Tématické homílie - Evanjelizacia

ĽUBOMÍR STANČEK
Ak sa pozrieme na kňazstvo z tejto strany, otvorí sa nám obzor, ktorý sa dnes
málokedy dostáva do popredia.
M„Potom Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni
prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal
kázať s mocou vyháňať zlých duchov...“ (Mk 3, 13-15 ).
DI
Keď sa bližšie prizrieme na Ježišovu činnosť, objavíme tam známky
povolania a poslania. Ježiš si povoláva Dvanástich a následne ich posiela už za
svojho pozemského života hlásať evanjelium, uzdravovať chorých, vyháňať
zlých duchov, čo je predmetom aj Jeho osobného poslania na tejto zemi. 27
Voľba apoštolov je jednou z najdôležitejších udalostí v Pánovom pôsobení. On
volá tých, ktorých chce. Nie sú vyvolení preto, že by azda lepšie pochopili
Pánovo posolstvo, nie, aj oni sú ešte často nechápaví, keď ide o Pánovo
posolstvo, ako to dokazuje mnoho miest z Písma. Jediným dôvodom pre tento
výber je: „Povolal k sebe tých, ktorých sám chcel.“ 28
Ježiš povolal Dvanástich, aby im zveril zodpovednosť za svoju Cirkev. On ich
pripravil na službu slova, odovzdal im daktoré zo svojich moci, v posledný
večer im zveril Eucharistiu. Práve to sú osobitné účasti na jeho kňazstve.
Apoštoli veľmi dobre pochopili túto Ježišovu úlohu a tiež ustanovujú
zodpovedných ľudí, aby pokračovali v ich činnosti. Z nich daktorí majú titul
starší, v ktorom je pôvod pomenovania kňazov ako presbyterov. 29
Ježiš Kristus poveril týchto ľudí, aby spravovali a predávali ďalej Božiu pravdu
(učiteľský úrad), dal im do správy sviatostné pramene milosti (kňazský úrad)
a majú viesť ľudí ku spáse (pastiersky úrad). Všetky tieto viditeľné prvky Pán
Ježiš z vlastnej vôle vložil do Cirkvi pre všetky časy. Apoštoli a ich nástupcovia
sú Kristovými poslancami, nie pánmi, Jeho nástrojmi, nie z vlastnej autority,
a dávajú ďalej, čo sami prijali. 30
PAR
Evanjelium chce podčiarknuť jednu dôležitú vec. Kňazi sú vyvolení
služobníci a vyvolení nie hocikým, ale samým Kristom. Nik z nás nemôže
s určitosťou povedať: tamten alebo onen bude kňazom. Pán Ježiš si toto
privilégium nechal pre seba a sám určuje, kto bude Jeho učeníkom. Prví učeníci,
ktorých si vyvolil, boli jednoduchí ľudia, zdatní vo svojom remesle. Títo ľudia
nie sú známi vo svete, nemajú slávne mená, nie sú to boháči. Povedané dnešnou
rečou, nie sú to nijaké hviezdy, superstars.
Ak si to premietneme do súčasnosti, ani dnes tomu nie je ináč. Boh vzbudí
v človeku povolanie, dá mu schopnosť toto povolanie počuť a zareagovať naň.
27 Porov.: DUFOUR, X.: Slovník biblickej teológie. Dobrá kniha : Trnava, 2003, s. 623.
28 Porov.: Wuppertálska študijná biblia. Evanjelium podľa Marka. Creativpress : Bratislava, 1993, s. 81.
29 Porov.: DUFOUR, X.: Slovník biblickej teológie. Dobrá kniha : Trnava, 2003, s. 299.
30 Porov: HRBATA, J.: Perly a chléb I. Katolické nakladatelství COR JESU : Český Těšín, 1991, s. 225.