Vedľajšie cvičenia - Slovenská antropozofická spoločnosť

R. Steiner: Vedľajšie cvičenia
pochopia, prečo sa všetko odohráva tak a nie inak. Kto pozná mechanizmus spánku, vie aj to,
prečo sa takéto cvičenia musia vykonávať.
(Viedeň, 7. novembra 1907)
*
V piatom mesiaci sa potom pokúšame rozvinúť v sebe pocit pristupovať voči každej
jednej novej skúsenosti úplne nepredpojato. Čo pred nás predstupuje, keď ľudia vo vzťahu
k tomu, čo už počuli a videli hovoria: „O tom som ešte nikdy nepočul, to som ešte nikdy
nevidel, tomu neverím, je to podvod“, s takýmto zmýšľaním musí ezoterický žiak úplne
skoncovať. Musí byť pripravený v každom okamihu prijať úplne novú skúsenosť. To, čo doteraz
spoznal ako zákonité, čo sa mu zdalo ako možné, nesmie byť prekážkou proti prijatiu nejakej
novej pravdy. Hoci je to radikálne vyjadrené, ale úplne správne, že ak niekto príde
k ezoterickému žiakovi a povie mu: „Ty, kostolná veža toho a toho kostola stojí od tejto noci
úplne nakrivo“, tak ezoterik si má nechať otvorené zadné dvierka pre možný predpoklad, že
jeho doterajšie poznanie prírodných zákonov sa predsa len môže rozšíriť prostredníctvom
takejto zdanlivo neslýchanej skutočnosti. Kto v piatom mesiaci svoju pozornosť smeruje na to,
aby takto zmýšľal, ten spozoruje, že do jeho duše vchádza pocit, akoby v onom priestore,
o ktorom sme hovorili pri cvičení vo štvrtom mesiaci, niečo sa oživilo, akoby sa tam niečo
pohlo. Tento pocit je mimoriadne jemný a subtílny. Musíme sa pokúsiť toto jemné vibrovanie
v okolí pozorne uchopiť a takpovediac nechať prúdiť cez všetkých päť zmyslov, najmä cez oči,
uši a pokožku, pokým sa v pokožke nevytvorí zmysel pre teplo. Menej pozornosti na tomto
stupni ezoterického vývoja smerujeme na dojmy oných pohnutí v nižších zmysloch, t.j. chute,
čuchu a hmatu. Na tomto stupni ešte nie je dobre možné početné zlé vplyvy, ktoré sa miešajú
medzi tie dobré, ktoré tiež v tejto oblasti existujú, od týchto dobrých odlíšiť. Preto žiak túto vec
prenechá neskoršiemu stupňu.
(Všeobecné požiadavky, október 1906)
Po piate nepredpojatosť voči všetkým skúsenostiam.
(Stuttgart, 20. januára 1907)
V piatom mesiaci sa cvičíme v tom, že našu budúcnosť si nikdy nenecháme určovať
minulosťou. Musíme sa stať úplne nepredpojatými, prijímať všetko, otvoriť našu dušu. Ak nám
niekto povie: „Tamtá kostolná veža sa cez noc otočila“, tak ho nesmieme vysmiať, ale
rozmýšľať: Predsa možno môže existovať nejaký prírodný zákon, ktorý nepoznám. Potom
skoro zacítime pocit, akoby niečo zvonka z priestoru na nás prúdilo. Toto takpovediac
nasajeme očami, ušami a celou pokožkou.
(Berlín, 29. januára 1907)
5. Nepredpojatosť: Je potrebné udržiavať sa pohybliví, stále byť schopní ešte prijímať
nové. Ak nám niekto hovorí niečo, čo považujeme za nepravdepodobné, napriek tomu v našom
srdci musí ostať kútik, kde si povieme: Mohol by mať predsa pravdu. – Pre to sa nemusíme
stať nekritickí. Môžeme to, samozrejme, preveriť. Potom k nám príde pocit, akoby niečo
zvonka prúdilo na nás. To nasajeme očami, ušami a celou pokožkou.
(Mníchov, 6. júna 1907)
5. Nepredpojatosť: Nepredpojatí sme vtedy, keď nám niekto hovorí, že rovná, zvislá
veža sa cez noc zrazu naklonila, povedzme o uhol 45 stupňov, a my potom nepovieme: „Nie,
tomu neverím, to je predsa nemožné.“ – Musíme si v sebe vypestovať pocit, že nič nie je
nemožné.
(Mníchov, 6. júna 1907)
5. Neustála otvorenosť učiť sa novému. Nikdy nemáme povedať: „O tom som nikdy
nepočul, tomu neverím“; alebo: „To neexistuje!“ – Čokoľvek nám niekto hovorí, necháme si
otvorenú aspoň možnosť niečo sa z toho naučiť. Tak sa môžeme učiť od detí, zvierat
a všetkých vecí.
27/46