full text - Prešovská univerzita v Prešove

Zo života banskobystrických mešťanov v stredoveku
(samozrejme i hnuteľného) majetku tomu, komu uznal za vhodné, teda aj mešťanovi
inej ako nemeckej národnosti a cudzincovi – obchodníkovi, odberateľovi medenej alebo
striebornej rudy, ktorý mal na jeho ťažbe prvoradý záujem. Že tomu tak skutočne bolo,
vidíme z viacerých zápisov. 22 Vlastníkom nehnuteľnosti v meste sa teda mohol pokojne
stať i cudzinec. A opačne, zmienky o banskobystrických ťažiaroch nachádzame i v daňových
zoznamoch okolitých banských miest, z čoho vyplýva, že priamo v nich alebo
ich chotároch tiež disponovali istými majetkami (domami a baňami). Majetky v Banskej
Štiavnici mala rodina Karlovcov, medzi popredných kremnických mešťanov patrili
Crattzerovci, bane tu mali aj Goldnerovci. V Kremnici pravdepodobne žil banskobystrický
richtár a dlhoročný člen mestskej rady Peter Sartor a iní.
Slobodnú dispozíciu mešťanov so svojím majetkom malo pod dohľadom vedenie
mesta. Každá kúpnopredajná zmluva mala byť potvrdená mestskou pečaťou, aby tak bol
nový majiteľ uchránený od prípadných ťažkostí s nárokmi príbuzných alebo iných predchádzajúcich
majiteľov. 23 Okrem toho každá zmluva obsahovala mená svedkov, obvykle
členov mestskej rady, ktorí sa zúčastnili podpisovania listiny, aby v prípade potreby
mohli svedčiť. Rovnako sa podľa zachovaných záznamov postupovalo i pri zakladaní
nehnuteľnosti.
Kúpnopredajných a zálohovacích zmlúv sa nám z druhej polovice 14. a 15. storočia
zachovalo iba niekoľko. Viac sme o pôžičkách, kúpe a zálohe nehnuteľností informovaní
z útržkov najstaršej mestskej knihy, kam mestskí pisári každú takúto transakciu
zapísali.
V prípade záloh a dlžobných úpisov sa obvykle určoval spôsob, akým sa mal dlh
vyrovnať. Veriteľ mohol požadovať peniaze. 24 Splátky sa mohli realizovať formou dodávok
vyťaženej medi alebo striebra. 25 Dôležitou časťou dlžobného úpisu boli sankcie
postihujúce dlžníka v prípade omeškania alebo opomenutia jeho dlžobnej povinnosti. 26
22 Napríklad 25. júla 1391 boli založené všetky majetky ťažiara Ulmanna v hodnote 1214 zlatých
a [50 centnárov medi] Levočanovi Jánovi Teusewoltovi. Časť označená hranatými zátvorkami
sa nachádza iba u FÉJERPATAKY, Lászlo: c. d., s. 96
23 KACHELMANN, J.: Geschichte der ungarischen Bergstädte, II..., s. 181, BOLERÁZSKY,
Vojtech: Pôvod banskoštiavnického..., s. 133.
24 Napríklad obchodník Ján Teusewolt poskytol pôžičku 250 zlatých ťažiarovi Michalovi, Gotzelovmu
synovi na ťarchu jeho domu a aj, v prípade potreby, jeho ďalšieho majetku, ktorú mal
Michal splácať po častiach: 26 zlatých na Vianoce, 25 zlatých na Jakuba. V deň zápisu 18.
júla 1391 už Michal zaplatil 25 zlatých. MATULAY, Ctibor: Mesto..., s. 43, č. 107; FÉJERPA-
TAKY, Lászlo: c. d., s. 95.
25 Napríklad: Ťažiar Konrád Pumpan mal svojmu veriteľovi Petrovi Sartorovi splatiť dlh 854
zlatých prostredníctvom dodávok čiernej medi za 4 zlaté za cent alebo upravovaného striebra
za 8 zlatých za hrivnu. MATULAY, Ctibor: Mesto..., s. 45, č. 115; FÉJERPATAKY, Lászlo: c.
d., s. 94.
26 Napríklad: Istý bližšie neznámy banskobystrický mešťan mal byť v prípade nezaplatenia
sumy 52 zlatých Henrichovi Roetstokovi uväznený. MATULAY, Ctibor: Mesto..., s. 38, č. 85;
FÉJERPATAKY, Lászlo: c. d., s. 98.
13