August 2010 - ŽSR

august 2010mesačník zamestnancov Železníc Slovenskej republikyročník XX.Nespútaná voda opäťvyčíňala aj na železniciHandlová – Prievidzabez železniceFoto: Štefan MORÉDispečeri a výpravcoviazabránili tragédii

AKTUALITYNajhoršie letoLeto je vo svojomfinále. Väčšina letnýchdovoleniek sa končí začiatkomškolského roka.Nielen deti hodnotiaprázdninový čas, ale aj pre mnohých zamestnanýchje koniec leta časom bilancovania.Aj pri snahe o najväčší optimizmusa pozitívne myslenie by bolo nefér nezhodnotiťtoto leto ako jedno z najhorších nielenpre železnice.Voda napáchala toľko zla, že ani tínajstarší železničiari si nepamätajú, že bypovodne doteraz narobili toľko problémov.Škody, ktoré spôsobila voda na majetku,sú obrovské, avšak ako málo znamenajúpri porovnaní so stratou života. O ten prišielnáš kolega Stanislav, ktorý ho pri odstraňovanínásledkov záplav stratil. Zvíťazilprúd rieky Handlovka...A práve túto smutnú správu spomenulako prvú aj minister dopravy pôšt a telekomunikáciíSR Ján Figeľ na tlačovej konferenciiv Košiciach. Prejavil úprimnú ľútosťa sústrasť rodine pozostalého železničiara.Zároveň však minister hovoril o potrebeinvestícií do železničnej dopravy, aby infraštruktúranemusela riešiť iba havarijnéstavy, ale aby rekonštrukciami a modernizáciouneustále zvyšovala svoju funkčnosťa bezpečnosť.Čaká nás ďalšie obdobie plné práce,a tak aj napriek všetkému, čo sa stalo,musíme ísť ďalej. Tento september budenielen pre školákov, ale i pre železničiarovnáročným mesiacom. Pokračovať sa budev odstraňovaní škôd po záplavách a modernizáciatiež naberá na obrátkach. Septemberje však aj mesiacom, kedy oslavujúželezničiari svoj sviatok. Celoslovenskéoslavy Dňa železničiarov budú aj tento rokspoločné pre všetky tri železničné spoločnostia konajú sa v piatok 17. septembrav Dome umenia v Košiciach.Veríme, že najhoršie leto máme za sebou,a tak do nového obdobia vykročmetou správnou nohou, aby bolo lepšie. A keďžeželezničiari sú silní, pracovití a v ťažkýchchvíľach sa vedia zomknúť, pomáhaťsi a konať pre dobro veci, na najhoršieleto musia rýchlo zabudnúť a ďalej kráčaťvpred.Modernizácia železnícbude pokračovať- Modernizácia železničných tratí bude pokračovať,- povedalJán Figeľ, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SRv pondelok 16. augusta na tlačovej konferencii v Košiciach.Keďže Slovensko leží v strede Európya susedíme s ďalšími krajinami, musíbyť železničná aj cestná infraštruktúraprepojená a kompatibilná, pretože smesúčasťou eurokoridorov. Cieľom rezortuje, aby sme mali atraktívne, slušné európskeprostredie aj na železniciach. Ministerhovoril aj o prehodnocovaní doterajšíchprojektov a finančných prostriedkovvynaložených na železnice. Poznamenalvšak a ubezpečil, že úlohou tejto realokácieje nasmerovať viac prostriedkovtam, kde to Slovensko najviac potrebuje.Minister dopravy spomenul aj Operačnýprogram doprava (OPD), kde bolo za sedemrokov využitých iba 11,5 percentaprostriedkov. – Keďže je projekt vo svojompolčase, je to veľmi nízke percentovyužitia, – povedal minister. Ubezpečiltiež, že rezort bude pod jeho vedením ajv tomto smere postupovať efektívnejšie.Spomenul aj projekt na modernizáciu vlakovýchvozidiel odsúhlasený európskoukomisiou a informoval, že do roku 2013by úplne nové vlaky mali tvoriť štvrtinucelkového počtu. Budú to vlakové súpravyurčené predovšetkým na regionálnuželezničnú dopravu.Dana SCHWARTZOVÁ, foto: autorkaMinister dopravy Ján Figeľ na tlačovej konferencii s primátorom mesta Košice Františkom Knapíkominformoval novinárov o projektoch v cestnej i železničnej doprave v metropole východui v jeho okolí.Posledné zbohom Stanislav...Ticho. Nepríjemné ticho, ktoré prerušoval len smutný nárek a vzlykynajbližších príbuzných, ktorí sa prišli navždy rozlúčiť so svojímnajdrahším, Stanislavom Stručkom. Ešte pred pár hodinami bol s nami.Tešil sa z rodiny, z práce, ktorú mal nesmierne rád, tešil sa zo života.Stačilo však tak málo a dnes už je tam, odkiaľ niet návratu. I keď srdcekrváca a fyzicky už nie je medzi nami, predsa je stále tu. A navždy ostane.V spomienkach rodiny ako nenahraditeľný človek, v spomienkach kolegovako vynikajúci a obetavý spolupracovník, ochotný vždy pomôcť a poradiť.Taký bol aj záver jeho života, ktorý sa skončil 15. augusta pri výkone služby, v snahe pomôcť,zachrániť.Stanislav STRUČKAsa narodil 17. marca 1958 v Partizánskom. Na železnicu nastúpil v roku 1989 ako traťový robotníkna traťmajstrovský okrsok Veľké Bielice. Po organizačných zmenách prešiel pod Traťový obvodTopoľčany. Tu pôsobil až do svojej náhlej a nečakanej smrti ako zámočník koľajových konštrukcií.Zavrela sa posledná kapitola v knihe života nášho kolegu Stanislava. Rozlúčila sa s ním rodina,kolegovia a priatelia, v mene celej železničiarskej rodiny na Slovensku vedenie ŽSR i zástupcoviaministra dopravy.Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.Budeš nám chýbať!Česť Tvojej pamiatke!ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/20102

AKTUALITYNespútaná voda opäťvyčíňala aj na železniciPo májovo – júnových katastrofálnych záplavách sa nad našou krajinou opäť zatiahlonebo a nespútaná voda znova ukázala svoju ničivú silu. Dve bleskové povodne, ktoré 15.a 16. augusta vyčíňali na hornej Nitre a v oblasti Turca, zanechali spúšť aj na železničnejinfraštruktúre. Veľká voda niekde priniesla nánosy blata, inde brala štrkové lôžko, čo jevšak najsmutnejšie, zobrala aj život nášmu kolegovi Stanislavovi Stručkovi.Foto: SMÚ ŽTS TO TopoľčanyPremena „húsenkovej dráhy“ na opäť zjazdnútrať sa medzi Handlovou a Prievidzou nezaobídebez strojných mechanizmov.Foto: SMÚ ŽTS TO TopoľčanyKoľajový rošt ostal vo vzduchu, železničnýnásyp si odniesla dravá Handlovka.Foto: SMÚ ŽTS TO TopoľčanyNa trati Handlová – Prievidza sme zastihli(zľava) Petra Lauka, vedúceho SMÚ ŽTS TOTopoľčany, Ing. Pavla Hrdinu, prednostusekcie ŽTS ÚŽI, a Františka Horváta zo Železničnéhostaviteľstva v Bratislave.Handlová – Prievidza bezželeznicePrírodný besniaci živel prekvapilobyvateľov Handlovej a Prievidze15. augusta, v nedeľu predpoludním.Prietrž mračien rýchlo zdvihlahladinu inak pokojnej a plytkej riekyHandlovka. Rozliata voda spôsobilaobrovské materiálne škodya neobišla ani železnicu. Zosunutýsvah v km 11, 200 prerušil o 10.30hod. železničnú dopravu medziPrievidzou a Handlovou, cestnúdopravu pred Prievidzou odkláňalipolicajti. Napriek tomu sa do„vojnovej zóny“, plnej bezradnýchľudí, dostal Bc. Milan Kubiček, námestníkriaditeľa pre infraštruktúruz OR Trnava: – Skontrolovalisme hladinu vody pod mostomna trati smerujúcej z Topoľčiando Prievidze a potom sme sav motorovom vozíku vydali natrať do Handlovej. Viezli smesa len chvíľu, cestu nám zahatalispadnuté stromy. Ďalejsme už kráčali peši, vyhýbajúcsa vývratom a podmytým úsekomtrate. V stanici Chrenovecvoda zaplavila asi 300 metrovkoľajiska. – Odtiaľ sa autom odviezoldo Handlovej, aby z motorovéhovozíka zmapoval trať aždo Hornej Štubne. Aj tu bola dopravaprerušená pre zosuv svahupri portáli Bralského tunela.Železničiari ihneď začali s odstraňovanímškôd. V pondelok16. augusta sa priamo na miestekatastrofy stretli Ing. DušanŠefčík, námestník generálnehoriaditeľa pre ekonomiku, Ing.Milan Solárik, riaditeľ OR Trnava,a Ing. Ľubomír Tkáč, riaditeľRR ÚŽI Žilina, s ďalšímizainteresovanými zamestnancami,aby diskutovali o čo najrýchlejšícha najúčinnejšíchopatreniach sprevádzkovanietrate. – Komisia skonštatovala,že pred začatím prevádzkyje nutné vykonať opravnéVoda stekajúca zo staveniskaseverného obchvatu R1pri Banskej Bystrici.Foto: Ing. Vladimír DLHOPOLEC3 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

AKTUALITYPri Martine hrozilo poškodenie železničného násypu rozvodneným Jordánom,prítokom Turca. Foto: Ing. Milan ALBERTPodmytá trať na zastávke Turček. Foto: Marián GAJDOŠpráce. Silný prúd Handlovky, ale aj jejprítoky na piatich miestach podmylitrať medzi Handlovou a Prievidzou.Voda vyplavila štrkové lôžko, vážne narušilai železničný spodok. Na mnohýchmiestach je trať poškodená zosuvompôdy, – sumarizuje Ing. Milan Solárik,riaditeľ OR Trnava. – Trať je potrebnéočistiť od nánosov bahna a konárov, nadvoch úsekoch sa musí kompletne obnoviťpribližne 200 metrov železničnéhozvršku aj spodku, nanovo sa musí uložiťkoľaj. V Chrenovci je potrebné okremvyčistenia koľajiska i stanice obnoviť ajfunkčnosť priepustu v km 9,81. Našimľuďom pomáhajú aj externé firmy sostrojným vybavením, – informoval Ing.Ľubomír Kapusta, námestník riaditeľa RRÚŽI Žilina. Na štvrtý deň od prívalovejvody sa zistilo, že svah sa pohol aj v km10,920 a došlo k asi 60- centimetrovémusmerovému posunutiu koľaje a jej približnepolmetrovému výškovému prepadu.V štádiu riešenia je preto aj spôsob sanáciezosunutého svahu.Príbovce a Diviaky pod vodouPrietrže mračien však páchali škodyaj v iných lokalitách. Pohromu na riekeTuriec predznamenalo nedeľňajšie zaplavenievýhybiek v staniciach Príbovcea Diviaky. V pondelok už veľká vodamedzi týmito stanicami na viacerýchmiestach ohrozovala mostné objekty, naktorých bola traťová rýchlosť obmedzenána 10 km/h. Večer po pol deviatej bolapreventívne prerušená doprava medziMartinom a Vrútkami. – Vybrežila sa ajriečka Jordán, prítok Turca. Prívalovávoda nedokázala pretiecť popod železničnýmostík pri martinskej mestskejčasti Priekopa a hľadala si inú cestu.Hrozilo presakovaniea poškodenie násypu,železničná prevádzkabola obnovená nasledujúceráno, – opisujesituáciu Ing. Ján Londa,vedúci AO Žilina.Horná Štubňa, Čremošné,Kremnica – podmytá traťVlaky znižovali rýchlosť aj medziHornou Štubňou a Kremnicou,na zastávke Turček, pretože voda tutiež podmyla trať. V pondelok bolaželezničná prevádzka prerušenáaj medzi stanicou Čremošné a odbočkouDolná Štubňa. – Na traťv obojstrannom záreze sa zosunulsvah, navyše koľaj podmyla voda.Dopravu obnovili zamestnanci RRÚŽI Zvolen v spolupráci s dodávateľomstavby rýchlostnej cestyR3 realizujúcim obchvat HornejŠtubne. Podmytie trate súviselopráve s jej výstavbou, – vysvetľujeuž Ing. Helena Budzová, vedúcaAO Banská Bystrica. Aj medzi BanskouBystricou a Šalkovou komplikovalajazdu vlakov výstavba ďalšejcesty R1, konkrétne budovanieseverného obchvatu Banskej Bystrice.Došlo k zdvihnutiu hladinyvodného toku, ktorý ohrozovalželezničnú prevádzku vymytímkrídel na moste a podmytím trate.Aj tu sa musela zaviesť pomalárýchlosť 10 km/h.Napriek tomu, že na opätovnomsprejazdnení rôznych regionálnychtratí sa podieľalo viaceroúdržbárskych zložiek ŽSRzo zvolenského aj žilinského RRÚŽI, predsa len ich zdobí spoločnáčrta. Všetkým železničiaromdotknutých obvodov patrí veľkávďaka za odhodlanie, ochotua drinu v boji s následkami záplav.(balky, sch)Dopravu medzi Čremošnýma Dolnou Štubňou komplikovalavoda zo stavby obchvatuHornej Štubne.Foto: Peter TOMAHOGHŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/20104

