Tématické homílie - Evanjelizacia

ĽUBOMÍR STANČEK
človek už Boha raz sklamal, a to v raji. Ježiš však prináša záchranu nielen pre
telesnú stránku človeka, v oblasti chorôb či väzenia. Podstatou jeho záchrany je
spása ľudskej duše. Lebo keď trpí duša, trpí aj telo. Ale keď trpí telo, duši je to
len na osoh. A tak Boh prichádza zachrániť hodnotu s trvaním večnosti.
Hodnotu, ktorej obsahom sme my sami a hlavne naše nesmrteľné duše.
Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že aj keď nás Boh, Ježiš Kristus
vykúpil bez nás, bez nášho pričinenia, ale nás nespasí bez nás. Na vlastnej spáse
musíme pracovať aj my sami.
MY
Predstavme si športovca, ktorý chce získať medailu bez toho, aby tvrdo trénoval.
Povedal by si:,, Veď nejaké tie svaly, šikovnosť a telo vlastním, tak nech sa postará, aby
som zvíťazil.“ Dokázal by takýto športovec získať medailu? Asi ťažko. I on sám musí
svojou vôľou pracovať na víťazstve.
Človek, ktorého volá Boh do spolupráce, je taktiež povinný vynaložiť
všetko úsilie k dosiahnutiu vlastnej spásy. Áno, Ježiš nám otvoril bránu a ukázal
cestu, ale nie je v jeho moci, aby nás prinútil prejsť cez túto bránu a kráčať po
jeho ceste. To môžeme spraviť iba my sami. Áno, Boh nás bude zahŕňať svojou
milosťou a pomocou. O koľko ľahšie sa nám musí kráčať po ceste, ktorou kráčal
sám Boh – Spasiteľ. Aj my sme oslovení kráčať po ceste, ktorou šli mnohí ľudia
pred nami. Ľudia, ktorí sa nebáli prijať výzvu k jeho nasledovaniu.
Môžeme sa pýtať: „Ako mám veriť, že tento Boh, o ktorom toľko počujem, je
živý a pravý? A taktiež už bolo toľko rôznych náboženských vodcov, každý
hlásal čosi iné, že radšej nebudem nikomu veriť, veď aj tak nikto nežije to, čo
hlása.“ Ježiš nielen hlásal, ale aj zomrel. Zomrel, lebo „nik nemá väčšiu lásku
ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13). Kto z nás sa vzdá
všetkého, len aby potvrdil svoju pravdu? Veľký antický filozof Sokrates sa
k tomuto ideálu priblížil. Priblížil sa i napriek tomu, že o Bohu pravdepodobne
nič alebo len málo mohol počuť od neďalekého izraelského národa. Jeho
prvoradou skutočnosťou v živote bolo odhaľovať pravdu postupným
objasňovaním, poznať seba samého, svoju nevedomosť a prisudzovať poznaniu
a morálnym zákonom absolútnu, objektívnu a univerzálnu platnosť. Zároveň sa
rozhodol nepodporiť trest smrti pre tých, ktorým ho chceli udeliť len preto, že
prehrali vojnu. Sokrata sa rozhodli pre tieto hodnoty odsúdiť na trest smrti. 71
Áno, Sokrates nie je boh. Bol človekom, ktorý sa nebál položiť život za pravdu a
za priateľov. A Ježiš – pravý Boh a pravý človek, o ktorom hovoril Boh
prostredníctvom svojich ľudí už takmer dvetisíc rokov pred jeho narodením,
obetoval svoj život nielen za pravdu, ale aj za každého jedného z nás. Obetoval,
aby sme poznali pravdu nielen na zemi, ale žili v plnej pravde s ním vo večnosti
a po celú večnosť.
ADE
71 MONDIN, B.: Dejiny starovekej filozofie. Spišské Podhradie : Kňazský seminár, 1996, s. 49 – 50.