cxciii. číslo - home.nextra.sk

CXCIII. ČÍSLO 2011ParlamentnýKuriérČASOPISZ NÁRODNEJRADYSLOVENSKEJREPUBLIKY1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CXCIII. ãíslo 2011PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej radySlovenskej republikyMesaãník, roãník XIXVydavateº:Slovenská národná reklamnáa propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR,Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie:BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: parkur@gtsmail.skeurorep@gtsmail.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)http://www.parlamentnykurier.skRegistrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307·éfredaktor:Zástupca ‰éfredaktora:Redakcia:Franti‰ek NagyErnest WeidlerAnna KomováRobert KotianIzabela NagyováPeter ZemaníkRedakãn˘ kruh:Tibor BastrnákStanislav Jani‰Bibiána ObrimãákováRafael RafajMária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásovájmadarasova@chello.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:Magdaléna Horáková0903 766 995Inzercia: 0903 715 585Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel02/54 414 544, 0905 224 492Typo & lito:AppleStudioTlaã:WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava:J. B. DesignFotografie:Rudolf Bihary,archív redakcieKarikatúry:Fedor VicoPredplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EURâíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458Foto na titulnej strane:Rudolf Bihary:LekáreÀ âerven˘ rakOBSAHEditorialPolitika = pote‰enie Ïivota (F. Nagy) 2Vláda SRPrecenil som slovensk˘ch aj maìarsk˘ch nacionalistov (Rozhovor s R. Chmelom) 3Reforma zdravotníctva nie je samoúãelná (Rozhovor s I. Uhliarikom) 7âo priná‰a novela zákona o zdravotnom poistení 8Slovenské ‰kolstvoAby veda znamenala v˘nimoãnosÈ (Rozhovor s J. Masarikom) 5Ministerstvo zdravotníctva SRReforma zdravotníctva slúÏi ochrane Ïivotov a zdravia (Rozhovor s J. Porubsk˘m) 10Aj v liekovej politike treba ísÈ po novom (Rozhovor s M. Gajdo‰ovou) 14Do kvalitn˘ch zdravotn˘ch sluÏieb treba investovaÈ (Rozhovor s T. Hlavat˘m) 18Zdravotníctvo v projektoch (Rozhovor s ª. Partikom) 19PosilÀovanie zdravotníckeho systému (Rozhovor s E. Bránskou) 33MoÏno hovoriÈ o hnacom motore? (Rozhovor s P. KaÏíkom) 38Európsky parlamentPoslanci EP za prísnej‰ie pravidlá v boji proti fal‰ovaniu liekov 12Jasnej‰ie pravidlá pre lieãbu v inej ãlenskej krajine 13Poslanci EP poÏadujú efektívnej‰í systém nakladania s elektroodpadom 61Slovenské zdravotníctvoV kvalite liekov nemoÏno zºaviÈ (Rozhovor s M. Molitorisovou) 16Bayer priná‰a na Slovensko nielen inovatívne a cenovo prístupné lieky 21(Rozhovor s H. Nusserom)ZáleÏí nám na vytvorení transparentného prostredia (Rozhovor s P. Adamkovom) 22Re‰triktívne opatrenia môÏu zhor‰iÈ dostupnosÈ liekov (Rozhovor s I. Novákom) 24Hºadíme za horizont funkãného obdobia 26(Rozhovor s T. Czuºbom, O. Sukeºom a T. Turiakom)Národná rada SRZmeny, ktoré sa dotknú nemocníc (Rozhovor s V. Novotn˘m) 29Nemala by sa vytrácaÈ perspektíva (Rozhovor s R. Ra‰im) 30Aj posudkoví lekári sú potrební (Rozhovor so ·. Zelníkom) 31Biomedicínsky v˘skum (Rozhovor s P. Kalistom) 31Spojené ‰táty „z prvej ruky“ (Rozhovor s B. Obrimãákovou) 41Preão náhradná rodina...? (Rozhovor s N. Blahovou) 57Aj zákony treba prispôsobovaÈ (Rozhovor s J. Brockom) 58Asi v‰etci chceme aby boli podmienky pre Ïivot dobré (Rozhovor s B. Ondru‰om) 59Úspe‰nosÈ závisí od uhradenia záväzkov (Rozhovor s J. Vaºovou) 60Na Slovensku sú pozitívne trendy pri nakladaní s odpadmi (Rozhovor s J. Golianom) 73Alica v Národnej rade SR (Rozhovor s I. Matoviãom) 74Priority Obyãajn˘ch ºudí 75V koalícii je Ïivot vesel‰í (Rozhovor s I. ·tefancom) 83Národné centrum zdravotníckych informáciíRoz‰írenie sluÏieb eHealthu (Rozhovor s A. Orbanom) 35Médiá na SlovenskuNová legislatíva by mohla otvoriÈ rozhlasov˘ trh na Slovensku (Rozhovor s E. Babitzovou) 42Európska úniaSummit EÚ o energetickej bezpeãnosti a spoloãnom trhu 44Energetická bezpeãnosÈ EÚ a Slovensko (Rozhovor s J. Miku‰om) 44Vytvorenie jednotného trhu s plynom je aj v záujme SR (Rozhovor s J. Klepáãom) 45Energetická efektivita je jednou z hlavn˘ch priorít Európskej únie 51Zelená pre ekologickej‰ie úÏitkové vozidlá 52Plynárenstvo na SlovenskuAko NAFTA a. s., prispieva k liberalizácii trhu s plynom (Rozhovor s M. Holl˘m) 47Ministerstvo hospodárstva SRStále treba pracovaÈ na vytváraní stability národného hospodárstva 49(Rozhovor s A. Îákovou)Automobilov˘ priemysel·koda Auto smeruje do budúcnosti (Rozhovor s R. Baumgartnerom) 53Slovensko-ãeská spoluprácaKvalita na‰ich vzÈahov nezávisí od ’zafarbenia‘ vlády (Rozhovor s P. BrÀom) 54âeská republika má záujem o slovenské skúsenosti (Rozhovor s J. Karfíkom) 55Ministerstvo Ïivotného prostrediaEnvironmentalistika a Slovensko (Rozhovor s K. Vilinoviãom) 62Îivotné prostredieAPOH má záujem o komplexnú zmenu legislatívy 63V˘robcovia na Slovensku zbierajú viac elektroodpadu ako je európsky priemer 64(Rozhovor so ·. StraÀákom, O. âelkom a M. Ciranom)Ako sa realizujú v SR odporúãania Európskej smernice ã. 2006/66ES (J. Kamenick˘) 67Kºúãom k rie‰eniu problémov s odpadmi je legislatíva (J. Lí‰ka) 72Samospráva na SlovenskuEnvironmentálne záÈaÏe z ÈaÏobného priemyslu (Z. BaláÏová) 68Kde mestá a obce najviac tlaãí topánka? (V. Krakovská) 71Dialógy OA & EWObãania sa raz odºúbia od kaÏdého politického miláãika (Rozhovor s O. Andrásym) 76Glosy – Poznámky – EsejeKto stráÏi stráÏcov? (R. Kotian) 80Ktor˘ ãlovek má veãnú pravdu? (E. Weidler) 82Parlamentn˘ denníkJe dôleÏité, ako sa tu budú cítiÈ slovenskí Maìari (rk) 84SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 89www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A LPolitika = pote‰enie ÏivotaKeì niekedy veãer na konci víkendu ãlovek,ktor˘ sa zaujíma o Ïivot okolo seba,hrabne do toho, ão v tento deÀ preÏil, a najmädo série rozhlasov˘ch a televíznychpolitick˘ch diskusií, môÏe byÈ zdesen˘ ztoho, ão sa v Àom usadilo. Prvotn˘m predpokladomje, ak chápeme politiku ako spoloãensk˘jav, ktor˘ poskytuje najpozitívnej-‰ie sluÏby nejakého ‰tátu, mesta alebo regiónuobyvateºom v tomto spoloãenstve, Ïesa pred mikrofónmi stretla elita tejto komunity,a Ïe cel˘ deÀ rozosievala pote‰ujúcein‰pirácie a podnety, ktoré spríjemnia budúcehodiny.Îiaº, sumár poznatkov z t˘ch debatn˘chdní je zaráÏajúci. A pre kultivovaného ãlovekapriam zaráÏajúci. Niã originálne sa vobãanovi neusadilo, nijaké nádeje lep‰iehoÏivota v Àom nevykvitli, niã civilizované avyvinuté sa v Àom neusídlilo. Akoby siv‰etci politici sadali k diskusnému stolu sjedin˘m zámerom: od prvého momentu ãonajviac pouráÏaÈ kolegov z in˘ch, a najmätzv. nepriateºsk˘ch subjektov a potom ichdoraziÈ tvrd˘m úderom dokazujúcom, Ïeoponent a oponentka sú podliak (alebo klamárka),ktorí si nezaslúÏia byÈ ani len verejnouosobnosÈou. A tak sa valia uráÏky,pohany a poniÏovania na „druhú stranu“ avybrané ‰táby straníckych grémií vyhodnocujúpriebeh t˘chto diskusií z hºadiska, ãisme vyhrali nad protivníkmi, ako by ‰lo opästiarsky zápas.âo to v‰ak znamená, Ïe vyhrala Radiãovánad Ficom alebo Fico nad Figeºom? Jehneì potom ãi v jednom, druhom alebotreÈom prípade lep‰í Ïivot ºudí v Trnavealebo v Snine? Je príÈaÏlivej‰í pre zahraniãn˘chinvestorov? Uãí sa deÈom v ‰kole lep-‰ie? Sú ºudia k sebe úctivej‰í v mestskomautobuse? A rodiãia k deÈom ãi deti k rodiãomsú k sebe citlivej‰í a uhladenej‰í? BamôÏeme to e‰te aj znásobiÈ: Je lep‰ia Radiãovásama osebe, je lep‰í sám osebe Fico?AÏ vtedy by to stálo za pozornosÈ, keby sav mysli a pamäti zafixovalo, Ïe Fico povedaltúto alebo tamtú pamätihodnú my‰lienkualebo Ïe Radiãová povedala tento podnetn˘a Ïivot vylep‰ujúci nápad.Iste, vláda sa má, zjednodu‰ene povedané,staraÈ v prvom rade o rozmach národnéhohospodárstva a parlament o schvaºovaniepotrebn˘ch a prospe‰n˘ch zákonov.Ale e‰te majú aj jednu nároãnú povinnosÈ:robiÈ v‰etko pre to, aby kaÏd˘ jeden obyvateº‰tátu bol v‰estranne poÏehnan˘ – totooznaãenie je veºmi presné a skôr ho prevzalináboÏenstvá z múdrych kníh knieÏat amysliteºov, neÏ naopak. Radiãová a Fico aich ‰táby nemajú teda skúmaÈ ani tak to,koºko blahodarn˘ch slov pouÏili v nejakomverejnom vystúpení, ale koºkí divácia poslucháãi mali po takejto diskusii dobr˘,uspokojujúci pocit. Koºkí, ak ich schvátiladepresia, opäÈ dostali chuÈ ÏiÈ, a právev tomto ‰táte a v tomto spôsobe demokraciea re‰pektovania ºudsk˘ch práv. Koºkoráz uÏ mali Figeº, Slota, Radiãová aleboFico dobr˘ pocit, Ïe vykonali dobr˘ skutok,pretoÏe pote‰ili ºudí, do ktor˘ch prelievajúalebo by mali prelievaÈ svoju a „celo‰tátnu“energiu vy‰‰ieho rangu.Ak sa menovaní politici uÏ prebojovalido silnej kompánie v˘raznej skupiny ºudí,ktorí sa môÏu objaviÈ v médiách takmervÏdy, keì chcú, mali by si rozmyslieÈ, akoa ãím zapôsobia na ‰irokú pospolitosÈ, abyich emócie a slová mali ão najsugestívnej-‰í dosah a aby dosiahli to, ão – moÏno poÈaÏkej stároãnej minulosti – najmä Slovákomch˘ba. MoÏno to ani nie je dobrá náladaa radosÈ zo Ïivota, ale pozitívne naladeniedu‰e a potreba byÈ uÏitoãn˘ pre celésvoje okolie.âlovek má maÈ chuÈ byÈ bezkonkurenãn˘,a aby tú chuÈ dostal, má mu ju od veãn˘chãias vsugerovaÈ na prvom mieste nejakáduchovná osobnosÈ, prorok, posol,apo‰tol, nejaké knieÏa alebo kÀaz, nejak˘mudrák alebo rozhºaden˘ verejn˘ ãiniteº.Ak sa pamätáte, ani nie tak dávno bol takoutoindividualitou kÀaz Ján SucháÀ sosvojimi zamysleniami v Rádiu Twist. PoSucháÀovej rozhlasovej kázni nezostala vdu‰i ‰kodoradostná zlomyseºnosÈ k niekomu,koho nezná‰ame, ale úvaha o nieãomdôleÏitom zo Ïivota. Áno, to je veºmi nároãnápoÏiadavka na kaÏdého politika, ktor˘má trúfalosÈ prichádzaÈ k ºuìom s oãistn˘miideami, lebo to súãasne znamená prichádzaÈs kvalitn˘mi a príÈaÏliv˘mi pote‰eniami,ktoré poskytujú väã‰iu hodnotu do politick˘chaktivít.‰éfredaktorOSPRAVEDLNENIEOspravedlÀujeme sa za chybu, ktorá sa stala v ãísle CXCI – CXCII Parlamentnéhokuriéra na strane ã. 54 pri rozhovore Zabezpeãovanie plynulosti informácií v NR SR.Na otázky odpovedal riaditeº odboru informaãn˘ch technológií Ing. Karol Guni‰,a nie vedúci kancelárie NR SR Michal NiÏÀan.Redakcia2

V L Á D AS RDoyen slovenskej vlády (1939) pôsobí v slovenskej vrcholovej politike od roku 1990, kedy bol ãeskoslovensk˘mveºvyslancom v Maìarsku, neskôr bol ãlenom parlamentu, ale aj slovenskej vlády. Dlhé roky predt˘m glosovala analyzoval nielen slovensko-maìarské vzÈahy, ale aj slovenskú históriu a literatúru, v rokoch 1988 a 1989 stálza reformovaním Slovensk˘ch pohºadov. Ako pozitívum najnov‰ieho v˘voja vníma, Ïe „obãania ukázali politikom,Ïe objednávka na etnickú konfrontáciu ãi priam konflikt nie je taká aktuálna, ako sa mnoh˘m rozdúchavaãomnacionálnych vá‰ní zdalo“. Podpredseda vlády SR pre ºudské práva a národnostné men‰iny Rudolf CHMEL.Precenil som slovensk˘chaj maìarsk˘ch nacionalistovÚspech strany Most-Híd v parlamentn˘chvoºbách bol neãakane vysok˘ – oãakávali steho? âím si ho vysvetºujete?Ja som skeptik takpovediac z povolania, tak-Ïe, priznávam, Ïe som s ôsmimi percentami nerátal,hoci s piatimi tak trocha áno. Prerátal somsa v tom najlep‰om slova zmysle v tom, Ïe somsi myslel o voliãoch, Ïe tá povestná maìarská karta,okorenená v‰etk˘mi t˘mi svätoplukiádami, sktorou tak intenzívne, presvedãivo a úprimnehral vo volebnej kampani najmä Smer a jeho‰éf, zaberie viacej. Pre Smer síce zabrala, ale lenpreto, Ïe oslabila jeho dvoch satelitov. Nezabraladokonca ani medzi men‰inami, najmä medzinajpoãetnej‰ou, maìarskou, a to je tieÏ dobr˘ signál.Precenil som teda tak slovensk˘ch, ako ajmaìarsk˘ch nacionalistov.V˘sledok tejto mojej chybnej prognózy je v‰akpozitívny. AspoÀ pre spoloãnosÈ. A tak trochu ajpre stranu Most - Híd. Obãania ukázali politikom,Ïe objednávka na etnickú konfrontáciu ãi priamkonflikt nie je taká aktuálna, ako sa mnoh˘m rozdúchavaãomnacionálnych vá‰ní zdalo. To jevari predsa len dobré, aj keì moÏno nie definitívneposolstvo volieb. On sa uÏ nejak˘ nacionálnya sociálny populista nájde, aby ten plamienokrozdúchal... A obãan, ktor˘ by chcel rie‰eniesvojich problémov maÈ uÏ za sebou hneì, hoiste podporí.A bola strana Most-Híd na tak˘to úspech pripravenáaj programovo a personálne?Asi bude pravda, Ïe sme sa, aj ako nová, jednoroãnástrana, nejako osobitne na tak˘to úspechnepripravovali, nechceli sme maÈ zbytoãne veºkéoãi. Rubom tejto situácie potom bolo naozajto, Ïe sme nebudovali nejako systematicky a nástojãivotieÀovú vládu tak, ako by si to Ïiadal budúciv˘sledok, aj keì interne sme si rezorty predsalen podelili. Napokon v‰ak aÏ reálne rozdeºovanierezortov v koalícii vÏdy ukáÏe, o ão má táktorástrana skutoãn˘ záujem.Akoby tradíciou z predo‰l˘ch Dzurindov˘chvlád sa nám dostali rezorty, ktoré obhospodarovalapred rokom 2006 SMK. Zvyãajne sú pri rozdeºovanív centre záujmu najmä tzv. silové aekonomické rezorty; o tie nesilové, neekonomickéaÏ tak˘ záujem nie je. Ale vcelku sme sprerozdelením rezortov neboli nespokojní.Medzi tie nesilové aj nelukratívne „rezorty“patrí aj úrad podpredsedu vlády pre ºudské právaa národnostné men‰iny, ktor˘ takmer päÈ mesiacovod volieb fungoval v starom reÏime, lebosom musel ãakaÈ na schválenie novely kompetenãnéhozákona, ktorá tento úrad v dobrom slovazmysle osekala a nechala mu iba tú ºudskoprávnudimenziu, v ktorej je zahrnut˘ nielen jejuniverzálny rozsah, ale aj veºmi konkrétne oblasti,najmä tie, ktoré sa t˘kajú národnostn˘ch men-‰ín, rodovej rovnosti a pod.. Dalo by sa povedaÈ,Ïe napriek poãiatoãn˘m zmätkom okolo ministerstvaÏivotného prostredia sme dnes v situácii,Ïe v základe sme veci zvládli a v detailoch savÏdy nájdu problematické situácie, ktoré trebaoperatívne rie‰iÈ. Ako naposledy post ‰tátneho tajomníkana ministerstve dopravy.Vzájomn˘ vzÈah medzi Mostom a SMK bol logickynapät˘ – ako medzi konkurujúcimi stranami.Projekt spolupráce slovenskej väã‰inya maìarskej men‰iny oslovil voliãov obochetník v neãakanej miere. Ako bude ìalej pokraãovaÈ?Konkurenãné strany neb˘vajú v mileneckomvzÈahu, ale mám pocit, Ïe ten rozvodov˘ syndrómnezvládli najmä v SMK. Nemá uÏ asi zmysel sak nemu vracaÈ. âím skôr ten syndróm nové vedeniestrávi, t˘m lep‰ie. Ukázalo sa, Ïe maìarsk˘voliã na Slovensku nerezonuje tak naliehavona nacionalistické signály, ktoré mu e‰te stálevysielajú politici aj médiá na oboch brehochDunaja, Ïe chce ÏiÈ kvalitne a dôstojne, ale nie vetnickom napätí a konfrontácii. Pravdepodobneväã‰ia ãasÈ voliãov maìarskej národnosti aj pretopozitívne reagovala na program strany Most-Híd, ktorá nielen heslami, ale aj reálnymi postojmia skutkami chce uskutoãÀovaÈ slovensko-maìarskúspoluprácu a porozumenie a obhajovaÈ záujmymen‰ín nielen v oblasti jazyka, vzdelaniaa kultúry, teda identity.V tomto politickom zápolení budú konkrétnev˘sledky oboch strán rozhodujúce aj pre budúcepostoje voliãov. Nacionalistická rétorika nebudeasi kºúãom pre ich rie‰enie, preto si myslím,Ïe ani téma dvojitého obãianstva ako ju servírujeFidesz nebude pre na‰ich voliãov nejak˘mzvlá‰tnym lakmusov˘m papierikom. Ak je totiÏvoliã saturovan˘ vo svojich základn˘ch ºudsk˘chprávach, a o to aj strane Most-Híd ide, ak mu vytváramereálne sociálne a ekonomické podmienkypre kvalitn˘ a dôstojn˘ Ïivot, tak v‰etky ostatnérituálne „tanãeky“ politikov sú zaujímavé ibaako vidiecky cirkus. Ale Ïe do tohto priestoru savÏdy – raz úspe‰ne, inokedy menej úspe‰ne – pokúsianatlaãiÈ populisti, je tieÏ isté.Chcel by som veriÈ, Ïe voliãi sa budú drÏaÈ naìalejzdravého rozumu. Je to v‰ak aj záväzok prenás, ktorí sme ich oslovili moÏno s trochu netradiãnoumy‰lienkou slovensko-maìarského porozumenia,Ïe musíme v tomto úsilí nielen pokraãovaÈ,ale ho aj skvalitniÈ.Pri návrate do politiky ste zrejme oãakávali,Ïe budete pôsobiÈ v NR SR a nie v exekutíve.Aké argumenty rozhodli o tomto poste?Ja som si naozaj predstavoval svoje pôsobenieskôr v parlamente, exekutívu som si uÏ raz uÏila viem, Ïe to znamená sedemdÀov˘ pracovn˘ t˘ÏdeÀs dvanásÈhodinov˘m denn˘m reÏimom. Otom, Ïe by som ja mal zaujaÈ post podpredseduvlády, rozhodlo predsedníctvo, hoci cestou naÀsom e‰te veºmi silne uvaÏoval, Ïe ho neprijmem.Aj také v‰ak b˘vajú niekedy Ïivotne dôleÏitérozhodnutia.Argumenty, ktoré zrejme zabrali v môj prospecha moÏno ma aj trochu presvedãili, vychádzaliz mojej dlhodobej odbornej aj diplomatickejãi politickej skúsenosti s agendou a s exekutívouvôbec, hoci, samozrejme, nikto nie je nenahraditeºn˘.Istá pridaná hodnota v mojom prípademôÏe byÈ moja dlhodobá práca na slovensko-maìarskompoli ãi rovno zmierení. Ale ak bysom mal iba vykurovaÈ vesmír ãi byÈ nejak˘m ornamentálnymreprezentantom strany v exekutíve,a nemal by som moÏnosÈ reálne veci pohnúÈdopredu v intenciách, ktoré som si predsavzal, asiby som si na‰iel zmysluplnej‰iu perspektívu naverejnom nebi...Zdá sa, akoby volebn˘ v˘sledok zaskoãil v‰etk˘ch– predchádzajúca vláda akoby si myslela,Ïe e‰te bude vládnuÈ, a snaÏila sa po voºbáchnar˘chlo prijaÈ e‰te nejaké zmluvy a dotiahnuÈpredaje, a vy akoby ste tieÏ neãakali,Ïe sa dostanete k moci a chvíºami to vyzerá,akoby ste boli zaskoãení t˘m, ão v‰etko vásãaká.3

V L Á D AS RNa to, akí sme boli zaskoãení, to zase i‰lo pomerner˘chlo – z oboch strán. Preberanie ãi odovzdávanie‰tátnej moci, nielen v strednej Európe,nie je idylick˘ proces. Istá triedno-etnická patologickosÈ,ktorá bola súãasÈou politickej kultúryu nás nielen pred voºbami, sa musela odraziÈa e‰te stále sa odráÏa aj v povolebnej atmosfére.Zrejme, keì sa niekedy hladina upokojí, hocito nevidím ruÏovo, mohol by nastaÈ ãas na systémovérie‰enia aj zmeny s t˘m súvisiace. Teraze‰te stále Ïijeme v hektickej atmosfére, ktoráneve‰tí zmenu politickej kultúry, skôr naopak, jejzhor‰ovanie. âo ma naozaj nete‰í.Rokovania o vláde a jej vládnom programeboli zloÏité - ão sa vám podarilo presadiÈ a ãonie?Z hºadiska ºudsko-právnej agendy je programovévyhlásenie prierezové a prelína sa vlastnecel˘m dokumentom. Podarilo sa presadiÈ niekoºkodôleÏit˘ch vecí – jednak je to posilnenieprávomocí podpredsedu vlády pre ºudské právaa národnostné men‰iny, pribudli nové kompetenciez oblasti kultúry men‰ín a men‰inového ‰kolstva,rodovej rovnosti ãi rovnosti príleÏitostí a odbudliaktivity, ktoré s dominantnou agendou úradunesúvisia.Dva dôleÏité segmenty – ºudsko-právny vosvojej v‰eobecnosti a národnostno-men‰inov˘ onieão konkrétnej‰í – tvoria dva piliere, na ktor˘chúrad podpredsedu bude budovaÈ svoju stavbu vnasledujúcom období, keìÏe prvé ‰tyri mesiaceboli svojho druhu provizóriom. AÏ novelizovan˘kompetenãn˘ zákon fakticky úrad podpredseduvlády sfunkãÀuje a dovolí ho aj personálne primeranedoplniÈ.V základnej legislatívnej oblasti sa zatiaº podarilouviesÈ do parlamentného procesu noveluzákona o ‰tátnom jazyku, práve sme dokonãilipracovnú verziu novely zákona o pouÏívaní jazykovnárodnostn˘ch men‰ín, ktorá by mala ísÈdo parlamentu zaãiatkom roka a rozbiehame prípravuzákladného zákona o podpore a rozvoji kultúrynárodnostn˘ch men‰ín, ktor˘ by sme chcelidostaÈ do parlamentu v druhom ‰tvrÈroku 2011.·koda je, Ïe sa do vládneho programu nepodarilodostaÈ vytvorenie Fondu slovensko-maìarskéhoporozumenia, na ktorom mi mimoriadnezáleÏalo. Îiaº, koalícia mala naÀ in˘ názor, asi jejnestál za to, aby mohol byÈ vhodnou bázou prerozmanité aktivity v tomto smere, smerujúce kslovensko-maìarskému zmiereniu. Rovnako je‰koda, Ïe sa nena‰la vôºa na prijatie generálnehozákona o právnom postavení národnostn˘chmen‰ín, ktor˘ by mal byÈ ak˘msi stre‰n˘m legislatívnymrámcom pri rie‰ení problémov národnostn˘chmen‰ín. Na jeho príprave v‰ak chcemepriebeÏne pracovaÈ.Na aké úlohy a ciele sa chcete vo svojej ãinnostivo vláde sústrediÈ? âo by ste po ‰tyroch rokochpovaÏovali za úspech, ak by ste dosiahli?Okrem spomínan˘ch legislatívnych iniciatív voblasti ºudsk˘ch práv a v jednotliv˘ch oblastiach,t˘kajúcich sa postavenia národnostn˘chmen‰ín, bude veºa práce najmä v súvislosti srómskou agendou i s agendou, ktorá by mala nastaviÈv men‰inovej problematike korektné prostredie,priãom osobitn˘ dôraz by som kládol natému slovensko-maìarského zmierenia, keìÏevyrovnanie s minulosÈou by malo byÈ celospoloãensk˘mzáujmom. Práca tohto úradu bola vnímanáskôr ako akási virtuálna neÏ reálna, ja bysom v‰ak chcel akcentovaÈ práve jej reálnosÈ ajrealistickosÈ. Vízie, slová sú moÏno dôleÏité, aleod takéhoto úradu sa oãakáva vari aj reálny v˘stup.Ten bude merateºn˘ a viditeºn˘ vtedy, keìsa naozaj zlep‰í stav ºudsk˘ch práv – univerzálneaj v men‰inovej komunite, kde je ãasto tendenciaich poru‰ovaÈ akoby ºahko a prirodzene. Nehovoriaco tom, Ïe sa v tejto agende budeme musieÈvÏdy pomeriavaÈ aj s medzinárodn˘m kontextom,ão je len zdanlivo nieão zanedbateºné.Najväã‰ou novinkou na tomto poste sú zrejmeotázky rodovej rovnosti. PovaÏujete tento problémza tak˘ dôleÏit˘, Ïe sa dostal aj do va‰ichkompetencií? Kde najviac zaostávame v tejtootázke?Problematika rodovej rovnosti nám vypl˘va zozáväzkov z medzinárodn˘ch zmlúv a in‰titúcií,takÏe aj preto sa jej musíme venovaÈ, ale mali bysme ju chápaÈ ako integrálnu súãasÈ ºudsko-právnejproblematiky vôbec. RovnosÈ príleÏitostí,hoci sa to nezdá ani na‰im koaliãn˘m konzervatívcom,na základe rodovej rovnosti je váÏnaºudsko-právna agenda. E‰te ãasto sme nem˘misvedkami diskriminácie na základe pohlavia.Tzv. rodová desegregácia napríklad znamená,Ïe sú odvetvia, kde je minimálne zastúpenie Ïien.A keìÏe máme Ïenu predsedníãku vlády, taksom v tejto otázke, napriek t˘m konzervatívcom,predsa len trochu optimistickej‰í. Inak,malo by to byÈ prirodzen˘m atribútom modernejspoloãnosti 21. storoãia, ale my – nielen v tejtoveci – ãasto väzíme v zajatí predstáv, no, prinajmen‰ompatriarchálnych.Ako by sa podºa vás mala rie‰iÈ otázka dvojitéhoobãianstva?To je prípad zlého zapnutia prvého gombíka nareverende. V‰etky ìal‰ie uÏ budú, zrejme, zapnutézle. Návrh novely zákona o ‰tátnom obãianstveopodstatnene ru‰í moÏnosÈ odobratia obãianstva,ale zjavne tam, kde bude reã o neplatnosti maìarskéhozákona na území SR, asi k zhode medzi SRa MR nedôjde. Neviem o tom, Ïe by sa v tejto veciviedli medzi‰tátne konzultácie, po prvom januárinastane nová situácia, na ktorú bude treba naoboch stranách meritórne reagovaÈ. KeìÏe slovensko-maìarskémedzi‰tátne vzÈahy nie sú sícezablokované, ale nie sú ani odblokované, aj v tejtonie celkom jasne pomenovateºnej situácii saãaká na kºuãiara, ktor˘ by odomkol salón s rokovacímstolom. Nie je v‰ak celkom jasné, kto si zaÀsadne, lebo nevedno, ão predstavuje ten ústretov˘krok, ktor˘ by tú situáciu odklial. Na to, Ïe byv tomto procese istú mediátorskú úlohu mohol zohraÈMost-Híd som uÏ, Ïiaº, prestal veriÈ.Dlhodobou „traumou“ slovensko-maìarsk˘chvzÈahov je otázka ‰tátneho a men‰inov˘ch jazykov.âo by ste chceli dosiahnuÈ v tejto oblasti?Nieão sa v tej veci uÏ urobilo, v parlamente jenovela zákona o ‰tátnom jazyku, ktorú predkladalminister kultúry, na jej korekcii sme sa ãiastoãnepodieºali, keìÏe bolo treba odstrániÈ nezmyselnére‰triktívne opatrenia novely z roku 2009.Ak tvrdíme, Ïe men‰iny obohacujú na‰u krajinu,mali by sme to vyjadriÈ aj v legislatíve. Zákon o‰tátnom jazyku v poslednej novelizácii v‰ak, naopak,väã‰mi zasahoval do práv národnostn˘chmen‰ín, ukladal im nadmerné povinnosti a voviacer˘ch oblastiach ich obmedzoval. A navy‰e,‰íril u príslu‰níkov men‰ín strach, ãoho v˘razombolo aj v˘razné pouÏívanie sankcií, pokút. Na viacerénedostatky tejto novely poukázali anal˘zy vysokéhokomisára OBSE i tzv. Benátskej komisie,priãom kameÀom úrazu bol aj nesúlad medzi zákonomo ‰tátnom jazyku a zákonom o pouÏívaníjazykov národnostn˘ch men‰ín. Súãasná novelanie je ideálna, je kompromis, ktor˘ sa dal v tejtokoalícii dosiahnuÈ, priná‰a v‰ak mäk‰ie pravidlápri pouÏívaní jazyka v úradnom styku, väã‰iuslobodu vo sfére kultúry, v sociálnej a humanitárnejsfére a zniÏuje v˘‰ku aj pouÏitie sankcií, ktorésa nemajú t˘kaÈ fyzick˘ch osôb. Nesúlad s jazykminárodnostn˘ch men‰ín sa má odstrániÈ vnovele, ktorú s najväã‰ou pravdepodobnosÈoubudem predkladaÈ na prvom zasadnutí parlamentupo novom roku. Táto novela by mala byÈ najmäv súlade s medzinárodn˘mi záväzkami Slovenskejrepubliky, predov‰etk˘m s Európskouchartou regionálnych alebo men‰inov˘ch jazykov,s odporúãaniami Rady Európy atì.UÏ ste sa vyjadrili, Ïe by ste chceli v budúcnostiprehodnotiÈ 20-percentnú hranicu pre pouÏívaniejazykov národnostn˘ch men‰ín. Zní-ÏiÈ by sa mala na 10 percent. Takáto zmena byumoÏnila pouÏiÈ jazyk národnostnej men‰inyv úradnom styku vy‰‰iemu poãtu obcí, v ktor˘chsú menej poãetné minority. âo vás k tomutozámeru vedie? Okrem odporúãaní kuplatÀovaniu Európskej charty regionálnychalebo men‰inov˘ch jazykov.Pri zníÏení hranice na pouÏívanie jazykov národnostn˘chmen‰ín z 20 na 10 percent vychádzamez odporúãaní RE. Vychádzame v ústrety men-‰inám s menej v˘razn˘m zastúpením na územíSR. Najviac sa bude t˘kaÈ nemeckej, rómskej arusínskej men‰iny. Jazyky národnostn˘ch men-‰ín, a t˘ch men‰ích osobitne, potrebujú zv˘‰enúochranu, nakoºko ich postavenie v ‰táte nie je takésilné ako postavenie ‰tátneho jazyka. Toto zníÏeniehranice je jeden zo spôsobov ich ochrany.„Vlasteneck˘“ zákon z apríla 2010 ste navrhlizru‰iÈ: vlastenectvo sa podºa vás nedá vynucovaÈzákonom. Tu ste zatiaº nena‰li veºkúpodporu u koaliãn˘ch partnerov – ako si to vysvetºujete?Trochu som sa o veci narozm˘‰ºal i napísalsom o tom pár úvah, ale nebol som úspe‰n˘, keìsom si myslel, Ïe v politike by sa mohli nájsÈ ajracionálnej‰ie uvaÏujúci ºudia, dokonca ani v tejkoaliãnej, kde tieÏ nie je núdza o demokratick˘chnacionalistov a patriotov. Politici si myslia, ÏevlasÈ je práve to, keì sú oni pri moci, a Ïe to trebabezpodmieneãne milovaÈ. Prisolia vám k tomunejakú sochu, sprivatizujú si ju a vy sa z tohomáte pominúÈ. VlasÈ v‰ak nemoÏno nariadiÈ, vytvoriÈnasilu, zhora, nebodaj politick˘mi stranami,dokonca ani vládou alebo parlamentom, ãi nedajbohhlasovaním. VlasÈ, vlastenectvo nemoÏnoani väã‰ine, ani men‰ine, ale najmä nie jedincovinariadiÈ, a uÏ vonkoncom im nemoÏno nariadiÈ,Ïe nieão je ich vlasÈ. Ale inak: mnoh˘m,najmä politikom, by moÏno predsa len bolo trebanariadiÈ, ak uÏ sa hlásite za vlastencov, nerobtevlasti hanbu!Myslíte, Ïe otázky ako dekriminalizácia marihuanya registrované partnerstvá e‰te nie jeslovenská spoloãnosÈ pripravená akceptovaÈ?Zatiaº nie, hoci nejde o totoÏné témy. Dekriminalizáciamarihuany e‰te neznamená jej legalizáciu,registrované partnerstvá sú na kresÈansko-konzervatívnomSlovensku na rozdiel od liberálnehoâeska stále tabu. DeväÈdesiat rokovspoluÏitia je zrejme málo na takú mentálnu transformáciu.Inak, stálo by uÏ za verejn˘ diskurz trochuprevetraÈ tému, ãi je Slovensko naozaj kres-Èanská a konzervatívna krajina, ãi to nie je náhodoulen v nedeºu predpoludním a zvy‰ok t˘ÏdÀaje... nechcem ani pomyslieÈ!4

S L O V E N S K É · K O L S T V OJe známych viac úspe‰n˘ch slovensk˘ch vedcov, ktorí sa svojou prácou a schopnosÈami zaradili medzisvetovú elitu. Jeden z nich je aj nov˘m dekanom na Fakulte matematiky fyziky a informatiky UniverzityKomenského v Bratislave – Jozef MASARIK. Rozhovor poskytol redaktorke Anne Komovej.Aby veda znamenalav˘nimoãnosÈKeìÏe ste prijali funkciu dekana FMFI UK,neznamená to, Ïe ste skonãili s vedeckou prácou?P˘tam sa preto, lebo práca dekana fakulty,to je aj manaÏovanie a svojím spôsobomadministratíva....MoÏno v mnoh˘ch prípadoch to tak je, ale jasa budem snaÏiÈ, aby nebolo, ão bude dobré nielenpre mÀa, ale aj pre fakultu. Preão? Lebo akfakulta bude maÈ dekana, ktor˘ sám stále „neúraduje“tak nebude maÈ ãas a chuÈ nútiÈ aj zamestnancovdo úradovania. Mojím cieºom je zru‰iÈv‰etky zbytoãné hlásenia, v˘kazy ‰tatistiky aspolu s prodekanom pre informaãné technológiesa budem snaÏiÈ vyuÏiÈ tieto progresívne technológietak, aby ºudí od práce odbremeÀovali, a nieim prácu pridávali. Situácie nielen v ‰kolstve, alev celej spoloãnosti je totiÏto taká, Ïe to ão sa predt˘mrobilo na papieri sa teraz robí aj na papieriaj na poãítaãi. NuÏ a poãítaãe sú veºmi r˘chle atak veºmi r˘chlo rastie aj poãet formulárov, ktoréchrlia. Treba tak koneãne a aspoÀ na jednommieste tento útok byrokracie zastaviÈ. AmbíciuumravniÈ administratívu má aj rektor UK, minister‰kolstva, vláda, takÏe je ‰anca, Ïe boj nebudetak˘ nerovn˘ ako v minulostiSte jadrov˘ fyzik, máte za sebou viac pobytovna prestíÏnych zahraniãn˘ch univerzitáchpo celom svete, kde vás to, ako sa hovorí,vedecky nadchlo – preão?Na toto odpovedaÈ neviem. Mal som ‰Èastie,Ïe som bol na pracoviskách, na ktor˘ch vládlaskvelá tvorivá vedecká atmosféra aj osobnévzÈahy boli veºmi priateºské a korektné. V LosAlamos som pracoval na konkrétnej kozmickejmisii, a to bolo vzru‰ujúce. Podieºal som sa napríprave tejto misie, cez ‰tart aÏ po jej koniec.Bolo to nieão úplne nové, pretoÏe predt˘m sompracoval na kozmickom v˘skume zameranomlen na anal˘zu v˘sledkov z meteoritov, t. j. z objektov,ktoré sme na‰li na Zemi a tu sme malizariadenie, ktoré priamo skúmalo Mars nielennejak˘ kúsok z neho. Poãas práce vo ‰vajãiarskomfederálnom ústave pre Ïivotné prostrediesom zasa aplikoval skúsenosti a poãítaãové programyvyvinuté pre kozmick˘ v˘skum na ‰túdiumprocesov v zemskej atmosfére a na zemskompovrchu s cieºom rekon‰truovaÈ klimatickúhistóriu Zeme, variácie jej magnetickéhopoºa, variácie intenzity slneãnej ãinnosti, ãobolo nielen akademicky veºmi zaujímavé, alev˘sledky mohli maÈ aj závaÏné spoloãenskoekonomickéaplikácie.Patríte medzi objaviteºov vody na Marse, vytvoriliste model simulácie kozmického Ïiarenias látkov˘m prostredím, ako to ovplyvnilova‰e ìal‰ie vedecké pôsobenie, vበìal‰í Ïivot?Po získaní jedného v˘sledku v základnomv˘skume nasleduje jeho publikovanie, ãím sajedna kapitola uzatvára a zaãína sa nová, ãoznamená in˘ niekedy zásadne nov˘ problémalebo nieão podobné. Môj v˘skum je orientovan˘na problémy súvisiace s problematikou jadrov˘chreakcií vyvolan˘ch kozmick˘m Ïiarením.Neutróny produkované v tak˘chto reakciáchboli pouÏité aj pri v˘skumoch vedúcich k potvrdeniuprítomnosti vody na povrchu a v podpovrchov˘chvrstvách Marsu. Moje simulácievyuÏíval tím, ktor˘ robil merania, a interpretovalich. Tie isté procesy vyvolané kozmick˘mÏiarením v atmosfére Zeme alebo na jej povrchuumoÏÀujú dozvedieÈ sa nieão veºmi zaujímavézo star‰ej, ale i nedávnej histórie Zeme.V poslednom ãase sa venujem katastrofick˘m,procesom vznikajúcim pri kolapsoch veºk˘chnebesk˘ch objektoch, respektíve pri zráÏkachmen‰ích kozmick˘ch objektov.âo povaÏujete za najväã‰í vedeck˘ prínos voblasti jadrovej fyziky?Toto je skôr námet na napísanie knihy akootázka na jeden rozhovor. Ale pokúsim sa byÈstruãn˘. V oblasti základného v˘skumu za najväã‰íúspech povaÏujem pochopenie ‰truktúryhmoty. Znamená to, Ïe v súãasnosti poznámenajmen‰ie ãastice, z ktor˘ch sa skladá hmota aktoré urãujú jej rôzne vlastnosti. Vieme, Ïe chemickévlastnosti látky sú determinované javmiv atóme, predov‰etk˘m t˘m, ão a ako sa deje vjeho elektrónovom obale. Slu‰n˘m pochopenímt˘chto procesov vznikli mnohé aplikácie, atie umoÏnili prudk˘ rozvoj chémie, mikroelektroniky,nanotechnológií a mnohé iné vyuÏitia.Ak ideme hlb‰ie do ‰truktúry hmoty, pochopenieprocesov prebiehajúcich v atómovom jadreumoÏnilo vyuÏiÈ energiu uvoºÀovanú pri ‰tiepenísa ÈaÏk˘ch jadier a pri syntéze ºah‰ích jadier.Jadrová fyzika má aj mnoÏstvo in˘ch aplikácií,najmä v diagnostike a terapii. Z nich je zrejmenajznámej‰ou jadrová magnetická rezonancia,ktorá sa dnes naz˘va uÏ len magnetická rezonancia,lebo slovo jadrová evokuje v mnoh˘ch ºuìochnieão negatívne. V podobnom duchu bysom mohol pokraãovaÈ aj s elementárnymi ãasticami,ktoré nielenÏe umoÏÀujú pochopiÈ fantastickéveci z prv˘m momentov existencie vesmíru,ale na‰li uplatnenie opäÈ hoci aj v lekárskejdiagnostike, napríklad vo forme elektrónovo-pozitrónovejemisnej tomografie (PET). NuÏa nemoÏno zabudnúÈ ani na vedºaj‰ie produktyrozvoja jadrovej fyziky a jadrov˘ch technológií.Prv˘ poãítaã bol skon‰truovan˘ v Los Alamospráve na úãely jadrového v˘skumu. Po niekoºk˘chdesaÈroãiach v CERNe, Európskom strediskujadrovej a ãasticovej fyziky, vznikol prepotreby komunikácie a v˘meny údajov medzi5

S L O V E N S K É · K O L S T V Oãlenmi veºk˘ch celosvetov˘ch v˘skumn˘ch tímovWorld Wide Web, nuÏ a o tom ako tátotechnológia zmenila svet, netreba asi nikohopresviedãaÈ.Nad‰enie pre vedu u vás pravdepodobne trvá,ako ju vidíte dnes na slovensk˘ch univerzitácha vysok˘ch ‰kolách?Postavenie vedy na slovensk˘ch ‰kolách jekomplikované a nedá sa charakterizovaÈ v‰eobecne,ale treba si ‰koly a univerzity rozdeliÈ do niekoºk˘chskupín. Na Slovensku je niekoºko univerzít,ktoré znesú medzinárodné kritériá nahodnotenie kvality v˘skumnej práce, sú univerzity,na ktor˘ch v˘skumná ãinnosÈ je aj rozsahomaj kvalitou slabá a sú aj ‰koly, ktoré Ïiadnu serióznuãinnosÈ v oblasti v˘skumu nevykazujú.Veºa sa diskutuje o vede na vysok˘ch ‰kolách,no v podstate uÏ desaÈroãia sa na zlep‰enie situácieniã reálne neurobilo. V minulosti vznikli ajrozumné programy a vízie rozvoja vedy na Slovensku,ktor˘ch súãasÈou samozrejme bola aj vysoko‰kolskáveda, no tragédiou je, Ïe tieto rozumnéveci sa nerealizovali a so striedaním sapolitick˘ch garnitúr sa vym˘‰ºalo vÏdy nieãonové. Hlavné problémy nielen vysoko‰kolskejvedy, ale vedy na Slovensku vôbec vidím v neexistenciisystému vo vede. Zámerne som povedalsystému, lebo systém neexistuje vlastne v niãom.Neexistuje systém podpory vedy, propagácievedy, prenosu poznatkov vedy do praxe,podpory talentov, vyuÏívania zahraniãn˘ch zdrojovatì. Skôr ako poviem niekoºko poznámok kabsentujúcim systémom, spomeniem jednu, zmôjho pohºadu najpodstatnej‰iu vec. Najväã-‰ím problémom na‰ej vedy je absencia anal˘zysituácie v na‰ej vede, z ktorého by malo vychádzaÈrozhodnutie o tom, v ktorej oblasti sa robí‰piãkov˘ v˘skum, ktoré tímy sú ‰piãkové a hodnépodpory. Aj keby sme boli bohat‰ou krajinou,nemá zmysel podporovaÈ podpriemer. S t˘mtosúvisí systém hodnotenia kvality a v˘stupovvedy, ktor˘ je komplikovan˘ vzhºadom na rôznorodosÈa ‰pecifickosÈ vedy a v ktorom sa v súãasnostirobia len prvé kroky. PodporovaÈ treba‰piãku. Treba ju v‰ak pomocou rozumného systémuhodnotenia vedy identifikovaÈ. S podporou‰piãky súvisí aj potreba vybudovania systémupodpory zo ‰tátnych a súkromn˘ch zdrojov. Podporazo ‰tátnych zdrojov je taká aká je, ale zo súkromn˘chje blízka k nule. ·tátna podpora je sporadická,lebo napríklad najsilnej‰ia agentúra vypisovalav˘zvy nie kaÏdoroãne a objem prostriedkovnízky.Posudzovanie projektov je do znaãnej mierytieÏ náhodn˘m procesom, a tak aj v˘ber podporen˘chprojektov musí byÈ viac menej náhodn˘.V procese hodnotenia projektov sú zaangaÏovan˘aktívni vedci, a preto ãasÈ viny je aj na nás.A keì uÏ som zaãal so sebakajaním, tak treba narovinu povedaÈ, Ïe veºké rezervy má vedecká komunitaaj v propagácii vedy a priblíÏení vedeck˘chv˘sledkov ‰irokej verejnosti v zrozumiteºnejforme. Ak nepresvedãíme spoloãnosÈ, Ïeinvestície do vedy sú tie najlep‰ie investície, takfinanãná situácia vo vede sa urãite nezlep‰í.NuÏ a pozícia vysok˘ch ‰kôl v tejto oblasti jelep‰ia a ich úloha e‰te závaÏnej‰ia ako ‰pecializovan˘chv˘skumn˘ch ústavov. Podobnétvrdenie platí aj o prenose poznatkov vedy dopraxe, kde v‰ak v˘znamnú úlohu môÏu zohraÈlegislatívne a finanãné nástroje (daÀové úºavya pod.) pre podnikateºov, ktoré sú v‰ak v právomocipolitikov.Dá sa povedaÈ, Ïe peniaze, to je to najdôleÏitej‰ie,ão vede na Slovensku ch˘ba?Peniaze sú asi to najdôleÏitej‰ie, lebo v‰etkoostatné aj napriek neute‰enej situácii e‰te stálevo vede máme. Treba v‰ak urobiÈ zopár veci,ktoré som spomenul vy‰‰ie, lebo bez ujasneniasi ão vlastne vo vede chceme podporovaÈ nebudepeÀazí nikdy dosÈ. Spomenul som uÏ párvecí, ktoré sú potrebné a v súvislosti s peniazmiby som k tomu dodal, Ïe po urobení anal˘z,‰tatistík vypracovaní vízií treba aj rozhodnúÈ.Zúãastnil som sa za desiatky rokov ão pôsobímv ‰kolstve a vede desiatok rôznych ‰kolení seminárov,brainstormingov a neviem ako v‰elijakosa to volalo, no bez jasn˘ch záverov, úloha zodpovedností. Diskusie sú dobré, no nie takénekoneãné ako sa to deje u nás. Navy‰e prizmene politick˘ch, ale i vedeck˘ch a akademick˘chreprezentácií ich vÏdy zaãíname nanovo,a preto sme v‰ak e‰te stále len na zaãiatku.Kvôli tomu mnoÏstvo peÀazí teãúcich do vedyje malé a aj tie nie sú vyuÏité optimálne. ProblémompeÀazí je aj ich zlá ‰truktúra. Raz sú peniazena nákup prístrojov a infra‰truktúry, akoteraz zo ‰trukturálnych fondov, no vtedy nie súna ºudí, ktorí by prístroje vyuÏívali. NuÏ a keìprístroje zastarajú tak potom budú peniaze naºudí. Dúfam, Ïe raz sa uÏ tento posun v kapitálocha mzdov˘ch prostriedkoch podarí odstrániÈa veci budú fungovaÈ optimálne.âo robíte pre ‰tudentov konkrétne Fakultymatematiky fyziky a informatiky UniverzityKomenského, kde ste dekanom, aby získali tienajlep‰ie vedomosti a schopnosti, aby sa znich stali dobrí vedci, odborníci?Na na‰ej fakulte sme takí staromódni, a pretorobíme pre ‰tudentov to najlep‰ie ão môÏeme,ão znaãí, Ïe sme nepodºahli tlaku na zniÏovanienárokov na ‰tudentov s cieºom aby maloão najviac z nich záujem získaÈ diplom bez získaniavedomostí. Na ‰Èastie e‰te stále máme naSlovensku dosÈ nadan˘ch mlad˘ch ºudí, ochotn˘chtvrdo pracovaÈ, ktorí majú záujem hlavneo vzdelanie a poznanie a prichádzajú na na‰u fakultu.A keì k nám prídu, snaÏíme sa ich kvalitnevzdelávaÈ, slu‰ne a kolegiálne sa k nimsprávaÈ ako k svojim partnerom, umoÏÀujemeim získaÈ skúsenosti aj z in˘ch domácich ãi zahraniãn˘ch‰piãkov˘ch univerzít a v˘skumn˘chústavov a zapájame ich do na‰ich v˘skumn˘chtímov. NuÏ a v rámci moÏností sa im snaÏímespríjemniÈ aj prostredie na ‰túdium v budoverozpadajúcej sa nám pred oãami, o opravu a záchranuktorej máme záujem doteraz snáì len my.6