AKTUALITYnásypu a jeho podložia, účelommá byť zistenie hydrogeologickýchpodmienok, ktorénepriaznivo ovplyvňujú stabilitunásypu. Nakoľko všakna tejto trati nejde len o totojedno miesto, ale o viac ako10-kilometrový úsek, termínobnovenia trate je vzhľadom nafinančnú náročnosť týchto práczatiaľ neistý.(dah)Foto: AO ZvolenTrať Zlaté Moravce – Lužiankynevydržala ďalší nápor dažďaV júlovom čísle Ž semaforu smepriniesli informáciu o zosuvoch na tratiZlaté Moravce – Lužianky. Ako smeuviedli, následky júnových výdatnýchdažďov boli s nasadením traťovákovz Levíc, pod technickým dozorom SMSŽTS Úľany nad Žitavou, provizórnymi,takmer mesiac trvajúcimi prácami,v maximálnej miere odstránené a traťbola zabezpečená tak, aby vlaky mohliprechádzať obmedzenou rýchlosťou10 km/h.Keďže práce by mali v budúcnosti pokračovaťaj realizáciou odborného geologickéhoprieskumu a vypracovaním projektuna zabezpečenie trate voči zosuvom,bolo otázkou času, čo s týmto úsekomurobí ďalšia vlna nepriaznivého počasia.Ako sme sa dozvedeli z AO Zvolen, stačilajedna extrémna lokálna búrka, po ktorejbolo pri mimoriadnej prehliadke zistené,že v km 10,620 – 10,655 došlo k novémuzosuvu cca 3 m pod predchádzajúcou provizórnousanáciou. Trať je tak opätovneod 30. júla 2010 vylúčená z prevádzky.Potvrdil sa predpoklad, že je potrebnýodborný geologický prieskum celéhoSprávnym a pohotovýmrozhodnutím zabránilitragédiiAk by tí, čo riadili železničnúdopravu na východeSlovenska, zaváhali a nevydalijasné príkazy, mohlo v utorok17. 8. po ôsmej hodinedôjsť k tragédii. Keby rýchlikz Košíc smerujúci do Bratislavynezastal v Richnave prednánosmi hliny, kameňov a konárov,hrozilo by mu vykoľajenie.V Richnave, na hlavnej tratiKošice – Bratislava, sa po dažďoch opäť zosunulapôda a spôsobila v traťovom úsekuMargecany – Krompachy vážne problémyna koľajniciach. Iba stopercentná spoluprácadispečerov a výpravcov na spomínanejtrati zabránila nešťastiu, pretoževlak zastal až po vypnutí napätia v troleji.Na fotografii sme zachytili Viliama Mižišina (vpravo), vedúcehoSMÚ ŽTS TO Margecany, a Jaroslava Potočného(vľavo), vedúceho prevádzky, pri koordinovaní prác odstraňovanianánosov pôdy, konárov, bahna po zosuve pôdyv Richnave na trati Margecany – Krompachy.Foto: Ing. Marian MILČÁKOstal stáť iba niekoľko metrov pred kopouhliny. Traťováci z Margecian a SpišskejNovej Vsi počas dňa odstraňovali nánosyhliny a blata, aby tak sprejazdnili obidvetraťové koľaje. Napoludnie sprevádzkovalikoľaj číslo dva a podvečer bola zjazdnáuž aj koľaj jedna.Iba niekoľko metrov zachránilo rýchlik z Košíc do Bratislavy pred vykoľajením.Foto: Miroslava BRUTOVSKÁKontrolný dispečer Dušan Tököly a vlakový dispečer Andrej Kmeť mali v utorok 17. 8. 2010 plnéruky práce. Sústavné vyzváňanie telefónov a riešenie skomplikovanej vlakovej dopravy po zosuvepôdy v Richnave im narobili poriadne starosti. Situáciu však zvládli veľmi dobre a pohotovýmrozhodnutím zabránili najhoršiemu.Foto: Vladimír SALZER5 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

spravodajstvoJednou ranou viac múch...Zamestnanci SMÚ ŽTS TO Levice pri montážinového koľajového roštu priecestí.Kompletná výmena pôvodnéhoželezničného priecestia si vyžiadaladesaťdňovú nepretržitú cestnú výlukuštátnej cesty I. triedy č. 51 medziKalnou nad Hronom a Lokom....aj tak by sa dalo definovať počínanie levických traťovákovv nedávnych dňoch. Železničné priecestie medzi Kalnounad Hronom a Lokom prešlo v júli veľkou opravou.Počas desiatich dní tu zamestnanci SMÚ ŽTS TO Levicezdemontovali a vymenili starú gumo-kovovú priecestnúkonštrukciu za novú s celogumovým povrchom typu STRAIL.A takto vyzerá železničné priecestie po odovzdanído prevádzky.– Na bezpečné vykonanie všetkýchprác bolo potrebné zabezpečiť súčasneniekoľko záležitostí,- začal s vysvetľovanímpriebehu prác vedúci SMÚ ŽTS TOLevice Ing. Dušan Inger. – Okrem inéhoi úplnú uzávierku štátnej cesty I. triedyč. 51 nepretržite počas desiatich dní. Porozobratí starej priecestnej konštrukciepodľa stanoveného harmonogramu bolnásledne odstránený starý koľajový rošt,vybagrované štrkové lôžko a pripravenémiesto na uloženie novej konštrukcie.– Práce sa vykonávali podľa harmonogramurozkazu o výluke. Na úseku trateLevice – Lok bola osobná doprava nahradenáautobusovou dopravou. Vzhľadomna dĺžku výlukových časov sme počastrvania tejto výluky vykonávali okremopravy priecestia aj súvislú výmenukoľajníc v dĺžke 500 m na úseku Levice– Kalná nad Hronom. V oboch medzistaničnýchúsekoch sme zároveň odstraňovalidefektoskopické chyby koľajníczváraním, dopĺňali štrkové lôžko s následnouúpravou do predpísaného profilua strojne odstraňovali porast, aby smečo najefektívnejšie využili výluku,- dodalIng. Dušan Inger. V súčasnosti je priecestiedané do užívania a niekoľkodňovácestná obchádzka je už minulosťou, čoteší nielen motoristov, ale i železničiarov.Vladimír SALZERFoto: autor a Ing. Dušan INGERSúčasťou výmeny koľajnícbolo aj osadzovanie spojokna koľajnicový styk.Výluku počas prác na výmeneželezničného priecestia využililevickí traťováci aj na súvislúvýmenu koľajníc v dĺžke 500 m naúseku Levice – Kalná nad Hronom.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/20106

SPRAVODAJSTVONové provizórium odolalo ťarche žeriavuAktivity súvisiace s modernizáciu koridorovej tratevidieť už aj na ďalšom traťovom úseku – medzistanicami Ladce a Beluša. V staniciach sa upravujúzabezpečovacie zariadenia, na trati sa začalos demoláciou niektorých objektov. Pri Ladcoch je užzlikvidovaný oceľový most s priamym pripevnenímkoľaje, ktorý bratislavskí mostári nahradili mostnýmprovizóriom novej konštrukcie.Ing. František Bahleda zo Žilinskej univerzitypozorne sleduje klesanie betónovýchopôr, podľa predpokladov je všetko v tolerancii.prefabrikované opory zabudovanéNa v 2. traťovej koľaji dosadla 4. augustajedna z troch nových konštrukcií,ktoré vyrobil Mostný obvod Bratislava.– Posledné moderné komorové provizóriáboli vyrobené okolo roku 1973 prezaťaženie vlakom „C“. Nové 15-metrovéprovizórium má silnejšiu konštrukciupre maximálnu rýchlosť 50 km/h a spĺňanormovú požiadavku zaťažiteľnostivlakom UIC-71. Tento normatívny modeludáva ideálne hodnoty rovnomernezaťaženej mostnej konštrukcie, s ktorýmisa porovnávajú reálne nameranéúdaje. Používanie provizória odsúhlasilodbor infraštruktúry GR ŽSR s podmienkou,aby sa pri prvom osadení vykonalazaťažovacia skúška, – vysvetľujeStanislav Beno, vedúci oddelenia prípravyMO Bratislava. Skúšky sa chopili odbornícizo Stavebnej fakulty ŽilinskejHotovo! -Nové mostné provizórium je uloženéna požadovanom mieste, pripravené nastatickú zaťažovaciu skúšku, – myslí si vedúciprác Ing.Ján Sládek (prvý zľava), vedúciprevádzky SMÚ MO Žilina.univerzity. Okolo provizória rozmiestnilisnímače na meranie statickej únosnostia priehybu, ako zaťažovacie bremenoposlúžil 120-tonový koľajový žeriav EDK750. Pol hodiny musela odolávať oceľovákonštrukcia ťarche stroja, aby sa získaliprvé výsledky. Tie nakoniec splnili očakávania.Nameraný priehyb konštrukciezodpovedal numerickému modelua mostné provizórium spĺňa podmienkybezpečnej železničnej prevádzky.(balky), foto: autorTeplo ani množstvo neodradilo traťovákovod výmeny podvalov pod TatramiSúčasnú údržbu tratí síce uľahčujúpracovné stroje, no traťováci sa ajtak musia spoliehať najmä na vlastnúsilu. Inak to nebolo ani v júlovýchhorúčavách pri zastávke Štrba počassúvislej výmeny tisícky podvalov.Čistenie štrkového lôžka však užvykonal stroj.Čatu pod vedením majstra tratí Mariána Mátraya (vpravo)sme už nezastihli pri výmene podvalov, ale pri odsúvaní betónovýchpanelov, aby umožnili prechod strojnej čističky poprinástupišti na zastávke Štrba.Oblúk pri zastávke Štrba zažil rozsiahlejšiurekonštrukciu ešte v roku 1990.Odvtedy drevené podvaly napadla hniloba,oslabilo sa prichytenie upevňovadiel,čo spôsobovalo zmenu rozchodu koľajea obmedzenie traťovej rýchlosti. Navyše,šrámy tu zanechal aj rušeň rýchlika,ktorý sa v povianočnom čase minuléhoroka v tomto úseku vykoľajilkvôli technickej poruchepodvozku. Na opravu koľajovéholôžka boli zamestnanciSMÚ ŽTS TO SpišskáNová Ves pripravení už začiatkomjúna, výluku všakstopli záplavy a k plánovanejvýmene podvalov sa vrátiliaž 6. júla. Dažďovú vodumedzitým vystriedalo pražiaceslnko a na rozpálenejštreke pracovalo takmer 50ľudí. – Postupne, podval zapodvalom, za 6 dní vymeniliručne až tisíc podvalov.Štrkové lôžko 670-metrovéhoúseku následne prečistilastrojná čistička, ktorázároveň znížila aj niveletukoľaje. Po konsolidáciia viacnásobnom podbitíTraťoví robotníci, zľava Ján Šoltís, Albín Koky,Pavol Erdziak, upravujú pred podbitímkoľaje štrkové lôžko.koľaje už tadiaľ vlaky premávajú traťovourýchlosťou, – opisuje Ing. MiroslavPitoňák, vedúci prevádzky SMÚ ŽTS TOSpišská Nová Ves, podľa ktorého by sa natomto oblúku s malým polomerom malao rok zriadiť bezstyková koľaj. Nezaobídesa to však bez použitia koľajových kotiev,ktoré zabránia vybočeniu koľaje. Čisa to stane realitou, ukáže až čas.(balky), foto: autor7 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

