Otvoriť - EUROREPORT plus

vyškoliť a vychovať. Lebo treba vypracovať aj
komunikačnú stratégiu o energetike, a to ako
jednu z najdôležitejších infraštruktúrnych
súčastí akéhokoľvek, teda aj nášho štátu. Bez
elektrickej energie nebude fungovať nič.
■■ Čo teda prioritne chýba jestvujúcej stratégii
energetickej bezpečnosti?
V prvom rade jej chýba členenie na jednotlivé
odvetvia. Čiže elektroenergetika
a príslušný mix na jej zabezpečenie cez dodávateľskú
a vzdelávaciu infraštruktúru, teplotechnika
z toho istého pohľadu a prepracovaná
stať, ktorá by sa venovala jadrovým
elektrárňam. Materiál, ktorý má niekoľko sto
strán, sa o nich zmieňuje vari dvadsiatimi vetami.
Je to teda úplne nespracovaná oblasť.
■■ Nestačí, čo sa už pertraktovalo aj na verejnosti,
že sa dostavajú tretí a štvrtý
440 - megawattový blok mochovskej atómky
a že v Bohuniciach pribudne tisícka?
Tak či onak, takáto stať v energetickej koncepcii
chýba, čo isteže vyvoláva pochybnosti
u odborníkov, ako aj u laikov.
■■ Prečo ste sa neozvali?
Akoby nie, veď pred rokom a pol som
k energetickej koncepcii dal rozsiahle písomné
pripomienky.
■■ A ohlas?
Žiadny.
■■ Je ešte niečo, čo by podľa vás energetická
koncepcia mala obsahovať?
Určite to, ako energeticky využiť prírodný
a pôdohospodársky potenciál, bioplyn a
odpad nevynímajúc. Treba sa hlbšie venovať
aj využitiu geotermálnej energie, ktorá
potrebuje pomoc štátu v podobe garancií a
finančných rozvojových schém. Štát by mal
jasne deklarovať, že má záujem a chce, aby
sa s geotermálnou energiou seriózne pracovalo.
Veď by vo veľkých aglomeráciách mohla
priniesť žiadaný dvojaký efekt, čiže výrobu
elektriny aj tepla.
■■ A čo solárna a veterná energia?
Inventúru treba urobiť aj pri využití solárneho
a veterného potenciálu. No treba brať
do úvahy, že napríklad veterná energia na
rozdiel od mnohých iných technológií je závislá
od ľubovôle počasia. Ide teda o veľmi
nespoľahlivý zdroj.
■■ Čiže dôraz treba klásť najmä na klasické
zdroje.
Aj na klasické zdroje, ktoré sú ovládané
tými, čo ich inštalovali – ľuďmi. Ľudia predsa
presne vedia, kedy a koľko potrebujeme
energie.
■■ Ak už sme pri zdrojoch, vari treba povedať,
že ste sa energetickým potenciálom a jeho
využitím zaoberali ako riaditeľ bohunickej
atómky a neskôr ako generálny riaditeľ Slovenských
elektrární. V oboch prípadoch ste
boli úzko spätý s ruskými typmi atómových
Foto: archív
elektrární VVR 440. Jednu ste prevádzkovali,
druhú, čo sa týka prvého bloku mochovskej
atómky, ste pred desiatimi rokmi úspešne
spustili do prevádzky. Okolo elektrární typu
VVR bolo a je stále veľa dohadov, či spĺňajú
európske technické a bezpečnostné parametre
a či sa ruský kontajment s barbotážnym
systémom vyrovná západoeurópskemu. Aký
je váš názor?
Treba si uvedomiť, že všetky typy atómových
elektrární, či už ruské, alebo západoeurópske,
americké či japonské, majú z hľadiska
jadrovej fyziky a teplotechniky veľmi veľa
spoločného, hoci sa odlišujú konštrukčne,
bezpečnostnou filozofiou a elektronickým
inštrumentáriom. Posudzovanie jadrových
elektrární podľa jednotlivých parametrov je
však veľmi odborná práca a v limitovanom
rozhovore na to nie je ani dostatok miesta,
ani času. Preto nechcem zabiehať do detailov.
