Tématické homÃlie - Evanjelizacia
Tématické homÃlie - Evanjelizacia
Tématické homÃlie - Evanjelizacia
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ĽUBOMÍR STANČEK<br />
nereálny odhad situácie, spoliehanie sa na vlastné sily, ignorovanie spolupráce<br />
s inými, snobizmus, pocit nadradenosti a ľahkomyseľnosť uspávajú takéhoto<br />
človeka, vyvolávajú v ňom ilúzie a pripravujú mu životnú tragédiu. Pýcha sa<br />
často nazýva matkou všetkých hriechov. Jej zvláštnymi dcérami sú opovážlivosť<br />
(púšťajúca sa do takých vecí, na ktoré nemá schopnosti) a ambícia (nezriadená<br />
túžba po hodnosti). 35<br />
MY<br />
Je výborné učiť sa Kristovej pokore. Svoje telo môžem v krátkom čase<br />
vysiliť pôstmi, ale nie je jednoduché pokoriť dušu tak, aby zostala pokorná.<br />
Naše srdce je dakedy celkom zatvrdnuté, pretože už nevnímame, čo znamená<br />
Kristova láska a pokora. Pyšný nepozná Božiu lásku a je od nej vzdialený. Jeho<br />
pýcha rastie, veď je bohatý, múdry, slávny, ale pretože nepoznal Boha, netuší<br />
hĺbku svojej úbohosti a skazy. Pán však prichádza na pomoc tomu, kto proti<br />
pýche bojuje, aby nad ňou zvíťazil. Pokorná duša je plná lásky a nevyhľadáva<br />
popredné miesta, ale praje všetkým dobro a je za každej situácie pokojná. Skrze<br />
lásku duše praje každému väčšie dobro než sebe, teší sa, keď vidí, že druhí majú<br />
viac šťastia a je skľúčená, keď vidí, ako druhí trpia. Duša pokorného človeka je<br />
ako more: hoď do mora kameň, hladina sa sotva pohne a kameň sa okamžite<br />
ponorí. Rovnako tak miznú zármutky v srdci pokorného človeka, pretože<br />
Pánova pomoc je s ním. 36<br />
V 19. storočí žil v Mníchove katolícky kňaz, profesor a doktor teológie, doktor<br />
DOLLINGER. Kňaz vzdelaný a sebavedomý. Roku 1869 zvolal Pius IX. dvadsiaty<br />
všeobecný snem Vatikánu, aby tam boli prejednané súčasné pálčivé otázky sociálne a<br />
vieroučné. Na zasadnutie snemu bolo pozvaných mnoho vedcov, učencov a doktorov.<br />
Dollinger pozvaný nebol, hoci na to veľmi čakal. Urazilo ho to. Natoľko, že neuznal<br />
právoplatnosť snemu a ostro sa postavil proti jeho uzneseniam. Na vynesenie dogmy de<br />
Infallibilitate Romani Pontificis (o neomylnosti rímskeho pápeža) nepristal a na znak<br />
svojho protestu rozišiel sa s Rímom. Založil si novú cirkev: starokatolíkov. Jeho priatelia<br />
a oltárni spolubratia trpko to znášali a radšej by ho boli videli zmiereného s Rímom a s<br />
Bohom. Tak v Mariazelli jeden kňaz prosil každého - k milostivému Mariánskemu oltáru<br />
pristupujúceho - kňaza, aby vo svätej omši si spomenul na Dollingera. Prišiel do<br />
Mariazellu starý, skúsený kňaz. Keď počul prosbu za Dollingera, odpovedal zarmúteným<br />
hlasom: „Dollinger sa nevráti, lebo nectí Matku Kristovu...“<br />
A Dollinger sa nevrátil. Umrel v r.1890 nezmierený, ako apostata a heretik. Hoci<br />
ešte na smrteľnej posteli upozornený na svoju poslednú povinnosť voči Bohu a Rímu,<br />
ľahostajne povedal: „Ja by som to urobil, ale čo by na to povedali noviny?“ 37<br />
35 Porov. TONDRA, F.: Morálna teológia I. Spišské Podhradie: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka,<br />
2003, s.251.<br />
36 ZEVINI, G.. Lectio divina.(Na každý den v roce 7). Kostolní Vydří: Karmelitánske nakladatelství, 2003, s.209<br />
37 MÁCHAL, V. J. : Regina cleri. Žilina: 1941, s.33-34.