aktualityPolnočné rendezvouss geodetmi v tuneliMnohí z nás už o polnoci oddychujú v ríši snov, nopráve v tom čase pri portáli Ťahanovského tunelazačína pracovná šichta zamestnancom vrútockéhopracoviska Strediska železničnej geodézie. Čo môžusledovať počas tmavej noci v čierno-čiernom tuneli?Vo svetle lámp sa na koľaji objavuje zvláštny vozíkso skenerom, vďaka ktorému presne diagnostikujúpriechodnosť tunela.SIng. Ľubomírom Urbaníkom, vedúcimoddelenia mapovania SŽG, a jehokolegami sa stretávame v netradičnomčase na ponurom mieste. Geodetom všakstrach nenaháňa a na práve vylúčenej 1.traťovej koľaji šikovne skladajú meračskývozík pre skener . – Kontinuálne diagnostikujetunelovú rúru a stav obmurovkytunela, ktoré nemožno zistiť obrysnicou,– predstavuje Ing. Urbaník systémGRP 5000. Veru, tunelári posúvanímobrysnice zistia len priechodný prierez,vzdialenosti od obmurovky zisťujú lenpri určených tunelových pásoch. My pokalibrácii prístroja, nastavení staničeniaIng. Janka Kubernátovákontroluje prenos dát zoskenera do integrovanéhopočítača systému GRP 5000.a náklonu koľaje vchádzame do tunelovejrúry. – Vozík posúvame konštantnourýchlosťou, hlava skenera s 310-stupňovýmzorným poľom a s 50-timi otáčkamiza sekundu skenuje meraný úsek pošpirálach. Čím pomalšie kráčame, týmje špirála hustejšia a meranie kvalitnejšie.Zistíme nielen výčnelky či trhlinyv obmurovke, ale zdokumentujeme ajmokré miesta v tuneli. Skener zachytí ajkvapku vody, letiacu muchu či netopiera,– prezrádza Ing. Urbaník. Počas meraniasa teda držíme neustále za skenerom,aby sme neskreslili parametre tunela.V polnočnom čase je intenzita dopravyslabá, takže kontinuitu meranianepreruší ani žiadny vlakprechádzajúci po susednej koľaji.Na konci tunela sú už hodnotyuložené v integrovanompočítači, so skenerom sa tedavraciame naspäť. Prechádzkutunelom si ešte raz zopakujeme,tentoraz po druhej koľajia rendezvous s geodetmi končí.Po analýze všetkých získanýchúdajov softvér vykreslí priečneprofily tunela v ľubovoľnýchstaničeniach a mapu priechodnostis farebným rozlíšenímvzdialeností stien tunela odobrysu vlaku. Skener sa všakZamestnanci vrútockého pracoviska SŽG, zľava Ing.Janka Kubernátová, Peter Chabreček, Ing. ĽubomírUrbaník pripravujú na meranie vozík so skenerom.Kde ste prežili tohtoročnú letnú dovolenku?Výsledkom meraní je okrem vykreslenéhopriečneho rezu tunela aj mapa priechodnostis farebnou škálou vzdialeností.Zoskenovaní traťoví robotníci ukrytí vo výklenkutunela.môže využiť aj na iné merania, napríkladna zobrazenie hrán nástupíšť či objektovsituovaných v blízkosti železničnej trate.(balky), foto: autorAnna FARKAŠOVÁsamostatná správnazamestnankyňa, ŽSTBanská BystricaAj tento rok som bolana dovolenke v Chorvátskuna Makarskej riviére.Aj keď je to už poštvrtýkrát, vždy ma vie nadchnúť krásnapríroda, nádherné kamienkové pláže,čisté more. Tento rok sa mi zdalo, že priJadrane pribudli nudisti.Ing. Michal KOLLÁRnámestník KRaO, ŽSTBanská BystricaTohtoročnú letnúdovolenku som strávilv Turecku, v letoviskuSide, v ktorom sa dávynikajúco oddýchnuť.Pobyt sme si spríjemnili raftingom a jednodňovýmvýletom na známe travertínovéjazierka Pamukkale. Je to zaujímavákrajina, kde sa dá veľa spoznávať i relaxovaťpri mori.Martin KAŠŠAmajster SMÚ ŽTS TOZvolenAsi každý správnyželezničiar plánuje cestuna dovolenku vlakom.V mojom prípadeto ostalo momentálnelen pri plánovaní. V minulom roku sanám narodil Kubko, takže sme sa z nehotešili všetci doma, a tohto roku, vzhľadomna jeho vek, máme rovnakú dovolenku.No budúci rok to už bude o inom.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/20108

aktualityHľadali káblovú trasu, našli medveďaViac ako 15 rokov ležali ladom plastové ochranné rúrky naoptické káble spájajúce Poprad s Kráľovou Lehotou. Zdása však, že vplyvom neustáleho rozmachu optických sietía zvyšujúcich sa požiadaviek na kvalitu prenosových ciestbudú konečne plniť svoje poslanie. Kábelári z RR ÚŽI Žilinauž do nich zafukujú optokáble.Na jednej strane optokábel tlačí do chráničkyzafukovačka, na druhej strane mu ťahanímzo šachty pomáhajú Juraj Ďanovský, JozefHnilický, Viliam Hančík (zľava), návestnímajstri z SMÚ OZT KT Žilina.Sperspektívou neskoršieho využitia sav roku 1993 počas pokládky metalickéhokábla medzi Popradom a Kráľovou Lehotouprikladali do vykopanej kynety ajdve ochranné rúrky určené na optokáble.O nekvalitnom prevedení týchto prvýchchráničiek v sieti ŽSR sa teraz presvedčilikábelári z RR ÚŽI Žilina. Na 23-kilometrovomúseku medzi Štrbou a Kráľovou Lehotousa v ostatných mesiacoch natrápilipri zafukovaní 24-vláknových optokáblov.– V ideálnom prípade by na trase stačiloodkryť iba káblové šachty vzdialenéod seba 4 kilometre. Prúd vzduchu zozafukovacieho prístroja prenesie kábelaj do takejto vzdialenosti. Pri obhliadketrasy a následnej kalibrácii však bolozistené, že rúrky nie sú na mnohýchmiestach pospájané, spojky netesniaa chráničky sú zatečené. Neostávalo ničiné, len v kamenistej pôde kopať desiatkymontážnych jám a postupne odstraňovaťporuchy, – hodnotí nelichotivý stavŠtefan Barčík, vedúci SMÚ OZT KT Žilina.Veru, mužom v montérkach nebolo čozávidieť. V hornatom teréne kopali častokrátdo metrovej hĺbky, každú chvíľukrompáče narážali na kamene, lopoteniesa s balvanmi by dalo zabrať aj trénovanémusvalnáčovi. Na kábelárov však číhaloaj potenciálne nebezpečenstvo z hustéholesa. – Pri Východnej sa káblová trasaodkláňa od železničnej trate do lesa. PriCestovali ste za oddychom vlakom?Jediný zafukovací prístroj v ŽSR, pridelenýSMÚ OZT KT Nové Zámky, obsluhuje návestnýmajster Tibor Szabó (vpravo), za ním muasistuje kolega Jozef Csatay, vľavo sledujeprácu vedúci prevádzky Martin Štubendek,všetci z novozámockého pracoviska. Kábelpripravuje aj Jozef Beňo (druhý zľava) z SMÚOZT KT Žilina.jej hľadaní sa chlapi pohybovali po lesnejcestičke, no onedlho zistili,že tam nie sú sami. Oproti nimkráčal medveď. Muži nemalio riskantné stretnutie s chlpáčomzáujem a radšej zutekalido áut, – opisuje zážitok vedúcižilinských kábelárov. Verí, že prináslednom zváraní čiastkovýchdĺžok optokáblov ich už maconeprekvapí.(balky), foto: autorV strede stojaci Branislav Dubovskýlokalizuje miesto poruchy chráničkypomocou hľadačky káblov, keďžeplastové rúrky sú uložené vedľametalického kábla. Zľava ho sledujeJozef Hnilický s kosačkou, spravaMarián Zubaj, všetci návestní majstriSMÚ OZT KT Žilina.Katarína KRUPCOVÁtechnička SMS ŽTSSpráva budov ŽilinaMojou obľúbenoudestináciou je Bulharsko,nevynechalasom ho ani tento rok.S osvedčenou skupinouľudí sme vyše 26 hodín cestovali lôžkovýmvozňom až do Burgasu, odkiaľ smesa presunuli do Pomoria. Romantickézážitky striedala akčnosť aj zábava. Cestouspäť sme meškali 14 hodín, pretože ajBulharom búrky zaplavujú trate.Jozef CHUDÝvodič koľajovýchvozidielSMÚ ŽTS MDS ŽilinaSo spolupracovníkmisom dovolenkoval v gréckomletovisku Nei Pori.Využili sme ponuku ZSŽa do Thessaloník sme cestovali vlakom, ďalejnás viezol bus. Strasti z cesty, ktorá vďaka15-hodinovému meškaniu trvala takmer2 dni, vynahradilo výborné počasie a ústretovýprístup domácich. Neštrajkovali, pochopili,že žijú najmä z cestovného ruchu.Jozef BEDNÁRvýpravca, ŽST GáňVždy, keď je možnosť,uprednostňujempri ceste na dovolenkuželeznicu. Tohto rokuv júli sme zatiaľ boli lenv Prievidzi a Bojniciach,kde sme si prezreli zámok a ZOO. V augusteplánujeme niekoľkodňový výlet doRíma, obzrieť si svetoznáme pamiatky.Samozrejme, že sa budeme prepravovaťvýlučne vlakom.9 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

na odbornú témuZrážka vlakuKomentár k článku 32 a 47 predpisu ŽSR Z 17 (D 17)Nehody a mimoriadne udalostiPredpis ŽSR Z 17 (D 17) Nehody a mimoriadne udalosti vo svojom článku 47 popisujenehodu „Zrážka vlaku“ ako náraz vlaku na ďalší vlak, náraz vlaku na železničné vozidloalebo náraz železničného vozidla na vlak, resp. náraz vlaku do pevných objektov naželezničnej dráhe za podmienky, že došlo pri nich minimálne k väčšej škode.Včlánku 32 toho istého predpisu saokrem iného uvádza kategorizovanienehôd s tým, že incidenty sa kategorizujúpodľa prvotnej príčiny. Ak pri incidentevznikne následok, ohlasuje sa a kategorizujesa podľa následkov ako vážna,resp. menšia nehoda.Zrážky vlaku sa bez ohľadu na následkykategorizujú vždy ako zrážky.Toľko teória a teraz možná prax.Do nemenovanej železničnej stanicevchádzal osobný vlak, ktorý mal v tejtostanici určený pravidelný vchod na obsadenúkoľaj (obr. 1). Vodičovi tohto vlakusa ale podarilo s týmto vchádzajúcim vlakomzastaviť tak, že sa dotkol prednýmiSIP Strečno poskytuje okremregeneračných pobytov preželezničiarov aj priestory napracovné porady. Túto možnosťvyužili aj inžinieri a špecialisti zošiestich pobočiek Železničnýchtelekomunikácií, aby zhodnotilia navzájom sa detailnejšieoboznámili, čo sa za ostatné mesiacepodarilo implementovať v oblastielektronických komunikačných sietí.Vedúci oddelení Úseku prevádzkyelektronických komunikačných sietíprezentovali riadiacim zamestnancompobočiek novinky, ktoré sa investičnýmiakciami v ostatných mesiacoch odovzdalido prevádzky. Stanislav Hasiček,vedúci oddelenia hlasovej služby, spomenulvyskladnenie digitálnych ústredníz nerealizovanej stavby MOTIS 2 a ichmontáž v Piešťanoch, Novom Meste nadVáhom a Spišskej Novej Vsi, ktoré rozšíriliprevádzkovanú skupinu ústredníAlcatel. Vrátil sa aj k vyriešeniu havarijnéhostavu košickej ústredne, kde reálnenárazníkmi vlakustojaceho nastaničnej koľaji,teda došlo k fyzickémukontaktu,ale vzhľadomna to, že išlo zostrany vodičavchádzajúcehovlaku o účel, nedošlok žiadnejškode (obr. 2).Otázka: Je výsledok tejto dopravnejsituácie považovaný za nehodu „Zrážkavlaku“ alebo nie?Po odbornýchkonzultáciáchs garantompredpisuŽSR Z 17 (D17) Nehodya mimoriadneudalostimožno konštatovať,žep o p í s a n ádopravná situácianebude považovaná za „Zrážkuvlaku“, pretože pre túto kategóriu sú zadefinovanépodmienky článkom 47 – t.j.musí vzniknúť škoda minimálne 2 660 €.Článok 32 uvedeného predpisu nepojednávao následkoch, ale o kategorizáciinehôd, preto ak pri zrážke dôjde napríkladk požiaru dráhového vozidla, tak tonebude nehoda „Požiar železničného vozidla“(aj keď následky budú väčšie), alezrážka. Ak pri zrážke dôjde k usmrteniuosoby, potom táto situácia taktiež nebudekategorizovaná ako nehoda A5 „Úrazosoby spôsobený pohybom železničnéhovozidla“, ale ako nehoda „Zrážka vlaku“.Bc. Emil CHLEBNIČANŽelezničné telekomunikácie neustále skvalitňujú svoje službyhrozilo prerušenie spojenia 1 600 užívateľoma ďalším 500 telefónnym účastníkomz okolitých ústrední. V tomto rokusa už menila ústredňa v Nitre, najnovšiesa dočkali zmeny aj zákazníci pripojenív Seredi a Leopoldove. Vedúca oddeleniatransportnej siete Ing. Samar Paulická savo svojom príspevku venovala transportnejsieti pre hlasové a dátové služby. Jejprevádzka je zálohovaná prípadným presmerovanímv Križovanoch a Lemešanochna prenajaté optické vlákna od Slovenskejelektrizačnej prenosovej sústavy,ktoré ŽSR využíva aj na pripojenie nedostupnejžilinskej oblasti. Rozširovanietransportnej siete je veľmi závislé od výstavbyoptickej siete ŽSR. Nové optokáblev lokalite Dunajská Streda, Komárno aleboPoprad umožnia zrušenie prenájmovod externých operátorov a ušetria ŽSR nemaléfinancie. Ivan Švitler, vedúci oddeleniadátovej služby, sa venoval napojeniusevernej vetvy dátovej siete na existujúcusieť, priblížil realizáciu jednotlivých lokalíta dopĺňanie technológie v exponovanýchlokalitách. Výhodou dátovej sieteje aj nadstavba v podobe virtuálnych sietíponúkaných zákazníkom, ktorí pracujúoddelene a navzájom sa neovplyvňujú.Pri obmedzenom počte optických vlákiensa vo vyťažených lokalitách prenosovákapacita zvyšuje nasadzovaním novýchprenosových WDM systémov s vlnovodeleným multiplexom. V nich sú jednotlivéprenosové kanály od seba oddelenéa vysielajú sa v rôznej vlnovej dĺžke. RozširovanieWDM systémov si síce vyžadujefinančné prostriedky, no zároveň zaručujeaj ďalší rozvoj železníc.(balky)ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/201010