V L Á D AS RPredsedníãka vlády SR Iveta Radiãová privítala zámer Ministerstva zdravotníctva SR predloÏiÈ novelu zákona ã. 577/2004Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá zv˘‰i transparentnosÈ v procese kategorizácie liekov, sprísni reguláciu cienliekov a zavedie niekoºko nov˘ch nástrojov, ktoré zefektívnia v˘ber liekov hraden˘ch z verejn˘ch zdrojov. PoÏiadala ministrazdravotníctva, aby návrh stanovil presné pravidlá tvorby cien liekov, vrátane jednoznaãne vymedzen˘ch kompetenciía zodpovednosti kategorizaãnej komisie. Zákon musí podºa predsedníãky vlády SR jasne urãiÈ, v ak˘ch prípadoch je moÏnéo zaradení liekov rozhodovaÈ v zr˘chlenom konaní, aby nebolo moÏné tento proces spochybÀovaÈ. Osoby zainteresovanév liekovej politike by zároveÀ mali povinne zverejÀovaÈ moÏné konflikty záujmov ãi finanãné príjmy od farmaceutick˘chspoloãností. O niektor˘ch z t˘ch tém hovorí minister Ivan UHLIARIK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.Reforma zdravotníctvanie je samoúãelnáSlovenská republika je pre iné krajiny rovnakoreferenãn˘m ‰tátom, ak prihliadnemena skutoãnosÈ, Ïe ide vlastne o relatívne malétrhové prostredie, nemôÏe sa staÈ, Ïe v˘robcovianebudú v budúcnosti uvádzaÈ nové lieky?Nerád by som o tejto otázke viedol ‰pekulatívneúvahy. Faktom je, Ïe zo strany farmaceutick˘chfiriem boli vyhlásenia tohto typu prezentovanée‰te koncom roka 2008, keì ministerstvoavizovalo aktívne spustenie referencovania cienliekov. Po piatich ukonãen˘ch kolách referencovaniado‰lo k zníÏeniu cien liekov pribliÏne o 17– 18 %, priãom sme nezaznamenali stiahnutieÏiadneho z kºúãov˘ch liekov z trhu, ani zníÏen˘záujem v˘robcov o uvádzanie inovatívnych liekovna nበtrh.V rámci novely zákona ã. 577/2004 Z. z. navrhujeministerstvo sprísnenie podmienok referencovaniacien liekov, ão sa celkom pochopiteºneprejavuje na rétorike dodávateºov a ich vyhláseniacho moÏnej nedostupnosti liekov. V súãasnostisa neobávame, Ïe by sprísnením legislatívydo‰lo k nedostatku inovatívnych liekovna na‰om trhu. V kaÏdom prípade budeme situáciuna trhu s liekmi pozorne monitorovaÈ a v prípade,ak by do‰lo k reálnemu obmedzeniu dostupnostikºúãov˘ch liekov, budeme pripraveníprijaÈ ur˘chlené opatrenia na rie‰enie vzniknutejsituácie.Do akej miery môÏe referencovanie ovplyv-ÀovaÈ aj nestabiln˘ kurz krajín s inou menouako euro?Je zrejmé, Ïe pohyby v˘menn˘ch kurzovmôÏu maÈ ist˘ vplyv na v˘sledky referencovaniacien liekov. Na druhej strane je otázne, ãi jetento vplyv skutoãne tak˘ relevantn˘ ako prezentujúzástupcovia farmaceutick˘ch spoloãností.V˘robcovia by si mali uvedomiÈ, Ïe doteraj‰ieznenie zákona im neposkytovalo Ïiadnugaranciu pouÏívania dlhodobého priemeruv˘menn˘ch kurzov, ktor˘m by sa mal eliminovaÈprípadn˘ negatívny vplyv krátkodob˘chkurzov˘ch v˘kyvov. Naopak, novela zákonaã. 577/2004 Z. z. jasne hovorí, Ïe ceny liekovsa majú prepoãítavaÈ priemern˘m kurzom za poslednétri mesiace. KeìÏe novela je momentálnev ‰tádiu zapracovávania pripomienok, viemev tomto ãase e‰te stále diskutovaÈ o vhodnostispomínaného ustanovenia zákona a o jeho prípadnejúprave.Ako ãasto sa uskutoãÀuje referencovanie a késú skúsenosti z predchádzajúcich období?Dostali sa na nበtrh aj nové lieky, o ktorémalo Slovensko mimoriadny záujem?Komplexné referencovanie cien v‰etk˘ch kategorizovan˘chliekov sa uskutoãÀuje dva razyroãne, vÏdy s úãinnosÈou k 1. aprílu a 1. októbrukalendárneho roka. Okrem toho sa individuálnereferencuje cena kaÏdého nového lieku,ktor˘ Ïiada o vstup do kategorizácie, rovnak˘postup sa uplatÀuje aj pri Ïiadostiach o zmenuceny lieku.Skúsenosti z predchádzajúcich období námjasne ukázali, Ïe ceny liekov pred zavedením referencovaniaboli na Slovensku v˘razne nadsadenév porovnaní s in˘mi krajinami s porovnateºnouekonomickou v˘konnosÈou a mnohokrátdokonca vy‰‰ie aj v porovnaní s krajinami akoVeºká Británia, Fínsko ãi ·védsko. Rovnakosme sa pouãili, Ïe na dosiahnutie uspokojivéhoefektu referencovania je nevyhnutn˘ aj aktívnyprístup ministerstva, ktoré musí maÈ v rukách dostatoãnénástroje umoÏÀujúce vymoÏiteºnosÈzníÏenia cien na poÏadovanú úroveÀ. V‰etky tietopraktické poznatky sme sa snaÏili ão najdôslednej‰iepremietnuÈ do novely zákona ã.577/2004 Z. z. tak, aby referencovanie cien liekovaj v budúcnosti priná‰alo ão najvy‰‰í efekt.Po piatich kolách referencovania zatiaº nepozorujemezníÏen˘ záujem v˘robcov o uvádzanieinovatívnych liekov na nበtrh. MôÏemepreto povedaÈ, Ïe k na‰im pacientom sa bezzbytoãného zdrÏania dostávajú prakticky v‰etkynajmodernej‰ie lieky.Ak˘ v˘sledok vychádza z porovnania cienliekov v rámci krajín Európskej únie?Zavedením referencovania sa ceny liekov nana‰om trhu zníÏili pribliÏne o 17 – 18 %. DnesmôÏeme povedaÈ, Ïe ceny liekov na na‰om trhuzodpovedajú priemeru ‰iestich najniωích cien vrámci ‰tátov Európskej únie. Od ìal‰ích kôl referencovaniapreto nemoÏno oãakávaÈ tak v˘raznézníÏenia cien, ako boli zaznamenané doteraz.Je v‰ak potrebné v tomto procese ìalej pokraãovaÈ,a t˘m zabezpeãovaÈ, aby ceny liekov na na-‰om trhu kopírovali v˘voj cien v ostatn˘ch krajinácha aby v budúcnosti opäÈ nedo‰lo k neprimeranémunadsadeniu cien liekov na na‰om trhu.Som presvedãen˘, Ïe novela zákona ã.577/2004 Z. z. priná‰a jasné pravidlá pre v‰etk˘chúãastníkov procesu kategorizácie a cenotvorbyod v˘robcov, cez zdravotné poisÈovne aÏpo samotné ministerstvo. Pri ich tvorbe smevychádzali z doteraj‰ích praktick˘ch skúsenostía súãasne sme sa snaÏili myslieÈ na moÏné problémy,ktoré sa môÏu vyskytnúÈ v budúcnosti.Verím, Ïe nové pravidlá obmedzia priestor presubjektívne rozhodovanie a vyvrátia akékoºvekpochybnosti o moÏnom nedostatku transparentnostiv jednotliv˘ch rozhodovacích procesoch.7

V L Á D AS Râo priná‰a novela zákona o zdravotnom poisteníZmeny, ktoré priná‰a novela ã. 499/2010 Z. z. zákona ã. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisteníStruãn˘ prehºad zmien:– definícia zárobkovej ãinnosti – nadviazaniena zákon o dani z príjmov, zavedenie plateniazdravotného poistenia aj z kapitálov˘chpríjmov,– nové definície platiteºov poistného odvodenéod zárobkovej ãinnosti,– nová definícia vymeriavacích základov, zru-‰enie tzv. vyÀat˘ch príjmov,– v nadväznosti na zmeny sa upravuje plateniepreddavkov na verejné zdravotné poistenie,– Doruãovanie v˘kazu nedoplatkov – V˘kaznedoplatkov na poistnom sa bude doruãovaÈdoporuãene s doruãenkou do vlastn˘chrúk, priãom adresu môÏe zdravotná poisÈovÀazisÈovaÈ z rôznych dostupn˘ch registrov.Bezdôvodné odopretie prevzatia aleboneprevzatie zásielky a jej vrátenie poisÈovnisa povaÏuje taktieÏ za doruãenie. Opatreniemá obmedziÈ moÏnosti vyh˘bania sa odvodovejpovinnosti platiteºov poistného.– Prepojenie informácií medzi ÚDZS a Da-Àov˘m riaditeºstvom – Na zabezpeãenietoku informácií potrebn˘ch na zisÈovanie vymeriavacíchzákladov a podkladov pre roãnézúãtovanie poistného ÚDZS uzatvorí dohodus DaÀov˘m riaditeºstvom SR do 30. 6.2011.Podstatné zmeny:– zavádza sa odvodová povinnosÈ 10 % z príjmovz dividend– zavádza sa odvodová povinnosÈ z príjmov zprenájmov– do vymeriavacieho základu zamestnancovsa zaraìujú v‰etky zdaniteºné plnenia okrempríjmov z dohôd vykonávan˘ch mimo pracovnéhopomeru– samoplatiteºom sa zvy‰uje minimálny vymeriavacízáklad na úroveÀ SZâODividendy: po prv˘ raz splatné v roku 2013,sadzba odvodov 10 %, t˘ka sa to príjmov z dividendprevy‰ujúcich 44,2 % priemernej mesaãnejmzdy spred dvoch rokov. PovinnosÈ platiÈodvody má poistenec.Príjmy z prenájmov: rovnako ako ostatnépríjmy podºa § 6 zákona o dani z príjmov. Odvodovejpovinnosti podliehajú len príjmy prevy‰ujúceroãne 500 €.Zdaniteºné plnenia zamestnancov: vrátaneodchodného, odstupného a pod.Minimálny vymeriavací základ samoplatiteºov:z doteraj‰ích 28,57 % priemernej mzdyna 44,2 % z priemernej mzdy (to je hodnota,ktorá v zákone nahradila veliãinu minimálnejmzdy). V roku 2011 tak minimálne preddavkybudú maÈ v˘‰ku 0,14x0,442x744,5 € =46,06 €.Príjmy, podliehajúce odvodomZákon definuje pojem „zárobková ãinnosÈ“,z ktorej príjem podlieha odvodovej povinnosti.Odvoláva sa pritom na ustanovenia zákonaã. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.Zárobkovou ãinnosÈou je:• príjem zo závislej ãinnosti OKREM dohôdo vykonaní prácepodºa § 5 zákona o dani z príjmovDo vymeriavacieho základu sa zah⁄Àajú v‰etkypríjmy zdaÀované ako príjem zo závislejãinnosti, teda aj napr. odchodné, odstupné,suma zdaÀovaná v súvislosti s pouÏívanímmotorového vozidla zamestnávateºa, ãasÈ zamestnaneckejopcie poskytnutej zamestnancovia pod. V˘nimku z odvodovej povinnostisi naìalej zachovávajú príjmy z dohôd vykonávan˘chmimo pracovného pomeru.• príjmy z podnikania, inej samostatne zárobkovejãinnosti a príjmy z prenájmovOKREM príjmov osobn˘ch asistentovpodºa § 6 zákona o dani z príjmovVymeriavacím základom pre príjmy z prenájmovsú príjmy prevy‰ujúce 500 € roãne.Osoba s príjmom podºa § 6 sa bude povaÏovaÈza SZâO: táto zmena znamená povinnosÈpre autorov, zdaÀujúcich svoje príjmy pod-ºa § 6, prihlásiÈ sa v zdravotnej poisÈovni dokonca januára 2011 ako SZâO a najneskôrdo 8. 2. 2011 musia uhradiÈ po prv˘ raz preddavkyza január. Presun autorov od samoplatiteºovk SZâO priná‰a aj v˘hodu: vymeriavacímzákladom pre odvody je u SZâO základdane, k˘m u samoplatiteºa jeho cel˘zdaniteºn˘ príjem.• príjmy z kapitálového majetkupodºa § 7 zákona o dani z príjmov• príjmy z ostan˘ch príjmovpodºa § 8 zákona o dani z príjmov• podiel na zisku obchodn˘ch spoloãnostíalebo druÏstiev (dividendy)podºa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm.i) zákona o dani z príjmovVymeriavacím základom pre dividendy súpríjmy z dividend prevy‰ujúce 44,2 % z priemernejmesaãnej mzdy spred dvoch rokov.Pre rok 2011 je táto hranica 0,442x744,5 €= 329,06 €. Toto ustanovenie sa t˘ka podielovna zisku, ktor˘ bol dosiahnut˘ v úãtovnomobdobí po úãinnosti zákona. V príjmochzdravotníctva sa tak odvody z dividend prejaviaaÏ v roku 2013 (podiely na zisku za rok2011 vyplácané v roku 2012 budú zúãtovanév roãnom zúãtovaní za rok 2012 v marci2013 a finanãne vyrovnané do konca júna2013).Odvodovej povinnosti podliehajú aj taképríjmy, ktoré z dôvodu zamedzenia dvojitéhozdanenia nepodliehajú na Slovensku dani z príjmov.Do vymeriavacieho základu nevstupujú :• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, súod dane oslobodené alebo sa daÀ z nichvyberá zráÏkovo (napr. úroky v bankách,cestovná náhrada, príjem z dávok, príspevkovpodºa osobitn˘ch predpisov, ‰tipendiáatì.)• príjmy z v˘konu ãinnosti osobného asistenta(tzn. príjmy, ktoré dosahujú osoby poskytujúcepomoc fyzickej osobe s ÈaÏk˘mzdravotn˘m postihnutím)• príjmy z dohôd o prácach vykonávan˘chmimo pracovného pomeru (t. j. z dohodyo vykonaní práce, dohody o pracovnej ãinnosti,dohody o brigádnickej práci ‰tudentov)DôleÏité od 1. 1. 2011!• osoba so zdravotn˘m postihnutím má povinnosÈa. predloÏiÈ zdravotnej poisÈovni doklad oinvalidite prípadne zníÏenej pracovnejschopnosti do 8 dní od vzniku skutoãnosti(rozhodnutie Sociálnej poisÈovne aleborozhodnutie útvaru sociálneho zabezpeãeniapodºa osobitného predpisu alebo rozhodnutiepríslu‰ného úradu)b. osoba s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím sapreukáÏe preukazom obãana s ÈaÏk˘mzdravotn˘m postihnutím alebo preukazomobãana s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutímso sprievodcom do 8 dní od vzniku skutoãnosti• poistenec má povinnosÈ oznámiÈ skutoãnosti,na základe ktor˘ch má nárok na zníÏenú sadzbupoistného do 8 dní od vzniku skutoãnosti• Od 1. 1. 2011 platí zmena v oznamovacích povinnostiachpre platiteºov, ktorí svoju ãinnosÈaktuálne vykonávajú, ale doteraz nemali povinnosÈto zdravotnej poisÈovni ohlásiÈ a odvádzaÈpreddavky na zdravotné poistenie.a. Poistenec, ktor˘ má príjem z prenájmu vrozhodujúcom období (rok 2011) má povinnosÈprihlásiÈ sa do zdravotnej poisÈovneako SZâO do 31. 1. 2011b. Poistenec, ktor˘ bol do 31. 12. 2010 povaÏovan˘za dobrovoºne nezamestnanúosobu a po 1. 1. 2011 uÏ takouto osobounebude (napr. z dôvodu príjmu z prenájmusa stane SZâO), má povinnosÈ ohlásiÈzmenu platiteºa poistného do 31. 1. 2011c. ·tudent denného aj externého ‰túdia, ktor˘k 31. 12. 2010 dosiahol 26 rokov je povinn˘si splniÈ oznamovaciu povinnosÈpodºa § 24 a teda prihlásiÈ sa ako platiteºpoistného do 31. 1. 2011 v zmysle § 36ods. 6 zákona ã. 580/2004 Z. z. o zdravotnompoistení.• Ak je poistenec poistencom ‰tátu, túto skutoãnosÈpreukazuje vyplnením ãestného vyhlásenia.Táto povinnosÈ sa t˘ka:a. fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje starostlivosÈv zariadení, v ktorom je umiestnenána základe rozhodnutia súdu,b. fyzickej osoby, ktorá sa celodenne a riadnestará o dieÈa do veku ‰iestich rokov,c. fyzickej osoby, ktorá opatruje fyzickú osobus ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím,d. manÏelku alebo manÏela zamestnanca,ktor˘ vykonáva ‰tátnu sluÏbu v cudzine,alebo zamestnanca, ktor˘ podºa pracovnejzmluvy vykonáva práce vo verejnom záujmev zahraniãí.• Poistenec, ktor˘ je zdravotne poisten˘ vcudzine má povinnosÈ predloÏiÈ potvrdenieo zdravotnom poistení v cudzine najneskôrdo 31. 3. kalendárneho roka. Uvedenésa t˘ka poistenca, ktor˘ nemá povinnosÈpodávaÈ roãné zúãtovanie poistného na verejnézdravotné poistenie z dôvodu, Ïe ãasÈroka bol poisten˘ v SR a nemal príjmy zda-Àované podºa § 6 zákona o dani z príjmov,príjmy z dividend alebo príjmy zdaÀovanépodºa § 7 a § 8 zákona o dani z príjmov.8

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS ROchrana Ïivotov a zdravia predpokladá aj zabezpeãenie primeranej zdravotnej starostlivosti.Pri napæÀaní cieºa sú nevyhnutné aktuálne a presné informácie, ako aj porovnávanie so v‰etk˘mikrajinami EÚ. K téme sa vyjadruje ‰tátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SRJán PORUBSK¯, ktorého sa p˘tala redaktorka Anna Komová.Reforma zdravotníctva slúÏiâo ovplyvÀovalo v˘voj zdravotníckych reforiemu nás a v Európe?Odpoveì na túto otázku nie je jednoduchá.Je veºmi ÈaÏké definovaÈ motiváciu a odvahujednotliv˘ch ‰tátov k uskutoãneniu zdravotníckejreformy. KaÏd˘ ‰tát mal a má inú v˘chodiskovúekonomickú, sociálnu, kultúrnua spoloãenskú bázu, z ktorej sa dá pri akejkoºvekreforme vychádzaÈ. Predsa sú v‰ak istéspoloãné prienikové body, ktoré viedli k zavedeniureformn˘ch krokov v zdravotníctvev mnoh˘ch ‰tátoch Európy, k˘m v niektor˘chsa na takéto kroky len pripravujú. Medzi tiespoloãné body patrí podºa mojej mienky v˘razn˘pokrok vo v˘voji a v˘robe rôznychdiagnostick˘ch prístrojov, vo v˘voji a v˘robeveºkého mnoÏstva rôznych skupín farmaceutick˘chprípravkov, v˘voj a v˘roba nov˘choperaãn˘ch technológií a prístrojov, transplantaãnámedicína a pod. Samozrejme tozvy‰uje nároky na finanãné zdroje, ktoré bypokryli náklady spojené s poskytovaním kvalitnejale finanãne stále viac nákladnej zdravotnejstarostlivosti. Z môjho pohºadu je veº-ochrane Ïivotov a zdraviami dôleÏit˘m reformn˘m krokom aj potrebazmeniÈ správanie sa ºudí voãi vlastnému zdraviu– zmeniÈ hlboko zakorenen˘ názor, Ïe„to je v‰etko zadarmo“. Cieºom reformn˘chopatrení by malo byÈ zaviesÈ isté pravidlá dosystému poskytovania zdravotnej starostlivosti,ktoré by platili rovnako pre v‰etk˘ch zúãastnen˘chna tomto procese: pacienti – poskytovatelia– poisÈovne. Zdá sa v‰ak, Ïe aj napriekzrealizovan˘m reformám v zdravotníctve,ãi uÏ u nás alebo v in˘ch európskych‰tátoch, stále dochádza k napätiam medzikvalitou a kvantitou poskytovania zdravotnejstarostlivosti a na druhej strane s jej financovaním.Aké reformy sa na Slovensku uskutoãniliv poslednom období v zdravotníckej oblastina posilnenie zdravotníckeho systému.MôÏete ich porovnaÈ s európskym ‰tandardom?Za posledn˘ch dvadsaÈ rokov boli na Slovenskusnahy o zásadné reformy aj v zdravotníckejoblasti. Medzi prvé takéto kroky moÏnopovaÏovaÈ zavedenie zdravotného poisteniaa pluralitu zdravotn˘ch poisÈovní, od‰tátnenieprimárnej a ‰pecializovanej ambulantnejstarostlivosti. To v‰etko v deväÈdesiatychrokoch minulého storoãia. K veºkej reformecelého zdravotníckeho systému do‰lo zaãiatkomtohto storoãia (2003 – 2006) prijatímúplne novej zdravotníckej legislatívy, ktorá sadot˘kala v podstate v‰etk˘ch segmentov poskytovaniazdravotnej starostlivosti. âi uÏi‰lo o ambulantnú starostlivosÈ, ústavnú starostlivosÈ,spoloãné vy‰etrovacie a laboratórnezloÏky, neodkladnú zdravotnú starostlivosÈa pod. Vznikol Úrad pre dohºad nadzdravotnou starostlivosÈou ako nezávislá in-‰titúcia, ktorá dozerala na kvalitu poskytovaniazdravotnej starostlivosti, ale aj na ãinnosÈzdravotn˘ch poisÈovní. Stanovili sa pravidláa kritériá na postgraduálnu v˘chovuv‰etk˘ch lekárskych aj nelekárskych odborova pracovníkov, ktorí sa aktívne podieºajú naposkytovaní zdravotnej starostlivosti. ëal-‰ím reformn˘m krokom uÏ v súãasnom obdobíje prijatie návrhu zákona, ktor˘m sa menía dopæÀa zákon 581/2004 Z. z. o zdravotn˘chpoisÈovniach, dohºade nad zdravotnou starostlivosÈou... T˘m reformn˘m krokom je predov‰etk˘mumoÏnenie transformácie nemocnícna akciové spoloãnosti. Od tohto kroku saoãakáva zlep‰enie hospodárenia tzv. b˘val˘ch‰tátnych nemocníc (fakultné a univerzitnénemocnice, niektoré ‰pecializované nemocnicea ústavy). Zv˘‰ila sa nezávislosÈUDZS. V príprave sú ìal‰ie legislatívne návrhyt˘kajúce sa napr. implementácie eHealthu,pripravuje sa nov˘ zákon o liekoch azdravotníckych pomôckach.Aká je situácia v rozvoji najzákladnej‰íchfunkcií zdravotníckych systémov? Ktoréfunkcie zdravotníckych systémov sa povaÏujúza najzákladnej‰ie a aká je situáciav ich rozvoji a zdokonaºovaní (poskytovaniesluÏieb, generovanie zdrojov financovaniea dohºad)?Súãasné zdravotníctvo sa e‰te stále chápe,a to nielen na Slovensku, ale aj vo viacer˘chkrajinách Európy, ako poskytovanie zdravotnejstarostlivosti. Moderné zdravotníctvo byv‰ak malo byÈ chápané ako sluÏba spoloãnosti,ktorá zdravie zabezpeãuje a rozvíja, ãiÏeorientované na zdravie samotné aÏ v takpovediacv druhom slede na jeho ochranu prednaru‰ením psychick˘mi ãi fyzick˘mi ochoreniami,jeho zlep‰ovanie ãi na jeho návrat. AaÏ v terciárnom slede je zdravotníctvo povinnézmierÀovaÈ dôsledky ochorenia na du‰u itelo ãloveka, a to na báze conditio sine quanon.Základná funkcia zdravia je teda uvedomeniesi jeho hodnoty ako pre jednotlivca tak ajpre malú komunitu (uωiu ãi ‰ir‰iu rodinu) atieÏ aj pre ‰irokú komunitu (spoloãnosÈ nabáze národa). Zdravotnícky systém, a to najmäjeho základná zloÏka, verejné zdravotníctvo,by sa malo staÈ v˘znamn˘m nositeºomtejto funkcie systému. Zdravie je svojím spôsobomdar, o ktor˘ je povinn˘ v prvom radejedinec, obdaren˘ rozumom a vôºou, staraÈ sazodpovedne. SpoloãnosÈ preberá tieto kompetencieako prvok solidarity a ochrany tam, kdeto jedincovi nedovolia jeho limity alebo vplyvyprostredia. Uvedomenie si hodnoty zdravia,ale vlastnej zodpovednosti, podelenejmedzi jednotlivca a spoloãnosÈ, by mala byÈtou základnou funkciou zdravotníctva.Druhou základnou funkciou je aktívne zabezpeãovaniezdravia v rámci prevencie, t.j.v rámci zabraÀovania vzniku ochorení.AÏ tou treÈou, i keì stále základnou funk-10

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS Rciou, je poskytovanie zdravotnej starostlivosti.Rámec tejto funkcie urãujú viaceré princípy,priãom zásadn˘mi sú rovnocennosÈ tejtostarostlivosti a jej dostupnosÈ. Práve z pohºadurovnocennosti je nesmierne dôleÏité formulovaÈpríslu‰nú legislatívu spôsobom, ktoránebude znamenaÈ prípadné po‰kodenie rizikov˘chskupín, najmä ekonomicky nízkopríjmov˘ch.To je zrejme aj jedna z príãin,preão sa o stanovení rozsahu zdravotnej starostlivosti,hradenej zo základného verejnéhopoistenia, hovorí uÏ najmenej 10 rokov,hoci zatiaº bez zreteºného v˘sledku. DostupnosÈlieãby, pri re‰pektovaní jej rovnocennosti,sa potom vymedzuje viac v geografickomchápaní. Na‰ím cieºom je poskytovanieão najväã‰ieho rozsahu zdravotníckych slu-Ïieb v rámci príslu‰ného prirodzeného regiónu,najãastej‰ie vymedzeného územím samosprávnehokraja. Práve presun kompetencií nasamosprávy v oblasti riadenia zdravotníctvaby mohol byÈ v˘znamn˘m prvkom v rozvojitejto základnej funkcie zdravotníctva.Ktoré faktory netreba podceÀovaÈ pretoÏesú dôleÏité pre zlep‰enie zdravia v‰etk˘chobyvateºov Slovenska?UÏ koncom 19. storoãia bolo organizátoromzdravotníctva zrejmé, Ïe na dosiahnutiedobrého stavu zdravia obyvateºstva nie je dostaãujúcilen systém starostlivosti o zdravie jedincov,ale Ïe je potrebné rie‰iÈ otázky ochranya podpory zdravia obyvateºstva a jeho jednotliv˘chskupín. Zaãalo sa vlastne formovaÈverejné zdravotníctvo (Public Health). Jehoúlohou je predchádzaÈ chorobám, predlÏovaÈÏivot, podporovaÈ zdravie a pohodu. V súãasnostije verejné zdravotníctvo definované akoveda a umenie predchádzaÈ chorobám, predlÏovaÈÏivot a podporovaÈ zdravie organizovan˘músilím spoloãnosti. V Programovomvyhlásení vlády sa hovorí aj o takej téme akoje zlep‰enie zdravia obyvateºov Slovenska.Veºk˘ dôraz sa kladie na podporu a financovaniecelonárodn˘ch programov, zameran˘chpredov‰etk˘m na prevenciu chorôb. Ide oexistujúce celonárodné programy, ako sú Národn˘program prevencie ochorení srdca aciev, Národn˘ program du‰evného zdravia,Národn˘ program starostlivosti o deti a dorast.V procese finalizácie je nov˘ Národn˘ onkologick˘program. Vzhºadom k nie príli‰ priaznivémudemografickému v˘voju – postupnéstarnutie populácie na Slovensku, musímepripraviÈ program starostlivosti o seniorov.ëal‰ím nedobr˘m faktorom, ktor˘ nemoÏnov Ïiadnom prípade podceniÈ, je v˘razn˘ nárastobezity a s Àou spojen˘ch rôznych chronick˘chzdravotn˘ch komplikácií – diabetes,choroby srdcovo-cievneho systému, pohybovéhosystému. Nárast obezity je tak v˘znamn˘,Ïe sa uÏ hovorí o epidémii obezity.Problém zabezpeãenia kvality zdravia v‰etk˘chobyvateºov Slovenska v‰ak presahujesvojimi príãinami ale aj dopadmi len rezortzdravotníctva. Tento proces je treba rie‰iÈ uÏcelospoloãensky, s prierezom, zapojením adopadom na mnohé iné orgány ‰tátnej ale ajverejnej správy.Verejné zdroje do zdravotníctva sú obmedzené,ale na druhej strane je potrebnézabezpeãiÈ kvalitnú zdravotnú starostlivosÈ.Kde moÏno nájsÈ potenciál na jej poskytovanie?O financovaní zdravotníctva je potrebnéviesÈ trvalú a váÏnu, vysoko odbornú diskusiu.Je faktom, Ïe pri hodnotení financovaniamusíme vychádzaÈ z dvoch základn˘ch parametrov:prv˘m je podiel objemu venovanéhopre zdravotníctvo voãi objemu HDP, kde Slovenskoje na jednom z najspodnej‰ích miestkrajín EÚ. Druh˘m parametrom je absolútnyobjem financií v prepoãte na 1 obyvateºa,ktor˘ sa odhaduje na cca 680 eur. Z t˘chtodvoch v˘chodiskov˘ch parametrov je úplnezreteºné, Ïe slovenské zdravotníctvo je podfinancované,aj keì to neplatí pre v‰etky jehosegmenty, ale pre ústavnú starostlivosÈ áno.Hlavne v ústavnej starostlivosti sa nezohºad-Àuje jej potreba generovaÈ vnútorné zdroje prevlastnú obnovu v zmysle uÏ dávno aktuálnychrekon‰trukcií, modernizácií, inovácií. Kvalitazdravotnej starostlivosti je síce na jednejstrane podmienená úrovÀou vzdelávania apraktickej prípravy dominantne zdravotníckychpracovníkov, ako aj ìal‰ím vzdelávaníma zvy‰ovaním kvalifikácie, na druhej stranepln˘ prejav uvedeného potenciálu limitovan˘samotn˘m prostredím. Zatiaº sa Ïiadnejvláde nepodarilo formulovaÈ reálnu potrebuzdravotnej starostlivosti, Ïiaº, nepodarilo sastanoviÈ ani jej reálnu cenu. Preto je veºmi ÈaÏkéhovoriÈ o treÈom súvisiacom vektore, reálnejkvalite zdravotnej starostlivosti. Dá sadomnievaÈ, na základe skúseností z in˘chkrajín, Ïe najväã‰í potenciál na získanie kvalityje zakotven˘ v samotnom zdravotníckompracovníkovi, pretoÏe tam sa dá, obrazne povedané,oãakávaÈ zlep‰enie od 20 % do 50 %.Staãí, aby sme sa ºudsky i odborne viac ahlb‰ie venovali pacientovi, a je viac ako pravdepodobné,Ïe dosiahneme r˘chlej‰ie diagnózu,nasadíme správnej‰iu lieãbu, a navy‰ebudeme maÈ spokojného pacienta. Ale to je asisúãasne aj to najÈaωie.11

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N TEurópsky parlament vo februári schválil legislatívu, ktorá má zabrániÈ falo‰n˘m liekom dostaÈsa do legálnej distribuãnej siete a ohroziÈ tak zdravie a Ïivoty pacientov. Novelizovaná smernicazavádza bezpeãnostné prvky a opatrenia, ktoré umoÏnia vystopovaÈ liek od v˘robcu aÏ k spotrebiteºovi.Nové pravidlá sa t˘kajú aj internetového predaja a ich súãasÈou sú tieÏ sankcie pre fal‰ovateºov.Poslanci EP za prísnej‰ie pravidláv boji proti fal‰ovaniu liekov„Fal‰ované lieky sú tichí zabijaci,“ uviedlaspravodajkyÀa novej legislatívy, poslanky-Àa Marisa Matias (GUE/NGL, PT). „Nedoká-Ïu pomôcÈ ako skutoãné lieky,“ prípadne „obsahujútoxické prísady, ktoré môÏu ich uÏívateºomublíÏiÈ alebo ich usmrtiÈ.“Ch˘bajúca legislatíva fal‰ovateºom podºa jejslov iba pomáha. „Sami sme prispeli k obrovskémunárastu tejto kriminálnej ãinnosti,“uviedla poslankyÀa poukazujúc na ‰tvornásobnézv˘‰enie mnoÏstva zabaven˘ch falo‰n˘chliekov a dodala, Ïe „ochrana bezpeãia pacientovje základn˘m cieºom tejto smernice.“Podºa odhadov je dnes 1% zo v‰etk˘ch lieãiv,ktoré sa k pacientom v EÚ dostávajú prostredníctvomlegálnej siete predajcov, falo‰-n˘ch a toto percento neustále rastie. Situáciaza hranicami EÚ je pritom e‰te hor‰ia. Predpokladása, Ïe mnoÏstvo fal‰ovan˘ch lieãivpresahuje 30%. Tento problém sa uÏ t˘ka ajliekov na predpis vrátane inovatívnej‰ích a ÏivotzachraÀujúcich lieãiv, ão celú situáciu e‰tezhor‰uje a v˘znamne zvy‰uje riziká pre prípadn˘chuÏívateºov. S cieºom predchádzaÈ zdraviea Ïivot ohrozujúcim situáciám vyjadrilParlament pomerom hlasov 569:12:7 novej legislatívepodporu.Poslanci pozmenili pravidlá tak, aby upravovalipredaj farmaceutík aj prostredníctvominternetu. Ten totiÏ predstavuje jeden z najvyu-Ïívanej‰ích kanálov, prostredníctvom ktoréhosa falo‰né lieky dostávajú v EÚ do obehu.âlenské ‰táty, ktoré umoÏÀujú fungovanie internetov˘chlekární, im budú po novom musieÈvydaÈ osobitné povolenie. Bez neho nebudepredaj liekov cez internet moÏn˘.Webové stránky internetov˘ch lekární, ktor˘mbude vydané povolenie, budú obsahovaÈlogo EÚ. Cieºom je umoÏniÈ pacientom ºah‰iuidentifikáciu t˘ch lekární, ktoré majú povoleniena predaj farmaceutík cez internet. V‰etkyautorizované lekárne budú prostredníctvomloga prepojené na centrálnu webovústránku na úrovni ãlenského ‰tátu, ktorá umoÏnínáv‰tevníkom overiÈ si jeho pravosÈ, prelistovaÈsi zoznam v‰etk˘ch lekární s povolenímna internetov˘ predaj, ãi dozvedieÈ sa viac orizikách takéhoto nákupu liekov. Webovéstránky jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov budúprepojené na centrálnu stránku EÚ.Poslancami schválen˘ návrh zavádza novébezpeãnostné prvky, ktoré sa objavia na obalochliekov. Ich cieºom je zabezpeãiÈ autentickosÈa identifikáciu kaÏdého lieãiva a zároveÀodhaliÈ, ãi do‰lo k manipulácii s obalom. Jednouz moÏností je zavedenie sériového ãísla,ktoré by bola schopná „preãítaÈ“ kaÏdá lekáreÀ.Samotn˘ návrh bezpeãnostného prvku jev‰ak v kompetencii Komisie.Bezpeãnostné prvky sa objavia na obalekaÏdého lieku na predpis. Jedinou v˘nimkouby mohli byÈ lieãivá, pri ktor˘ch preukázateºnenehrozí Ïiadne riziko ohrozenia pacienta.Liekov na voºn˘ predaj by sa bezpeãnostnéopatrenia mali dotknúÈ iba vo v˘nimoãn˘chprípadoch a to vtedy, ak existuje riziko fal‰ovania.PozornosÈ bude potrebné venovaÈ ajprebaºovaniu liekov. V tak˘chto prípadochmusia byÈ pôvodné bezpeãnostné prvky rovnocennenahradené.âlensk˘m ‰tátom pribudne povinnosÈ vybu-dovaÈ systém, ktorého cieºom bude zabrániÈ,aby sa potenciálne nebezpeãné lieãivá, falo‰-né alebo nekvalitné, dostali k pacientovi. JehosúãasÈou bude aj moÏnosÈ stiahnuÈ lieky odv‰etk˘ch úãastníkov dodávateºského reÈazca,vrátane pacientov.Ak vznikne podozrenie, Ïe lieãivo predstavujeváÏne ohrozenie verejného zdravia, v‰etciúãastníci dodávateºského reÈazca vo v‰etk˘chãlensk˘ch ‰tátoch budú musieÈ byÈ bezodkladneinformovaní. V prípade, Ïe tak˘toliek sa uÏ dostal k pacientom, reakcia musí nastaÈdo 24 hodín tak, aby sa lieãivo stiahlo zobehu ão najr˘chlej‰ie.Distribuãn˘ reÈazec liekov je ãoraz komplikovanej‰ía zah⁄Àa nielen predajcov, na ktor˘chsa vzÈahuje platná legislatíva, ale aj sprostredkovateºov.Na ÏiadosÈ poslancov sa pretodo jej novelizovanej podoby dostala podmienka,aby boli sprostredkovatelia liekovzapísaní v osobitnom registri, z ktorého budúv prípade nere‰pektovanie nov˘ch pravidielvyÀatí.Poslancom sa tieÏ podarilo presadiÈ, aby sapredmetom regulácie stali nielen dováÏané, aleaj vyváÏané lieky. Pravidlá t˘kajúce sa informácií,ktoré musí distribútor poskytnúÈ predajcovisa tak budú aplikovaÈ aj pri predaji lieãivlekárÀam v tretích krajinách.Nová smernica tieÏ zavádza sankcie za poru‰eniepravidiel. Ich presné stanovenie ponechávav kompetencii ãlensk˘ch ‰tátov. Nesmúv‰ak byÈ niωie ako sankcie uplatniteºné v prípadeporu‰enia vnútro‰tátnych právnych predpisovpodobnej povahy a v˘znamu.Text, ktor˘ schválil Európsky parlament jev˘sledkom dohody s ãlensk˘mi ‰tátmi. Oãakávasa preto, Ïe Rada túto novelizovanúsmernicu odobrí. Po jej definitívnom schváleníbudú maÈ ãlenské ‰táty 24 mesiacov na vykonanienevyhnutn˘ch zmien vo svojej vnútro‰tátnejlegislatíve.12

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N TZ VYSTÚPENÍ SLOVENSK¯CHEUROPOSLANCOVSergej Kozlík (ALDE). Podºa odhadov jednes v Európskej únii pribliÏne 1% z celkovéhomnoÏstva lieãiv, ktoré sa dostanú k pacientomlegálne prostredníctvom siete lekární,falo‰n˘ch. Toto percento neustále rastie.Ide o zdravie ºudí. Falo‰né lieky môÏumaÈ iné úãinky neÏ tabletky, ktoré predpí‰elekár. MôÏu byÈ aj Ïivotu nebezpeãné. Fal-‰ovanie je zloãinom a musí byÈ spojené sozvlá‰tnymi sankciami. Nová legislatíva, ktorúpodporujem, priná‰a viac bezpeãnostn˘chprvkov, ako i sankcií pre fal‰ovateºov. Vymedzujekontroln˘ systém zlep‰ujúci identifikáciuliekov, aby sa v budúcnosti dali tokyliekov vystopovaÈ od v˘robcu aÏ ku spotrebiteºovi.Do rámca nov˘ch pravidiel je zahrnut˘aj predaj lieãiv prostredníctvom internetu.Ten predstavuje jeden z najviac vyuÏívan˘chspôsobov, ako dostaÈ falo‰né v˘robkyna trhy Európskej únie.SpravodajkyÀa Françoise Grossetête (EPP,FR) uviedla: „Pacienti uÏ nebudú ponechanína svoju vlastnú pomoc pri vyhºadávaní zdravotnejstarostlivosti a informácií o jej preplácanímimo ich ãlenskej krajiny. Táto smernicaobjasní ich práva, ktoré boli doposiaº definovanéveºmi vágne“.Nové predpisy vyjasÀujú pravidlá preplácaniazdravotnej starostlivosti poskytnutej vinom ãlenskom ‰táte EÚ - uvádzajú napríklad,Ïe lieãba v inej ãlenskej krajine sa budepacientovi preplácaÈ vtedy, ak by mal na Àunormálne nárok aj v jeho ãlenskej krajine(kde je poisten˘).âo sa t˘ka Ïiadania povolenia o vyuÏitiezdravotnej starostlivosti v inej ãlenskej krajineEÚ, bude aj naìalej platiÈ v prípade ‰pecializovanejstarostlivosti a starostlivosti vy-Ïadujúcej si hospitalizáciu, no na naliehanieeuroposlancov smernica zavádza vylep‰eniev prospech pacientov - povolenie totiÏ budemôcÈ byÈ zamietnuté jedine vtedy, ak budespadaÈ do zoznamu dôvodov fixne stanoven˘chv znení smernice.S cieºom umoÏniÈ pacientom vyuÏívaÈ ichpráva v súvislosti s cezhraniãn˘m poskytovanímzdravotníckych sluÏieb bude kaÏd˘ ãlensk˘‰tát musieÈ zriadiÈ jedno alebo viacero národn˘chkontaktn˘ch miest, ktoré budú pacientomposkytovaÈ v‰etky potrebné informáciea tieÏ asistenciu v prípade problémov.Podmienky poskytovania cezhraniãnejzdravotnej starostlivosti sú dôleÏité pre kaÏdého,kto chce podstúpiÈ lieãbu alebo zákrokv inom ‰táte EÚ, neÏ z ktorého pochádza, ãiuÏ je to z dôvodu príli‰ dlh˘ch ãakacích lehôtalebo z nedostatku odbornej starostlivosti vjeho domovskej krajine. Europoslanci pretotieÏ posilnili predpisy v oblasti spolupráceãlensk˘ch krajín v prípade zriedkav˘ch ochorení,keìÏe znalosti o tak˘chto ochoreniach súãasto slabé a je na nich málo odborníkov.Cieºom smernice EÚ je vyjasniÈ, ako akedy je moÏné pacientom preplácaÈ zdravotníckyzákrok alebo lieãbu poskytnutú vinej ãlenskej krajine Únie. NeovplyvÀujeteda systém Európskeho preukazu zdravotnéhopoistenia, ktor˘ upravuje poskytovanieMiroslav Mikolá‰ik (PPE). Prerokúvamenormu, ktorá hovorí o fal‰ovan˘ch liekoch.Vieme, Ïe po zbraniach, drogách, farmaceutick˘priemysel vyrába najväã‰ie zisky, anie je teda náhodou, Ïe zloãinci sa zameriavajúna fal‰ovanie liekov, aby práve pom˘lilina‰ich spoluobãanov, pacientov. Koºkokrátliek, ktor˘ má lieãiÈ rakovinu alebosrdce, neobsahuje vôbec tú úãinnú látku alebolen v malom percente a je to vlastne zloãin,ktor˘ ohrozuje zdravie, koºkokrát aj Ïivotpacienta. Je dobré, Ïe sme prijali v tomtotexte aj princípy, nové princípy, ktorésprísÀujú postih t˘ch, ktorí robia kriminálnuãinnosÈ v tejto oblasti, a som rád, Ïe Európaurobila krok správnym smerom. Samozrejme,Ïe predaj na internete, ale aj predaj ceznormálny klasick˘ dodávateºsk˘ systém, ktor˘ãasto predáva vlastne fal‰ované lieky,bude takto lep‰ie kontrolovan˘.Jasnej‰ie pravidlá pre lieãbuv inej ãlenskej krajinePoslanci EP v januári schválili legislatívu, ktorá sa zaoberá právom európskych obãanov na lieãbu v inej ãlenskejkrajine Únie. Smernica o právach pacientov pri cezhraniãnej zdravotnej starostlivosti upravuje oblasti akopovolenie lieãby ãi zákroku v inej ãlenskej krajine EÚ, ako aj preplácanie lekárskych v˘dajov.SpravodajkyÀa legislatívy o právach pacientov pri cezhraniãnejzdravotnej starostlivosti Françoise Grossetete v rozhovores Johnom Dallim, komisárom EK pre zdravie.ˇpohotovostnej zdravotnej starostlivosti pricestovaní európskych obãanov v rámci EÚ.Nová legislatíva pritom zohºadÀuje rozhodnutiaEurópskeho súdneho dvora, podºaktor˘ch je potrebné re‰pektovaÈ práva pacientova zároveÀ zabezpeãiÈ, aby systémy sociálnehozabezpeãenia v jednotliv˘ch krajináchneboli vystavené príli‰nému tlaku.Vo v‰eobecnosti si väã‰ina pacientov vyberázdravotnú starostlivosÈ v blízkosti svojhobydliska. Jednotlivé ãlenské ‰táty EÚ preto vsúãasnosti vynakladajú na zdravotnú starostlivosÈposkytnutú v zahraniãí pribliÏne 1%svojich rozpoãtov na zdravotníctvo.Text prijat˘ Európskym parlamentom je uÏv˘sledkom kompromisu vyjednaného s Radou,tá ho e‰te musí odsúhlasiÈ formálne. Po vstupesmernice do platnosti budú maÈ ãlenskékrajiny EÚ 30 mesiacov na zapracovanie nov˘chpravidiel do ich národnej legislatívy.Predseda EP Jerzy Buzek pri podpise legislatívnych aktov vrátane smernice o právach pacientov pri poskytovanícezhraniãnej zdravotnej starostlivosti.13

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS RMinisterstvo zdravotníctva sa usiluje nájsÈ úspory aj v liekovej politike.Do konca roka by sa malo u‰etriÈ 183 miliónov eur. No netreba zabúdaÈ aj na to staré známe,Ïe ... niekedy je menej viac. ëalej v rozhovore s generálnou riaditeºkou Sekcie farmáciea liekovej politiky MZ SR Michaelou GAJDO·OVOU a redaktorkou Annou Komovou.Aj v liekovej politiketreba ísÈ po novomReforma sa obyãajne robí preto, aby sanieão zlep‰ilo. Prinesie nová lieková politikaaj zlep‰enie systému zdravotníctvaalebo iba u‰etrenie?Novelu zákona ã. 577/2004 Z. z. môÏemebez zbytoãného pátosu nazvaÈ reformou, keìÏepo dlhom ãase ide o vysoko komplexnúa inovatívnu úpravu tohto zákona, ktorá prechádzav‰etk˘mi jeho oblasÈami – od rozsahuzdravotnej starostlivosti, cez úpravu procesovkategorizácie a cenotvorby aÏ po úpravufungovania kategorizaãn˘ch komisií azv˘‰enie transparentnosti rozhodovacích procesov.V prvom rade si treba uvedomiÈ, Ïe zákonã. 577/2004 Z. z. je zákonom o rozsahu zdravotnejstarostlivosti uhrádzanej na základeverejného zdravotného poistenia. Je pretozrejmé, Ïe primárnym úãelom tohto zákonamusí byÈ stanovenie rozsahu zdravotnej starostlivosti,ktorá sa má obãanom – poistencomhradiÈ na základe verejného zdravotného poistenia,alebo jednoducho povedané, preplácaÈãi uÏ plne alebo ãiastoãne zo zdravotnejpoisÈovne. V neºahkej situácii, keì príjmyzdravotn˘ch poisÈovní rastú len nepatrne a dopytpo kvalitnej zdravotnej starostlivosti je stálevy‰‰í, je pre nበzdravotn˘ systém absolútnenevyhnutné hºadaÈ priestor na zvy‰ovanieúãelnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov,ktor˘mi systém verejného zdravotnéhopoistenia disponuje. V˘razy akoúspora alebo u‰etrenie je potrebné chápaÈ vsprávnych súvislostiach – v Ïiadnom prípadenejde o zvy‰ovanie zisku zdravotn˘ch pois-Èovní, naopak ide o moÏnosÈ presunúÈ ãasÈzdrojov z t˘ch oblastí, kde dokáÏeme nákladyzníÏiÈ bez toho, aby bola ohrozená kvalitaalebo dostupnosÈ zdravotnej starostlivosti,do oblastí s vysoko dynamick˘m rastom nákladov,napríklad do lieãby závaÏn˘ch ochorenípomocou najnov‰ích inovatívnych liekov.Po druhé treba vziaÈ do úvahy skutoãnosÈ,Ïe pôvodn˘ zákon ã. 577/2004 Z. z. bol napísan˘pred siedmimi rokmi, priãom väã‰inapravidiel súvisiacich so samotn˘m procesomkategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcokãi dietetick˘ch potravín odvtedy pre‰la lenãiastkov˘mi úpravami, v dôsledku ãoho aktuálnenastavenie procesov a ich pravidielnedostatoãne reflektuje teraj‰ie poÏiadavky.Novela zákona zásadn˘m spôsobom meníspôsob komunikácie ministerstva so v‰etk˘mizúãastnen˘mi subjektmi, dopæÀa mnohépravidlá a kritériá na rozhodovanie, ktoré sav praxi ukázali ako nedostaãujúce prípadneúplne ch˘bali, upravuje ãinnosÈ kategorizaãn˘chkomisií a v˘razne zvy‰uje mieru dostupnostiinformácií pre odbornú aj laickú verejnosÈ,ãím v koneãnom dôsledku prispieva kzv˘‰eniu transparentnosti procesov súvisiacichs kategorizáciou a cenotvorbou. NevynechateºnousúãasÈou reformn˘ch opatrení jezmena postavenia zdravotn˘ch poisÈovní, akonákupcov zdravotnej starostlivosti, v rámciprocesov kategorizácie a cenotvorby. V˘raznesa zvy‰uje zapojenie t˘chto subjektov dojednotliv˘ch procesov, ão okrem roz‰íreniapráv so sebou priná‰a aj roz‰írenie povinnostía zv˘‰enie zodpovednosti za plneniestanoven˘ch cieºov v oblasti úãelného a efektívnehovynakladania prostriedkov na lieky,zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny.Aké zmeny oãakávate od nového zákona olieku, ktor˘ by mal platiÈ od 1. októbra?NemôÏe sa zniÏovanie nákladov dot˘kaÈzdravotného stavu pacientov?Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckachustanovuje základné poÏiadavky na zaobchádzanies liekmi a so zdravotníckymipomôckami. Zaobchádzaním s liekmi a sozdravotníckymi pomôckami sa rozumie v˘robaliekov, veºkodistribúcia liekov a poskytovanielekárenskej starostlivosti. Tieto druhyzaobchádzania moÏno vykonávaÈ len nazáklade povolenia. Zákon ìalej ustanovujepoÏiadavky na uvádzanie na trh liekov a zdravotníckychpomôcok. Pred uvedením lieku natrh je potrebné vykonávaÈ farmaceutické skú-‰anie, farmakologicko-toxikologické skú‰aniea klinické skú‰anie. Klinické skú‰anie moÏnovykonávaÈ len na základe povolenia. Priklinickom skú‰aní sa kladie dôraz na ochranuúãastníkov klinického skú‰ania.Po uvedení lieku alebo zdravotníckej pomôckyna trh sú prísne poÏiadavky na monitorovaniea vyhodnocovanie neÏiaducichúãinkov liekov resp. nehôd, porúch a zlyhanízdravotníckej pomôcky.Cieºom zákona o liekoch a zdravotníckychpomôckach je zabezpeãiÈ, aby sa pacientompri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podávalilen kvalitné, úãinné a bezpeãné lieky,funkãné a bezpeãné zdravotnícke pomôcky vsúlade s právnymi predpismi Európskej únie,ktoré sa na zákon vzÈahujú.Samotn˘ zákon o liekoch a zdravotníckychpomôckach priamo neovplyvÀuje v˘‰ku nákladovna poskytovanie zdravotnej starostlivosti.Referencovanie cien liekov v‰ak prinesienielen zniÏovanie, ale aj zvy‰ovanie cien,prispeje to k v˘raznému ‰etreniu?Pri zodpovedaní tejto otázky sa treba pozrieÈna referencovanie cien liekov zo ‰ir‰ejperspektívy. Aktuálny model referencovania,pri ktorom boli ceny liekov upravované tak,aby neprekraãovali priemer ‰iestich najniωíchcien spomedzi ãlensk˘ch ‰tátov Európskejúnie, priniesol roãné úspory vo v˘‰ke pribliÏne180 miliónov eur, ão pri celkov˘chnákladoch na lieky vo v˘‰ke okolo jednejmiliardy eur roãne znamená zníÏenie cienliekov pribliÏne o 17 – 18 %. Pri úprave podmienokreferencovania na úroveÀ druhej najniωejceny v Európskej únii moÏno predpokladaÈìal‰ie zníÏenie cien liekov o pribliÏne6 – 7 %. Aj z uvedeného je zrejmé, Ïe sprísnenímcenovej regulácie nemôÏe prísÈ k plo‰-nému zv˘‰eniu cien liekov, môÏu sa v‰ak vyskytnúÈindividuálne situácie, pri ktor˘ch v˘robcalieku poÏiada o zv˘‰enie ceny.Treba si uvedomiÈ, Ïe tak ako na slovenskomtrhu nemohla cena lieku prekroãiÈ priemer‰iestich najniωích, nedal sa vylúãiÈ anistav, keì cena lieku na na‰om trhu bola v˘raznepod priemerom ‰iestich najniωích cienv EÚ a v˘robca, z jeho pohºadu celkom pochopiteºne,poÏiadal ministerstvo o moÏnosÈzv˘‰enia ceny lieku na úroveÀ tohto prieme-14

