Tématické homílie - Evanjelizacia

ĽUBOMÍR STANČEK
pôjde, ale nešiel. Na oboch z nich sa prejavila jedna nečnosť, či nedokonalosť
a to lenivosť (porov Mt 21,28-32).
DI
Čo je vlastne tá lenivosť? Ako vzniká? Kde má korene? Čo proti nej
robiť? Ako sa jej chrániť?
Grécke slovo pre termín lenivosť je “acedia” a má širší význam ako slovenské:
“lenivosť”. Znamená všeobecný stav znechutenosti, unavenosti, nezáujmu alebo
nudy. Tejto neresti vravia “poludňajší démon”, pretože pokúša na poludnie, keď
už pominula prvá chuť do práce. Obrazne to platí aj o “poludní života”, keď už
prešlo nadšenie mladosti, veľká horlivosť, chuť, elán a entuziazmus.
Evagrius hovorí, že to je “najnebezpečnejší démon”, lebo znechutený a lenivý
človek mu nemá čím odporovať. Je to akoby sme mali bojovať vo vojne
s holými rukami proti vyzbrojenej armáde a aj to s tým, že sa nám nechce...
Poznáme deväť prejavov tejto duchovnej lenivosti:
- neúnavný strach z ťažkostí, s ktorými sa stretávame,
- nechuť začať čokoľvek, čo stojí námahu,
- nedbalosť v zachovávaní pravidiel, poriadku,
- nestálosť v dobrom a nedodržiavanie predsavzatí,
- neschopnosť vzdorovať pokušeniam,
- odpor k tým, ktorí sú horliví,
- veľká strata drahocenného času,
- sloboda, ktorú lenivosť dáva zmyslom a zvedavosti, čo vedie k hriechom
a zanedbávanie hlavných povinností stavu, zabudnutie na cieľ života.
Je to červ na koreni. Zožiera zvnútra hlavné cnosti i keď je navonok všetko
v poriadku. Vety ako: „Veď zajtra to urobím. Dnes si to ešte môžem dovoliť.
Nechce sa mi. Dnes som unavený. Nemohlo by to počkať?...” pomaly človeka
uspávajú a vnútorne rozleptávajú. Platí tu ľudové príslovie: „Tichá voda brehy
myje.”
PAR
Ktosi povedal, že lenivosť a blahobyt vedú ku všetkým nerestiam. A sv.
Bernard zas, že vlažnosť je tieňom smrti. Nedbalosť pripraví človeka o útechu
a radosť z duchovného života. Zväčšuje tak námahu dňa a umenšuje pritom
zásluhy. A tak sa pýtame: „Čo robiť proti takej zlej a ťažkej neresti, ako sa jej dá
brániť?”
Každým hriechom si vlastne komplikujeme život, no na tomto hriechu to vidíme
ešte jasnejšie. Sami sa ním pripravujeme o radosť a útechu. Častokrát si
povieme: veď ešte trošku si poležím, ešte trošku si poleňoším, ešte mám čas...
Takto si myslíme, že sa budeme mať dobre, no pocit pravého šťastia a radosti je
niečo trvalejšie a stálejšie ako krátkych 5-10 minút. Pocit dobre vykonanej