Náčelníka odvolali za zveseniečervenej hviezdy zo staniceDeň 21. august 1968 bol neočakávaným zlomom vo vývoji celej spoločnosti a neboloľahké zaujať k tomu jasné stanovisko. Svedčia o tom aj dobové zápisy z pamätných kníh.Ešte aj dnes slúži veľa železničiarov, ktorí zažili august 1968, jeho hodnotenie v období„normalizácie“, ako aj jeho súčasné hodnotenie.Zverejnené texty sú autentickými opismi z pamätných kníh, bez akýchkoľvek úprav a zmien.Východná, 1968„V noci z 20. na 21. 8 1968 došli do našej republikyvojská Varšavskej dohody. Vzhľadom na rôzne nesprávneinformácie zdelovacími prostriedkami, som zaujal vyčkávaciestanovisko vzhľadom na dojasnenie tejto udalosti.Keďže som sám došiel k uzáveru, že tieto správy sú neopodstatnené,viedol som svoj pridelený personál k pracovnejdisciplíne, čo sa mi aj podarilo.“Zemianske Kostoľany„V noci z 20. na 21. augusta došlo k obsadeniu nášhoštátu cudzími vojskami Varšavskej zmluvy. Táto skutočnosťspôsobila jednak v doprave, jednak vo verejnom a i politickomživote mnoho nedostatkov a škôd.“Zlaté Moravcez archívu žsrAUGUST 1968„Augustové udalosti zasiahli oblasť Zlaté Moravcetým, že do mesta dňa 21.8. 1968 vstúpili maďarské vojenskéjednotky. Tieto sa ubytovali v blízkosti obce Hosťovce naokraji lesa. Odkiaľ viackrát denne dochádzala motorizovanáhliadka. Oblasť Zlatých Moraviec opustili 10. septembra1968. Počas ich pobytu nedošlo k žiadnemu nedorozumeniu,ba ani výtržnostiam. Obyvateľstvo jak mesta, taki blízkeho okolia ako aj pracovníci žel. stanice Zlaté Moravcezachovali kľud a rozvahu. Úlohy sa plnili podľa pokynovlegálnej Československej vlády a ÚV KSČ.“Zohor„Zamestnanci žel. stanice aj po príchode vojsk Červenejarmády sa zachovali rozvážne a aj keď by sa dalopredpokladať zníženie disciplíny, nestalo sa tak u našichzamestnancov. Práve naopak. Disciplína sa upevnila. zamestnancivykonávali presne a bez reptania. Pri odchodevojsk z našej oblasti, zamestnanci vynaložili veľa úsilia, abyboli transporty, ktoré nakladali v Zohore včas a správnepristavené. Rýchlosť, s ktorou boli transporty pristavenéprekvapila aj najvyšších dôstojníkov ČA a tiež vyslovili svojeuznanie a obdiv.“Tesárske Mlyňany„Dňa 21.8.1968 o 3.40 hod. uskutočnil sa v tunajšejobci vpád vojsk Varšavskej zmluvy a na územie ČSSR.Obyvatelia boli veľmi prekvapení avšak zachovali kľuda rozvahu. Tento čin ani najmenej nikto neočakával, nerobilvojskám žiadnu protiveň a preto počas celého pobytu týchtovojsk nedošlo k žiadnym incidentom medzi vojskom a civilnýmobyvateľstvom.“Tomášovce„Dňa 21.8. 1968 o 3.00 hod. ráno bol výpravcom D.S.budený náč. stanice M.M. na základe zprávy prev. dispečera,že cudzie vojská piatich štátov varšavskej zmluvy od23.00 hod vstupujú a obsadzujú našu vlasť. Zpráva, ktorása hlboko dotkla každého zamestnanca stanice. Neuveriteľné,nakoľko nikto nemohol predpokladať, že štáty, ktorémali byť podľa slov najlepšími priateľmi nášho ľudu , prišlik nám na tankoch, obrnených vozidlách s delami a lietadlamiv nočnej dobe, keď náš ľud spokojne spal a keď k takémuzásahu nikto nežiadal.Začali sa tým činom množiť škody na hodnotáchštátu, padli prvé obete, nastal veľký smútok našich bratskýchnárodov, Čechov a Slovákov. Národy tejto vlasti sazomkli v jeden celok, čo nemá obdoby v dejinách ľudstva.Vyvesili obrazy svojich milovaných vodcov, prezidentarepubliky arm. generála Ludvíka Svobodu, vedúceho tajomníkaÚV KSČ s. Alexandra Dubčeka. Štátne zástavyv celej vlasti boli vyvesené na pol žrď na znak smútku.Nádeje nášho ľudu na voľnejší, demokratický socializmuszačali byť ohrozené.Všetcia zamestnanci tejto stanice i pridelenej výhybnePodrečany v počte 31, zaujali k udalosti jednotný postojtak, ako všetkých 14 miliónov ľudí našej vlasti. Nikto sanepostavil kladne k tejto smutnej udalosti pre našu vlasť.“Topoľčany„V noci z 20/21.8.1968 obsadili vojská Varšavskejzmluvy našu republiku. Náš okres i naše mesto bolo obsadenémaďarskými vojskami. Spontánny nesúhlas s obsadenímvyjadrili obyvatelia mesta pomaľovaním stien domova ciest rôznymi heslami, zameranými proti vstupu spomenutýchvojsk. V neistom a nervóznom prostredí pracovali všaknaši zamestnanci o to uvedomelejšie a nezapríčinili žiadnunehodu ani zmätok.“Veľké Leváre„V nočných hodinách našu republiku obsadili vojskáVaršavskej zmluvy. Obmedzená bola i železničná dopravy.Pri týchto augustových udalostiach prichádza o život niekoľkomladých ľudí našej vlasti. Našu republiku v tejtodobe opúšťa mnoho nadaných ľudí a odchádzajú do cudziny.Občania našej republiky sú za vládu L. Svobodu.“Veľký Horeš„Dňa 21. augusta 1968 došlo k obsadeniu našej vlastiarmádami paktu Varšavskej zmluvy a to SSSR, MDR, NDR,Poľska a Bulharska. Táto udalosť zanechala stopy aj v našejpráci. I keď nedošlo k žiadnym závadám, predsa celápráca našej stanice ako aj život v Československu bola ohromenáa vznikli značné finančné škody v celej republike. Tietoudalosti vyviedli nás z konceptu našej práce i života. Našastanica ako aj naša obec síce okupovaná nebola avšak 1.septembra asi 40 vojakov Ruskej armády obsadilo aj našustanicu. Pri augustových udalostiach došlo aj k poškodeniunašej budovy a to násilným odstránením nápisov a hesielako aj hviezd, čo bolo nariadené rozborovým rozkazom. Isteto zapôsobilo aj na morálku, disciplínu pracujúcich a boloto na nás všetkých dostať sa do budovateľskej práce zpäťvšetkých zamestnancov ako aj občanov. Augustové udalostiostanú nám navždy v pamäti.“Trnovec nad Váhom„V noci dňa 21.8.1968 boli sme zobudení do službya oboznámení sme boli, že do našej vlasti vstúpili okupačnéarmády Varšavskej zmluvy, aby pod kepienkom potlačeniakontrarevolúcie okupovali našu vlasť. Počas noci celá dopravaochromela a očakávali sme ďalšie udalosti. Príkazyz vrchnosti neprichádzali a tak sme sa riadili rozhlasom,ktorý v týchto rušných časoch ozaj úprimne nás informovala viedol celý národ. Odstránené boli informačné tabulea sledovali sme ďalší vývin udalostí, ktoré sa bohužiaľ aždo konca roku nezmenili. Prakticky sme očakávali, jak tomukaždý hovoril normalizáciu. Doposiaľ sme sa neznormalizovali.Toto bol v tomto roku jak po stránke železničnej takpo stránke osobnej aj politickej najťažší bod nášho života.Zamestnanci celej stanice tieto udalosti veľmi ťažko znášalia so slzami v očiach.“Humenné„Naveky nám ostane v pamäti 21. august 1968. Tohtodňa v noci vstúpili na naše územie vojská piatich štátovWaršavskej zmluvy a obsadili celé územie ČSSR. Odviezli doMoskvy popredných politických i štátnych činiteľov na čeleso s. Dubčekom a s. Černíkom. Vraj je u nás kontrarevolúcia.Nastalo u nás bezvládie a jediným reprezentantom ostaliba prezident republiky s. Svoboda.V tom čase bol do Prahy zvolaný XIV. sjazd KSČ. Konalsa v ilegalite a bol zvolený nový ÚV KSČ, ktorý sa ujal vedeniastrany, ovšem ilegálne.Medzitým prezident republiky požiadal vedúcich činiteľovKSSS o jednanie. Uskutočnilo sa v Moskve za prítomnostinašich činiteľov, ktorí boli odvezení do Moskvy. Bolaprijatá Moskovská dohoda, ktorá nebola úplne zverejnenáa vrátili sa domov všetci politici i štátnici, ktorí boli internovaniv Moskve.V čase od 26.-28.8.1968 konal sa slovenský sjazd KSSna ktorom sa zúčastnil i náčelník stanice. Sjazd bol najprvv Dimitrovke ilegálne, ale od 27.8.1968 už sa konal v PKOv Bratislave legálne. Sjazd prebiehal v búrlivom prostredía zúčastnil sa na ňom i s. dr. Husák, ktorý prišiel taktiežz Moskvy. Sjazd prijal závažné uznesenia na normalizáciupomerov u nás a bol zvolený nový ÚV KSS. XIV. sjazd bol defacto prehlásený za neplatný, lebo na ňom nebola zastúpenáslovenská reprezentácia. Má byť zvolaný nový XIV. sjazda termín bude určený dodatočne.Naše mesto bolo obsadené vojskami SSSR. Okrem mestabola obsadená i naša stanica, avšak vojská SSSR sa dovýkonu našej služby nemiešali. Naši pracovníci sa zachovaliveľmi dobre. Pracovali bez závad, avšak živo sa zaujímalio vývoj politickej situácie, ktorú sme im denne vysvetľovalia viedli ich k zachovaniu pokoja, čo sa nám podarilo.Vláda podpísala zmluvu o dočasnom umiestnení vojskSSSR na našom území a časť vojsk Waršavskej zmluvy savrátila zpäť do svojich krajín.“Trebišov, 1970„Na základe uznesenia pléna ÚV KSČ v jarných mesiacochsa prevádzali sa pohovory s členmi strany vzhľadomna udalosti v r. 1968 pre očistu strany, pričom aj v žst. Trebišovdošlo v niekoľkých prípadoch k vylúčeniu členov z členstvav strane a to: Š.O., B.O.,F.M. a náčelník stanice P.J.,ktorý aktívne sa zúčastnil v auguste 1968 akcií pri písaníhesiel protisovietsky zameraných a nabádal aj iných zamestnancovk tomu, pri čom dal zobrať aj hviezdu nad vchodomdo dopravnej kancelárie. Pre túto činnosť bol pozbavený ajfunkcie náčelníka stanice a preložený k inej stanici na nižšiufunkciu.“11 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