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS Rru. Analogické situácie môÏu vznikaÈ, a s urãitosÈouvznikaÈ budú, aj pri referencovanícien liekov na úroveÀ druhej najniωej cenyv EÚ. Platná legislatíva, podºa ktorej bolo vykonan˘chuÏ päÈ kôl referencovania, s podobnousituáciou nijako nepoãíta, v zákone nie jeurãené Ïiadne pravidlo, ktoré by jasne urãovalo,ako má v tak˘chto prípadoch ministerstvorozhodnúÈ. Doteraj‰ia prax v‰ak ukázala,Ïe toto zìaleka nie je jediné pravidlo, ktoréplatnému modelu referencovania ch˘ba.Absencia pravidiel, pochopiteºne, vytvárapriestor pre subjektívne rozhodovanie a vysokúmieru netransparentnosti. Za zmienkustojí fakt, Ïe osoby, ktoré svoje meno v minulostirady spájali s úspechmi referencovania,neiniciovali Ïiadne konkrétne zmeny legislatívnychpravidiel, ktoré by smerovali kodstráneniu známych nedostatkov tohto procesu.Práve novela zákona ã. 577/2004 Z. z.si vzala za cieº jasne definovaÈ pravidlá celéhoprocesu a odstrániÈ jeho známe nedostatky,okrem iného aj t˘m, Ïe jasne zadefinujeobjektívne pravidlá pre prípadné zvy‰ovaniecien liekov. S urãitosÈou preto moÏno kon‰tatovaÈ,Ïe novela zákona umoÏní zvy‰ovaniecien len za vopred známych a objektívne overiteºn˘chokolností, zabráni nepredvídateºnémuskokovitému zvy‰ovaniu cien a obmedzípriestor na subjektívne rozhodovanie.A ão generiká, myslíte si, Ïe je moÏné pomocounich lieãiÈ aj komplikované diagnózy?Nie je moÏné generikami pri t˘chtodiagnózach viac ublíÏiÈ ako pomôcÈ?Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckachdefinuje generické lieky. KaÏd˘ liek bezohºadu, ãi je v patentovej ochrane alebo nieje, podlieha registrácii. Registráciou sa rozumiepreukázanie a potvrdenie kvality, úãinnostia bezpeãnosti lieku. Ak je liek registrovan˘,úvahy o jeho nevyhovujúcej kvalite,úãinnosti alebo bezpeãnosti sú bezpredmetné.Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckachkladie vysok˘ dôraz na monitorovanieneÏiaducich úãinkov lieku a na sústavnéhodnotenie pomeru prínosu lieku a rizika lieku.Ukladá povinnosÈ lekárom, aby oznamovali·tátnemu ústavu pre kontrolu lieãiv v‰etkyzávaÏné neÏiaduce úãinky a neoãakávanéneÏiaduce úãinky. ·tátny ústav pre kontrolulieãiv má právomoc, ak sú objektívne preukázateºnédôkazy o niωej úãinnosti lieku aleboo vysokom v˘skyte neÏiaducich úãinkov at˘m niωej bezpeãnosti lieku, zru‰iÈ registráciulieku. V praxi sa ãasto medializujú názory,Ïe generické lieky sú menej úãinné alebobezpeãné, ale tieto medializované názory niesú podloÏené Ïiadnymi konkrétnymi objektívnymidôkazmi.Kto bude rozhodovaÈ o tom, ãi je potrebnévydaÈ originál lieku alebo generiká?Otázka je poloÏená pravdepodobne v súvislostis navrhovanou generickou preskripciouliekov. Generická preskripcia je predpisovaniegenerického lieku názvom lieãiva (úãinnejlátky). V novom zákone o liekoch a zdravotníckychpomôckach sa navrhuje, aby boltento spôsob predpisovania povinn˘. Lekárpredpí‰e generick˘ liek názvom lieãiva, uvedieìalej liekovú formu a mnoÏstvo lieãiva vliekovej forme. Tento spôsob umoÏní, abylekárnik vydal pacientovi generick˘ liek buìs doplatkom alebo s niωím doplatkom. Opaãne,ak si to pacient bude ÏelaÈ, môÏe mu lekárnikvydaÈ originálny alebo generick˘ liekaj s najvy‰‰ím doplatkom. Ustanovenie sanebude vzÈahovaÈ na lieky s obsahom omamnejlátky alebo psychotropnej látky. Podobne,ako pri generickej substitúcii, aj pri generickejpreskripcii má lekár právo zakázaÈ v˘dajkonkrétneho lieku resp. liekov, ktor˘ch názvyuvedie na druhej strane lekárskeho predpisua medicínsky to odôvodní.Ako sa zmeny dotknú pravidiel pre urãovaniev˘‰ky úhrad zdravotn˘ch poisÈovní?Základné pravidlá pre urãovanie v˘‰kyúhrad zdravotn˘ch poisÈovní zostanú po sprísneníreferencovania aj po zavedení generickejpreskripcie rovnaké. Ministerstvo bude ajnaìalej urãovaÈ v˘‰ku úhrady za takzvanú‰tandardnú dávku lieãiva, ão znamená, Ïe vdanej skupine liekov bude zdravotná poisÈov-Àa v rovnakej miere uhrádzaÈ originálny aj generick˘liek. Tak˘to systém povaÏujeme zaspravodliv˘ a v praxi osvedãen˘. Súãasnesme presvedãení, Ïe práve zachovanie tohtosystému môÏe v kombinácii so zavedením generickejpreskripcie prispieÈ k pozitívnej podporecenovej súÈaÏe, a t˘m k zniÏovaniu cienliekov pre zdravotné poisÈovne, ako aj pre pacientov.15

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V OSpoloãnosÈ sanofi-aventis patrí k v˘znamn˘m producentom lieãiv vo svete a v tejto oblasti jej patrídokonca prvé miesto v Európe. Jej v˘skumné pracoviská vyvinuli a spoloãnosÈ dodáva na trh doteraznajznámej‰ie lieky pre internú medicínu, na kardiovaskulárne choroby, trombózu, metabolické, ìalejonkologické ochorenia, choroby centrálneho nervového systému a vakcíny. SpoloãnosÈ pôsobí aj naSlovensku ako kombinovaná spoloãnosÈ sanofi-aventis a Zentiva. Parlamentn˘ kuriér sa obrátils otázkami na country manaÏérku pre Slovensko PharmDr. Milicu MOLITORISOVÚ.V kvalite liekovnemoÏno zºaviÈZákladom celosvetového rastu spoloãnostisanofi-aventis je vysoko produktívny ainovatívny sektor v˘skumu a v˘voja s pribliÏne11 000 vedcami, ktorí pracujú na v˘vojiinovatívnych terapeutick˘ch postupovvo viac ako 20 v˘skumn˘ch centráchna troch kontinentoch. Hitom poslednéhoobdobia bola napríklad vakcína protichrípke, podávaná intradermálnou cestou.Pripravuje sanofi-aventis nieão podobné?Po rokoch stagnácie vo farmakoterapii fibriláciepredsiení prichádza sanofi-aventis snov˘m antiarytmikom, ktoré obsahuje lieãivodronedarón. Fibrilácia predsiení je najãastej‰iasrdcová arytmia (odhaduje sa, Ïe naSlovensku Àou trpí asi 150 000 osôb), ktoráv˘znamne zvy‰uje riziko závaÏn˘ch komplikácií,ak˘mi sú cievna mozgová príhoda alebozlyhanie srdca. ·pecialisti v kardiológii siãoraz viac uvedomujú, Ïe samotné udrÏanienormálneho srdcového rytmu nestaãí a najdôleÏitej‰ímcieºom lieãby má byÈ zníÏenie v˘skytuzávaÏn˘ch srdcovo-cievnych príhod as nimi spojen˘ch hospitalizácií. V klinickej‰túdii ATHENA bol preto pouÏit˘ unikátnyparameter úãinnosti antiarytmickej farmakoterapie:ãas do prvej hospitalizácie aleboúmrtia. Lieãba dronedarónom v tejto ‰túdiiako historicky prvá preukázala, Ïe toto antiarytmikumnielenÏe v˘znamne predæÏi ãas zotrvaniapacientov v normálnom srdcovomrytme, ale aj oddiali ich hospitalizáciu pre poruchysrdcového rytmu alebo kardiovaskulárnepríhody. Podºa nov˘ch odporúãaní Európskejkardiologickej spoloãnosti (ESC) z augusta2010 je dronedarón antiarytmikom prvejvoºby vo väã‰ine prípadov nepermanentnejpredsieÀovej fibrilácie. Lieãba dronedarónommôÏe v koneãnom dôsledku usporiÈ finanãnéprostriedky za hospitalizácie a kardiovaskulárnekomplikácie, ktor˘m zabráni, aleboich oddiali. Pre odbornú lekársku verejnosÈv Slovenskej republike je táto lieãba dostupnáod októbra 2010.ëal‰ou perspektívnou a sºubnou oblasÈou jelieãba onkologick˘ch ochorení, kde je stáleveºa nepoznaného a veºa neuspokojen˘ch potrieb.Karcinóm prostaty je celosvetovo tretienajãastej‰ie sa vyskytujúce nádorové ochoreniemuÏov. Toto ochorenie je vysoko senzitívnena hormonálnu lieãbu, av‰ak u pacientovs pokroãil˘m nádorom vzniká na Àu rezistencia.Metastatick˘ hormonálne refraktérnykarcinóm prostaty ãasto progreduje ajnapriek aktívnej chemoterapii. Îiadna dostupnálieãba v druhej línii doteraz nepredæ-Ïila preÏívanie t˘chto pacientov a nepresadilasa v klinickej praxi. Úãinná látka kabazitaxel,vyvinutá spoloãnosÈou sanofi-aventis,je nov˘ semisyntetick˘ taxán cielene vyvinut˘na prekonanie rezistencie na doteraz pouÏívanétaxány. Kombinácia kabazitaxelu a prednizónuje prvá a jediná lieãba, ktorá signifikantnepredæÏi preÏívanie pacientov s metastatick˘mhormonálne refraktérnym karcinómomprostaty predt˘m lieãen˘ch docetaxeloma v súãasnosti sa povaÏuje za ‰tandardn˘ lieãebn˘postup. Kabazitaxel je registrovan˘americkou FDA a jeho registrácia v Európskejúnii sa oãakáva v druhom kvartáli 2011.Podºa posledn˘ch informácií pokraãuje expanziasanofi-aventis na svetovom farmaceutickomtrhu: akvizíciou spoloãnostiGenzyme roz‰iruje sanofi-aventis svoje pôsobeniev oblasti biotechnológií. Aké sú zámerya oãakávania v tomto smere?Spoloãnosti sanofi-aventis a Genzyme Corporationv polovici marca tohto roka oznámiliuzavretie definitívnej dohody, podºa ktorejsanofi-aventis získa túto spoloãnosÈ. Transakciaby mala byÈ dokonãená uÏ v druhom‰tvrÈroku 2011, priãom podlieha obvykl˘mpodmienkam na uzatváranie tak˘chto transak-16

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V Ocií. Genzyme bude predstavovaÈ novú dôle-Ïitú platformu pre udrÏateºnú rastovú stratégiuspoloãnosti sanofi-aventis, roz‰irujúc jejpôsobenie v oblasti biotechnológií. Sanofiaventismá v úmysle vytvoriÈ zo spoloãnostiGenzyme svoje celosvetové centrum kvalityv oblasti lieãby zriedkav˘ch ochorení.Okrem zriedkav˘ch ochorení si spoloãnosÈGenzyme vybudovala silnú pozíciu na trhu voblastiach obliãkovej endokrinológie, hematológie-onkológiea biochirurgie, ktoré súkomplementárne k existujúcemu zameraniusanofi-aventis a zah⁄Àajú vysokodiferencované,na trhu vedúce produkty, ktoré poskytujúv˘znamné prínosy pre pacientov.Situácia v oblasti zdravotnej starostlivostina Slovensku nie je takpovediac ruÏová,zadlÏenosÈ veºk˘ch nemocníc, kríza, ktorázasahuje najmä star‰iu generáciu odkázanúv prevaÏnej miere na zdravotnú starostlivosÈ,kritick˘ stav vo V‰eobecnej zdravotnejpoisÈovni. Ako na tieto v˘zvy reaguje sanofi-aventisako najväã‰í v˘robca a dodávateºliekov pre slovensk˘ch pacientov?Sanofi-aventis nie je len najväã‰í v˘robcaa dodávateº liekov na slovenskom trhu, ale ajjedin˘ skutoãn˘ investor a zamestnávateº voblasti farmaceutickej v˘roby na Slovensku.Uvedomujeme si na‰u zodpovednosÈ, ktorá zt˘chto skutoãností vypl˘va, a tieÏ problémy,pred ktor˘mi stoja Ministerstvo zdravotníctvaSR a vláda SR v zdravotnej politike.Napriek tomu, Ïe spotreba a v˘davky na liekynerastú, dlh v zdravotníctve je znaãn˘.Na‰ou snahou je ponúkaÈ vo vzájomnej spoluprácirie‰enia, ktoré majú ambície prispieÈk vy‰‰ej nákladovej efektivite v zdravotnejstarostlivosti, pri zachovaní dobrej dostupnostia zvy‰ovaní kvality v záujme pacientov. Nadruhej strane si v‰ak uvedomujeme, Ïe liekovápolitika – hoci v˘znamná – je len jedna ãasÈkomplexu problémov v zdravotníctve. Sústredeniesa na zniÏovanie nákladov prostredníctvomúsporn˘ch krokov v liekovej politikepri súãasnej cenovej hladine liekov (cca 3.najniωia cena v EÚ) nesie v sebe znaãné riziká.Krátkodobé úsporné ciele môÏu so seboupriniesÈ zv˘‰enú záÈaÏ pre pacienta aústup z dosiahnutej úrovne kvality lieãby s návratomo niekoºko rokov späÈ. Bez ur˘chlenéhorie‰enia in˘ch prioritn˘ch problémov vzdravotnej starostlivosti pacienti na Slovenskubudú na pozitívne zmeny zatiaº len ãakaÈ.Ako hodnotíte avizovan˘ zámer Ministerstvazdravotníctva SR, pripraviÈ noveluzákona ã. 577/2004 Z. z., ktorá má ambíciuzv˘‰iÈ transparentnosÈ v procese kategorizácieliekov a zefektívniÈ v˘ber liekovhraden˘ch z verejn˘ch zdrojov? NemôÏeavizované sprísnenie regulácie cien liekovna druhú najniωiu cenu v rámci EÚ negatívneovplyvniÈ príchod nov˘ch liekov naslovensk˘ trh?Od decembra 2009 bol novelou zákona ã.577/2004 Z. z. proces rozhodovania o cenácha úhradách za lieky podriaden˘ zákonuã. 71/1967 Z. z. o správnom konaní. AÏ do zaãiatkutohto roku MZ nedokázalo zosúladiÈprocesy s poÏiadavkami zákona a fakticky dodrÏiavaÈzákon. Veríme, Ïe v súãasnosti implementovanézmeny budú reálne zvy‰ovaÈtransparentnosÈ procesov a rozhodovaní, a Ïekoneãné znenie novely zákona 577/2004 tentoproces úspe‰ne zav⁄‰i.Navrhovaná novela mení existujúcu reguláciuceny. Limit sa mení z priemeru najniÏ-‰ích ‰iestich európskych cien na druhú najniÏ-‰iu. Myln˘ názor a interpretácia o neustálomzvy‰ovaní cien liekov vypl˘va zo sústavnéhotlaku regulátorov na zniÏovanie úhradzdravotn˘ch poisÈovní. Tieto napokon vedú kzvy‰ovaniu doplatkov pacientov, a tak voväã‰ine prípadov k domnienkam o zvy‰ovanícien liekov. Druh˘m aspektom novej regulácieceny na druhú najniωiu v Európe, jezv˘‰ené riziko v˘vozu, tzv. reexportu distribútorov,do krajín s vy‰‰ou regulovanou cenou.Takéto praktiky uÏ viedli v Grécku k nedostatkuniektor˘ch liekov a grécka vláda v záujmezabezpeãenia dostupnosti vydala zákazexportu pre 28 liekov. DôleÏité je kon‰tatovaÈ,Ïe náklady na lieky na Slovensku za posledné2 roky sú stabilné, nerastú. Slovensko nezaujímapopredné miesta v EÚ v spotrebe liekovna osobu ako sa ãasto jednostranne komunikuje– ani vo finanãnom vyjadrení a v poãtebalení. Ceny liekov na Slovensku sú dnespribliÏne na úrovni tretej najniωej ceny v EÚ.Vysok˘ podiel nákladov na lieky na celkov˘chnákladoch na zdravotníctvo, nie je obrazom„nadspotreby“ liekov na Slovensku, ale odrá-Ïa niωí objem celkov˘ch nákladov, respektíveinvestícií do zdravotníctva a do zdravia.Sanofi-aventis, to nie je len v˘skum a v˘vojnov˘ch liekov, ale aj osveta, charitatívneaktivity, vzdelávanie, v˘chova najmämladej generácie k zdravému Ïivotnému‰t˘lu. MôÏete na záver spomenúÈ najv˘znamnej‰ieaktivity va‰ej spoloãnosti v tomtosmere?Na‰a spoloãnosÈ je hlavn˘m partnerom preventívno-vzdelávaciehoprojektu Go Fit, ktor˘realizuje Slovenská nadácia Silvie Ga‰paroviãovej– Vzdelanie a zdravie pre v‰etk˘chna vybran˘ch základn˘ch ‰kolách. Tento projektvychádza z potreby kontinuálneho vzdelávaniaa prevencie civilizaãn˘ch ochorení uÏod útleho veku. Je známe, Ïe práve nedostatokpohybu a nezdravá v˘Ïiva sú najv˘znamnej‰ierizikové faktory vzniku chronick˘chkardiovaskulárnych, onkologick˘ch, metabolick˘cha respiraãn˘ch ochorení.Cieºom projektu je zv˘‰iÈ povedomie ozdravom Ïivotnom ‰t˘le a motivovaÈ k zdravémustravovanou a pravidelnej pohybovejaktivite prostredníctvom zapojenia nielendetí, ale a ich rodiãov a pedagógov. Do projektusa zapojilo 80 % detí a aÏ 90 % pedagógov.Podºa v˘sledkov prieskumu aÏ 13 %detí trpí nadváhou a 5 % dokonca obezitou,priãom ãísla majú s vekom stúpajúcu tendenciu.Celková situácia v Ïivotnom ‰t˘ledetí je o to kritickej‰ia, Ïe ani fyzická aktivitanekompenzuje nevyváÏen˘ spôsob stravovania.V˘sledky tieÏ ukázali, Ïe stresujúceprostredie má vplyv na zdravotn˘ stav samotn˘chpedagógov. Takmer 20 % z nich mázv˘‰en˘ krvn˘ tlak a dokonca viac ako 50 %zv˘‰ené hladiny cholesterolu a cukru.KeìÏe jedn˘m z hlavn˘ch cieºov projektuje podpora pohybov˘ch aktivít detí a ich rodiãov,posledn˘ marcov˘ víkend sme od‰tartovali‰kolské kolá rodinn˘ch súÈaÏí. Projektvyvrcholí v máji pri príleÏitosti Svetového dÀa„Pohybom k zdraviu“, poãas ktorého budúmedzi sebou súÈaÏiÈ zapojené ‰koly a víÈaznáz nich získa finanãn˘ príspevok na rekon-‰trukciu ‰portovísk ‰koly.Sme veºmi radi, Ïe máme príleÏitosÈ podporiÈdobrú my‰lienku primárnej prevencie civilizaãn˘chochorení a ukázaÈ tak na‰im najmen‰ím,Ïe ÏiÈ zdravo sa oplatí.17

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS RAsi nie je niã nové, keì poviem, Ïe reãiam a víziám o bezplatnom zdravotníctve uÏ odzvonilo.Aj preto sa treba sústrediÈ na to, aby sme boli stále zdrav‰í. Generálny riaditeº Sekcie zdravia MZ SRTibor HLAVAT¯ poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.Do kvalitn˘ch zdravotn˘chsluÏieb treba investovaÈPodºa názoru zástupcov zdravotníckej obceby sa malo dospieÈ k tomu, aby v‰etci pacientimali rovnakú ‰ancu a bola im sprístupnenákvalitná zdravotná starostlivosÈ.âo sa pre to robí a kde sú nedostatky?V˘davky na zdravotnú starostlivosÈ stúpajúvo v‰etk˘ch vyspel˘ch krajinách, ão súvisíjednak so starnutím populácie, so stúpajúcoukvalitou poskytovan˘ch zdravotn˘ch slu-Ïieb a dopytom po kvalitnej‰ích sluÏbách.Na‰i obãania takisto oãakávajú kvalitné amoderné zdravotné sluÏby. Pochopiteºne, Ïeje na‰ou snahou vytváraÈ pre zvy‰ovanie kvalitypodmienky.Základnou a aktuálnou otázkou, ktorú simusíme ako spoloãnosÈ zodpovedaÈ a dospieÈk istému spoloãenskému konsenzu je, z ak˘chzdrojov chceme zabezpeãovaÈ vy‰‰iu kvalituzdravotn˘ch sluÏieb. Myslím, Ïe práve prebiehajúcediskusie o povahe a v˘‰ke zdravotn˘chodvodov, doplnkového poistenia ãi definovanínad‰tandardu reflektujú práve tento ‰trukturálnyproblém slovenského zdravotníctva.Ak sa dosiahne spoloãensk˘ konsenzus, Ïezdravotníctvo chceme kvalitnej‰ie a financiedoplníme z verejn˘ch zdrojov, sociálne odkázanípacienti nebudú pociÈovaÈ zv˘‰enú záÈaÏ.Ak prevládne názor, Ïe zv˘‰enie kvality chcemefinancovaÈ zo súkromn˘ch zdrojov, je potrebnéjedn˘m dychom rie‰iÈ otázku sociálnejúnosnosti a dopadov na slab‰ie vrstvy spoloãnosti.Diskutuje sa aj o platbách za diagnózy,malo by to priniesÈ spravodlivej‰ie hodnoteniev˘konov?Áno, podstatou systému platby za diagnózu(DRG systém) je rovnaká platba za tú istúzdravotnú starostlivosÈ u v‰etk˘ch poskytovateºov.Základom ohodnotenia a v˘poãtu platbyje závaÏnosÈ diagnózy, komplikácie ochorenia,pridruÏené ochorenia, dæÏka lieãby arozsah potrebn˘ch v˘konov. Na základe t˘chtoparametrov urãí ‰peciálny softvér pomocouklasifikaãného algoritmu príslu‰n˘ DRGkód. Kódu je moÏné na základe dohody poskytovateºova poisÈovní prideliÈ príslu‰núv˘‰ku platby. To v‰ak neznamená, Ïe operáciaÏlãníka bude platená v‰ade úplne rovnako.DRG kód, a t˘m aj platba, bude závisieÈod viacer˘ch faktorov, ako sú závaÏnosÈ ochorenia,ãi bol pacient napríklad diabetik, ãibol v˘kon komplikovan˘, ãi bola potrebnáhospitalizácia na anesteziologicko-resuscitaãnomoddelení a podobne. V krajinách kdesa DRG systém aplikoval, sú platby za nároãn˘cha komplikovan˘ch pacientov s danoudiagnózou asi 1,5 – 2,5 násobne vy‰‰ie oprotinekomplikovan˘m pacientom.Majú pacienti na Slovensku dostatok informáciío kvalite sluÏieb pri jednotliv˘chdiagnózach, myslíte si, Ïe vedia zhodnotiÈãi im bola poskytnutá adekvátna starostlivosÈ?V súãasnom systéme poskytovania zdravotnejstarostlivosti naliehavo absentujú verejnedostupné parametre kvality daného poskytovateºa.Na základe dostatoãne detailn˘ch indikátorovkvality by mohol pacient porovnávaÈa následne sa kvalifikovane rozhodovaÈ.MZ SR plánuje v tomto roku vypracovaÈnovú koncepciu indikátorov kvality, ktorá byreflektovala princípy verejnej dostupnosti adostatoãne detailného rozsahu údajov. Indikátorykvality by sa stali jedn˘m z kºúãov˘ch parametrovakreditácie poskytovateºov zdravotníckychzariadení a podkladom pre informovanérozhodovanie sa pacientov a zdravotnépoisÈovne.Dajú sa porovnaÈ investície do zdravia obãanovna Slovensku s investíciami in˘chkrajín Európskej únie?Veºmi dobrá a aktuálna otázka. Jedn˘mv˘razn˘m makroekonomick˘ch ukazovate-ºov je pomer v˘davkov na zdravotníctvo ahrubého domáceho produktu danej krajiny.Takéto anal˘zy sú dostupné z viacer˘ch národn˘chaj medzinárodn˘ch zdrojov ako jeOECD, WHO, EÚ, MF SR alebo ·tatistick˘úrad SR. Podºa pouÏitej metodiky sa údajemierne odli‰ujú a pri ich interpretácii je potrebnédôkladne prihliadaÈ na pouÏit˘ zdrojúdajov a metodiku. Takisto je dôleÏité dôklad-18

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS Rne rozli‰ovaÈ absolútne v˘davky na zdravotníctvoa ich relatívny pomer k HDP.Podºa anal˘z OECD z roku 2009 v˘davkyna zdravotníctvo predstavujú 7,3 % HDP(celkové zdroje), respektíve 5,4 % HDP (verejnézdroje). Objem súkromn˘ch zdrojovpredstavuje asi 1,9% HDP a je porovnateºn˘s ostatn˘mi sledovan˘mi krajinami EurópyV˘nimkou v Európe je ·vajãiarsko, ktoré jeznáme vysok˘m podielom súkromn˘ch platiebna úrovni asi 4,1% HDP. Na druhej straneobjem verejn˘ch zdrojov na Slovenskupredstavuje podºa metodiky OECD iba 5,4 %HDP a v porovnaní s európskym priemerom6,9 % je niωí asi o 1,5 % zdrojov HDP. Vyspelékrajiny, ako je Nemecko, Belgicko alebo·kandinávia dávajú z verejn˘ch zdrojov nazdravotníctvo dokonca viac, t. j. na úrovni 8– 9 % HDP. V porovnaní s krajinami b˘valéhov˘chodného bloku sú na‰e v˘davky nazdravotníctvo na pribliÏne rovnakej v˘‰ke.Aj keì presné anal˘zy tzv. „potreby finanãn˘chzdrojov“ nie sú k dispozícii, moÏnosa odôvodnene domnievaÈ, Ïe rozsah zdrojovverejného zdravotného systému na Slovenskunepostaãuje na krytie zdravotnej starostlivostiv kvalite, ktorú obãania oãakávajúa ktorá je porovnateºná s kvalitou vyspel˘cheurópskych krajín. Popri nespochybniteºneniωiemu relatívnemu objemu zdrojov nazdravotníctvo v európskom kontexte, patriamedzi nepriame dôkazy narastajúca finanãnáspoluúãasÈ pacienta a ‰iroko roz‰íren˘ problémnadlimitov. Nadlimity sú medicínskyuznané zdravotné v˘kony poskytnuté pacientovinad rámec zmluvne dohodnutého objemu.Jednotlivé poisÈovne nadlimity buì nepreplácajúvôbec alebo preplácajú iba ãiastoãne.ëal‰ím nepriamymi dôkazmi sú dlhé ãakaciedoby na plánovanú ambulantnú zdravotnústarostlivosÈ a obãanmi veºmi negatívne vnímanáotázka ‰edej ekonomiky v nemocniciach.Relatívny nedostatok finanãn˘ch zdrojov sanegatívne prejavuje aj vo financovaní v‰eobecn˘chnemocníc. Dlh nemocníc narastápodºa veºkosti nemocnice a nároãnosti pacientova roãne dosahuje úroveÀ asi 15 % v˘nosov.Rozsah tzv. vnútorného dlhu nemocníc,t.j. nutnosti kapitálov˘ch investícií doaktív (budovy, prístroje), nie je presne kvantifikovateºn˘.Je moÏné ho odhadnúÈ na úrovni2 – 4 mld. eur. V neposlednom rade sa zdábyÈ nepriamym dôkazom nedostatoãn˘chzdrojov zaostávanie implementácie medicínskychinovácií, ktoré naráÏajú na problém financovaniazo strany poisÈovní.Ako som uÏ spomínal, obãania SR oãakávajúkvalitnej‰iu zdravotnú starostlivosÈ. Pod-ºa dostupn˘ch údajov kriticky je vnímanánajmä úroveÀ zdravotnej starostlivosti v nemocniciach,starostlivosÈ o dlhodobo chor˘cha imobiln˘ch pacientov a zaostávanie vzavádzaní nov˘ch diagnostick˘ch a lieãebn˘chmetód.Je preto otázkou spoloãensk˘ch diskusií,akú kvalitnú zdravotnú starostlivosÈ chceme,kto má zv˘‰enie kvality financovaÈ a v akompomere (t. j. ‰tát, zdravotné poisÈovne a obãania).Môj osobn˘ názor je, Ïe ak by smemali na zdravotníctvo zdroje porovnateºné svyspelou Európou, t. j. o 1 – 2% HDP viac,vieme dosiahnuÈ úroveÀ porovnateºnú so spomínan˘mivyspel˘mi európskymi krajinami.Bolo by moÏné investovaÈ do v˘stavby a modernizácienemocníc, financovaÈ adekvátnuo‰etrovateºskú starostlivosÈ, roz‰íriÈ a inovovaÈspektrum ‰pecializovan˘ch zdravotn˘chv˘konov.Pri diskusiách o financovaní v‰ak nemoÏnozabúdaÈ ani na aspekt efektívneho vyuÏitiaexistujúcich zdrojov. V tomto smere MZSR pripravilo a pripravuje opatrenia na optimalizáciunákladov v oblasti hospodárenia nemocníc,efektívnej‰ej liekovej politiky aj ambulantnejstarostlivosti. MoÏnosti optimalizáciev˘davkov odhadujem na úrovni 5 – 8%zdrojov slovenského zdravotníctva. V porovnaníso západnou Európou nám v‰ak ch˘baasi 25%.Zdravotníctvo v projektochEurópska komisia schválila Slovensku samostatn˘ operaãn˘ program pre sektor zdravotníctva.Operaãn˘ program Zdravotníctvo patrí medzi najúspe‰nej‰ie a sledované operaãné programydo roku 2013 aj z pohºadu generálneho riaditeºa Sekcie európskych programov a projektov MZ SR,ªubomíra PARTIKU. Odpovedá na otázky redaktorke Anne Komovej.Koºko projektov sa k dne‰nému dÀu z OPZzazmluvnilo?Záujem Ïiadateºov vysoko prevy‰uje finanãnémoÏnosti v rámci alokácie zdrojov.Celkovo bolo v rámci obidvoch osí vyhlásen˘ch10 v˘ziev na predkladanie Ïiadostí o nenávratn˘finanãn˘ príspevok (NFP) a jednovyzvanie na predloÏenie národného projektu.Kumulatívne bolo spolu predloÏen˘ch 210Ïiadostí o NFP, z toho bolo schválen˘ch 56.Z OPZ sa uskutoãnili viaceré aktivity. Ktoréz nich pokladáte za tie viac v˘znamné,s dosahom na ‰ir‰iu verejnosÈ?V rámci OPZ je fyzicky ukonãen˘ch zatiaº10 projektov. V rámci opatrenia 1.1 OPZ sarealizovala napríklad komplexná modernizáciaStredoslovenského ústavu srdcov˘ch acievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica, modernizáciaV˘chodoslovenského ústavu srdcov˘cha cievnych chorôb, a. s., Ko‰ice, kúpilsa lineárny ur˘chºovaã vo V˘chodoslovenskomonkologickom ústave, a. s., Ko‰ice a angiografick˘prístroj pre komplexné kardiologickéaplikácie v Kardiocentre Nitra, s. r. o.V rámci tohto opatrenia sme napríklad modernizovalizdravotnícku infra‰truktúru v Národnomrehabilitaãnom centre Kováãová a19

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS Rurobili technologickú rekon‰trukciu a modernizáciuv Národnom ústave reumatick˘chchorôb Pie‰Èany. V rámci opatrenia 2.1. bolnapríklad obstaran˘ a in‰talovan˘ prístroj nukleárnejmagnetickej rezonancie v spoloãnostiCT Martin, s. r. o. Prínosy pre verejnosÈspoãívajú hlavne v skvalitnení jednotliv˘chmedicínskych a diagnostick˘ch úkonov a postupov,zníÏení ãakacích lehôt a zlep‰ení azhospodárnení priestorov jednotliv˘ch zdravotníckychzariadení.Viete ak˘ bol regionálny prínos projektov,ktoré mapovali oblasti skvalitnenia lieãbykardiovaskulárnych ochorení?V rámci ukonãen˘ch projektov sa v oblastiskvalitnenia lieãby kardiovaskulárnychochorení podarilo zrekon‰truovaÈ a vybaviÈ tri‰piãkové centrá – v Ko‰iciach, Banskej Bystricia Nitre. Napríklad vo V˘chodoslovenskomústave srdcov˘ch a cievnych chorôb, a.s., Ko‰ice na jednotke intervenãnej arytmológiev˘razne stúpol poãet implantácií trvaléhokardiostimulátora. K˘m pred realizáciouprojektu sa za prv˘ polrok 2009 zrealizovalo164 implantácií, za rovnaké obdobieroku 2010 ich bolo 229. Nárast predstavovalvy‰e 71 %. Rovnako napríklad za uvedené obdobievzrástol poãet katétrov˘ch ablácií (invazívnalieãebná metóda pouÏívaná na lieãbuniektor˘ch porúch srdcového rytmu) zo149 na 242, t. j. o vy‰e 61 %. Takto by smemohli spomenúÈ aj ìal‰ie oddelenia. Zjednodu‰enepovedané, v˘razne sa zv˘‰ila kvalitaa zníÏili ãakacie lehoty.Dostali sa peniaze aj pre vybudovanie alebomodernizáciu pracoviska?V‰etky schválené a realizované projekty vrámci OPZ museli spæÀaÈ kritérium komplexnosti,ão znamená, Ïe kaÏd˘ ukonãen˘ projektpriná‰a plne funkãnú a ekonomicky udrÏateºnúsynergiu stavebnej, technologickej, informaãno-komunikaãnej,tematickej a logistickejoblasti v súlade s budúcim dopytom posluÏbách. Samotn˘ komplexn˘ projekt moholbyÈ zameran˘ na jednu alebo viacero uveden˘chpiatich oblastí pod podmienkou zabezpeãeniaich vzájomnej synergie ihneì poukonãení projektu. In˘mi slovami komplexnosÈprojektov zaruãovala, Ïe sa nebudú realizovaÈprojekty, v rámci ktor˘ch by napríkladbol nakúpen˘ a in‰talovan˘ najmodernej‰ízdravotnícky prístroj v nevyhovujúcichhavarijn˘ch priestoroch zdravotníckeho zariadenia,alebo by sa kompletne rekon‰truovanábudova následne zariadila existujúcimizastaran˘mi a opotrebovan˘mi zdravotníckymiprístrojmi, alebo by nebola po ukonãeníprojektu zariadená vôbec.Ak˘ dosah majú prostriedky pouÏité z eurofondovna kvalitu zdravotníckych slu-Ïieb?V˘sledkom anal˘zy OPZ je zl˘ zdravotn˘stav obyvateºov SR v porovnaní s ostatn˘miãlensk˘mi ‰tátmi EÚ a zl˘ stav materiálnotechnickejinfra‰truktúry zdravotníckych zariadení.Preto globálnym cieºom OPZ je zlep-‰enie podmienok ovplyvÀujúcich zdravotn˘stav obyvateºstva v produktívnom, ako aj vneproduktívnom veku, prostredníctvom zvy-‰ovania kvality, efektívnosti a dostupnostizdravotnej starostlivosti a podpory zdravia, vrámci zdravotníckej infra‰truktúry. V zásadekaÏd˘ jeden schválen˘ projekt vysokou mierouovplyvÀuje kvalitu zdravotníckych sluÏieba som presvedãen˘, Ïe pacienti túto zv˘‰enúkvalitu naozaj pocítia.Z Európskeho fondu regionálneho rozvojazískalo uÏ nenávratn˘ príspevok niekoºkoìal‰ích subjektov. Ktoré a naão ichmoÏno pouÏiÈ?Spomenul by som dve ‰pecifické oblasti.Prvou je národn˘ projekt s názvom Dobudovanieinfra‰truktúry Národnej transfúznejsluÏby SR. Jeho hlavn˘m cieºom je centralizovaÈv˘robu krvn˘ch prípravkov a komplexnezmodernizovaÈ transfúziologické pracoviská.Rekon‰truujú sa tri spracovateºské centrá,obstarávajú nové prístroje pre odberové aspracovateºské centrá a tieÏ ‰peciálne vozidlána prevoz krvi a krvn˘ch prípravkov. DruhouoblasÈou je podporenie 10-tich projektovmodernizácie a rekon‰trukcie zdravotníckychzariadení z opatrenia 2.1 Rekon‰trukcia amodernizácia zariadení ambulantnej zdravotnejstarostlivosti. Táto úloha sa realizuje aj vrámci Úradom vlády Slovenskej republikyschválen˘ch Lokálnych stratégií komplexnéhoprístupu, t. j. v oblastiach s marginalizovan˘mirómskymi komunitami.Ktoré kraje vyrie‰ia svojej problémy v oblastizdravotníctva práve vìaka financiámz fondov?Potenciálni Ïiadateºa o NFP sa musia nachádzaÈresp. poskytovaÈ zdravotnú starostlivosÈv oprávnen˘ch regiónoch cieºa „Konvergencia“,ktor˘mi sú Trnavsk˘, Nitriansky,Trenãiansky, Banskobystrick˘, Îilinsk˘, Pre-‰ovsk˘ a Ko‰ick˘ samosprávny kraj. ÚzemieBratislavského samosprávneho kraja nieje v rámci cieºa „Konvergencia“ oprávnené,preto zdravotnícke zariadenia v Bratislavskomsamosprávnom kraji nie sú oprávnenéna poskytnutie NFP. ZároveÀ v‰ak treba objektívnepovedaÈ, Ïe v˘‰ka alokácie OPZ nieje dostatoãná, aby sa v‰etky problémy v jednotliv˘chkrajoch v oblasti zdravotníctva vyrie‰ili.Ak˘ bol celkov˘ objem vyãlenen˘ch finanãn˘chprostriedkov pre projekty vzdravotníctve?Celková alokácia verejn˘ch zdrojov Operaãnéhoprogramu Zdravotníctvo (OPZ) je294 117 647 eur. K 31. decembru 2010 bolozakontrahovan˘ch 278 341 025 eur, ão je94,64 %. âerpanie predstavovalo sumu 56867 423 eur, ão je na úrovni 19,33 % OPZ. Samostatn˘Operaãn˘ program zdravotníctvomáme ako jediná krajina v EÚ, ostatné krajinypodporu zdravotníctva majú väã‰inou vrámci in˘ch operaãn˘ch programov. Je to prenás veºká v˘hoda, lebo aj keì patríme medzinajmen‰ie operaãné programy v SR, viemecielene nasmerovaÈ zdroje na priority samotnéhoMZ SR. ZároveÀ pri v˘raznom zniÏovanízdrojov zo ‰tátneho rozpoãtu na kapitálovév˘davky pre kapitolu MZ SR a t˘m aj prejednotlivé ‰tátne príspevkové organizácie,OPZ predstavuje hlavn˘ zdroj financovaniamodernizácie a rekon‰trukcie zdravotníckychzariadení. Rovnako som rád, Ïe v rámci OPVsa vyãlenilo zvlá‰È opatrenie na podporu vzdelávaniav zdravotníctve. Verím, Ïe dobré príkladyz praxe, vysok˘ dopyt jednotliv˘ch Ïiadateºovo NFP, pozitívne hodnotenie implementácieOPZ zo strany Európskej komisie atieÏ súlad so stratégiou Európa 2020 budú znamenaÈzachovanie samostatného OPZ aj prenasledujúce programové obdobie20

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V OSpoloãnosÈ Bayer je popredná svetová chemická a farmaceutická firma zameraná na v˘skum a v˘voj.Je v‰ak rovnako známa prísnymi etick˘mi zásadami a pravidlami transparentnosti. Mnohé z jej prístupova skúseností by bolo moÏné vyuÏiÈ aj pri ozdravovaní zdravotného systému Slovenskej republiky.Parlamentn˘ kuriér preto oslovil Dr. Haralda NUSSERA, generálneho manaÏéra Bayer, spol. s r.o.Bayer priná‰a na Slovenskonielen inovatívnea cenovo prístupné liekyKde vidíte miesto spoloãnosti Bayer v liekovomreÈazci v rámci spolupráce s Ministerstvomzdravotníctva SR a zdravotn˘mi pois-ÈovÀami na Slovensku?Ministerstvo zdravotníctva SR, zdravotné poisÈovne,ale rovnako nemocnice a lekárne slúÏiaºuìom na Slovensku pri poskytovaní zdravotnejstarostlivosti. SpoloãnosÈ Bayer ako farmaceutickáfirma má v tomto reÈazci rovnako nezastupiteºnúúlohu. Na‰ím záujmom je priná‰aÈ na Slovenskoinovatívne a cenovo prístupné lieky.Aké konkrétne rie‰enia ponúka Bayer Ministerstvuzdravotníctva SR ãi zdravotn˘m poisÈovniam?V mnoh˘ch terapeutick˘ch oblastiach ponúkamerie‰enia, ktoré skracujú dæÏku hospitalizácie,zniÏujú potrebu lekárskych v˘konov ãi uÏívanímv˘razne zniÏujú riziko vzniku závaÏn˘chochorení. Jednoducho povedané, pri modernejzdravotnej starostlivosti, ktorá vyuÏíva najnov-‰ie v˘sledky vedeckého v˘skumu, vieme poskytnúÈrie‰enia zabezpeãujúce trvalú udrÏateºnosÈzdravotného systému.Na zdravotné systémy je v‰ak vyvíjan˘ obrovsk˘tlak na zniÏovanie nákladov.Pre nás je dôleÏité, Ïe lieky sú cenovo efektívnev porovnaní s aktuálnymi moÏnosÈamilieãby a okrem toho ponúkajú v˘hody pre spoloãnosÈ.To znamená, Ïe prostriedky vynaloÏenéna lieãbu sú pre spoloãnosÈ menej nákladné,ako keby sa lieãba neposkytla.Samozrejme, aj spoloãnosÈ Bayer vníma obrovsk˘finanãn˘ tlak na zdravotné systémy. Napriektomu zníÏenie cien inovatívnych produktovnie je jedin˘m spôsobom ako zníÏiÈ náklady.Preto by sme radi ponúkli Ministerstvu zdravotníctvaSR spoluprácu, ak ju bude povaÏovaÈza vhodnú.âo presne si pod touto ponukou predstavujete?Na‰a spoloãnosÈ by ocenila, ak by ju Ministerstvozdravotníctva SR poÏiadalo o spoloãnúdiskusiu o prínosoch iného ako peÀaÏného charakteru,najlep‰ie prostredníctvom obchodnejkomory alebo aj priamo. Samozrejme, pri zachovaníprísnej transparentnosti. Vedeli by sme napríkladposkytnúÈ na‰e manaÏérske skúsenosti avedomosti v oblasti nákladového manaÏmentu.V súãasnosti sa zo strany mimovládnych organizácií,ale aj samotného ministerstva zdravotníctvaãoraz ãastej‰ie oz˘vajú hlasy volajúcepo zv˘‰ení transparentnosti vo farmaceutickompriemysle. Ako sa Bayer pozerá natieto v˘zvy?Bayer víta iniciatívy neziskov˘ch organizáciía ministerstva zdravotníctva t˘kajúce satransparentnosti. Podporíme v‰etky zmeny pravidiel,ktoré urobia systém transparentnej‰ím.Bayer by ocenil transparentnosÈ t˘kajúcu sav‰etk˘ch aspektov zdravotného systému.Ako sa reálne aplikujú etické zásady a pravidlátransparentnosti v spoloãnosti Bayer?Na Slovensku sme ãlenom SAFS – Slovenskejasociácie farmaceutick˘ch spoloãností. Jedn˘mz jej hlavn˘ch cieºov je aj propagácia transparentn˘chprincípov, procedúr a kritérií registrácie,kategorizácie a preplácania liekov tak,aby v‰etci v˘robcovia mali rovnaké podmienkya aby sa minimalizoval priestor pre neetickézáujmy a korupciu. Bayer sa zaviazal tietopravidlá plne dodrÏiavaÈ. Navy‰e, kaÏd˘ zamestnanecna‰ej spoloãnosti na akejkoºvek úrovnia v ktorejkoºvek krajine sa musí správaÈ morálnea konaÈ legálne. Ak by k uzavretiu obchoduviedla neetická alebo nelegálna cesta, rad‰ejho nezrealizujeme. KaÏd˘ zamestnanec vie, Ïemusí za tak˘chto okolností obchod odmietnuÈ.Máte aj konkrétne príklady nápadov, akozv˘‰iÈ transparentnosÈ zdravotného systému?Sme pripravení byÈ plne transparentní, a terazby sme ocenili a podporili oficiálne formálnesystémové pravidlá. Rovnako aj v tomto prípadeje spoloãnosÈ Bayer pripravená pokiaºbude poÏiadaná, priná‰aÈ nápady, ako by tomohlo vyzeraÈ. Najlep‰ie by bolo, keby takútopoÏiadavku spracovali odborné asociácie.Jednou z na‰ich úvah je zv˘‰iÈ právne povedomiezdravotníckych pracovníkov a vzdelávaÈich aj v oblasti etického kódexu asociácie farmaceutick˘chspoloãností. Tieto semináre bysme mohli realizovaÈ napríklad ako stretnutia zaokrúhlym stolom.Bayer je známy svojou spoloãensky zodpovednoupolitikou a aj tento rok ste boli medzinominovan˘mi na hlavnú cenu za spoloãenskyzodpovedné podnikanie Via Bona. âopre Vás osobne znamená spoloãensky zodpovednépodnikanie?Osobne povaÏujem zodpovedné podnikanie zataké, ktorého v‰etky aktivity sú ãestné a transparentné,zodpovedné k zamestnancom a obchodn˘mpartnerom a ktoré neprofituje na úkorbudúcich generácií, teda je trvalo udrÏateºné.Jedn˘m z dôvodov, Ïe pracujem uÏ viac ako desaÈrokov pre túto firmu je práve súlad mojejosobnej filozofie s tou podnikateºskou, ktorúpresadzuje Bayer. Je to filozofia priradiÈ ekonomick˘m,ekologick˘m a sociálnym cieºom rovnakúdôleÏitosÈ. Ozdobou na tomto správaní súaj na‰e projekty spoloãenskej zodpovednostirealizované na Slovensku. Napríklad Ekológia vobjektíve, Kúsok ‰Èastia, Making Science MakeSense ãi napríklad aj tohoroãn˘ lokálny projektKráºovsk˘ rod, ktor˘ bol ocenen˘ v európskommeradle. Mám e‰te v ãerstvej pamäti príhovorpani premiérky Radiãovej poãas úvodného stretnutiaprojektu Na‰e mesto, ktor˘ má presvedãil,Ïe to s pomocou druh˘m myslí naozaj úprimne.Cením si ºudí i firmy, ktorí dokáÏu popri svojejhlavnej ãinnosti myslieÈ na druh˘ch.21

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V OKategorizaãn˘ proces – stanovenie ceny a úhrady lieku – je v súãasnosti v procese zmeny, dôsledkom ktorejby mala byÈ vy‰‰ia transparentnosÈ procesu a jeho zosúladenie s poÏiadavkami zákona o správnom konaní.Na nedostatky tohto procesu farmaceutick˘ priemysel upozorÀoval od zaãiatku pôsobenia na Slovenskua opakovane Ïiadal Ministerstvo zdravotníctva SR o nápravu. Îiaº, ani referencovanie cien liekov,ktoré nepochybne prinieslo úsporu finanãn˘ch prostriedkov, neprebiehalo a ani neprebieha v súlades platnou legislatívou. Pohºad v˘robcov originálnych liekov na danú problematiku vám priná‰amev rozhovore s predsedom predstavenstva SAFS MUDr. Pavlom ADAMKOVOM.ZáleÏí nám na vytvorenítransparentného prostrediaJednou z najpálãivej‰ích otázok navrhovanejnovely zákona o rozsahu zdravotnejstarostlivosti je aj urãovanie cien liekov,ktoré sa na Slovensku budú hradiÈ zo zdravotnéhopoistenia. Ako vnímate zavedeniesystému tzv. referencovania, teda urãovaniacien liekov na základe ich porovnávaniamedzi jednotliv˘mi krajinami a následnéhourãovania ich priemeru?Novela tohto zákona z roku 2008 prinieslaspomínané referencovanie cien liekov, a to naúroveÀ priemeru 6 najniωích cien z ko‰a v‰etk˘chkrajín EÚ. To spôsobilo, Ïe cena liekovna Slovensku sa prakticky dostala na tretiu najniωiucenu v rámci EÚ. V záujme pacientovv˘robcovia nechceli, aby bola ohrozená dostupnosÈniektor˘ch Ïivot zachraÀujúcich liekov,a preto pristúpili na kompromisné rie‰enia,dúfajúc, Ïe v rámci vzájomnej diskusie sapodarí existujúce nedostatky odstrániÈ a zosúladiÈproces s platnou legislatívou. Navy‰e, samotn˘farmaceutick˘ priemysel sa spolupodie-ºal na vytvorení databázy európskych cien liekovpre ministerstvo zdravotníctva a ministerstvofinancií, ktorá sa stala základom pre stanoveniecien liekov na Slovensku.MUDr. Pavol Adamkov,predseda predstavenstva SAFSJe absolventom Lekárskej fakulty UniverzityKomenského v Bratislave. ·tyri roky pracovalna KoÏnej klinike Slovenskej lekárskej univerzityv Bratislave.Vo farmaceutickom priemysle pôsobí od roku 2000.Do roku 2008 zastával rôzne pozície so zameranímna predaj a marketing v spoloãnostiachServier a AstraZeneca AB.Od roku 2008 je riaditeºom pre medicínskea vonkaj‰ie záleÏitosti v spoloãnosti AstraZeneca AB.âlenom predstavenstva SAFS a zároveÀjeho predsedom sa stal v januári 2011.OvplyvÀuje systém referencovania cien liekovna Slovensku to, Ïe nie v‰etky ‰táty EÚsú ãlenmi eurozóny?Jednoznaãne áno. Najniωie ceny v slovenskomreferenãnom ko‰i sú ãasto práve cenyz t˘ch krajín, ktoré nie sú ãlenmi eurozónya ich meny sú znaãne volatilnej‰ie ako menaeuro. Ceny sú úzko naviazané na aktuálny stavekonomiky danej krajiny a veºmi ãasto aj najej momentálne politické prostredie (najmäpokiaº ide o b˘valé postkomunistické ‰tátyEÚ). V˘menné kurzy mien ãlensk˘ch krajínEÚ nepouÏívajúcich menu euro majú nepredikovateºn˘v˘voj. Obzvlá‰È teraz v ãase krízya rozpoãtov˘ch deficitov, kedy je národnámena vyuÏívaná aj ako efektívny nástrojmenovej politiky (najmä na ochranu vnútornéhotrhu danej krajiny). Referencovaním tak˘chtocien dochádza nielen k referencovaniucien, ale aj k referencovaniu v˘menn˘chkurzov.Takáto nestabilita cien liekov a neist˘ v˘vojprostredia môÏu pôsobiÈ ako bariérav prístupe nov˘ch liekov na slovensk˘ trha t˘m zníÏiÈ uÏ aj tak zl˘ zdravotn˘ stav ná‰hoobyvateºstva (zdroj: OECD Health Data,2010, www.oecd.org).Ak˘ je názor v˘robcov originálnych liekovna nov˘ návrh novely z pohºadu referencovaniana druhú najniωiu cenu v EÚ?Stanovenie referenãnej ceny liekov akodruhej najniωej v rámci celej EÚ sa môÏe negatívneprejaviÈ v ohrození dostupnosti liekovpre slovensk˘ch pacientov. Extrémne nízkacenová hladina liekov v SR bude akcelerovaÈre-exporty, ktoré sa uÏ pri súãasn˘ch pravidláchpohybujú na úrovni asi 10 – 15 %. Tietore-exporty znamenajú to, Ïe zníÏenie cenyliekov na druhú najniωiu cenu v EÚ spôsobízv˘‰enie v˘vozu lacn˘ch slovensk˘ch liekovdo zahraniãia a v dôsledku toho môÏu22

