvedomoval, že ak by v inšpirácii, v tvorbe a vo výkone<br />
zahraničnej politiky nenastala výrazná zmena, aby, ak vyhrá voľby,<br />
nedá novej politike šancu, jeho zvolenie by nemalo žiadny praktický<br />
význam. Tak pre postavenie Ameriky vo svete, ako aj pre zmenenie<br />
celkovej atmosféry v medzinárodných vzťahoch. Na pochopenie plného<br />
rozmeru potreby zmeny americkej zahraničnej politiky sa však<br />
treba neustále vracať k tragickým krokom Bushovej vlády.<br />
Bol to práve on, kto začal konať na vlastnú päsť, teda jednostranne,<br />
bez ohľadu nielen na spojencov a zvlášť spojencov európskych,<br />
či bez ohľadu na nové Rusko, alebo silnú Čínu, ale aj bez ohľadu na<br />
medzinárodné záväzky a dokonca medzinárodné právo.<br />
Republikán Bush sa útokom na Irak, založenom na podvode, začal<br />
správať ako neriadená strela a tento spôsob výkonu moci sa stával<br />
takmer bežnou praxou v medzinárodných vzťahoch. Hrozil vojensky<br />
aj Iránu a zasa pre nedokázené vlastníctvo, vraj atómovej bomby...<br />
Povestná Bushova veta, „kto nejde s nami, ide proti Amerike“<br />
a založenie doktríny preventívnych vojenských úderov vyvolali vo<br />
svete nevšedný zmätok.<br />
Mocná krajina, ktorá sa kedysi vydávala za vzor demokracie<br />
a slobody a dokonca za záruku svetového mieru, spôsobila rozkolísanie<br />
ako-tak stabilného systému medzinárodných vzťahov<br />
po ťažkom období studenej vojny.<br />
A k tomu všetkému prišlo viac či menej iba preto, aby si generácia<br />
povestných neokons vyliečila vlastnú frustráciu z dávno prehranej<br />
vojny vo Vietname či z veľkej geostrategickej prehry v Iráne,<br />
kde pred tridsiatimi rokmi nahradila proamerickú skorumpovanú<br />
vládu šacha Rézu Pahlavího islamská revolúcia, následne upevnená<br />
mocným islamským režimom. Ako náhradu za všetky tieto<br />
prehry alebo chyby najmä v oblasti Blízkeho a Stredného východu<br />
mali neokons dávny plán na zvrhnutie irackého diktátora Saddáma<br />
Husajna a obsadenie krajiny bohatej na najkvalitnejšiu ropu.<br />
Ešte predtým sa nešťastne zaplietli do sovietskej okupácie Afganistanu<br />
podporovaním proti Sovietom bojujúceho nového hnutia Taliban,<br />
ktoré sa neskôr stalo jedným z úhlavných nepriateľov Ameriky.<br />
A keď začal v Afganistane Taliban aj vládnuť, pozval povestnú<br />
ikonu medzinárodného terorizmu Usámu bin Ládina na zriadenie<br />
výcvikových stredísk na svojom území. Američania zároveň založili<br />
vojenské základne v Saudskej Arábii, teda na území pre islam najposvätnejšom.<br />
Extrémni islamisti považovali ústretový krok saudskoarabského<br />
kráľovského režimu za najhrubšiu urážku moslimov<br />
a najmä preto zorganizovali apokalyptický teroristický útok unesenými<br />
lietadlami na New York a Washington.<br />
Vtedy stál svet pri Amerike. Šéfredaktor francúzskeho denníka<br />
Le Monde sa blysol nevídaným úvodníkom pod titulkom Všetci<br />
sme Američanmi...<br />
Útok na Afganistan mal teda opodstatnenie ako odplata.<br />
Akcia sa však prívržencom neokons, ktorých je dosiaľ mimochodom<br />
hodný počet aj v amerických médiách, málila. Preto sa<br />
oprášil starší plán tejto skupiny na agresiu proti Iraku. Zámienkou<br />
boli falošné správy tajných služieb o Husajnových zbraniach hromadného<br />
ničenia. Známy Bushov pudlík, ako vtedajšieho britského<br />
premiéra Tonyho Blaira nazval spevák George Michael, strašil<br />
v dolnej snemovni britských poslancov tým, že Husajnove rakety<br />
môžu doletieť nad Londýn za 45 minút...<br />
Dielo vojny bolo propagandisticky pripravené a útok sa začal.<br />
Keď sa ukázalo, že išlo o zámerný podvod a že celá akcia mala<br />
hlavný zásadný cieľ – zmeniť charakter irackého režimu a jeho<br />
nahradenie režimom proamerickým a tým vytvorenia v horúcom<br />
geo strategicom regióne novej reality, svet a v prvom rade veľkí<br />
spojenci Ameriky ako Francúzsko a Nemecko, sa vzopreli. Keď<br />
vyšli najavo tragédie, akých sa dopúšťali americkí vojaci v Iraku,<br />
napr. zničenie mesta Fallúdža, keď sa pretrhla aféra s mučením<br />
väzňov vo väznici Abú Ghrajb a na Guantanáme, Bushova vláda<br />
sa otriasala v základoch. K tomu sa pridala začínajúca sa ťažká finančná<br />
a hospodárska kríza vyvolaná nehoráznymi podvodmi na<br />
hypotekárnom trhu a v samotnom hniezde finančných podvodov<br />
na Wall Street, no a americké prezidentské voľby nemohli skončiť<br />
inak, než ako sa skončili.<br />
Nový prezident Barack Obama zdedil po ôsmich Bushových rokoch<br />
Ameriku totálne zdevastovanú.<br />
V samotnom vnútri i navonok. Vnútorná aj zahraničná politika<br />
sa ocitli v troskách a Amerika si vybrala do Bieleho domu vodcu<br />
hlásajúceho Change, Zmenu.<br />
Lebo inak ako zmenou, a nie zmenou malou či akousi kozmetickou,<br />
to nepôjde.<br />
A Obama začal dobre, možno až veľmi dobre, ale v každom<br />
prípade až revolučne odvážne. Podniká zásadné kroky zmeny na<br />
domácej i zahraničnej pôde a s ľahkosťou jemu vlastnou odoláva<br />
aj mediálnym útokom americkej pravice, ktorá ho známkuje znamienkom<br />
marxistu...<br />
Ohlasuje sťahovanie vojsk z rozbitého z Iraku, ohlásil dokonca<br />
možnosť rokovania s umierneným krídlom afganského hnutia Taliban,<br />
lebo chápe, že ani v Afganistane sa vojensky vyhrať nedá.<br />
Pozval Irán na medzinárodnú konferenciu o Afganistane, jeho<br />
diplomati rokovali v Damasku, v hlavnom meste Sýrie, čo by ešte<br />
pred pár mesiacmi bolo nemožné.<br />
Teda namiesto použitia vojenskej sily posiela do poľa diplomaciu<br />
a to je ten najpodstatnejší rozdiel pri porovnávaní s Bushom.<br />
Na obnovenie dôvery sveta v Ameriku nemieni bez dôkladného<br />
uváženia použiť hard power, teda povestnú tvrdú silu, ale najmä<br />
silu mäkkú, soft power, do ktorej patrí nielen diplomacia, ale aj<br />
opätovné presadzovanie amerického ideálu napr. kedysi takým vo<br />
svete príťažlivým životným štýlom, hudbou, kultúrou... Pre Američanov<br />
navrhuje univerzálnu zdravotnú starostlivosť, veď až 45<br />
miliónov tamojších obyvateľov nemá žiadne zdravotné poistenie,<br />
60 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
1+1<br />
pretože si ho jednoducho nemôže dovoliť. Obama ruší aj Bushov<br />
zákaz na výskum kmeňových buniek, čo môže podľa vedcov pomôcť<br />
nájsť liečbu na smrteľné ochorenia. A treba ešte dodať, že<br />
tiež ako kresťan si neprivatizuje Boha, ako to v prejavoch spupne<br />
vyhlasoval Bush...ktorý dokonca tvrdil, že do vojny proti Iraku ho<br />
poslal Najvyšší...<br />
Obama podľa všetkého reštartoval zamrznuté vzťahy s Ruskom<br />
a chystá sa nová dohoda o ďalšom znížení strategických jadrových<br />
rakiet oboch krajín. Konkrétne z dnešných okolo štyri- či päťtisíc<br />
hlavíc na tisíc pre každú jednu stranu! Ohlásil dokonca zmierenie<br />
vyše päťdesiat rokov trvajúceho hospodárskeho embarga voči<br />
Castrovej Kube.<br />
To všetko sú veľké veci.<br />
V inauguračnej reči použil nový prezident inteligentný slovný obrat:<br />
„Amerika nemôže riešiť problémy sveta sama, ale bez Ameriky<br />
sa svetové problémy vyriešiť nedajú.“<br />
To sú slová odvážneho muža, revolučného vodcu, ktorý veľmi dobre<br />
chápe, že v dnešnom svete, kde vyrástli nové mocné štáty ako<br />
Rusko a Čína, už Amerika diktovať globálny vývoj nemôže. To nie je<br />
priznanie prehry, ale uvedomenie si novej skutočnosti.<br />
Zatiaľ viaceré signály poukazujú na možnosť, že nová Amerika<br />
s novým vodcom môže postupne navodiť vo svete novú atmosféru.<br />
Udejú sa určite viaceré prešľapy, napr. Obamov nešťastný výrok<br />
o tom, že nedovolí, aby sa raz Jeruzalem rozdelil, teda aby sa jeho<br />
arabská východná časť stala hlavným mestom štátu Palestína. Ak<br />
Obama jedného dňa napríklad naplno pochopí krivdy, ktoré Palestínčanom<br />
spôsobuje Izrael, ak prestane podporovať izraelskú okupáciu<br />
palestínskej pôdy a vloží energiu do založenia nezávislého<br />
a riadneho palestínskeho štátu, môže sa stať veľkým prezidentom<br />
a môže vojsť nielen do americkej, ale aj do svetovej histórie.<br />
A takého honoru sa dostáva iba tým najodvážnejším mužom. <br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Radovan Geist<br />
Internetový portál www.EurActiv.sk<br />
Najväčšou výhodou – i rizikom – pre novú americkú vládu je<br />
veľkosť očakávaní, ktoré sú s jej nástupom spojené. Výhodou<br />
preto, že otvárajú dvere. Sú obrovským sociálnym kapitálom, ktorý<br />
môže Obama a jeho tím investovať do zvýšenia medzinárodného<br />
vplyvu, prestíže, do tej „mäkkej moci“, ktorou neokonzervatívne<br />
kruhy okolo Busha mladšieho pohŕdali. Rizikom preto, že bude<br />
silná tendencia neporovnávať Obamovo vládnutie s katastrofickými<br />
výsledkami jeho predchodcu, ale s obrovskými očakávaniami.<br />
Obama má skutočne dostatok dôvodov, aby bol „iný“ – štýlom<br />
i obsahom politiky – než jeho predchodca. Tie subjektívne sme<br />
už naznačili: volebné víťazstvo bolo dosiahnuté s heslom zmeny,<br />
pre mnohých podporovateľov predstavuje nový prezident predovšetkým<br />
nádej, že Amerika môže byť iná (navonok i do vnútra).<br />
Rovnako závažné sú aj objektívne dôvody. Bushova politika nezanechala<br />
len zlý dojem, ale najmä zlé výsledky. V oblasti ochrany<br />
životného prostredia, predovšetkým klimatických zmien, čo<br />
je pravdepodobne najväčšia výzva (aj bezpečnostná), ktorej musí<br />
ľudstvo čeliť, bol Washington efektívne brzdou hľadania relevantných<br />
multilaterálnych riešení. Okrem toho, že je iracionálna, je takáto<br />
pozícia aj stále viac politicky neudržateľná navonok i vnútri<br />
krajiny. Obama už dal jasne najavo, že podporuje racionálny multilaterálny<br />
prístup. Skúšobným kameňom budú klimatické rokovania<br />
v Kodani v decembri tohto roka.<br />
Výsledky takzvanej vojny proti terorizmu, ktorá bola jedným<br />
z pilierov Bushovej politiky, nie sú o nič ružovejšie. Spojené štáty<br />
nie sú dnes bezpečnejšie, majú menej spojencov a aj v krajinách,<br />
ktoré ich politiku podporovali, stáli často elity proti verejnej mienke.<br />
Najväčším prešľapom bol útok na Irak. Jeho politická a ekonomická<br />
cena je vysoká, výsledky pochybné a krátkodobé. Politika<br />
novej vlády je trhaná dvoma protichodnými snahami – vycúvať<br />
z katastrofy, a zachovať si vplyv. Podobne ako v 70. rokoch v juhovýchodnej<br />
Ázii, priznanie si „porážky“ v Iraku oslabí vojenské<br />
a politické postavenie Washingtonu v celom regióne. A to práve<br />
v období, keď si v ňom Bushovou politikou vychoval početné kohorty<br />
nepriateľov. Ostáva však Obamovi iná možnosť?<br />
Obama kladie veľký dôraz na operáciu v Afganistane. Z odstupu<br />
niekoľkých rokov sa však útok a jeho obsadenie javí stále<br />
viac ako slabo pripravená snaha pomstiť sa, ukázať, že sa niečo<br />
robí, než dobre naplánovaná operácia, na ktorej konci mala vyrásť<br />
v strednej Ázii stabilná demokratická krajina so šancou na udržateľný<br />
ekonomický rozvoj. Sťahovanie vojsk z Iraku Obamovi uvoľní<br />
ruky na zvýšenie počtu jednotiek. Vo svetle súčasného vývoja<br />
je však pochybné, či tak dokáže dlhodobo zvrátiť situáciu a dostať<br />
pod kontrolu okrajové provincie a vidiek, kde sa už stihol zakoreniť<br />
obnovený Taliban. Po šiestich rokoch bezvýslednej vojny je<br />
prirodzené, že veľká časť Afgancov nevidí v zahraničných jednotkách<br />
šancu na lepšiu budúcnosť. Odtiaľ je už len krôčik k tomu,<br />
aby v nich videli nenávidených okupantov. Z rastúceho vplyvu Talibanu<br />
možno usudzovať, že mnohí už tento krôčik urobili.<br />
Obama však od európskych spojencov žiada väčšiu pomoc. Proti<br />
vojne v Afganistane zaznievali predsa v Európe omnoho slabšie<br />
„morálne“ výhrady, v krajine pôsobia vojská NATO. V závislosti<br />
od vývoja situácie bude Biely dom žiadať viac vojakov (ak sa odpor<br />
Talibanu a iných povstalcov ukáže ako silnejší) alebo viac peňazí<br />
na civilnú rekonštrukciu, tréning ozbrojených síl a štátnej správy,<br />
ekonomický rozvoj a podobne (ak sa bude bezpečnostná situácia<br />
aspoň trochu zlepšovať). Pripravenosť európskych krajín poskytnúť<br />
väčšiu vojenskú pomoc je otázna, ochota dať viac peňazí tiež.<br />
Jednou z obetí Bushovho vládnutia bola Severoatlantická aliancia.<br />
Transatlantické spory trhali organizáciu na tábory „ochotných“<br />
a „kritikov“. Prijímali sa síce nové strategické doktríny a noví členovia,<br />
no jej politická relevantnosť klesala a obsahovo sa vyprázdňovala.<br />
Hlavným dôvodom bolo, že jej účel bol z rôznych brehov<br />
Atlantiku vnímaný odlišne. Pre Busha bola predovšetkým jedným<br />
z nástrojov získavania politickej (a pokiaľ je to nevyhnutné aj vojenskej<br />
a materiálnej) podpory pre politiku, o ktorej sa rozhodovalo<br />
vo Washingtone. Viacerí európski členovia však v nej chceli<br />
vidieť najmä nástroj, cez ktorý môžu rozhodnutia vo Washingtone<br />
ovplyvňovať alebo sa k ním aspoň vyjadriť. Obama, ktorý sa<br />
chce vrátiť k „efektívnemu multilateralizmu“ z Clintonových čias<br />
(vyjadrenému v slovách Madeline Albrightovej „multilaterálne,<br />
keď je to možné, unilaterálne, keď je to potrebné“), bude pravdepodobne<br />
uprednostňovať stabilné spojenectvá pred „koalíciami<br />
ochotných“. U európskych spojencov nájde pozitívnu reakciu. Je<br />
však otázke, či to bude stačiť na skutočnú revitalizáciu aliancie.<br />
Bushove Spojené štáty žili na dlh – politický, ekonomický, sociálny<br />
