Vedľajšie cvičenia - Slovenská antropozofická spoločnosť

R. Steiner: Vedľajšie cvičenia
Pozitívnosť
Pozitívnosť v posudzovaní sveta
Nepredpojatosť
Znášanlivosť
Tolerancia
Pochopenie
Zmysel pre kladný postoj
Dôvera v okolie
Neochvejnosť
Štvrté vedľajšie cvičenie
Pre myslenie a cítenie je ďalším výchovným prostriedkom osvojenie si vlastnosti, ktorú
by sme mohli nazvať pozitívnosť. Existuje jedna pekná legenda, ktorá hovorí o Ježišovi
Kristovi, ako ide s nejakými ďalšími osobami popri mŕtvom psovi. Ostatní sa odvrátia od
odpudivého pohľadu, Kristus obdivne hovorí o pekných zuboch zvieraťa. Na tom sa môžeme
učiť zachovávať si voči svetu taký duševný stav, aký je v zmysle tejto legendy. To, čo je
mylné, zlé, škaredé nemá duši brániť nachádzať to, čo je pravdivé, dobré a krásne všade tam,
kde to existuje. Túto pozitívnosť si nemáme zamieňať s nekritickosťou, so svojvoľným
zatváraním očí pred tým, čo je zlé, falošné a menejcenné. Kto obdivuje „pekné zuby“ mŕtveho
zvieraťa, ten vidí aj rozkladajúcu sa mŕtvolu. Ale táto mŕtvola ho neodradí od toho, aby videl
pekné zuby. Nemôžeme to, čo je zlé, pokladať za dobré, omyl pokladať za pravdu, ale môžeme
dosiahnuť, že to, čo je zlé, nezabráni nám, aby sme videli to, čo je dobré, to, čo je mylné,
nezabráni nám, aby sme videli to, čo je pravdivé.
(Tajná veda v obryse, 1910)
Štvrtá je znášanlivosť (tolerancia) voči ľuďom, iným bytostiam a aj skutočnostiam.
Tajný žiak sa zdržiava všetkej nadbytočnej kritiky voči tomu, čo je nedokonalé, zlé,
neuspokojujúce a naopak snaží sa pochopiť všetko, čo k nemu pristupuje. Ako slnko
neodopiera svoje svetlo tomu, čo je neuspokojivé a zlé, tak ani on svoju spoluúčasť plnú
porozumenia. Ak sa tajný žiak stretne s nejakým zlom, tak sa nevyžíva v odmietavých
úsudkoch, ale prijme to, čo je nutné a usiluje sa, pokiaľ mu stačí jeho sila, vec obrátiť na
dobrú. Iné názory neposudzuje len zo svojho hľadiska, ale snaží sa vžiť do pozície druhého.
(Ako dosiahneme poznanie vyšších svetov?, 1905)
Mimoriadne dôležitou vlastnosťou je „zmysel pre kladný postoj“. Môže si ju u seba
rozvinúť ten, kto vo všetkých veciach pozornosť smeruje na dobré, pekné a účelné osobitosti,
a nie v prvom rade na to, čo je nedostatočné, odpudzujúce a rozporné. V perzskej poézii
existuje jedna pekná legenda o Kristovi, ktorá ukazuje, čo sa touto vlastnosťou mieni: Na ceste
leží mŕtvy pes. Medzi tými, čo vôkol neho prechádzajú, je aj Kristus. Všetci ostatní sa
odvracajú od odpudivého pohľadu, ktorý sa na zviera naskytá, iba Kristus obdivne hovorí
o pekných zuboch zvieraťa. Takto môžeme voči veciam cítiť. Vo všetkom, aj v tom
najprotivnejšom môže ten, kto vážne hľadá, nájsť niečo hodné uznania. A na veciach je
užitočné, pravda, nie to, čo im chýba, ale to, čo majú.
(Stupne vyššieho poznania, 1906)
*
c) Tolerancia. Čela sa nenechá ovládať pocitmi príťažlivosti a odporu. Bude sa pokúšať
chápať všetkých – zločincov aj svätcov. A hoci má emocionálnu skúsenosť, posudzovať bude
intelektuálne. Čo je z jedného hľadiska správne rozpoznané ako zlé, môže sa z vyššieho
hľadiska posúdiť ako nutné a logické.
(Berlín-Schlachtensee, leto 1903)
Štvrté je pochopenie pre každú bytosť. Nikde nie je krajšie vyjadrené to, čo znamená
chápať každú bytosť, než v jednej zachovanej perzskej legende o Ježišovi Kristovi, nie
v Evanjeliách, ale v perzských poviedkach. Ježiš so svojimi učeníkmi šli cez pole a na ceste
20/46