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V Oniektoré lieky pre na‰ich pacientov ch˘baÈ.Benefit z nízkych cien na Slovensku tak paradoxnebudú maÈ súkromné distribuãné spoloãnostia ich cieºové krajiny, a nie slovenskípacienti. Pre slovensk˘ch pacientov ostanúiba prázdne regály v lekárÀach a nerealizovateºnérecepty v rukách, ako sa ukazuje ajna príklade Grécka, ktoré zaviedlo obdobn˘princíp pri stanovovaní cien liekov (E. Sukkar,Greek regulator blames low prices for medicineshortages, Scrip 24, February 2011).Veºmi podstatnou v˘hradou tieÏ je, Ïe ekonomickáv˘konnosÈ Slovenska preukázateºnenie je na úrovni druhej najniωej ceny. Slovenskáekonomika vyjadrená v hrubom domácomprodukte parity kúpnej sily je podºa Eurostatu(Eurostat New Release: Regional GDPper inhabitant in 2008; February 24, 2011) naôsmom mieste odspodu. PodceÀovanie vlastn˘chschopností a moÏností nie je prejavomstability, sebadôvery a ambicióznosti, ktorú saSlovenská republika snaÏí navonok prezentovaÈ.Takéto správanie nesvedãí ani o národnejhrdosti, ktorú by kaÏd˘ ‰tát mal maÈ.âo v tejto súvislosti navrhujete?Na‰ím návrhom je, aby referenãnou cenoulieku bola druhá najniωia cena spomedzi cienv krajinách eurozóny. Tak˘mto spôsobom urãeniareferenãnej ceny liekov pre Slovenskosa minimalizuje vplyv kurzov˘ch v˘kyvovnárodn˘ch mien.Z pohºadu navrhovanej novely, ak˘ je postojasociácie k procesu rozhodovania oúhradách zo zdravotného poistenia a t˘maj o doplatku za lieky zo strany pacienta?Farmaceutické spoloãnosti, ktoré majú záujemo vytvorenie transparentného prostrediana Slovensku, povaÏujú za nevyhnutné, abyzasadnutia tzv. poradn˘ch orgánov ministrazdravotníctva boli verejné. VerejnosÈ zasadaníkategorizaãnej komisie a kategorizaãnejrady je veºmi váÏnou poÏiadavkou celéhofarmaceutického priemyslu v prospech obãanovSlovenska, nakoºko v prípade kategorizácieliekov ide o rozhodovanie o pouÏití verejn˘chprostriedkov na úrovni 1,5 miliardyeur, t. j. cca 2,5 % HDP. Verejn˘ dohºad nadt˘mto rozhodovaním je preto nevyhnutn˘,nakoºko tu sa tvoria rozhodnutia o úhradezdravotn˘ch poisÈovní za liek a doplatku pacienta,t. j. ceny za liek, ktorú vníma pacient.Ministerstvo zdravotníctva SR v‰ak navrhujevyÀatie ãinnosti kategorizaãnej komisiea kategorizaãnej rady spod Správneho konania,ão pripomienkovala v medzirezortnompripomienkovaní dokonca aj Generálna prokuratúraSR.Zasadnutia poradn˘ch orgánov ministrazdravotníctva (Kategorizaãná komisia a Kategorizaãnárada) sú základom v celom rozhodovacomprocese. Ak sa vyjmú zo správnehokonania, môÏu vzniknúÈ podozreniaz netransparentnosti celého kategorizaãnéhoprocesu. V neposlednom rade v t˘chto rozhodovacíchorgánoch sedia zástupcovia zdravotn˘chpoisÈovní, ktorí rozhodujú o. i. aj o svojomzisku. âím väã‰í zisk pre poisÈovne, t˘mväã‰ie nároky na doplatky pacientov.Navrhujeme preto, aby bol proces úhrad zalieky nezávisl˘ od podnikateºsk˘ch aktivít, ãiuÏ na strane farmaceutick˘ch spoloãností alebona strane zdravotn˘ch poisÈovní. Mal bybyÈ v gescii nezávislého profesionálneho a nepolitickéhoorgánu, v ktorom budú pracovaÈcertifikovaní odborníci z oblasti medicínya farmakoekonomiky, ktor˘ch nezávislosÈbude potvrdená. Takto je to vyrie‰ené vo viacer˘chkrajinách EÚ, kde podobné orgánydlhodobo konajú transparentne a vo verejnomzáujme (Veºká Británia, Nemecko, Francúzsko,Holandsko, ·védsko atì.).V médiách sa pred nedávnom objavili informácieo tom, Ïe v prípade cien nov˘chinovatívnych liekov môÏe dôjsÈ k situáciám,kedy by si pacienti museli doplácaÈza liek stovky eur...Toto je ìal‰í problém, na ktor˘ sme upozornilia ktor˘ hrozí v prípade urãovania úhradcien nov˘ch inovatívnych liekov, ktor˘chúhrada zo zdravotného poistenia nebude môcÈpresiahnuÈ 25 percent, pokiaº nebudú maÈcenu urãenú v aspoÀ dvoch krajinách z piatichs rovnak˘m, respektíve podobn˘m HDPna obyvateºa ako Slovensko. Ide teda o zavedeniedvojakého referencovania pre originálnelieky, ão bráni hospodárskej súÈaÏi a jev rozpore so základn˘mi princípmi. Napriektomu, Ïe liek bude zaregistrovan˘ a bude maÈurãenú cenu napr. v EÚ 15, prakticky nebudepre slovensk˘ch pacientov ekonomickydostupn˘. Napríklad liek s cenou 1 000 eurbudú hradiÈ poisÈovne maximálne do úrovne250 eur a zvy‰ok bude musieÈ doplatiÈ sám pacient.Aj v tomto prípade by podºa nás mal byÈ referenãn˘kô‰ definovan˘ na úrovni cienv krajinách eurozóny a schválenie úhradyzdravotnou poisÈovÀou by malo byÈ bez bariéry25 precent v prípadoch, ak má liek úradneurãenú cenu aspoÀ v dvoch krajinách eurozóny.SAFS v prvom ‰tvrÈroku tohto roka pre‰ielprocesom tzv. rebrandingu a zvolil si novépredstavenstvo, ktorého ste predsedom.Okrem nového loga má SAFS nové hodnotya ciele. Mohli by ste nás s nimi v krátkostioboznámiÈ?Mení sa prostredie, v ktorom pôsobíme, mysa meníme a mení sa aj situácia na trhu. Asociáciapreto na prelome trinásteho a ‰trnástehoroku svojej existencie dospela k potrebeaktualizácie svojich priorít a s t˘m súvisiacouzmenou loga, ktoré v sebe nesie na‰e hlavnéatribúty: „Viac sa p˘tame. Viac sa dozvedáme.Viac priná‰ame.“. Z ãoho vypl˘vajú ajna‰e hodnoty: transparentnosÈ, propacientskosÈ,etika a samozrejme inovatívnosÈ. Mámeambíciu byÈ partnerom v udrÏiavaní a zvy‰ovanítransparentnosti procesov v sektore zdravotníctva,v zabezpeãovaní dostupnosti najnov‰íchliekov pre pacientov na Slovensku,v budovaní hodnoty inovatívnych liekovv oãiach odbornej i ‰irokej verejnosti a v neposlednomrade v posilÀovaní úrovne etiky,keìÏe nám záleÏí na tom, ak˘m spôsobom dosahujemena‰e ciele. Prioritou pre nás v‰akostáva pacient – on je pre nás hnacím motoromakéhokoºvek v˘voja v oblasti farmácie.Na naplnenie tohto cieºa existuje mnoho ciest,ãi uÏ sú to nové lieky, preventívne a edukaãnéprogramy alebo charitatívne aktivity. V‰etkyv‰ak smerujú k zlep‰eniu Ïivota pacienta.Slovenská asociáciafarmaceutick˘ch spoloãnostíorientovan˘ch na v˘skum a v˘vojRuÏová dolina 6, 821 08 Bratislava 2tel.: 00421 2 5022 1414e-mail: safs@safs.skwww.safs.sk23

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V OSlovensko sa pú‰Èa do veºkej reformy liekovej politiky, ktorá má u‰etriÈ desiatky miliónov eur.Ako hovorí MUDr. Igor NOVÁK, prezident Asociácie dodávateºov liekov, ktorá zdruÏuje cel˘liekov˘ reÈazec, na Slovensku sa reforma robí systémom povyberania hrozienok z koláãa.O plusoch a mínusoch pripravovan˘ch krokov sa zhovárala Petra Jedliãková.Myslíte si teda, Ïe opatrenia, ktoré navrhujeministerstvo zdravotníctva, môÏu spôsobiÈto, Ïe nebudú u nás dostupné najnov‰iea najmodernej‰ie lieky?Áno, môÏe nastaÈ aj taká situácia. KeìÏe v˘vojje vo v‰etk˘ch oblastiach, tak sa nedá ‰pecifikovaÈ,Ïe sa zhor‰í starostlivosÈ napríkladv rámci onkológie alebo srdcovocievnychochorení. Dotkne sa to v‰etk˘ch oblastí, kdeprichádzajú nové lieky. âo sa t˘ka cien liekov,tak ministerstvo nerie‰i diagnózu systému,rie‰i financie a t˘m pádom ceny. V˘voj novéholieku stojí asi miliardu eur, ãiÏe keì liek pri-Re‰triktívne opatrenia môÏuzhor‰iÈ dostupnosÈ liekovchádza na trh, má nejakú cenu. Tá odráÏa náklady,ktoré sú spojené s jeho v˘vojom. Keìregulátor v˘razne tlaãí na ceny, tak sa v˘robcovineoplatí prísÈ do krajiny, kde je cenotvorbatak˘mto spôsobom re‰triktívna. Nov˘ lieksem jednoducho nepríde. Najdrah‰ie lieky súv onkológii a potom sú to takzvané orphan lieky,ktoré sú pre malé populácie pacientov, kdesa v˘skyt ochorenia pohybuje rádovo menejako jeden na stotisíc. Samozrejme, keìÏe je topre malú populáciu, tak aj náklady sú vysoké.Ministerstvo zdravotníctva plánuje v tomtoroku realizovaÈ zásadnú liekovú reformu.Jej potreba sa odôvodÀuje aj t˘m, Ïe tretinanákladov v zdravotníctve smeruje nalieky. Ako sa pozeráte na tieto plány?OECD uvádza, Ïe Slovensko má vy‰e 30-percentnú spotrebu z celkov˘ch nákladov nazdravotníctvo na lieky, priãom odporúãalo ‰etriÈ.Tento pohºad má v‰ak viaceré nepresnosti.Slovensko vydáva v súãasnosti na zdravotníctvomenej ako 6 percent z HDP, ão je celkovomenej ako takmer 9-percentn˘ priemerOECD. Na sledovanie v˘davkov na lieky saokrem toho v jednotliv˘ch krajinách pouÏívarôzna metodika. Na Slovensku sa do celkovejspotreby poãítajú aj nemocniãné lieky, v in˘chkrajinách nie. KeìÏe sú tam tieto dve ‰tatistikyoddelené, spotreba u nás opticky narastá.Treba tieÏ poukázaÈ na to, Ïe slovenské nákladyna ambulantnú a nemocniãnú starostlivosÈsú podstatne niωie ako inde v Európe. Z t˘chtofaktov vypl˘va v˘razná disproporcia, samozrejmev prospech liekov. To sú také tri aspekty,ktoré hovoria o tom, Ïe tá metodika je zlá,na lieky sa na Slovensku nespotrebuje toºko,ako sa zdá na prv˘ pohºad. Za posledné dvaroky náklady na lieky nerástli. Odkedy sa vroku 2009 zaviedlo referencovanie cien liekov,bol rast minimálny. A tento rast je pritomovplyvÀovan˘ i t˘m, Ïe na Slovensku sú lacnélieky, ão spôsobuje, Ïe ich ãasÈ je opäÈ predmetomv˘vozu do krajín s drah‰ími liekmi. Tomutoprocesu hovoríme paraleln˘ export. V súãasnostipredstavuje aÏ desaÈ percent z toho, ãosa obchoduje a pri konkrétnych liekoch tomôÏe byÈ aÏ 20 percent ich objemov pre slovensk˘trh.Dá sa predpokladaÈ, Ïe spotreba liekov budevzhºadom na demografick˘ v˘voj a starnutiepopulácie rásÈ. Deklaruje sa snaha zaviesÈopatrenia, aby percentuálny rast nákladovna lieky neprevy‰oval rast celkov˘chzdrojov v zdravotníctve. Myslíte si, Ïeje tento cieº reálny? Bude to maÈ nejak˘ dopadna pacientov?Práve pre demografick˘ v˘voj a starnutiepopulácie by malo ministerstvo zdravotníctvakalkulovaÈ aj s rastom nákladov. Obávame sa,Ïe takéto v˘razne re‰triktívne opatrenia povedúk zhor‰eniu dostupnosti liekov, ako aj ktomu, Ïe niektoré lieky neprídu vôbec na trh,niektoré budú musieÈ odísÈ a zaãne sa lieãiÈ star-‰ími molekulami.Je podºa vás pripravovaná reforma systémová?Problém tejto reformy vidím v tom, Ïe ministerstvona Àu pouÏilo v‰etko, ãím sa dá zní-ÏiÈ cena. Pritom v‰etky opatrenia fungujú v urãit˘chsystémoch a väã‰inou je to tak, Ïe sa neuplatÀujúv‰etky naraz. Na Slovensku smepovyberali hrozienka z koláãa. V in˘ch systémochsa pritom takéto opatrenia kompenzujúaj v˘hodami pre farmaceutick˘ priemysel. Ministerstvoteraz vyberá v‰etky re‰trikãné nástrojea farmaceutick˘ priemysel je postaven˘do roly, buì s t˘m súhlasiÈ alebo nie. Pritomsa stále za t˘m v‰etk˘m stráca pacient. Keì satotiÏ v‰etky tieto opatrenia zavádzajú nesystémovo,v koneãnom dôsledku na to doplatí pacient.Ch˘ba tieÏ dopadová ‰túdia, ão súbehjednotliv˘ch opatrení spôsobí. Plánuje sa takzaviesÈ nieão, kde nie je vyãíslené, ak˘ to budemaÈ dopad. Problémom je, Ïe ºudí, ktorí by vedeli‰túdiu zrealizovaÈ, zrátame na prstochdvoch rúk. Odborníci sú, ale mimo sektora akaÏd˘ z ºudí, ktorí by to vedel urobiÈ, má minimálnejeden konflikt záujmov.Ministerstvo odhaduje, Ïe novela zákona orozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá mápriniesÈ aj prísnej‰ie referencovanie cienliekov, usporí sto miliónov eur roãne.Neviem si to celkom dobre predstaviÈ. Hovorísa, Ïe 75 miliónov eur prinesie referencovaniena druhú najniωiu cenu v EÚ. UÏ terazsa pritom mnohé lieky na‰ich ãlenov nachádzajúpod touto hladinou. Je to dôsledok toho, Ïenikdy nebolo vo väã‰ej miere umoÏnené, abysa cena vrátila na priemer ‰iestich najniωíchcien. Slovensko je referenãná krajina pre inékrajiny v Európskej únii a panuje názor, ÏeÏiadna farmaceutická spoloãnosÈ nedovolí zní-ÏiÈ cenu lieku tak, aby bol najlacnej‰í v Únii.Je to problematické, lebo t˘mto spôsobom slovenskácena dokáÏe ovplyvniÈ cenu na in˘ch,oveºa väã‰ích trhoch. Stáva sa, a to bez vôle farmaceutickejspoloãnosti, Ïe cena na Slovenskuje taká nízka, Ïe rozdiel medzi cenou v24

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V Oin˘ch krajinách predstavuje zaujímav˘ ziskpre distribuãné spoloãnosti. Tie liek skúpia naslovenskom trhu a primárne s ním neobchodujúpre slovenského pacienta, ale vyvezú ho dozahraniãia, kde je cena vy‰‰ia. MôÏe sa potomstaÈ, Ïe zásoby lieku jednoducho nie sú, je vypredan˘a vzniká problém zohnaÈ ho pre slovenskéhopacienta. UÏ referencovaním na úroveÀpriemeru ‰iestich najniωích cien sme sa dostalina takú úroveÀ, Ïe lacné slovenské lieky sastali zaujímavé pre distribútorov. Keì cena pôjdee‰te niωie, bude sa to diaÈ e‰te viac. Boliby sme radi, keby sa dal referenãn˘ kô‰ upraviÈnapríklad na krajiny eurozóny, kde nie jetaká pohyblivosÈ kurzov. Nestabilita kurzovmôÏe totiÏ spôsobiÈ, Ïe lieky sa budú predávaÈpod cenu. Napríklad v Grécku, kde do‰lo k veºmiv˘raznému zniÏovaniu cien liekov, zaãalinásledne obmedzovaÈ reexport, lebo niektorélieky vypadávali z trhu. Zaãali preto vydávaÈpovolenie na v˘voz liekov, aby lieky zostali ajpre gréckych pacientov.Podieºali ste sa na prípravách zmien, ktoréidú zavádzaÈ prísnej‰iu reguláciu?UÏ od ostatnej novely zákona o rozsahuzdravotnej starostlivosti z roku 2009 upozor-Àujeme, Ïe proces kategorizácie nie je transparentn˘.Niektoré zmeny prichádzajú aj vdôsledku na‰ich podnetov. Pre nás je veºmi dôleÏité,aby prostredie bolo transparentné, predvídateºnéa aby sa sem dostávali lieky v tak˘chcenov˘ch hladinách, aby si ich pacient moholdovoliÈ a dostával tak kvalitnú a modernú lieãbu.To sú na‰e ciele, a preto sa aj snaÏíme byÈpartnerom Ministerstva zdravotníctva SR.Spomenuli ste, Ïe je pre vás dôleÏitá transparentnosÈsystému, kde vidíte najväã‰iemedzery?âo sa t˘ka samotného kategorizaãného procesu,vstup nov˘ch liekov bol garantovan˘‰tyrikrát do roka, ale ‰tyrikrát do roka dochádzaloaj k prehodnocovaniu úhrad. To malo zanásledok v niektor˘ch skupinách zv˘‰enie doplatkov,a na tie sú pacienti najcitlivej‰í. Tentodoplatok svojím spôsobom odráÏa aj dostupnosÈtoho lieku pre pacienta, pretoÏe nie kaÏd˘je sociálne únosn˘. âo sa t˘ka negatív, zanajväã‰ie povaÏujeme to, Ïe sme nemali moÏnosÈreagovaÈ na rozhodnutia kategorizaãnejkomisie. Tá mohla ad hoc rozhodnúÈ o zmeneúhrady alebo indikaãn˘ch a preskripãn˘ch obmedzení.Práve táto novela by to mala odstrániÈ,ku kaÏdému návrhu bude správne konanie.V˘robca tak bude maÈ moÏnosÈ reagovaÈ e‰tepred zasadnutím komisie. Následne bude môcÈreagovaÈ aj na rozhodnutie. Toto vnímame pozitívne.âo povaÏujem za veºk˘ krok späÈ, jeneverejnosÈ zasadania komisie. PoisÈovne spolus ministerstvom majú osem hlasov z jedenástich,môÏu rozhodnúÈ o ãomkoºvek. Pretoje podºa nás dôleÏité, aby zasadania boli verejné,aby bolo jasné, ako sa k rozhodnutiam dospeje.Takisto sú potrebné odôvodnenia rozhodnutí.Bolo by zároveÀ Ïiaduce, aby mali vkategorizaãnej komisii aspoÀ poradn˘ vplyvpacienti, ão je beÏné v in˘ch európskych ‰tátoch.rujú spoluprácu s farmaceutick˘mi spoloãnos-Èami. Treba sa v‰ak v tejto súvislosti zamyslieÈnad t˘m, Ïe s k˘m in˘m by mali farmaceutickéspoloãnosti spolupracovaÈ na v˘skume, v˘voji,vzdelávaní a konzultaãnej ãinnosti ako st˘mi, ktorí s ich produktmi pracujú. Klinické‰túdie robia lekári, v˘skum robia lekári a následnelieky aj predpisujú. Tá spolupráca je absolútnelogická a ãudovaÈ sa nad t˘m a hovoriÈo tom, Ïe farmaceutické spoloãnosti spolupracujús lekármi preto, aby ich korumpovali,je prinajmen‰om scestné. Práve trh s liekmije asi najviac regulovan˘m trhom vo v‰etk˘choblastiach priemyslu. Je tu zákon o reklame,Etick˘ kódex, veºmi prísne kritériá navstup akejkoºvek molekuly na trh. Existujúprísne európske normy, napriek tomu je farmaceutick˘priemysel stále obviÀovan˘ z obrovskejmiery korupcie, ão je prinajmen‰om tendenãné.Novinkou v zákone o rozsahu zdravotnejstarostlivosti má byÈ farmakoekomické hodnotenielieku. Ako vnímate toto opatrenie?Farmakoenomika sa vyuÏíva uÏ v súãasnosti.Vyvstáva tu otázka, ão bude s liekmi, ktorésú uÏ na trhu, pacienti sú na ne nastavení aprekraãujú limit 26 500 za jeden zachránen˘rok Ïivota pri plnom zdraví (QALY), ktor˘ navrhujeministerstvo. Odborná verejnosÈ sazhodla, Ïe priná‰ajú úÏitok pre pacienta a nemajúterapeutickú alternatívu.MôÏe sa teda staÈ, Ïe toto opatrenia spôsobínedostupnosÈ niektor˘ch liekov?Dotkne sa to v‰etk˘ch nov˘ch liekov, ktoréprichádzajú na trh, ãiÏe sa to dotkne aj pacientov.Farmakoekonomické hodnotenie liekusa vôbec nevníma kriticky, my to vítame,za t˘mto hodnotením je veºké racio, lebo prijednej diagnóze môÏete zmeraÈ prínos danéholieku. Ale je problém, Ïe kaÏdé farmakoenomickéhodnotenie sa robí podºa inej metodiky,ão môÏe skresºovaÈ v˘sledky. Liek, ktor˘ by sapôvodne mohol zdaÈ drah‰í, totiÏ môÏe byÈvzhºadom na to, Ïe pri Àom povedzme nevznikajúvedºaj‰ie úãinky vyÏadujúce ìal‰ie náklady,lacnej‰í ako ten, ão sa tak javil na prv˘pohºad. Toto v‰ak rozdielne farmakoekonomickémetódy hodnotia inak. Takmer v Ïiadnej ‰túdiinie je uvedené, ako sa stanovovala hodnotajedného QALY. V˘sledky tak môÏu byÈ skresºujúcea nemalo by sa preto rozhodovaÈ ibatechnokraticky, ale treba nejednoznaãné v˘sledkyaj rozumom korigovaÈ. Za t˘mto QALYje veºa nejasností. Existuje In‰titút NICE voVeºkej Británii, ktor˘ to zavádzal do praxe. Alena základe jeho metodológie dochádzalo krozhodnutiam, ktoré boli neudrÏateºné a nazáklade tlaku voliãov a politikov teraz in‰titútmetodológiu prehodnocuje, hlavne pri t˘chochoreniach, ktoré sú okamÏite smrteºné, onkologickéa zriedkavé. My sa na Slovenskutvárime, akoby 15 – 20-roãn˘ v˘voj, ktor˘NICE zaviedol, neexistoval. Ideme to zaviesÈako nejakú dogmu, pritom sú tam metodologickénejasnosti a rozhodnutia na základeQALY nemôÏu byÈ vÏdy správne.Pripravujú sa aj sankcie za nedostupnosÈliekov, ako sa na to pozeráte?V prípade, Ïe budeme druhí najlacnej‰í,hrozí nedostupnosÈ v dôsledku paraleln˘chexportov a v tom prípade sa nie vlastnou vi-Ako sa pozeráte na plánované zverejÀovaniekonfliktov záujmov ãlenov komisie?Samozrejme, s t˘m problém nemáme. Je tobeÏná vec v‰ade na svete, Ïe odborníci deklanoustaneme nedostupn˘mi. Za toto je nelogickésankcionovaÈ spoloãnosÈ. In˘m prípadom jenedostupnosÈ, ktorá sa t˘ka viac generick˘chspoloãností pri ‰pekulatívnom zníÏení ceny.Generikum prichádza na trh a chce si uzurpovaÈão najväã‰í podiel z danej molekuly, veºmiprudko zníÏi cenu a ak tak neurobia iné spoloãnosti,bude to musieÈ pacient doplatiÈ v doplatku.Potom tá spoloãnosÈ liek nedodá, úhradasa zníÏila, ale na trhu nie je Ïiaden liek s nulov˘mdoplatkom. Pacienti nemôÏu prejsÈ naten najlacnej‰í a pôvodná terapia má teraz v dôsledkutohto kroku veºk˘ doplatok. Volá sa tofantómov˘ liek, toto sa deje beÏne a tu je sankciaoprávnená. Chceme, aby sa postihovalifantómové lieky a nie reexporty, lebo za to v˘robcovianaozaj nemôÏu.Farmaceutick˘ priemysel je väã‰inou prezentovan˘ako nepriateº zdravotníckehosystému kvôli tomu, Ïe z neho odãerpá veºk˘balík peÀazí. Ako to vnímate?Podporujeme napríklad vzdelávanie na Slovenskua len za uplynul˘ rok sme podporili asi200 vzdelávacích akcií. V‰ade sa iba pí‰e, ÏevyváÏame lekárov po kongresoch po celomsvete, ale my sa pritom naozaj staráme o vzdelávanie,ktoré je povinné a doÏivotné. Tieto akciesi organizujú väã‰inou lekári, ale nákladymusí niekto zná‰aÈ. TaktieÏ realizujeme vzdelávacieakcie a osvetu pre pacientov, aj prein˘ch odborníkov v zdravotníckom sektore.KaÏd˘ jeden pacient chce maÈ informovanéhoa schopného lekára – ãi je z Bratislavy aleboz Humenného. Lekárov treba vzdelávaÈ, aj vEurópskom parlamente sa hovorí o tom, Ïe právefarmaceutické firmy, ktoré robia v˘skumy,majú veºké mnoÏstvo relevantn˘ch informácií.Farmaceutické firmy sú tu pre pacientov, nejdúproti nim. Ceny liekov sú preto také, akésú, lebo vypl˘vajú z potrebn˘ch nákladov nav˘skum a v˘voj.ASOCIÁCIA DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍCKYCH POMÔCOKASOCIÁCIA DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍCKYCH POMÔCOKAsociácia dodávateºov liekova zdravotníckych pomôcokHeydukova 1, 811 08 Bratislavatel./fax: +421 2 52631188, 87www.adl.sk25

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V OV roku 2010 prebehli v Slovenskej lekárnickej komore na v‰etk˘ch úrovniach voºby orgánov,ktoré vyvrcholili v novembri voºbou nového prezidenta, nového prezídia a Rady SLeK. Nové vedeniekomory uÏ od prv˘ch dní aktívne komunikuje svoje zámery a idey. Prezident Slovenskej lekárnickejkomory PharmDr. Tibor CZUªBA a viceprezidenti Mgr. Ondrej SUKEª a Mgr. TomበTURIAKsa zam˘‰ºajú nad aktuálnymi legislatívnymi otázkami slovenského lekárenstva.Hºadíme za horizontMgr. TomበTuriak:„Vítame jasné pravidláv cenovej regulácii.“Mgr. TomበTuriak (1979).Farmaceutickú fakultu absolvoval v roku 2003Od roku 2005 prevádzkuje LekáreÀ Argentum v âadci a odroku 2010 je zodpovedn˘m farmaceutom v lekárni Makov.Od roku 2007 je podpredsedom predstavenstva Aliancielekárnikov – zdruÏenia nezávisl˘ch lekárnikov.Je podpredsedom Miestnej lekárnickej komory v âadci.V novembri 2010 bol zvolen˘ za 2. viceprezidentaSlovenskej lekárnickej komory.funkãného obdobiaNeobávate sa novely zákona ã. 577/2004 âo oãakávate od tejto novely v rámci kaÏdodennejpraxe?Z. z., ktorá zavádza kaÏdomesaãnú kategorizáciuliekov?Nie je ºahké predikovaÈ anomálie, ktoréPodºa slov ministra zdravotníctva Ivana prinesie nov˘ spôsob kategorizácie liekov,Uhliarika sa pod kaÏdomesaãnou kategorizáciouliekov rozumie zaradenie liekov, zdravottravín.Za urãit˘ch okolností môÏe spôsobiÈzdravotníckych pomôcok a dietetick˘ch poníckychpomôcok a dietetick˘ch potravín do väã‰iu nedostupnosÈ liekov na na‰om trhu zkategorizaãného zoznamu a úradné urãenie dôvodu paralelného exportu do in˘ch krajín.ceny lieku dvanásÈkrát v roku. K samotnému Posilnenie právomocí zdravotn˘ch poisÈovnípreceneniu dôjde ‰tyrikrát v roku a k úprave v ãase moÏnosti vytvárania zisku môÏe spôsobiÈzníÏenie dostupnosti drah˘ch liekov vcien liekov podºa európskej referenãnej ceny(druhá najniωia cena spomedzi úradne urãen˘chcien lieku v in˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch povednosÈ za to, ako sa ‰tát s uveden˘miprospech zisku zdravotn˘ch poisÈovní. Zod-Európskej únie) len dvakrát v priebehu roka. hrozbami vyrovná je na pleciach ministerstva,Návrh z pohºadu preceÀovania zachováva no prípadné negatívne dopady si odnesiemestatus quo. TakÏe odpoveìou na otázku je, Ïe v‰etci.sa neobávame.Slovenská lekárnická komora uÏ dlh‰iepoÏaduje kompenzácie za kategorizaãnéstraty. NepredloÏíte opäÈ ministerstvu tútopoÏiadavku?Novela zákona ã. 577/2004 Z. z. priná‰ajasnej‰ie pravidlá hry a vytvára väã‰í ãasov˘priestor na optimalizáciu skladov˘ch zásob lekárne,ão by sa dalo povaÏovaÈ za snahu eliminovaÈpotrebu kompenzácií za ‰kody vzniknutékategorizáciou. Aj napriek tomu bude kurãit˘m ‰kodám dochádzaÈ. PoÏiadavkaúplnej kompenzácie ‰kôd spôsoben˘ch preceÀovanímby mala byÈ „povinnou jazdou“Slovenskej lekárnickej komory, no neverím,Ïe rozpoãet ministerstva môÏe poãítaÈ s tak˘mtoopatrením. MoÏn˘m rie‰ením by boliìal‰ie systémové zmeny, napríklad moÏnosÈv˘daja lieku nakúpeného pred platnosÈou novéhocenového opatrenia za cenu platnú vpredchádzajúcom cenovom opatrení.Mgr. Ondrej Sukeº:„V lekárenstve nesmiepreváÏiÈ obchodnad odbornosÈou.“Komora aktívne vystupovala v procese prijímanianovely zákona ã. 581/2004. Z. z. ozdravotn˘ch poisÈovniach. Aké boli va‰e zásadnév˘hrady?Na‰e v˘hrady sa net˘kali ustanovení novelyzákona ã. 581/2004 Z. z., ale pozmeÀovaciehonávrhu poslanca Viliama Novotného,ktor˘ zásadne menil ustanovenia zákona o liekocha do zákona bol zaraden˘ tesne pred druh˘mãítaním. PozmeÀovací návrh zavádzal doAké máte zásadné pripomienky k novelezákona?Po jednoznaãnom v˘klade nejasn˘ch ustanovenízákona zo strany ministerstva máSLeK zásadné pripomienky len tri. Jednou jejednoznaãná definícia pojmu „dostupnosÈ liekuna trhu“ tak, aby sa zabezpeãilo jej reálneposúdenie e‰te pred vyradením lieku z kategorizáciea zároveÀ aby liek bol dostupn˘ vcelom liekovom reÈazci, nie iba „vybran˘m“subjektom. Druhou je, Ïe povaÏujeme za potrebnélegislatívne jednoznaãne ukotviȉtvrÈroãnú frekvenciu preceÀovania. A poslednoupripomienkou je poÏiadavka SLeKmaÈ moÏnosÈ nominovaÈ svojho zástupcu zaãlena kategorizaãnej komisie, keìÏe sa nás dopadykategorizácií priamo dot˘kajú.26

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V OMgr. Ondrej Sukeº (1978).Farmaceutickú fakultu absolvoval v roku 2001.V roku 2004 získal ‰pecializáciu v odbore lekárenstvoa od roku 2006 je poskytovateºom lekárenskej starostlivostiv Lekárni Don Bosco v Humennom.V tom istom roku sa stal predsedomMiestnej lekárnickej komory v Humennom.V roku 2010 sa stal predsedom Regionálnej lekárnickejkomory Pre‰ov a bol zvolen˘ za 1. viceprezidenta SLeK.Je krajsk˘m odborníkom v odbore Lekárenstvov Pre‰ovskom samosprávnom kraji.lekárenskej praxe moÏnosÈ poskytovateºovlekárenskej starostlivosti poskytovaÈ zºavy abonusy pri v˘daji liekov na lekársky predpis.âo je zlé na cenovej konkurencii verejn˘chlekární?Na cenovej konkurencii verejn˘ch lekárnínie je zlé niã a lekárni dnes nik nebráni maÈniωie ako maximálne ceny. Návrh poslancaNovotného v‰ak obsahoval nejasné ustanovenia,umoÏÀoval napr. tretím osobám bez jasnejlegislatívnej definície vstupovaÈ do procesucenotvorby liekov, ãím by sa naru‰ila autonómiaodborného zástupcu daná zákonomo liekoch. PozmeÀovací návrh sa takto dostávalaj do priameho rozporu so zákonom o poskytovateºocha etick˘m kódexom v Àomuvedenom, ktor˘ hovorí, Ïe predpisovanie aodporúãanie liekov má sledovaÈ v˘luãne odborn˘cieº a nesmie sa riadiÈ komerãn˘mihºadiskami. Za úvahu stojí aj rozpor s rozsudkomESD, v ktorého konaní zaznelo jasné stanovisko,Ïe farmaceut, ktor˘ vo svojom konanízohºadÀuje aj záujem tretej strany, nekonánezávisle a odborne. V lekárenstve nemô-Ïe preváÏiÈ obchod nad odbornosÈou.Pokiaº chce lekáreÀ poskytnúÈ zºavu, preãoby to nemala maÈ umoÏnené?PozmeÀovací návrh pána poslanca Novotnéhovytváral myln˘ dojem, Ïe lekáreÀ dnesnemôÏe zníÏiÈ cenu lieku. Nie je to pravda. NaSlovensku nemáme systém pevn˘ch, ale maximálnychcien a legislatíva umoÏÀuje poskytovateºovilekárenskej starostlivosti zníÏiÈ koneãnúcenu lieku pri zachovaní ustanovenéhopomeru úhrady zdravotnej poisÈovne a pacienta(§ 45 zákona ã. 577/2004 Z. z.). VyuÏitietohto ustanovenia v lekárenskej praxi bolo,kvôli jeho nevymoÏiteºnosti a kreatívnej aplikáciipráva kontroln˘mi orgánmi, spresnenéod 1. 12. 2009 novelou zákona o liekoch.Táto novela v‰ak rovnako nezakázala zniÏovaniecien, ale obmedzila marketingové postupyv súvislosti s v˘dajom predpisovanéhosortimentu. V pléne NR SR bola schválená 16.septembra 2009 – 128 poslancami naprieãcel˘m koaliãn˘m aj opoziãn˘m spektrom aZA hlasoval dokonca aj poslanec Novotn˘.Dôvodová správa návrhu zákona uvádzala:„Niektorí pacienti v snahe maximalizovaÈ v˘-‰ku získanej finanãnej odmeny ãastej‰ie nav‰tevujúlekárov s poÏiadavkou predpísanialieku. Ide o neÏiaduci jav, ktor˘ má charakternekalej hospodárskej súÈaÏe a zároveÀ indukujeneodôvodnené a nehospodárne predpisovanieliekov. âo také prevratné nastalo vslovenskom zdravotníctve, Ïe tieto dôvodyzrazu po roku neexistujú?Predstavitelia siete lekární Dr. Max v‰ak aktívnevystupovali v prospech tohto pozme-Àovacieho návrhu s argumentom, Ïe zºavyz doplatkov nemôÏu zv˘‰iÈ spotrebu liekov.Predstavitelia tejto spoloãnosti zaãínali a zaãínajúkaÏd˘ mediálny v˘stup slovami „pod-ºa nás“. V‰etky argumenty Slovenskej lekárnickejkomory zaãínali odkazom na odbornépublikácie a ‰túdie renomovan˘ch autorov. Vamerickej ‰túdii analyzujúcej závislosÈ nákladovostispotreby liekov na v˘‰ke spoluúãastibola sledovaná skupina 19 982 pacientov. Vúvode ‰túdie títo pacienti nemali Ïiadnu finanãnúspoluúãasÈ na lieãbe, ale v priebehutroch rokov boli zaradení do troch úrovní doplatkov– 1,50 USD, 3,00 USD a 3,00 USDspolu s obmedzením in˘ch poistn˘ch benefitov.Porovnávacia skupina pozostávajúca z23 164 poistencov nemala poãas celého trojroãnéhoobdobia Ïiadne doplatky na lieky. Zv˘sledkov vypl˘va, Ïe uÏ nízka hladina 1,50USD viedla k ‰tatisticky signifikantnému zní-Ïeniu poãtu lekárskych predpisov o 10,70 %.Pokles pokraãoval v ºubovoºnej skupine liekovs kaÏdou hladinou spoluúãasti pacienta. Pri doplatku3,00 USD predstavoval pokles ìal‰ích10,60 % a pri platbe 3,00 USD spojenou s ìal-‰ími regulaãn˘mi obmedzeniami bol pokles12,00 %. ·túdia dokázala, Ïe regulovaná spoluúãasÈpacienta v˘razne zniÏuje poãet predpísan˘chlekárskych predpisov. Z mnoÏstvaìal‰ích relevantn˘ch ‰túdií vypl˘va, Ïe okam-Ïit˘ jednostrann˘ nízky benefit konkrétnehopacienta je spojen˘ z nárastom individuálnejspotreby, a teda má vplyv na rast celkovejspotreby liekov (v priemere cca 10 %). Ak˘v˘znam má pre deficitné zdravotníctvo legislatíva,ktorá priná‰a preukázateºné riziko rastuspotreby liekov?Ministerstvo chce vernostn˘ systém presadiÈv novom zákone o liekoch. Oãakávate,Ïe prejde?Nepredpokladáme, Ïe Národná rada prijmezákon uÏ raz vráten˘ prezidentom Slovenskejrepubliky a v opätovnom prerokovaní odmietnut˘drvivou väã‰inou 85 poslancov.PharmDr. Tibor Czuºba:„Oãakávame modern˘a kvalitn˘ zákono liekoch.“PharmDr. Tibor Czuºba (1965).Farmaceutickú fakultu UK absolvoval v roku 1987,titul doktora farmácie získal v roku 1988.·pecializáciu v odbore lekárenstvo v roku 1990.Od roku 1999 je drÏiteºom povolenia na poskytovanielekárenskej starostlivosti v lekárni Absintv Strede nad Bodrogom.V roku 1994 sa stal predsedomMiestnej lekárnickej komory v Trebi‰ovea od roku 2004 je predsedomRegionálnej lekárnickej komory v Ko‰iciach.V novembri 2010 bol zvolen˘ zaprezidenta Slovenskej lekárnickej komory.V súãasnosti pôsobí tieÏ ako ãlen Vedeckej RadyUniverzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Ko‰iciach.Zúãastnila sa Slovenská lekárnická komoraprípravy nového zákona o liekoch?Nie, Slovenská lekárnická komora nebolaprizvaná k tvorbe nového zákona o liekoch.Sme z toho mierne sklamaní, pretoÏe smepresvedãení, Ïe spoloãn˘ konsenzus v‰etk˘chzúãastnen˘ch strán by bol urãite na prospechv˘slednej podoby zákona. Nov˘ zákon o liekochsa prijíma po trinástich rokoch platnostia takmer tridsiatich novelizáciách súãasného.Práve kvôli ãast˘m novelizáciám oãakávame,Ïe nov˘ zákon bude nielen odborn˘, aleaj prezierav˘ a nadãasov˘.âo konkrétne oãakávate od nového zákonao liekoch?Oãakávame normalizáciu a ‰tandardizáciuvzÈahov v lekárenstve. Zákon o liekoch musíbyÈ prv˘m predpisom, ktor˘ povie, Ïe odbornosÈje na prvom mieste. Od roku 2004 v‰aknapríklad dochádza ku kontinuálnemu zniÏo-27

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V OS ak˘mi predsavzatiami ste prijali funkciuprezidenta SleK?Komora má potenciál staÈ sa modernou,aktívnou in‰titúciou a zbaviÈ sa nánosov historick˘chreliktov. Smerovanie SleK je danézákonom, nie úvahou prezidenta. Tou úlohouje v prvom rade chrániÈ práva a záujmysvojich ãlenov v súvislosti s v˘konom zdravotníckehopovolania. V tejto ãinnosti musíexistovaÈ kontinuita bez ohºadu na aktuálnevedenie komory a preto môj pohºad smerujeza horizont funkãného obdobia . Mojím prioritn˘mzáujmom je definovaÈ komoru akokorektného relevantného partnera v‰etk˘ch in-‰titúcií podieºajúcich sa na definícii lekárenskéhoprostredia, tak aby sme neboli iba pripomienkujúcimsubjektom, ale aktívnym spolutvorcomlekárenstva.vaniu kvalifikaãn˘ch kritérií pre zodpovedn˘chfarmaceutov. Obávame sa, Ïe aj v návrhunového zákona o liekoch to bude pokraãovaÈ.Nerozumieme tomu – pri prerokúvaní pozmeÀovaciehonávrhu poslanca Novotnéhoviackrát zazneli slová o zbytoãne vysokompoãte lekární na Slovensku. ZniÏovanie odborn˘chpredpokladov v‰ak povedie nie ibak ìal‰iemu nárastu poãtu lekární, ale spôsobíaj niωiu kvalifikáciu ich personálu a môÏepredstavovaÈ váÏne riziko pre pacientov. Pretooãakávame zodpovedn˘ postoj ministerstvaa poslancov a prijatie moderného a kvalitnéhozákona o liekoch v duchu posledn˘ch odporúãaníEurópskeho súdneho dvora.Z programového vyhlásenia vlády vypl˘vazáväzok zaviesÈ v novom zákone o liekochtzv. generickú preskripciu. O ão ide?Zjednodu‰ene povedané, ide o predpisovanieliekov názvom úãinnej látky s uvedenímliekovej formy a dávky, nie firemn˘m názvomv˘robcu. V˘ber v˘robcu konkrétneholieku je na pacientovi.Oponenti, hlavne z radov lekárov namietajú,Ïe tento krok je veºmi rizikov˘. Ak˘je vበnázor?Krajiny, v ktor˘ch je generická preskripciazavedená, nezaznamenali Ïiadne zdravotné riziká.Je v‰ak dôleÏité povedaÈ, Ïe generickápreskripcia nie je top témou lekárnickej komorya ani sme aktívne nepresadzovali zavedenietohto modelu, preto nás mimoriadnemrzí znevaÏovanie odbornosti farmaceutov zostrany lekárskych zdruÏení pri odmietaní generickejpreskripcie. Ak sa ministerstvo rozhodnepre jej zavedenie, sme pripravení aochotní aktívne spolupracovaÈ jednak na legislatívnejpríprave a hlavne na praktick˘chkrokoch tejto zmeny.Sú slovenskí lekárnici pripravení na takúzásadnú zmenu?Vzdelanie farmaceuta podlieha jednotn˘meurópskym ‰tandardn˘m kritériám, preto nepochybujemeo erudovanosti slovensk˘chfarmaceutov. Ale aj v súvislosti s touto zmenouchceme vystúpiÈ proti uÏ spomínanémuzniÏovaniu kvalifikaãn˘ch poÏiadaviek naãinnosÈ farmaceuta v rozpore s európskou asvetovou praxou. ·tyridsaÈ rokov budovan˘systém postgraduálneho vzdelávania bol bezodbornej diskusie odstaven˘ na vedºaj‰iu ko-ºaj a máme reálne obavy o kvalitu lekárenstva.Minister zdravotníctva po nástupe do funkciedeklaroval záujem sprísniÈ podmienky prevádzkovaniaverejn˘ch lekární. Veríme, Ïe sprísnenienebude maÈ charakter obmedzovania sú-ÈaÏe, ale zadefinuje vysoké odborné kritériá.PoÏadujeme preto obnovenie povinnosti absolvovaȉpecializaãné ‰túdium v ‰pecializaãnomodbore lekárenstvo.Ak˘m obdobím prechádza SLeK? Aké súva‰e oãakávania?Slovenská lekárnická komora prechádzaobdobím generaãnej v˘meny jej predstavite-ºov. K slovu sa dostávajú mladí aktívni kolegovia,ktorí napriek svojmu veku uÏ vo svojejprofesii nieão dokázali a stali sa re‰pektovan˘miosobnosÈami aj u svojich star‰ích kolegov.Chcem, aby v˘stupy komory vychádzaliz reálnych argumentov, relevantn˘ch ‰túdiia akademickej diskusie. Nie sme opozíciou,na‰ím poslaním je kvalita lekárenstva a poctivosÈpráce farmaceuta. Mojím oãakávaním jevíÈazstvo odbornosti nad lobingom ‰pekulantov,ktorí v lekárenstve nevidia svoje profesionálneposlanie, ale obyãajn˘ obchod s liekmi.Slovenská lekárnická komoraNová RoÏÀavská 3831 04 Bratislava 3tel.: 069 2029 486e-mail: sekretariát@slek.skwww. slek.skSlovenské lekárenstvo a jeho samospráva pre‰li od deväÈdesiatych rokov viacer˘mi historick˘mimedzníkmi. NajdôleÏitej‰ím krokom bola prvá komplexná legislatívna definícialekárenskej starostlivosti v zákone ã. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.Slovenská lekárnická komora uÏ v tom ãase existovala 6 rokov na základe zákona ã. 13/1992Zb. o Slovenskej lekárskej komore, Slovenskej komore zubn˘ch lekárov a Slovenskej lekárnickejkomore. V tom období sa lekárenstvo nachádzalo v stave permanentného ekonomickéhoohrozenia, ale napriek tomu spoloãenské a legislatívne ukotvenie odbornej samosprávymalo v‰etky atribúty vyspel˘ch demokratick˘ch krajín.Snaha slovensk˘ch lekárnikov jednoznaãne definovaÈ lekárnictvo ako slobodné povolaniev duchu európskych tradícií a vymedziÈ toto povolanie legislatívou reflektujúcou konkrétneodborné ‰pecifiká vyvrcholila v roku 2002 prijatím zákona ã. 216/2002 Z. z. o povolanílekárnika a o Slovenskej lekárnickej komore.Tento zákon v‰ak neplatil ani tri roky a bol zru‰en˘ v rámci reformy zdravotníctva ministraRudolfa Zajaca zákonom ã. 578/2004 Z. z. o poskytovateºoch zdravotnej starostlivosti,zdravotníckych pracovníkoch a stavovsk˘ch organizáciách v zdravotníctve. Nov˘ zákonnere‰pektuje prirodzené odli‰ností jednotliv˘ch zdravotníckych povolaní a pokú‰a sao univerzálnu definíciu v‰etk˘ch stavovsk˘ch organizácií, ãím vracia pomery pred rok 2002.Zavádza tieÏ in‰titút oddelenia registrácie a ãlenstva v Slovenskej lekárnickej komore, priãomregistrácia je povinná a tzv. ãlenstvo nepovinné. Z hºadiska kompetencií komory a nastaveniavzÈahov ide o komplikované rie‰enie, ktoré vedie v praxi k rozporom pri konaníkomory, ktoré je iné voãi ãlenom a iné voãi neãlenom.Legislatíva ministra Rudolfa Zajaca zaãala v slovenskom lekárenstve novú etapu vzÈahov.Zaãal prevaÏovaÈ obchod nad odbornosÈou a etablovali sa laickí prevádzkovatelia lekární,ktorí do lekárenstva priná‰ali agresívne marketingové praktiky. Ich ãinnosÈ bola podporenánálezom Ústavného súdu z roku 2000, v ktorom súd o. i. kon‰tatoval: „Ak právnickáosoba, ktorá je vlastníkom verejnej lekárne, poskytuje lekárenskú starostlivosÈ prostredníctvomodborného zástupcu, je daná garancia odbornosti pri poskytovaní tohto druhuzdravotníckej starostlivosti, a t˘m je realizovan˘ aj verejn˘ záujem v tomto spoloãenskomvzÈahu.“ Odli‰nosÈ v˘voja v Slovenskej republike a v klasick˘ch krajinách Európskejúnie definitívne potvrdzuje rozsudok ESD v spojen˘ch veciach C-171/07 a C-172/07z 19. mája 2009, ktor˘ priznáva ãlensk˘m ‰tátom kompetenciu slobodne regulovaÈ poskytovanielekárenskej starostlivosti, ale o. i. kon‰tatuje, Ïe „Na rozdiel od farmaceutov nemajúosoby, ktoré nie sú farmaceutmi, uÏ zo samotnej povahy veci porovnateºné vzdelanie,skúsenosti a zodpovednosÈ ako farmaceuti. Za t˘chto podmienok treba kon‰tatovaÈ,Ïe neposkytujú rovnaké záruky ako farmaceuti.“Nové vedenie komory vo svojich prv˘ch vyhláseniach deklaruje ambíciu byÈ modernou,aktívnou in‰titúciou spolutvoriacou lekárenstvo a v duchu tejto filozofie sa aktívne zúãast-Àuje aktuálneho legislatívneho procesu.28

N Á R O D N Á R A D A S RRie‰iÈ problematiku ‰tátnych nemocníc, ktoré dlÏia Sociálnej poisÈovni, aj dodávateºom liekova dodávateºom energií, je nevyhnutné. Hovorí sa aj o transformácii na akciové spoloãnosti.ëalej sa k téme vyjadruje predseda V˘boru NR SR pre zdravotníctvo Viliam NOVOTN¯,s ktor˘m sa rozpráva redaktorka Anna Komová.Zmeny,ktoré sa dotknú nemocnícmoÏné tento termín posunúÈ e‰te o ‰esÈ mesiacov.Cieºom je, aby zdravotníctvo z tejtooperácie vy‰lo ozdravené, v prospech pacientov,zdravotníkov i daÀov˘ch poplatníkov.Rozsah potrebn˘ch re‰trukturalizaãn˘chzmien si zatiaº netrúfam odhadnúÈ – nemocnicemajú teraz za úlohu urobiÈ inventarizáciusvojho majetku a záväzkov a daÈ si ichoceniÈ znalcami. Ak sa im podarí sformulovaÈrealistick˘ a finanãne udrÏateºn˘ podnikateºsk˘plán, som presvedãen˘, Ïe peniaze natransformáciu získajú. Ministerstvo zdravotníctvaby malo v súlade s programov˘m vyhlásenímvlády predloÏiÈ prehodnotenú minimálnusieÈ. Vytvorí sa tak priestor na optimalizáciuniektor˘ch ãinností. Na takéto zmenyje proces transformácie ideálnou príleÏitosÈou.Do akej miery vidíte ako nevyhnutnútransformáciu niektor˘ch zdravotníckychzariadení, ão sa dá od tohto kroku oãakávaÈ?Transformáciu nemocníc vidím ako nevyhnutn˘krok vzhºadom na ich stále zadlÏovanie.Problém so zadlÏovaním sa stal neudrÏateºn˘mod roku 1998, odvtedy vlády hºadali rie‰enia.Opakované vlny oddlÏenia, prospektívny rozpoãet,transformácie niektor˘ch nemocníc naneziskové organizácie, prenesenie zriaìovateºskejkompetencie na mestá a vy‰‰ie územnécelky, Veriteº, a. s., aÏ nakoniec v roku 2004pri‰iel model transformácie na akciové spoloãnosti.To je struãn˘ v˘poãet nástrojov, ktor˘michceli predchádzajúce vlády zastaviÈ zadlÏovaniea zabezpeãiÈ vyrovnané hospodárenienemocníc. Tie nemocnice, ktoré boli v rokoch2005 aÏ 2006 transformované na akciovéspoloãnosti sa skutoãne nezadlÏujú. Niektorínamietajú, Ïe je to spôsobené vy‰‰ímiplatbami zo strany zdravotn˘ch poisÈovní pretieto nemocnice. Faktom v‰ak je, Ïe netvoriadlh. Aj zdravotné poisÈovne boli transformovanéna akciové spoloãnosti a aÏ do roka 2009netvorili dlh. Dokonca vykazovali zisk. Odroku 2009 sa do straty dostala V‰ZP, ão bolospôsobené kombináciou dôvodov. Zle nastavenázdravotná politika a nehospodárnosÈ, v˘padokpríjmov spôsoben˘ hospodárskou krízoua vysoko nastavené oãakávania poskytovateºov.ManaÏment pritom vzhºadom na blí-Ïiace sa parlamentné voºby nerobil potrebnére‰trukturalizaãné opatrenia.Transformácia ‰tátnych nemocníc na akciovéspoloãnosti prinesie niekoºko pozitívnychprvkov. Prehºadné úãtovníctvo, vnútorn˘ avonkaj‰í audit, transparentné hospodárenie sverejn˘mi zdrojmi, jasnú zodpovednosÈ manaÏmentov,tlak na vyrovnané hospodárenie.Je moÏné, Ïe by sa zdravotnícke zariadenianeoddlÏili stopercentne?Existujúce dlhy transformujúcich sa nemocnícbudú prenesené na ‰tát. Model ako, az ak˘ch prostriedkov ich ‰tát bude oddlÏovaÈ,nie je jasn˘. Technika, rozsah i zdroje oddlÏeniasú v tejto chvíli predmetom odborn˘ch diskusiína ministerstve zdravotníctva a následnena ministerstve financií. Je to preto skôrotázka pre predstaviteºov t˘chto rezortov neÏpre predsedu V˘boru pre zdravotníctvo. Ministerfinancií opakovane deklaroval, Ïe zadlÏujúcesa ‰tátne nemocnice a zadlÏujúce satri Ïelezniãné spoloãnosti sú najväã‰ou hrozboustability rozpoãtu verejn˘ch financií vnajbliωích rokoch. Rezort financií chce, abysa uskutoãnila transformácia nemocníc naakciové spoloãnosti a nájde peniaze na ich oddlÏenie.Faktom je, Ïe nemocnice po transformáciibudú bez star˘ch dlhov.Dokedy by sa mala transformácia uskutoãniÈ,ako to pocíti pacient?Zákon o poskytovateºoch zdravotnej starostlivosti,ktor˘ vstúpi do úãinnosti 1. apríla hovorío termíne na transformáciu do 31. decembra2011. V odôvodnen˘ch prípadoch jeA ão prinesie transformácia nemocníc naakciové spoloãnosti pre pacienta?Pre stromy nesmieme prehliadaÈ les. Transformácianie je cieºom, transformácia je nástrojomna budovanie lep‰ieho zdravotníctva.Pre pacienta nie je dôleÏité, ãi na prieãelí nemocniceje napísané akciová, nezisková ãi príspevkováorganizácia. Pacienta nezaujíma,ãi nemocnicu kontroloval audítor, alebo akovyzerá jej úãtovníctvo. PreÀho je podstatné,ãi mu v nemocnici pomohli a ãi sa v jej prostredícítil (pokiaº sa dá) dobre. Pre akciovúspoloãnosÈ sa stáva pacient klientom a zdravotnícizasa cenn˘m aktívom. ManaÏment jepreto motivovan˘ k tak˘m krokom a k takémuprístupu, ktoré zvy‰ujú spokojnosÈ pacientovi zamestnancov. Iste, nie je to ºahkácesta. Pozitívne príklady nemocníc, kde sa topodarilo, by nám mali byÈ preto v tomto obdobícennou in‰piráciou.Ktor˘ch nemocníc sa spomínan˘ procesdot˘ka a existuje záruka, Ïe sa hospodárenienemocníc zlep‰í? âo v prípade, Ïe sa tonepodarí, sú aj náhradné scenáre pre ìal-‰iu existenciu zdravotníckych subjektov?V rezorte ministerstva zdravotníctva sa mátransformovaÈ asi 30 zariadení na akciovéspoloãnosti, z nich viac neÏ polovicu je moÏnétransformovaÈ uÏ zajtra. Ak majú dlh, taklen minimálny a nie je ani predpoklad ich ìal-‰ieho zadlÏovania. Ide o malé zariadenia, lieãebne,ozdravovne. Z fakultn˘ch nemocníc sú– pokiaº viem – v dobrom stave napríklad nitrianskafakultná nemocnica alebo detská fakultnánemocnica v Banskej Bystrici, v celkomdobr˘ch ãíslach sa pohybujú aj nemocnicev Îiline ãi Nov˘ch Zámkoch. Aj tie bymohli prejsÈ transformáciou v prvej vlne. PozornosÈsa potom bude môcÈ sústrediÈ na pribliÏnetucet problematick˘ch nemocníc.29