i environmentálny. Nová vláda ho bude musieť začať splácať. Je<br />
obrovský, takže sa v niektorých prípadoch bude prirodzene snažiť<br />
splátky odložiť, presunúť na niekoho iného alebo aspoň nájsť partnera,<br />
ktorý jej s nimi pomôže. Európe však „hrozí“, že nový americký<br />
prezident splní presne to, čo od Washingtonu dlhodobo žiada<br />
– že na ňu bude nazerať ako na relevantného medzinárodného hráča,<br />
ktorý má právo na názor a je aj schopný konať. No názor bude<br />
zmysluplný a konanie efektívne, len keď budú jednotné. <br />
Marec 2009<br />
61
Esej<br />
Komu patrí Bratislava<br />
Anton Hykisch<br />
Teším sa na jarnú Bratislavu. Na blúdenie obnovenými ulicami<br />
Starého Mesta, na záplavu mladých ľudí, na pôvabné dievčatá,<br />
na výpravy zahraničných turistov. Teším sa z každého renovovaného<br />
domu, z každej novej kaviarničky. Centrum Bratislavy sa už neveľmi<br />
odlišuje od ulíc hociktorého veľkomesta v Európe. Metropola<br />
Slovenska za dvadsať rokov prešla veľký kus cesty od zakríknutého<br />
provinčného mesta po európske veľkomesto.<br />
A predsa vo mne rastú nemalé pochybnosti. Je naozaj súčasná<br />
Bratislava dôstojným reprezentantom samostatného Slovenska,<br />
členského štátu Európskej únie?<br />
Pravdaže, polmiliónové mesto opreté o Dunaj ťažko môže súťažiť<br />
s okolitou Viedňou, Prahou, Budapešťou. Problém nie je v miliónoch<br />
obyvateľov. Problém je v tom, že každé mesto má svoju<br />
dušu, v ktorej sa prejavuje identita národa<br />
a štátu, jeho dejín a miesta v Európe. A tu<br />
má Bratislava svoje mínusy.<br />
Neporovnávajme sa však s Viedňou, Prahou,<br />
Budapešťou, Berlínom, Bruselom. Pri<br />
problémoch identity hlavného mesta vždy<br />
narazíme na politický problém. Ak niet národného<br />
štátu, ak niet aspoň náznaku historickej<br />
autonómie, ak niet stáročnej historickej<br />
kontinuity, imidž hlavného mesta sa buduje<br />
len veľmi namáhavo. Podľa toho mesto<br />
aj vyzerá. Preto je užitočné pozrieť sa na porovnateľné<br />
hlavné mestá menších národov,<br />
ktoré mali podobné problémy ako my Slováci.<br />
Povedzme slovinská Ľubľana alebo chorvátsky<br />
Záhreb.<br />
Zamysleli ste sa niekedy, kam by ste zaviedli<br />
zahraničného hosťa, ktorý sa chce<br />
dozvedieť niečo o Slovensku, jeho dejinách<br />
a kultúre? Samozrejme, na zrenovovaný Bratislavský<br />
hrad, oproti nemu nová budova<br />
parlamentu, rekonštruované základy veľkomoravskej<br />
baziliky, hradná terasa, pohľad na<br />
Staré Mesto s Dómom sv. Martina (korunovačný<br />
chrám, atď., atď.).<br />
A cudzinec sa pýta: Čo je na hrade? Kto<br />
tam sídli? Lebo na Budínskom hrade do roku 1945 sídlil maďarský<br />
regent. Na Pražskom hrade dodnes sídli prezident. Sídlili vôbec nejakí<br />
králi na Bratislavskom hrade? Dlhší čas veru ani jeden. Bol to<br />
pohraničný hrad, ale uschovával korunovačné klenoty. Fajn. Môžeme<br />
ich vidieť? Hm, to ťažko, uhorské klenoty sú teraz Budapešti. Korunovaní<br />
králi a kráľovné? Slovenskí? Nie, nie... Slovenskí, presnejšie,<br />
veľkomoravskí panovníci tu akiste pobývali. A môžete mi ukázať<br />
nejaké exponáty na tomto hrade? (Musíte pokrčiť plecami). No, dobre,<br />
trápi vás ďalej cudzinec. Čiže tisíc rokov ste boli súčasťou Uhorského<br />
kráľovstva, Kingdom of Hungary. Nuž, áno. Triviálny problém,<br />
že svetové jazyky nerozlišujú medzi pojmom uhorský a maďarský vás<br />
už znervózňuje. Vízia Bratislavy ako korunovačného mesta sa stáva<br />
akosi čudnou. Bratislava sa stala hlavným mestom Uhorska od<br />
roku 1526, keď ovdovená kráľovná Mária Habsburská unikla z Budína<br />
pred osmanskými Turkami a našla prvé bezpečné útočisko tu<br />
hore v Bratislave. Takže tu korunovali väčšinu vládnucich Habsburgovcov?<br />
Nuž, áno. Zalieva vás studený pot, myslíte si, dočerta, kde<br />
sme my Slováci? Poviete niečo, že tu na hrade bol za Jozefa II. generálny<br />
seminár, kde študoval kňaz Anton Bernolák, kodifikátor prvej<br />
verzie spisovnej slovenčiny. Kde býval? opýta sa cudzinec. Má tu<br />
nejakú expozíciu? (Krčíte plecami). A predtým sem rada chodievala<br />
najskvelejšia panovníčka strednej Európy. Famózna Mária Terézia.<br />
Chodila sem na víkendy za svojou obľúbenou dcérkou „Mimi“ (Máriou<br />
Kristínou). Môžem si pozrieť nejaký apartmán kráľovnej? Bola<br />
to aj vaša kráľovná, však? A tu bola aj slávna zbierka grafík Albertína,<br />
ktorú založil manžel Mimy, knieža Albert Sasko-Tešínsky. Teraz<br />
je vo Viedni, však? Áno. Takže na hrade nie je galéria? Nie je.<br />
Chcel som ukázať na príklade jedinej historickej pamiatky, aké<br />
úskalia čakajú každého našinca, keď má cudziemu návštevníkovi<br />
vysvetliť, ako a prečo je Bratislava hlavným mestom prosperujúceho<br />
Slovenska.<br />
Osud Bratislavského hradu, jeho koncepcia je typická pre Slovákov.<br />
Nebyť tvrdohlavosti a neúnavnosti prof. Piffla, Janka Alexyho<br />
a ďalších odvážlivcov, čo v najtvrdších stalinských časoch podnietili<br />
renováciu Hradu, pokojne by sme sa zmierili,<br />
že na hradnom kopci bude park pre milencov<br />
a nič viac. Za slovenského štátu bola<br />
architektonická súťaž, ako využiť chátrajúci<br />
areál Hradu. Prevládla myšlienka výstavby<br />
univerzitného mestečka. Ktorýsi súťažný návrh,<br />
tuším z Talianska (!!) navrhoval kompletnú<br />
likvidáciu ruín. Na ich mieste mali stáť<br />
elegantné biele architektonické škatule...<br />
Bratislavský hrad je zrenovovaný už vyše<br />
pol storočia, pre radosť sa znova renovuje.<br />
Som zvedavý, čím naplníme tento jedinečný<br />
areál. Či sa nájde miesto na veľkomoravskú<br />
expozíciu, na neľahké vysvetlenie, ako<br />
a prečo sa Svätoplukova ríša rozpadla a po<br />
prechodnom zábore Poliakov sa stala súčasťou<br />
kráľovstva uhorského, aké malo dnešné<br />
Slovensko postavenie v tomto konglomeráte.<br />
Na mohutnom Hrade by návštevník mohol<br />
vojsť aj do komnát zariadených v duchu<br />
tereziánskeho baroka s pamiatkami na<br />
legendami opradenú populárnu kráľovnú.<br />
O inštalácii slávnej scény: Umrieme sa našu<br />
pani a kráľa, s náručí s dieťatkom Jozefom<br />
– sa ani neodvážim snívať. (Možno čakáme,<br />
že ju inštalujú vo Viedni alebo v Pešti.)<br />
O prínose Márie Terézie pre Slovensko: napr. navrátenie Spiša po<br />
tristoročnom zálohu Poľsku či zriadenie troch nových biskupstiev,<br />
nevraviac o urbariálnych a vzdelávacích reformách, sa dnes v slovenskom<br />
hlavnom meste nikto nič nedozvie.<br />
Podobne by sa mala v jednej časti Hradu oživiť atmosféra jozefínskeho<br />
reformného seminára vrátane virtuálnej izbice nášho<br />
Bernoláka. Jozefinizmus bol zaujímavou kapitolou v európskych<br />
kultúrnych dejinách.<br />
Prestíž Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska, teda nás, nezachránia<br />
korunovačné reminescencie. Popri pôvodne dobrom<br />
úmysle sa korunovačné slávnosti zvrhávajú na nechutnú prezentáciu<br />
hercov a herečiek, ktorým sa mália príjmy z podenkových seriálov<br />
komerčných televízií. Ľudová zábava, to áno. Čo viac?<br />
Skutočný zápas o Slovensko, to tvár dávneho Uhorska sa odohral<br />
v 19. storočí. Je fajn, že sme premenili budovu Univerzitnej knižnice<br />
na multimediálne centrum. Nie je fajn, že pred budovou bývalej<br />
uhorskej snemovne stojí akýsi balvan. Na stene je prastará tabuľa,<br />
ako sa Štúr v slávnej snemovnej reči zastal slovenského národa. Čo<br />
to povie bez anglického prekladu okolitým Japoncom, Holanďanom<br />
či Angličanom? V centre Bratislavy sa začali dejiny moderného parlamentarizmu<br />
a revolúcie 1848 v strednej Európe. Myslím, že nijaký<br />
62 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Esej<br />
normálny Slovák by nemal námietky aj proti tabuli, ktorá by pripomenula,<br />
že tu vzbĺkla iskra maďarskej revolúcie, myšlienka odtrhnutia<br />
sa od habsburského Rakúska.<br />
Predstaviť štúrovcov, kossuthovcov na križovatke, prečo sa vydali<br />
rozdielnou cestou, prečo sa staré Uhorsko nefederalizovalo – to by<br />
zaujímalo nielen Slovákov, Maďarov, ale aj ostatných ľudí zo sveta.<br />
Bolo by menej nedorozumení.<br />
Na hlavnom námestí Záhrebu stojí mohutná jazdecká socha<br />
bána Jelačiča. Pochádza ešte<br />
spred roku 1918. Chorvátsky<br />
národ – odmyslime si historické<br />
podmienky – ani v časoch,<br />
keď bol pozbavený vlastnej<br />
štátnosti – dokázal presadiť<br />
sochu „kontrarevolucionára“,<br />
symbol boja o svoju nezávislosť<br />
do centra svojho hlavného<br />
mesta. Smerom k železničnej<br />
stanici je moderná socha<br />
dávneho chorvátskeho kráľa,<br />
tuším Tomislava. Zdá sa mi,<br />
že postavená dokonca za čias<br />
Titovej Juhoslávie.<br />
My Slováci sme iní.<br />
Podľa mináčovského vzoru,<br />
že slovenské dejiny nie sú dejinami<br />
bitiek, kráľov, ale iba<br />
statočnej práce, dreveníc a chalúp<br />
– sme svojho času zaplienili<br />
Bratislavský hrad obrazmi<br />
usmiatych družstevníčok. Súdruhovia<br />
starý nábytok pozvážali<br />
do pivníc starých hradov premenených na mobiliáry a cez výtvarný<br />
fond naobjednávali na Bratislavský hrad individuálne kreslá, každé<br />
v hodnote družstevného bytu. Zahraniční štátnici v Bratislave sa pohybovali<br />
v priestoroch, čo pripomínali čakárne medzinárodných letísk.<br />
Štyridsať rokov socialistickej kultúry sme premrhali. Čakám,<br />
kedy sa ozve niektorý slovenský sochár-monumentalista, a či zacítil<br />
štipku ľútosti? Hlavné mesto Slovenska – okrem súsošia štúrovcov<br />
na dunajskom nábreží – nedostalo od štedrého socialistického<br />
štátu ani jeden pomník slovenského dejateľa, nevraviac o kniežatách<br />
či kráľoch – vrátane veľkomoravských. Zato však máme milicionárov,<br />
partizánov a osloboditeľov v rôznych podobách a navyše<br />
tiež svojich Stalinov a neskôr povolených Leninov. Lenin do každej<br />
slovenskej obce, však?<br />
Dvadsať rokov po páde komunizmu sa situácia nezmenila.<br />
Pomníky novšieho obdobia (pomník SNP na centrálnom námestí<br />
Bratislavy, pomník pre novou budovou Národnej rady SR)<br />
zobrazujú anonymné symbolické postavy, nie sú venované konkrétnym<br />
osobnostiam. Tento červ anonymity nahrýza našu identitu,<br />
vzbudzuje v Slovákoch, ale i v cudzích návštevníkoch Bratislavy<br />
dojem, že slovenský národ nemá vlastné dejiny, nemá významné<br />
osobnosti. Metropola, ktorá sa nazýva slovenskou, mesto<br />
pod staroslávnym Devínom, nemá sochy či pomníky osobností,<br />
bez ktorých si nemôžeme predstaviť život a zápasy slovenského<br />
národa: knieža Pribina, knieža Rastislav, kráľ Svätopluk, sv. Cyril<br />
a sv. Metod, učenci ako Matej Bel, Adam František Kollár, Anton<br />
Bernolák, Ján Kollár, ďalší štúrovci, cirkevní hodnostári Štefan<br />
Moyzes a Karol Kuzmány, generál M. R. Štefánik, Andrej Hlinka,<br />
Martin Rázus, Milan Hodža, generáli Viest a Golian, Alexander<br />
Dubček...Metropola na Dunaji si nectí ani ďalšie osobnosti patriace<br />
do našich spoločných dejín, legendarizované či zľudovené<br />
postavy ako Matúš Čák Trenčiansky, kráľ Matej Korvín, kráľovná<br />
Mária Terézia, Wolfgang Kempelen, Samuel Mikovíny, bratia Hellovci.<br />
Nepripomína si ľudí, čo sa pokúšali zmierniť osud porobeného<br />
národa: Björsterne Björnson, Seton Watson, arciknieža Ferdinand<br />
d‘Este a ďalší. A to už nevravíme o známych európskych<br />
hudobníkoch: Mozart, Haydn, Hummel, Liszt, Rubinštejn, Bartók,<br />
Suchoň, Cikker...<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Keby som bol primátorom Bratislavy, keby som bol poslancom<br />
mestského zastupiteľstva okrem bežnej agendy by som sa aspoň<br />
raz do roka venoval brainstormingu odpovedí na kardinálne otázky:<br />
Komu patrí Bratislava? Ktorého štátu je hlavným mestom? Aké mala<br />
postavenie v dejinách strednej Európy? Nemalé odmeny pánu primátorovi<br />
a starostom mestských časti by som podmienil aj tým, ako<br />
prispeli k rozumnej odpovedi na otázky identity Bratislavy.<br />
Som trvalým obyvateľom Bratislavy 68 rokov. Dovoľte mi vysloviť<br />
zdesenie nad plánom,<br />
že pred novou budovou<br />
SND má stáť pylón čs.<br />
štátu a pod ním Štefánik<br />
v leteckej kombinéze.<br />
Čo má, preboha,<br />
Štefánik spoločné<br />
s divadlom? Už dnešní<br />
návštevníci Národného<br />
divadla, pochodujúci<br />
z parkoviska vedľa mohutných<br />
bielych múrov,<br />
pripomínajúcich<br />
fabriku na kozmetické<br />
produkty, majú zmiešané<br />
pocity. Priveľmi<br />
odlišné od stánkov národnej<br />
kultúry.<br />
Naozaj, dámy a páni,<br />
Bratislava by mala nájsť<br />
miesto aj pre Štefánika<br />
– povedzme na Námestí<br />
slobody (premenenom<br />
na pamätník Neznámeho<br />
vojaka), aj pre štúrovcov, aj pre kráľovnú Máriu Teréziu?<br />
Kde? Poraďte sa s developermi.<br />
Nový staviteľský boom vyvolaný vstupom Slovenska do Európskej<br />
únie, veľké developerské aktivity menia pred našimi očami<br />
obraz Bratislavy. Azda málokedy v dejinách sme boli svedkami takého<br />
prílevu finančných prostriedkov zo zahraničia. Finančná kríza<br />
môže znížiť kvantá. Fakt však ostáva. Bratislava na križovatke<br />
troch štátov sa stala cieľom masívneho investičného záujmu. Tento<br />
záujem treba využiť. Developerov a investorov by sme mali trpezlivo<br />
a sústavne informovať o historickom zázemí Bratislavy a Slovenska<br />
a zdôrazniť im naše požiadavky. Pri takom obrovskom toku financií<br />
