Nové trendy vo farmakoterapii II. (2011) - Jesseniova lekárska ...
Nové trendy vo farmakoterapii II. (2011) - Jesseniova lekárska ...
Nové trendy vo farmakoterapii II. (2011) - Jesseniova lekárska ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
JLF UK v Martine, <strong>2011</strong><br />
kašľový reflex o novú skupinu tzv. neopioidných<br />
liečiv *15+. Do tejto skupiny patria aj veľmi<br />
sľubné rastlinné substancie, u ktorých sa<br />
predpokladá nižší výskyt nežiaducich účinkov.<br />
Za antitusický a expektoračný účinok rastlín sú<br />
zodpovedné rastlinné alkaloidy, fla<strong>vo</strong>noidy,<br />
saponíny, terpenoidy, polysacharidy a iné bioaktívne<br />
substancie, ktorých syntéza je v rastlinnom<br />
organizme od<strong>vo</strong>dená od spoločného<br />
základného prekurzora. Predmetom nášho<br />
záujmu, ako aj mnohých iných vedeckých pracovísk,<br />
sa stali rastlinné polysacharidy, predovšetkým<br />
vďaka ich fyzikálno-chemickým vlastnostiam<br />
a biologickej aktivite [16,17]. Rastlinné<br />
polysacharidy t<strong>vo</strong>ria na kontaktnom povrchu<br />
ochrannú vrstvu, ktorá znižuje dráždenie<br />
kašľových receptorov ako aj zakončení n.<br />
vagus, a tým dochádza k poklesu impulzov<br />
vy<strong>vo</strong>lávajúcich kašľový reflex *18+.<br />
Tab. 1 Diferenciálna diagnostika chronického kašľa ako ju uvádzajú kliniky špecializujúce sa na ochorenia respiračného traktu (modifikované<br />
podľa 4).<br />
Materiál a metódy<br />
V našom experimente sme použili<br />
zdravé bdelé morčatá – samce kmeňa Trik (n =<br />
6-8 v každej skupine), ktorých telesná hmotnosť<br />
bola v rozmedzí 200–350 g. Zvieratá pochádzali<br />
z akreditovaného chovu Ústavu experimentálnej<br />
farmakológie, SAV, Dobrá Voda.<br />
Experimentálny protokol bol schválený Etickou<br />
komisiou JLF UK v Martine. Pred realizovaním<br />
experimentu boli zvieratá niekoľko dní adaptované<br />
na podmienky centrálneho zverinca a<br />
na naše laboratórne podmienky. Bdelé zvieratá<br />
boli umiestnené do d<strong>vo</strong>jkomorového body<br />
pletyzmografu (Hugo Sachs Elektronik, typ<br />
855) pre malé laboratórne zvieratá, ktorý pozostával<br />
z d<strong>vo</strong>ch samostatných komôrok –<br />
nazálnej a torakálnej. Sledované látky boli<br />
zvieratám podávané perorálne v dávke 50<br />
mg/kg telesnej hmotnosti. Supresiu kašľa a<br />
špecifický odpor dýchacích ciest sme porovnávali<br />
s účinkom kodeínu („pozitívna“ kontrola)<br />
aplikovaného v dávke 10 mg/kg telesnej<br />
hmotnosti p.o. a s rozpúšťadlom – aqua pro<br />
injectione („negatívna“ kontrola) v dávke 2<br />
ml/kg telesnej hmotnosti.<br />
Kašľový reflex indukovaný chemickým stimulom<br />
Kašľový reflex sme vy<strong>vo</strong>lávali kyselinou<br />
citrónovu v koncentrácii 0,3 M. Zvieratá<br />
boli aerosólu vysta<strong>vo</strong>vané po dobu 3 min.<br />
Intenzitu kašľovej odpovede sme vyhodnotili<br />
ako celkový počet nárazov kašľa počas expozície<br />
parám kyseliny citrónovej. Náraz kašľa sme<br />
definovali ako náhle zvýšenie exspiračného<br />
prietoku vzduchu spojené s typickým kašľovým<br />
pohybom zvieraťa.<br />
Sledovanie reaktivity hladkých svalov respiračného<br />
systému v podmienkach in vi<strong>vo</strong>.<br />
Hodnotu špecifického odporu dýchacích<br />
ciest (RxV) sme vypočítali na základe časového<br />
posunu tlakových zmien medzi jednotlivými<br />
komôrkami pletyzmografu. Na základe<br />
tohto parametra sme hodnotili vý<strong>vo</strong>j reaktivity<br />
hladkého svalstva. Princíp merania spočíva v<br />
časo<strong>vo</strong>m posune, ktorý vzniká medzi zmenou<br />
tlaku v torakálnej komôrke, ktorá je spôsobená<br />
roztiahnutím hrudníka a v nazálnej komôrke.<br />
S nárastom bronchokonstrikcie sa zväčšuje<br />
aj časový posun a zvyšuje sa hodnota špecifického<br />
odporu dýchacích ciest.<br />
12