Vedľajšie cvičenia - Slovenská antropozofická spoločnosť

R. Steiner: Vedľajšie cvičenia
Piate vedľajšie cvičenie
Nezaujatosť
Viera
Dôvera
Nepredpojatosť
Pretrvávajúca otvorenosť
Duchovná otvorenosť voči každému novému javu
Sloboda usudzovania
Myslenie v spojení s vôľou získa určitú zrelosť, keď sa pokúšame nikdy si nenechať vziať
nepredpojatú vnímavosť voči novým zážitkom v dôsledku toho, čo sme zažili alebo zakúsili
v minulosti. Pre duchovného žiaka má úplne stratiť svoj význam myšlienka: O tom som nikdy
nepočul, tomu neverím. Duchovný žiak sa má počas istej doby práve v každej situácii usilovať
o to, aby si pri každej príležitosti od akejkoľvek veci a bytosti nechal povedať niečo nové. Od
každého poryvu vetra, od každého listu, od akéhokoľvek detského džavotu môžeme sa poučiť,
ak sme pripravení použiť hľadisko, aké sme doteraz nepoužili. Môže sa však ľahko stať, že
v súvislosti s takouto schopnosťou zájdeme príliš ďaleko. Napríklad v určitom veku skúsenosti,
ktoré sme nadobudli, nemáme, pravda, nebrať do úvahy. To, čo v prítomnosti zažívame,
máme posudzovať podľa skúseností z minulosti. To príde na jednu misku váh, na druhú však
v prípade duchovného žiaka musí prísť ochota stále zažívať nové skutočnosti. A predovšetkým
viera v možnosť, že nové zážitky môžu odporovať starým.
(Tajná veda v obryse, 1910)
Piata je nepredpojatosť voči javom života. V tejto súvislosti hovoríme o viere alebo
dôvere. Tajný žiak predstupuje pred každého človeka, každú bytosť s touto dôverou. A pri
svojom konaní sa napĺňa takouto dôverou. Nikdy si nehovorí, keď je mu niečo oznámené:
Tomu neverím, pretože to odporuje môjmu doterajšiemu názoru. Je naopak v každom okamihu
pripravený svoj názor a náhľad nanovo preskúmať a opraviť. Stále zostáva prístupný
všetkému, čo k nemu prichádza. A verí v účinnosť toho, čo podniká. Váhavosť
a pochybovačnosť vyženie zo svojej bytosti. Má nejaký zámer, tak má aj vieru v silu tohto
zámeru. Stovka neúspechov mu túto vieru nemôže vziať. Toto je tá „viera, ktorá dokáže hory
prenášať.“
(Ako dosiahneme poznanie vyšších svetov?, 1905)
Ďalej je dôležité rozvinúť vlastnosť nepredpojatosť. Každý človek, pravda, nazbieral
nejaké skúsenosti a na základe toho si vytvoril určitú množinu názorov, ktoré sa mu potom
v živote stávajú vodidlom. Tak, ako je na jednej strane samozrejmé, že sa riadime podľa
našich skúseností, tak je aj dôležité pre toho, kto chce prejsť duchovným vývojom k vyššiemu
poznaniu, aby si pohľad udržiaval neustále voľný pre všetko nové, jemu ešte neznáme, s čím
sa stretáva. Bude taký opatrný, ako je to len možné, s úsudkom: To je nemožné, to nemôže
existovať. Čokoľvek mu jeho názor na základe doterajších skúseností môže hovoriť, on je
v každom okamihu pripravený niečím novým, čo pred neho predstupuje, nechať sa priviesť
k inému názoru. Každá samoľúbosť k nejakému názoru musí zmiznúť.
(Stupne vyššieho poznania, 1906)
*
e) Viera. Čela má mať slobodné, otvorené, nepredpojaté srdce pre vyššie duchovno. Aj
kde vyššiu pravdu hneď nepozná, má mať vieru, dokiaľ si túto pravdu poznaním nevie osvojiť.
Ak by chcel postupovať podľa zásady „všetko overiť a to najlepšie si ponechať“, svoj úsudok by
postavil ako meradlo, seba postavil nad duchovno a uzavrel sa pred jeho vniknutím.
(Berlín-Schlachtensee, leto 1903)
Piatou vlastnosťou je úplná nepredpojatosť voči všetkému novému, čo pred nás
predstupuje. Väčšina ľudí posudzuje to nové, s čím sa stretávajú, podľa starého, čo im je už
známe. Keď niekto príde, aby im niečo povedal, tak hneď odvetia: „Na to mám iný názor.“ –
25/46