nemožno neveriť, že v dôsledku správneho usmernenia, by<br />
sa nenašli prostriedky na adekvátne sochy, pomníky či pamätníky<br />
na výstavbe nových objektov Bratislavy.<br />
Vyžaduje si to spojené úsilie najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej<br />
republiky, vlády a schvaľovacích inštitúcií, pána primátora,<br />
magistrátu hlavného mesta, pána hlavného architekta, iniciatívy občianskych<br />
združení a – samozrejme – dobrú vôľu developerov a investorov.<br />
Nech mi nikto nevraví, že z tých tečúcich miliónov eur by sa<br />
nenašli odrobinky na potechu tých „domácich“, Slovákov, rozumiete?<br />
Veď staviate v hlavnom meste jedného štátu, dámy a páni!<br />
V potešiteľne narastajúcom turistickom ruchu na uliciach Bratislavy<br />
skupiny japonských či európskych turistov sa fotografujú pred sochami<br />
„Čumila“, Schöne Náciho či napoleonského vojaka, prípadne<br />
pred novou sochou dánskeho rozprávkara Andersena. (Istotne, musia<br />
existovať aj výtvarné atrakcie, úsmevné zákutia, ibaže...)<br />
Hlboko ma však znepokojuje – a istotne nie som sám – ak si pomyslím,<br />
že jedinou spomienkou zahraničného turistu na metropolu osamostatneného<br />
Slovenska má byť chlapík vyliezajúci z kanála alebo<br />
pomätený dobrák Schöne Náci. (Mimochodom, pre neinformovaných<br />
návštevníkov môže vzniknúť nežiaduca asociácia s akýmsi „pekným<br />
nacistom“ v centre Bratislavy.) Dobrý úmysel našich horlivých „multikulturalistov“<br />
sa v tomto prípade pohybuje na tenkom ľade.<br />
Takýto stav bezdejinnosti Bratislavy je urážlivý pre obe strany. Pre<br />
návštevníkov mesta rovnako ako pre obyvateľov hlavného mesta Slovenska.<br />
<br />
Foto: autor<br />
Marec 2009<br />
63
Európska komisia<br />
Európska komisia<br />
EURÓPSKa KOMISIa<br />
Cena eTwinning<br />
Program eTwinning je iniciatíva EÚ na<br />
podporu škôl pri vytváraní sietí medzi sebou<br />
prostredníctvom internetu. S približne<br />
50 000 zaregistrovanými používateľmi v celej<br />
Európe čoraz viac učiteľov v Európe dokazuje,<br />
že hľadá nové spôsoby rozvoja a inovácie<br />
výučby a učenia sa. Na tohtoročnej výročnej<br />
konferencii v rámci eTwinning v Prahe, komisia<br />
udelila ceny desiatim najlepším školským<br />
projektom tohto programu vrátane<br />
Slovenska. V kategórii Matematika a veda sa<br />
víťazom stal slovensko-český projekt Vesmír<br />
v škole, škola vo vesmíre, ktorý vymysleli<br />
pedagógovia Ivana Šoltésová zo ZŠ Štefana<br />
Šmálika v Tvrdošíne a Jiří Sumbal zo ZŠ Kopřivnice<br />
v Českej republike.<br />
Kríza núti k spolupráci<br />
Komisárka pre regionálnu politiku Danuta<br />
Hübnerová otvorila 16. februára každoročne<br />
sa konajúcu konferenciu Regióny za hospodársku<br />
zmenu, ktorú komisia usporadúva<br />
od roku 2006. Dvojdňové podujatie poskytlo<br />
príležitosť viac ako 800 zástupcom z európskych<br />
regiónov, aby sa podelili o nápady<br />
a prezentovali svoj príspevok ku konkurencieschopnosti,<br />
k rastu a zamestnanosti. Najinovatívnejšie<br />
a najinšpiratívnejšie projekty<br />
financované v rámci kohéznej politiky EÚ<br />
odmenili cenou RegioStars.<br />
Bez preukazu necestujte<br />
Európska komisia spustila informačnú<br />
kampaň zameranú na zvýšenie povedomia<br />
o prínosoch európskeho preukazu zdravotného<br />
poistenia (EHIC). Bezplatný preukaz<br />
EHIC uľahčuje ľuďom z 27 členských štátov<br />
Európskej únie a Islandu, Lichtenštajnska,<br />
Nórska a Švajčiarska prístup k zdravotníckym<br />
službám, ak by počas prechodného pobytu<br />
v zahraničí ochoreli alebo utrpeli úraz.<br />
Prvý Európsky preukaz zdravotného poistenia<br />
od jeho úspešného zavedenia v roku<br />
2004 vlastní už 173 miliónov ľudí. Preukaz<br />
EHIC vo veľkosti kreditnej karty nenesie<br />
nijaké zdravotné údaje ani osobné údaje<br />
okrem mena držiteľa, dátumu jeho narodenia<br />
a identifikačných čísel. Držiteľ má vďaka<br />
preukazu EHIC prístup k potrebným službám<br />
zdravotnej starostlivosti za rovnakých<br />
podmienok ako rezident danej krajiny.<br />
Riešenie prisťahovalectva<br />
Komisia prijala návrh nariadenia o vytvorení<br />
Európskeho podporného azylového úradu.<br />
Tento návrh je v rámci Európskeho paktu<br />
o prisťahovalectve a azyle reakciou na požiadavku<br />
Európskej rady. Návrh umožní rýchle<br />
zriadenie funkčnej agentúry, ktorá bude koordinovať<br />
a posilňovať spoluprácu členských<br />
štátov v oblasti azylu a podporí tak zosúlaďovanie<br />
rozmanitých vnútroštátnych postupov.<br />
Úrad takisto prispeje k zosúlaďovaniu pravidiel<br />
v oblasti azylovej politiky, ktoré existujú<br />
v rámci EÚ.<br />
Horúca linka<br />
Pred dvoma rokmi vyhradila Európska komisia<br />
telefónne číslo 116 000 ako spoločnú<br />
horúcu linku pre nezvestné deti v celej EÚ<br />
a vyzvala členské štáty, aby ju uviedli do prevádzky.<br />
Kým v minulom roku fungovalo telefónne<br />
číslo 116 000 iba v Maďarsku, je toto<br />
číslo po opakovaných výzvach komisie v súčasnosti<br />
verejne dostupné pre poskytovateľov<br />
služieb horúcich liniek vo všetkých členských<br />
štátoch EÚ. Toto číslo bolo takisto pridelené<br />
poskytovateľom služieb v deviatich<br />
členských štátoch, pričom v minulom roku<br />
ich bolo len sedem. Telefónne číslo 116 000<br />
je fungujúcou službou v piatich krajinách<br />
(Grécku, Holandsku, Maďarsku, Portugalsku<br />
a Rumunsku). Onedlho bude fungovať aj<br />
v ďalších dvoch krajinách (Belgicku a Slovensku).<br />
Zavádzanie ďalších dvoch čísiel 116 111<br />
(linky pomoci pre deti) a 116 123 (linky dôvery)<br />
takisto úspešne postupuje.<br />
Zvýšenie flexibility fondov<br />
V reakcii na finančnú a ekonomickú krízu<br />
Európska komisia predstavila balík rozhodnutí<br />
zameraný na zvyšovanie flexibility pri<br />
využívaní štrukturálnych fondov členskými<br />
štátmi. Zmeny priniesli krajinám EÚ predĺženie<br />
termínov na využitie prostriedkov pridelených<br />
na finančné obdobie 2000 – 2006<br />
zabezpečia maximálne využitie každého poskytnutého<br />
eura.<br />
Súhrnná správa o činnosti<br />
Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti<br />
Európskej únie venovanú fungovaniu<br />
únie v roku 2008. Medzinárodná finančná kríza,<br />
zmena klímy a viaceré medzinárodné konflikty<br />
patria medzi významné udalosti uplynulých<br />
dvanástich mesiacov, na ktoré únia rýchlo<br />
a účinne zareagovala a zaujala tak popredné<br />
miesto na svetovej politickej scéne. Z inštitucionálneho<br />
hľadiska bolo udalosťou roka spomalenie<br />
procesu ratifikácie Lisabonskej zmluvy<br />
v dôsledku záporného výsledku jarného<br />
referenda v Írsku a jeho následné oživenie na<br />
decembrovom zasadnutí Európskej rady.<br />
Nie zneužívaniu detí<br />
Európska komisia poskytne až 427 000 eur<br />
na činnosti Európskej finančnej koalície proti<br />
šíreniu obsahu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie<br />
detí na internete, oznámil to Jacques<br />
Barrot, podpredseda Európskej komisie zodpovedný<br />
za spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť.<br />
Úspech reformy v cukre<br />
Výsledkom režimu reštrukturalizácie sektora<br />
cukru v EÚ na obdobie 2006 – 2009<br />
bolo zníženie kvót o 5,8 milióna ton, čím sa<br />
takmer dosiahol pôvodný cieľ šesť miliónov<br />
ton. Na konci tohto štvorročného procesu,<br />
ako kľúčového prvku reformy v sektore cukru<br />
z roku 2006, sa kvóta EÚ pre cukor a izoglukózu<br />
znížila na 14 miliónov ton (z toho<br />
13,3 milióna ton pre cukor). Výroba cukru<br />
v EÚ je teraz sústredená v 18 členských štátoch<br />
(na rozdiel od 23 pred reformou), ktoré<br />
využívajú priaznivé poľnohospodárske podmienky,<br />
pričom približne 70 percent výroby<br />
pripadá na sedem členských štátov s najväčšími<br />
výnosmi cukru. Pri domácich cenách sa<br />
zaznamenal klesajúci trend, čo zodpovedá<br />
cieľu reformy dosiahnuť udržateľný a konkurencieschopný<br />
sektor cukru v EÚ.<br />
Podpora ženám<br />
V súčasnej celosvetovej finančnej kríze<br />
predstavujú pracovné miesta v oblasti informačných<br />
a komunikačných technológií<br />
(IKT) ako napríklad telekomunikácie a internet,<br />
spoľahlivé zdroje rastu a majú zásadný<br />
význam pre obnovu ekonomiky. Konkurencieschopnosť<br />
EÚ závisí od toho, nakoľko sa<br />
jej podarí v oblasti špičkových technológií<br />
prilákať a udržať si kvalifikované pracovné<br />
sily vrátane žien. Očakáva sa, že v roku<br />
2010 bude v EÚ chýbať 300 000 kvalifikovaných<br />
technikov. Okrem toho na päť mužov<br />
v informatike pripadá menej ako jedna žena.<br />
Európska komisia v roku 2007 reagovala na<br />
túto situáciu motivovaním telekomunikačných<br />
a internetových spoločností, aby prilákali<br />
viac žien so zručnosťami v oblasti IKT.<br />
Vďaka tomuto kroku päť veľkých spoločností<br />
zameraných na IKT podpísalo kódex osvedčených<br />
postupov na podporu zamestnanosti<br />
žien v sektore IKT.<br />
Prístup k internetu<br />
Európsky parlament a rada diskutujú o návrhu<br />
komisie poskytnúť ďalšiu miliardu eur<br />
prostredníctvom Plánu hospodárskej obnovy<br />
Európy, aby sa prístup k vysokorýchlostnému<br />
internetu rozšíril v ešte väčšej miere vo<br />
všetkých regiónoch Európy. Zatiaľ čo vysokorýchlostné<br />
pripojenie na internet môže využívať<br />
priemerne 93 % Európanov, táto hodnota<br />
dosahuje len 70 % vo vidieckych oblastiach<br />
a v niektorých krajinách (ako napríklad<br />
v Grécku, Poľsku, na Slovensku, v Bulharsku<br />
a Rumunsku) má k vysokorýchlostnému širokopásmovému<br />
pripojeniu prístup len 50 %<br />
vidieckeho obyvateľstva alebo menej. <br />
Podrobnosti o jednotlivých rozhodnutiach<br />
a činnosti Európskej komisie nájdete na stránke:<br />
http://ec.europa.eu<br />
64 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Veľvyslanci v SR<br />
Aby finančná kríza čo<br />
najmenej zasiahla turizmus<br />
Turistický ruch je v mnohých krajinách sveta významnou finančnou pomocou národnému<br />
hospodárstvu, v niektorých dokonca hlavným zdrojom príjmov. V čase globálnej<br />
finančnej a hospodárskej krízy treba zdvojnásobiť úsilie o získanie nielen zahraničných<br />
investorov, ale aj o prílev turistov. Pravdaže, treba ponúkať nielen atraktívne destinácie,<br />
ale aj kvalifikovanejšie a atraktívnejšie služby. Týka sa to aj Slovenska, ktoré má<br />
vysoký potenciál pre turistický ruch – ako to zdôraznil aj veľvyslanec Egyptskej arabskej<br />
republiky Hassan El-Laithy v rozhovore s novinárkou Tatianou Jaglovou.<br />
■■ Začiatkom tohto roku prijal minister hospodárstva<br />
SR Ľubomír Jahnátek ministra turizmu<br />
Egyptskej arabskej republiky Zoheira<br />
Garranaha. Obaja ministri skonštatovali, že<br />
v bilaterálnych vzťahoch neexistujú sporné<br />
otázky. Slovensko a Egypt podporujú všestranný<br />
rozvoj vzájomných kontaktov.<br />
Oficiálna návšteva ministra turizmu<br />
Egyptskej arabskej republiky Zoheira Garranaha<br />
sa konala na podnet ministra hospodárstva<br />
SR Ľubomíra Jahnátka a bola výsledkom<br />
vzájomného záujmu o vytvorenie bližšej spolupráce<br />
v turistickom sektore medzi Slovenskom<br />
a Egyptom.<br />
Foto: archív<br />
■■ Aké konkrétne výstupy bude mať táto návšteva?<br />
V súčasnosti, keď všetci čelíme dôsledkom<br />
globálnej finančnej krízy a jej ekonomickým<br />
dosahom, je dôležité, že sa slovenský<br />
a egyptský minister stretli a diskutovali<br />
o možnostiach bližšej spolupráce. Ide najmä<br />
o to, aby sa v oblasti turistického ruchu dosiahla<br />
vyššia kvalita a konkurencieschopnosť<br />
služieb a produktov. Ministri diskutovali<br />
aj o možnostiach lepšej propagácie turizmu<br />
oboch krajín, ako aj o príležitostiach lepšieho<br />
spoznávania Slovenska, jednej z najkrajších<br />
európskych krajín. Je známe, že Slovensko<br />
ponúka mnohé, turistami obľúbené kúpeľné<br />
lokality a Egypťanom dobre známe krásne<br />
hory, históriu či jedinečnú kultúru. Pre Egypťanov<br />
je zaujímavé aj podnebie, ktoré má<br />
v každom ročnom období svoje špecifické<br />
čaro a ponúka rôzne možnosti vyžitia.<br />
Diskusia ministrov priniesla jasnú víziu<br />
o konštruktívnej spolupráci a možnosti rozvoja<br />
služieb v tomto odvetví. Egyptská strana<br />
navrhla Slovensku koncept memoranda<br />
o spolupráci, ktorý slovenská strana v súčasnosti<br />
zvažuje. Pán minister Garranah navrhol<br />
založiť spoločnú slovensko-egyptskú<br />
komisiu, ktorá by analyzovala a vyhodnocovala<br />
príležitosti v oblasti turizmu a navrhovala<br />
marketingové stratégie zvyšovania<br />
atraktívnosti turistických destinácií, zlepšovanie<br />
kvality služieb a úrovne personálu.<br />
Vzájomná spolupráca takéhoto typu by<br />
spočívala v tréningových programoch, vzájomných<br />
výmenách informácií, skúseností<br />
a vedomostí.<br />
■■ Spolupracujú v tejto oblasti aj veľvyslanectvá<br />
- slovenské v Egypte a egyptské na Slovensku?<br />
Z čísiel návštevnosti Egypta vidno, že<br />
naša krajina je pre Slovákov jednou z najdôležitejších<br />
a majnavštevovanejších turistických<br />
lokalít. Dúfame, že tento trend<br />
obľúbenosti potrvá aj naďalej. Naše veľvyslanectvo<br />
spolu so slovenským veľvyslanectvom<br />
v Káhire bude ešte užšie spolupracovať<br />
a snažiť sa o zlepšenie informovanosti<br />
Egypťanov o krásach slovenskej prírody<br />
a pohostinnosti vašej krajiny.<br />
■■ Aké konkrétne postavenie má v egyptskom<br />
