10 JLF UK v Martine, <strong>2011</strong>
<strong>Nové</strong> <strong>trendy</strong> <strong>vo</strong> <strong>farmakoterapii</strong> <strong>II</strong>. Ovplyvnenie kašľového reflexu rastlinnými polysacharidmi izolovanými z Adhatoda vasica v in vi<strong>vo</strong> podmienkach Dana Flešková, Gabriela Nosáľová, Binalendu Ray, Sinha Sharmistha, Saha Sudipta, Ľudovít Jureček Ústav farmakológie, <strong>Jesseniova</strong> <strong>lekárska</strong> fakulta UK, Martin *Natural products laboratory, Department of chemistry, The University of Burdwan, India e-mail: d.fleskova@yahoo.co.uk Ú<strong>vo</strong>d Z fyziologického hľadiska radíme kašeľ k jednému z najvýznamnejších obranných respiračných reflexov podieľajúcich sa na očiste dýchacích ciest od hlienu, nadmernej sekrécie a cudzích telies. Rovnako je bežným preja<strong>vo</strong>m mnohých respiračných i nerespiračných ochorení *1+. Chovanová *2+ považuje kašeľ za komplikovaný a doposiaľ nie celkom objasnený reflex. Je výsledkom dráždenia receptorov kašľa nachádzajúcich sa v horných a dolných dýchacích cestách, <strong>vo</strong> <strong>vo</strong>nkajšom zvuko<strong>vo</strong>de (aferentné zakončenia blúdivého nervu), v pažeráku, perikarde a pohrudnici. Aferentné impulzy sa dostávajú cez n. vagus, n. trigeminus, glossofaryngeálny a frenický nerv do oblastí centrálneho ner<strong>vo</strong>vého systému, ktoré sa podieľajú na regulácii kašľového reflexu. Očistná funkcia kašľa je nesporná, no i napriek tomu je sprie<strong>vo</strong>dným symptómom ochorení rôznej etiológie. V prípade dlhotrvajúceho, úporného kašľa, vysiľujúceho organizmus postihnutého, alebo dokonca obmedzujúceho ho v každodenných činnostiach, prestáva kašeľ plniť s<strong>vo</strong>ju fyziologickú funkciu a stáva sa pre pacienta záťažou. Patologický kašeľ vyžaduje pozornosť klinických pracovníkov a rovnako zaujíma popredné miesta v experimentálnych výskumoch. Neustále možno sledovať neutíchajúcu snahu vedeckovýskumných pracovníkov nájsť tzv. „ideálne“ antitusikum [3]. Príčinou vzniku kašľa nie je len prienik škodlivých látok do organizmu a environmentálne znečistenie *4+, ale veľmi často sprevádza množst<strong>vo</strong> respiračných i nerespiračných ochorení, akými sú astma bronchiale, gastroezofageálny reflux a rhinosinusitída so zatekaním do nosohltanu *5,6]. S nejasnou etiológiou je u pneumológa pre kašeľ vyšetrených 10–38% ambulantných pacientov *7+. Na význam kašľa v klinickej medicíne poukazuje i množst<strong>vo</strong> guidelinov, vyt<strong>vo</strong>rených poprednými odborníkmi v tejto oblasti [8-10+. Sezónne nachladnutie je u bežnej populácie najčastejší zdra<strong>vo</strong>tný problém, ktorý je takmer vždy sprevádzaný akútnym kašľom s trvaním menej ako tri týždne. Pacienti s takýmto typom kašľa končia najčastejšie u lekára prvého kontaktu. Pacienti odosielaní s chronickým kašľom neznámej etiológie v trvaní viac ako tri týždne často vyhľadávajú pomoc odborníka – pneumológa, menej často alergológa *11,12+. V tabuľke 1 sú následne uvedené najčastejšie príčiny chronického kašľa pacientov navštevujúcich špeciálne kliniky *4,13+. Z farmakologického hľadiska možno kašeľ moderovať účinnými kašľovými supresanciami, a to buď na centrálnej alebo periférnej úrovni, po prípade ovplyvňovať fyzikálnochemické vlastnosti hlienu protusikami alebo expektoranciami napomáhajúcimi vykašliavanie. Pre nás zostáva zaujímavý fakt, že substanciami možno ovplyvniť akúkoľvek časť reflexného oblúka kašľa. Spôsob, akým tieto substancie účinkujú, je predmetom mnohých štúdií. Nesporným faktom však zostáva, že tieto liečivá zo sebou prinášajú množst<strong>vo</strong> nežiaducich účinkov v podobe depresie respiračného centra, útlmu funkcií cílií respiračného epitelu, zníženia bronchiálnej sekrécie, zvýšenia viskozity a elasticity spúta a zhoršenia expektorácie, či prejavu obstipácie. A za rovnako dôležité vedľajšie účinky pri dlhodobom užívaní pokladáme i vznik liekovej závislosti *14+. Kašeľ zostáva aj v súčasnosti nevyriešeným medicínskym problémom. Napriek tomu, že centrálne účinkujúce opioidy zostali pr<strong>vo</strong>u <strong>vo</strong>ľbou antitusickej liečby po desaťročia, tieto liečivá majú množst<strong>vo</strong> nežiaducich vedľajších účinkov. V posledných rokoch výsledky výskumu obohatili paletu látok ovplyvňujúcich 11