Vedľajšie cvičenia - Slovenská antropozofická spoločnosť

R. Steiner: Vedľajšie cvičenia
Prvé z týchto vedľajších cvičení je kontrola myšlienok. Vezmeme nejaký predmet,
o ktorom sa pokúšame päť minút rozmýšľať bez toho, aby sa medzi to vtlačila nejaká iná
myšlienka. Potom sa musí dostaviť určitý pocit, ktorý vlejeme do tela. Daný predmet je ako
cvičenie tým užitočnejší, čím je pre nás nezaujímavejší, pretože držať sa ho počas piatich
minút potom vyžaduje námahu.
(Stuttgart, 20. januára 1907)
Prvé vedľajšie cvičenie je to, že raz denne, keď práve máme nejakú nerušenú hodinku,
sami jednu myšlienku presunieme do stredobodu myslenia a aspoň päť minút pri nej zotrváme.
Na začiatok je potrebné zvoliť si podľa možnosti jednoduché, zdanlivo bezobsažné predstavy
a v pokojnej postupnosti myslieť všetko, čo sa o tom a v nadväznosti na to dá myslieť. Ak si
zvolíme nejaký zaujímavý predmet, tak myšlienky sa na ňom dlho držia úplne samé od seba.
Ak však zvolíme napríklad zápalku, tak sa musíme poriadne namáhať, aby sme dlhší čas o nej
vedeli premýšľať. A práve toto úsilie prebúdza sily duše. Rozmýšľať môžeme napríklad
nasledujúco: Ako zápalka vyzerá? Aké druhy zápaliek existujú? Ako sa vyrábajú? Na čo slúžia?
Kde sa skladujú? Aké škody môžu spôsobiť? a tak ďalej. Ak toto cvičenie vykonávame, tak po
určitom čase budeme po cvičení cítiť pocit vnútornej istoty a pevnosti. Je to úplne špecifický
pocit. Musíme sa snažiť úplne si ho uvedomiť a potom ho nalejeme, akoby to bola voda, do
hlavy a miechy. Toto cvičenie musíme vykonávať denne, aspoň počas štyroch týždňov. Toto
cvičenie však môžeme vykonávať aj niekoľko mesiacov, až kým necítime, že prináša dobré
plody.
(Berlín, 29. januára 1907)
1. Kontrola myšlienok: Aspoň päť minút denne je potrebné uvoľniť sa a rozmýšľať
o jednom podľa možnosti bezvýznamnom predmete, ktorý nás vopred vôbec nezaujíma, keď
logicky na seba nadväzujeme všetko, čo sa o danom predmete dá myslieť. Dôležité je, aby to
bol bezvýznamný predmet, pretože práve tlak, ktorý potom musíme na seba vyvinúť, aby sme
pri ňom zotrvali, je to, čo prebúdza driemajúce schopnosti duše. Po nejakom čase potom
v duši spozorujeme pocit pevnosti a istoty. Teraz si ale nemôžeme predstaviť, že tento pocit
nás nejako prudko zaskočí. Nie, je to celkom jemný, subtílny pocit, ktorý musíme vystriehnuť.
Tí, ktorí tvrdia, že tento pocit v sebe vôbec nemôžu nájsť, väčšinou sa podobajú tým, ktorí idú,
aby medzi mnohými inými predmetmi hľadali jeden celkom malý, drobný predmet. Hoci
hľadajú, tak len tak mimochodom, a preto tento malý predmet nemôžu nájsť, ale prehliadajú
ho. Musíme celkom ticho v sebe načúvať, potom tento pocit začneme vnímať, a on vystupuje
hlavne v prednej časti hlavy. Ak sme ho tam pocítili, tak ho v myšlienkach vlejeme do mozgu
a do miechy. Postupne potom nadobudneme dojem, ako keby z oblasti od prednej časti hlavy
po miechu vychádzali lúče.
(Mníchov, 6. júna 1907)
1. Kontrola myšlienok: Na to vezmeme nejaký bezvýznamný predmet, pretože úsilie,
ktoré vyťahuje vnútorné sily, je dôležité, a nie náš záujem o predmet. Ako príklad môžeme
uviesť zápalky, vlásenku, oceľové pero atď. Môžeme sa pýtať: Ako predmet vznikol, z čoho sa
skladá, ako sa vyrába, kde sa vyrába, aké by to bolo, keby tento predmet nebol na svete?
Čím viac sa musíte namáhať a prekonávať, tým je to lepšie.
Je to ten istý prípad, ako vtedy, keď vznikalo oko! –
Päť minút držať jeden predmet, ktorý nás nezaujíma, o to ide. Preto ste radi, keď ho
smiete nechať padnúť.
(Mníchov, 6. júna 1907)
1. Koncentrácia. Vezmeme nejaký predmet, najlepšie bezvýznamný, ktorý sám o sebe
nás nezaujíma, ale o ktorý sa musíme zaujímať vyvíjaním našej pozornosti. Rozmýšľame
o tomto predmete, aspoň päť minút, bez toho, aby sme prešli k iným veciam, stále sa držiac
tej istej myšlienky. Môžeme sa na to pripraviť tak, že predtým sa s predmetom bližšie
oboznámime. Po niekoľkých dňoch môžeme zvoliť iný predmet.
9/46