z histórie železnícVývoj právnej úpravy a organizačnej štruktúryV čase vzniku ČSR v roku 1918 sa na území Slovenska nachádzali popri prevládajúcichštátnych železniciach i viaceré súkromné železničné podniky (najmä Košicko-bohumínskadráha a takmer päť desiatok miestnych železníc s verejnou prevádzkou). Súkromnéželeznice na Slovensku vznikali na základe koncesného zákona (t. j. nariadeniaRakúskeho ministerstva pre obchod, živnosti a verejné stavby zo dňa 14. 9. 1854č. 238 r. z.), ktorý v § 8 stanovil, že po uplynutí doby privilégia prechádza vlastníctvok železnici samotnej, k pôde a stavbám, ktoré k nej náležia ihneď podľa zákona bezplatnea priamo na štát v stave schopnom používania.dokončenie z minulého číslaSlovenské železniceNázov dráh Slovenského štátu „Slovenskéželeznice“ bol ustanovený výnosomč. j. 12.289-I/3-1939 Ministerstvadopravy a verejných prácz 22. 3. 1939.K zásadnejšej reformesprávy Slovenských železnícdošlo vládnym nariadením35/1940 Sl. z. zo14. 2. 1940 o zrušení riaditeľstvaslovenských železníc,s tým, že jeho pôsobnosťprechádza na MDVP. Týmbolo usporiadanie železnícvojnovej Slovenskej republikydokončené.V dôsledku udalostí druhejsvetovej vojny bol vykonanýtiež rozhodný krok v prípadeusporiadania záležitostiúzemne beznádejne rozdrobenej,avšak stále ešte privátnejKošicko-bohumínskej železnice(KBŽ). Stalo sa tak dohodoumedzi Slovenskou republikou,Nemeckou ríšou a Maďarskýmkráľovstvom uzavretou dňa15. 11. 1940 v Berlíne. Akt bolzverejnený Vyhláškou ministrazahraničných vecí č. 187 Sl. z. zodňa 25. 8. 1941. Podľa dohovorukapitálová účasť bývalej ČSR prechádzaz 25 % na Nemeckú ríšu,69,625 % na Slovenskú republikua 5,375 % na Maďarské kráľovstvo.Touto dohodou prešlo na zúčastnenéštáty vlastníctvo pozemkova zariadení KBŽ ležiacich na územíštátu, ako i s tým súvisiace právaa ťarchy. Podľa zákona č. 52 z 13. 5.1943 o poštátnení tuzemského úsekuKBŽ a o likvidácii účastinnej spoločnosti„Košicko-bohumínska dráha“priznala sa výsledkom dohovoruvnútroštátna účinnosť. KBŽ podľa tohtozákona bolo treba považovať za zaniknutúbez likvidácie dňom 20. 8. 1941.Povereníctvo SNR pre železniceZárodkom povojnového usporiadaniaslovenskej železničnej správy sa stalo eštepočas Slovenského národného povstanianariadenie č. 3 povstaleckej Slovenskejnárodnej rady (SNR) z 1. 9. 1944, ktorév § 1 zriaďuje o. i. aj Povereníctvo SNRpre dopravu a verejné práce. Táto skutočnosťbola potvrdená nariadenímpredsedníctvaSNR zo dňa21. 2. 1945 o zriadení ústredných úradov,uverejneným v Sbierke nariadeníSNR 1/1945 zo dňa 10. 3. 1945, ktoré pretento rezort nakrátko stanovilo názov„Povereníctvo SNR pre železnice“, avšakuž nariadením predsedníctva SNRzo dňa 7. 4. 1945 o zriadení ústrednýchúradov (Sbierka nariadení SNR 4/1945zo dňa 12. 4. 1945, č. 27) sa vrátilo k pôvodnémuoznačeniu. Nariadením SNRzo dňa 3. 7. 1945 č. 13 o zriadení riaditeľstievštátnych železníc boli ustanovenériaditeľstvá v Bratislave a v Košiciach,ktoré podliehali PovereníctvuSNR pre dopravu a verejné práce.Vyhláškou Povereníctva SNR predopravu a verejné práce zo dňa16. 7. 1945 boli prechodne vymedzenéich obvody (Úradný listSNR 1945, č. predpisu 144).Vplyv slovenského PovereníctvaSNR pre dopravu a verejnépráce na slovenské železničnézáležitosti však nemal mať dlhétrvanie. Ústavným dekrétomprezidenta republiky zo dňa2. 4. 1945 o novej organizáciivlády a ministerstiev (Sbírkazákonů a nařízení státu československého1/1945 z 4. 4. 1945,č. 1) bolo zriadené o. i. aj ministerstvodopravy ČSR. Jehoautorita v oblasti správy slovenskýchželezničných záležitostíod toho okamihustále narastala (hoci ústavnýzákon č. 47, zmocňujúcivládu ČSR upravovať svojímnariadením pôsobnosť ministerstiev,povereníctiev ajiných orgánov štátnej správy,zriaďovať a rušiť ich bolprijatý až dňa 18. 5. 1950).Československéželeznice, národnýpodnikNa právne postavenieželezníc mal zásadnejšívplyv až zákon zo dňa22. 12. 1948 č. 311 o národnýchdopravnýchpodnikoch. Na jeho základebol zriadený podnik „Československéželeznice, národný podnik“ sosídlom v Prahe (tento názov bol neskôrzákonom č. 148 z 25. 10. 1950 zmenenýna „Československé štátne železnice, n.p.“). Do tohto podniku boli začlenenéaj všetky neštátne železnice pre verejnúdopravu, keďže tieto boli predmetnouprávnou normou znárodnené. Ažtýmto nariadením bol zrušený zákonč. 16 r. z. zo dňa 19. 1. 1896 o zriadeníŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/201012

z histórie železnícčeskoslovenských železníc 1918 – 1993 (2. časť)Ministerstva železníc a o vydaní novéhoorganizačného štatútu pre štátnu železničnúsprávu, zákon zo dňa 13. 5. 1943 č.52 Sl. z. o poštátnení tuzemského úsekuKBŽ a o likvidácii úč. spol. Košicko-bohumínskadráha, ako aj nariadenie SNRz 3. 7. 1945 č. 72 o zriadení riaditeľstievštátnych železníc Bratislava a Košice.Následne bol vládnym nariadenímč. 123 zo dňa 10. 5. 1949 Sb. z. vydanýorganizačný štatút novozriadeného dopravnéhopodniku. Jeho ústredná správanáležala ústrednému riaditeľstvu v Prahe.Zaujímavosťou bolo ustanovenie, žespráva podniku v oblasti Slovenska, pokiaľnebude vykonávaná priamo ústrednýmriaditeľstvom, náleží oblastnémuriaditeľstvu v Bratislave. Správu maloviesť menom ústrednej podnikovej správypovereníctvo, a to až na ďalšie podľadovtedajších kompetenčných predpisov.Košické riaditeľstvo sa stalo podriadenouexpozitúrou bratislavského Oblastnéhoriaditeľstva ČSD, n. p.Právna subjektivita ČSD, n. p. všaknetrvala dlho. Už roku 1952 uzrelo svetlosveta vládne nariadenie č. 33 Sb. z. zo dňa29. 7. o zriadení Ministerstva železníca o reorganizácii železníc. Československéštátne železnice sa týmto nariadenímzrušili bez likvidácie, nimi spravovanýmajetok prešiel do správy novozriadenéhoministerstva (ktorévšak malo takisto veľmikrátky život, pretožebolo vládnym nariadenímč. 77 Sb. z. z 11. 9. 1953opätovne zlúčené s Ministerstvomdopravy).Pre dobovú realitu jezaiste signifikantnýmustanovenie nariadenia,podľa ktorého z majetkuspravovaného ministerstvomnemožno žiadaťani dosiahnuť uspokojeniepohľadávok proti štátu.Nariadenie nadobudloúčinnosť dňa 1. 8. 1952.Prevádzková správa železnícbola v tomto období(ku dňu 29. 9. 1952)zásadne zmenená – bolovytvorených 6 samostatnýchdráh, hospodáriacichpodľa rozpočtu (tzv.chozrasčotu).Bratislavská dráhaa Košická dráha,Východná dráhaNa Slovensku takvznikla Bratislavská dráhaa Košická dráha. Totouspori a -d a n i efungovalo až do 1. 5.1963, keď ho vystriedalanová organizáciariadenia prevádzkovejpráce so 4 správamidráh (na SlovenskuVýchodná dráha) a impodriadenými prevádzkovýmioddielmi(na Slovensku PO Bratislava,Zvolen a Košice).V období rokov1963 – 1988 sa so železnicamina Slovenskuv podstate nič zásadnejšiehonedialo,s výnimkou menšíchúprav obvodu Východnejdráhy v dôsledkufederálnehousporiadania štátupodľa ústavného zákonaz 27. 10. 1968 č.143 Zb. z. Pomernečasto sa však menilapôsobnosť ministerstvazodpovednéhoza dopravu – v roku1960 sa zlúčilo s Ministerstvomspojov doMinisterstva dopravya spojov (101/1960Zb. z.), v roku 1963bola z neho vyčlenenáÚstredná správa spojov (3/1963 Zb. z.),v roku 1968 vzniklo nakrátko MDPTSSR (51/1968 Zb. z.), v roku 1970 bolivšak zriadené Federálne ministerstvodopravy a Federálne ministerstvo spojov(38/1970 Zb. z.), ktoré sa v roku 1988(8/1988 Zb. z.) zlúčili do jedného Federálnehoministerstva dopravy a spojov,aby sa v roku 1990 opätovne rozdelili(13/1990 Zb. z.).Československé štátne dráhyK oddeleniu štátnej a podnikovejsprávy štátnych železníc došlo napokonaž zákonom z 21. 6. 1989 č. 68 o organizáciiČeskoslovenské štátne dráhy, š. o.Zákon upravil vznik, postavenie, právnepomery, činnosť, vnútorné členeniea hospodárenie štátnej organizácie Československéštátne dráhy. V nej splynulidovtedajšie výrobno-hospodárskejednotky ČSD, Železničné priemyslovéopravárstvo, Jedálne a lôžkové vozne,Výskumný ústav železníc, ČSD – Správadomového majetku v Prahe a Mechanizáciatraťového hospodárstva Prahaa Vrútky. Táto organizácia napokonvytrvala až do rozdelenia republiky1. 1. 1993 (s drobnou úpravou v podobepomlčky v slove „Česko-slovenské“, dôsledkomzákona o zmene názvu štátu„Československá socialistická republika“na „Česko-slovenská federatívnarepublika“ 81/1990 Zb. z.).Ing. Jiří KUBÁČEK, CSc.13 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

SPRAVODAJSTVOZosuv pôdy ohrozil prevádzku i v PialiNepríjemnosti kvôlizosuvu pôdy museliokamžite riešiťzačiatkom júna ajna úseku medziželezničnou stanicouBeša a výhybňou Pial.Konkrétne išlo o demontážopakovacejsvetelnej predzvestiOPrS vchodového návestidlavýhybne Pial.Dôsledkom toho boliobmedzené funkciekmeňovej predzvestia vzhľadom na nedostatočnúviditeľnosťvchodového návestidlabola prechodne upravenátraťová rýchlosťna 30 km/h. Tento stavspôsoboval problémy rušňovodičom prijazde vlakov, pretože ide o úsek s najvyššímbodom stúpania. Keďže s opravouzosuvu sa v tomto roku nepočíta,jediným riešením bolo premiestneniepredzvesti o pár metrov ďalej od zosuvu.Zvolenská osobná stanica si pripomína15. výročie elektrifikácieIkeď sa nám elektrifikovaná osobná železničná stanica vo Zvolene zdá samozrejmosťoua mysleli by sme si, že je to tak od nepamäti, pravdou je, že prvý elektrickývlak do Zvolena prišiel 29. augusta 1995 zo smeru od Hronskej Dúbravy.Skôr, ako došlo k tejto významnej udalosti, v júni toho istého roka aktivovali naosobnej stanicinové reléovéstaničné zabezpečovaciezariadenietypu AŽD71 a v priľahlýchmedzistanič-Zosuv pôdy ohrozil bezpečnosť prevádzky i na úseku medzi stanicouBeša a výhybňou Pial.V súčasnosti je už opakovacia predzvesťaktivovaná, čím je zabezpečená činnosťvšetkých návestidiel a zrušené aj obmedzenietraťovej rýchlosti.Anton ANDRÁŠEK, foto: autorných úsekochnové traťovéa priecestné zabezpečovaciezariadenie.(al)Osobná železničnástanica vo Zvolenesi 29. augustapripomína 15.výročie príchoduprvého elektrickéhovlaku dostanice.Medzinárodne o verejnej osobnej dopraveNové ramenápúšťajú vlaky doKomjatícStanice v sieti ŽSR, do ktorýchvjazdy vlakov strážia historickédvojramenné mechanické návestidlá,môžete spočítať na prstoch jednejruky.Medzi ne patrí aj stanica Komjatice,kde ako sa zdá, zastarané mechanikynehodlajú ustúpiť svetelnýmnávestidlám a navyše budú funkčnéešte niekoľko rokov. Postarali sa o toúdržbári servisu a opráv odvetvia OZTz Nových Zámkov, ktorí 16. júla vymeniliopotrebovanú vrchnú časť vchodovéhonávestidla od Šurian. – Napriekodpojeniu a opätovnému zapojeniudrôtovodov a elektrického osvetlenianebola samotná výmena zvršku komplikovaná.Oveľa náročnejšia bolaprípravná fáza v dielni. Na renovovanejčasti museli zámočníci upraviťmechanické časti, vysústružiť novéosky, opraviť vybité ložiská, obnoviťčerveno-biely náter, – vysvetlil MichalVolanský, technológ SMÚ OZT SONové Zámky. Svoju šikovnosť a zručnosťpotvrdili zámočníci aj pri obnoveďalšieho zvršku mechanického návestidla,ktorý vymenili o 13 dní neskôr,tentoraz na vchode v Komárne.(balky)Foto: Bc. Jozef GULÍKVerejná osobná doprava (VOD) zaujímavýznamné miesto pri zabezpečovaníekonomických a spoločenskýchaktivít ľudskej spoločnosti.Jej funkčnosť a kvalita závisí najmäod jej organizácie, technického zabezpečenia,financovania a príslušnejlegislatívy. A práve tieto charakteristickéznaky budú nosnou témoumedzinárodnej konferencie VEREJ-NÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2010. Počasdvoch dní, 7. a 8. septembra, poskytnehotel Bonbón v Bratislave priestorna vzájomné stretnutia, výmenu skúseností,prezentáciu a prednášky preodborníkov štátnej správy a samospráv,vysokých škôl, výskumnýchústavov a významných firiem zaoberajúcichsa problematikou súvisiacous VOD.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/201014

