full text - Prešovská univerzita v Prešove

Zo života banskobystrických mešťanov v stredoveku
Špitál svätej Alžbety
Za najstarší mestský kostol pôvodne banskobystrickí historici, počnúc Matejom
Belom považovali kostol, prináležiaci ku Špitálu svätej Alžbety, postavený pri Dolnej
mestskej bráne na neskoršej Dolnej ulici. 66 Tam podľa nich vzniklo aj najstaršie mestské
osídlenie, ktoré vytvorilo predpoklady domovej zástavby dnešnej Dolnej ulice. Na
základe podrobného historického výskumu bol však vznik banskobystrického špitála
s patrocíniom svätej Alžbety datovaný až do druhej tretiny 14. storočia. 67
Svätá Alžbeta Durínska, patrónka chudobných a slabých, stelesňovala v tomto období
dvojakú väzbu prisťahovalcov hostí: 1) väzbu na ich starú vlasť v Nemecku, resp.
Sasku a 2) na vlasť novú, ktorú si založili v Uhorsku. Jej osobu charakterizovala radikálna
chudoba, sebazapieranie, služba chorým a odsúdeným na okraji spoločnosti. Práve takáto
patrónka bola najvhodnejšia pre špitál plný chorých a slabých baníkov, ktorí sa, ako
spomína Matej Bel, už sami nevládali udržať pri živote. 68 Ďalšou motiváciou pre banskobystrických
mešťanov pri voľbe tohto kultu bol aj príbuzenský vzťah Alžbety a Bela IV.,
panovníka, ktorý im ako prvý potvrdil ich práva formou privilegiálnej listiny.
Prvou písomnou zmienkou o jeho existencii bola tzv.: „zmluva o zámene (super
cambiali permutatione)“ medzi banskobystrickým farárom Štefanom a ťažiarom Petrom
Karlom z roku 1363. 69 Prostredníctvom nej prevzal Peter a po ňom jeho potomkovia
patronátne právo nad špitálom od banskobystrického farára Štefana. Za jeho odstúpenie
Štefan dostal jatku a 8 poddaných. Na základe zmluvy mohol Karl vydržiavať v špitáli
troch kňazov s právom opatrovať špitálskych chovancov, celebrovať vlastné bohoslužby
na stanovené sviatky 70 a pochovávať. Títo kňazi boli zároveň oslobodení od predchádzajúcich
povinností voči farskému kostolu.
Zo zmluvy vyplýva, že ku špitálu patril kostol, kde sa uvedené bohoslužby konali,
kde sa konali pohreby a v okolí ktorého sa mohlo pochovávať a je z nej zároveň zrejmé,
že pred rokom 1363 obe inštitúcie prináležali farskému kostolu a patronátne právo nad
nimi držal banskobystrický farár. Špitál a Kostol svätej Alžbety tu už zároveň vystupujú
ako existujúce a fungujúce, z čoho zase vyplýva, že ich výstavba sa musela realizovať
už skôr, teda približne v druhej tretine 14. storočia, ako sme už uviedli.
Položku s názvom „Domus Hospitaliensium“ nájdeme v daňovom registri najstaršej
mestskej knihy, kde sa však spomína iba raz, bez udania konkrétnej sumy, akou
66 BEL, Matej: Notitia Hungariae novae historico-geographica. Tomus II. Viedeň 1736, s. 413.
67 Ku vzniku a existencii Špitála pozri bližšie: GRAUS, Igor: Špitál Svätej Alžbety ako predmet
zápasu Banskej Bystrice s turzovsko-fuggerovským mediarskym podnikom v prvej polovici
16. storočia. In: Historický časopis 4, Bratislava : 1998, s. 557 – 577.
68 BEL, Matej: Notitia ..., s. 412.
69 SEDLÁK, Vincent: Regesta diplomatika nec non epistolaria Slovaciae. Tomus II. Bratislava :
VEDA, 1987, s. 122, č. 228.
70 Na Vianoce (in festo nativitatis Christi), na Veľkú noc (Paschae), Nanebovstúpenie Pána
(Ascensionis), Letnice (Penthecostes), Nanebovzatie Panny Márie (Assumptionis), Narodenia
Matky Božej (Nativitatis), Očisťovanie Márie (Purificationis Mariae).
19