full text - Prešovská univerzita v Prešove

Zo života banskobystrických mešťanov v stredoveku
moch a výdavkoch do a z mestskej pokladnice na „služobné cesty“, úradné návštevy,
víno, dary a verejnoprospešné práce za uvedené roky. Sú pre nás cenným dokladom
najmä pre poznanie charakteru remeselnej výroby a hospodárstva v meste. Umožňujú
nám aspoň približne (podľa mien) rozpoznať národnostné zloženie banskobystrického
obyvateľstva a vytvoriť si aspoň približnú predstavu o živote v meste.
Z pramenných edícií mapujúcich neskoršie obdobie života mesta sme využili najmä
edíciu mestských štatútov z rokov 1555 – 1577 od dvojice editorov S. Kolosváriho
a K. Ováriho 5 a publikáciu banskoštiavnického mestského a banského práva od J. Kachelmanna
6 . Prehľadu a zhodnoteniu literatúry k problematike sa osobitne venujeme
v príspevku: Vznik a vývoj mesta Banská Bystrica očami najstarších historikov a kronikárov.
7
Naznačený charakter východzích prameňov, najmä ich fragmentárnosť, sa premietol
i do našej práce a obmedzil, resp. určil aj celkové zameranie nášho pohľadu. V jeho
rámci sa budeme usilovať podrobne preskúmať a popísať najčastejší spôsob dispozície
mešťanov s vlastným nehnuteľným majetkom a spôsob zakladania nehnuteľností, preskúmame
právo správy mesta zasiahnuť do majetkových pomerov svojich mešťanov.
Pokúsime sa o rekonštrukciu dôležitých úradných návštev taverníka, zvolenského župana
Dávida, potomkov najstaršieho banskobystrického richtára comesa Ondreja – zvolenských
zemanov Dávida a Vavrinca, alebo inej vrchnosti v meste. Budeme si všímať
frekvenciu ciest banskobystrických mešťanov do okolitých alebo vzdialenejších miest
a ich účel a pokúsime sa určiť ich jednotlivých účastníkov. Všimneme si ďalej najstaršie
zmienky o mestských kúpeľoch, kúpeľníkovi, mestskom lekárovi a Špitáli svätej Alžbety.
Zameriame sa na najdôležitejšie dane, ktoré mesto platilo, a napokon sa pokúsime
preskúmať zlomok trestného štatútu mesta z roku 1390, 8 porovnať ho s jednotlivými
ustanoveniami mestského práva podľa banskoštiavnického vzoru, ktoré mestu formou
osobitného privilégia udelil Belo IV. 9
Zo súčasných historických a archeologických výskumov vyplýva, že mesto Banská
Bystrica vzniklo postupným splynutím staršej dediny Bystrice, vytvorenej slovenským
obyvateľstvom pravdepodobne ešte pred 11. storočím a mladšieho sídliska (nova villa
Bystrice), ktoré založili nemeckí prisťahovalci približne v polovici 13. storočia. 10
5 KOLOSVÁRI, Sándor – OVÁRI, Kelemen: Monumenta Hungariae juridico-historica. Corpus
statutorum. Tomus IV, pars II, statuta et articuli Municipiorum Hungariae cis Danubiorum,
Budapestini : Academiae sciencirum Hungariae, 1897.
6 KACHELMANN, Ján: Geschichte der Ungarischen Bergstädte und ihrer Umgebung. Zweite
Vorlesung (bis zum Jahre 1301), Schemnitz 1855, s. 177 – 192.
7 LISKOVÁ, Henrieta: Vznik a vývoj mesta Banská Bystrica očami najstarších historikov
a kronikárov. In: Historie Historica 13. Sborník prací Filozofické fakulty Ostravské univerzity.
Milan MYŠKA, Jana GROLLOVÁ (ed.). Ostrava : FF OU, 2006, s. 27 – 43.
8 MATULAY, Ctibor: Mesto..., s. 42, č. 105 a FÉJERPATAKY, Lászlo: c. d., s. 98.
9 MATULAY, Ctibor: Mesto..., s. 17, č. 9.
10 ULIČNÝ, Ferdinand: Mesto Banská Bystrica okolo roku 1255. In: Minulosť a prítomnosť
Banskej Bystrice. I. Zborník z vedeckej konferencie, ktorá sa konala v Banskej Bystrici
9