Nové trendy vo farmakoterapii II. (2011) - Jesseniova lekárska ...

More documents

Recommendations

Info

$(Tabu\276ky_VV\212_2007- JLF UK v Martine.xls) - Jesseniova ...$

JLF UK v Martine, 2011 Predhovor Farmakológia je vedná disciplína, ktorej názov je zložený z dvoch gréckych slov “pharmakon", čo znamená liek alebo medicína, a "logos", pravda o niečom alebo racionálna diskusia. Diskusia o liekoch, zdrojoch liekov, chemických vlastnostiach, toxických účinkoch, biologických efektoch a o terapeutickom použití liečiv je predmetom záujmu už od čias dávnych civilizácií. Súčasná farmakológia je dynamickou vedou, ktorá skúma účinky liekov na biologické systémy, integruje vedomosti z mnohých príbuzných vedeckých disciplín a šírka týchto vedomostí sa každoročne zvyšuje. Našou publikáciou sa snažíme prispieť malým dielom k rozšíreniu informácií v uvedenej oblasti a zároveň začať novú tradíciu prezentácie „Martinskej školy farmakológie“. doc. RNDr. Soňa Fraňová, PhD., mim. prof. 4
Nové trendy vo farmakoterapii II. Nové možnosti neinvazívneho monitorovania zápalu dýchacích ciest v laboratórnych podmienkach Martina Antošová, Anna Strapková Ústav farmakológie, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin e-mail: antosova@jfmed.uniba.sk V posledných dvoch desaťročiach zaznamenávame významný pokrok na úrovni laboratórneho i klinického respirologického výskumu. Aj napriek tomu, že väčšina prác sa opiera o štandardné experimentálne postupy, stále nachádzame množstvo inovácií, ktoré je možné rozvinúť či už smerom z experimentu do klinickej praxe alebo naopak. Jednou z týchto metodík je aj neinvazívne hodnotenie zápalu dýchacích ciest prostredníctvom stanovovania hladín vydychovaného oxidu dusnatého (NO). Táto metodika má čoraz širšie uplatnenie v klinickej praxi, ale jej využitie v experimente je zatiaľ len okrajové. Aj preto sme sa zamerali na vytvorenie modelu neinvazívneho monitorovania zápalu dýchacích ciest u malých laboratórnych zvierat pomocou štandardného klinického analyzátora NIOX® (Aerocrine, Sweden). Oxid dusnatý je veľmi reaktívna molekula, ktorá sa v organizme podieľa na regulácii množstva fyziologických i patologických procesov. Je tvorený z L-arginínu prostredníctvom NO-syntáz, ktoré v súčasnosti rozdeľujeme na konštitučné NO-syntázy (cNOS), induktívnu NO-syntázu (iNOS) a mitochondriálnu NOsyntázu (mtNOS). Predpokladá sa, že konštitučné NO-syntázy vytvárajú relatívne malé, stabilné množstvá NO, ktoré sa podieľajú prevažne na regulácii fyziologických procesov. Patologické efekty sú sprostredkované najmä vysokou hladinou NO produkovaného iNOS. Všetky NO-syntázy sú lokalizované aj v bunkách dýchacieho systému – v endoteli, epiteli, v bunkách hladkého svalu dýchacích ciest, v neurónoch neadrenergického necholinergického nervového systému a pod. Ich aktivita sa dá posúdiť buď priamo – sledovaním expresie alebo nepriamo – aplikáciou látok modulujúcich ich aktivitu a následným zaznamenávaním efektov na prietok, kontraktilitu, vznik a priebeh zápalu a pod. Ako je to však so sledovaním ich produktu – NO? Možnosti detekcie oxidu dusnatého K detekcii oxidu dusnatého boli a sú využívané viaceré metódy. Z tých najznámejších uvedieme napr. stanovenie nitritov a nitrátov v krvi a v moči pomocou fluorimetrických a kolorimetrických metód, elektrochemická detekcia s využitím cyklickej voltometrie alebo pulznej polarografie, plynová chromatografia, hmotnostná spektrofotometria, elektrónová paramagnetická rezonancia (EPR) s nitro a hemoglobínovými pascami a pod. *4, 8+. Každá z týchto metód má značné obmedzenia najmä pokiaľ ide o sledovanie NO v reálnom čase. Niektoré z nich nie sú napr. dostatočne citlivé a často vyžadujú komplexné a nákladné experimentálne zariadenia. Samotná detekcia NO je v niektorých prípadoch zložitá aj z dôvodu jeho relatívne malého množstva (nm/pm) a vysokej reaktivity hlavne v prítomnosti kyslíka. V poslednej dobe sa NO detekuje najmä pomocou chemiluminiscenčných reakcií *14+, alebo s využitím real-time detekcie pomocou mikroelektród resp. elektrochemických senzorov *18+. Kým v prvom prípade ide o využitie predovšetkým v klinickom výskume, elektrochemické detekcia pomocou mikrosenzorov poskytuje potrebné kvantitatívne údaje najmä v experimentálnom výskume. Detekcia NO vo vydychovanom vzduchu Už od prvej zmienky v roku 1991, kedy Gusstafson a spol. dokázali identifikovať oxid dusnatý vo vydychovanom vzduchu (eNO) laboratórnych zvierat a následne od roku 1993, kedy Alving a spol. popísali zvýšené hladiny NO vo vydychovanom vzduchu u pacientov s bronchiálnou astmou pretrváva snaha o: 5
Page 1 and 2: Nové trendy vo farmakoterapii II.
Page 3: Obsah Fraňová S. Predhovor 4 Anto
Page 55 and 56:
Nové trendy vo farmakoterapii II.
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71:
show all

Nové trendy vo farmakoterapii II. (2011) - Jesseniova lekárska ...

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?