hospodárstve sektor turizmu?<br />
Turizmus je jedným z najdôležitejších pilierov<br />
hospodárstva. Predstavuje takmer dvanásť<br />
percent HDP a vytvára okolo troch miliónov<br />
pracovných miest. Minulý rok do Egypta<br />
zavítalo až 12,8 milióna turistov. Dúfame,<br />
že toto číslo sa v najbližších rokoch zvýši na<br />
20 miliónov, a to hlavne vďaka megaprojektom<br />
zlepšujúcim infraštruktúru a hotelierske<br />
služby. Aj preto Egypt ako jeden z hlavných<br />
hosti tento rok participoval na 15. ročníku<br />
medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu<br />
ITF SLOVAKIATOUR.<br />
■■ Minister Garranah sa pri svojej návšteve<br />
stretol aj so zástupcami cestovných kancelárií<br />
na Slovensku...<br />
Tieto stretnutia boli dôležitou súčasťou<br />
návštevy ministra Garranaha. Témami rozhovorov<br />
boli skúsenosti slovenských cestovných<br />
kancelárií, spôsob ako zabezpečiť<br />
čo najlepšie a najrozmanitejšie služby slovenským<br />
turistom, návrhy, ako predchádzať<br />
niektorým problémom a nedorozumeniam<br />
spojeným s turistickými službami.<br />
Nad galavečerom prevzal záštitu prezident<br />
Slovenskej republiky, Ivan Gašparovič a zúčastnili<br />
sa na ňom vzácni hostia ako podpredseda<br />
vlády SR Dušan Čaplovič či bývalý<br />
minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Obaja<br />
osobne prijali Zoheira Garranaha, čo signalizuje<br />
význam rozvoja politických bilaterálnych<br />
vzťahov medzi Slovenskom a Egyptom.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
■■ Bratislave z pohľadu zahraničného hosťa<br />
hovoril minister Garranah aj s primátorom<br />
Bratislavy Andrejom Ďurkovským...<br />
Stretnutie s primátorom Bratislavy bolo<br />
veľmi zaujímavým a významným bodom<br />
programu Zoheira Garranaha. Vzájomne si<br />
vymenili poznatky a diskutovali aj o tom, čo<br />
bude Bratislava v budúcnosti ponúkať svojim<br />
návštevníkom. Pán primátor si vypočul<br />
názory a návrhy ministra Garranaha, ako<br />
by sa Bratislava mohla stať ešte významnejšou<br />
turistickou európskou destináciou. Minister<br />
Garranah vyzdvihol dôležitosť konkrétnych<br />
krokov, ktoré by čiastočne mohli<br />
eliminovať blížiace sa negatívne dosahy<br />
globálnej finančnej krízy, ktoré sa turistického<br />
sektora citeľne dotknú. Myslím si<br />
a pevne verím, že existuje veľmi veľa príležitostí<br />
na posilnenie dobrých vzťahov medzi<br />
Slovenskom a Egyptom nielen v oblasti<br />
turizmu, ale najmä v obchode, ekonomike<br />
a investíciách.<br />
■■ Slovensko môže byť pre egyptských turistov<br />
atraktívne najmä ponukou kúpeľov a liečebnej<br />
starostlivosti. Poznáte vy osobne naše<br />
kúpele?<br />
Navštívil som niekoľko slovenských kúpeľných<br />
centier a zistil som, aký veľký potenciál<br />
Slovensko v nich má a čo v tejto oblasti<br />
môže ponúknuť svetu. Za dôležitý považujem<br />
záujem oboch strán zvážiť možnosť vytvorenia<br />
joint venture a motivovať investorov<br />
oboch krajín na aktívnu participáciu v projektoch,<br />
ktoré by Slovensko a Egypt realizovali<br />
v ostatných krajinách.<br />
■■ Všeobecne je známe, že Egypt ponúka svojim<br />
turistom dobré služby. Slovensko sa však<br />
v tejto oblasti ešte má čo učiť.<br />
Hovorí sa, že v Egypte ľudia robia všetko<br />
s úsmevom. Po viac ako roku, ktorý som<br />
strávil na Slovensku, som zistil, akých priateľských,<br />
príjemných a usmievavých ľudí Slovensko<br />
má. Aj to zaručuje atraktívnosť Slovenska<br />
pre turistov z celého sveta, najmä ak<br />
k tomu prirátame krásne Tatry, neobyčajné<br />
termálne kúpele či fantastické lyžiarske strediská,<br />
a to všetko v srdci centrálnej Európy.<br />
Verím, že ak aj sú nejaké problémy vo vašich<br />
službách, možno ich bez problémov eliminovať<br />
a tak zaručiť spokojnosť všetkých návštevníkov<br />
vašej krajiny.<br />
<br />
Marec 2009<br />
65
Európsky parlament<br />
Európsky parlament<br />
Marcové zasadnutie Európskeho parlamentu<br />
Rozpočet 2010: Priority EP<br />
Európsky parlament schválil správu výboru<br />
EP pre rozpočet stanovujúcu priority Európskeho<br />
parlamentu na rok 2010. Správu predniesol<br />
v pléne poslanec Vladimír Maňka (PES, SK).<br />
Poslanci sa zhodli na tom, že mnohojazyčnosť<br />
a jazykové služby sú významnou prioritou,<br />
a zdôraznili, že je potrebné urobiť všetko preto,<br />
aby sa rozpočtové prostriedky a ľudské zdroje<br />
v tejto oblasti využívali efektívnym spôsobom.<br />
Významnou prioritou EP v rozpočte na<br />
rok 2010 bude dostupnosť kvalitných jazykových<br />
služieb pre poslancov, aby sa mohli<br />
efektívne zaoberať všetkými nastolenými<br />
otázkami v mene svojich voličov. Správa<br />
zdôrazňuje dôležitosť rovnakého prístupu<br />
poslancov EP k jazykovým službám, aby<br />
mohli vykonávať svoje povinnosti a uskutočňovať<br />
všetky politické aktivity v ich<br />
vlastnom jazyku. Podľa poslancov je potrebné<br />
vyvinúť maximálne úsilie na zvýšenie<br />
pružnosti tlmočníckych služieb.<br />
EP je presvedčený, že v prípade budúcej<br />
ratifikácie Lisabonskej zmluvy sa budú musieť<br />
všetky potrebné prispôsobenia, ktoré<br />
si budú vyžadovať rozpočtové výdavky, vykonať<br />
v danom časovom okamihu a v súlade<br />
s platnými rozpočtovými postupmi.<br />
Poslanci EP potvrdili svoj úmysel prijať<br />
potrebné opatrenia so zreteľom na možné<br />
rozšírenie únie o Chorvátsko.<br />
Parlament zobral na vedomie, že predsedníctvo<br />
poukázalo na tri dôležité projekty<br />
v oblasti komunikačnej politiky, ktorými<br />
sú Web TV, návštevnícke centrum a nové<br />
audiovizuálne centrum v budove parlamentu.<br />
Poslanci v schválenej správe zdôraznili,<br />
že je potrebné urobiť všetko preto,<br />
aby sa rozpočtové prostriedky a ľudské<br />
zdroje, ktoré má parlament k dispozícii, využívali<br />
čo najefektívnejším spôsobom, ktorý<br />
umožní inštitúcii a jej poslancom úspešne<br />
vykonávať svoje poslanie.<br />
Parlament v správe pripomenul dôležitosť<br />
svojej politiky v oblasti nehnuteľností<br />
z hľadiska uspokojovania jeho súčasných<br />
a budúcich potrieb. Poslanci v správe žiadajú<br />
o osobitnú správu a akékoľvek možné<br />
odporúčania týkajúce sa zbytočne vysokých<br />
nákladov na údržbu budov EÚ vrátane<br />
budov parlamentu.<br />
Plán európskej hospodárskej<br />
obnovy<br />
Európsky parlament schválil plán európskej<br />
hospodárskej obnovy, v ktorom kladie dôraz<br />
na význam koordinovaného postoja na európskej<br />
úrovni. Cieľom je predísť tomu, aby sa riešenie<br />
krízy obmedzilo na súbor rôznych vnútroštátnych<br />
plánov finančnej stability a hospodárskej<br />
obnovy, ktorý by mohol viest k rozporom<br />
a ďalším nákladom, a tak narušiť jednotný<br />
trh, hospodársku a menovú úniu a oslabiť Európu<br />
ako celosvetového činiteľa.<br />
Jednou z priorít koordinovanej akcie<br />
na európskej úrovni je zaručenie minimálnej<br />
životnej úrovne všetkých občanov<br />
EÚ. Správa vyzýva na prijatie potrebných<br />
opatrení na podporu aktívneho pracovného<br />
trhu a sociálneho zapojenia. Poslanci<br />
sú presvedčení, že je nutné prijať európsky<br />
pakt pre zamestnanosť. V tomto ohľade<br />
podporujú návrh EK na širšie využitie<br />
prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu<br />
a Fondu pre prispôsobenie sa globalizácii.<br />
Domnievajú sa, že potreba zabezpečenia<br />
prístupu k úverom pre fyzické, ako aj<br />
právnické osoby, najmä však pre malých<br />
a stredných podnikateľov je dostatočným<br />
dôvodom pre súčasný výnimočný zásah orgánov<br />
verejnej moci do finančného systému.<br />
Parlament zdôrazňuje, že je potrebné<br />
posilniť úlohu Európskej centrálnej banky<br />
(ECB) a umožniť jej sledovať finančnú stabilitu<br />
v eurozóne, najmä v súvislosti s dohľadom<br />
nad bankovým sektorom celej EÚ.<br />
S cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu žiadajú<br />
poslanci zavedenie záväzných pravidiel<br />
pre národné vlády, podľa ktorých by<br />
boli povinné kontaktovať EK a ďalšie členské<br />
štáty skôr, ako prijmú významné ekonomické<br />
rozhodnutia. Prijatý text taktiež<br />
vyzýva, aby EÚ zaujala globálny prístup<br />
k solidarite. EP jednoznačne podporuje<br />
rozhodnutie európskych členov G20 zakročiť<br />
raz a navždy proti daňovým rajom<br />
a nespolupracujúcim jurisdikciám prijatím<br />
balíčka sankcií a jeho schválením na londýnskom<br />
summite. Poslanci odporúčajú,<br />
aby EÚ prijala vlastný rámec na obmedzenie<br />
spolupráce s týmito jurisdikciami. EÚ<br />
by mala hrať rozhodujúcu úlohu predovšetkým<br />
pri vytváraní nového celosvetového<br />
regulačného rámca pre finančný sektor,<br />
a to najmä počas nadchádzajúcich rokovaniach<br />
G20 a na pôde Fóra pre finančnú stabilitu<br />
(FSF) a Medzinárodného menového<br />
fondu (MMF).<br />
Chorvátsko, Turecko<br />
a Macedónsko na ceste do EÚ?<br />
Poslanci EP schválili návrhy uznesení o pokroku<br />
Chorvátska, Turecka a bývalej juhoslovanskej<br />
republiky Macedónsko (FYROM)<br />
v roku 2008. Privítali dobré výsledky, ktoré<br />
Chorvátsko dosiahlo v roku 2008 uskutočnením<br />
súboru reforiem nevyhnutných na členstvo<br />
v EÚ. Pokiaľ ide o Turecko, vyjadrili poľutovanie<br />
nad skutočnosťou, že Turecko v ostatných<br />
troch rokoch výrazne spomalilo reformný<br />
proces. V uznesení o pokroku bývalej juhoslovanskej<br />
republiky Macedónsko vyjadril parlament<br />
plnú podporu pre európsku integráciu<br />
tejto krajiny.<br />
Parlament zdôraznil, že je potrebné<br />
urýchlene vyriešiť otázku Cypru v súlade<br />
s uznesením Bezpečnostnej rady OSN.<br />
Poslanci vyjadrili podporu priamym rokovaniam<br />
lídrov oboch cyperských komunít<br />
a požiadali Turecko, aby vytvorilo priaznivé<br />
podmienky na rokovanie stiahnutím svojich<br />
ozbrojených síl.<br />
Tretí námorný balíček schválený<br />
Poslanci EP schválili sedem legislatívnych návrhov,<br />
ktoré tvoria tretí námorný balíček EÚ.<br />
Cieľom tejto legislatívy je posilnenie bezpečnosti<br />
plavidiel, ochrany posádok a cestujúcich v námornej<br />
preprave a ochrana životného prostredia<br />
prostredníctvom rýchlejšej a koordinovanejšej<br />
reakcie v prípade námornej nehody a vyjasnenie<br />
práva na odškodnenie cestujúcich. Legislatíva<br />
okrem toho zvyšuje počet inšpekcií plavidiel<br />
a stanovuje režim povinného poistenia<br />
Cieľom tretieho námorného balíčka je posilnenie<br />
platnej európskej legislatívy v oblasti<br />
bezpečnosti námornej prepravy a zaistenie<br />
ochrany morí a oceánov. Sedem legislatívnych<br />
návrhov má umožniť účinne predchádzať<br />
námorným nehodám prostredníctvom<br />
zlepšenia kvality európskych vlajok, revízie<br />
legislatívy týkajúcej sa kontroly prístavov,<br />
monitorovania námornej prevádzky a zlepšenia<br />
noriem pre klasifikáciu spoločností.<br />
Balíček si okrem iného kladie za cieľ zaistiť<br />
účinnú reakciu v prípade námornej nehody,<br />
a to vďaka zavedeniu spoločného rámca pre<br />
vyšetrovanie nehôd, ustanovenie noriem pre<br />
odškodnenie cestujúcich v prípade nehody,<br />
posilnenie zodpovednosti majiteľov plavidiel<br />
a zavedenie systému povinného poistenia. <br />
66 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Diplomati<br />
Kultúrne dedičstvo<br />
Balkánu<br />
V pozoruhodnom kultúrnom dedičstve Európy má svoje významné<br />
miesto aj Balkán, povedal pri otvorení výstavy Znovuobjavený<br />
západný Balkán veľvyslanec Rakúskej republiky v SR Helmut<br />
Wessely. Výstavu, ktorá bola projektom Rakúskeho spolkového<br />
ministerstva pre európske a medzinárodné záležitosti pod<br />
patronátom Rakúskeho kultúrneho fóra v Bratislave, videli návštevníci<br />
v Univerzitnej knižnici v Bratislave.<br />
<br />
Stáročia spolu<br />
Od 14. storočia neexistovalo na Slovensku mesto, v ktorom by<br />
nežili Nemci. Ich vzdelanostný a kultúrny vplyv dokazujú dokumenty,<br />
vzácne listiny a množstvo kníh, zachovaných v našich knižniciach.<br />
Výstavu Nemecko v zrkadle slovenských knižníc, ktorú<br />
zorganizoval Goetheho inštitút, otvoril v Univerzitnej knižnici<br />
v Bratislave veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v SR Jochen<br />
Trebesch (vľavo).<br />
<br />
Srbský sviatok<br />
Veľvyslanec Srbskej republiky v SR Danko Prokić s manželkou<br />
privítali v Bratislave vo februári diplomatov akreditovaných v SR<br />
a osobnosti verejného a politického života na recepcii pri príležitosti<br />
srbského štátneho sviatku, pričom sa ešte viac prehĺbili a upevnili<br />
dobré srbsko-slovenské kontakty.<br />
<br />
Byvol sa rozbieha<br />
Čínsky nový rok<br />
v znamení byvola sa<br />
rozbehol nielen v Číne,<br />
ale aj vo všetkých krajinách,<br />
kde ho Číňania<br />
oslavovali. V Bratislave<br />
sa na oslave stretli<br />
zástupcovia významných<br />
inštitúcií ako<br />
napr. Hongkong Economist<br />
and Trade Office so sídlom v Bruseli s predstaviteľmi slovenského<br />
obchodného a spoločenského života. Na snímke vpravo pán<br />
Stephen Kai Wong, riaditeľ Hongkong Economist Trade Office pre<br />
centrálnu a východnú Európu, a prezident SOPK Peter Mihók.<br />
Na oslave začiatku roku byvola sa zúčastnil aj veľvyslanec Čínskej<br />
ľudovej republiky v SR Chen Jianfu (na hornej snímke vľavo). <br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Text a foto: Tatiana Jaglová<br />
