Nové trendy vo farmakoterapii II. (2011) - Jesseniova lekárska ...
Nové trendy vo farmakoterapii II. (2011) - Jesseniova lekárska ...
Nové trendy vo farmakoterapii II. (2011) - Jesseniova lekárska ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
JLF UK v Martine, <strong>2011</strong><br />
Ovplyvnenie respiračných nežiaducich účinkov inhibítorov ACE simultánnym<br />
podávaním s blokátormi kalciových kanálov typu L.<br />
Soňa Fraňová, Martina Šutovská, Darina Pavelčíková, Marta Jošková,<br />
Vladimíra Sadloňová, Gabriela Nosáľová<br />
Ústav farmakológie, <strong>Jesseniova</strong> <strong>lekárska</strong> fakulta UK, Martin<br />
e-mail: franova@jfmed.uniba.sk<br />
Inhibítory angiotenzín konvertujúceho<br />
enzýmu (ACE) patria v súčasnosti k liekom<br />
prvej <strong>vo</strong>ľby v terapii chronického zlyhania<br />
srdca a hypertenzie. Opodstatnenie ich širokého<br />
klinického uplatnenia je spojené s minimálnym<br />
výskytom nežiaducich účinkov na<br />
centrálny ner<strong>vo</strong>vý systém, kardiálne funkcie,<br />
metabolizmus lipidov, glukózy a kyseliny močovej<br />
(Adam a spol., 2009; Saha 2007).<br />
Aj keď majú ACE-inhibítory pomerne<br />
nízky výskyt nežiaducich účinkov, najfrekventovanejším<br />
je negatívne ovplyvnenie respiračného<br />
systému s výskytom suchého dráždivého<br />
kašľa, dyspnoe a sypotu. Z respiračných<br />
nežiaducich účinkov sa najčastejšie vyskytuje<br />
suchý dráždivý kašeľ s incidenciou výskytu až<br />
30% (Nichols and Gilchrist, 2005). Kašeľ vy<strong>vo</strong>laný<br />
dlhodobým podávaním látok zo skupiny<br />
ACE inhibítorov spadá do skupiny suchého<br />
neproduktívneho kašľa, často sa zhoršujúceho<br />
v noci. Kašeľ sa môže objaviť po niekoľkých<br />
dňoch, ale aj mesiacoch liečby. Po vysadení<br />
inhibítora ACE sa stráca v priebehu niekoľkých<br />
dní. Neexistuje presný diagnostický pr<strong>vo</strong>k,<br />
ktorým by sa dal odlíšiť kašeľ vy<strong>vo</strong>laný podávaním<br />
ACE inhibítorov od bežného kašľa vy<strong>vo</strong>laného<br />
napr. vírusovým ochorením. Jediným<br />
riešením na rozpoznanie príčiny kašľa počas<br />
podávanie ACE inhibítorov je vysadenie uvedeného<br />
typu liečiva (Lee a spol., 2010). Dôkazom<br />
toho, že kašeľ bol vy<strong>vo</strong>laný podávaním<br />
ACE inhibítora je fakt, že vymizne po prerušení<br />
liečby v priebehu niekoľkých dní. Výskyt kašľa<br />
následkom terapie inhibítormi ACE je nezávislý<br />
od typu základného ochorenia, akým môže<br />
byť esenciálna, renovaskulárna hypertenzia,<br />
alebo chronické zlyhanie srdca. Je zaujímavé,<br />
že kašeľ sa častejšie vyskytuje u žien a nefajčiarov.<br />
Dyspnoe a sypot predstavujú len 1/10<br />
výskytu kašľa. Zvýšenie bronchiálnej reaktivity<br />
následkom podania ACE-inhibítorov je nebezpečným<br />
ja<strong>vo</strong>m najmä u pacientov s bronchiálnou<br />
astmou, u ktorých zvýšenie bronchokonstrikčnej<br />
aktivity hladkého svalu môže vyústiť<br />
do bronchospazmu, alebo do potenciácie kašľového<br />
reflexu (Fraňová a Nosáľová, 1999;<br />
Kostis a spol., 2005).<br />
Príčinou nežiaducich účinkov po ACEinhibítoroch<br />
je inhibícia angiotenzín konvertázy.<br />
Pričom mechanizmus negatívneho ovplyvnenia<br />
dýchacieho systému ACE-inhibítormi je<br />
nezávislý od inhibície renín - angiotenzínového<br />
komplexu. Dôkazom toho je fakt, že podanie<br />
selektívnych antagonistov angiotenzínových<br />
AT<strong>II</strong> receptorov, losartanu a valsartanu,<br />
pri terapii hypertenzie, nevy<strong>vo</strong>láva podobné<br />
respiračné nežiaduce účinky (Adams a spol.,<br />
2009).<br />
Väčšina literárnych údajov spája negatívne<br />
ovplyvnenie dýchacieho systému inhibítormi<br />
ACE s ovplyvnením kinín - kallikreínového<br />
systému, s následnou kumuláciou bradykinínu<br />
a substancie P v dýchacích cestách.<br />
Zistilo sa, že kumulácia bradykinínu a<br />
substancie P, ako následok liečby ACEinhibítormi<br />
môže vy<strong>vo</strong>lať zmeny v obranných<br />
reflexoch dýchacích ciest, z ktorých najvýznamnejšie<br />
sú kašeľ a bronchokonstrikcia.<br />
Zvýšenie hladín bradykinínu v dýchacích cestách<br />
súvisí aj s výskytom angioneurotického<br />
edému počas liečby inhibítormi ACE.<br />
Klinické a experimentálne štúdie zaoberajúce<br />
sa terapiou inhibítormi ACE sa<br />
orientujú na manažment kašľa vy<strong>vo</strong>laného<br />
podávaním uvedenej skupiny látok. Pri výbere<br />
látok schopných minimalizovať, alebo úplne<br />
odstrániť nežiaduce účinky inhibítorov ACE v<br />
respiračnom trakte je nutné vychádzať z podrobného<br />
poznania patomechanizmu ich vzniku.<br />
Základnou podmienkou eliminácie kašľa<br />
farmakologickým zásahom je taktiež zachova-<br />
16