full text - Prešovská univerzita v Prešove

Hospodárske pomery v Michalovciach v 18. storočí
R. 1787 sa mu stále venovalo asi 55 zo 102 poddanských usadlostí 89 a r. 1791 približne
70 zo 126 zdaňovaných domácností. 90 Pritom aj naďalej ostávalo vedľajším zamestnaním
mnohých remeselníkov aj nájomcov krčiem, mlynov či iných panských regálov.
Poľnohospodárska výroba v mestečku však neprebiehala iba na sedliackych a želiarskych
hospodárstvach, ale jej podstatná časť pripadala na panský majer. Ten sa v druhej
polovici storočia naďalej dynamicky rozvíjal. Sztárayovci vybudovali vtedy nový majer,
kde uplatňovali moderné spôsoby v pestovaní rôznych plodín i veľkochove dobytka. 91
Významné zmeny v organizácii hospodárstva poddansko-zemepanských vzťahoch
priniesla začiatkom 70. rokov urbárska regulácia Márie Terézie. V Michalovciach
vykonali urbársky súpis komisári Zemplínskej stolice 23. septembra 1772. 92 Poddaní
v mestečku mali vtedy dvoch zemepánov: grófa Michala Sztáraya a Pavla Vladára.
Keďže Vladár vlastnil iba jednu sedliacku usadlosť, bol jeho podiel na vlastníctve i hospodárstve
Michaloviec zanedbateľný.
Celkovo mal Sztáray 40 sedliackych, 20 želiarskych a 3 podželiarske urbárske
usadlosti, okrem nich potom ďalších 16 sedliackych a 7 želiarskych usadlostí mimo
mestečka a urbárskej pôdy, na tzv. pažiti. Spolu s jednou Vladárovou usadlosťou tak
bolo v Michalovciach 87 poddanských domácností (zrejme okrem čisto remeselníckych
a árendátorských), z nich 64 urbárskych a 23 neurbárskych. Spomedzi týchto usadlostí
bolo 57 sedliackych, 27 želiarskych a 3 podželiarske. 93 V mestečku už vtedy nebola
žiadna opustená poddanská usadlosť. 94
U všetkých urbárskych sedliakov nebola určená rozloha ich usadlosti, len plocha užívaných
polí, vyjadrená množstvom vysievaných prešporských meríc obilia. Rovnako
poddaní na pažiti nemali stanovenú veľkosť usadlosti, ba ani kapacitu užívaných polí.
Spomedzi 41 urbárskych sedliakov malo 19 v držbe ornú pôdu s rozlohou 42 prešporských
meríc a 22 vysievalo po 21 prešporských meríc obilia. Okrem ornej pôdy užívali
aj lúky, a to štrnásti s výmerou 4, dvanásti 3, piati 7, po dvaja 6 a 8 a jeden s plochou
5 koscov. Urbárski želiari ani podželiari nemali v držbe žiadnu pôdu alebo lúky. Želiari
mohli hospodáriť na pôde, patriacej k ich domu (záhrade), podželiari, keďže nemali
vlastný dom, pracovali iba pre zemepána (často boli takto označovaní remeselníci, neraz
aj árendátori). Spolu celé mestečko hospodárilo na pôde s rozlohou 1218 prešporských
meríc a užívalo lúky s výmerou 167 koscov. 95
89 BAZML, Zemplén Levéltára Sátoraljaújhely, IV A, 1005/d Dicális összeírások: Súpis mestečka
Michalovce z r. 1791/92.
90 ŠA Prešov, SM, 945: Súpis majetkov grófa Michala Sztáraya z r. 1770.
91 TAKÁCS, Péter – UDVARI, István: Zemplén megyei jobbágy-vallomások az úrbérrendezés
korából, I. Nyíregyháza 1995, s. 60 – 61.
92 MOL Budapest, HTT, Urbarium oppidi Nagymihály.
93 TAKÁCS, Péter – UDVARI, István: Zemplén megyei jobbágy-vallomások az úrbérrendezés
korából, I. Nyíregyháza 1995, s. 60 – 61.
94 MOL Budapest, HTT, Urbarium oppidi Nagymihály.
95 Tamtiež.
51