Stáhnout PDF/Download - Ostravská univerzita v Ostravě
Stáhnout PDF/Download - Ostravská univerzita v Ostravě
Stáhnout PDF/Download - Ostravská univerzita v Ostravě
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989<br />
227<br />
ter informačnej a popularizačnej práce má publikácia o obci vydaná v 90. rokoch. 92 Španej<br />
Doline ako významnému archeologickému nálezisku sa venoval Jozef Labuda. 93 Eugen<br />
Kladivík spracoval vývoj baníctva v tejto lokalite v 1. polovici 20. storočia. 94 Industriálnymi<br />
stopami kultúrneho dedičstva v tejto oblasti sa zaoberal Vladimír Husák vo svojom<br />
seriáli Banskobystrický mediarsky podnik uverejňovanom v roku 2005 v odbornom periodiku<br />
Eurostav, ale aj v mnohých ďalších prácach. 95<br />
Dejinami obce Štiavnické Bane sa zaoberali už niektorí prednášajúci na seminári venovanom<br />
Hellovcom. 96 V roku 1995 sa konal seminár Štiavnické Bane v histórii, ktorý<br />
mapoval minulosť tejto obce pozostávajúcej z viacerých pôvodných baníckych osád. 97<br />
V súvislosti s touto obcou je potrebné spomenúť príspevok Jozefa Vozára o hieronymitánoch<br />
na Piargu, ako aj prácu Eleny Síkorovej a Anny Ľubušskej. 98<br />
Stručný prehľad dejinami obce Štítnik podal J. Gallo. 99 Konkrétnejšie informácie o štítnickej<br />
železiarskej výrobe a ťažbe železných rúd obsahujú články G. Fráka a J. Žiláka. 100<br />
Na okolí Štrby realizovala v 30. rokoch 20. storočia kutacie práce a ťažbu uhlia firma Baťa,<br />
úč. spol. 101 O uhoľnom baníctve v okolí Veľkého Krtíša sa v roku 1993 uskutočnil seminár<br />
pod názvom Uhoľné baníctvo v Juhoslovenskej uhoľnej panve, ktorý sa zaoberal historickým<br />
92 PAŠKOVÁ, M.: Špania Dolina. Komárno 1995.<br />
93 LABUDA, J.: Špania Dolina ako významná archeologická lokalita. In: Meď v Európe, s. 30–33.<br />
94 KLADIVÍK, E.: Špaňodolinský medenorudný revír v 1. polovici 20. storočia. In: Meď v Európe, s. 78–87.<br />
95 HUSÁK, V.: Banskobystrický mediarsky podnik. 2. časť. Eurostav 11, 2005, č. 2, s. 92–93; HUSÁK, V.: c. d.<br />
Znovuobjavovanie Španej Doliny. Tamže, č. 3, s. 72–73; HUSÁK, V.: Banskobystrický mediarsky podnik. In:<br />
Technické pamiatky krajín Vyšehradskej štvorky. 4. Bratislava 2010, s. 20–51.<br />
96 SOMBATHY, L.: Banícka obec Štiavnické Bane. SBV 33, 1993, č. 2, s. 30–44; ČELKO, M. – ČELKOVÁ, M.:<br />
Príspevok k dejinám Štiavnických Baní. Tamže, s. 84–90.<br />
97 FABIÁN, P.: Urbanistické podmienky vzniku a stavebno-historický vývoj sídla. In: Štiavnické Bane v histórii<br />
: Prednášky zo seminára 25.–26. 10. 1995. Štiavnické Bane 1995, s. 1–3; CHOVANOVÁ, I. – VOŠ-<br />
KOVÁ, K.: Architektonické hodnoty pamiatkovej rezervácie, kultúrne pamiatky a ich ochrana. In: Tamže, s. 4–7;<br />
SMOLKA, J. – SOMBATHY, L.: Geologicko–ložiskové pomery okolia Štiavnických Baní. In: Tamže, s. 8–21;<br />
SOMBATHY, L.: K otázke vzniku názvu obce Štiavnické Bane. In: Tamže, s. 22–25; LABUDA, J.: Najstaršie<br />
osídlenie Štiavnických Baní z pohľadu archeológie. In: Tamže, s. 26–29; ČELKO, M.: Dejiny Štiavnických Baní<br />
do roku 1526 vo svetle písomných prameňov. In: Tamže, s. 30–37; SÍKOROVÁ, E. – SUROVEC, J.: Zainteresovanosť<br />
ťažiarov v banských dielach na území Štiavnických Baní v 16.–18. storočí. In: Tamže, s. 38–42; KLADI-<br />
VÍK, E.: Z dejín banskej techniky v baníctve Štiavnických Baní. In: Tamže, s. 43–51. VOZÁR, J.: Banícke kramské<br />
právo v banskoštiavnickej oblasti. In: Tamže, s. 52–70; KAŠIAROVÁ, E. – JAKAB, Z.: Pomocné prevádzky<br />
na zabezpečenie chodu banských závodov na Vindšachte. In: Tamže, s. 71–77; VOZÁR, J.: Množstvo, kategórie<br />
a pracovný poriadok baníkov na Piargu v 18. storočí. In: Tamže, s. 78–87; VOZÁR, J.: Hieronymitáni na Piargu<br />
pri Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 88–101; KUBIŇÁKOVÁ K.: K pôsobeniu jezuitov a hieronymitánov na<br />
Piargu. In: Tamže, s. 102–111; ČELKOVÁ, M.: Výtvarné umenie na Štiavnických Baniach. In: Tamže, s. 112–<br />
134; LOVÁSOVÁ, E.: K činnosti rezbárskej školy v Piargu. In: Tamže, s. 135–141; HERČKO, I.: Významné<br />
osobnosti pôsobiace v Štiavnických Baniach. In: Tamže, s. 142–151; HOCK, M.: Stupy v oblasti Štiavnických<br />
Baní. In: Tamže, s. 152–159.<br />
98 VOZÁR, J.: Hieronymitáni na Piargu pri Banskej Štiavnici. In: Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku.<br />
Trnava 1994, s. 243–261; SÍKOROVÁ, E. – ĽUBUŠSKÁ, A.: Príspevok k histórii Richňavských tajchov.<br />
Zb SBM, 2009 22, s. 29–41.<br />
99 GALLO, J.: Štítnik 750. Štítnik 1993.<br />
100 ŽILÁK, J.: Poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej doline z roku 1803. Obzor Gemera – Malohontu 24,<br />
1993, č. 1, s. 23–26; FRÁK, G.: Oslavy 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci Štítnik. Tamže 24, 1993, č. 4,<br />
s. 166–173.<br />
101 HERČKO, I. – MURGAŠOVÁ, Z.: Kutacie práce a ťažba uhlia firmy Baťa, úč. spol., pri Štrbe. SBV 44, 2004,<br />
č. 5–6, s. 202–206.