Tématické homílie - Evanjelizacia

ĽUBOMÍR STANČEK
lásky, povolal ho aj k láske, ktorá je základným a vrodeným povolaním každej
ľudskej bytosti. Lebo človek je stvorený na obraz a podobu Boha, ktorý sám je
Láska.
Pretože Boh stvoril človeka ako muža a ženu, ich vzájomná láska sa stáva
obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. A táto láska,
ktorú Boh požehnáva, je určená k tomu, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala
v spoločnom diele ochrany stvorenia. V tejto súvislosti nemôžeme obísť aj
hodnotu rodiny. Dôležité sú vzťahy rodičia a deti ,ale úplne samozrejme aj deti a
rodičia. Veď samotné štvrté Božie prikázanie hovorí: „Cti Otca svojho i matku
svoju.“ Našou úlohou je snažiť sa vytvárať manželstvá, rodinne elementárne
spoločenstvá ľudskej blízkosti prostredníctvom dôvery a lásky.
MY
Katechizmus Katolíckej Cirkvi o manželstve hovorí: „Manželskú zmluvu,
ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané
svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí
povýšil Ježiš medzi pokrstenými na hodnosť sviatostí“ (KKC 1601). Od svojho
začiatku až do konca Sväté Písmo hovorí o manželstve a jeho tajomstve, o jeho
ustanovení a o význame, ktorý mu dal Boh, o jeho pôvode a cieli, rozličných
spôsoboch jeho realizácie v priebehu dejín spásy ,o jeho ťažkostiach
vyplývajúcich z hriechu a o jeho obnovení Pánovi v novej zmluve Krista
a Cirkvi (porov. 1602). Jednota, nerozlučiteľnosť a otvorenosť pre plodnosť sú pre
manželstvo podstatné. Práve samotné manželstvo sa zakladá na súhlase
manželov t.j. na vôli vzájomne a definitívne sa darovať s cieľom žiť podľa
zmluvy vernej a plodnej lásky (porov. 1662).
Kresťanská rodina je miesto, kde deti dostávajú prvé ohlasovanie viery. Preto sa
rodina právom volá domáca cirkev, spoločenstvo milosti a modlitby, škola
ľudských čností a kresťanskej lásky (porov. KKC 1666).
V rodine sa veľmi jasne uplatňuje aj krstné kňazstvo otca, matky, detí a
všetkých členov rodiny prijímaním sviatostí, modlitbou a vzdávaním vďaky,
svedectvom svätého života a školou plnšej ľudskosti. V rodine sa človek učí
trpezlivosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkodušnému a trpezlivému
odpúšťaniu a najmä uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho života. 24
Duchovný spisovateľ Michel Quist v knihe Prijať svoje manželstvo napísal: Málo je
takých ľudí, ktorí nemárnia čas nariekaním, že sú tým, čím sú, alebo že nie sú tým, čím
by chceli byť. V manželstve býva príležitostí na nariekanie veľa. Mnohí manželia si
myslia, že sa ich manželstvo nevydarilo, musia znášať jeden druhého. Prijať druhého
takého aký je, ako sme ho poznali v priebehu dní, prestať sa vzájomne obviňovať,
prekonať zdanlivý neúspech - to má byť rozhodnutie jedného aj druhého, ak chcú mať
úspešné manželstvo.
24 Porov.: MICHALOV, J., Sedem sviatostí. Bratislava, Lúč, s. 126.