Vedľajšie cvičenia - Slovenská antropozofická spoločnosť

R. Steiner: Vedľajšie cvičenia
O šiestich vedľajších cvičeniach
Charakterizované cvičenia sú uvedené metódami duchovného školenia, pretože pri
dôkladnom vykonávaní u duchovného žiaka nevyvolajú len to, čo bolo uvedené vyššie ako
bezprostredný zážitok, ale nepriamo majú za následok ešte mnoho iného, čo je na ceste
k duchovným svetom potrebné. Kto tieto cvičenia vykonáva v dostatočnej miere, počas toho
narazí na mnohé nedostatky a chyby svojho duševného života a nájde práve pre neho
potrebné prostriedky na posilnenie a zabezpečenie svojho intelektuálneho, pocitového
a charakterového života. Určite bude potrebovať ešte nejaké ďalšie cvičenia, vždy podľa
svojich schopností, svojho temperamentu a charakteru. Takéto cvičenia však vyplynú vtedy,
ak sa výdatne vykonávajú tie vyššie uvedené. Áno, spozorujeme, že uvedené cvičenia
sprostredkovane postupne dávajú aj to, čo sa spočiatku zdá, že v nich nie je. Ak napr. niekto
má príliš málo sebadôvery, tak po zodpovedajúcej dobe bude môcť spozorovať, že cvičeniami
sa potrebná sebadôvera dostaví. A tak je to vo vzťahu k ostatným duševným vlastnostiam.
(Špeciálne, viac do detailov idúce cvičenia sa nachádzajú v mojej knihe Ako dosiahneme
poznanie vyšších svetov?) – Dôležité je, že duchovný žiak je schopný uvedené schopnosti
stupňovať do stále vyššej miery.
(Tajná veda v obryse, 1910)
U okultistu, u skutočného zasvätenca ide to, aby zmenil smerovanie svojho života.
Človek prítomnosti je vo svojom konaní určovaný a hnaný zmyslovými dojmami, to znamená
vonkajším svetom. Avšak všetko, čo je viazané na priestor a čas, je bez významu. Nemusíme
si to všímať.
Aké sú teda prostriedky na tento účel? [Nasleduje popis vedľajších cvičení.]
(Paríž, 6. júna 1906)
Vedľajšie cvičenia v nás rozvíjajú vlastnosti potrebné pre fyzickú pláň, ako také sú to:
kontrolované myslenie, samostatné konanie, uvoľnenosť atď. Postupne tak v našom srdci,
v našej duši budeme mať miesto, kde si uchováme to, čo je naše najsvätejšie, keď sme
ezoterici, zatiaľ čo ako ľudia stojíme vonku v živote. Boj s nami samými a so svetom je pritom
samozrejmý. Musíme sa stať bojovníkmi, keď sa stávame ezoterikmi.
(Mannheim, 10. marca 1911)
Nesmie nás ovládať žiadostivosť po duchovnom poznaní, ale má sa rozhostiť približne
taká nálada, akú pociťujeme pri morálnom konaní, napríklad pri sústrasti, spoluradosti. Inak
totiž pre ezoterika existuje veľké nebezpečenstvo, že v exoterickom živote sa stane morálne
neviazaný, ba horší, než bol predtým. Preto okrem vlastných meditácií vždy sa vyžadujú aj
vedľajšie cvičenia na intelektuálne a morálne upevnenie a prepracovanie.
(Frankfurt, 10. marca 1912)
Nie menej dôležité však je rozvíjať pritom morálku. Na to sú tu vedľajšie cvičenia. Kto
ich verne vykonáva, spozoruje, ako začína rozvíjať svoju morálku. Jedná sa o spojenie prúdení,
ktoré prichádzajú zvonka, s tým, čo je vo vlastnom tele.
(Kristiania [Oslo], 7. júna 1912)
Na čo tu je škola? Dávajú sa rady, aby sa postupovalo rýchlejšie a ľahšie, pretože
ľudstvo takéto niečo potrebuje. Je však tiež nevyhnutné, že sa tým apeluje na egoizmus
človeka. Na to sú tu však vedľajšie cvičenia, aby sa bojovalo s tým, čo človek pripája k svojmu
egoizmu. Ak sa zanedbajú, tak u žiaka sa neodvratne vynorí ctižiadostivosť a márnomyseľnosť.
Tie treba vidieť u nás samých.
(Kristiania [Oslo], 9. júna 1912)
Tieto cvičenia sú nanajvýš dôležité. Pomocou nich duša môže nájsť cestu do
duchovných svetov. Všade, vo všetkých spisoch, cykloch, prednáškach nájdete odkazy na
týchto päť cvičení. Nemusela by sa konať žiadna ezoterická hodina, keby ich každý pozorne
čítal a sily týchto cvičení vo svojej duši prebudil k životu. Slúžia na podporu špeciálne daným
cvičeniam.
31/46