full text - Prešovská univerzita v Prešove

„Aurea libertas fulvo non venditur auro“
Prekvapujúca podobnosť dvoch suplík uhorských účastníkov americkej revolúcie
Voľný slovenský preklad znie:
„Veľkomožný pane!
Zlatú slobodu nekúpiš za rýdze zlato.
Za dávnych čias bojovníci za slobodu si zaslúžili nazývať sa otcovia vlasti: Ja, ktorý
mám česť predložiť najúctivejšiemu zhromaždeniu toto písmo, som slobodným Poliakom.
Pôsobiaci vo vojsku jeho cisársko-kráľovskej a apoštolskej výsosti, rovnako tiež
kráľa pruského, poľského, ruského [novotatárskeho] a francúzskeho, nebol som iba vyučený,
ale pritom tiež od najnižšej vojenskej hodnosti povýšený, a to nie náhodou, ale
bojovníckou zdatnosťou, nie vďaka osudu, ale najsvedomitejšou službou povýšený. Vo
všetkých vojenských výpravách a krvavých nebezpečenstvách naučil som sa všetko, čo
je potrebné, aby sa regrúti cvičením a usilovnosťou zmenili na veteránov, ktorí by boli
schopní so zbraňami vyzbrojení odvrátiť nepriateľov a po mužsky v každom bojovom
stretnutí brániť najsladšiu vlasť. A preto som dobrovoľne a z vlastnej vôle, bez prostriedkov
a po neuveriteľných útrapách a prekážkach prišiel sem, aby som vo všetkých veľkých
nebezpečenstvách obetoval život za slobodu najúctivejšieho Spojeného zhromaždenia,
ako sa šľachetnému bojovníkovi patrí.
Končiac hovorím: po ničom viac netúžim, ako čo najrýchlejšie dať doklady mojej
vernosti a aby tam, kde to bude vyžadovať najvyššia bojová potreba, mohol som žiť
alebo umrieť.
Vašej Jasnosti a najúctivejšiemu zhromaždeniu najvernejší až do smrti
F. S. barón de Benyowszky, v. r.
podplukovník [L. C. = lieutenant-colonel?] poľskej konfederácie“ 25
Na zjavnú podobnosť oboch listov upozorňuje už úvodné latinské heslo Aurea Libertas
fulvo non venditur auro (Zlatú slobodu nekúpiš za rýdze zlato), nachádzajúce sa na
oboch suplikách. Dokonca sa daný výrok v oboch žiadostiach nachádza na tom istom
mieste – hneď za oslovením. Ale aj pri zbežnom porovnaní obsahu oboch listov je zrejmé,
že ich úvod a záver je až na drobné rozdiely rovnaký, a teda že neskorší list by mohol
byť kópiou toho predošlého (prípadne kópiou Kováčovej kópie neznámeho originálu).
Vyvstáva tu teda otázka, z akého dôvodu písali dvaja uhorskí vojaci v časovom rozpätí
troch rokov svoje supliky rovnakou formou? Písal František Beňovský svoju latinskú
žiadosť Kontinentálnemu kongresu na podklade vzoru od Michala Kováča? Alebo obaja
dostali vzor od niekoho tretieho? Bohužiaľ, odpoveď na dané otázky nepoznáme.
Ak by František dostal kópiu žiadosti od Kováča, vynára sa ďalšia otázka – kde
a kedy sa mohol František Beňovský s Kováčom osobne spoznať, prípadne znovu sa
s ním stretnúť ešte pred jeho odchodom do Francúzska a neskôr do USA? Ani na takto
položenú otázku nám zatiaľ známe pramene nedávajú odpoveď. Zaujímavé však je, že
v ojedinele zachovanom „curriculu vitae“, ktoré spísal František Beňovský v septembri
1783 v Istanbule pred rakúskym internunciom (diplomatická hodnosť rovná veľvyslan-
25 Za pomoc pri preklade oboch uvádzaných listov srdečne ďakujem kolegovi PhDr. Imrichovi
Nagyovi, PhD.
35