vrcholy konvexného obalu). Význam tejto duálnej štruktúry je daný najmänasledujúcim tvrdením, ktoré dokázal Delaunay v r. 1934.Veta 3.11 Duálna štruktúra k Voronoiovmu diagramu tvorí trianguláciu množiny S.Dôkaz: Potrebujeme ukázat , že konvexný obal množiny S je touto duálnou štruktúrourozložený na systém trojuholníkov urcených bodmi z S. Nech v je nejaký Voronoiovvrchol incidentný s Voronoiovými hranami e 1, e 2, e 3a teda spolocný práve tromVoronoiovým mnohouholníkom V(1), V(2) a V(3) (veta 3.7). Definujme trojuholníkT(v) ako trojuholník p 1p 2p 3. Uvažujme systémt = {T(v) | v je Voronoiov vrchol}Ukážeme, že práve tento systém trojuholníkov tvorí požadovaný rozkladkonvexného obalu conv(S) množiny S. Dôkaz rozdelíme do troch castí:1. Ukážeme, že ak T(v) pretína vnútro conv(S), tak T(v) je nedegenerovaný,t.j. body p 1, p 2, p 3neležia na jednej priamke. Predpokladajme, že tieto body ležia najednej priamke. Potom osi spojníc p 1p 2, p 2p 3, p 1p 3sú paralelné a bod v ako spolocnýpriesecník týchto osí musí ležat v nekonecne, inak povedané V(1), V(2), a V(3) súneohranicené. Z vety 3.10 potom vyplýva, že kolineárne body p 1, p 2, p 3ležia nahranici conv(S) a teda degenerovaný trojuholník T(v) nemôže pretínat vnútro conv(S).2. Ukážeme, že vnútra trojuholníkov T(v 1) a T(v 2) sú disjunktné preVoronoiove vrcholy v 1≠v 2. Uvažujme kruhy C(v 1) a C(v 2) (pripomenme, že kružnicaC(v i) je kružnicou opísanou trojuholníku T(v i)). Ak sú C(v 1) a C(v 2) disjunktné, takaj T(v 1) a T(v 2) sú disjunktné. Nech teda C(v 1) a C(v 2) majú neprázdny prienik (zvety 3.8 vieme, že ani jeden z kruhov nemôže byt plne obsiahnutý v druhom z nich).Teda kružnice C(v 1) a C(v 2) sa pretínajú v práve dvoch bodoch q a q definujúcichpriamku l (pozri Obr. 3.7), ktorá oddel uje v 1od v 2. Tvrdíme, že l takisto oddel ujeT(v 1) od T(v 2). Ak by to tak nebolo, museli by existovat body trojuholníka napr.T(v 1) na v 2-strane priamky l (t.j. vo vyšrafovanej casti na obr. 3.7, ked že T(v 1)⊂C(v 1)). Potom ale v tej vyšrafovanej casti - a tým aj vo vnútri C(v 2) - musí ležat ajniektorý z vrcholov trojuholníka T(v 1) (a teda bod z S), co je spor s vetou 3.8. T(v 1) aT(v 2) teda nemajú spolocné vnútorné body.40
Obr.3.7: Vo vytienovanej oblasti T(v 1) nie je žiadny bod.3. Napokon ukážeme, že l ubovol ný bod z conv(S) leží v nejakomtrojuholníku T(v).Uvažujme teda bod x∈conv(S) taký , že pre každý Voronoiov vrchol v platíx∉T(v). Potom musí existovat malé okolie g bodu x (kruh so stredom x), ktoréhobody majú rovnakú vlastnost , ako x (nenachádzajú sa v žiadnom z trojuholníkov),pozri obr. 3.8. Nech v je l ubovol ný Voronoiov vrchol a q nech je bod z trojuholníkaT(v). V okolí G bodu x vieme vybrat bod y tak, že priamka l prechádzajúca bodmi q ay neprechádza žiadnym bodom množiny S. Prienikom l s trojuholníkmi z t je množinauzavretých intervalov na l. Nech t najbližším k x koncovým bodom niektorého takéhointervalu a nech t leží na hrane p 1p 2trojuholníka T(v 1) pre nejaký Voronoiov vrcholv 1. Nech p3 je tretím vrcholom trojuholníka T(v 1). Uvažujme kolmicu l 1na hranup 1p 2vychádzajúcu z bodu v 1. Jej urcitá pociatocná cast je hranicnou Voronoiovouhranou medzi V(1) a V(2). Ked že aj x aj p 3sú prvkami conv(S) a ležia na opacnýchstranách úsecky p 1p 2, úsecka p 1p 2nemôže patrit do hranice konvexného obalu S ateda hranicná hrana medzi V(1) a V(2) ležiaca na l 1nie je lúcom (veta 4.10), aleúseckou, ktorej druhým koncovým bodom nech je v 2. Takto T(v 1) a T(v 2) majú dvaspolocné vrcholy (p1 a p2), a teda z casti 2. tohoto dôkazu vyplýva, že v 1a v 2ležia naopacných stranách od hrany p 1p 2. Z toho bod t je vnútorným bodom zjednoteniaT(v 1)∪T(v 2), co je spor s (neodôvodneným) predpokladom, že žiadny bod úseckynepatrí do žiadneho trojuholníka z t. q.e.d.41