Tématické homílie - Evanjelizacia

ĽUBOMÍR STANČEK
„Nie som schopný zniesť za to trest.“ Otočil sa a povedal tej zlej myšlienke: „Keďže nie si
schopný niesť následky, nekradni a nenapchávaj sa!“ 63
Tak sa zahľaďme do seba. Každý konkrétne do svojho svedomia – Ja,
kňaz, ty, otec rodiny, matka, syn, dcéra. Pýtajme sa sami seba a dajme si
odpoveď. Dokážem v sebe živiť „ducha obety“ a utrpenia? Skúsme aj my použiť
tento tradíciou osvedčený prostriedok. Nie preto, aby sme dokázali, že nám to
nerobí žiadny problém. Skúsme to skôr z vnútornej pohnútky. Prosme Boha, aby
očistil naše srdce. Ja, kňaz, iste mám čo vylepšovať v čnosti miernosti, veď aj ja
som len človek. Má to naozaj niečo do seba, keď sa ty, otec rodiny, v skrytosti
dobrovoľne postíš, zriekaš sa hoci aj dovolených vecí, lebo chceš byť lepším
otcom pre svoje deti a zároveň aj lepším synom Nebeského otca. Rovnako je
pekné, keď to robíš ty, mama. Nie nadarmo sa hovorí, že práve tvoje materské
srdce by malo byť zo všetkých sŕdc najčistejšie a slobodné. Samozrejme aj ty,
syn, dcéra, si pozvaný do školy sebazaprenia. Nemusíš mať každý deň niečo
sladké, nemusíš hneď zjesť celú čokoládu. Učme sa všetci miernosti
a skromnosti. Veď moja sloboda končí tam, kde začína právo druhého.
K premáhaniu hriechu obžerstva nám v prvom rade pomôže pokora ako matka
všetkých čností, ďalej miernosť a zdržanlivosť, no a potom ochota znášať aj
obetu, znášať aj utrpenie, znášať a radovať sa z toho, čo máme, aj z toho mála.
Využívať to pre správny cieľ, aby nám neoťaželo srdce.
ADE
Povzbudení výzvou Ježiša Krista oddajme mu svoje srdcia a pozdvihnime
myseľ. Nebojme sa obetovať a trpieť v maličkostiach akými sú nielen jedlo
a pitie, ale aj ochota zrieknuť sa a poslúžiť, nehundrať a neodvrávať, ale ochotne
pomôcť. Aby nám azda srdcia neoťaželi a neboli by sme pripravení na príchod
Pána slávy. On je náš Pán a my sa máme umenšovať, aby on rástol a šíril sa do
všetkých končín sveta.
Pozdvihnime svoje srdcia. Obetuje ich Trojjedinému, tak pokornému
a milujúcemu Bohu. Nech ich formuje a pobáda k pokore. A nechajme už
vlastný egoizmus a pýchu. Nasledujme pokoru a poníženosť, poslušnosť
a miernosť.
Pane, zasväcujem Ti seba, svoje telo i dušu so všetkým, čo mám a čím som.
Pretvor moje srdce a urob ho poslušným Tebe. Nech som pokorný a oddaný
tvojmu dielu spásy. Nech Ti neprekážam svojimi hriechmi a zvlášť obžerstvom.
Amen.
63 Porov.: APOFTHEGMATA – výroky a příběhy pouštních otců. Z gréckeho a latinského originálu preložil Jiří
Pavlík. Praha : Benediktinské arciopatství sv. Vojtěcha a sv. Markéty, 2000, s. 64.