Marec 2009<br />
67
Infoservis Úradu vlády SR<br />
Infoservis Úradu vlády SR<br />
Tlačový a informačný odbor<br />
Úradu vlády Slovenskej republiky<br />
Námestie slobody 1<br />
813 70 Bratislava<br />
Tel: +421 7 5729 5248<br />
Fax: +421 7 5249 7625<br />
tlacovyodbor@vlada.gov.sk<br />
Informácie z tohto InfoServisu a mnoho<br />
ďalších nájdete na internetových stránkach<br />
úradu vlády Slovenskej republiky<br />
na adrese www.vlada.gov.sk<br />
Z komuniké<br />
138. schôdza vlády SR<br />
(18. februára 2009)<br />
140. schôdza vlády SR<br />
(21. februára 2009)<br />
139. schôdza vlády SR<br />
(25. februára 2009)<br />
141. schôdza vlády SR<br />
(4. marca 2009)<br />
142. schôdza vlády SR<br />
(11. marca 2009)<br />
Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />
Komuniké z rokovania vlády SR<br />
18. februára 2009<br />
Váda SR prerokovala a schválila Vyhodnotenie<br />
účasti Slovenskej republiky na medzinárodnej<br />
výstave EXPO Zaragoza 2008.<br />
Návrh predložil minister hospodárstva SR<br />
Ľubomír Jahnátek.<br />
Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas<br />
s návrhom kandidatúry Slovenskej republiky<br />
do Rady Medzinárodnej organizácie<br />
civilného letectva (ICAO) v r. 2010. Návrh<br />
predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />
SR Ľubomír Vážny.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
predbežného stanoviska Slovenskej republiky<br />
k Zelenej knihe o územnej súdržnosti.<br />
Návrh predložil minister výstavby a regionálneho<br />
rozvoja SR Marian Janušek.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
nariadenia vlády Slovenskej republiky,<br />
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády<br />
Slovenskej republiky č. 438/2006 Z.<br />
z. o nežiaducich látkach v krmivách a o<br />
iných ukazovateľoch bezpečnosti a použiteľnosti<br />
krmív v znení nariadenia vlády<br />
Slovenskej republiky č. 430/2007 Z. z. Návrh<br />
predložil minister pôdohospodárstva<br />
SR Stanislav Becík.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
na úpravu funkčných platov prednostov<br />
krajských úradov životného prostredia na<br />
základe nariadenia vlády Slovenskej republiky<br />
č. 602/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú<br />
zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov.<br />
Návrh predložil minister životného<br />
prostredia SR Ján Chrbet.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />
voľbu člena Dozornej rady Úradu pre dohľad<br />
nad zdravotnou starostlivosťou. Návrh predložil<br />
minister zdravotníctva SR Richard Raši.<br />
Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />
schválila správu o príprave a realizácii projektu<br />
predĺženia širokorozchodnej trate<br />
(ŠRT) Košice – Bratislava – Viedeň a vybudovania<br />
logistického centra na dohodnutom<br />
území s návrhom ďalšieho postupu<br />
Slovenskej republiky. Správu predložil minister<br />
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR<br />
Ľubomír Vážny.<br />
Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />
schválila návrh na vymenovanie splnomocnenca<br />
vlády Slovenskej republiky pre<br />
dopravnú infraštruktúru. Návrh predložil<br />
minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />
SR Ľubomír Vážny.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
návrh opatrení na zmiernenie dosahu<br />
globálnej finančnej krízy a hospodárskej<br />
krízy na zamestnanosť na vidieku so<br />
zameraním na pôdohospodárstvo. Návrh<br />
predložili minister pôdohospodárstva SR<br />
Stanislav Becík a ministerka práce, sociálnych<br />
vecí a rodiny SR Viera Tomanová.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
informáciu o nakladaní s nehnuteľným majetkom<br />
štátu v správe Ministerstva práce,<br />
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky<br />
a rozpočtových a príspevkových organizácií<br />
v jeho pôsobnosti za II. polrok 2008.<br />
Návrh predložila ministerka práce, sociálnych<br />
vecí a rodiny SR Viera Tomanová.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
situačnú správu o ochrane ľudských práv<br />
v Slovenskej republike pre potreby univerzálneho<br />
periodického hodnotenia OSN.<br />
Správu predložil minister zahraničných<br />
vecí SR Miroslav Lajčák.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
Spotrebiteľský barometer I. (Informatívna<br />
správa z prieskumu verejnej mienky). Správu<br />
predložila predsedníčka Štatistického<br />
úradu SR Ľudmila Benkovičová.<br />
Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />
Komuniké z rokovania vlády SR<br />
21. februára 2009<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
informáciu o tragickej dopravnej nehode<br />
autobusu v katastri obce Polomka dňa<br />
21. februára 2009. Návrh predložil podpredseda<br />
vlády SR a minister vnútra SR Robert<br />
Kaliňák.<br />
Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />
Komuniké z rokovania vlády SR<br />
25. februára 2009<br />
Vláda SR prerokovala a schválila koncepciu<br />
ďalšieho pôsobenia niektorých akciových<br />
spoločností a štátneho podniku v pôsobnosti<br />
Ministerstva obrany Slovenskej republiky.<br />
Správu predložil minister obrany SR Jaroslav<br />
Baška. Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
strategických zámerov činnosti Sociálnej<br />
poisťovne na obdobie rokov 2009 – 2014.<br />
Návrh predložil generálny riaditeľ Sociálnej<br />
pois ťovne Dušan Muňko.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />
vklad štátnych finančných aktív do základného<br />
imania Exportno-importnej banky Slovenskej<br />
republiky. Návrh predložil predseda<br />
rady banky a generálny riaditeľ Exportno-importnej<br />
banky SR Igor Lichnovský.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
plánu zahraničných stykov členov vlády,<br />
štátnych tajomníkov a predsedov ostatných<br />
ústredných orgánov štátnej správy SR na<br />
marec 2009. Návrh predložil minister zahraničných<br />
vecí SR Miroslav Lajčák.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
účasti oficiálnej delegácie Slovenskej republiky<br />
vedenej predsedom vlády Slovenskej<br />
republiky Robertom Ficom na mimoriadnom<br />
zasadnutí Európskej rady v Bruseli dňa<br />
1. marca 2009. Návrh predložil minister zahraničných<br />
vecí SR Miroslav Lajčák.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila správu<br />
68 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Infoservis Úradu vlády SR<br />
o aktuálnych otázkach implementácie štrukturálnych<br />
fondov a Kohézneho fondu. Správu<br />
predložil podpredseda vlády SR pre vedomostnú<br />
spoločnosť, európske záležitosti, ľudské<br />
práva a menšiny Dušan Čaplovič.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
informáciu o priebehu a výsledkoch 35. špeciálneho<br />
zasadnutia konferencie Organizácie<br />
Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo<br />
– FAO. Návrh predložil minister<br />
pôdohospodárstva SR Stanislav Becík.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
informáciu o priebehu a výsledkoch<br />
hlavnej časti 63. zasadnutia Valného zhromaždenia<br />
Organizácie Spojených národov.<br />
Návrh predložil minister zahraničných<br />
vecí SR Miroslav Lajčák.<br />
Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />
Komuniké z rokovania vlády SR<br />
4. marca 2009<br />
Vláda SR prerokovala a schválila strednodobú<br />
stratégiu oficiálnej rozvojovej pomoci<br />
SR na roky 2009 – 2013. Návrh predložil<br />
minister zahraničných vecí SR Miroslav<br />
Lajčák.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila správu<br />
o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej<br />
republiky v roku 2008. Správu predložil<br />
minister zahraničných vecí SR Miroslav<br />
Lajčák.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila zameranie<br />
zahraničnej politiky SR na rok 2009.<br />
Návrh predložil minister zahraničných vecí<br />
SR Miroslav Lajčák.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
rozpočtu Slovenského pozemkového fondu<br />
na roky 2009 až 2011. Návrh predložil minister<br />
pôdohospodárstva SR Stanislav Becík.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />
vymenovanie člena Bankovej rady Národnej<br />
banky Slovenska. Návrh predložil guvernér<br />
Národnej banky Slovenska Ivan Šramko<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
jednotnej prezentácie SR v zahraničí. Návrh<br />
predložil predseda vlády SR Robert Fico.<br />
Vláda SR prerušila rokovanie o návrhu zákona,<br />
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej<br />
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch<br />
a notárskej činnosti (Notársky poriadok)<br />
v znení neskorších predpisov a o zmene<br />
a doplnení niektorých zákonov. Návrh predložil<br />
podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti<br />
SR Štefan Harabin.<br />
Vláda SR prerušila rokovanie o správe<br />
o stave plnenia opatrení vlády SR na prekonanie<br />
dosahov globálnej finančnej krízy<br />
k 31. januáru 2009. Správu predložil minister<br />
hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
na vyslovenie súhlasu s bezodplatným prevodom<br />
nehnuteľného majetku vo vlastníctve<br />
SR v správe štátnych rozpočtových organizácií<br />
v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva<br />
vnútra Slovenskej republiky na obce. Návrh<br />
predložil podpredseda vlády a minister vnútra<br />
SR Robert Kaliňák.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
organizačno-technického zabezpečenia<br />
volieb do EP v roku 2009. Návrh predložil<br />
podpredseda vlády a minister vnútra SR<br />
Robert Kaliňák.<br />
Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />
schválila návrh na skrátené legislatívne konanie<br />
o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa<br />
zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení<br />
v znení neskorších predpisov a o zmene<br />
a doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách<br />
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých<br />
zákonov v znení neskorších predpisov.<br />
Návrh predložila ministerka práce, sociálnych<br />
vecí a rodiny SR Viera Tomanová.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />
ocenenie športovcov za športové výsledky<br />
v roku 2008. Návrh predložil podpredseda<br />
vlády SR a minister školstva SR Ján Mikolaj.<br />
Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon<br />
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení<br />
neskorších predpisov. Návrh predložil<br />
podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti<br />
SR Štefan Harabin.<br />
Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlas<br />
s návrhom uznesenia NR SR na prijatie<br />
opa trení eliminujúcich dopady hospodárskej<br />
krízy a na ochranu a tvorbu pracovných<br />
miest (tlač 964). Návrh predložil<br />
minister financií SR Ján Počiatek.<br />
Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />
schválila návrh zákona, ktorým sa mení<br />
a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom<br />
dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení<br />
niektorých zákonov v znení neskorších<br />
predpisov a o zmene a doplnení zákona<br />
č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády<br />
a organizácii ústrednej štátnej správy v znení<br />
neskorších predpisov – Alternatíva 1 MF<br />
SR na výšku odplaty za správu dôchodkového<br />
fondu. Návrh predložila ministerka práce,<br />
sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
informáciu predkladaná v súvislosti<br />
s novou Strednodobou stratégiou oficiálnej<br />
rozvojovej pomoci SR na roky 2009 –<br />
2013. Návrh predložil minister zahraničných<br />
vecí SR Miroslav Lajčák.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
informáciu o plnení úloh Koncepcie<br />
vnútornej bezpečnosti Slovenskej republiky.<br />
Návrh predložil podpredseda vlády<br />
a minister vnútra SR Robert Kaliňák.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
správu o činnosti splnomocnenca vlády<br />
SR pre informačnú spoločnosť za rok<br />
2008 a návrh plánu činnosti na rok 2009.<br />
Správu predložili vedúci Úradu vlády SR<br />
Igor Federič a splnomocnenec vlády SR<br />
pre informačnú spoločnosť Pavol Tarina.<br />
Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />
Komuniké z rokovania vlády SR<br />
11. marca 2009<br />
Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />
schválila návrh zákona o vyvlastňovaní<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení<br />
niektorých zákonov. Návrh predložil minister<br />
výstavby a regionálneho rozvoja SR<br />
Marian Janušek.<br />
Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />
schválila návrh zákona, ktorým sa mení<br />
a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej<br />
republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku<br />
Slovenskej republiky v znení neskorších<br />
predpisov a o zmene a doplnení niektorých<br />
zákonov. Návrh predložil minister kultúry<br />
SR Marek Maďarič.<br />
Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />
schválila návrh nariadenia vlády Slovenskej<br />
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie<br />
vlády Slovenskej republiky č. 199/2005<br />
Z. z. o ochranných opatreniach proti zavlečeniu<br />
a rozširovaniu organizmov škodlivých<br />