– Priecestie bolo zničené, opotrebovanéa zastarané. Betónové panely sa priprechode nákladných áut dvíhali a hrozilo,že sa dostanú na koľajnice. Ohrozovalitým bezpečnosť železničnej prevádzky, –informoval nás Vladimír Bulla, vedúciprevádzky SMÚ ŽTS TO Zvolen. Ešte predvýlukou sa rozbrúsil asfalt na takú šírku,SPRAVODAJSTVOOpotrebované priecestie v Hronsekua vo Zvolene je už minulosťouBetónové panely, ktoré boli súčasťou zastaranejkonštrukcie v koľaji na priecestí v Hronseku, sú užminulosťou. V predošlých dňoch totiž priecestie medziželezničnými stanicami Sliač kúpele a Vlkanová v kilometri9, 751 podstúpilo rozsiahlu opravu.Priecestie v Hronsekudostalo celkom novúpodobu. Predovšetkýmje bezpečnejšie.Priecestie vo Zvolene v kilometri1,475 sa opravovalo kvôliveľkej opotrebovanosti asfaltua aj pre vzájomnú výškovú polohua rozchod koľajníc.Súčasťou prác na priecestí v Hronseku bolaokrem iného aj výmena 13 kusov drevenýchpodvalov vytrhnutého koľajového poľa.aby pracovníci SMÚ ŽTS TO Zvolen mohlivytrhnúť koľajové pole. Úsek opravovali približnev dĺžke 6 metrov a na šírku priecestiabol aj vybagrovaný. Súčasťou prác bolaokrem iného aj výmena 13 kusov drevenýchpodvalov vytrhnutého koľajového poľa, vybagrovanieštrkového lôžka, jeho zhutneniea v neposlednom rade oprava geometrickejpolohy koľaje, čo je podbitie podvalova presné umiestnenie koľaje strojnou podbíjačkou.Traťová rýchlosť na tomto úsekupriecestia bola jeden týždeň po prácach30 km/h. Aj keď bol úsek opravy povalcovaný,ťažké vlaky ho po prechode ešte zatláčali.Po týždni teda museli tento prechod podbiťstrojnou podbíjačkou a traťová rýchlosťsa potom vrátila na pôvodných 100 km/h.Priecestie vo Zvolene v kilometri 1,475 satiež opravovalo kvôli veľkej opotrebovanostiasfaltu, problém bol aj so vzájomnou výškovoupolohou a rozchodom koľajníc. Prácemali podobný charakter ako tie v Hronseku,rozdiel bol len v tom, že sa asfaltovalocelé priecestie. Obidve priecestia opravovalipočas výluk s prestupmi a cestujúci tak boliv určitom čase odkázaní na náhradnú autobusovúdopravu. Vo Zvolene by v týchtodňoch mala pribudnúť na tomto priecestí ajhrubá gumená podložka CEPAG. Obnovenáby mala byť aj prahová vpusť, ktorá slúži naodvodnenie cestnej komunikácie a železničnéhopriecestia.Ivana KAPRÁLIKOVÁFoto: Vladimír BullaRomantika v banskoštiavnickej staniciŽelezničné stanice slúžia nielen čakajúcim cestujúcim, ale stále viac sa stávajúkultúrnymi stánkami aj pre ostatných. O najnovšie prekvapenie sa však postaraliniektorí milovníci literatúry v stanici Banská Štiavnica. Priamo na peróne sa totižliteratúry chtivým záujemcom čítalo z kníh.Vrámci projektu Visegrad Visibility nakrytom peróne čítali zo svojej tvorbyJana Juráňová a Martin M. Šimečka.Okrem dobrých kníh bola k dispozícii ajdobrá káva, chladené nápoje a príjemnáatmosféra industriálneho charakteru.Presne tak totiž definovalo celú akciuobčianske združenie Štokovec, ktoré akciuorganizovalo a poznáme ho aj z oživeniaTrate mládeže. Okrem duchovnéhorozmeru poskytol perón svoj priestoraj nezvyčajným raňajkám, ktoré podnázvom Raňajky s Ančou absolvovaliniektorí záujemcovia. Veď posúďte sami.Prostredníctvom fotografií vám prinášameaspoň malý kúsok zo spomínanejatmosféry.Ivana KaprálikováFoto: OZ Štokovec15 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

cestujte s namiPo koľajniciach cez Sibír, s čínskym vlakovýmNaši cestovatelia po takmer 10 000 kmvo vlaku dorazili do Pekingu. Zľava: ĽudevítKosťov, Miloš Stieranka, Milan Pivkaa Ľubomír Adamov.Po 10 000 km vo vlaku konečnePEKING!Nadránom sme konečne vyrazili z Erlianua do Pekingu sme prišli o 14.04 hmiestneho času, pričom sme mali zasebou už bezmála 10 000 km vo vlaku.V Pekingu nás privítalo krásne, i keďveterné počasie. Zaistili sme si hotovosťa pekné ubytovanie. Po vytúženej sprchesme sa vybrali obzrieť si Peking. Lákalinás miesta, kde sa konala olympiáda. Nadruhý deň sme vstali veľmi skoro, lebona pláne bol Veľký čínsky múr, ako aj Zakázanémesto. Čínsky múr je vzdialenýpribližne 60 km od Pekingu, čo si vyžadujepoužitie určitého druhu dopravy.Cestovali sme autobusom a metrom, trebasi dať pozor na miestnych podnikavcov,ktorí vám budú núkať svoje služby,no v konečnom dôsledku zaplatíte neporovnateľneviac. Celkovo je v Číne veľmilacná doprava, lístok na autobus nás štyrochvyšiel približne 4 eurá. K Veľkémučínskemu múru sme dorazili okolo 9-tej,cesta trvala asi hodinu. Už cestou smevideli, ako sa tiahne po vrcholcoch hôropevnenie, ktoré nám vyrážalo svojouveľkosťou dych. Je priam neskutočné,čo dokáže človek vytvoriť. Po zakúpenívstupného (20 eur) si môžete vychutnaťnielen pohľad na samotný múr, ale aj naprostredie okolo neho. Preverili sme si ajfyzickú zdatnosť po niekoľkých dňochsedenia vo vlaku, lebo okolité hory, naktorých je múr postavený, sú veľmi členité,takže raz stúpate do ostrého kopcaa potom zase klesáte dole. Po približne2-3 hodinách strávených na Čínskommúre sme sa vrátili do Pekingu, kde násešte čakala prehliadka Zakázaného mestaspolu s Námestím nebeského pokoja.Museli sme ešte zájsť aj na železničnústanicu a dopredu si kúpiť cestovné lístkyz Pekingu do Guangshou. Tu smezažili aj prvé komplikácie. Lôžka, ktorésme si chceli kúpiť (cesta trvá 23 hodín),až na posledné tri, boli vypredané a voľnémiesta boli len v 2. triede. Rozhodlisme sa, že sa rozdelíme. Ľubo s Milošomišli do lôžkového vozňa a ja s Milanomdo klasického. A už s lístkami sme sa vybralido Zakázaného mesta. Je situovanév centre Pekingu.Zakázané mestoje krásnym spojenímklasickejčínskej architektúrys tou modernou.Je to obrovskýkomplexbudov, nádvorí,chrámov, všetkonaokolo tu dýchapravou čínskoukultúrou. Večersme ešte stráviliv tradičnej čínskejreštauráciia pri čínskomjedle sme sa popasovalis paličkami. Na druhý deň smeodišli na hlavnú stanicu, kde nás prekvapiloveľké množstvo cestujúcich. Čakaliv hale na vlak do Guangshou ako my. Pootvorení dverí nastal obrovský chaos,ľudia sa tlačili jeden cez druhého, doslovautekali. Najprv sme nevedeli, čo tovšetko znamená, prečo sa tak ponáhľajú.Súprava bola poskladaná z 20 vozňov– vyššie triedy, spacie a na konci vozne2. triedy. Rozdelili sme sa a mňa a Milanačakala ešte dlhá cesta s batohomna koniec súpravy. Počítali sme s tým,že to nebude nič výnimočné (mali smepredsa cestovné lístky do 2. triedy), aleprekvapilo nás, keď nás hneď po nastúpeníovanul ťažký vzduch. Vo vozni satesnalo množstvo ľudí, samozrejme, mysme mali miesta isté. Ale zistili sme, žeČíňania predávajú bežne aj lístky na státie.Bolo pre mňa nepochopiteľné, akochcú vydržať stáť počas takej dlhej cesty.Ak sa niekto čo i len na chvíľku vzdialil,bolo tu zvykom hneď zaujať jeho miesto.Skúste si to predstaviť: keď som chcel ísťna záchod, najprv som sa musel predraťuličkou plnou ľudí a potom si odstáťv rade približne 20 minút. Európania tamboli zjavne atrakciou. Ak totiž turisti poČíne cestujú, zvyčajne dávajú prednosťvyššej kvalite, keďže cestovné je tu nanaše pomery veľmi lacné. Ale pre nás tobolo dobrodružstvo. Po chvíľke osmeľovaniasa, keďže Číňania sú menej komunikatívni,smeotvorili jazykovéokienko, v ktoromsa snažilinaučiť nás zopárslov v ichrodnom jazykua my sme imdávali základyslovenského jazyka.Zážitkombol aj prechod pomoste cez Žltúrieku. Nebola ažtaká impozantná,ale domácito dosť prežívali.Po príchode doGuagzhou sme prešli pasovou kontroloua po dvojhodinovej ceste „rýchlovlakom“sme dorazili do Hongkongu.HONGKONG mesto, ktoré nikdy nespíPrivítal nás veľmi vlhkým a teplýmpočasím. Akoby sme prišli do úplne inejcivilizácie. Časť Hongkongu je vybudovanána pevnine, obkolesenej zelenýmivrcholkami hôr, ďalšia časť zase na ostrovoch.Cítili sme sa ako v Anglicku, jazdísa tu na ľavej strane, všade obrovskémnožstvo mrakodrapov, bánk, áut a smogu.Hneď po príchode sme vyhľadali našeubytovanie. Bolo veľmi skromné (štyriasme bývali v izbe 3 x 4 metre, v tom bolauž i sprcha so záchodom, okná chýbali).Ešte v ten deň sme sa vybrali poschodovýmautobusom na najvyššiu horu, kdeje vybudovaná vyhliadka, ktorá ponúkaprekrásny výhľad na celé mesto. Hongkongusvedčí prezývka „mesto, ktoré nikdynespí“, lebo večer tu vládne čulý ruch,uličky sú plné ľudí, obchodníkov a vzduchomsa šíria rôzne vône miestnych špecialít,pripravovaných priamo vonku nachodníkoch. Druhý deň viedli naše krokyk najväčšiemu sediacemu Budhovi. Možnosi ho totiž pozrieť blízko Hongkongu.Dá sa k nemu dostať autobusom, no mysme sa rozhodli pre omnoho atraktívnejšídruh dopravy – lanovku. Štyridsaťpäťminútovájazda ponad záliv a končiare hôrnás priviedla do malého mestečka plnéhoturistov. Nachádzajú sa tu obchodíky,reštaurácie, stánky so suvenírmi, alei budhistický kláštor. Nad tým všetkýmsa vypína veľká socha sediaceho Budhu.Všade naokolo sú umiestnené tabuľky,ktoré prísne zakazujú jedenie mäsa a pitiealkoholických nápojov. V cene vstupnéhosme mali aj tradičné budhistickéjedlo z ryžových rezancov s kúskamizeleniny a ovocný koláč. Cestu späť smeabsolvovali autobusom. V ten deň smesa ešte odhlásili z hotela. Dostali smetotiž nápad previezť sa loďou do Macaaa stráviť tam noc. Macao každého hneďosloví veľkým množstvom kasín, herní,hotelov, pritom tu na rozdiel od Hongkonguvládne pokoj. Je to akési malé LasVegas, úradníci a biznismeni sem chodiaPanoráma nočnéhoHongkongu. Miloš, Milan,Ľudevít a Ľubo na kopciVictoria Peak nad mestom.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/201016

