Vedľajšie cvičenia - Slovenská antropozofická spoločnosť

R. Steiner: Vedľajšie cvičenia
Kontrola vôle
Kontrola skutkov
Vláda nad vôľovými impulzmi
Vláda duše nad jej vôľou
Iniciatíva konania
Iniciatívna sila
Druhé vedľajšie cvičenie
Ako je duša pánom v myšlienkovom svete, tak sa má stať pánom aj v oblasti vôle. Vo
fyzicko-zmyslovom svete je to i tu život, ktorý vystupuje ako vládca. Uplatňuje u človeka tie či
oné potreby a vôľa sa cíti byť podnietená tieto potreby uspokojiť. Pre vyššie školenie si musí
človek zvyknúť na to, že svoje vlastné príkazy bude prísne poslúchať. Kto si na toto zvykne,
tomu stále menej a menej napadne, aby túžil po niečom nepodstatnom. Neuspokojenosť,
bezuzdnosť vo vôľovom živote však pochádza z túžby po takých veciach, o ktorých uskutočnení
človek nemá jasnú predstavu. Takáto neuspokojenosť môže celý duševný život priviesť do
neporiadku, keď vyššie Ja chce vzísť z duše. Dobrým cvičením je počas mesiacov dávať si
v nejakom určitom dennom čase príkaz: Dnes „o tomto čase“ vykonáš „toto“. Potom postupne
dosiahneme, že čas vykonania a druh vykonávaných vecí budeme si prikazovať tak, že
vykonanie je možné úplne presne. Tak prekonáme ono zhubné: „Chcel by som to, chcel by
som ono“, pričom vôbec nemyslíme na vykonateľnosť. Jedna veľká osobnosť vkladá do úst
veštkyne slová: „Toho milujem, kto po nemožnom túži.“ (Goethe, Faust II) A táto veľká
osobnosť (Goethe) sama hovorí: „ V idei žiť znamená zaobchádzať s nemožným tak, ako keby
to bolo možné.“ (Goethe, Výroky v próze) Takéto výroky nesmú však byť použité ako námietky
proti tomu, čo je tu uvedené. Pretože požiadavku, ktorú Goethe a jeho veštkyňa (Manto)
kladú, dokáže splniť len ten, kto sa najprv vyškolil na túžbe po tom, čo možné je, aby potom
prostredníctvom silnej vôle práve s tým, čo je „nemožné“, vedel zaobchádzať tak, že to svojou
vôľou zmení na možné.
(Tajná veda v obryse, 1910)
Druhé je práve takúto dôslednosť priviesť do svojho konania (kontrola skutkov). Všetka
nestálosť, disharmónia v konaní sú na záhubu lotosovému kvetu, o ktorom hovoríme. Ak tajný
žiak niečo vykonal, tak svoje nasledujúce konanie smeruje tak, aby to logickým spôsobom
vyplývalo z toho prvého. Kto dnes koná v inom zmysle ako včera, nikdy tento charakterizovaný
zmysel nerozvinie.
(Ako dosiahneme poznanie vyšších svetov?, 1905)
Kontrola skutkov spočíva v ich podobnom usmerňovaní prostredníctvom vnútornej
slobody. Dobre začneme tým, že sa pripravíme vykonávať pravidelne niečo, k čomu by sme
prostredníctvom bežného života nedospeli. V bežnom živote je človek, pravda, ku svojim
činom poháňaný zvonka. Ale ten najmenší skutok, ktorý podnikneme z našej najvlastnejšej
iniciatívy, pôsobí v uvedenom smere viac než všetko, k čomu sme nútení vonkajším životom.
(Stupne vyššieho poznania, 1906)
*
b) Kontrola skutkov. Človek žije a koná v materiálnej sfére a postavený do dočasnosti.
Pri mnohosti sveta javov dokáže obsiahnuť iba malú časť a svojou činnosťou je viazaný na
určitý okruh toho, čo je pominuteľné. Každodenná meditácia slúži čelovi na sústredenie sa
a kontrolu jeho skutkov. Bude v nich sledovať len to, čo je trvácne a klásť dôraz len na to
konanie, ktorým môže byť nápomocný vyššiemu vývoju svojich blížnych. Mnohorakosť sveta
javov privedie späť k vyššej jednote.
(Berlín-Schlachtensee, leto 1903)
Druhé je, že podobným spôsobom sa správame k našim skutkom, teda cvičíme kontrolu
skutkov. Pritom je potrebné, aby sme dosiahli aspoň to, že konáme také skutky, ku ktorým
nás nepodnecuje absolútne nič, čo pochádza zvonka. Všetko to, k čomu sme podnecovaní
11/46