Z hľadiska primárneho uvoľňovania jadrovej
energie by sa však dalo povedať, že sú
tie elektrárne identické. No, isteže, odlišujú
sa v technických a konštrukčných parametroch.
Ibaže, obrazne povedané, aj keď na kopec
liezli rôznymi cestami, všetky sa napokon
dostali na vrchol. Čiže z hľadiska konečného
efektu v oblasti bezpečnosti a spoľahlivosti
prevádzky, ekonomiky alebo fyziky,
všetky súčasné atómové elektrárne dosahujú
zrovnateľnú úroveň. Veľmi dôležitá je však
prevádzková kultúra. Aj z tohto pohľadu môžem
povedať, že ruské atómové elektrárne sú
úplne zrovnateľné s najmodernejšími elektrárňami
vo svete.
■■ Až na bohunickú „véjednotku“, ktorej oba
bloky museli byť odstavené, lebo bezpečnostne
nevyhovovali...
Poviem iba toľko, že aj naše tridsaťročné
bloky na „véjednotke“ sa v oblasti bezpečnosti
každoročne umiestňovali vždy v prvej polovici
takmer päťsto prevádzkovaných blokov
na svete. Čo viac ešte možno povedať? Vari iba
toľko, že elektrárne typu VVR, a to vrátane
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
„véjednotky“, sú veľmi kvalitné tak z hľadiska
bezpečnostnej filozofie, ako aj z pohľadu konštrukčného.
A že slovenský prevádzkovateľ,
Slovenské elektrárne, je prevádzkovateľ s vysokou
prevádzkovou kultúrou.
■■ No Slovenské elektrárne, tie sú dnes predovšetkým
– Enel. Čiže taliansky investor
a majiteľ, ktorý môže mať príklon skôr k západnej
technológii.
Pokiaľ viem, v Enele ide v prípade Slovenských
elektrární o jedinú živú skúsenosť
s prevádzkovaním jadrových elektrární z posledných
rokov, a verím, že skúsenosť pozitívna.
Iste aj preto Enel potvrdil stotožnenie
sa s vysokou úrovňou bezpečnosti a akceptovateľnosti
ruských blokov, ktorá dovolila
zvýšiť výkon mochovských blokov o 7,5 percenta.
Ak by majiteľ mal výhrady, určite by
nešiel do akcie, ktorá by pri zvyšovaní nominálneho
výkonu bola riziková.
■■ Čiže dostavba 3. a 4. bloku mochovskej
atómky – ruská technológia. Aj ruské energonosiče.
Ale čo bohunická tisícka?
Myslím, že Mochovce treba dobudovať
tak, ako sú rozostavané, a to s využitím všetkého
pozitívneho, čo za prevádzkou týchto
blokov je. Samozrejme, že výber technológie
pre bohunickú tisícku môže byť a je
otvorený. No ja dlhé roky hovorím, že partnerstvo
s Ruskou federáciou je mimoriadne
dôležitá otázka a že toto partnerstvo treba
posilňovať. Ruská federácia totiž nie je iba
zásobárňou primárnych energonosičov, ale
aj nositeľkou unikátnych vedomostí a špičkových
služieb pre oblasť jadrovej energetiky.
A čo sa týka bohunickej atómky, už pred
dvadsiatimi rokmi sa uvažovalo o tisícmegawattovom
bloku, samozrejme, ruskej proveniencie,
no a teraz sa na túto myšlienku
nadviazalo. Osobne si viem predstaviť takýto
ruský blok, ale viem si predstaviť aj akýkoľvek
iný, napríklad moderný tisícmegawattový
európsky blok typu EPR.
Marec 2009
49