full text - Prešovská univerzita v Prešove

Hospodárske pomery v Michalovciach v 18. storočí
Hospodársku úroveň Michaloviec na konci 50. rokov 18. storočia presnejšie umožňuje
rekonštruovať stoličný daňový súpis z tohto obdobia. V mestečku vtedy žilo 76 zdaňovaných
domácností, z nich dve patrili taxalistom a ďalšie poddaným. Spomedzi týchto
usadlostí však iba 29 užívalo polia s výmerou najmenej 2 gbely. Ostatné domácnosti buď
nemali žiadnu pôdu (remeselníci, želiari a židia), alebo vlastnili políčka (skôr záhrady)
s rozlohou nižšou ako 1 gbel. 58
Celkovo sa v mestečku na konci 50. rokov poľnohospodárstvu venovalo 44 zdaňovaných
domácností. Celá obec hospodárila na 82 a 2 štvrtinách gbelu polí a užívala lúky
s rozlohou 83 koscov. Z tejto výmery na 49 a 2 štvrtinách gbelu vysievali oziminy a na
zvyšných 43 gbeloch jariny. 59 Vinice nemali poddaní v držbe žiadne, vinohrady na Ďurkove
boli súčasťou panského majera.
Väčšinu ornej pôdy malo medzi sebou rozdelených 29 sedliackych usadlostí. Z nich
15 hospodárilo na výmere 4 gbelov a 14 na poliach s plochou väčšou ako 2 a menšou ako
3 gbely. Títo sedliaci užívali lúky s rôznou rozlohou: jeden s výmerou 4, takisto jeden
s plochou 1, pätnásti s rozlohou 3 a dvanásti s výmerou 2 koscov. 60 Ďalších 22 roľníckych
domácností nemalo v držbe žiadne polia. Iba 5 z nich obrábalo pôdu. Všetci mali
v držbe lúky s rozlohou 1 kosca. Ostatní neužívali nijakú pôdu, no aj medzi nimi bol
jeden kováč, s lúkou na ploche 2 koscov. 61 Z domácich zvierat na všetkých usadlostiach
spolu chovali 40 volov, 4 kone, 46 kráv, 15 býčkov a 61 svíň. Voly mali v držbe sedliacke
usadlosti, svine, no najmä kravy však aj želiarske a remeselnícke domácnosti. Remeselníci
a obchodníci chovali kone, ktoré používali pri svojej práci. 62
Chotár mali sedliaci rozdelený už nie na dve, ale na tri časti. Lúky užívali v dostatočnom
množstve, lesy však stále nemali k dispozícii žiadne. Svoje poľnohospodárske
výrobky predávali na miestnych trhoch. V 50. rokoch 18. storočia utrpeli značné škody
počas viacerých požiarov, pri ktorých stratili aj veľkú časť dobytka. 63
Druhým najdôležitejším zamestnaním obyvateľov Michaloviec v prvej polovici
18. storočia, zďaleka nie však takým významným ako poľnohospodárstvo, bola remeselná
výroba. Ako dokumentujú už uvádzané údaje z obdobia po Satmárskom mieri,
práve remeslo utrpelo v prvej štvrtine storočia najväčšie straty. Z kedysi prekvitajúceho
strediska výroby s niekoľkými prosperujúcimi cechmi ostali v roku 1715 iba dvaja remeselníci:
jeden kováč a jeden mäsiar. 64 Remeselná výroba sa zrejme spamätávala po-
58 BAZML, Zemplén Levéltára Sátoraljaújhely. IV – 1005/f. Adózók és zsidó bérlök összeírása
1748 – 1848 (1850). 6. db. Az adózók összeírása járásonként és kerűletenként 1740 – 1755
után. Processus Nagymihalyiensis, Districtus Egregii Joannis Fűzesséry.
59 Tamtiež.
60 Tamtiež.
61 Tamtiež.
62 Tamtiež.
63 Tamtiež.
64 BAZML, Zemplén Levéltára Sátoraljaújhely. IV. A. 1005/a: Szirmay-féle pénztári és biztossági
iratok 1533 – 1777. Loc. 114, No. 89: Conscriptio Totius Comitatus pro Cassa Contributionalis
deserviens, 1715.
47