cestujte s namipersonálom do Ulanbátaru a ešte ďalej... (2. časť)Macao – malé Las Vegas,kde úradníci a biznismeniz Hongkongu utráca jú svojepeniaze.Na fotografii čínska bohyňana brehu mora na ostrove.Zdolali smeČínsky múr!Dôvod na oslavu!utrácať svoje peniaze. Iná je hlavne architektúra.Macao bolo dlho portugalskoukolóniou. Zaujímavá je aj miestna socha,umiestnená na brehu mora, ktorá je podľaslov miestnych čínskou bohyňou. Ponoci strávenej na ostrove sme dorazili nahongkongské letisko.Letíme do Kuala Lumpuru a LangkawiPrešli sme letiskovými formalitamia čakala nás 4-hodinová cesta vzduchomz Hongkongu do Kuala Lumpuru, kdesme museli vypísať tlačivá obsahujúceosobné údaje. Na spodnej časti tlačiva sačervenou vynímala veta, ktorá upozorňovalacestujúcich na trest smrti pri dovozepsychotropných látok. Po pristáti v KualaLumpure sme očakávali prísnu kontrolu,no opak bol pravdou. Po kontrole pasovnás už žiadna iná nečakala, dokonca anibatohy nám nepozreli, len mávnutímruky nám naznačili, aby sme išli ďalej.Domácich však podrobovali prísnej kontrole.Išlo len o 3-hodinové medzipristátie,nakoľko naša cesta smerovala natropický ostrov Langkawi, vzdialený odKuala Lupuru hodinu letu. Na ostrovenás vítalo veľmi horúce, ale daždivé počasie.Vedeli sme, že prichádzame v čase,keď tu začína obdobie dažďov, ale takémonzúny sme nečakali. Na cestu do hotelasme použili taxík. Pri rozhovore sošoférom sme zisťovali niečo o počasí,vravel, že je to prvá búrka po 3 mesiacoch.V hoteli nás privítal príjemný personála veľmi pekné izby. Vybrali sme sado miestnej kantíny, kde sedeli pri stoledvaja ľudia. Obrovské prekvapenie prišlo,keď sa nám jeden z pánov prihovorilv češtine. Bol to Honza žijúci na ostrove,dokonca spolumajiteľ nášho hotela. Dalnám veľa rád a informácií o ostrove i životena ňom. Na druhý deň sme s Milanomskôr vstali a išli na nákup. Až teraz smesi uvedomili, kde to vlastne sme. Večersme toho v tme veľa nevideli, no bol toozajstný raj na zemi. Malé hotely sa ťahalipopri nádhernej piesočnej pláži. Morebolo krásne, priezračné a belasé, v pozadíz neho vyčnievali malé ostrovčeky,naokolo dotvárali nádherný obraz veľkékokosové palmy a tropická džungľa. Všadevládol pokoj. K tomu všetkému trebapridať aj nízke ceny potravín i služieb. Zaobed tu nezaplatíte viac ako 2 eurá. Problémje len s chlebom – majú iba sladképečivo. Alkohol a cigarety sú na ostroveveľmi lacné, lebo celý je dutyfree (bezcolnázóna). Po absolvovaní nákupu sme savšetci hneď vybrali na pláž a do večerasi užívali slnečné lúče a vodu. Večer smestrávili s Honzom, ktorý nám pripravilpečené kuriatko so zemiakmi, a pri dobrompivku sme posedeli takmer do rána.Zaspievali sme si slovenskú hymnu a pridalisme aj tú jeho, českú. Na druhý deňsme si prenajali auto. Na cestách ich bolominimum, miestni dávajú prednosť motocyklom.Naším cieľom bol sever ostrovaa najvyšší lanový most visiaci priamonad džungľou. Je tu vybudované malebnémestečko, ktoré láka turistov rôznymiatrakciami – napríklad cestou džungľouna slonoch alebo krokodíľou farmou. Odmora k mostu vedie lanovka s neskutočnýmprevýšením. Na pár metroch vystúpido neuveriteľných takmer 850 metrov nadmorom. Cieľ je na vysokej hore, odkiaľpriamo džungľou vedie chodník k mostu,ktorý patrí aj do prvej desiatky najkrajšíchstavieb sveta. Človeka až zamrazí pohľadna také úchvatné dielo vytvorené človekom.V kráse však nezaostáva ani pohľadna krajinu rozprestierajúcu sa pod ním.Je to pocit, ako keby sa človek vznášalnad bujnou vegetáciou džungle. V diaľkesa rozprestiera more a podľa miestnych,keď má človek šťastie a je priaznivé počasie,vidí aj pobrežie Thajska. Ďalší deňnás čakali vodopády, ktoré nám poradilHonza. Tie sa nachádzajú v centrálnejčasti ostrova, hlboko v džungli. Chodníčekk nim lemoval hustýporast. Na jeho konci sa námnaskytol úchvatný pohľad najazierko, do ktorého z výškyskál stekala voda. Vyskúšalisme aj vodu a vykúpali sav jazere, čo nám v horúčaváchprišloveľmivhod.Veľká socha sediacehoBudhu neďalekoHongkongu.Odlet sme mali naplánovaný na večer,no nastali vážne komplikácie. Rušilisa lety kvôli islandskej sopke, a nakoľkouž 6 predchádzajúcich letov z KualaLumpuru do Londýna zrušili, reálnenám hrozilo, že ostaneme v Malajzii.Ešte večer pred odletom sme išli na letiskona Langkawi, kde nám vyšli v ústretya let nám preložili na druhý deň ráno.Tak sme aj odleteli a do Kuala Lumpurusme prišli pred obedom. Neviem, ako jemožné, že sme mali také šťastie, doteraznad tým krútime hlavou, ale náš let nebolzrušený. A tak nasledoval 14-hodinovýpresun do Anglicka.Londýn – BratislavaDo Londýna sme prišli načas a poprebdenej noci na letisku sme absolvovaliprehliadku, paradoxne najprísnejšiu:takmer celých nás vyzliekli a niektorýmdali aj kompletne vyložiť batohy. Po prehliadkesme nastúpili do lietadla, smerBratislava, a ukončili sme tak túto nádhernúdobrodružnú, cestu. V hlaváchnám zostalo množstvo zážitkov, ktorésme spolu prežili a budeme si ich niesťpo zvyšok života. Ďakujem všetkýmchalanom, vytvorili sme naozaj superpartiu, čo sa ukázalo najmä pri riešeníkrízových udalostí, ktoré sú s takoutocestou spojené. Tamsa ukázal charakterkaždého z nás.Bc. Ľudevít KOSŤOVFoto: autora MilanPIVKA17 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

zaujalo násNezvyčajná udalosť v Nových ZámkochNeuplynul ešte ani rok odvtedy, ako svätú Katarínu Alexandrijskú oficiálne vyhlásiliza patrónku železničiarov. Táto udalosť nezostala bez odozvy a na staniciach pribudliďalšie sochy našej patrónky. Po Múzeu dopravy a Kysaku sa Nové Zámky a Tvrdošovcestali ďalšími stanicami, kde má sv. Katarína svoje čestné miesto. Tento rok si železničnáprevádzka cez Nové Zámky na trati Viedeň – Bratislava – Štúrovo – Budapešť pripomenie160. výročie. Inštalácia ochrankyne železničiarov bola spojená aj s touto udalosťou.Nových Zámkov bol z bratislavskejDo Hlavnej stanice vypravený mimoriadnyparný vlak, ťahaný najrýchlejšímparným rušňom, známym Albatrosom,v ktorom pricestoval aj pomocný biskuptrnavskej arcidiecézy Mons. Ján Orosch.– Občania mesta veľmi citlivo vnímajúprostredie železničnej stanice vzhľadomna mnohé historické udalosti, ktorésa tu odohrali v minulosti. Aj preto somrád, že socha sv. Kataríny Alexandrijskejtu zostane nielen ako symbol ochranyželezničiarov, ale aj všetkých návštevníkova cestujúcich po železnici, – povedalprednosta stanice v Nových ZámkochIng. Ján Kasaš. Priestranná staničná halav Nových Zámkoch už 19. júna žila čulýmAj v Tvrdošovciach sa konala slávnosť inštalácie a požehnaniareliéfu sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorúumiestnili v čakárni stanice ešte v máji.Foto: Vojtech SLÁVIKruchom a prípravou inštalácie sochy. Až20. jún bol však dňom, keď do vyzdobenejstanice prišiel najrýchlejší parný rušeň sovzácnymi hosťami z Bratislavy a z Tvrdošoviec,aby vo vestibule mohli sláviťpontifikálnu svätú omšu s požehnanímsochy. Slávnosti predsedal J. E. Mons. JánOrosch, pomocný biskup trnavskej arcidiecézy.Iniciátorom tejto slávnosti bolfrantiškán Tadeáš Mikuláš Král, ktorý pôsobív Nových Zámkoch a v minulosti bolpracovníkom ŽOS vo Vrútkach.Všetko sa to udialo v súčinnostis prednostom novozámockej stanice. Nanaše pomery nezvyčajná udalosť našlaodozvu aj v radoch obyvateľstva zo širokéhookolia a staničnú halu zaplnilatakmer tisícka ľudí. Celou slávnosťousa niesli tóny Mládežníckej dychovejhudby Bánovčanka z Bánovapod vedením železničiara JozefaKozára. Vytvorilo sa tak dôstojnéprostredie na túto výnimočnú udalosť,ktorej predchádzala aj inštaláciapamätnej tabule v železničnejstanici v Tvrdošovciach. Slávnostisa zúčastnil námestník generálnehoriaditeľa ŽSR pre prevádzku Ing.Jozef Antoš a Ing. Milan Solárik,riaditeľ OR Trnava, zástupcovia odborárova železničiari zo všetkýchtroch spoločností.Sochu sv. Kataríny zhotovilamatérsky sochár Vladimír Tinák.Celú slávnosť v priamom prenoseprenášala TV LUX. Pred aj po slávnostiste v televízii mohli sledovaťfilmy našich kolegov zo sekcie Filma video FISAIC.(hoc, Ika)Foto: Jozef LEHOCKÝVietor vyčíňal v Barci...Slávnosti sa zúčastnili obyvatelia zo širokéhookolia a železničiari z rôznych kútov Slovenska.Prednosta stanice v Nových Zámkoch Ing.Ján Kasaš privítal vyše tisíc ľudí v priestorochželezničnej stanice.prvý augustový piatok tak skoro nezabudnú v železničnejstanici Barca. Prudký vietor, ktorý sa zmenilNana poriadnu smršť, v popoludňajších hodinách vyvrátil obrovskúvŕbu pred vchodom do dopravnej kancelárie. Veľkýmšťastím bolo, že sa pri tom nikto nezranil a že strom nespadolna budovu stanice. Odstránili ju v nasledujúci pondelok barčianskitraťováci.A akoby toho nebolo dosť, počas nočnej búrky zo 16. na17. augusta prudký vietor opäť dokázal svoju silu a čiastočnestrhol plech na strieške nad vchodom do čakárne pre cestujúcich.(al), foto: Zdeněk BOHUNĚKŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/201018