N Á R O D N Á R A D A S RÁno, existuje aj in˘ scenár, ktor˘ nám tu 4roky predvádzala minulá vláda. PoÏiãiavaÈnemocniciam prostredníctvom návratn˘ch finanãn˘chv˘pomocí, ktoré sa nateraz zdajúskôr nenávratn˘mi, deformovanie v˘davkovV‰eobecnej zdravotnej poisÈovne, diskriminaãnézvy‰ovanie platieb pre ‰tátne nemocnicena úkor ostatn˘ch ne‰tátnych poskytovateºova hromadenie dlhov. Je to scenár, ktor˘ide na úkor pacientov i zdravotníkov.Je moÏné, Ïe termín transformácie prv˘chnemocníc sa posunie na neskôr? Aká jeich perspektíva, ak sa to podarí?Zákon umoÏÀuje v odôvodnen˘ch prípadochtermín transformácie posunúÈ o pol roka.O prípadnom posunutí termínu na transformáciuby som v‰ak dnes ne‰pekuloval, v‰etkobude jasnej‰ie aÏ keì transformácia zaãneprebiehaÈ. UÏ pred transformáciou by sa malinemocnice pripraviÈ na hospodárenie vo vyrovnanomrozpoãte, ão bude myslím najÈaÏ-‰ou a najkomplikovanej‰ou ãasÈou celej transformácie.Teda ani samotná transformácia,ani oddlÏenie nie sú podºa mÀa tak veºk˘miv˘zvami ako re‰trukturalizácia ãinností a vyrovnanierozpoãtu budúcich akciov˘ch spoloãností.Perspektíva nemocníc po transformácii jeplná ìal‰ích v˘ziev, ktoré pred nás kladie pokrokv medicíne, demografické ukazovatele apodobne. Transformácia nemocníc nie je v‰eliek,len jedna z viacer˘ch úloh, ktoré prednami v zdravotníctve stoja. Spomeniem DRG,teda platenie nemocniciam podºa diagnóz,ktoré by malo zabezpeãiÈ spravodlivé ohodnotenieza poskytnutú zdravotnú starostlivosÈ.âaká nás jasné rozdelenie ‰tandardu a nad‰tandardua umoÏnenie pripoistenia. Nesmieme zabudnúÈna ochranu zraniteºn˘ch skupín;ochrann˘ limit pri doplatkoch na lieky je lenprv˘m krokom. Je potrebné aktualizovaÈ aroz‰íriÈ indikátory kvality, aby sme vedeli porovnávaÈa uprednostÀovaÈ (i lep‰ie odmeÀovaÈ)kvalitnej‰ích lekárov a nemocnice.Nemala by sa vytrácaÈperspektívaRichard RA·I, ktor˘ rie‰il problémy ako b˘val˘ minister zdravotníctva, sa ich dnes pokú‰a rie‰iÈako podpredseda V˘boru NR SR pre zdravotníctvo. Svoj pohºad na súãasn˘ a budúcizdravotnícky systém na Slovensku ponúka aj v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér.P˘ta sa redaktorka Anna Komová.denie. Aj preto sa nám zdravotnícke veºmocivzìaºujú. Ak si zdravotník nenájde sponzora,skúsenosÈ môÏe získaÈ, len ak na takétopracovisko odíde natrvalo.Pravdepodobne aj v okresn˘ch nemocniciachby sa robila dobrá medicína, keby bolonapr. vhodné prístrojové vybavenie, ako jeto s technick˘m rozvojom a moÏnosÈami?MoÏnosti na zakúpenie nov˘ch prístrojovbudú tento rok prakticky nulové. Ministerstvozdravotníctva nemá vo svojom rozpoãteschválené takmer Ïiadne kapitálové v˘davkya poisÈovne nemocniciam redukujú finanãneobjemy, takÏe zdravotnícke zariadenia majúproblém ão i len „preÏiÈ“. Na nové prístrojenemôÏu ani pomyslieÈ...Ako by ste hodnotili legislatívnu ãinnosÈ voblasti zdravotníctva? Vidíte v nej systém?Legislatívne zmeny sú zatiaº z úrovne Ministerstvazdravotníctva minimálne, nepripravilosa niã koncepãne ani systémové, tak-Ïe celkovo hodnotím legislatívnu ãinnosÈ vporovnaní z ostatn˘mi rezortmi ako nebadateºnú.A uÏ vôbec nemoÏno hovoriÈ o prácisystematickej.Nezdá sa vám, Ïe politici rie‰ia problémyaj v zdravotníctve najviac na ‰tyri roky, Ïeabsentuje predstava slovenského zdravotníctvana dlh‰ie obdobie?Problémom je, Ïe sa v zdravotníctve nevienájsÈ politick˘ konsenzus a z postoja súãasnejvlády sa zdá, Ïe zdravotníctvo je priveºmi biznisovoorientované a úplne sa stratil záujem o zdravotníkovãi pacientov. Hovorí sa iba o transformáciinemocníc, ziskoch farmafiriem a zdravotn˘chpoisÈovní, ale nikde nie je ani zmienkao podpore nov˘ch diagnostick˘ch ãi terapeutick˘chmetód, alebo o potrebe prevencie.Aké sú moÏnosti na‰ich zdravotníkov, napríkladzískaÈ skúsenosti na renomovan˘chpracoviskách v zahraniãí?MoÏnosti sú limitované finanãnou nároãnosÈoutak˘chto pobytov, ktoré si nemôÏe dovoliÈani zdravotník, ani zdravotnícke zaria-Aké sú moÏnosti rie‰iÈ veºké regionálnerozdiely v poskytovaní zdravotnej starostlivostiv ‰pecializovan˘ch ambulanciách?Jednoznaãne treba dodrÏiavaÈ a kontrolovaÈkritériá na materiálno-technické vybavenie,ale zároveÀ treba podporovaÈ aj vzdelávanielekárov a implementáciu nov˘ch poznatkov vmedicíne do praxe. Ak zdravotné poisÈovne lekárovaj finanãne ohodnotia za prvotriedne poskytovaniezdravotnej starostlivosti, budú maÈo zvy‰ovanie kvality aj sami záujem.Myslí sa aj na to, Ïe pravdepodobne o desaÈrokov neskôr nastane pokles predov‰etk˘mv‰eobecn˘ch lekárov pre dospel˘ch?Spôsoby rie‰enia problému nedostatkuv‰eobecn˘ch lekárov sú známe, ministerstvoby ich malo zaãaÈ aplikovaÈ ão najskôr. PoklesuÏ zaãal, o niekoºko rokov to môÏe byÈ naozajveºk˘ problém.30

N Á R O D N Á R A D A S RNa v˘kon lekárskej posudkovej ãinnosti sa vyÏaduje licencia. Práca posudkov˘ch lekárov je nároãná ajz pohºadu posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistencov. O jej nároãnosti je nasledujúcirozhovor poslanca NR SR a ãlena V˘boru pre zdravotníctvo ·tefana ZELNÍKA a redaktorky Anny Komovej.Aj posudkoví lekári sú potrebníPracovali ste aj ako lekár, preto sa vás budemp˘taÈ na posudzovanie dlhodobo nepriaznivéhozdravotného stavu. Myslíte si, Ïe je dôleÏité,aby sa vykonávali tieto posudkové ãinnosti?Podºa zákona o sociálnom poistení sa za dlhodobonepriazniv˘ zdravotn˘ stav povaÏuje ajchoroba a stav vyÏadujúci osobitnú starostlivosÈ.Ak choroba a stav vyluãujú schopnosÈ sústavnesa pripravovaÈ na povolanie a vykonávaÈ zárobkovúãinnosÈ a podºa poznatkov lekárskejvedy trvá dlh‰ie ako jeden rok. Je správne, ÏeSlovenská republika má zákon o sociálnom poistení,ktor˘ dáva obãanovi istotu, Ïe aj v prípadedlhodobej choroby, úrazu, keì príde o zamestnanie,alebo sa nemôÏe uplatniÈ na trhupráce, nachádza oporu v tomto zákone. Na základeneho mu Sociálna poisÈovÀa kryje istú stratuza zhor‰ené spoloãenské uplatnenie. Sompresvedãen˘ Ïe posudkové ãinnosti sú opodstatnené,‰koda, Ïe sa odbor posudkového lekárstvastáva ãím ìalej menej atraktívnym.âo sa okrem práve reálneho zdravotnéhostavu poistenca – pacienta, posudzuje z pozícieposudkového lekára?Posudkov˘ lekár okrem posúdenia zdravotnéhostavu a jeho zmien zo zákona posudzujeaj sociálne dôsledky v oblasti kompenzácií, posudzujedruhy odkázanosti osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘mpostihnutím. Posudkov˘ lekár posudzujeaj fyzickú a psychickú schopnosÈ fyzickejosoby priamo vykonávaÈ opatrovanie.âo zah⁄Àa lekárska posudková ãinnosÈ úrazovéhopoistenca?Zákon o sociálnom poistení v § 152 ods. 4 Lekárskaposudková ãinnosÈ úrazového poisteniapodºa zákona o sociálnom poistení zah⁄Àa:Posudzovanie poklesu pracovnej schopnostipo‰kodeného pri pracovnom úraze a chorobe zpovolania. (Pokles pracovnej schopnosti u po-‰kodeného sa posudzuje ako percentuálny poklesschopnosti vykonávaÈ doteraj‰iu ãinnosÈzamestnanca.)Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti po‰kodenéhoabsolvovaÈ pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciuna úãely opätovného zaradenia dopracovného procesu.Kontrolu bodového ohodnotenia pracovnéhoúrazu a choroby z povolania na úãely náhradyza bolesÈ a náhrady za sÈaÏenie spoloãenskéhouplatnenia v sporn˘ch prípadoch.Posudzovanie úãelnosti vynaloÏen˘ch nákladovspojen˘ch s lieãením, za ktoré sa povaÏujúnáklady na lieãivá a lieky, zdravotnícke pomôcky,dietetické potraviny a doprava po‰kodenéhospojená s lieãením.V˘sledok posudkového lekára je podkladomna rozhodnutie o pokynutí dávky sociálnehopoistenia (invalidného dôchodku).Je podstatné, aby pri v˘kone lekárskejposudkovej ãinnosti spolupracovali viaceríodborníci?Je veºmi dôleÏité a dokonca potrebné, abyspolupracovali viacerí odborníci, veì posúdeniezdravotného stavu a najmä kvalifikovan˘ záversa mnohokrát dá dosiahnuÈ len v spolupráci odborníkov.Ak˘ je ‰ir‰í úãel posudkov˘ch lekárov, kohopráva zastupujú?Posudkov˘ lekár nezastupuje nikoho. V prvomrade ako lekár posudzuje zdravotn˘ stav,ale aj schopnosÈ vykonávaÈ zárobkovú ãinnosÈa pracovnú schopnosÈ poistenca a po‰kodeného,na úãely sociálneho poistenia. Postupuje v intenciáchzákona o sociálnom poistení.Biomedicínsky v˘skumBiomedicínsky v˘skum je dôleÏitá vedecká ãinnosÈ nielen pre súãasnosÈ, ale aj pre budúcnosÈ.DokáÏe v‰ak ovplyvniÈ fyzické a rovnako aj psychické zdravie ãloveka. Aké sú súvislosti s jehorealizáciou, aj o jeho v˘zname sa rozprávame s poslancom Petrom KALISTOM , ãlenom V˘boru NR SRpre zdravotníctvo. Rozhovor priná‰a redaktorka Anna Komová.Za ak˘ch podmienok moÏno vykonávaÈ biomedicínskyv˘skum, ão v‰etko musí byÈ dodrÏanépre obohatenie vedy a prínos do spoloãnosti?Biomedicínsky v˘skum je pomerne ‰irok˘pojem, ktor˘ môÏeme vysvetºovaÈ rôzne. Pretento rozhovor by som zúÏil pojem na takzvanéklinické skú‰anie, alebo inak povedané – klinické‰túdie. Klinické skú‰anie sa upravuje platn˘miprávnymi predpismi Slovenskej republiky,najmä zákonmi ã. 576/2004 a 342/2006 Z. z. vplatnom znení, zákonom ã. 140/1998 Z. z. o liekocha zdravotníckych pomôckach v znení jehozmien a neskor‰ích predpisov, ako aj vyhlá‰kouMinisterstva zdravotníctva Slovenskej republikyã. 239/2004. V‰etky tieto právne, ako aj ìal-‰ie technické predpisy, ktoré neskôr spomeniem,slúÏia v prvom rade na zabezpeãenie prospechupre pacienta, ako aj získanie pridanej vedeckejhodnoty v˘sledkov klinickej ‰túdie. Hlavn˘mcieºom klinick˘ch ‰túdií je rozhodnúÈ, ãi je nov˘spôsob lieãby bezpeãn˘, úãinn˘, a v neposlednomrade, ãi je lep‰ou alternatívou v porovnanís doteraz najlep‰ou dostupnou metódou. ÚãasÈpacientov v ‰túdiách je veºmi dôleÏitá preto,aby lekári mohli nájsÈ najlep‰í spôsob lieãby. Myslímsi, aj keì sa to nedá povedaÈ stopercentne,31

N Á R O D N Á R A D A S RÏe dne‰né klinické ‰túdie priamo vedú k ‰tandardnejlieãbe budúcnosti. Pokrok v medicíne jesumárom nov˘ch poznatkov, ktoré sa získavajúv˘skumom. Pokiaº vedci dokáÏu vyvinúÈ lep‰iulieãbu a niekedy dokonca aÏ dospieÈ k metódama liekom, ktoré môÏu danú (skúmanú) chorobuvylieãiÈ, tak sa to dá jednoznaãne interpretovaÈako prínos.KaÏdá klinická ‰túdia pred zaãatím podliehaschváleniu ·tátnym ústavom pre kontrolu lieãiv.Priebeh ‰túdie musí byÈ v zhode so základn˘mipodmienkami a zásadami ustanoven˘mi v povolenína vykonanie klinického skú‰ania, ktoré vydal·tátny ústav pre kontrolu lieãiv, tieÏ v zhodes protokolom klinického skú‰ania, v ktorom moÏnoprípadné zmeny vykonaÈ iba so súhlasomv‰etk˘ch zmluvn˘ch strán. A takisto musí byÈ vzhode s in‰trukciami zadávateºa, ktoré sa niekedynaz˘vajú Investigator’s Brochure. Obsahujev‰etky v súãasnosti známe informácie o lieãivepouÏitom v klinickom skú‰aní a jeho vlastnostiachvrátane negatívnych. Okrem toho kaÏdúklinickú ‰túdiu musí schváliÈ minimálne jednaetická komisia. Ak je teda vydané povolenie·tátneho ústavu pre kontrolu lieãiv, je potrebnée‰te stanovisko etickej komisie zdravotníckehozariadenia. Centrálna etická komisia je zriadenápri zdravotníckom zariadení, ktoré koordinujeskú‰ajúceho/skú‰ajúcich lekárov. Toto zdravotníckezariadenie pokr˘va v‰etky centrá skú‰ania.Lokálna etická komisia je zriadená v kaÏdom zariadení,kde sa v˘skum vykonáva. Teda obyãajneje potrebn˘ súhlas dvoch etick˘ch komisií.Lieky moÏno uvádzaÈ na trh aÏ po úspe‰nejklinickej ‰túdii. KaÏd˘ liek musí prejsÈ niekoºk˘mifázami klinick˘ch ‰túdií:Predklinické skú‰anie: Prebieha v laboratóriupokusmi s nov˘mi chemikáliami, o ktor˘chsa predpokladá, Ïe by sa v budúcnosti mohli staÈlieãivami. V súãasnosti sa pouÏíva aj poãítaãovémodelovanie molekúl. Laboratórne sa testujeobrovské mnoÏstvo nádejn˘ch chemikálií, noiba malé mnoÏstvo z nich má potenciálne terapeutickévlastnosti. Práve pri nich sa sledujeúãinok budúcich liekov na tkanivov˘ch kultúracha na zvieratách. V tomto predklinickom skú‰anísa na zvieratách stanovia dáta o jedovatosti (toxicite),mutagenite, karcinogenite, moÏnom dávkovanía úãinkoch. Ak v˘sledky nasvedãujútomu, Ïe chemikália – budúci liek je bezpeãná,prechádza sa do ìal‰ích fáz.1. fáza – ide predov‰etk˘m o stanovenie dávkynového lieku, ktor˘ uÏ bol testovan˘ v laboratóriu(tkanivové kultúry a laboratórne zvieratá).V tejto fáze sú zahrnutí zdraví dobrovoºníciv malom poãte (20 – 30). Skúma sa optimálnedávkovanie. Obyãajne sa testuje aj toleranciachemikálie – lieku, teda maximálnadávka, ktorú organizmus zná‰a bez problémov,ìalej sa sleduje osud lieku v organizme.Pri v˘skume liekov pre onkologick˘ch pacientovsa tejto fázy môÏe zúãastÀovaÈ mal˘ poãetpacientov, ktorí uÏ majú vyãerpanú v‰etkuonkologickú lieãbu. ÚãasÈou v tejto veºmiskorej fáze sa im zvy‰uje nádej na predæÏenieÏivota, alebo zlep‰enie jeho kvality. TrebapoznamenaÈ, Ïe je tu stále vysoké riziko ne-Ïiaducich úãinkov nového lieku. V tejto fázesa uÏ dá zistiÈ, pri ktor˘ch diagnózach sa nov˘liek javí ako úãinnej‰í.2. fáza – zisÈuje úãinnosÈ dávky lieku, ktorá bolastanovená v predchádzajúcej fáze. Dá sa niekedychápaÈ ako súãasÈ predchádzajúcej fázy,len s vy‰‰ím poãtom dobrovoºníkov, ako aj pacientov.Ide väã‰inou o nerandomizovanú ‰túdiu(t. j. nemáme viac skupín, je len jedna skupinas lieãbou). Ak sú v˘sledky pozitívne,liek postupuje do ìal‰ej fázy.3. fáza – porovnáva sa efektivita nového liekuoproti ‰tandardnej lieãbe alebo oproti placebu.V tejto fáze je zaraden˘ vysok˘ poãet pacientov– rádovo v tisíckach, obyãajne voviacer˘ch krajinách (teda ‰túdia je medzinárodná)a vo viacer˘ch zdravotníckych zariadeniach(viac centier – ‰túdia je multicentrická).Skupiny pacientov sú porovnávané najmäz hºadiska úãinnosti. ëalej sú obyãajne tieto‰túdie dvojito zaslepené – ani pacient anilekár nevie, do ktorej skupiny pacient patrí. Nazáklade v˘sledkov tejto fázy je moÏné liek zaregistrovaÈ.4. fáza – prebieha aÏ po uvedení lieku na trh, as touto fázou je spojen˘ pojem farmakovigilancia– sledovanie neÏiaducich úãinkov liekupo registrácii. NajdôleÏitej‰ia je najmä v prv˘chrokoch po uvedení do beÏnej klinickejpraxe. Vtedy sa liek dostane rádovo miliónompacientov v reálnych podmienkach.Kde sa biomedicínsky v˘skum vykonáva a ktoho môÏe realizovaÈ?Klinické skú‰anie sa vykonáva v zdravotníc-kych zariadeniach, v nemocniciach aj u súkromn˘chlekárov. RealizovaÈ ho môÏu v˘hradne lekári.Lekár pacientovi vÏdy vysvetlí v˘znam‰túdie, jej predpokladané v˘hody a moÏné rizikáa/alebo neÏiaduce úãinky. Je len a v˘hradnelen na zváÏení pacienta ãi sa rozhodne ‰túdie zúãastÀovaÈ.Túto svoju vôºu vyjadrí podpisom informovanéhosúhlasu. DôleÏité je to, Ïe pacientmôÏe kedykoºvek zo ‰túdie vystúpiÈ, a to aj popodpise informovaného súhlasu. A k jeho základn˘mprávam patrí to, Ïe nesmie byÈ v dôsledkuvystúpenia zo ‰túdie vystaven˘ ak˘mkoºvek nepriazniv˘mnásledkom tohto rozhodnutia, ani nemusíuvádzaÈ dôvody svojho rozhodnutia.Je potrebné aj zapojenie etickej komisie? NemôÏesa staÈ, Ïe biomedicínsky v˘skum, ktor˘má priniesÈ prospech pre v‰etk˘ch nesie sosebou aj isté riziká? / âo v prípade, ak sa stane,Ïe priamou úãasÈou na biomedicínskomv˘skume sa po‰kodí napríklad zdravie úãastníka,sú zabezpeãené kompenzácie?Ako som uÏ spomínal, bez schválenia minimálnejednou etickou komisiou nie je moÏné klinickú‰túdiu zaãaÈ. Väã‰inou okrem centrálnejetickej komisie, zasadne aj lokálna etická komisia(pre kaÏdé jednotlivé zdravotnícke zariadenie),priãom centrálnou je zvyãajne etická komisiakoordinujúceho skú‰ajúceho. Schválenie etickejkomisie je tieÏ potrebné pri kaÏdom podstatnomdodatku k protokolu (zmene postupu ‰túdiea podobne).Samozrejme Ïe skú‰anie priná‰a aj riziká.KeìÏe ide o neschválené lieãivo, e‰te nie je jasné,ão so sebou prinesie. Riziká a vedºaj‰ie úãinkysa vyskytujú pri takmer kaÏdej lieãbe, bezohºadu na to, ãi je to lieãba ‰tandardná, alebo klinická‰túdia. Pri klinick˘ch ‰túdiách existujúmechanizmy, ktoré zvy‰ujú ich bezpeãnosÈ. Pacientisú v klinick˘ch ‰túdiách veºmi poctivo monitorovaní.Obyãajne sa pravidelne realizujúkrvné testy a podºa typu ‰túdie a skúmaného liekuaj ìal‰ie vy‰etrovacie metódy, za úãelom zachyteniaa zaznamenania ak˘chkoºvek zmien vzdravotnom stave pacienta. V súãasnosti sa beÏnepouÏíva akreditované laboratórium, kde savzorky krvi odosielajú, málokedy to b˘va „obyãajné“laboratórium, kde sa realizujú ‰tandardnévy‰etrenia. V laboratóriu dochádza k neustálemuvyhodnocovaniu vzoriek a v prípade objaveniasa „zl˘ch“ v˘sledkov, je skú‰ajúci lekárokamÏite upozornen˘ a poÏiadan˘ o opakovanievy‰etrení, respektíve aÏ o ukonãenie skú‰ania.Ako som spomínal predt˘m, sú pacienti samozrejmepred vstupom do v˘skumu oboznámenís moÏn˘mi rizikami. ëalej je celé skú‰anie poistenézadávateºom, teda farmaceutickou firmouna vysoké sumy. V prípade po‰kodenia zdraviapacienta bude tento náleÏite od‰kodnen˘. Sponzor– zadávateº si uvedomuje prípadnú moÏnosÈvzniku rizika pacienta a nie je zvykom, Ïe by robilprieÈahy v poistnom plnení.Re‰pektuje sa aj súkromie a ochrana osobn˘chúdajov úãastníka v˘skumu?Súkromie pacienta ako úãastníka v˘skumuje zabezpeãené, myslím Ïe dostatoãne. SamotnáúãasÈ v ‰túdii je dôverná. Na v‰etk˘ch dokumentochsú pacienti oznaãení len ãíslami a je v záujmev‰etk˘ch zúãastnen˘ch strán, aby sa dodrÏiavaliv‰etky povinnosti podºa zákona o ochraneosobn˘ch údajov – Ïiadne vedecké dáta sa nemô-Ïu uchovávaÈ tak, aby umoÏnili identifikáciu pacienta,a to ani teraz, ani v budúcnosti.32

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS RDvojroãná dohoda medzi MZ SR a Regionálnym úradom Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu by malaprispieÈ k zlep‰eniu fungovania systému zdravotníctva. O jej podrobnej‰om cieli v rozhovore s riaditeºkou odboruzáleÏitostí EÚ a medzinárodn˘ch vzÈahov MZ SR Eleonórou BRÁNSKOU a redaktorkou Annou Komovou.PosilÀovaniezdravotníckeho systémuAké sú priority spolupráce medzi WHO aMZ SR, na aké ãasové obdobia sú rozvrhnuté?Strednodobé priority spolupráce na obdobie2008 – 2013 sú dohodnuté národn˘mi zdravotníckymiorgánmi (MZ SR) a WHO. Prioritypre spoluprácu zohºadÀujú globálne priority asmerovanie politiky WHO, strategické hodnoteniepotrieb na‰ej krajiny ako aj vlastné kapacityWHO.Strednodobé priority spolupráce medzi WHOa MZ SR na roky 2008 – 2013 boli zvolené preuºahãenie strategickej orientácie spolupráce. Súto Priorita 1: PosilÀovanie zdravotníckeho systémua Priorita 2: Zlep‰enie akcieschopnostivoãi neprenosn˘m chorobám vrátane zdravéhoÏivotného ‰t˘lu. Priorita 1 zah⁄Àa posilÀovanieºudsk˘ch zdrojov pre zdravotníctvo, posilÀovanieintegrovaného prístupu zdravotníckychsluÏieb s osobitn˘m dôrazom na verejné zdravie,primárnu zdravotnú starostlivosÈ a sociálnesluÏby, s osobitn˘m dôrazom na kvalitu zdravotnejstarostlivosti a hodnotenie bezpeãnostipacienta, posilnenie národn˘ch kapacít pre prevenciua reakciu na zdravotné hrozby a urgentnésituácie z hºadiska zdravia obyvateºstva, zvy-‰ovanie pouÏitia ‰tandardizovan˘ch klinick˘chpokynov k diagnózam a lieãbe ochorení. V rámcipriority 2 boli vybrané ciele, ako posilÀovaniepolitík verejného zdravia vo vzÈahu k populáciipre lep‰iu odozvu na v˘znamné zdravotnéhrozby a determinanty s dôrazom na monitorovanieopatrení pre redukciu rakoviny a kardiovaskulárnychchorôb, vytváranie kapacít zdravotníckychprofesionálov v oblasti podporyzdravia a prevencie neprenosn˘ch ochorení s dôrazomna podporu fyzickej aktivity v kaÏdodennomÏivote, podpora integrácie a monitorovanienástrojov pre poskytovanie podpory zdraviapre zraniteºné skupiny.Tieto strednodobé priority spolupráce sú ‰pecifikovanév dvojroãn˘ch dohodách o spoluprácimedzi MZ SR a WHO. Aktuálne je platnáDvojroãná dohoda o spolupráci MZ SR a WHOna roky 2010 – 2011.Od ãoho závisia kladné v˘sledky posilÀovaniazdravotného systému?Prístup k posilÀovaniu zdravotníckych systémovsa mení. Súãasné snahy pri rie‰ení problémovcelého zdravotníckeho sektora sa stále viacorientujú na prístup „steer and negotiate“. Tak˘toprístup presúva dodávky sluÏieb zdravotnejstarostlivosti orientovanej na primárnu zdravotnústarostlivosÈ, prikláÀa sa k univerzálnemufinanãnému krytiu zdravotnej starostlivosti prostredníctvomsystémov sociálneho zabezpeãeniaa implementuje otázky ochrany zdravia dov‰etk˘ch politík. V neposlednom rade k posil-Àovaniu zdravotníckych systémov prispievajú ajmoderné trendy v liekovej politike, najmä zavádzaniegenerickej substitúcie a generickej preskripcie,nov˘ch zdravotníckych technológií .Aké sú dôleÏité programové aktivity na dosiahnutiecieºov, ktoré sú e‰te naplánované naìal‰ie obdobie?V priebehu r. 2011 sa budú e‰te realizovaÈ tieaktivity, ktoré v rámci plánu boli navrhnuté a zatiaºneboli ukonãené. Tieto aktivity sa realizujúv rámci naplánovan˘ch úloh a priorít:Dvojroãná dohoda o spolupráci (BCA) medziMZ SR a Regionálnym úradom WHO preEurópu na roky 2010 – 2011Priorita I:PosilÀovanie zdravotníckeho systému1. POSILNENÉ NÁRODNÉ KAPACITY NAHODNOTENIE KVALITY POSKYTOVA-N¯CH ZDRAVOTNÍCKYCH SLUÎIEBPOMOCOU NORIEM, ·TANDARDOV ANÁSTROJOV MERANIAHlavné úlohy:1.1. Príprava komplexn˘ch schém hlásenia nepriazniv˘chudalostí v zdravotnej starostlivostiAktivity:• Preskúmanie pasívnych postupov hlásenia• Vyhodnotenie aktívnych postupov hlásenia• Odporúãania pre komplexné hlásenie nazáklade medzinárodn˘ch noriem a miestnych‰pecifík33

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS R1.2. Hodnotenie organizácie a poskytovaniasluÏieb primárnej zdravotnej starostlivosti(PZS) Odporúãania, ako sústrediÈ v˘konsluÏieb PZS ºudíAktivity:• Hodnotenie PZS pomocou ‰tandardizovanéhonástroja• Prezentácia v˘sledkov a návrh odporúãanína zlep‰enie systému PZS v rámci odbornéhopodujatia zainteresovan˘ch subjektov(„policy dialogue“)2. POUÎÍVANIE LIEKOV A ZDRAVOTNÍC-KYCH TECHNOLÓGIÍ NA ZÁKLADEVEDECK?CH DÔKAZOV, PRINCÍPOVBEZPEâNOSTI PRE PACIENTA A NÁ-KLADOVEJ EFEKTÍVNOSTIHlavné úlohy:2.1. Vypracovanie a aplikácia odporúãaní preìal‰í rozvoj nástrojov a procesov pre hodnoteniezdravotníckych technológií vrátaneliekovAktivity:• Workshop o vyuÏití hodnotenia zdravotníckychtechnológií v procese kategorizácieliekov2.2. Vypracovanie ‰tandardizovan˘ch klinick˘chpostupov pre skupiny prioritn˘chchorôb, ktoré zaruãia bezpeãnosÈ pacienta,kvalitu a nákladovú efektívnosÈ poskytovan˘chzdravotníckych sluÏiebAktivity:• Odborné poradenstvo a pomoc pri budovaníkapacít pre národn˘ program vytvorenia‰tandardizovan˘ch odporúãaní.3. POSILNENÉ NÁRODNÉ KAPACITY PREPREVENCIU A REAKCIU NA ZDRAVOT-NÉ HROZBY A URGENTNÉ SITUÁCIEVO VEREJNOM ZDRAVOTNÍCTVEHlavné úlohy:3.1. Krízov˘ plán v zdravotníctve: Poskytnutiestrategick˘ch odborn˘ch odporúãaní preplán pripravenosti zdravotníckeho sektorana núdzové situácieAktivity:• Revízia plánu pripravenosti a odpovedezdravotníckeho sektora na núdzové situácie• Workshop zameran˘ na rôzne aspektypripravenosti zdravotníckeho sektora nanúdzové situácie3.2. Odpoveì na núdzovú situáciu a plány obnovyAktivity:• Metódy r˘chleho vyhodnotenia situáciea anal˘za potrieb v núdzovej situácií• Metódy podrobného vyhodnotenia kapacítzdravotníckeho sektoru v núdzov˘chsituáciách• Systém koordinácie zdravotníckych ãinnostív núdzov˘ch situáciáchPriorita II:PosilÀovanie prevencie a odozvy na predchádzateºnúa predãasnú chorobnosÈ a úmrtnosÈ1. POSILNENÉ KAPACITY (IN·TITUCIO-NÁLNE, ODBORNÉ), KTORÉ REAGUJÚNA V¯ZNAMNÉ ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ,SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DETERMI-NANTY A NEROVNOSTI V ZDRAVÍHlavné úlohy:1.1. Posilnená kapacita MZ SR (in‰titucionálna,odborná) na vypracovanie a plneniemedziodvetvov˘ch stratégií v zdravotníctvena zníÏenie sociálnych nerovností vzdravíAktivity:• Zv˘‰enie kapacít MZ SR na národnej aregionálnej úrovni na rie‰enie determinantovzdravia v regionálnych rozvojov˘chplánoch• Zv˘‰enie in‰titucionálnych kapacít a prijatie‰tandardov/odporúãaní na monitorovaniea hlásenie zdravotného stavu pod-ºa sociálnych a ekonomick˘ch faktorov• Hodnotenie dopadov na zdravie a ÎP(HEIA): ëal‰ie posilnenie in‰titucionalizácieHEIA v procese tvorby politick˘ch/strategick˘chrozhodnutí1.2. Implementácia národnej legislatívy v oblastihodnotenia dopadov na zdravie (HIA)s podporou medziodvetvov˘ch konzultácií.Pokraãovanie v ‰koleniach a budovaní kapacítAktivity:• Vytvorenie poradnej skupiny na v˘bernávrhov HIA (Health Impact Assesment),• Pokraãujúca podpora HIA formou ‰koliacichworkshopov a vypracovania podporn˘chmateriálov• Rozvoj HIA dokumentácie• ÚãasÈ na projekte DG SANCO zameranomna budovanie kapacít pre enviromentálnezdravie2. POSILNENÉ CELOPLO·NÉ POLITIKYVEREJNÉHO ZDRAVIA S DÔRAZOM NAPROGRAMY VEREJNÉHO ZDRAVIA,KTORÉ SÚ ZALOÎENÉ NA DÔKAZOCHA KTORÉ PODPORUJÚ ZDRAV¯ ÎIVOT-N¯ ·T¯L A ZNÍÎUJÚ HLAVNÉ RIZIKO-VÉ FAKTORY NAJMÄ U DETÍ A DORAS-TUHlavné úlohy:2.1. Podpora politík verejného zdravia pre prevenciuhlavn˘ch rizikov˘ch faktorov (tabak,alkohol, nezdravá v˘Ïiva, nedostatokpohybu a nezodpovedné sexuálne správanie)u detí a dorastuAktivity:• Podpora prieskumu zdravotného správaniadetí v ‰kolskom veku v SR2.2. Posilnenie národnej stratégie prevencieúrazov a násilia vrátane intersektorálnejpráce a budovania kapacítAktivity:• Preklad uãebného programu TEACH-VIP do slovenãiny a adaptácia na slovensképomery• Workshop zameran˘ na za‰kolenie lekárova tvorcov politík z rôznych sektorov„‰kolenie ‰koliteºov“• Workshop pre zainteresovan˘ch z rôznychsektorov k vyhodnoteniu plneniastratégie prevencie úrazov3. ZLEP·EN¯ DOHªAD, PREVENCIA ARIADENIE HLAVN¯CH CHRONICK¯CHOCHORENÍ, ZRANENÍ, NÁSILIA AZDRAVOTN¯CH POSTIHNUTÍ VOV·ETK¯CH VEKOV¯CH SKUPINÁCH,VRÁTANE STAR·ÍCHHlavné úlohy:3.1. Vyvinut˘ úãinn˘ systém surveillance vybran˘chchronick˘ch ochoreníAktivity:• Odborné konzultácie o potrebe a pouÏitísystému surveilance chronick˘ch ochorení• Príprava odbornej správy s odporúãaniamia ‰pecifikáciami pre v˘voj novéhointegrovaného systému surveillance vybran˘chchronick˘ch ochorení3.2. Vypracovanie stratégie a odporúãaní predlhodobú starostlivosÈ o star‰ích a chronickychor˘ch na národnej a lokálnej úrovniAktivity:• Revízia dlhodobej starostlivosti na Slovenskuz pohºadu integrovanej zdravotneja sociálnej starostlivosti• Politick˘ dialóg s národn˘mi expertmi/zainteresovan˘mi osobami z rôznych sektorovo integrovanej starostlivosti o star-‰íchAko vidíte ìal‰iu spoluprácu medzi WHO aMZ SR?ZauÏívan˘ základ spolupráce vychádza zdvojroãn˘ch dohôd o spolupráci WHO a MZSR. Z vy‰‰ie spomínan˘ch strednodob˘ch priorítna roky 2008 – 2013 musíme dohodnúÈ priorityna ìal‰ie dva roky 2012 – 2013. V˘chodiskombudú aj národné správy hodnotiace zdravotníckepotreby. Následne bude vypracovan˘zoznam priorít, ktor˘ by bol zahrnut˘ do dohodyo spolupráci medzi MZ SR a WHO na dvojroãnéobdobie 2012 – 2013. Tento proces by malprebiehaÈ práve v najbliωích dÀoch v spoluprácis Kanceláriou WHO na Slovensku, nakoºkoza celkovú koordináciu a riadenie národnéhoprogramu v rámci BCA zodpovedá riaditeº národnejkancelárie WHO. Po ukonãení prípravya schvaºovacieho procesu by mali byÈ Dvojroãnédohody o spolupráci na roky 2012 – 2013 vãlensk˘ch ‰tátoch pripravené na podpis na 61.zasadnutí Regionálneho v˘boru v Baku, AzerbajdÏan.34

N Á R O D N É C E N T R U M Z D R A V O T N Í C K Y C H I N F O R M Á C I ÍRealizuje sa ìal‰ia vlna integrácie systémov poskytovateºov zdravotnej starostlivostia celonárodné roz‰írenie sluÏieb e-Healthu. Na podrobnosti sa p˘tala redaktorka Anna Komováriaditeºa Národného centra zdravotníckych informácií Andreja ORBANA.Roz‰írenie sluÏieb eHealthuAké sluÏby moÏno uÏ dnes vyuÏívaÈ v rámcikomunikaãn˘ch a integraãn˘ch systémov vprostredí poskytujúcom zdravotnú starostlivosÈ?Informaãné a komunikaãné systémy nasadenév prostredí poskytujúcom zdravotnú starostlivosÈsú implementované buì na tzv. lokálnejúrovni, alebo na národnej úrovni a dnes sa pripravujeich nasadenie aj na medzinárodnej úrovni.Na lokálnej úrovni ide hlavne o informaãnésystémy u konkrétnych poskytovateºov zdravotnejstarostlivosti typu jednotliv˘ch ambulancií,nemocníc alebo ‰pecializovan˘ch zdravotníckychzariadení. Tam sa pouÏívajú hlavne ambulantnéa klinické informaãné systémy, informaãnésystémy podporujúce laboratórne vy‰etrenia,podporujúce logistiku liekov a ‰peciálneho zdravotníckehomateriálu, podporujúce rádiologickévy‰etrenia, manaÏérske informaãné systémy apodobne.Základn˘mi piliermi na národnej úrovni sú vsúãasnosti najmä národné administratívne a zdravotnéregistre a iné sluÏby celonárodného rozsahu.MôÏeme sem poãítaÈ aj informaãné systémypodporujúce prácu zdravotn˘ch poisÈovní.Medzinárodné informaãné systémy sa zatiaºiba pripravujú a budú slúÏiÈ hlavne na medzinárodnúv˘menu zdravotníckych informácií.Na Slovensku je vyuÏitie informaãn˘ch systémovv zdravotníctve relatívne dobre rozvinuténa lokálnej úrovni. Národné informaãné systémysú na nízkej úrovni a sú zamerané hlavnena zber údajov od poskytovateºov zdravotnejstarostlivosti do zdravotn˘ch poisÈovní. Spolu sregistrami sú v prevaÏnej miere dekonsolidovanéa ich miera integrácie je nízka. Obãan nemáprakticky Ïiadnu moÏnosÈ dostaÈ sa k svojimkonsolidovan˘m zdravotn˘m údajom v prípade,Ïe zdravotnú starostlivosÈ ãerpal u viacer˘chposkytovateºov.V súãasnosti uÏ niektoré ambulancie prvéhokontaktu a odborné ambulancie vyuÏívajú ambulantnéinformaãné systémy. Spravidla ponúkajúevidenciu pacientov, objednávanie pacientov,vedenie zdravotnej karty, preskripciu liekov,vypæÀanie a evidenciu tlaãív pre pacienta, komunikáciuso sociálnou a zdravotnou poisÈovÀou,prehºady dispenzarizovan˘ch pacientov, náv‰tevpacientov, predpísan˘ch liekov a zdravotníckychpomôcok pre pacienta ãi poisÈovne. KeìÏesú od rôznych dodávateºov a prevádzkujú sapod rôznymi operaãn˘mi systémami, úroveÀ ichkvality a funkcionality je rôzna.Takmer kaÏdá nemocnica pouÏíva nemocniãn˘informaãn˘ systém, ktor˘ by mal byÈ spoºahlivou,r˘chlou, integrovanou a v˘vojaschopnoupodporou riadenia a organizovania kaÏdodenn˘chpracovn˘ch tokov (nadväzujúcich rutinn˘chaktivít) súvisiacich so zdravotníckymi, administratívnymi,zabezpeãovacími a hospodárskymiãinnosÈami. Mal by optimalizovaÈ organizaãnéãinnosti jednotliv˘ch odborov zdravotníckehozariadenia, vrátane pomeru v˘konov knákladom. Nehovoriac o tom, Ïe informaãn˘systém by mal uºahãovaÈ prácu predov‰etk˘m lekároma zdravotníckym pracovníkom, ktor˘chhlavnou náplÀou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti.Nemocniãné informaãné systémy súod rôznych dodávateºov, úroveÀ ich kvality afunkcionality je rôzna. Pozostávajú z ãiastkov˘ch,vzájomne spolupracujúcich modulov akocentrálna evidencia pacientov, ich objednávaniea plánovanie zdravotn˘ch v˘konov, klinické informaãnésystémy (ambulantné informaãné systémya informaãné systémy pre lôÏkové ãasti aoperaãné sály), laboratórne informaãné systémy,rádiodiagnostické, informaãné systémy nemocniãnejlekárne, dopravná/záchranná zdravotnásluÏba aÏ po vedenie agendy. Komunikácia prebiehav on-line systéme a jednotliví poskytovateliasú informovaní o následnej lieãbe pomocouinformaãného systému. V‰etky informácie súuloÏené len v centrálnom systéme daného poskytovateºa.V˘hodou je dobr˘ manaÏment zdravotnejstarostlivosti v rámci tohto pracoviska poskytovateºa.Veºkou nev˘hodou je Ïe do tohtosystému majú prístup len lokálni poskytovateliazdravotnej starostlivosti, t. j. len tí, ktorí pracujúpre danú nemocnicu ãi zdravotné centrum.Na rovnakom princípe pracujú informaãnésystémy aj v niektor˘ch väã‰ích súkromn˘chzdravotníckych centrách ãi poliklinikách.Lekárenské softvéry slúÏia poskytovateºovizdravotnej starostlivosti na nákup, vydávanie,predaj a sledovanie lieãiv, zdravotníckeho materiálu,ako aj doplnkového sortimentu. Sú prepojenéna pokladniãn˘ systém lekárne, ão umoÏ-Àuje maÈ vÏdy presnú informáciu o vydávanomlieku (jeho cene, doplatku pre pacienta, stave nasklade). Jednotlivé lekárne okrem lekárensk˘chinformaãn˘ch systémov pouÏívajú aj ìal‰ie, podpornésoftvérové vybavenie, ktoré im umoÏÀujenapríklad objednávanie materiálov od distribuãn˘chfiriem elektronickou cestou, alebo informaãnésystémy poskytujúce zoznamy s detailn˘miinformáciami na Slovensku registrovan˘chliekov, homeopatík, zdravotníckych pomôcoka ìal‰ích produktov.V poskytnut˘ch zoznamoch liekov˘ch informaãn˘chsystémov je moÏné vyhºadávaÈ, triediÈa filtrovaÈ informácie podºa rôznych kritérií.Systém poskytuje informácie o liekoch, pouÏitíliekov, úãinn˘ch látkach, indikaãn˘ch skupinách,drÏiteºoch liekov, ATC skupinách a mnohoìal‰ích informácií súvisiacimi s liekmi. MôÏeho vyuÏívaÈ odborná ako i laická verejnosÈ, tedaje urãen˘ pre lekárov, lekárnikov, pacientov akaÏdého, kto z akejkoºvek príãiny potrebujer˘chlo a spoºahlivo zistiÈ informácie o príslu‰nomlieku.Jednotlivé pracoviská Národn˘ch transfúznychstaníc sú medzi sebou prepojené jednotn˘minformaãn˘m systémom, ktor˘ umoÏÀuje elektronickúevidenciu darcov a identifikáciu darcov,krvn˘ch produktov a vzoriek vyuÏitím znaãeniaãiarov˘m kódom.Odberové centrá pre svoju ãinnosÈ vyuÏívajúinformaãné systémy pre hematologicko-transfúziologickéoddelenia (HTO), ktoré sú buì samostatnéalebo sú súãasÈou klinického nemocniãnéhoinformaãného systému danej nemocnice.V Integrovanom záchrannom systéme (IZS)pôsobia Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,obvodné úrady a záchranné zloÏky (Hasiãsk˘a záchrann˘ zbor, poskytovatelia záchrannejzdravotnej sluÏby, kontrolné chemické laboratóriácivilnej ochrany, Banská záchranná sluÏba,Horská záchranná sluÏba, útvary Policajnéhozboru a iné).Usporiadanie Integrovaného záchranného systémuje postavené na krajskom princípe. V súãasnostipôsobí 8 koordinaãn˘ch stredísk IZS(Bratislava, Trnava, Trenãín, Nitra, Îilina, BanskáBystrica, Pre‰ov, Ko‰ice). âinnosÈ koordinaãn˘chstredísk IZS personálne zabezpeãujú operátori– zástupcovia Hasiãského a záchrannéhozboru, záchrannej zdravotnej sluÏby a zamestnanciobvodného úradu v sídle kraja. Z technickéhohºadiska sú vybavené komplexn˘m komunikaãn˘ma informaãn˘m systémom umoÏÀujúcimspracovanie tiesÀového volania vrátaneidentifikácie a lokalizácie volajúceho. SúãasÈoukaÏdého koordinaãného strediska je aj operaãnéstredisko záchrannej zdravotnej sluÏby (ZZS). Informaãn˘systém operaãn˘ch stredísk záchrannejzdravotnej sluÏby predstavuje kompletn˘balík softvérovej funkcionality, ktorá umoÏÀujeoperátorom operaãného strediska zabezpeãovaniepríjmu tiesÀového volania, vysielanie ambulanciízáchrannej zdravotnej sluÏby na poskytovaniepomoci, poskytovanie potrebn˘chinformácií pre riadenie a kontrolu ãinností jednotliv˘chzáchrann˘ch zloÏiek prostredníctvomhlasového a dátového prenosu informácií.Medzi informaãn˘mi systémami jednotliv˘chsubjektov v zdravotníctve nie je postaãujúcaprepojenosÈ ani funkãná a uÏ vôbec nie sémantickáinteroperabilita, informaãné systémy savyvíjali izolovane, bez koordinácie, ‰tandardizáciea na rôznych platformách. Jednotlivé informaãnésystémy majú rôznu architektúru, pouÏi-35

