full text - Prešovská univerzita v Prešove

„Aurea libertas fulvo non venditur auro“
Prekvapujúca podobnosť dvoch suplík uhorských účastníkov americkej revolúcie
v kamčatskom Boľšerecku, odkiaľ v roku 1771 utiekol s Móricom Beňovským! 15 Hoci je
pravdou, že až do roku 1772 sa Michal Kováč v prameňoch neobjavuje, istá skutočnosť
hovorí proti tomu, že by mohol byť spolu s Beňovským na Kamčatke a neskôr v radoch
utečencov na palube lode Sv. Peter a Pavol. Vieme totiž, že 18. júla 1772 Beňovský a jeho
spoločníci prichádzajú po ročnej plavbe do prístavu na ostrove Île de Groix, oproti
prístavu L’Orient v Bretónsku, a že 19. júla Móric Beňovský píše list prvému ministrovi
Francúzska kniežaťu d’Aiguillonovi. 16 A v lete roku 1772 sa Kováč objavil v uniforme
husárskeho vojaka v Budíne, kde už 4. júla 1772 podal žiadosť vrchnému vojenskému
veliteľstvu o zrušenie odnímania jednej tretiny jeho penzie ako alimentov pre zabezpečenie
syna, pretože jeho syn zomrel. 17 Ak je dátum tejto žiadosti pravdivý, Michal Kováč
nemohol byť v skupine kamčatských utečencov na čele s Móricom Beňovským.
Po návrate do Uhorska sa jeho hmotná situácia pravdepodobne zhoršila, pretože
na neho doliehali viacerí veritelia. V tomto čase začína Kováč uvažovať o vycestovaní
z Uhorska a začatí vojenskej kariéry v zahraničí. Po získaní pasu od dvorskej kancelárie
skutočne na prelome leta a jesene roku 1776 vycestoval do Talianska. V novembri sa
zdržiaval v Janove, čo dokladá hlásenie rakúskeho vyslanca v Benátkach grófa Giacoma
Durazza. 18 Ďalšou stopou po ňom je až latinsky písaný list zachovaný v pozostalosti
Benjamina Franklina, ktorý mu Kováč písal 13. januára 1777 v akvitánskom prístavnom
meste Bordeaux. 19 B. Franklin v tom čase iba krátku dobu pôsobil v Paríži ako zvláštny
komisár nedávno vyhlásenej americkej republiky. Z Kováčovho listu Franklinovi vysvitá,
že jeho cieľom boli Spojené štáty americké, kde sa chcel zúčastniť boja Američanov
za svoju nezávislosť od Veľkej Británie. Latinské znenie listu je nasledovné:
„Magnificentissime Domine!
Aurea Libertas fulvo non venditur auro:
Propugnatores Libertatis Antiquitus audiebant Patres Patriae; Ego quoque qui Praesentes
Litteras Magnificentiae Vestrae porrigendi honorem habeo, sum Libertate et
Natione Hungarica praeditus in Exercitu Regis Borussiae non tantum educatus, sed
etiam ab imo Militiae Gradu, ad Fastigium Praefecti Supremi Vigiliarum non tam casu,
quam Virtute Bellica, non tam fato, quam diligentissima subordinatione evectus. In omnibus
Expeditionibus bellicis periculis cruentatis didici, quae sunt summe necessaria
15 KAJDAŃSKI, Edward: Tajemnica Beniowskiego. Odkrycia, intrygi, fałszerstwa. Warszawa
1994, s. 380 – 381.
16 CULTRU, Prosper: Un Empereur de Madagascar au 18e siècle. Benyowszky. Paris 1906,
s. 59.
17 PÓKA-PIVNY, Aladár – ZACHAR, József: Az amerikai függetlenségi..., c. d., s. 91 – 92.
18 Tamže, s. 94.
19 The Benjamin Franklin Papers, American Philosophical Society, Philadelphia, Pa., vol. LXX,
no. 88, p. 1 – 4. Výťah listu bol publikovaný aj v pramennej edícii LABAREE, Leonard W.
et alii (ed.): The Papers of Benjamin Franklin. New Haven-London 1983, vol. 23, s. 173. Celý
jeho text je napokon aj v štúdii ZACHAR, József: Kováts Mihály..., c. d., faksimile na s. 313
– 316, maďarský preklad na s. 318.
31