full text - Prešovská univerzita v Prešove

Zo života banskobystrických mešťanov v stredoveku
V Banskej Bystrici bola proskripcia, ako to vyplýva z jednotlivých zápisov, univerzálnym
trestom. Trestali ňou napadnutie člena mestskej rady, istý bližšie nešpecifikovaný
zločin prenasledovania (pro insecutione, quod dicitur umb ayn nachvolgen), ktorého
sa napríklad v roku 1390 dopustil Peter Munchewitzer, 107 ublíženie na zdraví s následkom
smrti, akési „camperwunde“ (pro vulnere letali, quod dicitur camperwunde), čo
v rovnakom roku vykonal mešťan Štefan, vraždu, ktorú vtedy spáchal Haynczmann syn
vdovy Manleta Smyta – ťažiar, známy ako výtržník, alebo odseknutie ruky, čoho pôvodcom
bol Pavel Teuschnel. 108 Proskripciou ďalej trestali neuposlúchnutie rozhodnutia
mestského súdu, 109 vyvolanie bitky (gweram), ktorá mohla byť hodnotená aj ako vzbura,
110 pokus o znásilnenie, 111 lúpežné prepadnutie 112 a spomenutý útek z väzenia, za ktorý
mal byť vinník proskribovaný natrvalo. 113
Z uvedeného teda vyplýva, že vypovedanie z mesta sa ako univerzálny a podľa
všetkého aj obávaný čin využíval ako trest za násilie vo všeobecnosti. Podľa prípadu
Haynczmanna syna vdovy Manleta Smyta, ktorého v roku 1390 za vraždu z mesta
vypovedali, vidíme, že i v Banskej Bystrici existovala obmedzená proskripcia. Tento
Haynczmann totiž v roku 1398 prepustil svoje pole mešťanovi Bartolomejovi 114 , z čoho
vyplýva, že sa v meste zdržiaval i potom a ako slobodný a plnoprávny mešťan disponoval
so svojím majetkom.
Najčastejším trestom za vraždu bolo podľa zápisov v knihe vykonanie púte do Cách
alebo Ríma, prípadne zaplatenie pokuty, takzvaného „homágia“ príbuzným alebo pozostalým
zavraždeného. V obidvoch prípadoch sa však za zločinca museli zaručiť iní
mešťania. Tak tomu bolo napríklad v roku 1389, kedy sa za mešťana Czecha, vraha Hana
Schvertfegera, zaručili Kerner a Tyrmann. V roku 1390 zložil bližšie neznámy vrah Mikuláša
Kytnickera a jeho priatelia pozostalým obete homágium. 115 V rovnakom roku sa
za mäsiara Mikuláša, vraha istého Hammana zaručil vtedajší richtár Adam, a tak sa jeho
trest obmedzil iba na dvojnásobné vykonanie púte ku svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi
do Ríma za spásu Hammanovej duše, ktoré sa mali uskutočniť v pôstnych obdobiach
107 FÉJERPATAKY, Lászlo: c. d., s. 100; MATULAY, Ctibor: Mesto..., s. 42, č. 102.
108 FÉJERPATAKY, Lászlo: c. d., s. 100 – 101; MATULAY, Ctibor: Mesto..., s. 41 – 42, č. 102
a s. 42, č. 104.
109 Za čo bol v roku 1390 vypovedaný baník Jakub. MATULAY, Ctibor: Mesto..., s. 39, č. 91.
110 Za čo z mesta v roku 1393 vypovedali Hana Groesa a Rittera. MATULAY, Ctibor: Mesto...,
s. 50, č. 139.
111 Okolo roku 1386 proskribovali mešťana Michala Rosknechta, ktorý chcel v noci znásilniť
nejakú ženu. MATULAY, Ctibor: Mesto..., s. 29, č. 50.
112 Za čo v roku 1390 z mesta vypovedali Kynestela, ktorý prepadol akúsi ženu a vzal jej ručník.
Tamže, s. 40, č. 97.
113 Za čo v rovnakom roku (1390) z mesta vypovedali Seydela a Knybeutela, ktorý pri úteku
z väzenia zranil v byte väzenského dozorcu istú ženu a ušiel aj s mestskými okovami. Tamže,
s. 40, č. 97.
114 Tamže, s. 59, č. 177.
115 Tamže, s. 40, č. 96; FÉJERPATAKY, Lászlo: c. d., s. 98.
25