N Á R O D N É C E N T R U M Z D R A V O T N Í C K Y C H I N F O R M Á C I Íté ‰tandardy a mieru funkcionality, s mnoÏstvomproprietárnych ã⁄t s dôsledkami sÈaÏenej integrácie,niωou mierou adaptability na nové poÏiadavkyzdravotníckej informatiky, zv˘‰en˘ch nákladovna implementáciu novej funkcionality, obmedzen˘mimoÏnosÈami roz‰irovania funkcionality,zv˘‰en˘ch nákladov na prevádzku, vysokejmiery závislosti na dodávateºovi informaãnéhosystému. ëalej má kaÏd˘ subjekt svojudátovú základÀu, priãom informaãné systémyslúÏia hlavne na interné potreby. BezpeãnosÈsystémov a ochrana osobn˘ch údajov v nich jeveºmi ãasto nepostaãujúca.Je dokonãená uÏ prvá vlna elektronizáciezdravotníctva?Vláda SR v júni 2008 schválila dokument„Strategické ciele eHealth – kºúãov˘ nástroj informatizácieverejnej správy v oblasti zdravotníctvana Slovensku“, na základe ktorej bol vytvoren˘pôvodn˘ plán implementácie eHealthu.Tento predpokladal realizáciu robustného informaãnéhosystému pre elektronizáciu zdravotníctvav 3 vlnách, v rokoch 2009 aÏ 2013. V prvejvlne malo byÈ vytvorené jadro systému. V auguste2010 boli práce a ãinnosti konzorcia dodávateºovsúvisiace s realizáciou Národnéhoprojektu Elektronické sluÏby zdravotníctva(eSO1) pozastavené a boli vykonané audity projektuzo strany MF SR aj MZ SR. Zaãiatkomroka 2011 bola dokonãená nová koncepcia programuimplementácie eHealthu (PieH), ktorápredstavila novú stratégiu a harmonogram realizácieupraveného programu eHealthu, ktorej zámeromje zabezpeãiÈ r˘chlej‰ie dosiahnutie hmatateºn˘chbenefitov pre pacientov ako aj udrÏateºnostiprevádzky Národného zdravotného informaãnéhosystému hneì po implementácii prvejfázy PieH. Tento program implementácie jemomentálne v procese verifikácie kºúãov˘mizainteresovan˘mi subjektmi zdravotníckeho sektora,a to najmä prostredníctvom Rady ministrazdravotníctva pre program implementácieeHealthu.Na‰ou absolútnou prioritou je získaÈ spätnúväzbu v‰etk˘ch relevantn˘ch subjektov pôsobiacichv sektore zdravotníctva a v prvom rademám na mysli lekárov , zdravotné sestry a ostatn˘chposkytovateºov zdravotnej starostlivosti av maximálnej moÏnej miere zapracovaÈ ich pripomienkydo programu implementácie eHealthu.Ich aktívna participácia je kºúãov˘m predpokladompre efektívne zavedenie systému dopraxe.Nová koncepcia PieH teda upú‰Èa od pôvodnéhoscenára realizácie v 3 vlnách a smeruje kfázovaniu projektu s cieºom priniesÈ kvalitatívne,ako aj kvantitatívne prínosy s kaÏdou implementovanoufázou, a to prostredníctvom zabezpeãenianevyhnutn˘ch predpokladov a aspoÀãiastoãného nasadenia funkcionalít do praxe vreálnom ãase, teda uÏ v rámci fázy 1.âo je dôleÏité dorie‰iÈ, aby sluÏby dosiahli celonárodn˘rozsah?Na naplnenie vízie a poslania eHealthu je nevyhnutné:• zosúladiÈ legislatívny proces a proces normotvorbys normotvorn˘m a ‰tandardizaãn˘mprocesom pre eHealth v rámci EÚ, s národn˘mi‰tandardizaãn˘mi procesmi,• zabezpeãiÈ legislatívne úpravy a zmeny potrebnépre naplnenie poslania a vízie eHealthv súlade s procesom zavádzania eGovernmentu,• definovaÈ, schváliÈ a zaviesÈ do praxe záväzné‰tandardy pre potrebnú technickú infra-‰truktúru, interoperabilitu, zdravotnícku informatikua ‰tatistiku v súlade s normami a ‰tandardamiEÚ a SR.DôleÏit˘m predpokladom dosiahnutia strategick˘chcieºov eHealthu je realizácia potrebn˘chlegislatívnych opatrení na úrovni zákonneja podzákonnej, pretoÏe eHealth sa priamo ãinepriamo dotkne viacer˘ch zákonov v pôsobnostii mimo pôsobnosti MZ SR a in˘ch legislatívnychnoriem. Na úspe‰né zavedenie v‰etk˘chkomponentov eHealthu bude nevyhnutné ‰tandardizovaÈtechnickú infra‰truktúru zdravotníctva,interoperabilitu pouÏívan˘ch informaãn˘chsystémov a zabezpeãiÈ zjednotenie uÏ existujúcichforiem elektronického zdravotného záznamu.ëal‰ím dôleÏit˘m predpokladom je vytvoreniezabezpeãenej infra‰truktúry na realizáciu víziea poslania eHealthu. Zabezpeãenú infra‰truktúrudosiahneme dobudovaním sieÈovej infra-‰truktúry, vybudovaním infra‰truktúry pre autentifikáciu,riadenie prístupu a ìal‰ie bezpeãnostnéatribúty, vybudovaním infra‰truktúry pre v˘menuzdravotníckych informácií. NevyhnutnousúãasÈou zabezpeãenej infra‰truktúry je príslu‰-ná bezpeãnostná politika, praktiky a procedúrypre konkrétne ãinnosti, vzdelávanie/‰kolenia pouÏívateºov,administrátorov, monitorovanie bezpeãnostia zásahy v prípade bezpeãnostn˘ch incidentov.Zámerom je koncipovaÈ infra‰truktúrutak, aby bola pripravená na pouÏívanie elektronickéhopodpisu a zavedenie jednotného identifikátoraobãana SR.Treba vybudovaÈ národn˘ zdravotnícky informaãn˘systém zah⁄Àajúci integráciu systémovNárodného centra zdravotníckych informácií,Úradu pre dohºad nad zdravotnou starostlivosÈou,Úradu verejného zdravotníctva, Národnejtransfúznej sluÏby a informaãn˘ch systémovzdravotn˘ch poisÈovní a vybudovaÈ prezentaãnúvrstvu eHealthu vo forme Národnéhozdravotného portálu.Následne bude nevyhnutná podpora nov˘chprocesov a foriem zdravotníckych sluÏieb a zdravotnejstarostlivosti prostredníctvom eHealthu:• mobilita: zabezpeãiÈ medzinárodnú dostupnosÈúdajov o pacientovi, mobilitu zdravotnej starostlivostia pripojiÈ sa k celoeurópskemu systémuelektronickej podpory poskytovania cezhraniãnejstarostlivosti,• samoobsluÏné formy zdravotnej starostlivosti,• telemedicína: (diagnostika, monitoring, terapia)vrátane telepreskripcie (predpisovanieliekov na diaºku),• on-line monitoring: obmedzovaÈ moÏnosÈchybn˘ch rozhodnutí lekára pri diagnostike,pri predpisovaní liekov a lieãebnom postupemonitoringom v rámci ePreskripcie a dohºadunad poskytovanou zdravotnou starostlivosÈou,• personálna genomika – individualizovaná medicínana báze skenu genetickej informácie.V rámci definovania nov˘ch procesov a foriemzdravotnej starostlivosti je uÏ v súãasnostidôleÏité, aby sa pri návrhu ‰tandardov, infra-‰truktúry a informaãn˘ch systémov zohºadnili ajpoÏiadavky na novo pripravované procesy asluÏby v záujme efektívneho vynakladania finanãn˘chprostriedkov.Rozvoj eHealthu predpokladá okrem iného idobrú dostupnosÈ a vysokú kvalitu internetovéhopripojenia u jednotliv˘ch poskytovateºovzdravotnej starostlivosti. Legislatívnym základomje V˘nos MZ SR ã. 09812/2008-OL z 10.septembra 2008 o minimálnych poÏiadavkách napersonálne zabezpeãenie a materiálno-technickévybavenie jednotliv˘ch druhov zdravotníckychzariadení, ktor˘ ustanovuje poskytovateºomambulantnej zdravotnej starostlivosti do 31. decembra2008 a poskytovateºom ústavnej zdravotnejstarostlivosti do 31. decembra 2011, povinnosÈzabezpeãiÈ pracovisko informaãno-komunikaãnoutechnológiou s pripojením na internet tak,aby systém umoÏÀoval ‰irokopásmov˘ vysokor˘chlostn˘prenos a spracovanie dát v elektronickejforme.Stav projektu k dne‰nému dÀu:Poãas predprípravnej fázy projektu e-Healthu(2007 aÏ 2009) boli vypracované kºúãové dokumentyeGovernmentu a následne vytvorené strategickéciele eHealthu a katalóg potrieb a sluÏiebeHealthu.Prípravná fáza (2009 aÏ 2010) zah⁄Àala vypracovanie‰túdií, ktoré definovali prioritnú mno-Ïinu elektronick˘ch sluÏieb, základn˘ architektonick˘rámec eHealthu a program implementácieeHealthu.Prvá vlna realizácie projektu od‰tartovaná vapríli 2010 sa sústredila na elektronizáciu ‰tyrochhlavn˘ch oblastí zdravotníckych sluÏieb – eAlokáciu,Národn˘ zdravotn˘ portál, eMedikáciua ePreskripciu a Zdravotnú kniÏku obãana. Jej súãasÈousú tieÏ podporné projekty súvisiace stvorbou jednotnej údajovej základne, s prípravoulegislatívy, ochranou osobn˘ch údajov, s prepojenímna medzinárodn˘ projekt epSOS a iné.KeìÏe vládny audit projektu identifikoval rizikáv právnej, rozpoãtovej, organizaãnej a technologickejoblasti projektu, bolo nevyhnutnépodrobiÈ projekt rezortnému auditu a pokraãovaÈv jeho realizácii aÏ po odstránení rizík a nedostatkov.Ak˘ prínos pre obãana bude maÈ celonárodneroz‰írenie sluÏieb e-Healthu?V dôsledku obmedzeného prístupu k autorizovan˘mzdravotne relevantn˘m informáciámnemajú v súãasnosti obãania Slovenskej republikymoÏnosÈ aktívne sa podieºaÈ na manaÏmentesvojich zdravotn˘ch potrieb a kvalifikovanej‰iesa zúãastÀovaÈ na rozhodovacom procese v starostlivostio svoje zdravie. Obãanom tieÏ ch˘baspätná väzba, ãi na nich vykázané v˘kony a medikáciasú zhodné so skutoãne poskytnut˘mi.Zavedenie elektronick˘ch sluÏieb zdravotníctva– sluÏieb eHealth by malo priniesÈ mnohézlep‰enia z pohºadu obãana a vy‰‰iu kvalituposkytnutej zdravotnej starostlivosti.Poskytovaním verejn˘ch zdravotne relevantn˘chinformácií na Národnom zdravotnom portálibude maÈ obãan moÏnosÈ na jednom miestezískavaÈ v‰etky potrebné, autorizované informáciesúvisiace s jeho zdravím ako aj podkladypre rozhodovanie o svojom zdravotnom stave, priv˘bere poskytovateºa zdravotnej starostlivosti ãiliekovej preferencii.Verejné zdravotníctvo tak získa unifikovanúplatformu na informovanie obãanov o mnoh˘chzdravotn˘ch rizikách. Kvalitnej‰ia informovanosÈobãanov o zdravom Ïivotnom ‰t˘le, prevenciia správnom rozhodovaní o zdravotn˘ch problémochbude viesÈ k zniÏovaniu mortality, morbiditya zdravotn˘ch dopadov.Vytvorenie sluÏby eAlokácie umoÏní obãanoviu‰etriÈ ãasové náklady vynaloÏené zbytoãn˘mãakaním v ãakárni. Pacient sa bude môcÈ aktívnepodieºaÈ na manaÏmente svojho zdravia kva-36

N Á R O D N É C E N T R U M Z D R A V O T N Í C K Y C H I N F O R M Á C I Ílifikovan˘m v˘berom lekára. Rodiãia budú maÈlep‰í prehºad o stave oãkovania svojich detí. Systémbude podporovaÈ automatické generovanie azasielanie pripomienok nutnej náv‰tevy lekára, ãoje podstatné najmä u star‰ích ºudí, alebo v prípadedlhodobo vopred plánovan˘ch termínov ìal-‰ích náv‰tev lekára. Toto je veºmi podstatné aj presamotn˘ch lekárov, aby bol ich ãas vyhraden˘ preobjednaného pacienta naplno vyuÏit˘.Obãan bude vÏdy a vãas informovan˘ o tom,kedy sú jeho laboratórne v˘sledky k dispozícii.PovaÏuje sa to za veºmi dôleÏité pri vzájomnejnadväznosti v plánovaní jednotliv˘ch úkonov prilieãbe. ManaÏment ãakacích zoznamov sa stanetransparentnej‰ím a dôveryhodnej‰ím.Riziko chybného rozhodnutia lekára pri preskripciiv dôsledku nedostatku podkladov k rozhodnutiusa zníÏi a t˘m sa aj zníÏi riziko následn˘chkomplikácií pre obãana. VyuÏitím sluÏbyePreskripcie obãan u‰etrí ãas zháÀaním ÈaÏko dostupnéholieku. Pri opakovanom predpisovanílieku nebude musieÈ pacient s chronick˘m ochorenímopakovane nav‰tevovaÈ svojho lekára.Vytváranie receptu s plne kontrolovanou preskripciouzabezpeãí základnú kontrolu náleÏitostílekárskeho predpisu, zefektívni prácu lekára privyhotovení receptu a zníÏi ãasové straty pacientav prípade chybnej indikácie. Priradenie hlavnejdiagnózy ochorenia ku kaÏdému predpisovanémulieku a vyuÏitie ‰tandardn˘ch preskripãn˘chschém pre vybrané diagnózy zabezpeãíkontrolu predpísaného lieku voãi znalostnej databázeodporúãan˘ch lieãebn˘ch postupov.Evidencia receptov a vydan˘ch liekov v spolupráciso znalostn˘mi databázami umoÏní skontrolovaÈpredpisované lieky na duplicity, liekovéinterakcie a kontraindikácie, dá lekárovi spätnúväzbu o skutoãne spotrebovan˘ch liekoch amôÏe taktieÏ upozorniÈ lekára na nedodrÏiavaniepredpísaného dávkovania pacientom pri opakovanompredpísaní lieku.ëal‰ou nemenej v˘znamnou skutoãnosÈou je,Ïe obãan bude maÈ k dispozícii svoje dôleÏitézdravotné záznamy v elektronickej zdravotnejkniÏke obãana a bude ich môcÈ podºa svojho uvá-Ïenia poskytnúÈ lekárovi (‰pecialistovi, lekároviLSPP), ktor˘ získané údaje zo záznamov vyuÏijepri poskytovaní lep‰ej zdravotnej starostlivosti.Kontrolou vykázan˘ch v˘konov a liekov vytváraobãan spätnú väzbu v systéme a podporujeefektívne vyuÏívanie zdrojov zdravotníctva.Elektronická zdravotná kniÏka uºahãí poskytovaniezdravotnej starostlivosti pre obãana nielenna území SR, ale aj v rámci celej EÚ. Elektronickázdravotná kniÏka bude interoperabilná at˘m umoÏní obãanom SR poskytovaÈ svoj pacientskysumár o‰etrujúcim lekárom v rámciEÚ, ale aj mimo nej, a to vo forme, ktorá umoÏníprekonaÈ jazykové bariéry. Obdobné moÏnostibude maÈ aj obãan EÚ na Slovensku.Vlastníkom elektronickej zdravotnej kniÏkybude samotn˘ obãan, ktor˘ bude urãovaÈ kedy,komu a v akom rozsahu bude jeho súhrnná zdravotnádokumentácia jednotliv˘m poskytovate-ºom zdravotnej starostlivosti prístupná, cez tzv.manaÏment súhlasu (consent management). JejsúãasÈou bude stránka EDS (emergency dataset), kde bude aplikovan˘ princíp implicitnéhosúhlasu obãana, pokiaº sa nevyjadrí inak. V prípadeÏivot ohrozujúcej situácie, kedy je pacientv bezvedomí, bude záchrana jeho Ïivota nadradenouhodnotou nad ch˘bajúcim súhlasom.Aká je úroveÀ informaãn˘ch systémov, ktorépodporujú prácu zdravotníckych poisÈovní?Slovenská republika dlhodobo zaostáva v informatizáciizdravotníctva za vyspel˘mi európskymikrajinami, ale aj za in˘mi odvetvov˘misektormi. Zl˘ technick˘ stav národnej zdravotníckejinfra‰truktúry vrátane nízkej miery vyuÏívaniaIKT v sluÏbách poskytovan˘ch zdravotníctvomje jedna zo slab˘ch stránok slovenskéhozdravotníctva.Táto skutoãnosÈ neobi‰la ani zdravotné pois-Èovne a má na ne mnohé nepriaznivé dopady vzmysle nedostatku informácií o poskytnutej zdravotnejstarostlivosti pre úãely revízneho lekárstva,nemoÏnosti kvalitnej spätnej kontroly fakturovan˘chv˘konov, moÏnosti nepovolenej manipulácies údajmi v súãasn˘ch dátov˘ch úloÏiskách.Z vy‰‰ie uveden˘ch dôvodov nie sú optimálnenastavené ceny kapitácie, bodov za v˘konya pau‰ály. Za tejto informaãnej neistoty zdravotn˘chpoisÈovní sú finanãné prostriedky vynakladanéneefektívne (podºa svetov˘ch ‰tatistík aÏ 20% nákladov na zdravotnú starostlivosÈ je spôsoben˘chopakovanou a/alebo nadbytoãnou diagnostikou,ãi terapiou).Finanãná strata spôsobená poistn˘mi podvodmizo strany poskytovateºov zdravotnej starostlivostialebo poistencov predstavuje podºa svetov˘ch‰tatistík cca 5%.Informaãné systémy zdravotn˘ch poisÈovnísú zatiaº vybudované len ako lokálne systémy,ktoré primárne nemajú navzájom zadefinované‰tandardné komunikaãné rozhrania.Pacient v nich nie je registrovan˘ pod jednoznaãn˘midentifikátorom globálne pouÏiteºn˘m aduplicity súvisiace so spracovaním jeho zdravotn˘chdát, ãi s jeho lieãebn˘mi aktivitami nie súvylúãené. Komunikácia s poskytovateºmi zdravotnejstarostlivosti neprebieha striktne v elektronickyzabezpeãenej forme a je individuálna.Zdravotné poisÈovne nemajú ‰tandardn˘ prístupk údajom pre near on-line monitoring realizovan˘chzdravotn˘ch v˘konov.Pripravujú sa uÏ aj medzinárodné informaãnésystémy, na ão by mali byÈ zamerané?Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republikyzodpovedá aj za medzinárodnú spoluprácuv rámci EÚ a v rámci Euroatlantického priestoruna poli zdravotníctva. Slovenská republikaje povinná implementovaÈ príslu‰né zdravotnépolitiky dohodnuté v rámci EÚ, OECD, WHOa OSN.V júni 2008 Európska komisia v spolupráci sãlensk˘mi ‰tátmi EÚ pripravila a predloÏila Európskemuparlamentu návrh smernice „o uplat-Àovaní práv pacientov pri cezhraniãnej zdravotnejstarostlivosti“.Cezhraniãná zdravotná starostlivosÈ sa opierao zdravotné údaje pacientov, ktorí Ïiadajú ozdravotnú starostlivosÈ v zahraniãí, aby nedo‰-lo k zbytoãnej duplicite zdravotn˘ch vy‰etrenía nebola ohrozená bezpeãnosÈ pacienta.Táto poÏiadavka sa dá efektívne zabezpeãiÈpomocou medzinárodnej informaãnej infra‰truktúryeHealthu, poskytujúca o‰etrujúcemu lekárovipacientske údaje cudzinca, ktor˘ u nehopoÏiadal o zdravotnú starostlivosÈ. Tak˘to medzinárodn˘prenos pacientskych údajov je moÏn˘iba na základe viacúrovÀovej interoperabilitynárodn˘ch informaãn˘ch systémov eHealthu,v tomto prípade národného informaãného systémueHealthu v krajine lekára a národného informaãnéhosystému eHealthu v krajine cudzinca.Sprostredkovateºom zabezpeãujúcim interopera-bilitu bude medzinárodná infra‰truktúra eHealthu,ktorá je práve v procese v˘voja.ViacúrovÀová medzinárodná interoperabilitanárodn˘ch informaãn˘ch systémov eHealth mátieto aspekty:• legislatívna interoperabilita• terminologická interoperabilita• interoperabilita na úrovni ochrany pacientsk˘chúdajov• iInteroperabilita technick˘ch ‰tandardov aìal‰ích technick˘ch ‰pecifikácií národn˘chinformaãn˘ch systémov eHealthuV roku 2008 bol od‰tartovan˘ rozsiahly medzinárodn˘pilotn˘ projekt s názvom epSOS,ktor˘ je spolufinancovan˘ z prostriedkov Európskejkomisie a ktorého cieºom je vybudovaÈ a nareálnych pacientoch otestovaÈ medzinárodnú interoperabilitunárodn˘ch informaãn˘ch systémoveHealthu v 23 krajinách Európy.Pilotn˘m testom bude podliehaÈ• cezhraniãn˘ prenos pacientskeho sumára,• cezhraniãn˘ prenos aktuálnej preskripcie súvisiacejs pacientom (elektronická preskripcia),• cezhraniãn˘ prenos informácie o aktuálnejmedikácii pacienta.Slovensko je zastúpené v projekte epSOSprostredníctvom Národného centra zdravotníckychinformácií, zúãastÀuje sa na Àom od samotnéhozaãiatku. Momentálne prebiehajú práce naoÏivovaní slovenského Národného kontaktnéhobodu pre tento systém a na príprave slovensk˘chposkytovateºov zdravotnej starostlivosti,ktorí sa na pilotnom testovaní zúãastnia.Kedy by sa mala dokonãiÈ informatizácia vzdravotníctve?V prvom rade by som chcel zdôrazniÈ, Ïe informatizáciazdravotníctva nie je statick˘ projekt,ale dynamick˘ proces, ktorého cieºom je neustálezlep‰ovanie systému a zavádzanie nov˘chfunkcionalít s pridanou hodnotou pre verejnosÈ,zdravotníckych pracovníkov ako aj vedeckúobec.Na základe spoloãného postupu s MF SR prebiehaprípravná etapa, ktorej cieºom je finalizáciaa spôsob zabezpeãenia nevyhnutn˘ch predpokladovna spustenie fázy 1 a potvrdenie obsahua termínov navrhovan˘ch pre jednotlivé fázyPieH. Prípravná etapa má byÈ ukonãená do koncajúna 2011.V rámci novej stratégie implementácie eHealthumáme definované presné ãasové horizonty prefázu 1, a to do konca roka 2012, fázu 2 do koncaroka 2013. Predpokladan˘ zaãiatok fázy 3 jev roku 2014.Medzi základné ciele fázy 1 patrí nasadeniezákladn˘ch funkãností eHealthu s cieºom zabezpeãiÈfinancovanie prevádzky a implementácianutn˘ch predpokladov pre nasadenie funkcionalít,ktoré prinesú benefity rezortu, ako aj obãanoviv ão najkrat‰om ãase.Vo fáze 2 je to implementácia funkcionalít,ktoré prinesú najmä kvalitatívne benefity preobãanov SR. V tejto fáze bude do systému zapojen˘chväã‰ina poskytovateºov zdravotnej starostlivosti,a teda v‰etky benefity budú plo‰nevnímaÈ v‰etky záujmové skupiny v rezorte.Fáza 3 sa zameriava najmä na zlep‰enie preventívnejstarostlivosti a implementáciu personalizovanejmedicíny a funkcionalít podporujúcichR&D, ktorá umoÏní obãanom efektívnej‰iea cielenej‰ie sa staraÈ o svoje zdravie a vedeck˘mpracovníkom poskytne informácie a platformuna podporu v˘skumn˘ch aktivít.37

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS RDnes je elektronické zdravotníctvo – eHealth – v dynamickom v˘voji a pomáha rie‰iÈ problémy. Podºaodborníkov by sa mohlo staÈ motorom rastu ekonomiky v celej Európe. Svoj názor k rozvoju e-Healthupriná‰a aj Peter KAÎÍK, riaditeº Odboru informatiky MZ SR v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.MoÏno hovoriÈo hnacom motore?Nazdávame sa, Ïe primárnou úlohou pretomusí byÈ vytvorenie „prostredia eHealthu“,ktoré je predpokladom na‰tartovania a nepretrÏitéhorozvíjania programov eHealthu a projektovústiacich do konkrétnych a praktick˘chaplikácií.Na základe dostupn˘ch informácií, dokumentova rozhovorov s relevantn˘mi odborníkmisme pristúpili k definovaniu hlavn˘chprincípov, od ktor˘ch sa odvíja návrh budúcehostavu informatizácie identifikovan˘ch procesovstarostlivosti o zdravie obãana. Spracované·túdie realizovateºnosti spolu s procesn˘mmodelom a informatizovan˘mi procesminám definovali oblasti, ktoré je moÏné informatizovaÈv kontexte eHealthu. TaktieÏ smeidentifikovali predpoklady pre potrebnú zmenuv súãasnej legislatíve.Pri návrhu budúceho stavu informatizácieprocesov sme vychádzali z konceptu eHealthudomén tvoriacich logick˘ celok alebo ãasÈsystému poskytovania zdravotnej starostlivostiv Slovenskej republike. Jednotlivú doménumôÏe tvoriÈ jeden alebo viac procesovzdravotníctva a môÏe byÈ pokrytá jedn˘m aleboviacer˘mi IS modulmi a komponentmitvoriacimi jednotlivé sluÏby eHealthu. Dôvodomdefinície domén bola snaha o ão najvernej‰iezobrazenie toku informácií, zdrojov,dát, pacientov medzi jednotliv˘mi typmi adruhmi procesov zdravotníctva s cieºom ãonajlep‰ie zobraziÈ identifikované oblasti pre informatizáciu.SluÏba eHealthu pre obãana je v na‰om ponímanímnoÏina sluÏieb informaãného systému,ktoré jednotlivo predstavujú interakciu entitya zákazníka a ktoré priná‰ajú obãanovi nímpoÏadovan˘ cieºov˘ v˘stup.Vzhºadom na rozsah a mnoÏstvo ‰pecifick˘chprocesov súvisiacich s poskytovanímkomplexu sluÏieb v zdravotníctve ako i namnoÏstvo subjektov s rôznou mierou rozvojainformaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológiívstupujúcich do súvisiacich vzÈahov, je informatizáciazdravotníctva jedn˘m z najnároãnej‰íchprojektov, pred ktor˘m na‰e zdravotníctvostojí.Podºa eurokomisárky pre digitálnu agenduNeelie Kroesovej je eHealth príleÏitosÈou,ako pacientom umoÏniÈ väã‰iu kontrolunad ich vlastn˘m zdravotn˘m stavom. Nonie v‰etci majú rovnak˘ názor, ako to vidítevy?Pri koncipovaní stratégie eHealthu sme vychádzaliz poznatkov, Ïe ºudia ãasto vyhºadávajúinformácie t˘kajúce sa zdravia v rôznychodborn˘ch ãasopisoch, ‰pecializovan˘ch knihácha s rozvojom internetu aj v printov˘ch médiácha pomocou rôznych internetov˘ch vyhºadávaãov,ãasto uÏ pred náv‰tevou lekára. Net˘kasa to len Slovenska, tento jav je celosvetov˘.Napríklad v Dánsku je jedn˘m z najnav‰tevovanej‰íchportálov ‰pecializovan˘ portálvenujúci sa poskytovaniu informácií sozdravotníckou problematikou. Svedãí to o skutoãnosti,Ïe problematike svojho zdravia, zdravotnémustavu a ‰irokému spektru informáciíz tejto oblasti venujú ºudia osobitnú pozornosÈ.I z t˘chto skutoãností sme vychádzali pristanovovaní vízie eHealthu na Slovensku„Prostredníctvom modern˘ch informaãn˘ch akomunikaãn˘ch technológií podporovaÈ zvy-‰ovanie kvality a efektívnosti v‰etk˘ch poskytovan˘chzdravotníckych sluÏieb, zniÏovaÈchybovosÈ a duplicity, administratívne zaÈaÏeniezdravotníctva a pacientov, zvy‰ovaÈ spokojnosÈobãanov so systémom zdravotníctvafinancovaného z verejn˘ch zdrojov. UmoÏniÈvznik nov˘ch foriem poskytovan˘ch zdravotníckychsluÏieb a poskytnúÈ zúãastnen˘m stranámrelevantné informácie pre rozhodovaciea monitorovacie ãinnosti v poÏadovanom ãasea kvalite“.Ako je rozmiestnená spomínaná technológiana Slovensku?SúãasÈou prípravy elektronizácie zdravotníctvana Slovensku bolo aj mapovanie aktuálnehostavu informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií u rozhodujúcej ãasti subjektovzúãastÀujúcich sa na procesoch zdravotnejstarostlivosti alebo poskytujúcich sluÏby pretúto oblasÈ. Na‰ím cieºom bolo zobjektívniÈ v˘chodiskovéinformácie o stave a rozmiestneníIKT.Pri mapovaní stavu sme sa zamerali na získavanieinformácií nie len od poskytovateºovzdravotnej starostlivosti t. j. subjekty primárnejambulantnej starostlivosti (zariadenia PAS)– ambulancie primárneho kontaktu (v‰eobecn˘lekár pre dospel˘ch, v‰eobecn˘ lekár predeti a dorast), subjekty ‰pecializovanej ambulantnejstarostlivosti (zariadenia ·AS), lekárne,nemocnice, spoloãné vy‰etrovacie a lieãebnézloÏky (SVaLZ), záchranná zdravotná sluÏba(ZZS), lieãebné ústavy a iné ‰pecializovanézariadenia (LÚ·Z), ale aj od ìal‰ích subjektov,ktoré budú vstupovaÈ do procesov súvisiacichs eHealthom na Slovensku, ako je napríklad·tátny ústav pre kontrolu lieãiv(·ÚKL), Úrad pre dohºad nad zdravotnou starostlivosÈou(ÚDZS), Národné centrum zdravotníckychinformácií (NCZI), zdravotné poisÈovnea pod.MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe stupeÀ informatizáciezaznamenal v posledn˘ch rokoch v˘razn˘pokrok, napriek tomu v súãasnosti nepostaãujena jednoduché nasadenie národn˘ch informaãn˘chsystémov. V˘sledky prieskumu ukázali,Ïe z hºadiska vybavenia základnou hardvérovoua softvérovou technológiou vrátanevybavenia ‰irokopásmov˘m pripojením do internetuzaostávajú najmä poskytovatelia primárnejambulantnej starostlivosti. PrevaÏujúpersonálne poãítaãe typu PC, priemern˘ vekhardvéru je vy‰‰í ako 3 roky, takmer kaÏd˘ poskytovateºzdravotnej starostlivosti (PZS) je vybaven˘tlaãiarÀou, v súãasnosti rastie medzi poãítaãmipodiel notebookov oproti desktop poãítaãom,vybavenie skenermi, multifunkãn˘mizariadeniami integrujúcimi viacero funkcií:38

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS RtlaãiareÀ, skener, kopírka, fax, vybavenie palmtopmi,alebo prístrojmi typu smartphone, vybaveniemobiln˘mi zariadeniami s moÏnos-Èou synchronizácie obsahu so systémom elektronickejpo‰ty, resp. s personálnym poãítaãom,‰pecializované v˘poãtové strediská (serverovne)sa obvykle nepouÏívajú.Stav SW vybavenia - pri operaãn˘ch systémochje veºká prevaha MS Windows predin˘mi distribúciami operaãného systému Linux(OpenSource licencie), príp. in˘mi operaãn˘misystémami, pri MS Windows preva-Ïujú verzie MS Windows XP, balíky kancelárskychaplikácií MS Office rôznych verzií (sprevahou verzie 2003) a edícií (s prevahou edícieStandard) pred OpenSource balíkmi kancelárskychaplikácií (napr. StarOffice), prevaÏnáväã‰ina PZS má ‰pecializovan˘ ambulantn˘informaãn˘ systém, ktor˘ poskytuje informatickúpodporu pri ich profesionálnejãinnosti, IS sú od rôznych dodávateºov, priãomtrojica dodávateºov sa delí o viac ako polovicuin‰talácií.Lep‰ia situácia je u poskytovateºov ‰pecializovanejambulantnej starostlivosti, pomernedobré je i HW vybavenie nemocníc. Stav SWvybavenia - pri operaãn˘ch systémoch je veºkáprevaha MS Windows pred jednotliv˘mi distribúciamioperaãného systému Linux (Open-Source licencie), resp. pred in˘mi operaãn˘misystémami, pri MS Windows prevaÏujúMS Windows XP, balíky kancelárskych aplikáciíMS Office rôznych verzií (s prevahouverzie 2003) a edícií (s prevahou edície Standard)pred OpenSource balíkmi kancelárskychaplikácií (napr. StarOffice), v zásade kaÏdá nemocnicamá obstaran˘ nemocniãn˘ informaãn˘systém, ktor˘ obvykle pozostáva z nasledujúcichãastí: informaãn˘ systém nemocniãnejstarostlivosti, ekonomick˘ informaãn˘systém, manaÏérsky informaãn˘ systém. IS súod rôznych dodávateºov. Vo veºkej miere savyuÏíva IS XANTA, ktor˘ pozostáva zo ‰iestichmodulov (ekonomické procesy, zdravotníckastarostlivosÈ, oceÀovanie úãtu pacienta,komunikácia so ZP a Národn˘m centrom zdravotníckychinformácií, hospodárske procesy,manaÏérsky informaãn˘ systém). Internetovépripojenie má v ambulancii pribliÏne 30 %PZS, priãom trend je rastúci, ìal‰ích takmer20 % PZS má internetové pripojenie doma, podielvysokor˘chlostn˘ch internetov˘ch pripojeníambulancií na v‰etk˘ch pripojeniach jepribliÏne tretinov˘ a má rastúci trend.Problémom sa ukazujú sieÈové prepojeniamedzi jednotliv˘mi subjektmi vstupujúcimi doprocesov zdravotnej starostlivosti. U primárnejambulantnej starostlivosti a ‰pecializovanejambulantnej starostlivosti sú siete pouÏívanév malej miere, väã‰inou ide o poãítaãovésiete bez ‰truktúrovanej kabeláÏe, ak sú poãítaãe,ãi iné zariadenia (napr. tlaãiarne) prepojenépoãítaãovou sieÈou, obvykle ide o prepojenieprostredníctvom kombinovaného zariadenia(router) jedného z typov „Modem+Ethernet“ alebo „Modem+WiFi“.V oblasti ‰irokopásmového internetu (Broadband)– internetov˘m pripojením je stavpomerne dobr˘, nachádza sa vo v‰etk˘ch nemocniciach.MôÏeme v‰ak oãakávaÈ potrebuposilnenia prenosového pásma internetovéhopripojenia. V oblasti poãítaãov˘ch sieti súnemocnice vo vysokej miere vybavené poãítaãov˘misieÈami, väã‰ina nemocníc potrebujev najbliωom ãase modernizovaÈ sieÈovúkomunikaãnú infra‰truktúru. V oblasti v˘poãtov˘chstredísk – nemocnice väã‰inou disponujúv˘poãtov˘m strediskom (serverovÀou),tieto priestory nevyhovujú nárokom na infra-‰truktúrne vybavenie a zabezpeãenie takéhotopriestoru, existuje relatívne veºk˘ potenciálpre modernizáciu ich v˘poãtov˘ch stredískresp. serverovní.Takmer v‰etky lekárne majú lokálne poãítaãovésiete, sú pripojené na internet, lekárnicivyuÏívajú vyhºadávanie a evidenciu liekovpomocou poãítaãa. Väã‰ina lekární vyuÏívarôzne databázy registrovan˘ch liekov.Je vytvorená tá správna atmosféra, ale ajmateriálno-technické zabezpeãenie prenové technologické postupy v zdravotníctve?MZ SR na‰tartovalo proces informatizáciezdravotníctva na základe vládou schválenéhodokumentu „Strategické ciele eHealthu – kºúãovéhonástroja informatizácie verejnej správyv oblasti zdravotníctva na Slovensku“, vspolupráci s MF SR realizovalo v prípravnejfáze 3 ·túdie realizovateºnosti zamerané nauskutoãniteºnosÈ projektov eHealthu, na rozvojsluÏieb eGovernmentu na centrálnej úrovni(Elektronické sluÏby zdravotníctva – sluÏbyeHealthu obãanom – Prvá prioritná oblasÈ)a na Architektonick˘ rámec a implementáciuProgramu eHealthu.Na základe potrieb a poÏiadaviek jednotliv˘chúãastníkov poskytovania zdravotnej starostlivostispracovalo dokument Katalóg potrieba sluÏieb eHealthu.V období október 2009 aÏ marec 2010 MZSR uskutoãnilo verejné obstarávanie dodávateºovNárodného projektu Elektronické sluÏbyzdravotníctva – prvá prioritná oblasÈ (eSO1),priãom jeho rozsah, charakter v˘razne ovplyvnilimoÏnosti pouÏitia nenávratného finanãnéhopríspevku v rámci Operaãného programuInformatizácia spoloãnosti, kde sú poskytnutéprostriedky striktne viazané na konkrétnesluÏby obãanovi. Na základe v˘sledkov verejnéhoobstarávania MZ SR uzavrelo 31. marca2010 Zmluvu o dielo s úspe‰n˘mi uchádzaãmivo verejnom obstarávaní, konzorciom spoloãnostíNESS, a. s., Bratislava a LYNX, spoloãnosÈs r. o., Ko‰ice. Na základe zmluvy sazaãali realizovaÈ jednotlivé ãinnosti.V auguste 2010 boli práce a ãinnosti konzorciapozastavené a MF SR a MZ SR vykonaliaudit tohto projektu. Na základe auditu,so zohºadnením súãasnej fi‰kálnej situácievznikla zaãiatkom roka 2011 nová koncepciaProgramu implementácie eHealthu (PieH),ktorá predstavila novú mapu a stratégiu realizácieupraveného programu eHealthu. Tentoprogram implementácie je v súãasnostipredmetom verifikácie medzi zainteresovan˘misubjektmi zdravotníckeho sektoru. Podstatainovovanej koncepcie je jasná. Strategick˘mzámerom je ur˘chlenie zavádzania slu-Ïieb eHealthu s dôrazom prednostne na poskytovaniesluÏieb obãanom a realizáciu benefitov.Koncepcia zabezpeãuje:• vytvorenie motivácie v‰etk˘ch kºúãov˘chstrán s dôrazom na úlohu zdravotn˘ch poisÈovnía lekárov,• vytvorenie podmienok pre udrÏateºnosÈ prevádzkyNárodného zdravotného systému afinancovanie jeho ìal‰ieho rozvoja,• metodiku sledovania úspor liekov a zdravotn˘chv˘konov na strane poisÈovní dosiahnutúodstránením neefektívneho nakladaniaso zdrojmi,• spracovanie a podporu prijatia potrebn˘chlegislatívnych zmien, ktoré umoÏnia zavedenieelektronizácie zdravotníctva,• finanãné a personálne zabezpeãenie definovan˘chpodporn˘ch projektov.Obdobie auditu vyuÏilo MZ SR a spolupracujúceorganizácie na identifikáciu predpokladov,ktor˘ch realizáciu vníma MZ SR akonevyhnutnú podmienku pre úspech Programuimplementácie eHealthu a naplnenie oãakávaníspojen˘ch s jeho realizáciou.âo sa oãakáva od interoperabilnej v˘menyzdravotníckych informácií medzi jednotliv˘miposkytovateºmi zdravotníckej starostlivosti?Interoperabilná v˘mena zdravotníckych informáciímedzi organizáciami zabezpeãujúcimizdravotnú starostlivosÈ by mohla viesÈ kpodstatn˘m úsporám pre poskytovateºov zdravotnejstarostlivosti, ako aj k zlep‰eniu kvalitysluÏieb a zjednodu‰eniu procesov v zdravotníckychsluÏbách.Kºúãom na dosiahnutie interoperability systémovpri informatizácii zdravotníctva sú ‰tandardy.Predstavujú nástroje vzájomnej prepojiteºnostisystémov a softvérov˘ch nástrojovposkytovateºov zdravotnej starostlivosti,lekárov, laboratórií, lekární, zdravotn˘ch poisÈovnía mnoh˘ch ìal‰ích organizácií a in‰titúciírezortu zdravotníctva. Sú zamerané na informatizáciuzdravotníckych a medicínskychprocesov a sluÏieb. Súvisia s dátov˘mi ‰truktúramirôznorodého úãelu a zamerania, s ichobsahom a uplatÀovan˘m kódovaním ãi aplikovateºnouterminológiou. T˘kajú sa aj ichochrany, bezpeãnosti, uchovávania a sprístup-Àovania oprávnen˘mi jedincami v rozsahu aforme, ktorá zodpovedá ich oprávneniam.·pecifické regulatívy sa vzÈahujú k zdravotn˘múdajom t˘kajúcim sa identifikovateºn˘chjedincov. Tie, v prípade ich elektronickej formy,môÏu zahrÀovaÈ aj pravidlá pre ich kvalitu(úplnosÈ, konzistentnosÈ a obsahovú bezospornosÈ),spoºahlivú ochranu pred zneuÏívaním,optimálnu detailnosÈ.V súvislosti s rozvojom informatizácie zdravotníctvavo svete stále vzniká veºké mnoÏstvo‰tandardov, ‰pecifikácií a smerníc, ktoré pokr˘vajúrôzne oblasti poskytovania zdravotnejstarostlivosti a jeho podporn˘ch ãinností. Tietosiahajú od informaãnej bezpeãnosti, cezv˘menu údajov aÏ po terminologické základyreprezentácie informácií a pokr˘vajú ‰irokú‰kálu informaãn˘ch systémov a aplikáciív zdravotníctve. Rozsah t˘chto aktivít dokumentujeaj zoznam ‰tandardov technick˘chkomisií pre zdravotnícku informatiku dvochnajväã‰ích ‰tandardizaãn˘ch organizácií, ISOTC 215 a CEN TC 251.MZ SR v spolupráci s Národn˘m centromzdravotníckych informácií venuje tejto problematikeosobitnú pozornosÈ a v súãasnosti realizujeprojekt zameran˘ na komplexnú kódovanúzdravotnícku terminológiu pokr˘vajúcuv‰etky oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.Ako sa prekonávajú prekáÏky pri elektronizáciiv zdravotníctve, je ich e‰te veºa?39

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V AS RVzhºadom na súãasnú situáciu v zdravotníctveje pomerne nároãné zvoliÈ správnu cestuelektronizácie zdravotníctva. Nehovorme v‰ako prekáÏkach, ale skôr o v˘zvach. KaÏd˘ problémalebo riziko, ktoré identifikujeme je prenás novou v˘zvou ako dokázaÈ, Ïe my‰lienkaeHealthu je správna a dokáÏeme ju naplniÈ.Aké v˘hody plynú z vyuÏívania informaãn˘cha komunikaãn˘ch technológií pre pacientova lekárov, na akej úrovni je IKT vzdravotníctve na Slovensku?VyuÏívanie informaãno-komunikaãn˘chtechnológii v zdravotníctve na Slovenskuokrem v‰eobecn˘ch v˘hod plynúcich z pouÏívanianov˘ch technológii by malo v˘znamneprispieÈ a priniesÈ:Pre obãana: vy‰‰iu kvalitu poskytnutej zdravotnejstarostlivosti, moÏnosÈ komunikovaÈaj elektronickou cestou so systémom poskytovaniazdravotnej starostlivosti z verejn˘chzdrojov, prehºad o poskytnut˘ch zdravotníckychsluÏbách, nákladoch a o moÏnostiachzdravotníckych sluÏieb, ktoré sa ho t˘kajú,bude zabezpeãená nepretrÏitá dostupnosÈ zdravotnejdokumentácie, dokumentácia bude autorizovanápríslu‰n˘m subjektom, bude zachovanádôvernosÈ a integrita, ochrana pred stratou,je predpoklad skrátenia ãasu administratívnychprestojov, zníÏenie duplicít vo vy‰etreniach,oãakáva sa zv˘‰ená kvalita prijíman˘chzdravotníckych sluÏieb zníÏením chybovostidiagnostiky a terapie a zv˘‰ením kvalitydiagnostiky a monitoringom celého lieãebnéhopostupu. Obãan bude maÈ ºahko dostupnépodklady pre rozhodovanie o svojom zdravotnomstave, pri v˘bere poskytovateºa zdravotnejstarostlivosti a pri liekovej preferencii;Pre poskytovateºa zdravotnej starostlivosti:ich IS sa budú môcÈ pripájaÈ na základné registrea efektívne ich vyuÏívaÈ, zníÏia sa nákladyna administratívne ãinnosti, budú definované‰tandardy pre elektronick˘ identifikátor,formáty pre tvorbu a ukladanie záznamov,komunikáciu s ìal‰ími subjektmi v zdravotníctve.Jednotlivé IS (ambulantné, ekonomické,manaÏérske, nemocniãné, lekárenské,‰pecializované) na úrovni ambulancie a nemocnicebudú plne interoperabilné, schopnév definovan˘ch formátoch navzájom komunikovaÈ,komunikácia s ìal‰ími subjektmi budeprebiehaÈ v elektronickej zabezpeãenej forme,elektronická preskripcia zjednodu‰í a sprehºadnícel˘ proces,Pre dohºad nad kvalitou zdravotnej starostlivosti:dohºad nad zdravotnou starostlivosÈoubude maÈ k dispozícii podklady na proaktívnymonitoring. Pri rie‰ení jednotliv˘ch podnetovzíska ÚDZS z auditovacích záznamovdostatok podkladov k r˘chlym a relevantn˘mrozhodnutiam, posilní sa integraãná a analytickáfunkcia ÚDZS vo vzÈahu k zdravotn˘mpoisÈovniam s cieºom odhaºovania negatívnychdopadov na financovanie zdravotnej starostlivosti.Aké sú náklady a návratnosÈ investícií doelektronizácie zdravotníctva? Je moÏné vzdravotníctve cez investície u‰etriÈ náklady?MZ SR v rámci Revízie programu implementácieeHealthu (PieH) spracovalo detailnúanal˘zu nákladov a prínosov. Prvé prínosypo realizácii implementácie je moÏné oãakávaÈuÏ v roku 2012 a v roku 2015 kumulatívnyv˘sledok za fázu 1 a 2 bude v plusov˘chãíslach t.j. návratnosÈ tohto programu je niÏ-‰ia ako 4 roky.Pripravované zdravotnícke projekty vrátaneeHealthu sú veºk˘m prínosom a urãite u‰etriamnoÏstvo redundantn˘ch nákladov v zdravotníctve,ktoré môÏu byÈ pouÏité aj na zv˘-‰enie miezd lekárov a zdravotníckych pracovníkov.Aká je spolupráca medzi ãlensk˘mi ‰tátmiEÚ v oblasti elektronizácie v zdravotníctve?V Európskej komisii zastre‰ujú problematikueHealthu dve generálne riaditeºstvá:DG INFSO – The European CommissionDirectorate General for the Information Society(Generálne riaditeºstvo pre informaãnú spoloãnosÈa médiá) aDG SANCO – The European CommissionDirectorate General for Health and ConsumerProtection (Generálne riaditeºstvo pre zdraviea ochranu spotrebiteºa).Elektronizácia zdravotníctva je pravidelneposudzovaná a hodnotená na konferenciách apracovn˘ch stretnutiach, ktoré organizujú jednotlivéãlenské ‰táty EÚ.V roku 2009 bola prijatá PraÏská deklaráciana európskej konferencii „eHealth pre jednotlivca,spoloãnosÈ a ekonomiku“. Jej cieºombolo zhrnúÈ súãasn˘ stav celoeurópskeho úsiliao vyuÏívanie informaãn˘ch technológií vzdravotníctve v prospech pacientov i ekonomickejefektívnosti zdravotníckeho sektoru astanoviÈ ìal‰ie kroky na úrovni ãlensk˘ch ‰tátovi európskych in‰titúcií. ZároveÀ by malodôjsÈ k vytvoreniu európskeho priestorueHealth, kde jednotlivé národné systémy budúschopné vzájomnej komunikácie. DôleÏitébude tieÏ zaradenie rie‰ení eHealthu do národn˘chstratégií ãlensk˘ch ‰tátov EÚ v oblastizdravotníctva.Na ministerskej konferencii o eHealthe vroku 2010 v Barcelone bola prijatá deklaráciak európskej spolupráci v oblasti eHealthu. Vdeklarácii bolo potvrdené, Ïe informaãno-komunikaãnétechnológie (ICT) sú pre zdravie(eHealth) nástrojom na zlep‰enie kvality abezpeãnosti pacienta, na modernizáciu národn˘chzdravotníckych systémov, na zv˘‰enieich v˘konnosti a ich lep‰iu adaptáciu naindividuálne potreby obãanov, zdravotníckychprofesionálov a na v˘zvy starnúcej spoloãnosti.Závery z t˘chto konferencií sú v˘znamn˘mimpulzom i pre Slovensko a sú rozpracovávanédo strategick˘ch dokumentov a postupovpri príprave a realizácii eHealthu.Okrem stretnutí na najvy‰‰ej ministerskejúrovni spolupracuje MZ SR s ãlensk˘mi ‰tátmiEÚ i v rámci celoeurópskych projektov,ako napríklad v projekte epSOS (Smart OpenServices for European Patients). Slovensko jeprostredníctvom NCZI zapojené do rie‰iteºskéhotímu 12 ãlensk˘ch krajín EÚ. Tento pilotn˘projekt posúva vízie eHealthu do novejroviny, kladie si za cieº ‰pecifikovaÈ, implementovaÈa overiÈ pouÏiteºnosÈ my‰lienky prepojeniazdravotníckych systémov s cieºomzdieºania pacientsk˘ch údajov a elektronickejpreskripcie liekov.Základn˘m cieºom projektu je zabezpeãenieinteroperability v poskytovaní zdravotníckychsluÏieb medzi jednotliv˘mi ãlensk˘-mi krajinami EÚ a to na úrovni organizaãnej(identifikácia a autorizácia pacienta aj lekára),sémantickej (spoloãné koncepty preloÏiteºnédo jazykov zúãastnen˘ch krajín) a technickej(infra‰truktúra a ochrana bezpeãnosti a spoºahlivostiúdajov). Oãakávan˘m v˘sledkom trojroãnéhopilotného projektu je vytvorenie aoverenie nadstavby nad fungujúcimi zdravotníckymiinformaãn˘mi systémami v jednotliv˘chãlensk˘ch krajinách EÚ tak, aby bolamoÏná ich cezhraniãná súãinnosÈ pri zabezpeãovaníkontinuálnej zdravotníckej starostlivosti.Akú budúcnosÈ má podºa vás elektronickézdravotníctvo na Slovensku?Som toho názoru, a poznatky z in˘ch ‰tátovEÚ to potvrdzujú, Ïe ìal‰ie skvalitÀovaniezdravotnej starostlivosti nebude moÏnébez elektronizácie zdravotníctva v tom naj‰ir-‰om rozsahu, je v˘razn˘m pomocníkom i pricelkovej re‰trukturalizácii zdravotníctva naSlovensku. Slovenské zdravotníctvo je na zaãiatkut˘chto zmien a bez systému eHealthusa uÏ nebude môcÈ v budúcnosti efektívnefungovaÈ.Elektronické zdravotníctvo zah⁄Àa komunikáciumedzi pacientmi a poskytovateºmi zdravotnejstarostlivosti, prevod údajov z jednej in-‰titúcie do druhej alebo osobnú komunikáciumedzi pacientmi alebo zdravotníkmi; rovnakomôÏe zah⁄ÀaÈ informaãné siete o zdraví,elektronické zdravotné záznamy, telemedicínskesluÏby a osobné prenosné komunikaãnézariadenia uãené na monitorovanie a pomocpacientom.Nástroje elektronického zdravotníctva môÏunapríklad zlep‰iÈ v prípade potreby dostupnosÈÏivotne dôleÏit˘ch zdravotn˘ch informácií,ão je zvlá‰È dôleÏité vzhºadom na rastúci cezhraniãn˘pohyb obãanov a pacientov. Elektronickézdravotníctvo môÏe byÈ prínosom precelé spoloãenstvo vìaka zdokonalenému prístupuk starostlivosti a lep‰ej kvalite starostlivosti.Prispieva k upevÀovaniu zdravotn˘chsystémov zameran˘ch na obãana, ako aj kúãinnosti, efektivite a udrÏateºnosti zdravotníctva.Európska únia sa vyvíja smerom k tzv. európskemupriestoru elektronického zdravotníctvaprostredníctvom koordinácie ãinností apodpory vzájomn˘ch vzÈahov medzi súvisiacimipolitikami a zainteresovan˘mi stranami.Cieºom je nájsÈ lep‰ie rie‰enia, brániÈ rozdrobovaniutrhu a ‰íriÈ osvedãené postupy. Zvlá‰tnupozornosÈ EÚ venuje vytvoreniu systémuelektronick˘ch zdravotn˘ch záznamov cezpodporu normalizácie a v˘meny informácií;vytvoreniu zdravotn˘ch informaãn˘ch sietímedzi organizáciami poskytujúcimi starostlivosÈs cieºom koordinovaÈ reakciu na zdravotnéhrozby; zabezpeãeniu zdravotn˘ch sluÏiebna internete v podobe informácií o zdravomÏivotnom ‰t˘le a prevencii ochorení; rozvojutelekonzultácií, elektronického predpisovanialiekov a elektronickej náhrady nákladov.Aby bolo toto úsilie úspe‰né, musia sa dorealizaãn˘ch stratégií a projektov zapracovaÈpoÏiadavky a úlohy obãanov, pacientov azdravotníkov.âakajú nás nároãné úlohy, ale som presvedãen˘,Ïe v spolupráci so v‰etk˘mi zainteresovan˘mistranami sa nám ich podarísplniÈ, zrealizovaÈ.40

