Tématické homílie - Evanjelizacia

ĽUBOMÍR STANČEK
majetok, nechceme mu obetovať svoje srdce. Boh od nás žiada chudobu v duchu
(porov. Lk 6, 20), čiže slobodu srdca, ktoré chce patriť jedine Stvoriteľovi. Vo
Svätom písme je lakomstvo nazývané aj ako chamtivosť.
Morálna teológia definuje lakomstvo takto: „Je to nezriadená túžba po
majetkoch, peniazoch a iných materiálnych hodnotách. Nezriadenosť sa
prejavuje v prílišnom lipnutí na hmotných veciach a nesprávnom spôsobe ich
nadobúdania.“ 39 Existujú aj pridružené hriechy, ktoré sa považujú za dcéry
lakomstva, nimi sú:
- neustála nespokojnosť v získavaní a ochrane hmotných vecí,
- brutálna priebojnosť v hľadaní zdrojov bohatstva,
- úskočnosť pri obchodovaní,
- zradnosť pri spravovaní cudzích majetkov.
Lakomstvo je zvyčajne ľahkým hriechom, ale môže nadobudnúť aj
hodnotu ťažkého hriechu, a to vtedy, keď poruší aj iné čnosti, najmä
spravodlivosť a lásku k blížnemu. 40
PAR
Nebyť lakomý znamená nebyť sebecký. Mnohokrát sa nám možno stalo,
že nejaká vec sa nám veľmi zapáčila, kúpili sme si ju, ale o požičaní či
využívaní pre iných, či iným ju dať do rúk, o tom ani počuť. „To je moje a nech
sa nikto neopováži si to požičať alebo zobrať!“ Prečo dokážeme byť takí?
Každý hriech má svoju vnútornú príčinu, svoj koreň, ktorý treba vyhubiť.
Takýmto lakomstvom si nahrádzame to, čo sme nedostali doma. Láskou
k veciam si nahrádzame nedostatok lásky od ľudí a zdanlivo si myslíme, že veci
nás tak nezradia, ako nás zradili alebo sklamali ľudia. Bojíme sa, že tieto veci
stratíme a preto nič nechceme požičať, rozdeliť sa. A to nám bráni, aby sme sa
zameriavali viac na lásku k Bohu, lásku k blížnemu, ale chceme mať veľa vecí a
čo najdrahšie, aké nemá nikto. Naše zranenie môže však pozostávať aj z toho, že
sme sklamaní z ľudskej nevďačnosti. Dali sme alebo požičali sme niečo a za to
nijaká vďaka, ešte viac sa ten človek od nás vzdialil. Alebo príde niekto za nami
len kvôli tomu, že niečo potrebuje. Nikdy by sme veci nemali dávať alebo
požičiavať veci zištne, očakávajúc vďaku. Sám Ježiš povedal v súvislosti s tým,
že koho máme pozývať na hostinu: chudobných, mrzákov, chromých a slepých
(porov.: Lk 14, 12-14), aby sme boli odmenení nebeským Otcom. Za našu štedrosť
nech nás nie ľudia odmenia, ale Boh. U neho je najistejšia a najbohatšia
odmena..
My sme Božie deti, sme deti všemohúceho Kráľa! On je najmocnejší,
najsvätejší, načo žiarliť? Načo závidieť? Prečo byť lakomý a sebecký, keď my
máme Boha?! Či nám nestačí Božia odmena, ktorá prišla v Ježišovi Kristovi?
Sv. František Saleský hovorí: „Komu je Boh všetko, tomu je svet ničím.“ 41 Boh
39 TONDRA, F.: Morálna Teológia I. Spišské Podhradie: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka Spišská
Kapitula, 1994, s. 267.
40 Porov.: TONDRA, F.: Morálna Teológia I. 1994, s. 267.
41 SALESKÝ, F.: 365 myšlienok sv. Františka Saleského. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1996, s. 13.