pre rastliny alebo rastlinné produkty v znení<br />
neskorších predpisov. Návrh predložil minister<br />
pôdohospodárstva SR Stanislav Becík.<br />
Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />
schválila návrh nariadenia vlády Slovenskej<br />
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa<br />
nariadenie vlády Slovenskej republiky<br />
č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania<br />
podpory podľa programu rozvoja vidieka.<br />
Návrh predložil minister pôdohospodárstva<br />
SR Stanislav Becík.<br />
Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />
schválila návrh zákona, ktorým sa<br />
mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z.<br />
o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona<br />
Národnej rady Slovenskej republiky<br />
č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti<br />
orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa<br />
v znení neskorších predpisov v znení neskorších<br />
predpisov. Návrh predložil minister<br />
hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
správu o stave plnenia opatrení vlády SR na<br />
prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy<br />
k 31. januáru 2009. Správu predložil minister<br />
hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
správu o vývoji novoposkytnutých úverov<br />
klientom a ich úrokových sadzieb za mesiac<br />
január 2009. Správu predložil guvernér Národnej<br />
banky Slovenska Ivan Šramko.<br />
Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas<br />
s návrhom na uzavretie koncesnej zmluvy<br />
vo verejnom obstarávaní koncesie na projektovanie,<br />
výstavbu, financovanie, prevádzku<br />
a údržbu rýchlostnej cesty R1. Návrh<br />
predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />
SR Ľubomír Vážny.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
štatistickú správu o základných vývojových<br />
tendenciách v hospodárstve SR v roku 2008<br />
a prognóza vývoja na 1. polrok 2009. Správu<br />
predložila predsedníčka Štatistického<br />
úradu SR Ľudmila Benkovičová.<br />
Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />
informáciu o zabezpečení plnenia opatrenia<br />
vzhľadom na nepriaznivú situáciu na finančných<br />
trhoch v podmienkach realizácie PPP<br />
projektov. Návrh predložil minister dopravy,<br />
pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Vážny.<br />
Marec 2009<br />
69
Infoservis NR SR<br />
Infoservis Národnej rady<br />
Slovenskej republiky<br />
Tridsiata druhá schôdza Národnej rady Slovenskej republiky<br />
Bolo to prvé tohtoročné stretnutie poslancov<br />
slovenského parlamentu<br />
a malo v programe viaceré zaujímavé témy.<br />
Bol to napríklad školský zákon, vrátený<br />
parlamentu na opätovné prerokovanie,<br />
obmedzenie poslaneckej imunity, séria<br />
noviel energetických zákonov a nečakane<br />
pred poslancami vystúpil aj prezident republiky<br />
so správou o jej stave.<br />
Pavol Paška vyzval opozičných<br />
poslancov na vzdanie sa<br />
mandátov<br />
Schôdzu otvoril predseda národnej rady<br />
Pavol Paška. Ten však hneď na úvod svojím<br />
vystúpením vyvolal vlnu nevôle medzi<br />
opozičnými poslancami, pretože ich vyzval,<br />
aby sa vzdali svojich mandátov. Reagoval<br />
tak na kauzu kupovania poslancov,<br />
ktorú na tlačovej besede otvoril podpredseda<br />
Kresťanskodemokratického hnutia<br />
Daniel Lipšic. „Čo tak morálny dlh splatiť<br />
ľuďom na Slovensku tým, že odídete, že sa<br />
vzdáte mandátov a že poviete, áno, urobili<br />
sme chybu, ktorou sme pošpinili všetkých,<br />
aj tých, ktorí si svoju pozíciu zastávajú<br />
čestne,“ povedal Pavol Paška. Ďalej dodal,<br />
že zároveň si uvedomuje, že jeho výzva je<br />
právne i ústavne irelevantná, „ale ste to vy,<br />
ktorí máte plné ústa morálky, a ste to vy,<br />
ktorí korumpovali“. Pavol Paška potom<br />
pripomenul, že dôveryhodnosť národnej<br />
rady je oproti minulosti dvojnásobná, lebo<br />
v tomto parlamente nikto nekupuje poslancov,<br />
aby presadil svoju vôľu. „V parlamente<br />
dnes vládnu tvrdé pravidlá hodnôt a tvrdé<br />
pravidlá zhody na programe a budúcnosti<br />
tejto krajiny,“ uviedol predseda parlamentu<br />
a dodal, že je to zásadný rozdiel medzi<br />
tým, ako to bolo a ako je to dnes.<br />
Prijaté právne normy<br />
Poslanci dvakrát prelomili veto prezidenta<br />
republiky. Prvýkrát to bolo pri novele<br />
školského zákona, ktorú opätovne schválili.<br />
Novela, ktorá nadobudne účinnosť 1. apríla<br />
2009, rieši otázku dvojjazyčného používania<br />
geografických názvov v učebniciach<br />
vlastivedy pre školy s menšinovým vyučovacím<br />
jazykom.<br />
Snemovňa opätovne po prezidentovom<br />
vete schválila aj novelu zákona o rastlinolekárskej<br />
starostlivosti. Ministerstvo pôdohospodárstva<br />
chce týmto krokom dosiahnuť,<br />
aby praktický výkon rastlinolekárskej služby<br />
bol kompatibilný s činnosťou fytoslužieb<br />
v členských štátoch Európskej únie.<br />
Účastníci protikomunistického odboja,<br />
politickí väzni majú od 1. marca 2009<br />
postavenie veterána protikomunistického<br />
odboja. Novelizáciou sa v tomto zákone<br />
spojili dve kategórie osôb, vojnoví veteráni<br />
bojujúci „so zbraňou v ruke“ s účastníkmi<br />
protikomunistického odboja pod jeden inštitút<br />
„vojnový veterán“.<br />
Železničná polícia prejde spod pôsobnosti<br />
ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />
pod gesciu ministerstva vnútra.<br />
Rozhodla o tom národná rada, keď prijala<br />
pozmeňujúci návrh poslanca Jána Richtera<br />
(Smer-sociálna demokracia). Keďže ho<br />
predložil krátko pred hlasovaní, vyvolal<br />
búrku nevôle opozície. Novelu podporilo<br />
78 poslancov vládnej koalície.<br />
Právne postavenie účastníka rozhodcovského<br />
konania sa od 1. júla posilní, keďže<br />
po novom napríklad dostane rozsudok<br />
do vlastných rúk. Vyplýva to zo schválenej<br />
novely zákona o rozhodcovskom konaní.<br />
Doteraz sa takéto listiny považovali za doručené<br />
už len samotným odoslaním na poslednú<br />
známu adresu účastníka konania,<br />
a to aj v prípade, keď ich neprevzal.<br />
Vojenské súdy od apríla zaniknú. Vyplýva<br />
to zo schválenej novely zákona o súdoch<br />
z dielne ministerstva spravodlivosti.<br />
Tieto inštitúcie so sídlom v Bratislave, Prešove,<br />
Banskej Bystrici a Trenčíne sa zlúčia<br />
s civilnými súdmi v týchto mestách. Ich<br />
agenda sa však nezruší. Preberú ju okresné<br />
súdy v Bratislave, Prešove a Banskej<br />
Bystrici a Krajský súd v Trenčíne.<br />
Bankové poplatky za manipuláciu s hotovosťou<br />
nebudú zrušené úplne a bez časového<br />
obmedzenia. Poslanci národnej rady schválili<br />
nepriamu novelu zákona o bankách, v ktorej<br />
súhlasili s pozmeňovacím návrhom šéfa<br />
výboru pre financie, rozpočet a menu Jozefa<br />
Buriana (Smer-SD). Komerčné banky<br />
tak majú zakázané predmetné poplatky iba<br />
v období od 1. marca do 31. augusta tohto<br />
roku, a to len za vklad v hotovosti na účet.<br />
Povinnosť stavebne oddeliť fajčiarske<br />
časti v zariadeniach spoločného stravovania,<br />
kde sa pripravuje a podáva jedlo, zavádza<br />
novela zákona o ochrane nefajčiarov.<br />
V podnikoch, kde sa podávajú len nápoje,<br />
ostáva na rozhodnutí majiteľa, či pôjde<br />
o fajčiarsku, alebo nefajčiarsku prevádzku.<br />
Majitelia zariadení spoločného stravovania,<br />
kde sa podáva jedlo, budú musieť do<br />
septembra vybudovať nefajčiarske časti.<br />
Od ostatného priestoru majú byť stavebne<br />
oddelené, majú zaberať minimálne polovicu<br />
z rozlohy zariadenia a budú musieť byť<br />
umiestnené pri vstupe do zariadenia.<br />
Poslanci, ktorí sa za volantom automobilu<br />
stanú účastníkmi dopravnej nehody, nebudú<br />
môcť od apríla beztrestne odmietnuť<br />
skúšku na alkohol, resp. inú návykovú látku.<br />
Vyplýva to zo schválenej novely zákona<br />
o priestupkoch. Ak šoférujúci poslanec po<br />
nehode odmietne vyšetrenie na zistenie alkoholu<br />
alebo inej návykovej látky, bude sa<br />
to automaticky posudzovať ako priestupok<br />
a zákonodarcovi za to bude hroziť pokuta<br />
ako ostatným občanom.<br />
Poslanci schválili novely energetických<br />
zákonov, čím štát bude mať väčšiu kontrolu<br />
nad pozemnými zásobníkmi zemného plynu.<br />
Podľa noviel prevádzkovatelia distribučnej<br />
siete a dodávatelia plynu budú musieť v prípade<br />
prerušenia alebo obmedzenia dodávok<br />
plynu v období od 1. novembra do 31. marca<br />
zabezpečiť najmenej počas 30 za sebou nasledujúcich<br />
dní pre spotrebiteľov priemerný<br />
denný objem dodávok zemného plynu.<br />
Príslušníci Hasičského a záchranného<br />
zboru budú od 1. apríla zarábať viac. Vyplýva<br />
to zo schválenej novely zákona o Hasičskom<br />
a záchrannom zbore. Novela okrem<br />
iného ruší poplatky za štátnu službu cez víkendy,<br />
v noci a počas sviatkov. Hodnostné<br />
príplatky záchranárov sa dostanú na úroveň<br />
policajtov za jednotlivé hodnosti. Zvýši<br />
sa základ pre výpočet sociálnych dávok.<br />
Národná rada schválila aj novelu zákona<br />
o omamných a psychotropných látkach, ktorá<br />
upravuje podmienky na pestovanie konopy<br />
siatej na vlákno a semeno, ak pestovateľ je<br />
poberateľom priamych platieb podľa príslušných<br />
právnych predpisov Európskej únie.<br />
Neplatičom výživného bude možné od 1.<br />
apríla zadržať vodičský preukaz. Vyplýva to<br />
zo schválenej novely Exekučného poriadku.<br />
Vodičský preukaz bude možné zadržať aj<br />
vodičom z povolania. Polícia má konať na<br />
základe doručeného exekučného príkazu.<br />
Poslanci odobrili tiež novelu zákona o rozsahu<br />
zdravotnej starostlivosti. Jej cieľom je<br />
zavedenie opatrení za účelom efektívneho<br />
využívania verejných zdrojov pri praktickej<br />
realizácii liekovej politiky. Národná rada<br />
schválila aj novelu zákona o neprimeraných<br />
podmienkach v obchodných vzťahoch, novelu<br />
zákona o dani z príjmu, novelu zákona<br />
o spotrebnej dani z liehu, novelu zákona<br />
o spotrebnej dani z minerálneho oleja a novelu<br />
zákona o účtovníctve. Národná rada<br />
odstránila chybu v novom cestnom zákone,<br />
čím sa odstráni logický nezmysel v súvislosti<br />
s parkovaním na chodníkoch.<br />
Nové opatrenia na trhu práce<br />
Parlament v skrátenom legislatívnom konaní<br />
schválil novelu zákona o službách zamestnanosti,<br />
ktorou chce vláda podporiť trh<br />
práce. Od začiatku marca tohto roku do konca<br />
budúceho roku sa tak zavedie príspevok<br />
na podporu udržania zamestnanosti. Na takýto<br />
príspevok bude mať nárok zamestnávateľ,<br />
ktorý zachová pracovné miesta aj v prípade<br />
vážnych prevádzkových dôvodov, pričom<br />
obmedzí na prechodné obdobie svoju<br />
prevádzkovú činnosť tak, že nebude zamestnancom<br />
prideľovať prácu v rozsahu najmenej<br />
štyroch percent týždenného pracovného<br />
70 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Infoservis NR SR<br />
času. Príspevok bude môcť zamestnávateľ<br />
použiť na úhradu odvodov na zdravotné a sociálne<br />
poistenie platených z náhrady mzdy<br />
poskytovanej zamestnancom počas prevádzkových<br />
problémov.<br />
Zákonodarný zbor schválil aj návrh poslanca<br />
Roberta Madeja (Smer-SD), aby sa do<br />
Zákonníka práce vložil inštitút tzv. flexikonta.<br />
Pri uplatňovaní tohto inštitútu by zamestnanec<br />
mohol ostať doma pri plnej výške zárobku,<br />
pričom by si neodpracované hodiny<br />
nahradil nadčasmi v ďalšom období.<br />
Novelou sa dočasne zavedie aj príspevok<br />
na podporu vytvorenia nového pracovného<br />
miesta. Má podporiť vznik nových pracovných<br />
miest najmä pre občanov, ktorí sa stali<br />
uchádzačmi o zamestnanie z dôvodu, že boli<br />
prepustení zo svojho pôvodného zamestnania<br />
pre zrušenie pracovných miest u ich pôvodných<br />
zamestnávateľov v dôsledku globálnej<br />
finančnej a hospodárskej krízy.<br />
Novým dočasným opatrením bude aj príspevok<br />
ku mzde zamestnanca. Ten bude patriť<br />
zamestnancovi, ktorý bol pred prijatím<br />
do pracovného pomeru vedený v evidencii<br />
uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace,<br />
bol v hmotnej núdzi, pričom bol vyradený<br />
z evidencie uchádzačov o zamestnanie<br />
z dôvodu nástupu do zamestnania, ktoré si<br />
sám našiel.<br />
Do zákona o službách zamestnanosti pribudne<br />
aj príspevok na podporu samostatnej<br />
zárobkovej činnosti. Príspevok bude patriť<br />
uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený<br />
v evidencii uchádzačov o zamestnanie<br />
najmenej tri mesiace, bol v hmotnej núdzi<br />
a ktorý bude prevádzkovať samostatnú zárobkovú<br />
činnosť nepretržite 24 mesiacov.<br />
Medzi ďalšie schválené opatrenia patrí<br />
zvýšenie príspevku na dochádzku za prácou<br />
na kratšie vzdialenosti, vytvorenie podmienok<br />
na zriaďovanie sociálnych podnikov<br />
obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou<br />
organizáciou, ktorej zriaďovateľom<br />
je obec.<br />
Z vystúpenia<br />
eurokomisára Jána Figeľa<br />
Členské štáty Európskej únie by mali<br />
v čase hospodárskej krízy postupovať koordinovane<br />
pri výbere investícií či sanácii<br />
bankového sektora. Na pôde národnej rady<br />
to odporučil slovenský eurokomisár Ján Figeľ,<br />
ktorý predstavil Legislatívny a pracovný<br />
program Európskej komisie na rok 2009.<br />