N Á R O D N Á R A D A S RZaãiatkom tohto roka sa na pozvanie Ministerstva zahraniãn˘ch vecí Spojen˘ch ‰tátov americk˘chzúãastnilo ‰tudijného pobytu v USA päÈ vybran˘ch poslancov NR SR (Bibiána Obrimãáková – Smer-SD,Jana ÎitÀanská – KDH, Juraj Blanár – Smer-SD, Pavol Hladk˘ a Jozef Miku‰ – SDKÚ). O jeho cieºocha obsahu sme sa porozprávali s poslankyÀou Bibiánou OBRIMâÁKOVOU.Spojené ‰táty z „prvej ruky“Zºava poslanci Pavol Hladk˘, Bibiána Obrimãáková,Juraj Blanár, Jana ÎitÀanská.USA kongresman John L. Mica (druh˘ zprava)– Washington D.C.Mohli by ste struãne charakterizovaÈ programv rámci, ktorého ste absolvovali ‰tudijn˘pobyt v USA?Na‰a náv‰teva je súãasÈou International VisitorsProgram, zameraného na politick˘ch lídrov.Program má 71-roãnú históriu a bolpripraven˘ s cieºom zv˘‰iÈ vzájomné porozumeniena osobnej, ale najmä pracovnej úrovnia spoznaÈ Spojené ‰táty z prvej ruky. Úãastníkmiprogramu sú teraj‰í, alebo potenciálnizahraniãní poprední predstavitelia vlád, ‰tátnejsprávy, politiky, vzdelávania, ekonomiky,prevencie drog a kriminality, médií, vedy, Ïivotnéhoprostredia, ºudsk˘ch práv a mnoh˘chìal‰ích oblastí. T˘chto úãastníkov vyberáa náklady na pobyt hradí americká strana.Poãas doteraj‰ej existencie programu sa zostoviek zahraniãn˘ch úãastníkov stali zástupcoviadôleÏit˘ch postov vo svojej vlastnejkrajine. Medzi absolventmi tohto programu jepribliÏne 186 teraj‰ích a b˘val˘ch hláv ‰tátov,alebo vlád, a viac neÏ 600 jeho absolventovsa stali ministrami. Mnohí ìal‰í b˘valí zahraniãníhostia pomáhajú meniÈ podobu svojejkrajiny, ale aj sveta, ako Ïurnalisti, ‰tátniúradníci, pedagógovia, sudcovia, ekonómovia,environmentalisti a aktivisti.Kto vás vyberal, na základe ak˘ch kritérií,a preão ste ponuku prijali?Vybralo nás Veºvyslanectvo USA a odsúhlasilovedenie NR SR tak, aby na‰a úãasÈbola z pohºadu bilaterálneho záujmu pre Slovenskoa Spojené ‰táty americké reálnym prínosom.Som toho názoru, Ïe je lep‰ie raz vidieÈ,ako tri razy poãuÈ. Spojené ‰táty sú krajinoumnoh˘ch moÏností, ale aj protikladov.Na druhej strane je to svetová veºmoc, ktorúje potrebné z tohto pohºadu re‰pektovaÈ. Preto,ak má záujem aj touto formou rozvíjaÈ korektnévzájomné vzÈahy s na‰ou krajinou, trebatúto iniciatívu iba uvítaÈ. Myslím si, Ïe neprijatietejto ponuky v ãase nestabilnej politicko-ekonomickejsituácie vo svete, by bolov rozpore so záujmami zahraniãnej politikySlovenska.Aké bolo zameranie vá‰ho ‰tudijného pobytu?V rámci podprogramu „The Role of Legislators“sme nav‰tívili Washington, Texas aNew York, kde sme absolvovali desiatky pracovn˘chstretnutí. Poãas dvojt˘Ïdenného pobytusme sa stretli s predstaviteºmi miest, politikmi,kongresmanmi a ºuìmi z tretieho sektora.Podarilo sa nám tak bliωie spoznaÈ fungovaniefederálneho systému vlády, politick˘systém, rozdelenie právomocí medzi zákonodarnou,exekutívnou a súdnou mocou,vplyv a postavenie mimovládnych organizáciípri formovaní politiky USA. Spoznali smerozdielnosti medzi politikami na ‰tátnej a federálnejúrovni, zoznámili sme sa s ãinnosÈouviacer˘ch ‰tátnych in‰titúcií, ako napríkladkongres, najvy‰‰í súd, ministerstvo obrany aìal‰ie. Zoznámili sme sa aj s rôznorodosÈousamosprávy na komunálnej úrovni. Na Ministerstvezahraniãn˘ch vecí USA, sme absolvovalidiskusiu na tému americko-slovensk˘cha americko-európskych vzÈahov s dôrazom naaktuálne politické otázky ako aj energetickúbezpeãnosÈ. V Texase sme sa zoznámili so zaujímav˘msystémom fungovania ‰tatutárneho(profesionálneho) manaÏéra mesta a jehokompetenciách. Tento systém vná‰a do riadeniaãinnosti mesta viac profesionality a menejpolitiky pri efektívnej‰om plnení záujmovsamotného obãana.Príjemn˘m a in‰piratívnym moÏno nazvaÈstretnutie s americk˘m kongresmanom soslovensk˘mi koreÀmi – Johnom L. Micom,predsedom V˘boru Kongresu USA pre dopravua infra‰truktúru. Ten nás oboznámil sosystémom fungovania Senátu USA a vnútropolitickousituáciou v súvislosti so zdravotn˘mpoistením.V uplynulom volebnom období ste boli‰tátnou tajomníãkou M· SR. Va‰ou agendouje aj dnes prioritne vzdelávanie a v˘chovamlad˘ch ºudí. âo vás v tejto oblastipoãas pobytu zaujalo?Zaujímavá bola napríklad predná‰ky a diskusiev Texase aj v New Yorku na tému systémua podpory v˘chovy a vzdelávania, financovania‰kôl, spôsobu integrácie zdravotne asociálne znev˘hodnen˘ch detí a podpory v˘uãbycudzích jazykov.Vzhºadom na rozmáhajúcu kriminalitu na‰kolách v USA (drogy, alkohol, zbrane), neboloojedinelé stretnúÈ v budovách ‰kôl stálepolicajné hliadky. Aj keì tie mali najmä preventívnycharakter, som ‰Èastná, Ïe sa s t˘mtoopatrením na Slovensku e‰te nestretávame.Na americk˘ch stredn˘ch ‰kolách ma prekvapil,z môjho pohºadu aÏ príli‰ otvoren˘ liberálnyprístup k homosexuálne orientovan˘m‰tudentom.PoslankyÀa Bibiána Obrimãáková so svojimi kolegaminav‰tívili aj sídlo Komisie na kontrolu a optimalizáciufungovania ‰tátnych ‰truktúr – Austin.Pri zohºadnení ‰pecifík ‰kolsk˘ch systémovv oboch krajinách, z mojej praxe môÏempovedaÈ, Ïe v mnoh˘ch aspektoch by na‰e‰kolstvo mohlo byÈ pozitívnou in‰pirácioupráve pre americkú stranu.Akú pozitívnu in‰piráciu by ste po skúsenostiachv USA aplikovali v na‰om ‰kolstve?Pri práci s mládeÏou máme jednoznaãne rezervyv oblasti motivácie a väã‰ieho národnéhosebavedomia.41

M É D I Á N A S L O V E N S K URádio Expres je najpoãúvanej‰ia rozhlasová stanica na Slovensku. V roku 2005 prekonala v poãúvanostiprv˘ okruh Slovenského rozhlasu a odvtedy sa s náskokom drÏí na ãele. KaÏd˘ t˘ÏdeÀ si Rádio Expresnaladí 1,5 milióna Slovákov. Eva BABITZOVÁ, riaditeºka stanice, bola pri tomto projekte od zaãiatku,od roku 2000. Zaãínala tu ako obchodná riaditeºka, v roku 2006 bola vymenovaná za generálnuriaditeºku. Parlamentn˘ kuriér ju oslovil s niekoºk˘mi otázkami.Nová legislatíva by mohla otvoriÈrozhlasov˘ trh na Slovenskuâo je Èaωie – dostaÈ sa na vrchol aleboudrÏaÈ sa tam?ËaÏko povedaÈ. Urãite je zábavnej‰ia tácesta hore, to máte e‰te nárok na pokusy aomyly. Potom je síce fajn byÈ v pozícii najsilnej‰iehona trhu, ale to uÏ vyÏaduje viac disciplínya rozvahy.ByÈ najpoãúvanej‰ím rádiom – ako sa vámto podarilo? Ako sa buduje marketleader?My sme mali v˘hodu v tom, Ïe keì sme vroku 2000 vstúpili na trh, bol pln˘ nad‰encov,ale, nech mi je odpustené, aj amatérov. Mysme boli síce tieÏ amatéri a aj nad‰enci, alena‰i majitelia po úvodnom období pochopili,Ïe ak má byÈ projekt úspe‰n˘, potrebuje pomoc.Dostali sme prostriedky na zaangaÏovaniezahraniãn˘ch konzultantov a tí nám stanicunaformátovali a nauãili to aj nás. Doterazto bol pre mÀa ten najlep‰í záÏitok môjhoprofesionálneho Ïivota – nastaviÈ rádiopodºa presn˘ch prieskumov a pravidiel a sledovaÈ,ako to funguje. V kaÏdom ìal‰om prieskumesme rástli, bolo to fantastické.Dnes má zahraniãn˘ch konzultantov aprieskumy aj kaÏd˘ vበrelevantn˘ konkurent.Ako a ãím sa drÏíte na ‰pici teraz?V princípe je to podobné ako s varením –kvalitné suroviny a recepty má dnes tieÏ k dispozíciikaÏd˘ a nenavaria v‰etci rovnako. Sú-ÈaÏ sa zostrila a posunula. Ale svoju úlohu zohrávajúaj skúsenosti a potom to, ãi do toho,ão robíte, dáte du‰u.Rádio Expres má licenciu do roku 2013, aleuÏ bola raz predlÏovaná a podºa zákona juuÏ nie je moÏné znova predæÏiÈ. Bolo vypísanév˘berové konanie na v‰etky frekvencieako otvorená súÈaÏ. Predpokladám, Ïeste na to pripravení, ale ako to vnímate aako to vnímajú va‰i akcionári?Nie sme to len my, v tomto kole je to RádioMax a Rádio Frontinus, o pár mesiacovto ãaká Fun Rádio. Verím, Ïe to prebehnehladko, tak ako to bolo v prípade Rádia Európa2. PovaÏujem to za ne‰Èastnú legislatívu,pretoÏe stavia vysielateºov, ktorí na tomtotrhu investovali peniaze, úsilie, roky zamestnávaliºudí a odvádzali dane, do nezmyselnéhostresu, keì im jedn˘m rozhodnutím môÏeskonãiÈ cel˘ biznis. To nemáte v nijakominom podnikaní. TakÏe veríme, Ïe sa nestaneniã podobné ako pred rokom a pol v Maìarsku,kde politici jedn˘m rozhodnutím vygumovalidve najúspe‰nej‰ie stanice z trhu za zdeseniacelej civilizovanej Európy.Licencií v oblasti FM vysielania je predsalen limitovan˘ poãet. Ak by sa zmenila legislatíva,mohlo by to znamenaÈ uzavretietrhu a zabetónovanie limitovaného poãtuvysielateºov.Nemyslím si to. V súãasnosti máme napríkladna slovenskom rozhlasovom trhu len dvanaozaj profitabilné veºké projekty – Rádio Expresa Fun Rádio. V‰etky ostatné stanice samotajú okolo nuly alebo roky vytvárajú stratu.TakÏe keby sa sprísnili a naozaj uplatÀovalipravidlá o odÀatí licencie vysielateºom,ktorí si neplnia svoje povinnosti, alebo naopakuvoºnili ustanovenia tak, aby bolo moÏné rádiojednoducho predaÈ, otvorilo by to trh.Tento rok ste boli zvolená aj za prezidentkuAsociácie nezávisl˘ch rozhlasov˘ch atelevíznych staníc Slovenska. âo vnímatena tomto poste ako svoju hlavnú agendu?Je toho viac. Chceme sa aktívne zúãastÀovaÈlegislatívnych zmien v oblastiach, ktoré sanás bytostne dot˘kajú – v oblasti vysielania,reklamy. Chceme iniciovaÈ rokovania so zástupcamiRTVS a Rady pre vysielania a retransmisiuna tému prideºovania frekvencií.Slovensk˘ rozhlas sa hlásil do kaÏdého konaniana uvoºnené frekvencie a v poslednom obdobíboli celkom úspe‰ní – podarilo sa im získaÈniekoºko frekvencií po súkromn˘ch vysielateºoch– aj vrátane tzv. veºk˘ch Ïenevsk˘chfrekvencií. Ak to pôjde takto ìalej, tak po istomãase opäÈ zru‰íme duálny systém na Slovensku.To tro‰ku preháÀam, ale verejnoprávnyvysielateº svoje frekvencie neuvoº-Àuje, preto si myslím, Ïe uvoºnená frekvenciapo súkromnom vysielateºovi by mala zostaÈv oblasti súkromného vysielania.Vy ste tieÏ v niekoºk˘ch rozhovoroch tvrdili,Ïe príãina, preão v‰etky rádiá hrajú veºmipodobne spoãíva v legislatíve.Jasné. Slovensk˘ trh je mal˘, v zmyslepoãtu obyvateºov a následne teda aj prostriedkovinvestovan˘ch do reklamy. K˘m tu mámelegislatívu, podºa ktorej jeden vysielateº nemôÏeprevádzkovaÈ viac staníc, musíte postaviÈstanicu, ktorá sa uÏiví – uÏiví technikov,úãtovníãky, cel˘ ten aparát, ão rádio na zabezpeãenievysielania potrebuje. No a jedin˘ formát,ktor˘ ma potenciál na toto v‰etko zarobiÈje, zjednodu‰ene povedané, mainstream.A tak v‰etky veºké stanice na trhu hrajú mainstream.Ak by nám zákon dovolil maÈ jednu,dve ìal‰ie stanice, tie uÏ môÏu byÈ v uωomformáte – rock ãi jazz. Zázemie budú maÈ odtej veºkej stanice a potrebujete uÏiviÈ len párºudí v programe. No a v tomto momente to zaãnedávaÈ aj biznis logiku. Lebo bez tej simôÏe dovoliÈ vysielaÈ len verejnoprávny vysielateº.Pôvodn˘m zámerom pri t˘chto obmedzeniachbolo vylúãiÈ koncentráciu elektronick˘chmédií v jedn˘ch rukách, a t˘m ajovplyvnenie spravodajstva. VyhnúÈ sa efektuBerlusconi.Áno, ale to aj tak nikdy nefungovalo naozaj,staãí si spomenúÈ na ãasy úspe‰ného mediálnehomagnáta Pavla Ruska, ktor˘, myslím si,tro‰ku na toho slovenského Berlusconiho a‰-piroval. âasy sú v‰ak uÏ iné. Televízie beÏiav digitále a uÏ môÏu maÈ ìal‰ie stanice. RádiáuÏ sú normálne hudobné stanice, správyzru‰ili alebo zminimalizovali. Skonãila doba40-minútov˘ch správ na komerãnej stanici.Nehovoriac o tom, Ïe rozhlasoví vysielateliasú dnes jediní na trhu, ktorí, keì nieão vediarobiÈ a sú úspe‰ní, nemôÏu oficiálne svoj biznisroz‰íriÈ.Aká je politická orientácia Rádia Expres?Vychádzame z pozícií zdravého rozumu. Akeì vám z toho nejaká konkrétna orientáciavyjde… T˘Ïdenne si nás naladí 1,5 miliónaobyvateºov tejto krajiny a my chceme vysielaÈpre nich a priná‰aÈ im správy, ktoré sú prenich relevantné.42

E U R Ó P S K AÚ N I AÎiadna ãlenská krajina EÚ by po roku 2015 nemala byÈ izolovaná od európskych plynov˘ch a elektrick˘ch sietí.Rovnako by nemal jej energetickú bezpeãnosÈ ohrozovaÈ nedostatok prepojení. Na zasadnutí Európskej rady sana tom dohodli lídri ãlensk˘ch krajín EÚ. V tejto súvislosti sú podºa predsedníãky vlády SR Ivety Radiãovejpre Slovensko kºúãové projekty severo-juÏn˘ch energetick˘ch koridorov.Summit EÚ o energetickejbezpeãnosti a spoloãnom trhuPracovné stretnutie predsedov vlád krajín V4, Bulharska a Rumunska s predsedom Európskej komisie J. M. Barrosom.Lídri EÚ zároveÀ podporili ambicióznycieº vytvorenia fungujúceho vnútorného trhus plynom a elektrinou do roku 2014. „Smepresvedãení, Ïe také projekty ako je prepojeniesietí v strednej a v˘chodnej Európe sú skutoãn˘mpríspevkom k vytvoreniu vnútornéhotrhu a mali by sa ãím skôr realizovaÈ. Spoluso zlep‰ovaním regulácie sú tou správnoucestou k spoloãnému trhu. Je potrebné tvoriÈho zdola nahor, bez investícií do fungujúcichmedzi‰tátnych sietí to bude iba teória,“ zdôraznilapredsedníãka vlády SR.Väã‰inu investícií by mali zrealizovaÈ hráãina trhu, priãom ãlenské krajiny by immali zabezpeãiÈ vhodné regulaãné a investiãnéprostredie. Napriek tomu niektoré projekty,kºúãové z hºadiska posilÀovania bezpeãnostidodávok, nemusia byÈ pre trh dostatoãneatraktívne a preto si môÏu vyÏiadaÈ podporuz verejn˘ch zdrojov. „Ukázalo sa to ajpri realizácii strategického prepojenia plynovodovmedzi Slovenskom a Maìarskom,“povedala predsedníãka vlády SR Iveta Radiãová.Do konca júna tohto roka by mala Európskakomisia informovaÈ o rozsahu tak˘chtopotenciálnych investícií spolu s návrhmi, akoby bolo moÏné zabezpeãiÈ finanãné nároky, ãiodstrániÈ prípadne prekáÏky. Európa podºazáverov summitu potrebuje diverzifikovaÈtrasy aj zdroje, z ktor˘ch získava energie.Podºa prepoãtov Európskej komisie by vìakaskutoãne integrovanému trhu EÚ s energioumohlo do roku 2020 pribudnúÈ päÈ miliónovnov˘ch pracovn˘ch miest. KaÏd˘ spotrebiteºby vìaka moÏnosti vybraÈ si dodávateºamohol na energiách u‰etriÈ roãne 100 eur.Energetická bezpeãnosÈ EÚ a SlovenskoNa summite EÚ o energetickej bezpeãnosti a spoloãnom trhu sa stretli lídri ãlensk˘ch krajín EÚ. Jeho obsahrozvíja v rozhovore s ãlenom v˘boru NR SR pre hospodárstvo Jozefom MIKU·OM redaktorka Anna Komová.Ako by ste charakterizovali spoloãnú energetickúpolitiku a solidaritu Európskejúnie v rámci energetickej politiky a bezpeãnosti?Ako vieme, 4. februára tohto roku sa uskutoãnilsummit Európskej únie, z ktorého záverovvypl˘va, Ïe kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát únie bymal byÈ do roku 2015 zapojen˘ do európskychplynov˘ch a elektrick˘ch sietí. Krátkopred summitom urobilo Slovensko dôleÏit˘konkrétny krok k naplneniu tejto my‰lienkyv strednej a Európe. Predsedovia vlád Slovenskaa Maìarska Iveta Radiãová a Viktor Orbánpodpísali medzivládnu dohodu o vybudovaníslovensko-maìarského plynovodnéhoprepojenia v rámci energetického projektusever – juh. Keì sa toto prepojenie vybuduje,budú ho spoloãne prevádzkovaÈ. Je známe,Ïe Slovensko a Maìarsko nemajú rovnak˘ názorna v‰etky otázky, napríklad v oblasti dvojakéhoobãianstva. Napriek tomu sa na takejtodôleÏitej ekonomickej téme dokázali r˘chlodohodnúÈ. To len dokazuje, Ïe teraj‰ia vládamá úprimn˘ záujem o budovanie nielenvlastnej energetickej bezpeãnosti, ale aj bezpeãnostiv rámci celej Európskej únie. V tomtoprípade bude môcÈ po dokonãení v˘stavbyprepojenia z terminálov so skvapalnen˘mzemn˘m plynom z prístavov v Poºsku a ChorvátskuprúdiÈ energetick˘ nosiã dovnútra prímorsk˘ch‰tátov, ale i do vnútrozemskéhoSlovenska, Maìarska a Poºska. MôÏeme hovoriÈ,Ïe európska energetická bezpeãnosÈ asolidarita takto nadobúda v tejto ãasti úniekonkrétne kontúry. Pritom nepochybujem, Ïezúãastnené Chorvátsko uÏ bude ãoskoro nov˘mãlensk˘m Európskej únie.Ako vnímate samostatnosÈ jednotliv˘ch krajínEÚ v otázke energetickej bezpeãnosti?Energetická bezpeãnosÈ je strategicky dôleÏitápre kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát. Nebudem sa vyjadrovaÈk in˘m ‰tátom, ostal by som iba priniektor˘ch medzinárodn˘ch porovnaniach.Slovensko je dnes takmer naplno závislé oddovozu energetick˘ch nosiãov, ropy a zemnéhoplynu z Ruska. Nedávna plynová krízaukázala, Ïe aj pri v˘padku dodávok z v˘chodumôÏeme poãítaÈ so solidaritou a pomocouin˘ch ‰tátov Európskej únie. NemôÏeme sa44

E U R Ó P S K AÚ N I Av‰ak na to spoliehaÈ, musíme vykonaÈ konkrétnekroky na zv˘‰enie bezpeãnosti. Slovenskomá v porovnaní s in˘mi krajinami vhodnépredpoklady na zv˘‰enie energetick˘chdodávok z vlastn˘ch zdrojov. Sú tu ‰truktúrovanémoÏnosti na v˘robu energie. Napríkladmáme najväã‰iu rozlohu priemernej farmyv celej únii. To znamená, Ïe by sme malipoºahky dokázaÈ efektívne pestovaÈ energeticképlodiny, lebo tie potrebujú veºké plochy.Slovensko je jeden z najviac plynofikovan˘ch‰tátov v Únii. Distribuãná sieÈ je tu poHolandsku najhustej‰ia v únii, viac ako deväÈdesatín obyvateºov má prístup k zemnémuplynu. To sa dá vyuÏiÈ. Tak, ako sa dá zemn˘plyn z distribuãnej sieti ãerpaÈ, rovnako môÏuv˘robcovia do tejto siete dodávaÈ vlastn˘,vyroben˘ biometán.âo z predpokladanej samostatnosti v rámcienergetickej bezpeãnosti vypl˘va preSlovensko?Slovensko nie je dnes jednostranne závisléod jedného zdroja energie. Energetick˘mix je zhruba na tretiny rozdelen˘ medzi jadrové,vodné elektrárne a elektrárne na pevnépalivo. Zvy‰nú ãasÈ tvoria iné druhy zdrojov,vrátane obnoviteºn˘ch. Malú ãasÈ elektrickejenergie musíme dnes dováÏaÈ, zmeniÈ bysa to malo po dostavaní elektrárne v Mochovciach,keì budeme schopní nespotrebovanúelektrickú energiu vyváÏaÈ. Podiel vjadra v energetickom mixe vzrastie. Na‰ím záujmomje, aby sa do v˘roby energií zapájaliãoraz viac obnoviteºné zdroje. Napokon násk tomu zaväzuje záväzok voãi Európskej únii– do roku 2020 by malo byÈ zabezpeãen˘ch20 percent v˘roby z obnoviteºn˘ch zdrojov.UÏ som spomínal zemn˘ plyn, chceme, abysa na Slovensku vyrábalo viac bioplynu. Ktomu napríklad smeruje v Národnej rade SRnovela zákona ã. 309 o podpore obnoviteºn˘chzdrojov energie. V stratégii rozvoja Slovenskado roku 2050, ktorú si dala vypracovaÈpredchádzajúca vláda Slovenskou akadémiouvied sa uvádza, Ïe bez ohrozenia potravinovejbezpeãnosti Slovenska máme potenciáltakto vyrobiÈ 3,5 mil. metrov kubick˘ch zemnéhoplynu. Ak by sme naplno podnietili domácichv˘robcov, z celkovej dne‰nej spotrebyplynu by sme dokázali domácou produkcioubiometánu zabezpeãiÈ aÏ 60 percent. Av tom sú zapoãítaní individuálni odberateliai priemysel. Podobne, ak by sme na na‰ichTlaãová konferencia Viktora Orbána a Ivety Radiãovej.veºk˘ch farmách vo väã‰om rozbehli pestovanieenergetick˘ch plodín vhodn˘ch na biomasu,odbúrali by sme do veºkej miery potrebuklasick˘ch fosílnych palív. Pritom rozsahpoºnohospodárskej pôdy nám umoÏÀuje dosiahnuÈdo bez ohrozenia v˘roby potravín.Staãí, ak budeme vyuÏívaÈ pôdu efektívne. Ktomu teraz smerujú iniciatívy vlády i parlamentu,aby sme vyuÏili potenciál, ktor˘máme, aby sme boli samostatní a menej závislíod dovozov energetick˘ch nosiãov. Verímtomu, Ïe dokáÏeme naplniÈ ciele z februárovéhosummitu Európskej únie a nebudemecelému zoskupenie príÈaÏou, ale naopak prínosom.Vytvorenie jednotného trhus plynom je aj v záujme SRO vytvorení jednotného trhu s plynom a podpore rozvoja konkurencie v spomínanej oblasti pred ãasom hovorilaaj Európska únia a tento cieº podporila aj prijatím energetick˘ch balíãkov. Ob‰írnej‰ie v nasledujúcom rozhovores v˘konn˘m riaditeºom Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Jánom KLEPÁâOM,ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.V súvislosti s plynárenstvom a energetikouvôbec sa v posledn˘ch rokoch ãoraz ãastej-‰ie skloÀuje pojem energetická bezpeãnosÈ.Myslíte si, Ïe v ostatn˘ch dvoch rokoch sazlep‰ila situácia v oblasti bezpeãnosti dodávokzemného plynu pre Slovensko?Urãite. Plynová kríza v januári 2009, keì bolipoãas 12 dní preru‰ené dodávky zemného plynupre Slovensko z Ruskej federácie bola ak˘msibudíãkom nielen pre Slovensko, ale pre regiónstrednej Európy vôbec. Na Slovensku sadovtedy o energetickej bezpeãnosti viac hovoriloako konalo, málokto veril, Ïe po takmer ‰tyridsiatichrokoch bezpeãn˘ch dodávok zemnéhoplynu príde k ich preru‰eniu. Prijaté opatreniav‰ak v˘razne zv˘‰ili bezpeãnosÈ dodávokzemného plynu. Vìaka spätnému toku plynu vprepravnej sústave môÏeme dnes priviesÈ naSlovensko zemn˘ plyn z âeska i rakúskehoBaumgartenu. Prídavné diverzifikované zmluvyo dodávkach plynu hlavného dodávateºaSPP, a. s., zníÏili závislosÈ od dovozov z Ruskejfederácie. Takisto opatrenia v oblasti podzemnéhouskladÀovania zemného plynu a koordináciasúãinnosti plynárensk˘ch dispeãingovstredoeurópskych krajín sa stali ‰tandardn˘minástrojmi pouÏívan˘mi v tomto regióne. PravdepodobnenajdôleÏitej‰ím pouãením z poslednejplynovej krízy je pozornosÈ, ktorá sa zaãalavenovaÈ v˘stavbe novej plynárenskej infra-‰truktúry. Z historick˘ch dôvodov boli v minulostiv krajinách strednej Európy plynovodybudované v smere v˘chod – západ. Stále neexistujeprepojenie sever – juh. Pritom poãas krízypred dvoma rokmi sa ukázalo, Ïe plynu bolov Európe dostatok, len ch˘bal tam, kde ho bolonajviac treba, ch˘bali interkonektory. Prepojovacíplynovod sever – juh, ktor˘ chcú stavaÈ ‰tá-45

S L O V E N S K ¯ P L Y N Á R E N S K ¯ AN A F T O V ¯ Z V Ä ZCentrálny areál podzemného zásobníka zemného plynuNAFTA a.s.ty Vy‰ehradskej ‰tvorky (V4) za podpory Európskejúnie je krokom správnym smerom.Je v t˘chto iniciatívach priestor aj pre plynárenskézväzy, ako profesijné, nezávislé aneziskové organizácie?Sme hrdí na to, Ïe to bol Slovensk˘ plynárensk˘a naftov˘ zväz, ktor˘ pred tromi rokmipri‰iel s my‰lienkou intenzívnej spolupráceplynárensk˘ch zväzov krajín V4. Trpezlivo,doslova krok za krokom sme presviedãali svojichpartnerov o v˘zname takejto spolupráce.Prvé oficiálne stretnutie predstaviteºov plynárensk˘chzväzov V4 sa uskutoãnilo v júni 2009v Bratislave. Okrem pravidelného stretávania saa v˘meny informácií je konkrétnym v˘sledkomtejto spolupráce Stredoeurópsky plynárensk˘kongres, ktor˘ organizujeme spoloãnekaÏd˘ rok v inej krajine V4. Mali sme ‰Èastie,Ïe dnes sú tieto iniciatívy prikryté politick˘miaktivitami vlád ãlensk˘ch krajín V4. V súãasnostije práve Slovensko predsedajúcou krajinoua spolupráci v oblasti energetiky sa venujenajväã‰ia pozornosÈ. Je príjemné kon‰tatovaÈ,Ïe odborníci, ktorí dnes na v˘zvu svojich vládrie‰ia slovensko-maìarské plynovodné prepojenieVeºk˘ Krtí‰ – Vécsés sa dobre poznajú vìakana‰im konferenciám a kongresom.Ktoré plynárenské rozvojové projekty sú zvá‰ho pohºadu v˘znamné a zaujímavé?NajdôleÏitej‰ím projektom je magistrálnyplynovod sever – juh, ktor˘ bude spájaÈ LNGterminál, v mesteãku Swinoujscie v Poºsku napobreÏí Baltického mora s LNG terminálomOmi‰alj v Chorvátsku na ostrove Krk na pobre-Ïí Jadranského mora. Plynovod bude viesÈ cezv‰etky ‰tyri ‰táty a má podporu Európskej únie.Plynovod bude sãasti vyuÏívaÈ aj jestvujúceplynovody, nevyhnutné v‰ak bude dobudovaÈinterkonektory. Veì v súãasnosti neexistuje plynovéprepojenie medzi Poºskom a Slovenskoma medzi Slovenskom a Maìarskom. LNG terminályv Poºsku a Chorvátsku mierne zníÏia vysokúzávislosÈ strednej Európy od dodávok ruskéhozemného plynu.Odkiaº sa bude dováÏaÈ LNG a v ak˘chmnoÏstvách?V súãasnosti sú hlavn˘mi dodávateºmi LNGKatar, Nigéria, AlÏírsko, Nórsko a Egypt. TamvyÈaÏen˘ zemn˘ plyn v ‰peciálnych zariadeniachpod vysok˘m tlakom a teplotou –161 ?Czmení skupenstvo z plynného na kvapalné, naloÏísa do prepravn˘ch lodí – tankerov a môÏeísÈ tam, kde si ho objednajú. Podmienkou v‰akje, Ïe na druhej strane reÈazca musia maÈ LNGsplynovací terminál, v ktorom sa zmení tekutéskupenstvo na plynné a tak˘to plyn je moÏnénatlaãiÈ do normálnej plynovodnej siete. Zmyselcelej operácie je v tom, Ïe 1 m 3 LNG = 576m 3 zemného plynu. Kapacita LNG terminálu vPoºsku je plánovaná na 7,5 miliárd m 3 za rok akapacita LNG terminálu v Chorvátsku má maÈ10 miliárd m 3 roãne. Ak vezmeme do úvahy, Ïekrajiny V4 majú roãnú spotrebu zemného plynuna úrovni 42 miliárd m 3 roãne, tak ide o veºmizaujímavé mnoÏstvá plynu, ktoré prispejú kdiverzifikácii dodávok plynu. Navy‰e severojuÏn˘interkonektor umoÏní Poºsku a Maìarskuprístup k slovenskej prepravnej sústave s prepravnoukapacitou 94 miliárd m 3 zemného plynuroãne, ão nemá v rámci EÚ obdobu. NaopakSlovensko získa prístup k poºskému prepravnémusystému JAMAL s prepravnou kapacitou 33miliárd m 3 za rok a taktieÏ prístup k maìarsk˘mpodzemn˘m zásobníkom s uskladÀovacou kapacitou5,3 miliárd m 3 .Ako je to s podzemn˘mi zásobníkmi na Slovensku?Podzemné zásobníky, ktoré sa na Slovenskuv súãasnosti vyuÏívajú, sa v‰etky nachádzajú naZáhorí v b˘val˘ch uÏ vyÈaÏen˘ch loÏiskáchropy a zemného plynu medzi obcami Láb aPlaveck˘ ·tvrtok. Ich uskladÀovacia kapacitaje 2,75 miliárd m 3 zemného plynu. Ak vezmemedo úvahy, Ïe roãná spotreba zemného plynuna Slovensku je 5,5 aÏ 6 miliárd m 3 , tak jeto veºmi slu‰n˘ uskladÀovací priestor. Navy‰epracovníci spoloãnosti NAFTA a. s. pracujúna sprevádzkovaní piateho podzemného zásobníkGajary-báden s kapacitou ìal‰ích 500miliónov m 3 zemného plynu.MH SR chystá predloÏiÈ do parlamentu noveluzákonov o energetike a o regulácii vsieÈov˘ch odvetviach. âo povaÏujete v rámcit˘chto noviel za najdôleÏitej‰ie pre slovensképlynárenstvo?Slovenská legislatíva sa chystá t˘mito novelamireagovaÈ na tzv. tretí energetick˘ balíãekEÚ. Z pohºadu slovenského plynárenstva je urãitenajdôleÏitej‰ou otázkou spôsob vlastníckehooddelenia prepravcu zemného plynu spoloãnostieustream, a. s., od materskej spoloãnostiSPP, a. s., ktorá sa zaoberá obchodom so zemn˘mplynom. Európske smernice chcú tak˘mitoopatreniami reagovaÈ na problémy, ktorévznikli v niektor˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ. Oddelenímprepravy a obchodu chcú prispieÈ k liberalizáciitrhu s plynom a k vy‰‰ej transparentnostipri prideºovaní prepravn˘ch kapacít. Tov‰ak nie sú problémy Slovenska. Trh s plynomje na Slovensku otvoren˘ pre v‰etk˘ch obchodníkov,ktorí majú záujem naÀ vstúpiÈ. B˘val˘monopoln˘ dodávateº zemného plynu SPP, a. s.,má v súãasnosti uÏ len 75 % podiel na trhu apresadzujú sa ìal‰í hráãi, ão je zárukou, Ïe savygeneruje v takejto konkurencii trhovo spravodlivácena za zemn˘ plyn. Slovensko taktieÏnemá ani problémy s prideºovaním prepravn˘chkapacít, keìÏe jestvujúcu kapacitu vyuÏívana 80 %. Preto slovenské plynárenstvo nepodporujeúplné vlastnícke oddelenie, pretoÏestrategické opatrenia súvisiace s bezpeãnosÈoudodávok zemného plynu sa ÈaÏko realizujú rozdroben˘mivlastníkmi so slabou rokovacou silou.Presadzujeme kompromisn˘ model nezávisléhoprevádzkovateºa prepravnej siete ITO,ktor˘ t˘m, Ïe umoÏÀuje vlastníctvo toho istéhosilného akcionára, zároveÀ dodáva silnej‰iupozíciu aj jednotliv˘m právne oddelen˘m spoloãnostiam.Rovnakou cestou sa rozhodli ísÈ vNemecku, vo Francúzsku i v mnoh˘ch ìal‰ícheurópskych krajinách.Pristavme sa e‰te pri slovenskom plynárenskoma naftovom zväze, jeho cieºoch, úloháchi ãlenskej základni.Slovenské plynárenstvo oslavuje 19. marcatohto roku 155 rokov od svojho vzniku. V roku1856 sa na sviatok sv. Jozefa, ktor˘ sa stal patrónomslovensk˘ch plynárov, prv˘ raz rozsvietiliv Bratislave plynové lampy na svietiplyn,ktor˘ vyrábala plynáreÀ lokalizovaná nadne‰nom námestí Slobody, oproti Úradu vládySR.Táto 155-roãná tradícia zároveÀ znamenánepretrÏit˘ rozvoj plynárensk˘ch technológií,projekãn˘ch i stavebn˘ch prác, sústavnéhozlep‰ovania efektivity prevádzky a údrÏby, s cie-ºom zabezpeãiÈ spoºahlivú dodávku plynu na-‰im zákazníkom.SPNZ je nezávislé a neziskové zdruÏenie firiema odborníkov pôsobiacich v plynárenstvea súvisiacich odvetviach. Je reprezentantom ahovorcom voãi ‰tátnym orgánom a organizáciámv oblasti legislatívy, ‰tátnej energetickejpolitiky, ekológie, normalizácie, skú‰obníctva,vytvára podmienky na certifikáciu a bezpeãnosÈpráce. Usporadúva konferencie, odborné seminárea workshopy, ãím poskytuje ‰iroké fórumna odbornú diskusiu, vydáva jedin˘ odborn˘ãasopis pre plynárenstvo na SlovenskuSLOVGAS. Zastupuje Slovenskú republiku vmedzinárodn˘ch organizáciách (IGU, MAR-COGAZ, CeoCor). V súãasnosti má 63 kolektívnychãlenov z oblasti plynárenstva a ropy(SPP, a. s., SPP - Distribúcia, a. s., eustream, a. s.,NAFTA a. s., Pozagas, a. s., Transpetrol, a. s.atì.), ale i zo súvisiacich odvetví, ako sú projekãnéa konzultaãné sluÏby, v˘stavba, rekon-‰trukcie a opravy plynovodov, informaãné technológiepre plynárenstvo, v˘roba, predaj a serviszariadení a prvkov pre plynárenstvo.Stará sa SPNZ aj o prípravu a v˘chovu nov˘chodborníkov pre plynárenstvo?âlenmi SPNZ je aj päÈ slovensk˘ch technick˘chuniverzít a dva v˘skumné ústavy. SPNZkaÏd˘ rok organizuje súÈaÏ pre vysoko‰kolsk˘ch‰tudentov a udeºuje Národné ceny plynárenskéhopriemyslu za najlep‰ie diplomovépráce z oblasti plynárenstva. Pre na‰ich ãlenovorganizujeme projekty vzdelávania a zvy‰ovaniaodbornosti. A potom sú tu uÏ spomínanékonferencie a workshopy. V rámci Medzinárodnejplynárenskej únie (IGU) pracujú na‰i odborníciv celosvetov˘ch odborn˘ch pracovn˘chkomisiách, ktoré sú zamerané na jednotlivékomponenty plynárenského reÈazca (prieskuma ÈaÏba, podzemné uskladÀovanie, preprava,distribúcia, obchod s plynom atì.). V rokoch2012 – 2015 bude Slovensko predsedajúcoukrajinou v rámci celosvetovej komisie pre podzemnéuskladÀovanie zemného plynu. O tom,Ïe Slovensko má renomovan˘ch odborníkov vplynárenstve svedãí aj fakt, Ïe na ostatnomSvetovom plynárenskom kongrese v Buenos Airesboli akceptované tri odborné predná‰ky zoSlovenska.46

P L Y N Á R E N S T V O N AS L O V E N S K UUÏ niekoºko rokov prebieha proces liberalizácie trhu s plynom. O tom, aké skúsenostiz tohto procesu má najväã‰í poskytovateº sluÏieb skladovania zemného plynu na Slovensku,sme sa porozprávali s generálnym riaditeºom NAFTA a. s., Ing. Martinom HOLL¯M.Ako NAFTA a.s. prispievak liberalizácii trhu s plynomGenerálny riaditeº NAFTA a.s. Ing. Martin Holl˘.âo bolo podºa vá‰ho názoru základn˘mpredpokladom liberalizácie trhu s plynom?Európska únia si pred niekoºk˘mi rokmi zadefinovalav plynárenstve cieº vytvoriÈ jednotn˘trh s plynom a podporiÈ rozvoj konkurenciev tomto odvetví. Základn˘m krokom bolovytvorenie legislatívneho rámca v podobetzv. energetick˘ch balíãkov, ktoré prijal Európskyparlament.Spoloãn˘m menovateºom t˘chto legislatívnychkrokov v oblasti skladovania zemnéhoplynu bolo zabezpeãenie transparentnéhoa nediskriminaãného prístupu tretích strán kplynárenskej infra‰truktúre a ão sa nás t˘ka,ku skladovacím kapacitám.Na Slovensku sa tieto pravidlá prejavilipredov‰etk˘m v zákone o energetike a zákoneo regulácii, a v in˘ch súvisiacich sekundárnychprávnych normách.Ako tieto pravidlá uplatÀuje v praxi pri ponúkanískladovacej kapacity zásobníkazemného plynu spoloãnosÈ NAFTA a. s.?V súlade s touto legislatívou sme vytvorilirámcové zmluvné podmienky na poskytovanieskladovacích sluÏieb, tzv. prevádzkov˘poriadok, ktor˘ nám schvaºuje Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví. Na‰e sluÏby ponúkamev zmysle t˘chto podmienok prostredníctvomverejn˘ch súÈaÏí, ãím je zabezpeãen˘rovnak˘ prístup ku skladovacím kapacitámpre v‰etk˘ch úãastníkov trhu s plynom.V posledn˘ch piatich rokoch sme t˘mtospôsobom ponúkli plynárenskému trhu skladovaciukapacitu v objeme pribliÏne 2,5 miliardym 3 . Prejavilo sa to vo v˘raznom nárastepoãtu na‰ich primárnych zákazníkov zdvoch (pred 5 rokmi) na súãasn˘ch jedenásÈ.Zmenila sa rola podzemn˘ch zásobníkovzemného plynu v takomto novom prostredí?Tradiãnou úlohou podzemn˘ch zásobníkovzemného plynu v rámci plynárenského reÈazcaje vyrovnávanie sezónnych rozdielov vspotrebe plynu v lete a v zime. ZároveÀ podzemnézásobníky zohrávajú dôleÏitú rolu vsystéme bezpeãnosti dodávok zemného plynu,ão sa zdôraznilo aj poãas plynárenskej krízy.Po otvorení trhu s plynom a rozvoji spotov˘chobchodn˘ch centier, tzv. hubov vzniklinové poÏiadavky na sluÏby uskladÀovaniaplynu. Produkty, ktoré na‰im zákazníkom ponúkame,sú flexibilnej‰ie a majú krátkodobej-‰í charakter. V˘vojom nov˘ch skladovacíchproduktov reagujeme na aktuálne poÏiadavkytrhu, ãi uÏ ich vznesú dodávatelia prítomnína európskom trhu s plynom, alebo obchodníci,ktorí sú na tomto trhu aktívni.V roku 2009 a 2010 ste zrealizovali verejnésúÈaÏe, v ktor˘ch ste ponúkali voºnúskladovaciu kapacitu. Aké skúsenosti ste vtejto súvislosti nadobudli?Áno, v rámci tohto procesu sme získali 4nov˘ch zákazníkov, ktor˘mi sú prevaÏne zahraniãníobchodníci na spotov˘ch trhoch splynom. Práve táto skutoãnosÈ hovorí o otvorenoma liberalizovanom trhu s voºn˘mi skladovacímikapacitami na európskej úrovni.Aktuálne máme voºnú skladovaciu kapacituv objeme 225 miliónov m 3 urãenú pre nasledujúceskladovacie sezóny.Ako prebieha príprava verejnej súÈaÏe napredaj skladovacej kapacity zásobníkazemného plynu?Prvotn˘m krokom pri obchodovaní so skladovacoukapacitou sú technicko-geologickév˘poãty potrebné na stanovenie dostupn˘chuskladÀovacích kapacít vrátane príslu‰n˘chv˘konov˘ch parametrov (najmä intenzityvtláãania a ÈaÏby) na urãené obdobie. Následn˘mkrokom je definovanie produktu,ktor˘ sa bude ponúkaÈ vo verejnej súÈaÏi. Naúãely cenovej regulácie sa po stanovení kºúãov˘chproduktov˘ch parametrov pristupujek tvorbe cenového benchmarku európskehotrhu, ktor˘ bude predstavovaÈ základ návrhuceny za skladovacie sluÏby.Proces stanovenia cenového benchmarku anávrhu ceny priebeÏne sleduje Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví. Spracovan˘ cenov˘návrh sa predkladá na schválenie ValnémuzhromaÏdeniu spoloãnosti a následne Úradupre reguláciu sieÈov˘ch odvetví, ktor˘ vydácenové rozhodnutie. Toto cenové rozhodnutiestanovuje maximálnu cenu vzÈahujúcu sana produkty, ktoré plánujeme predávaÈ.Následne je moÏné spustiÈ verejnú súÈaÏ.Dokumentácia súvisiaca s verejnou súÈaÏou savÏdy zverejÀuje na na‰ej webovej stránkewww.nafta.sk.AÏ do termínu na predkladanie ponúk ak-V srdci podzemného zásobníka zemného plynu – dispeãing.47

P L Y N Á R E N S T V O N AS L O V E N S K Uãená v roku 2011. Do roku 2014 sa tak celkováskladovacia kapacita podzemn˘ch zásobníkovzemného plynu (PZZP) NAFTAzv˘‰i na koneãn˘ch 2,5 miliardy m 3 . V porovnaníso súãasn˘m stavom predstavuje totonav˘‰enie nárast pribliÏne o 14 percent.Predpokladané náklady na v˘stavbu skladovaciehoobjektu Gajary-báden sú 166 miliónoveur. Tieto investície sú financované zozdrojov spoloãnosti NAFTA a. s., kombináciouvlastn˘ch finanãn˘ch prostriedkov aúverov. Po dokonãení investície bude SlovenskopatriÈ medzi krajiny s najvy‰‰ím pomeromexistujúcej skladovacej kapacity kureálnej spotrebe zemného plynu.âo je podºa vás predpokladom ìal‰iehorozvoja trhu s plynom?S liberalizáciou trhu s plynom a rozvojomspotov˘ch trhov sa objavujú poÏiadavky natívne komunikujeme so záujemcami, aj prostredníctvomtzv. „Bidder’s conference“, naktorej majú záujemcovia moÏnosÈ dozvedieÈsa v‰etky informácie o realizovanom v˘berovomkonaní. O v˘sledku sú úãastníci verejnejsúÈaÏe informovaní. S úspe‰n˘mi Ïiadateºmisa uzatvárajú skladovacie zmluvy.V blízkosti obce Gajary rastie prevádzka skladovacieho objektu Gajary-báden.Kde konkrétne sa nachádzate, ão sa t˘karozvoja nov˘ch produktov, ktoré spomínate?Neustále vyvíjame nové produkty, ktorébudeme ponúkaÈ na‰im existujúcim alebo potenciálnymzákazníkom. DôleÏit˘m parametromt˘chto produktov je dæÏka trvania skladovacíchzmlúv. V na‰om portfóliu sú pretodlhodobé, strednodobé i krátkodobé produkty.V súãasnosti pripravujeme ponuku slu-Ïieb na dennej, ako aj mesaãnej báze, najmäv súvislosti s individuálnymi v˘konmi vtláãaniaa ÈaÏby. Postupne sa rozvíjajú aj sluÏbyna preru‰iteºnej báze, ktoré sú vhodn˘mdoplnkom k pevn˘m záväzkom.Potrubné rozvody v Centrálnom areáli PZZP.Kontrola technológie.Ktoré rozvojové projekty vám umoÏÀujúroz‰irovaÈ skladovacie kapacity a reagovaÈtak na poÏiadavky trhu?História skladovania zemného plynu naZáhorí v oblasti tzv. Viedenskej panvy siahado 70. rokov, keì sa zaãalo budovanie komplexupodzemn˘ch zásobníkov zemného plynuLáb. Koncom 90. rokov dosahovala skladovaciakapacita zásobníkového komplexuobjem 1,7 miliardy m 3 . Od roku 2003, keì saspoloãnosÈ NAFTA a. s. zaãala re‰trukturalizovaÈ,sa podarilo optimalizáciou a ìal‰ími investíciamizv˘‰iÈ skladovaciu kapacitu pribliÏnena súãasn˘ch 2,2 miliardy m 3 .V roku 2008 NAFTA a. s. zaãala s roz‰irovanímskladovacej kapacity sprevádzkovanímprvej etapy skladovacieho objektu Gajary-báden,druhá etapa projektu bude dokonnovéprodukty. V oblasti uskladÀovania plynuide predov‰etk˘m o krat‰ie trvanie usklad-Àovacích zmlúv a flexibilnej‰ie produkty. Neustálesa snaÏíme prispôsobovaÈ na‰e produktypoÏiadavkám trhu. To by mali podporiÈaj adekvátne regulaãné mechanizmy.Súãasná platná regulácia t˘mto poÏiadavkámnevyhovuje, pretoÏe zavádza mnoÏstvoadministratívnych prekáÏok, ktoré nám brániar˘chlo a pruÏne reagovaÈ na poÏiadavkytrhu. Cel˘ proces ponuky na‰ich sluÏieb je takv dôsledku cenovej regulácie predæÏen˘ o trimesiace.Nastavenie primeraného regulaãného rámcas flexibiln˘mi trhov˘mi mechanizmami aprístupom ku skladovaniu zaloÏenému natransparentn˘ch a nediskriminaãn˘ch princípoch,by prinieslo úÏitok v‰etk˘m stranám, apredov‰etk˘m na‰im klientom.48

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS RK zjednocovaniu úsilia a nachádzaniu rie‰ení v oblasti energetiky na národn˘cha medzinárodn˘ch úrovniach smeruje práca riaditeºky odboru medzinárodn˘ch vzÈahovv energetike MH SR Aleny ÎÁKOVEJ, ktorá sa zhovárala s redaktorkou Annou Komovou.Stále treba pracovaÈna vytváraní stabilitynárodného hospodárstvaAko sa darí EÚ napæÀaÈ konkrétne opatreniana ochranu klímy a záväzky v rámciKjótskeho protokolu? Aká je nová stratégiaEÚ v tejto oblasti?V tejto súvislosti treba zdôrazniÈ, Ïe Európskaúnia, ktorej podiel na celosvetov˘chemisiách predstavuje o ãosi viac ako 10 %, siso zmenou klímy nebude môcÈ poradiÈ sama.Jedinou cestou rie‰enia problému je pokrokv medzinárodnom meradle. Je potrebné, abyEurópska únia zazangaÏovala do tohto procesuangaÏovaÈ aj svojich partnerov. Vìaka realizáciiambicióznych interné politick˘ch opatrenív oblasti zmeny klímy za posledn˘chdesaÈ rokov sa podarilo presvedãiÈ aj mnohéìal‰ie krajiny k t˘mto politikám. Dne‰ná situáciaje podstatne iná ako na konci roka2008 v ãase jednostranného prijatia klimaticko-energetickéhobalíãka.Rada EÚ pre Ïivotné prostredie vo februári2011 ocenila pozitívne v˘sledky konferencieo klíme v Cancúne, Mexiko, ktoré pripravujúpôdu pre okamÏité a konkrétne akcie asú zdrav˘m základom pre ìal‰í rozvoj a uplat-Àovanie dohodnutej in‰titucionálnej ‰truktúryv priebehu roka 2011. Majú tvoriÈ v˘chodiskopre globálny, komplexn˘ a právne záväzn˘rámec po roku 2012 pre zabezpeãeniekontinuity po skonãení prvého záväzného obdobiaKjótskeho protokolu. Je dôleÏité, abysa spoloãná vízia dlhodobej spolupráce, ktoráje súãasÈou dohôd z Cancúnu vrátane cie-ºa udrÏaÈ nárast globálnej teploty pod úrovÀou2°C v porovnaní s predindustriálnym obdobím,doplnila t˘m, Ïe sa do konferencie oklíme v Durbane v decembri 2011 urãí globálnycieº zniÏovania emisií do roku 2050, akoaj ãasov˘ rámec vyvrcholenia zvy‰ovaniaemisií.Európska rada vo februári 2011 potvrdilacieº EÚ zníÏiÈ do roku 2050 emisie skleníkov˘chplynov o 80 – 95 % v porovnaní s rokom1990. Tento postup je v súlade so stanoviskom,ktoré vyjadrili svetové veºmoci vKodanskej a Cancúnskej dohode. Je dôleÏité,Ïe dohody obsahujú záväzok realizovaÈdlhodobé stratégie nízkouhlíkového rozvoja.Niektoré ãlenské ‰táty uÏ v tomto smere podniklikroky a plánujú vo svojich dlhodob˘chstratégiách príslu‰né opatrenia.Európska komisia v stratégii Európa 2020na zabezpeãenie inteligentného, udrÏateºnéhoa inkluzívneho rastu navrhuje niekoºko dlhodob˘chpolitick˘ch cieºov a plánov v oblastienergetiky a zmeny klímy. âlenské ‰táty sa zaviazalizníÏiÈ svoje emisie skleníkov˘ch plynovdo roku 2020 globálne o 20 %, zv˘‰iÈ podielobnoviteºn˘ch zdrojov energie na energetickommixe EÚ na 20 % a dosiahnuÈ 20 %cieº zlep‰enia energetickej efektívnosti. Hlavnoucharakteristikou tejto stratégie je smerovaniek tomu, aby sa EÚ do roka 2050 stalamodern˘m konkurencieschopn˘m nízkouhlíkov˘mhospodárstvom.Pri rie‰ení v˘ziev globálneho v˘znamu, kak˘m problematika klimatick˘ch zmien vsúãasnosti bezpochyby patrí, je mimoriadnedôleÏitou oblasÈou rozvoja a roz‰irovaniaãist˘ch energetick˘ch technológií. Mohliby ste na‰im ãitateºom v struãnosti priblí-ÏiÈ kºúãové opatrenia realizované v EÚ aIEA v tejto oblasti?Rôzne formy nízkouhlíkov˘ch zdrojovenergie, ich podporné systémy a infra‰truktúravrátane inteligentn˘ch sietí, energetickypasívnych domov, zachytávania a ukladaniaoxidu uhliãitého a pokroãil˘ch priemyseln˘chprocesov predstavujú kºúãové komponenty,ktoré postupne poloÏia základy efektívnych,nízkouhlíkov˘ch energetick˘ch a dopravn˘chsystémov na obdobie po roku 2020. To v‰akpredpokladá v˘razn˘ nárast kapitálov˘ch investíciípoãas dlh‰ieho obdobia. EK v marcitohto roku predstavila oznámenie o cestovnejmape EÚ k prechodu na konkurencieschopnénízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050.Hlavnou ãrtou plánu premeny EÚ na konkurencieschopnénízkouhlíkové hospodárstvo jeidentifikácia nákladovo efektívneho spôsobu,ako splniÈ cieº v rámci EÚ do roku 2050 zní-ÏiÈ emisie skleníkov˘ch plynov o 80 aÏ 95 %v porovnaní s rokom 1990. ZníÏenie emisiískleníkov˘ch plynov predstavuje hlavn˘ prínosprechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.Vypl˘va z neho v‰ak aj mnoÏstvo ìal‰ích zásadn˘chbenefitov ako napr. plnenie cieºov voblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja.Okrem zníÏenia závislosti EÚ od dovozu fosílnejenergie, a t˘m aj zraniteºnosti ãlensk˘ch‰tátov EÚ voãi prípadn˘m ropn˘m cenov˘m‰okom by investície prispeli k zlep‰ovaniukvality Ïivota a k vytváraniu nov˘ch pracovn˘chpríleÏitostí.Pri budovaní zelen‰ej a udrÏateºnej‰ej Európy,ktorá efektívnej‰ie vyuÏíva zdroje, zohrávajúkºúãovú úlohu národné programy reforiemãlensk˘ch ‰tátov, predkladané EÚ.Vláda SR v Národnom programe reforiem2011, vypracovanou v súlade so StratégiouEurópa 2020 venuje znaãnú pozornosÈ problematikeenvironmentálnej udrÏateºnosti a energetiky.Z anal˘zy Svetového energetického v˘hºaduMedzinárodnej energetickej agentúry vypl˘va,Ïe nasledujúca dekáda bude pre zniÏovanieemisií skleníkov˘ch plynov kritická.Prechod k nízkouhlíkovej globálnej spoloãnostisa v ãase enormného nárastu dopytu poenergiách a hrozieb plynúcich zo zmeny klí-49