zaujalo násZo železničného paternostra na„geerku“ sa ozýval brechot psaNezvyčajný ruch, objemná technika, množstvo svetiel, technikov,filmový štáb, v hlavnej úlohe dvaja herci, pes a paternoster.A tiež enormný záujem pracovníkov ŽSR, ktorí v posledný júlovýštvrtok zaregistrovali, že na prvom poschodí bratislavskej budovygenerálneho riaditeľstva ŽSR sa chystá a deje čosi nezvyčajné. Poodpovede na všetky vyslovené aj nevyslovené otázky sme zašli za týminajkompetentnejšími – režisérom Petrom Magátom a scenáristomi producentom Marošom Hečkom. Títo páni totiž „majú na svedomí“zaujímavú filmovačku pod názvom Onemanshow, ktorej časť saodohrávala práve v historickej budove GR ŽSR.Csongor Kassai a Falco v hlavnej ulohe.n Môžete stručne železničiarom predstaviťváš projekt? Aký je námet filmu, o čom jesamotný príbeh?Príbeh krátkeho filmu Onemanshowje groteskným stvárnením zháňania peňazína divadelný projekt. Režisér pripravovanéhotitulu prichádza k byrokratovi,ktorý je zodpovedný za prerozdeľovaniepeňazí. Umelec podporu nezíska, a keďžepripomienky byrokrata sú predovšetkýmk veľkovýpravnosti a počtu účinkujúcichv projekte, dostane nápad, že si v budúcomprojekte vystačí úplne sám.Príbeh sa odohráva v čase, ktorý nieje možné presne určiť. Tento beztiažovýstav sme vytvorili kostýmami,architektúrou a svietením. Za nosnéinteriéry sme si vybrali budovy zo 70.rokov, ktorým hrozí likvidácia, Istropolis,budovu Slovenského rozhlasu,Archív. Sú veľkoryso priestrannéa majú svojskú atmosféru. Štylizáciaobrazu s jemne preexponovanýmhereckým prejavom ponúkakomický až absurdný pohľad nafenomén fungovania byrokratickýchinštitúcií. Výhodou je, že tejtotéme rozumie celý svet, navyše,náš film je bez slov, takže smepoužili obraz a hereckú akciu ako medzinárodnýjazyk. Sme zvedaví, ako to budefungovať na zahraničného diváka.n Koho ste obsadili do hlavnej úlohy a máhlavný hrdina aj svojho hereckého partnerači partnerku?Do hlavnej úlohy sme vybrali CsongoraKassaia. Je to herec so širokýmdiapazónom výrazových prostriedkov,mimikou dokázal vo filme Onemanshownahrádzať slová. Malým gestom vedelprivolať veľkú emóciu. Tento druh prejavumu skutočne sedí. Csongor je veľkýherec a v spojení s byrokratom, ktoréhozahral ostravský bard Norbert Lichý, vytvorilidokonalú dvojicu. Ostatné postavyvo filme sú neherci. Do roly chemika,ktorý sa omylom ocitne v čakárni kultúrnehooddelenia, sme obsadili profesoraPárnického.n Kto projekt režíroval, čo nám môžete o režiséroviprezradiť? V čom je iný, výnimočnejšíči ambicióznejší než ostatní?Režisérom filmu je Peter Magát. Zatiaľnatočil niekoľko krátkych filmov,z ktorých film Paranoja získal ocenenieGrand Prix v Budapešti a II. miesto nafestivale Azyl. Výnimočný je v tom, že sanebojí žánrovosti a vie napĺňať jej kritériáv emotívnej rovine, takžeBratislavskábudova GR ŽSR na Klemensovejulici bola dejiskom nakrúcania filmu.všetci veríme, že na filme Onemanshowsa bude dať dobre zasmiať. Peter má ambíciutočiť príbehy z našej minulosti. Jejedným z režisérov, ktorí sa podieľajú navzniku poviedkového filmu, ktorý je postavenýna adaptáciách poviedok slovenskýchklasikov. Spoločne pripravujemefilm o období normalizácie s pracovnýmnázvom Pochod veselých detí, vo vývojimá aj príbeh o slovenskej mafii.n Kedy a kde bude možné výsledok vašejpráce vidieť a s akými cieľmi?Radi by sme film dokončili už na jeseňa prihlásili ho do súťaže krátkychfilmov Medzinárodného filmového festivaluBratislava. Máme dohodu aj o distribúciiOnemanshow v sieti kín na Slovenskua v Čechách, máme totiž českéhokoproducenta.n Prečo padla voľba práve na budovu GRŽSR a náš paternoster?Paternoster je tiež jedna z vymierajúcichvecí minulého storočia. V Bratislavesú len tri. Je to typ výťahu, ktorý pristúpaní umožňuje pozorovanie chodbykaždého poschodia, keďže nemá dvere.Nastupuje a vystupuje sa za jazdy.Z toho sa dajú vyťažiť situácie, na ktorýchsa dá zasmiať. Hodilo sa nám to doformátu grotesky. ŽSR nám vyšlo v ústretya povolilo nakrúcanie, ktoré trvalopol dňa. Už teraz vás srdečne pozývamena premiéru.n Akú úlohu zohral vo filme pes Falco,osemročná argentínska doga, a ako sa vámspolupracovalo s týmto ,,hercom“ v takomnáročnom priestore plnom vašich ľudí, našichpracovníkov, ale aj techniky?S deťmi a zvieratami sa pracuje vofilme veľmi ťažko, treba im vytvoriť dobrépodmienky, zbaviť ich ostychu predštábom. My sme príliš ťažkú akciu preFalca nemali, musel štekať na Csongora,a keďže majiteľka ho mala vycvičeného,dopadlo to dobre, diváci na chodbáchFalcovi dokonca po jednej ostrejaj zatlieskali.n Azda každého respondenta sa vždy pýtameaj na jeho vzťah k železnici, k vlakom.Aký teda je?Cestujeme radi a vo vlaku by sme radinakrúcali aj sekvenciu z ďalšieho pripravovanéhofilmu.Za pomoc pri rozhovore ďakujemeJakubovi GejdošoviMartina Pavliková19 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

elaxFOTO HÁDANKAFoto: STVVy sa pýtate,my odpovedámeDeje sa na vašom pracoviskualebo v okolí niečo, na čo bybolo dobré upozorniť alebopoukázať aj prostredníctvomčasopisu Ž semafor?Napíšte nám na adresuredakcie Ž semafor,Štefánikova 60, Košicealebo zavolajtena tel. číslo 910 – 3203, aleboe-mail: zsemafor@zsr.skSprávna odpoveď júlovej fotohádanky je: Vodná nádrž Palcmanská Maša (Dedinky).Víťazom sa stal a vecnú cenu získava: Alexander VIDA z Ladmoviec. Blahoželáme!Ak poznáte správnu odpoveď na dnešnú fotohádanku, napíšte nám ju a zaradíme vás do žrebovania. Víťazaodmeníme, preto nezabudnite v odpovedi uviesť svoje meno a adresu pracoviska.Dnes naša otázka znie: Viete, kde je to?Na otázky, ktoré sme dostali doteraz,budeme odpovedať po získanívšetkých potrebných vyjadrenív niektorom z nasledujúcich čísel.Na anonymné otázky a neželezničnétémy nebudeme reagovať.Ďakujeme za pochopenie a tešímesa na aj na vaše námety, tipy čifotografie.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/201020

OZNAMY32 IgorVLAČUHA1. V ŽSR pracujem od roku 2008, v súčasnostiako kontrolór trate v SMÚ Žiarnad Hronom, pracovisko HronskáDúbrava.2. Nerob nič, čo nechceš, aby druhí robilitebe.3. Voľného času mám strašne málo, v podstatežiadny. Všetok ho venujem športu,predovšetkým naturálnej kulturistike.No mám rád aj hudbu, plávaniea futbal.4. Keďže som v poslednom čase už dosťtoho na sebe zmenil a môžem povedať,že sa mi darí v športe i v zamestnaní,tak by som momentálne nemenil nič.Vlastne....možno by bolo dobré nájsť siv budúcnosti manželku.1. Od nástupu do ŽSR v roku 1997 aždoteraz som verná len jednej profesii.Dlhé roky som slúžila ako výpravkyňavo Veľkej Ide, od mája minulého rokuriadim dopravu v Haniske pri Košiciach.2. S neustálym úsmevom sa životom kráčalepšie.3. V lete jazdím na bicykli, v zime na lyžiacha obe tieto aktivity spájajú celoročnétúry po našom krásnom Slovensku.Samozrejme, že pri ničom nesmiechýbať moja najväčšia záľuba – rodinka.4. Niekedy si zahryznúť do jazyka skôr,ako niečo poviem.33 ViktóriaKOVÁČOVÁ34Ing. MilošŠEFČÍK1. V roku 2007 som nastúpil na SekciuEE niekdajšej TÚI-ky do Prešova, pojej premenovaní som ešte mesiac ostalvo VVÚŽ. Od februára 2010 však užpôsobím na odbore 430 GR ako vedúcireferent elektrotechniky.2. Mottami sa neriadim, no minulosť užnezmením, preto žijem prítomnosťoua pozerám sa do budúcnosti.3. Zaujímam sa najmä o železnicu, v spojitostis peknými ženami je to priamideálny koníček.4. Ťažká otázka...rád si pospím, takžesnáď keby som nemusel ráno stláčaťbudík na niekoľkokrát.1. Železničiarkou som od roku 1989. Začínalasom ako sprievodkyňa osobnýchvlakov v Žiline, medzitým som všakprešla viacerými funkciami a dnespracujem ako dozorkyňa výhybiekv Žiline – Tepličke.2. Trpezlivosť ruže prináša (aj keď majútŕne) a dočkaj času ako hus klasu.3. Mám rada ľudí, rada sa s nimi stretávama zabávam, obľubujem „gulášové“akcie, cestovanie, prírodu, turistiku,plávanie, bicyklovanie a hudbu.4. Som taká, aká som, ale zmena je život.35 MonikaPODHORSKÁŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/201022

TVÁR ŽSRSúťaž je uzavretá, ideme do finále...Dnes predstavujeme poslednú skupinu súťažiacich 6. ročníka Tvár ŽSR. Prvým augustom sme ukončilimožnosť prihlasovania. Súťaž teda prechádza do ďalšej fázy, v ktorej porota vyberie finalistov. Desať žien(jedna bude čitateľskou víťazkou) a desať mužov (jeden bude čitateľským víťazom) sa zúčastní finále počasdruhého októbrového víkendu v SIP Strečno, kde je pre nich prichystané množstvo prekvapení, nebudechýbať oddych ani zábava.36Ing. AntonŠOŠKA1. Od roku 2008 zastávam funkciu hlavnéhomostmajstra na Mostnom obvodeBratislava.2. Ži a nechaj žiť. Každý z nás je iný, každýmá inú povahu, so všetkými sa snažímvychádzať dobre.3. Vo voľnom čase sa venujem športu, najmäbasketbalu a volejbalu. Cudzia minie je ani hudba, častokrát si zabrnkámna gitare len tak pre seba alebo zahrámpartii pri ohníku na chate.4. Nemenil by som nič. Som taký, aký som,a nesnažím sa riešiť úvahy, čo by bolo,keby bolo...38 ErikaBUČÁKOVÁ37 ViliamMATUŠKA1. Od roku 2006 pracujem ako dozorca výhybiekv Myjave, v súčasnosti som v kurzevýpravcov.2. Určite je lepšie byť majstrom v jednomodbore ako priemerným v mnohých,ale na druhej strane, je lepšie byť týmdruhým, keď nejde byť prvým.3. Vo voľnom čase sa venujem ľuďom,ktorých mám rád, výtvarnému umeniua reštaurovaniu exponátov pre železničnémúzeum.4. Workoholizmus.1. V ŽSR pracujem od roku 1990, v súčasnostivypravujem vlaky v ŽST Hnilec.2. Čo ťa nezabije, to ťa posilní!3. Vo voľnom čase sa venujem rodine,rada cestujem, najradšej samozrejmevlakom, relaxujem.4. Nikto nie je dokonalý, musia byť aj tváres chybami.39 MilanJURTINUS1. V ŽSR pracujem od roku 1992. Začínalsom ako elektromontér v EÚ Košice. Odroku 1995 pracujem vo funkcii výpravcu,v súčasnosti v ŽST Štrbské Pleso.2. Plniť si svoje sny.3. Vo voľnom čase sa venujem rodine. Medzimoje záľuby patria turistika, športa tanec.4. Asi nič.40 TatianaFODOROVÁ1. V súčasnosti som vo výpravcovskom kurzea zácvikovú stanicu mám Malacky.V ŽSR pracujem od roku 2007.2. Ži každým dňom!3. Korčuľujem, lyžujem, cestujem, ale najradšejspím!4. Nič, lebo to by som už nebola ja!Čitateľská súťažpokračuje!HLASUJTE!Pošlite hlas svojmufavoritovi, favoritke!Hlasujte telefonickyalebo mailom na kontaktyv tiráži do 24. septembra.Svojimi hlasmi rozhodneteo čitateľskej víťazkea víťazovi, ktorí na základenajvyššieho počtu hlasovpostupujú do finále. Napíštenám aj svoje meno a adresupracoviska a zaradíme vásdo žrebovania o malý darček.O ostatných finalistochrozhodne porota, ktorú vámpredstavíme v ďalšom čísle.41 JánLELÁK1. V ŽSR som začal pracovať v roku 1990ako spojový dozorca v odvetví OZT. Dlhoročnéznalosti z „oznamovačky aj zabezpečovačky“využívam od roku 2007ako inšpektor bezpečnosti železničnejdopravy na SBI v Košiciach.2. Život si neriadim krédami, ale vzniknutýmisituáciami, a pokiaľ možno,riešim ich s humorom a úsmevom. Žijempostupne, zo dňa na deň, najmä pre rodinua samozrejme aj prácu.3. Ak si nájdem trochu voľného času, takho venujem športu – v ňom vyniká najmätenis a biliard.4. Zmena? Teoreticky žiadna, som spokojnýsám so sebou. Prakticky by som chcelmať ešte väčší rozhľad vo svojej profesii.23 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2010

FOTOmesiacaZašlite do redakcie svojefotografie a staňte sa takautormi obálky Ž semafor.Dnešnými fotografiami saešte vraciame k horúcimletným dňom, aby smesi takto symbolickyzaspomínali na zážitky,oddych a ničnerobenie v časeprázdninových dovoleniek.Vincent MORIHLADKOJuraj SUCHARDA