Domnieva sa, že rozsah krízy bude o to<br />
menší, o čo rýchlejšie a efektívnejšie sa jej<br />
dokážeme postaviť jednotlivo, ale aj spoločne.<br />
„Z každej krízy vedie cesta, buď do<br />
ďalšej, ak sme pasívni či nepoučiteľní, alebo<br />
k novému rozvoju, k silnejšej a zrelšej spoločnosti,“<br />
vysvetlil s nádejou, že aj v tomto<br />
období sa obnoví vedomie, že v jednote je<br />
sila. Podľa Jána Figeľa súčasná hospodárska<br />
kríza nie je bežná. „Som presvedčený, že jej<br />
príčiny a korene boli nielen finančné, ekonomické,<br />
ale aj etické.,“ povedal eurokomisár.<br />
Dnes je podľa neho už len otázne, do<br />
akej miery sa kríza prejaví aj na Slovensku<br />
a v strednej Európe a práve preto ide o problém<br />
výsostne a naliehavo politický. Na záver<br />
ubezpečil, že Európska komisia bude v roku<br />
2009 pokračovať v podpore obnovy a reforiem<br />
v Gruzínsku, v predvstupových rokovaniach<br />
s Chorvátskom a Tureckom, ako<br />
aj v stabilizačnom procese na západnom<br />
Balkáne. Zároveň by sa mal v tomto roku<br />
dokončiť aj ratifikačný proces reformnej<br />
zmluvy. „Podľa jeho výsledku bude Európska<br />
únia fungovať v novom alebo v terajšom<br />
zmluvnom rámci,“ dodal Ján Figeľ.<br />
Zo správy prezidenta republiky<br />
Ivana Gašparoviča<br />
Ivan Gašparovič využil svoje ústavné<br />
právo a pred poslancami predniesol správu<br />
o stave republiky. V jeho funkčnom období<br />
to bolo iba druhýkrát a urobil tak približne<br />
mesiac pred prezidentskými voľbami.<br />
Okrem iného podporil niektoré vládne<br />
opatrenia proti hospodárskej kríze. Naopak,<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
kritizoval názory neoliberálnych ekonómov<br />
či dosahy reformy zdravotníctva, ktorú presadzovala<br />
predchádzajúca vláda Mikuláša<br />
Dzurindu. „Podporujem súčasný parlament<br />
a vládu v ich úsilí o sociálne reformy,“ vyhlásil<br />
Ivan Gašparovič vo vyše polhodinovom<br />
prejave. Kabinet pochválil za vytvorenie<br />
Rady pre hospodársku krízu. „Jej zriadením<br />
sme posilnili našu akčnosť,“ poznamenal<br />
prezident republiky. „Útoky na znižovanie<br />
sociálnych rozdielov sú podľa môjho názoru<br />
nekorektné. Prichádzajú najmä od tých, ktorí<br />
sa skalopevne držia neoliberálnych koncepcií<br />
a svojich záujmov,“ vyhlásil Ivan Gašparovič.<br />
Kritizoval aj prieťahy na súdoch, vyslovil<br />
sa za ochranu vôd a potravinovej bezpečnosti.<br />
Vyhlásil, že „udržanie slovenskej<br />
identity“ sa stalo reálnym problémom a štát<br />
má záujem na posilňovaní vlastenectva. „Reformy<br />
v zdravotníctve nám nepriniesli veľa<br />
radosti, skôr zbytočne stratený čas,“ povedal<br />
prezident a dodal, že je potrebná ďalšia reforma,<br />
pričom prispieť by k nej mohla aj dostavba<br />
modernej nemocnice v bratislavskej<br />
časti Rázsochy. „Vidím to tak, že toto pracovisko<br />
by sa mohlo stať vzorom, ale aj ťahúňom<br />
nevyhnutnej reformy,“ povedal v závere<br />
svojho vystúpenia Ivan Gašparovič.<br />
Voľby<br />
Národná rada zvolila všetkých štyroch<br />
členov novokreovanej Správnej rady Tlačovej<br />
agentúry Slovenskej republiky, ktorých<br />
volí parlament, hneď v prvom kole tajnej<br />
voľby. V oblasti práva bol najlepší JUDr.<br />
Boris Chovanec z Právnickej fakulty Univerzity<br />
Komenského v Bratislave, ktorého<br />
kandidoval klub poslancov za Ľudovú stranu-HZDS.<br />
Na oblasť ekonómie parlament<br />
zvolil bývalého guvernéra Národnej banky<br />
Slovenska Ing. Vladimíra Masára s podporou<br />
Slovenského syndikátu novinárov. V oblasti<br />
žurnalistiky uspel doc. PhDr. Ján Sand<br />
z Katedru žurnalistiky Filozofickej fakulty<br />
Univerzity Komenského, ktorého navrhol<br />
Syndikát slovenských novinárov. Pre oblasť<br />
informačných technológií plénum odsúhlasilo<br />
Ing. Petra Alakšu, experta na informačné<br />
technológie, ktorého navrhlo občianske<br />
združenie OKNO. Piateho člena správnej<br />
rady zvolia zamestnanci TASR. Dňom jeho<br />
zvolenia začne členom správnej rady plynúť<br />
päťročné funkčné obdobie.<br />
Novým predsedom Telekomunikačného<br />
úradu Slovenskej republiky sa na šesťročné<br />
funkčné obdobie stal Ladislav Mikuš. Rozhodli<br />
o tom poslanci národnej rady sedemdesiatimi<br />
hlasmi, čím odobrili nominanta<br />
ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.<br />
Ladislav Mikuš nahradí vo funkcii odvolaného<br />
Branislava Máčaja.<br />
Novým členom Rady Slovenskej televízie<br />
sa stal Martin Petrenko, ktorého do tejto<br />
funkcie nominoval klub poslancov Slovenskej<br />
národnej strany. V tajnej voľbe ho<br />
zvolili poslanci parlamentu a v rade nahradí<br />
Oľgu Peruškovú, ktorá sa vzdala mandátu.<br />
<br />
<br />
Pripravil František Meliš<br />
Marec 2009<br />
71
Summary<br />
SUMMARY<br />
Excerpt from an Interview with Chairman<br />
of Bratislava’s municipality selfadministration<br />
district, Vladimír Bajan<br />
■■ What can be deemed to be a success, in<br />
your viewpoint, achieved by the municipality<br />
district last year?<br />
First of all, we have to realize that regional<br />
self-government does not exist for a long<br />
time as it has been performing its job just the<br />
second period in function only. Therefore,<br />
people hesitate to express their attitude to it<br />
as it has not been met with response yet. It<br />
can be also seen in legislation which is still<br />
considered to be not perfect.<br />
As for me, I consider financial stability to<br />
be the success of importance. Not because<br />
of being the wealthiest region, but because<br />
the system of taxation has nothing to do with<br />
welfare or poverty of the region. We haven’t<br />
been allocated a single penny out of the taxes<br />
of legal persons, the businessmen, with their<br />
registered office in the district. Thus, it does<br />
not matter at all whether there is Slovnaft<br />
located here or not. Contrarily, once there’s<br />
Volkswagen situated where tens of long<br />
vehicles drive daily loaded with tonnes of<br />
goods tracking the roads to be maintained<br />
and fixed by the region, it can be considered<br />
to be a burden then.<br />
Second of all, we are pleased to say that<br />
we succeeded to invest a few hundreds of<br />
millions Slovak crowns in repairs and capital<br />
furnishings of schools, amenities, public<br />
facilities and health centres. Tremendous<br />
portion of job has been performed here.<br />
Notwithstanding, a huge challenging job<br />
still has to be done. Transport is of utmost<br />
importance.<br />
■■ What’s your idea about the options to<br />
solve the actual transport within the scope<br />
of Bratislava’s municipality self-government<br />
district?<br />
Future of public transport can be seen in<br />
the integrated transport I think, in order to<br />
facilitate people to travel by city transport<br />
comfortably. Of course, the issue has to<br />
be backed up with a sufficient amount of<br />
money. The point is that we lack the funds<br />
but transport has to be integrated as we have<br />
no money to throw around – to have the<br />
concurrently running half-empty train and<br />
half-crowded bus at the same time. Further<br />
to this, we face a specific issue related to<br />
competence of the region and competence<br />
of the Capital City. Therefore, the institute<br />
of the city public transport has to be<br />
harmonized with the suburban transport and<br />
the integrated system has to be built up. The<br />
problem of the City of Bratislava consists in<br />
the fact that lots of vehicles are driven here<br />
daily and a great number of transport city<br />
lines have the terminal station here. The<br />
issue could be solved out, hypothetically<br />
speaking, by constructing the station out of<br />
the city centre, and thus, to avoid a collapse.<br />
Further related aspect, Bratislava desperately<br />
needs another bridge, a bypass which would<br />
enable to deviate forty per cent of transit<br />
transport which is deemed to be redundant<br />
in the city. To wrap it up, Bratislava also<br />
lacks money out of the EU funds in order to<br />
cover the unsolved issues. We have to speak<br />
about it openly. Construction of highway to<br />
Košice does not solve the employment-rate<br />
in eastern Slovakia’s region where there are<br />
tens of thousands people unemployable.<br />
The issue can be neither diminished,<br />
nor put under doubt. The highway is<br />
important; Bratislava’s bypass has emerged<br />
to be important too. Let’s have a look at the<br />
governmental road and highway programme<br />
designed by 2020. There can be found neither<br />
a speedway road nor a highway in Bratislava.<br />
In compliance with the plan, city bypass is<br />
supposed to be launched in the construction<br />
as of 2013 and to be completed in 2019. Most<br />
probably, it seems to be not realistic anymore.<br />
What for are the projects then? Entering the<br />
EU, Vienna managed to be given an option<br />
to withdraw and spend the funds out of the<br />
aid for seven years in the interim. Prague and<br />
Budapest may also count on the special EU<br />
funds. Slovakia put it the other way, in my<br />
opinion not favourable to Slovakia, and we<br />
gained just the funds designed for liquidation<br />
of Bohunice’s nuclear power plant. This is the<br />
case when the then government was unable<br />
to help the said region.<br />
■■ You’ve got a lot of counterparts abroad.<br />
Which of their experience is the most inspiring<br />
to you?<br />
There are more than fifteen of the<br />
counterparts including metropolitan<br />
regions; the cooperation has been<br />
established in a targeted way. The Duchy of<br />
Masovia (Polish: Mazowsze; województwo<br />
mazowieckie/ the Masovian Voivodship,<br />
created in 1997 as one of sixteen<br />
administrative regions of Poland), for<br />
instance, is the case. We have been inspired<br />
by the South Moravian region a lot when<br />
designing the draft integrated transport.<br />
And it works well. The Central Bohemian<br />
region served us as a model how to take care<br />
of elderly people. In Hungary and Austria,<br />
tourism drew our attention, especially the<br />
aspect how it had been organized. And<br />
vice versa, some regions gain valuable<br />
experience from Slovakia. Our cooperation<br />
is really getting very intense; in tourism<br />
there is a great number of examples and<br />
interwoven interlinks indeed.<br />
■■ Did you turn to be an exporter of useful<br />
experience to your counterparts?<br />
Absolutely. They got fascinated for our<br />
information system. We invested tens of<br />
millions Slovak crowns in it to the extent of<br />
a huge project implemented; geographical<br />
information is functioning well and we are<br />
ready to put it on display at the CONECO<br />
fair. Our projects developed upon the<br />
knowledge-based economy have been selected<br />
appropriately, and being the only municipality<br />
self-administration district within Central and<br />
Eastern Europe we were given an option to<br />
manage the European operational programme<br />
Interact II. It is the first programme controlled<br />
from Bratislava and we have gained valuable<br />
experience of it so far.<br />
Excerpt from an Interview with<br />
Mayor of Malacky, Jozef Ondrejka<br />
In the Záhorie region, there were a few<br />
■■<br />
new enterprises and works established jointly<br />
with foreign owners.<br />
You’re right. However, the issue of<br />
employment-rate and sufficient amount<br />
72 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Summary<br />
of job opportunities in the town and its<br />
vicinity keeps us worried further. I am<br />
glad to say that we were able to comply<br />
with requirements for preparation of<br />
an industrial park in the town which<br />
is entirely ready to meet the investors.<br />
Building permits requested for assembling<br />
halls have been issued, so the construction<br />
may start.<br />
■■ In the past you implemented a number<br />
of investment plans; you use the euro funds<br />
to the full extent efficiently; you revitalized<br />
relaxation spots, you reconstructed a synagogue.<br />
Obviously, stage-designed reconstruction<br />
of the Malacky Castle Park situated<br />
on the twenty-five hectare area, which<br />
most probably all citizens of Malacky are<br />
really proud of, turned to be the utmost<br />
demanding task of all at present. It is really<br />
a very spectacular area being used and<br />
enjoyed quite often. We have purchased<br />
the Pálffy monastery, the most significant<br />
historical monument in the town,<br />
and for the time being, we are processing<br />
the project documentation designed<br />
from the viewpoints of its financing, reconstruction<br />
and further use. Further, let<br />
me mention the implementation of the<br />
twenty-seven holes golf course. The intended<br />
plan has got both supporters and<br />
those who refused it; however, it backs up<br />
entirely the structure of the offered bid<br />
within the scope of our business plans<br />
designed in reference to foreseen development<br />
in tourism prospectively. Once<br />
we count all the implemented investment<br />
events supported by the euro funds, the<br />
value of municipality property expressed<br />
in procurement/ purchase prices has got<br />
augmented by twenty-six per cent over<br />
the two last years, i.e., by approximately<br />
twelve million euro.<br />
■■ Malacky’s municipality district has developed<br />
the environment protection programme.<br />
Selected waste management occurred to be<br />
a success here. Current economic standing,<br />
however, made the self-administration representatives<br />
bothered.<br />
We can’t afford to neglect some issues<br />
and the issue of environment is the case.<br />
We are building an enterprise for waste<br />
selection which will serve to a region in its<br />
entirety.<br />
Excerpt from an Interview with<br />
Mayor of Pezinok, Oliver Solga<br />
■■ Wine-growing town Pezinok has been<br />
making every endeavour for ages to make<br />
presentations at tourism fairs. How do you<br />
attract tourists and make them come and see<br />
the town?<br />
Annually, we participate in domestic<br />
fair of tourism Slovakiatour jointly with<br />
our foreign counterpart towns. We also<br />
took part in similar tourism events held<br />
in Prague and Brno this year. Slovak<br />
culture, viticulture and wine production<br />
have been presented by us in Slovak<br />
institutes abroad and within the frame<br />
of various cultural and societal events<br />
held in twin-towns. We are happy to say<br />
that fundamental information about<br />
Pezinok occurred to be well-embedded<br />
in minds of those who are fond of the<br />
wine-growing town, and further detailed<br />
information about precise deadlines, time<br />
schedules, offers and invitations to attend<br />
the events is communicated between us<br />
accordingly. We have already reached the<br />
point when we have to organize a highly<br />
popular gastronomic international contest<br />
Fyzulnačka in making beans soup as a<br />
separate event held several times, and not<br />
as part of vintage, due to high attendance<br />
rate. Our goal is to prefer quality standard<br />
to quantity. It is really our wish to produce<br />
an ambiance and to make visitors enjoying<br />
their leisure and spot. On top of that we<br />
would like to focus on versatile events and<br />
catchy happenings arranged for whole<br />
families in entirety, not tailored for men<br />
only who taste and consume wine over<br />
the Open Wine Cellars Days so their wives<br />
turn to be, willy-nilly, crowd stuntmen and<br />
taxi-drivers of their tipsy husbands.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
■■ Pezinok is a district town, a centre of the<br />
Small Carpathian region. It is deemed to turn<br />
to provide other smaller towns and communities<br />
district-wide with its services. Does it<br />
sound reasonably?<br />
Pezinok is implementing services and<br />
performing functions for surrounding<br />
communities to a certain extent. The<br />
scope is covering education, trade and<br />
services, culture, tourism, viticulture and<br />
wine production. Low unemploymentrate<br />
is given not only by solid economic<br />
environment and close vicinity of the<br />
City of Bratislava, but also by beaver-like<br />
diligence at work proved by historical and<br />
common evidence. Citizens of the town<br />
and the region were always used to have<br />
two professions, if not dual occupation<br />
over the history. Realizing the fact that<br />
they were artisans, craftsmen or clerks<br />
and officers, everybody of them had<br />
also vineyards where they worked hard<br />
and supported their family budgets and<br />
standard of living. Therefore, hard work<br />
and entrepreneurial spirit are typical<br />
features of citizens of the region.<br />
Excerpt from an Interview with<br />
Mayor of Senec, Karol Kvál<br />
■■ Which business activities do you maintain?<br />
How do you want to attract the investors?<br />
In Senec, there are diverse businessmen<br />
running their businesses represented<br />
in any field. But as far as a businessman<br />
approaches the authorities with the aim to<br />
introduce a business plan for a profession<br />
not currently represented in the town, let’s<br />
say “shoe-maker”, he will be asked to pay<br />
just minimum rental fee in our premises<br />
contrarily to a businessman who would<br />
like to open and run restaurants which<br />
there are plenty of them in Senec. Investors<br />
are usually being lured in the logistical<br />
centre by the lands provided already with<br />
engineering networks and infrastructure<br />
for business development.<br />
Under what stage does the construction of<br />
■■<br />
logistical centre exist at present which is to<br />
be erected along with highway leading from<br />
Senec to Pezinok?<br />
Marec 2009<br />
73
Summary<br />
For the time being, forty per cent has<br />
been already executed; unfortunately, I<br />
can’t provide you with information about<br />
the precise deadline for completion of<br />
the work. Actually, all the foreseen lands<br />
are already in the logistical centre in the<br />
hands of investors; it is up to them at<br />
what pace they intend to proceed after<br />
all. Assumptions say that there will be<br />
more than 300 new companies on the<br />
territory.<br />
■■ Period of time before 2013 is deemed to<br />
be a great challenging opportunity to spend<br />
the euro funds in order to balance some huge<br />
deficits of the past, primarily in socio-sphere,<br />
technologies and transport infrastructure,<br />
standard human resources and municipal environment.<br />
How may the euro funds help the<br />
town of Senec or the district in its entirety?<br />
Recently, we succeeded to acquire 220<br />
million Slovak crowns out of the European<br />
Union structural funds. The funds we have<br />
been allocated, are designed to be spent<br />
on the three projects related to elimination<br />
of sediments in the Sunny Lakes (Slnečné<br />
jazerá, Senec), revitalization of the<br />
square and reconstruction and additional<br />
penthouse construction of the convention<br />
centre. For the time being, we have been<br />
applying for the contribution to cover the<br />
two projects which might be of a success.<br />
And we are preparing some others.<br />
However, Bratislava’s municipality selfadministration<br />
district is quite limited to<br />
be assigned an option to spend the euro<br />
funds as its GDP is exceeding Slovakia’s<br />
average.<br />
Excerpt from an Interview with the<br />
Economy Minister of the Slovak Republic,<br />
Ľubomír Jahnátek<br />
■■ What anti-crisis measures may help the<br />
revitalization of economy the most in your<br />
opinion? Might they have an influence on the<br />
crisis?<br />
The most efficient measures will turn<br />
to be those which are targeted to the<br />
increased domestic consumption and<br />
concurrently are the basis for a prospective<br />
development in future. I would like to<br />
point out the accelerated expenditure<br />
of the funds out of the structural funds,<br />
supporting programmes focused on the<br />
increased economical management in<br />
energies in manufacture and in operating<br />
the buildings and aimed at the more<br />
efficient use of renewable resources within<br />
the energies output. Softened conditions<br />
for providing the investment aid may<br />
have a positive influence on creating the<br />
openings I think.<br />
Certain expectations might be met<br />
within the project of recreational vouchers,<br />
or car-scrapping bonus. Further, I would<br />
like to highlight an importance of the<br />
public-private partnership projects and<br />
any measures which might facilitate small<br />
businessmen to run their businesses.<br />
However, it is difficult to foresee whether<br />
the said measures will really mitigate an<br />
impact of the crisis Slovakia-wide; the<br />
situation is changing overnight.<br />
■■ The then government and the ruling Government<br />
provided mainly the foreign businessmen<br />
with the funds in the form of investment<br />
stimuli. Have they been foreseen to be<br />
stipulated in the contracts on purpose and<br />
applicable to the crisis situation, or, did they<br />
occur to be just the “easy-going” contracts<br />
compliable with sunny weather only?<br />
Contracts entered by and between us and<br />
the investors have been made on the basis<br />
ex post principle, i.e., the investors may<br />
acquire real funds from the state after they<br />
comply with requirements and conditions<br />
enacted contractually only. Investors are<br />
obliged to report to the provider constantly<br />
about the continuous investment reports<br />
covering the expenditure of subsidies<br />
per current year, attached with a final<br />
investment report summarizing the actually<br />
spent justified costs and expenditure of<br />
state aid during the whole period of the<br />
existence of the project in its entirety. The<br />
costs have to be spent on such property<br />
which is used exclusively by the recipient<br />
in the location of the investment project.<br />
■■ You’ve softened the conditions requested<br />
for further provision of investment stimuli.<br />
How do the investors respond to the offered<br />
stimuli to be provided? Are they really keen<br />
on? Are they going to apply the stimuli?<br />
The Parliament has already adopted<br />
an amendment to the law on investment<br />
aid. New alteration will enable to acquire<br />
investment aid under lower investment<br />
for procurement of long-term tangible and<br />
intangible property. Limit for procurement<br />
of new manufacturing equipment<br />
and technology has been also lowered<br />
remarkably. The said changes may enable<br />
to back up even less demanding investment<br />
projects where labour force is the decisive<br />
factor. The changes are of temporary<br />
character and have been designed for a<br />
period of time from 1st April 2009 up to<br />
31st December 2010.<br />
<br />
English-written by © Mária Vrabcová<br />
OBJEDNÁVKA<br />
na predplatné časopisu<br />
<strong>EUROREPORT</strong> <strong>plus</strong> na rok 2009<br />
11 výtlačkov – letné dvojčíslo<br />
Cena vrátane DPH a poštovného:<br />
32,03 EUR / 965,- Sk<br />
V prípade, že ste predplatiteľom žiadame<br />
o potvrdenie objednávky na rok 2009.<br />
V prípade, že naďalej nemáte záujem odoberať<br />
časopis, oznámte nám túto skutočnosť<br />
telefonicky na tel.: 02/4444 11 48-50<br />
alebo faxom: 02/4444 11 53<br />
Adresa na zasielanie písomných objednávok:<br />
<strong>EUROREPORT</strong> <strong>plus</strong>, s.r.o.,<br />
Račianska 66, 831 02 Bratislava<br />
Meno a priezvisko (firma):<br />
IČO/IČ DPH:<br />
Adresa:<br />
Tel./Fax:<br />
Adresa na zasielanie časopisu:<br />
Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty.<br />
Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného<br />
tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk<br />
Pečiatka a podpis:<br />
74 Marec 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
SLOVAK RETAIL SUMMIT<br />
INTRACO 2009<br />
13. ročník medzinárodnej konferencie o obchode a marketingu<br />
20. - 21. 4. 2009, hotel Holiday Inn, Bratislava<br />
Obchod a ekonomika v priamom prenose!<br />
Neviditeľná ruka trhu a regulačná štátu – pôjdu ruka v ruke?<br />
Aké nástroje použije štát na dosiahnutie cieľov hospodárskej<br />
politiky a aký dopad to bude mať na maloobchod?<br />
Ako sa prejaví ekonomická recesia v maloobchode a aké sú<br />
podľa lídrov CEO spoločností možnosti a východiská z nej<br />
Budúcnosť a trendy v obchode<br />
Príklady úspešných riešení<br />
Aktuálny program na www.intraco.sk<br />
Záštita:<br />
Ministerstvo<br />
hospodárstva SR<br />
Organizátori:<br />
Gold partner:<br />
Generálny partner:<br />
Hlavní partneri:<br />
Mobility partner:<br />
Hlavný mediálny partner:<br />
Partneri:<br />
KPMG SLOVENSKO<br />
NAY Elektrodom<br />
ZSE Energia<br />
NATUR-PACK<br />
Spoluorganizátori:<br />
Mediálni partneri:<br />
INCOMA Slovakia, s.r.o., Mišíkova 10, 811 06 Bratislava, tel.: 02/54418969, fax: 02/54418231, e-mail: info@incoma.sk, www.incoma.sk, www.intraco.sk
VYLEPŠILI SME<br />
DOKONALOSŤ<br />
Nová ŠkodaOctavia<br />
230 000 KRÁT<br />
SME VYSKÚŠALI OTVÁRANIE A ZATVÁRANIE DVERÍ,<br />
ABY SA 5 CESTUJÚCICH CÍTILO BEZPEČNE<br />
Ilustračné foto<br />
Podarilo sa nám vylepšiť vozidlo, ktoré ľudia považujú za dokonalé. Predstavujeme vám novú Škodu Octavia. Nový exteriér<br />
a interiér dávajú vozidlu svieži vzhľad, zatiaľ čo technologické novinky zlepšujú pohodlie, bezpečnosť a spoľahlivosť. Napríklad novo<br />
navrhnuté predné xenónové svetlomety s otáčavým modulom zvyšujú viditeľnosť v zákrutách. Poteší vás určite aj automatická<br />
7-rýchlostná DSG prevodovka a nový 1.4 TSI/90 kW benzínový motor s priaznivou spotrebou a nízkymi emisiami. Novú Škodu Octavia<br />
si môžete užiť aj s inteligentným pohonom 4x4 využívajúcim spojku Haldex 4. generácie. Vychutnajte si testovaciu jazdu a získajte viac<br />
informácií u predajcu značky Škoda alebo na www.skoda-auto.sk.<br />
ŠkodaOctavia od 13 579 4 / 409 080,95 Sk<br />
vrátane ABS, ESP, 6 x airbag, klimatizácie a ďalšej výbavy<br />
Konverzný kurz: 1 2 = 30,1260 Sk<br />
Kombinovaná spotreba a emisie CO 2 automobilov Octavia III: 4,90-7,90 l/100 km, 130-180 g/km.<br />
www.skoda-auto.sk
Change language