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS Rmy stáva imperatívom. Rôzne medzinárodnéaktivity napr. zaloÏenie Medzinárodnej nízkouhlíkovejenergeticko-technologickej platformy,iniciovanej IEA v uplynulom roku,sú odpoveìou na iniciatívy krajín G20 a záveryMinisterskej schôdzky IEA. V októbri2010 bol odsúhlasen˘ koncept posilnenia medzinárodnejspolupráce a ur˘chlenia ‰írenianízko-uhlíkov˘ch energetick˘ch technológií,ktor˘ vychádza z regionálnych potrieb, silnéhozaangaÏovania vlád, súkromnej sféry aobãianskej spoloãnosti v paralele s posilnenoumedzinárodnou spoluprácou pod vedenímIEA. Platforma by sa mala staÈ katalyzátorompartnerstva a aktivít pre zavádzania nízkouhlíkov˘chtechnologick˘ch stratégií a cestovn˘chmáp na globálnej, regionálnej a národnejúrovni. Nízkouhlíkové technológiemajú kapacitu stimulovaÈ posilnenie energetickejbezpeãnosti, environmentálnej udrÏateºnostia hospodárskeho rastu.Kde sa Slovensko nachádza v oblasti energetickejbezpeãnosti? Hºadá Európska úniarie‰enia v oblasti energetickej bezpeãnosti?Aké sú v tomto ohºade národné aj regionálneaktivity SR?V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniÈ, Ïetéma energetickej bezpeãnosti je stále Ïivá aa vyvoláva re‰pekt nielen vo svetovom meradleale je skúman˘m parametrom aj v kontexteEÚ a jej jednotliv˘ch regiónov. Kondíciaenergetickej bezpeãnosti v rámci Slovenskaje neustále posilÀovaná. UÏ v roku 2008schválila vláda Slovenskej republiky Stratégiuenergetickej bezpeãnosti. V súãasnostipripravujeme novú energetickú politiku Slovenskejrepubliky, ktorá má zachytávaÈ opatreniaa odráÏaÈ moderné trendy vypl˘vajúcez dynamického v˘voja na svetovom trhu senergiami.Trendy aktuálneho energetického v˘voja súv súãasnosti viditeºné a zrejmé. Neustály rastcien energií v súãasnom období ovplyvÀujepolitiky ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. Ceny ropy, ktorézaznamenávajú prudk˘ nárast (cenová úroveÀpresiahla 100 dolárov za barel) ovplyv-Àujú ceny plynu pribliÏne s polroãn˘m oneskorením.V súãasnosti v˘razne do tohto rozvojazasahuje aj v˘voj nov˘ch technológiizemného plynu, ktor˘ je naviazan˘ hlavne naÈaÏbu bridlicového plynu v USA, ão spôsobiloveºké mnoÏstvo objemu plynu na svetov˘chtrhoch.Slovensko sa v˘razne pouãilo z januárovejplynovej krízy. Slovensko urobilo v˘znamn˘pokrok v zabezpeãení svojej energetickej bezpeãnostia zniÏovaní závislosti od jednéhododávateºovi. Okrem komerãn˘ch, legislatívnycha okamÏit˘ch technick˘ch rie‰ení reverzn˘chtokov sa na prípadné opakovanie podobn˘chsituácii región strednej a juhov˘chodnejpripravuje diverzifikáciou zdrojov aprepravn˘ch trás. V plyne sa realizovali konkrétneprojekty umoÏÀujúce dodávku plynuz Rakúska a âeskej republiky formou tzv.spätn˘ch tokov. TaktieÏ sa pripravuje novéprepojenie medzi Slovenskom a Maìarskom,medzi Slovenskom a Poºskom, a tieÏ sa roz-‰iruje kapacita podzemného zásobníka plynuv západnej ãasti Slovenska. V legislatíve sapo kríze zaviedol ‰tandard bezpeãnosti dodávkyplynu pokr˘vajúci v‰etk˘ch spotrebiteºov.V súãasnosti sa pripravuje novela zákona oenergetike, ktorá implementuje tretí liberalizaãn˘balíãek, ako aj nariadenie 994/2010 obezpeãnosti dodávky plynu. Podºa tohto nariadeniapripravujeme vyhodnotenie rizík voblasti bezpeãnosti dodávky plynu do decembra2011, na základe ktorého sa v prvejpolovici roku 2012 bude musieÈ pripraviÈ preventívnyakãn˘ plán a núdzov˘ plán v plynárenstve.V tejto súvislosti si zároveÀ zasluhujú pozornosÈaktivity Slovenskej republiky poãasjej roãného predsedníctva vo Vy‰ehradskejskupine od júna 2010 júna 2011. Za poslednéobdobie sme dosiahli v˘znamn˘ pokrok vrie‰ení regionálnych otázok v energetike, ãímsa dosiahlo v˘razné zviditeºnenie ná‰ho regiónuv celej Európe. ZaloÏili sme pracovnéskupiny pre diskusiu k energetickej bezpeãnostiropy a plynu v regióne a navrhli sme severo-juÏn˘plynárensk˘ koridor spájajúciLNG terminály v Poºsku a Chorvátsku. Na-‰ím regionálnym zámerom je pripraviÈ projektyinfra‰truktúry v zodpovedajúcom technickomdizajne tak, aby boli k dispozícii pri Ïiadostiacho finanãnú podporu z európskychzdrojov.Na v˘voj a intenzívne úsilie krajín Vy‰ehradskejskupiny a Chorvátska zareagovala ajEurópska komisia, ktorá zaradila plán rozvojainfra‰truktúry v prepojeniach sever – juhmedzi svoje hlavné priority. Zriadila pracovnéskupiny na úrovni ‰tátnych tajomníkov aroz‰írila diskusie na región krajín V4 a Chorvátskao Rumunsko a Bulharsko. Medzi priorityEÚ okrem plynárenskej a ropnej infra-‰truktúry je zaraden˘ aj rozvoj elektroenergetickejinfra‰truktúry. V˘sledkom rokovaní t˘chtopracovn˘ch skupín by mal byÈ akãn˘plán pre cel˘ región analyzujúci situáciu velektrine, rope a plyne, ktor˘ by mal prepojiÈpriority tohto regiónu s ostatn˘m regiónmiEÚ. SúãasÈou akãného plánu rozvoja energetickejinfra‰truktúry v rope, plyne a elektroenergetikeby mal byÈ aj návrh moÏností financovania.V oblasti ropného hospodárstva Slovenskárepublika spæÀa kritérium minimálnych zásobropy a ropn˘ch produktov, ktoré vypl˘va zoSmernice Rady .2006/67/ES implementovanejZákonom ã.170/2001 Z. z. o núdzov˘chzásobách ropy a ropn˘ch produktoch. Objemzásob v SR aktuálne zodpovedá poÏiadavkámnielen EÚ, ale aj kritériám IEA.Aká je úloha zahraniãnej politiky EÚ vsektore energetiky?VzÈahy s tretími krajinami sú povaÏovanéza jednou z priorít európskej energetickej politiky.Európska únia uÏ od roku 2007 zdôraz-Àuje potrebu „hovoriÈ jedn˘m hlasom“ v globálnomkontexte. Zv˘‰enú koordináciu aschopnosÈ pruÏne reagovaÈ na vzniknutú situáciupreukázala EÚ aj pri rie‰ení plynárenskejkrízy a diskusii k vzniknutej mimoriadnejsituácii v Líbyi a Japonsku. V oboch prípadochbolo na mimoriadnych rokovaniachRady ministrov pre energetiku hºadané vecnéa pragmatické rie‰enie problémov a ich ãonajr˘chlej‰ia implementácia do praxe.Zahraniãná politika patrí aj medzi jednu zpriorít stratégie Energia 2020, ktorá bolaschválená vo februári tohto roka na rokovaníRady ministrov pre energetiku. Posilnenievonkaj‰ej dimenzie energetickej politiky EÚby sa malo dosiahnuÈ integrovaním trhov senergiou a regulaãn˘ch rámcov so susedn˘mikrajinami (vstup Turecka a Ukrajiny doEnergetického spoloãenstva – ECTsee), zriadenímprivilegovan˘ch partnerstiev s kºúãov˘midodávateºmi, podporou globálnej úlohyEÚ v nízkouhlíkovom hospodárstve a podporouprávne záväzn˘ch ‰tandardov mierovéhovyuÏitia jadrovej energie, ako aj zv˘‰enoukoordináciou a transparentnosÈou v rámciEÚ.Na záver treba zdôrazniÈ, Ïe hºadanie odpovedía spoloãn˘ch rie‰ení na aktuálne otázkyv kontexte EÚ ale aj nad jej rámec sú mimoriadnepotrebné, pretoÏe posilÀujú povedomieo dobrej optimalizácii akcií a objektívnostiopatrení. âím ìalej t˘m viac sa potvrdzuje, Ïeglobálne problémy t rie‰iÈ globálne a súãasnézahraniãno-politické udalosti sú dôkazomtejto skutoãnosti.50

E U R Ó P S K AÚ N I AKlimatické zmeny a energetická bezpeãnosÈ patria k popredn˘m európskym témam. Napomohli tomu ajrastúca cena ropy, neisté dodávky energetick˘ch surovín ãi obavy z globálneho otepºovania. Klimatick˘balíãek EÚ odobril Európsky parlament v decembri 2008. Jeho cieºom je do roku 2020 zníÏiÈ emisieskleníkov˘ch plynov a zároveÀ zv˘‰iÈ energetickú úãinnosÈ a podiel obnoviteºn˘ch zdrojov energie.·etrenie a lep‰ie hospodárenie s energiou rie‰i energetick˘ balíãek. Jeho súãasÈou sú tri zákony.Prv˘ sa t˘ka hospodárenia s energiou v budovách, druh˘ oznaãovania elektrick˘ch spotrebiãova tretí nového oznaãovania pneumatík.Energetická efektivitaje jednou z hlavn˘ch priorítEurópskej únieENERGETICKY ·ETRNEJ·IE BUDOVYV EÚ existuje asi 160 miliónov budov.Celkovo sa pritom tieto stavby podieºajú aÏ40 percentami na spotrebe energie v EÚ a sútak najväã‰ím zdrojom emisií CO 2 . V májiminulého roku poslanci EP schválili novéprávne predpisy o energetickej úãinnosti budov,ktoré pomôÏu spotrebiteºom zníÏiÈ ichúãty za energiu. EÚ ako celku tieÏ napomô-Ïu splniÈ cieº v oblasti zmeny klímy, ktor˘mje 20 % zníÏenie spotreby energie do roku2020. âlenské ‰táty budú musieÈ upraviÈ svojestavebné normy, aby v‰etky nové budovypostavené od konca roka 2020 spæÀali vysoké‰tandardy energetickej úspornosti. Existujúcebudovy sa budú podºa moÏnosti musieÈzmodernizovaÈ.V‰etky budovy postavené od konca roka2020 musia spæÀaÈ vysoké ‰tandardy z hºadiskaúspory energie a do veºkej miery musia vyuÏívaÈenergiu z obnoviteºn˘ch zdrojov. Stavebnéprojekty verejn˘ch budov pôjdu príkladomuÏ dva roky predt˘m. Tieto zmeny budúsãasti financované z rozpoãtu EÚ.Tam, kde to bude moÏné, sa bude musieÈenergetická hospodárnosÈ existujúcich budovzlep‰iÈ rozsiahlymi renováciami. Pritom sabude od majiteºov vyÏadovaÈ, aby namontovaliinteligentné meraãe a nahradili systémyvykurovania, potrubia s horúcou vodou a klimatizáciuvysokoúãinn˘mi alternatívami, napríkladtepeln˘mi ãerpadlami. Bude sa vyÏadovaÈpravidelná kontrola vykurovacích aklimatizaãn˘ch systémov.NOVÉ OZNAâOVANIE ELEKTRICK¯CHSPOTREBIâOVZnaãky na domácich spotrebiãoch akochladniãky, práãky a sporáky budú musieÈobsahovaÈ viac informácií o energetickej spotrebev dôsledku hlasovania poslancov EP z19. mája 2010. Parlament schválil nov˘ návrhznaãky energetickej úãinnosti EÚ, priãomzaviedol dodatoãné plusové triedy k uÏ známejfarebnej schéme. Existujúce energetickéznaãky uÏ pomáhajú spotrebiteºom zhodnotiÈprevádzkové náklady pri kúpe nov˘ch domácichspotrebiãov ako chladniãky, mrazniãky,práãky, su‰iãky bielizne, um˘vaãkyriadu, sporáky a klimatizaãné zariadenia. V˘robcoviasú v súãasnosti povinní uvádzaÈroãnú spotrebu energie bez ohºadu na to, ãiv˘robok dosahuje dobré v˘sledky (tmavozelenátrieda A) alebo slabé v˘sledky (ãervenátrieda G). V závislosti od druhu v˘robkuznaãka tieÏ zobrazuje spotrebu vody, hladinuhluku alebo tepeln˘ v˘kon.V rámci novej legislatívy koncept znaãkyenergetickej úãinnosti umoÏní aÏ tri novéenergetické triedy, aby sa odrazil technologick˘pokrok, no celkov˘ poãet tried bude stáleobmedzen˘ na sedem. Energetické triedya konkrétne v˘robky, ktoré sa musia oznaãovaÈ,vymedzí pracovná skupina Komisie.KaÏdá reklama uvádzajúca energetickúspotrebu alebo cenu konkrétneho modelu domácichspotrebiãov bude musieÈ zobraziÈenergetickú triedu v˘robku. Reklama s dodatoãn˘miinformáciami by mala pomôcÈ spotrebiteºompri v˘bere na základe potenciáluv˘robku na úsporu energie s cieºom zníÏiÈ ichv˘davky na energiu z dlhodobého hºadiska.V budúcnosti sa znaãky musia pripevÀovaÈaj na v˘robky, ktoré spotrebúvajú energiu naobchodné alebo priemyselné úãely, ako súchladiarenské skladovacie priestory, v˘stavnéskrine, priemyselné variãe, predajné automatya priemyselné motory.Okrem toho sa povinnosÈ energetickéhooznaãovania uplatÀuje na v˘robky spojené senergiou vrátane stavebn˘ch v˘robkov, ktorénespotrebúvajú energiu, ale majú v˘razn˘priamy alebo nepriamy dosah na energetickéúspory, ako sú okenné sklá a rámy alebovonkaj‰ie dvere.Po uverejnení v Úradnom vestníku EÚbudú maÈ ãlenské ‰táty jeden rok na prispôsobeniesvojich vnútro‰tátnych predpisov nov˘mpravidlám energetického oznaãovania.ÚSPORNEJ·IE PNEUMATIKYCestná doprava je zodpovedná za zhruba‰tvrtinu európskych emisií CO 2 . âoraz väã-‰iu úlohu pri zniÏovaní emisií pritom hrajú ajpneumatiky. Ich podiel na spotrebe benzínu51

E U R Ó P S K AÚ N I Aãi nafty je totiÏ 20 aÏ 30 %. Európski spotrebiteliasa dnes ãasto rozhodujú o nákupe práãkyãi chladniãky podºa ich spotreby energie.Od roku 2012 to bude platiÈ aj v prípadepneumatík pre osobné a nákladné vozidlá.Podºa autora parlamentnej správy, belgickéhoposlanca Iva Beleta, by nové pravidlámohli u‰etriÈ také mnoÏstvo paliva, ktoré sarovná odstráneniu aÏ 1,3 milióna osobn˘chautomobilov z európskych ciest.Nové legislatíva zavádza od roku 2012 lep-‰ie informovanie verejnosti nielen o vplyvepneumatík na spotrebu vozidla, ale aj na jehobezpeãnosÈ a hluãnosÈ. Pneumatiky budú zoradenéod najúspornej‰ej „zelenej“ triedy Apo „ãervenú“ triedu G. Spotrebiteº tieÏ jednoduch‰ieporovná priºnavosÈ pneumatík a ichvplyv na hluk.Nové pravidlá budú maÈ veºk˘ dopad. AÏv 78 zo 100 prípadov si totiÏ Európania kupujúnové pneumatiky za úãelom v˘menystar˘ch. Voºba ekologickej‰ích pneumatík satak podºa belgického ºudovca Beleta vìaka novémusystému oznaãovania zjednodu‰í.Zelená pre ekologickej‰ieúÏitkové vozidláEurópsky parlament na svojom februárovom zasadnutí v ·trasburgu schválil legislatívu, ktorej cieºom je zv˘‰iÈpalivovú úãinnosÈ ºahk˘ch komerãn˘ch vozidiel urãen˘ch na prepravu tovarov a zníÏiÈ tak mieru zneãistenia Ïivotnéhoprostredia. SúãasÈou nov˘ch pravidiel sú aj limity pre emisie CO 2 , ekonomické stimuly pre v˘robcov vozidiel, ktoréspotrebujú pri rovnakom v˘kone menej paliva, ale aj sankcie pre producentov, ktorí stanovené ciele nedodrÏia.mer. Automobily, ktoré spotrebujú menej palivaprispievajú k lep‰ej kvalite ovzdu‰ia a t˘maj k naplneniu klimatick˘ch cieºov EÚ. ZároveÀv‰ak ‰etria náklady najmä mal˘ch podnikateºov,ktorí sú od nich priamo závislí.Poslanec Martin Callanan (ECR, UK), ktor˘je spravodajcom nového nariadenia priznal,Ïe „táto legislatíva bola nároãn˘m balansovanímmedzi environmentálnymi cieºmi, ktorésú na jednej strane ambiciózne, na strane druhejz pohºadu v˘robcov dosiahnuteºné.“ ZároveÀvyjadril spokojnosÈ s „dobr˘m v˘sledkompre Ïivotné prostredie, pre v˘robcov,ako aj pre uÏívateºov ºahk˘ch komerãn˘ch vozidielnaprieã EÚ.“LIMITY V âÍSLACHZámerom nariadenia je podporiÈ inovácie vautomobilovom sektore. Prvotn˘ emisn˘ cieºje stanoven˘ na 175g CO 2 /km. PoãítaÈ sa budeako priemer emisií vozového parku danéhov˘robcu. Do roku 2014 sa pritom bude priemerurãovaÈ zo 70 % vozového parku, v‰etkynovo vyrobené automobily daného v˘robcusa budú braÈ do úvahy aÏ od roku 2017.Emisn˘ cieº sa do roku 2020 zníÏi na 147gCO 2 /km. Ide o ãíslo, ktoré je menej ambiciózne,ako by si mnoho poslancov Ïelalo, jev‰ak v˘sledkom kompromisu s ãlensk˘mi‰tátmi. Producenti automobilov, ktorí vyrobiaroãne menej ako 22 000 nov˘ch vozidiel,budú môcÈ poÏiadaÈ o v˘nimku z uplatÀovanianariadenia.Poslanci prijali nariadenie pomerom hlasov534:117:15. V prípade, Ïe ho schváli aj Rada,doplní uÏ existujúce pravidlá obmedzujúcuemisie CO 2 pre osobné automobily. Legislatíva,ktorá stanovuje v˘konné emisné normy prenové ºahké komerãné vozidlá sa bude vzÈahovaÈma tie úÏitkové automobily, ktor˘ch maximálnaváha pri plnom naloÏení je 3,5 tony.Nariadenie propagujúce vy‰‰iu palivovúúãinnosÈ má okrem nesporn˘ch v˘hod v oblastiÏivotného prostredia, aj ekonomick˘ roz-STIMULY A POKUTYVozidlá, ktoré produkujú menej ako 50gCO 2 /km, získajú na obmedzen˘ ãas tzv. superkredity,ão v˘robcom automobilov umoÏnízapoãítaÈ takéto vozidlo do priemeru vozovéhoparku viac ako raz. V rokoch 2014-2015 to bude 3,5 krát, v roku 2016 2,5 krát av roku 2017 1,5 krát. Na druhej strane sa navozidlá, ktoré prekroãia stanovené limity,budú vzÈahovaÈ pokuty aÏ do v˘‰ky 95 eur nagram. V platnosti budú od roku 2019.52

A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M Y S E LJe manaÏérom s dlhoroãn˘mi skúsenosÈami v automobilovom obchode a sluÏbách. Vy‰tudoval odborKon‰trukcia motorov˘ch vozidiel na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave a celú svojudoteraj‰iu profesionálnu kariéru pôsobil v automobilovom priemysle. Má bohaté skúsenosti z budovaniaa rozvoja obchodnej siete automobilovej znaãky. Stál za zaloÏením a rozvojom zastúpenia IVECO preSlovensko, od vybudovania operaãnej ‰truktúry po vytvorenie stabilnej a ziskovej dílerskej siete. AkomanaÏér pre predaj a marketing materskej spoloãnosti IVECO SpA v Taliansku bol zodpovedn˘ zapredaj, marketing a administráciu predaja originálnych náhradn˘ch dielov a popredajn˘ch sluÏiebv 110 krajinách sveta. V rokoch 1999 – 2004 bol ãlenom V˘konného v˘boru Divízie dovozcov vozidiel priZväze automobilového priemyslu SR. V súãasnosti pôsobí ako konateº a riaditeº ·KODA AUTOSlovensko zodpovedn˘ za divízie Predaj, Marketing a After Sales. Dipl. Ing. Robert BAUMGARTNER.·koda Autosmeruje do budúcnostiÎenevsk˘ autosalón odborníci vnímajú akoìal‰í míºnik znaãky ·KODA. Aké novinkyste predstavili a ão nimi sledujete?·koda Auto predstavila na Ïenevskom autosalónenov˘ korporátny dizajn a dizajnovú‰túdiu „VisionD“ naznaãujúcu nov˘ smerznaãky. âo sa t˘ka loga, najdôleÏitej‰ia zmenasa uskutoãnila na jeho hlavnej ãasti –okrídlenom ‰ípe, ktor˘ bude v novom stvárnenípodstatne väã‰í, a t˘m aj lep‰ie viditeºn˘.OdtieÀ zeleného okrídleného ‰ípu sa zmenilz doteraj‰ej „prírodnej zelenej“ na svieÏuzelenú, tzv. „·KODA green“. Vonkaj‰ie ãastizdobí chrómov˘ lem. Prostredníctvom dizajnovej‰túdie „VisionD“ necháva ·KODAnazrieÈ do budúcnosti tvarov svojich vozidiel.Ekonomické ciele, ktoré si automobilkastanovila, vyÏadujú novú orientáciu nadväzujúcuna viac neÏ 110-roãnú tradíciu firmy. PouÏitiemodern˘ch ‰tylistick˘ch prvkov a najmodernej‰ejtechniky je logick˘m krokom.Dizajnová ‰túdia dáva tvar poÏiadavkám rastovejstratégie jasne definovan˘mi rysmi, maximálnouprecíznosÈou a dôrazom na detail.„VisionD“ odráÏa charakteristické prvky dizajnuznaãky ·KODA a posúva ich smeromk budúcnosti. Dlh˘ rázvor a krátke previsy karosériesú základom úspe‰nej architektúryvozidla. Oboje umoÏnilo vytvoriÈ nadpriemern˘vnútorn˘ priestor a v spojení s dynamickoulíniou strechy prepoÏiãaÈ automobiluvysokú dávku vizuálnej suverenity.Akú modelovú ofenzívu koncernu ·KODAmôÏeme oãakávaÈ v nasledujúcich rokoch?âo sa t˘ka globálnych trendov celého koncernu,·koda vynakladá veºké investície donov˘ch produktov a na celom svete chce preznaãku nadchnúÈ nov˘ch zákazníkov a novésegmenty trhu. Prv˘ pohºad na budúci dizajnérskyjazyk nov˘ch modelov poskytla naÏenevskom autosalóne predstavená uÏ spomínaná‰túdia „VisionD“. E‰te v tomto roku, vpodobe nového modelu „City Car“, príde natrh prvé auto v rámci produktovej ofenzívy.Toto auto je na‰ou odpoveìou na silnejúci dopytpo mal˘ch automobiloch s nízkou spotrebou,priazniv˘mi prevádzkov˘mi nákladmi aponúka nov˘ odbytov˘ potenciál nielen naSlovensku, ale aj v Európe. V roku 2012 budetieÏ uroben˘ prv˘ strategick˘ krok v modelovejpolitike. Kompaktná limuzína, umiestnenámedzi modely Fabia a Octavia, má preznaãku ·koda otvoriÈ ìal‰í veºkoobjemov˘segment. V‰etky nové modely pritom budúbezo zmeny spæÀaÈ prísºub znaãky, ktor˘ znie„simply clever“. Budú to praktické automobilys optimálnou ponukou priestoru a vynikajúcimpomerom ceny a hodnoty.Pre kaÏdého motoristu je okrem spokojnostiso samotn˘m automobilom dôleÏitá ajspokojnosÈ s kvalitou sluÏieb v servisoch.Ak˘mi v˘sledkami sa tu viete preukázaÈ?KeìÏe nás zaujíma, ako sú na‰i zákaznícispokojní s kvalitou sluÏieb, ktoré im poskytujúna‰e autorizované servisy, zrealizovalisme poãas celého roka 2010 prieskum navzorke takmer 8 500 zákazníkov. V˘sledky súpre nás veºmi pote‰ujúce, pretoÏe 94 % zákazníkovbolo s prácou autorizovan˘ch servisov·koda spokojn˘ch a 89 % op˘tan˘ch by odporuãiloautorizovan˘ servis ·koda svojimpriateºom a kolegom.Ak˘ bol z pohºadu va‰ej spoloãnosti rok2010 a aké máte ciele na ìal‰í rok?Rok 2010 bol pre nás rekordn˘ z globálneho,ako aj slovenského hºadiska. ·koda Autocelosvetovo predala v roku 2010 viac automobilovako kedykoºvek predt˘m a dosiahla nadôleÏit˘ch odbytiskách nové rekordy v dodávkachzákazníkom a trhov˘ch podieloch. So762 600 celosvetovo predan˘mi automobilmisme prv˘krát prelomili hranicu tri‰tvrte milióna.To zodpovedá nárastu oproti predo‰lémuroku o 11,5 %. Najobºúbenej‰ím modelom saopäÈ stala ·koda Octavia. V˘borne si v prvomcelom roku svojho predaja poãínali aj ·kodaYeti a ·koda Superb Combi. Podobne dynamick˘rast sme zaznamenali aj na slovenskomtrhu. S poãtom 1 585 ks predan˘ch vozidielsme v decembri dosiahli najlep‰í v˘sledokpredaja a prekonali sme tak v‰etky rekordyroku 2010. V roku 2010 sme na Slovenskudosiahli celkov˘ trhov˘ podiel 19,21 %, ãoznamená medziroãn˘ nárast o 2,47 %. âo sat˘ka ìal‰ích cieºov, v rámci Rastovej stratégie·koda, vyhlásenej v roku 2010, chce automobilkado roku 2018 odbyt oproti dne‰nému objemuminimálne zdvojnásobiÈ na 1,5 miliónavozidiel. Centrála preto zaãala rozsiahlu produktovúa trhovú ofenzívu a vo v‰etk˘ch závodochplánuje zv˘‰enie v˘roby. Na Slovenskumáme ambíciu prispieÈ k tomuto rastu a naìalejsi upevÀovaÈ pozíciu lídra na trhu. Zaprvé mesiace máme za sebou v˘razn˘ rast av tomto trende chceme pokraãovaÈ po cel˘ rok.Veºk˘ úspech nielen medzi zákazníkmi, aleaj odbornou verejnosÈou zaznamenali motoryTSI. V ãom podºa vás spoãíva tajomstvoich úspechu?KaÏd˘ motor rodiny TSI poskytuje jedineãnúmoÏnosÈ spojiÈ ohºaduplnosÈ k Ïivotnémuprostrediu s harmonick˘m jazdn˘m v˘konom.Motory s touto technológiou sa vyznaãujúlep‰ím zr˘chlením, vy‰‰ou maximálnour˘chlosÈou a mimoriadne nízkymi emisiamiCO 2 . Te‰í nás, Ïe si získali veºkú obºubu medzizákazníkmi, ãoho dôkazom sú aj rekordnépredajné ãísla.53

S L O V E N S K O - â E S K ÁS P O L U P R Á C AVzÈah k ãeskej metropole získal uÏ poãas ‰tudentsk˘ch rokov, keì absolvoval Vysokú ‰kolu ekonomickúv Prahe. Od osemdesiatych rokov pracoval na obchodn˘ch oddeleniach ãeskoslovenskej a neskôr ajslovenskej diplomacie. Od novembra 1998 pracoval ako ‰tátny tajomník rezortu hospodárstva, neskôrako riaditeº odboru obchodnej politiky Ministerstva hospodárstva SR. V apríli 2008 ho prezident SRvymenoval za veºvyslanca v âeskej republike. Rozhovor s mimoriadnym a splnomocnen˘mveºvyslancom SR v Prahe Petrom BR≈OM zaznamenala Izabela Nagyová.Kvalita na‰ich vzÈahovnezávisí od ’zafarbenia‘ vládyâo sa vám vybaví v mysli, keì poãujete slovo‘ãesk˘‘ – ãeská história, ãeská kultúra,ãesk˘ ‰port, ãeská gastronómia?Vzhºadom na spoloãnú minulosÈ, osobn˘pobyt v Prahe v ãase ‰túdií je toho veºa, a toz kaÏdej spomenutej oblasti. Ale, aby som bolkonkrétny a zároveÀ struãn˘, tak z historick˘chosobností Karol IV., Ján Hus, Ján ÎiÏkaz Trocnova, Ján Amos Komensk˘, z architektúryChrám svätého Víta, PraÏsk˘ hrad,Karlov most, âesk˘ Krumlov, z ãeskej kultúryBedfiich Smetana, Antonín Dvofiák, populárnejhudby Karel Gott, Olympic, herci JanWerich, Oldfiich Nov˘, Milo‰ Kopeck˘, z ãeského‰portu fenomenálny Ivan Lendl, Jan Îelezn˘,Jaromír Jágr, Petr âech, z gastronómie‘klasika‘ pivo – Plzensk˘ prazdroj, Budvar,‘knedlo-vepfio-zelo‘, pivn˘ syr a utopenci.Ako ekonóm musím pridaÈ i priemysel – BaÈa,·koda, Tatra.Ako by ste v charakterizovali súãasné slovensko-ãeskévzÈahy na politickej úrovni?Keì mám byÈ veºmi struãn˘, hodnotímvzÈahy medzi na‰imi krajinami na politickejúrovni ako unikátne, vyváÏené, priateºské,bezproblémové. Najvy‰‰í predstavitelia súnezriedka priatelia, pravidelne sa stretávajú voboch krajinách aj mimo oficiálnych alebopracovn˘ch náv‰tev, frekvencia stretnutí je vysoká.Poãas môjho pôsobenia som nezaznamenalkonflikt. RozdielnosÈ názorov bola a jere‰pektovaná. S radosÈou kon‰tatujem, Ïekvalita vzÈahov nie je závislá od ‘zafarbenia‘vlády a spolupráca bola a je korektná a kon-‰truktívna. Aj keì je treba spomenúÈ, Ïe súãasnéproreformné politické reprezentáciemajú k sebe programovo veºmi blízko, ãootvára ‰ir‰í priestor na spoluprácu. Intenzitastretnutí ãlenov vlády, parlamentu a senátuâR, ale aj expertov tomu zodpovedá.Ste ekonóm telom i du‰ou. Ako hodnotítesúãasné ekonomické vzÈahy medzi oboma‰tátmi aj s ohºadom na zavedenie eura vSR?Myslím, Ïe najlep‰ie bude uviesÈ niekoºkofaktov, ktoré sú presvedãiv˘m dôkazom ostave na‰ich ekonomick˘ch vzÈahov. âeská republikaje z hºadiska objemu obchodu s podielom12 percent pre Slovensko druh˘m najväã‰ímpartnerom po Nemecku – 20 percent,ktoré je pre obe krajiny jednotkou. T˘m je determinovanáaj pomerne vysoká previazanosÈoboch ekonomík. Rozhodnutie o vytvoreníColnej únie hneì po rozdelení âesko-SlovenskaudrÏalo relatívne vysok˘ stupeÀ integrácieoboch ekonomík, ão vytvorilo priaznivépodmienky pre ìal‰í rozvoj hospodárskychvzÈahov na novom kvalitatívnom základe.Samozrejme, do‰lo k zníÏeniu stupÀa previazanostiekonomík, ale tento v˘voj bol v˘sledkomnielen rozdelenia unitárneho‰tátu/ekonomiky, ale aj radikálnych zmien voboch ekonomikách spôsoben˘ re‰trukturalizáciou,privatizáciou a zahraniãn˘mi investíciami,ktoré následne determinovali re-orientáciuobchodn˘ch tokov oboch krajín – hlavnesmerom na Nemecko a ostatné vyspelé krajinyEurópskej únie. Tento stav sa zachoval ajpo vstupe oboch krajín do Európskej únie.Obe ekonomiky sa v˘razne otvorili a obchodnáv˘mena dnes dosahuje násobky objemu vporovnaní s exportom âesko-Slovenska zaãiatkomdeväÈdesiatych rokov. Aj keì podielobchodu âR/SR poklesol z pribliÏne 35 percentv deväÈdesiatych rokoch minulého storoãiana spomínan˘ch 12 percent v rokoch nasledujúcehodesaÈroãia, treba braÈ do úvahyfakt, Ïe objem vzájomného obchodu prevy‰ujednes objem celkového obchodu Slovenskejrepubliky v roku 1993. Pokiaº ide o zavedenieeura, myslím, Ïe tento krok sám o sebe v˘razneneovplyvnil vzájomn˘ obchod. I keì jeÈaÏko objektívne hodnotiÈ, do akej miery prepadekonomík a tieÏ obchodu v ãase finanãneja hospodárskej krízy spred dvoch rokov,alebo zavedenie eura na Slovensku, poklesvzájomného obchodu zapríãinili. Krátkodoboúãinkoval efekt silnejúceho kurzu slovenskejkoruny a následné fixovanie na euro, aletakmer paralelné posilÀovanie ãeskej korunytento efekt marginalizoval. Súãasn˘ dynamick˘rast obchodu medzi oboma krajinaminaznaãuje, Ïe sa vraciame do ‘normálu‘ z obdobiapred krízou.Ako pomáha slovenská ambasáda v Praheprenikaniu slovensk˘ch firiem na ãesk˘trh?Hospodárskym vzÈahom venuje zastupiteºsk˘úrad vysokú pozornosÈ. Hospodárskaagenda je súãasÈou kaÏdého stretnutia najvy‰-‰ích predstaviteºov oboch krajín, intenzívnaje spolupráca s MPO âR, s Hospodárskoukomorou âR, Zväzom priemyslu âR, Zväzompodnikateºov v stavebníctve, âeskouplynárenskou úniou, regionálnymi hospo-54

S L O V E N S K O - â E S K ÁS P O L U P R Á C Adárskymi komorami, Czechinvestom, Czechtradeom,s odvetvov˘mi komorami. Prioritnesa zúãastÀujeme na v˘znamn˘ch veºtrhochv Brne a Prahe. Tieto aktivity vytvárajú priaznivéprostredie na konkrétnu spoluprácu aprienik slovensk˘ch firiem na ãesk˘ trh akoaj vytváranie kooperácií v oboch krajinách.Zastupiteºsk˘ úrad organizuje stretnutia podnikateºova prezentácie firiem, ktoré majú záujemo spoluprácu, sleduje vyhlasovanie tendrov,vyhºadáva vhodn˘ch obchodn˘ch partnerova potenciálnych investorov .Objektívnev‰ak treba poznamenaÈ, Ïe rastie stupeÀkapitálového prepojenia slovensk˘ch a ãesk˘chfiriem, ktoré vznikajú spontánne z princípuv˘hodnosti na základe existujúcej znalostitrhov, proximity, minimálnej jazykovejbariéry, dobrej komunikácie a historick˘chväzieb. Pri dne‰nej dynamike zmien vlegislatíve, podmienkach podnikania, daÀovéhozaÈaÏenia apod., je dôleÏité poznaniepodnikateºského prostredia. Iniciovanie vzájomnejinformovanosti je tieÏ jednou z dôleÏit˘chúloh zastupiteºského úradu, ktorémôÏu maÈ synergick˘ efekt. Aktívna úãasÈ naekonomick˘ch fórach, konferenciách a seminárochs cieºom získavania informácií o moÏnostiachuplatnenia slovensk˘ch firiem, toto‰iroké spektrum ãinností vhodne dopæÀa.Slovensko i âeská republika sú dnes ãlenmiEurópskej únie, v ktorej do znaãnejmiery vládnu jednotné pravidlá. Napriektomu – je tu priestor e‰te uωej spoluprácemedzi oboma krajinami?Nepochybne áno. Obe krajiny majú v mnoh˘choblastiach podobné, ak nie zhodné priority.Napríklad energetika, infra‰truktúra,poºnohospodárstvo, Ïivotné prostredie apod.Ich presadzovanie v rámci EÚ individuálne jepochopiteºne Èaωie, ak nie v niektor˘ch prípadochnemoÏné. Hºadanie spojencov na presadzovaniesvojich záujmov je nevyhnutné.Tu ide aj o to, aby sme jednotné pravidláspoluvytvárali a nielen preberali bez ohºaduna to, ãi sú pre nás optimálne, ãi nás nebudúnadmerne zaÈaÏovaÈ, ãi budú v súlade s na‰imipredstavami alebo nie. Preto navy‰e hºadámeìal‰ích spojencov vo formáte V4 aV4+. Samozrejme prijímané stratégie – EÚ2020, liberalizácia a diverzifikácia zdrojov venergetike, prepravné koridory apod., vnútorn˘trh Európskej únie, ktorého sme súãasÈou,a snahy odstraÀovaÈ existujúce bariéry, nakonieci hºadanie spoloãn˘ch projektov na tretíchtrhoch vytvárajú priaznivé podmienky naìal‰ie prehlbovanie spolupráce.Kde sa v celom spektre vá‰ho pôsobenianachádza krajanská problematika?Venujeme jej adekvátnu pozornosÈ. Podporujemeaktivity krajanov, poskytujeme priestorySlovenského in‰titútu, a na mnoh˘chpodujatiach – podºa ãasov˘ch moÏností – saosobne zúãastÀujem. Nie je v‰ak úlohou zastupiteºskéhoúradu akokoºvek intervenovaÈdo ich ãinností a predstáv. Re‰pektujem ichautonómiu, a preto kaÏdé rozhodnutie citlivozvaÏujeme a skôr pri stretnutiach s predstaviteºmikrajansk˘ch spolkov ponúkamespoluprácu a podporu v rozsahu na‰ich moÏností.Vláda âeskej republiky rie‰i veºmi podobnétémy ako slovenská vláda. MinisterstváâR v rámci úsporn˘ch opatrení prepú‰Èaâeskárepublika má záujemo slovenské skúsenostiNecíti sa byÈ veºvyslancom len v Bratislave, ale na Slovensku, a preto kladie veºk˘ dôrazna spoluprácu krajov v âechách a na Slovensku. Kraje pravidelne nav‰tevuje, lebo to povaÏujeza základ, od ktorého sa dobré partnerstvo a úzke vzÈahy oboch krajín a národov odvíjajú. Slovensko sipodºa neho poradilo so zavedením druhého dôchodkového piliera, a chystá sa ho vylep‰iÈ. Pripomína, Ïeprepojenie ãesk˘ch a slovensk˘ch firiem na úrovni najnov‰ích ekonomick˘ch ‰truktúr veºk˘ch spoloãnostíje veºmi silné. S mimoriadnym a splnomocnen˘m veºvyslancom âeskej republiky na SlovenskuJakubom KARFÍKOM sa zhovárala Izabela Nagyová.Do akej miery ovplyvnila globálna ekonomickákríza vzájomné hospodárske vzÈahymedzi âR a SR?Treba si uvedomiÈ, Ïe sme neboli len svedkamiglobálnej ekonomickej krízy, ale do istejmiery sme sa stali aj jej obeÈami. Dopadykrízy boli podobné v âeskej republike, ako ajna Slovensku. ZníÏil sa v˘kon ekonomiky,vzrástol deficit ‰tátnych rozpoãtov, zv˘‰il sapoãet nezamestnan˘ch. Ekonomick˘ v˘kon,ktor˘ sa zhruba v podobnej miere spomalil voboch krajinách, neovplyvnil ‰truktúru vzájomnejhospodárskej spolupráce. Naopak, zaznamenalisme skôr pozitívny dopad. Vládyoboch krajín prijímajú odborné opatrenia,oveºa viac spolupracujú, vymieÀajú si skúsenostia hºadajú rie‰enia na prekonanie problémov.âi uÏ v hºadaní správneho nastavenia fi-‰kálnej politiky, v oblasti zniÏovania deficitov‰tátnych rozpoãtov, podpory zamestnanostialebo v systéme sociálnych dávok. Ide ooveºa väã‰iu v˘menu skúseností z toho, ão saskôr podniklo v jednej alebo druhej krajine.55

S L O V E N S K O - â E S K ÁS P O L U P R Á C Ajú zamestnancov, pripravujú sa zmeny vzákonníku práce ãi v systéme sociálnychodvodov. Slovenské ministerstvo prácechce vyuÏiÈ skúsenosti âR napríklad v oblastipracovnoprávnej legislatívy a komunikácies odbormi. O ktoré slovenské skúsenostimá záujem ãeská strana?O va‰e skúsenosti máme ãoraz väã‰í záujem.Napríklad o niektoré reformy, ktorévlády na Slovensku prijali, sa uskutoãniliskôr neÏ v âeskej republike. Jednou z nich jepenzijná reforma. Na Slovensku prebieha uÏtakmer jedno desaÈroãie a priná‰a aj pre násin‰piratívne v˘sledky a skúsenosti, keìÏe sasnaÏíme o nastavenie ão najvhodnej‰ej polohypre takúto reformu. Ministri práce a sociálnychvecí krajín Vy‰ehradskej ‰tvorky sa v t˘chtodÀoch v Bratislave zaoberali systémomdistribúcie sociálnych dávok. Slovensko uva-Ïuje o jej efektívnej‰om, elektronickom systéme.âeská vláda má vo svojom zámere veºmipodobn˘ projekt. Tak, ako to vyzerá, jehorealizácia bude o nejak˘ ten mesiac r˘chlej-‰ia na Slovensku. Aj tu môÏeme vyuÏiÈ skúsenostiz prípravného procesu na Slovensku.Sledovali sme aj skúsenosti z prijímania opatrenípredchádzajúcej slovenskej vlády v oblastifi‰kálnej politiky.V˘znamnou oblasÈou na úzku spoluprácu,ktorej opodstatnenie potvrdili aj nedávneudalosti, je segment energetiky. Zabezpeãenieenergetickej stability a infra‰truktúryv ‰ir‰om neÏ národnom kontexte je preobe krajiny prioritou. V ãom vidíte najväã-‰ie pozitíva vzájomnej kooperácie v tejtooblasti?Energetiku nemoÏno uzavrieÈ v rámci hranícjednej krajiny, trh je prepojen˘. So zveliãenímmoÏno povedaÈ, Ïe ak v Severnommori zafúka silnej‰í vietor a roztoãí veternéelektrárne, jeho efekt pocítime aj v na‰ej energetickejsieti. V nedávnej minulosti sme zaznamenaliv˘padok pri dodávkach jednéhoenergetického zdroja zemného plynu. Pokiaºide o závislosÈ od vonkaj‰ích energetick˘chzdrojov, âR i SR sú na tom podobne. Prepojeniesystémov a vytvorenie reverzného toku,o ktor˘ch niektorí experti tvrdili, Ïe v krátkomãase sú nemoÏné, moÏné sú a dobre fungujú.Spoloãne pripravujeme komplexné severojuÏnéprepojenie, ktoré sa net˘ka iba âR a SR.Ide o to, aby sme neboli závislí len od jednéhozdroja a akvizícií z jedného smeru. âR jetu moÏno o kúsok ìalej neÏ SR, pretoÏe v minulostisa nám podarilo dosiahnuÈ v˘znamnúdiverzifikáciu v oblasti ropy.ëal‰ou oblasÈou je jadrová energetika. âRje presvedãená, Ïe jadrová energetika musí byÈsúãasÈou energetického mixu. SR je tieÏ krajina,ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne.Nepozeráme sa na to, ão máme, ale na to, ak˘bude v˘voj v budúcnosti. Aká generácia reaktorovsa bude in‰talovaÈ v nasledujúcich rokoch,aká bude ich bezpeãnosÈ, v˘kon, zdroje,efektivita. âeskoslovenské know-how bolodo znaãnej miery spoloãné. Domnievame sa,Ïe i tu je veºk˘ priestor na spoluprácu. ëal-‰ím príkladom sú obnoviteºné zdroje. Nie jeto len ekologická, ale aj ekonomická téma.Boli sme svedkami toho, Ïe niektoré obnoviteºnézdroje a ich dotácie viedli na energetickomtrhu k urãit˘m deformáciám a aj k nárastuceny elektrickej energie v âR. Skúsenostijednej alebo druhej krajiny sú uÏitoãné pri hºadaníspôsobov na rie‰enie t˘chto deformácií.ëal‰ie moÏnosti na úzke väzby spoãívajú vmalom a strednom podnikaní. Úlohou veºvyslanectvaâR na Slovensku je priviesÈmal˘ch a stredn˘ch podnikateºov na Slovensko.Darí sa vám to?V zloÏitom ekonomickom organizme predstavujúmalé a stredné podniky veºmi dynamicképrvky. Flexibilne ovplyvÀujú zamestnanosÈ.Dôraz kladieme na podporu rozvojaich spolupráce v rámci regiónov a prihraniãn˘choblastí. Tento v˘voj nemoÏno plánovaÈ,respektíve podniky vodiÈ za ruku. MôÏemeim pomáhaÈ. Jednou z tradiãn˘ch aktivítsú regionálne stretnutia mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov, ktoré organizuje na‰e veºvyslanectvona Slovensku spolu so slovensk˘mzastupiteºsk˘m úradom v Prahe. Nadväzujú satu kontakty, vymieÀajú skúsenosti, ktoré ãastovyústia do spoloãn˘ch projektov.Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích poslaní Európskejúnie je podpora spolupráce jej ãlensk˘ch‰tátov na regionálnej úrovni. Ako sarozvíja spolupráca slovensk˘ch regiónov sãesk˘mi, ãi spolupráca veºk˘ch miest b˘valéhospoloãného ‰tátu? Ak˘ je tu podiel aúloha Veºvyslanectva âR v Bratislave?Komisia pre cezhraniãnú spoluprácu, ktorúzastre‰ujú Ministerstvo pro místní rozvojâR a Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálnehorozvoja SR, je jedn˘m z dobre fungujúcichnástrojov vzájomnej regionálnej spolupráce.A to v oblasti turistického ruchu, vyuÏívaniafinanãn˘ch nástrojov EÚ, dopravy ikrízového manaÏmentu. Zástupcovia krajov,miest a obcí si uÏ cestu k sebe na‰li. Ak chcúdosiahnuÈ spoloãn˘ cieº, hejtmani i ÏupanidokáÏu vyvinúÈ tlak na jednotlivé vlády ãicentrálne úrady. Napríklad pri dopravnomprepojení âR a SR. Spomenul by som projektsplavnenia BaÈovho kanála v âR, na ktoromsa dohodli prihraniãné regióny. Av‰ak pri rozdelenífederácie niektoré pozemky na ãeskejstrane pripadli do vlastníctva SR a naopak. Regiónysú nespokojné s t˘m, Ïe stále sa nepodarilonájsÈ právny nástroj na uzavretie dohodyo vyuÏívaní príslu‰n˘ch pozemkov. V prípadeãesk˘ch pozemkov, ktoré potrebovalomesto Skalica, sme na‰li cestu medzi uÏívateºmipozemkov, ktorí potom dohodu uzavreli.âeská republika má za sebou skúsenosÈ sfunkciou predsedníckej krajiny EÚ. âo jepodºa vás dôleÏité pre nové ãlenské krajinypri riadení únie?Nie je to jednoduchá otázka. âeské a ‰védskepredsedníctva pred dvoma rokmi boli posledn˘miefektívnymi predsedníctvami EÚsystému, predt˘m neÏ sa stala úãinnou Lisabonskázmluva. Tá stanovila in˘ aranÏmán,ktor˘ uÏ nevkladá toºko iniciatívy do rúk predsedajúcejkrajiny, napríklad v oblasti zahraniãnejpolitiky. Predlisabonská skúsenosÈ bolamimoriadnou príleÏitosÈou na to, aby sme sidobre osvojili nielen formálne mechanizmyfungovania, ale aj reálne rozloÏenie síl v rámciEÚ. Krajiny, ktoré majú spoloãné záujmya v˘chodiská, ako napríklad âR a SR, by maliviac spolupracovaÈ s ìal‰ími ãlensk˘mi krajinamiúnie. V˘razne k tomu môÏe prispieÈ ajdobre fungujúca vy‰ehradská spolupráca ikeì, prirodzene, nemáme úplne zhodné stanoviskávo v‰etk˘ch agendách.Aké predsavzatia z va‰ich diplomatick˘chpriorít sa podarilo doteraz uskutoãniÈ – aktoré zatiaº nie?âesko-slovenské vzÈahy majú hlboké korene.Dlhé desaÈroãia sme Ïili v spoloãnom ‰táte.Na‰e krajiny sú si také podobné, Ïe nie jejednoduché stanoviÈ si obyãajnú cestovnúmapu toho, ão by sme chceli dosiahnuÈ. Cel˘rad problémov nachádzame ad hoc, témy ain‰pirácie prichádzajú s v˘vojom politickej ahospodárskej situácie v tej ãi onej krajine vEÚ i vo svete. Podstatn˘m parametrom je, Ïepred necel˘m rokom obidve krajiny vytvorilinové vlády, ktoré vzi‰li z parlamentn˘ch volieb.Máme nové politické subjekty, novévládne koalície. Na‰e krajiny reagujú na v˘vojvo svete i v EÚ. Mojou prácou je prepájaÈna‰e spoloãné záujmy tam, kde sa nasto-ºujú v˘znamné témy: rie‰enie deficitov ‰tátnychrozpoãtov, nezamestnanosti, nová finanãnáperspektíva na pôde únie, finanãnézdroje v poºnohospodárskej politike, kohéznefondy atì. Vlády oboch krajín dokáÏupruÏne reagovaÈ na v˘zvy – identifikovaÈtémy, transponovaÈ spoloãn˘ záujem do krokovãi postupov, ktoré sú vzájomne uÏitoãné,napríklad v oblasti obranného systému.56

N Á R O D N Á R A D A S RPoslankyÀa NR SR Natália BLAHOVÁ je pôvodn˘m povolaním uãiteºkaa rie‰ila aj problematiku náhradn˘ch rodín. Dnes ako poslankyÀa za SaS pracujevo V˘bore NR SR pre sociálne veci ako jeho podpredsedníãka.Preão náhradná rodina ...?âo si treba uvedomiÈ pri v˘chove detí z rôznychdetsk˘ch domovov alebo in˘ch sociálnychin‰titúcií? Treba k nim pristupovaÈinak ako k vlastn˘m?Deti, ktoré preÏili urãitú ãasÈ svojho Ïivotamimo rodiny, majú za sebou zväã‰a smutnúminulosÈ. Ich biologickí rodiãia sa o ne nechcelialebo nemohli staraÈ. Stretli sa s odmietnutím,neláskou, zanedbávaním ãi t˘raním.V detskom domove boli súãasÈou kolektívu,reÏimovej v˘chovy a systému, ktor˘ nemôÏenikdy nahradiÈ prirodzené vzÈahy a rodinu,lásku a porozumenie, nemôÏe reflektovaÈna individuálne potreby dieÈaÈa.Preto, keì prichádza takto zranené dieÈa donovej rodiny, prechádza rodina i jej nov˘ ãlenadaptaãnou fázou. V adaptaãnej fáze je potrebnévytvoriÈ také podmienky, aby sa dieÈanauãilo znovu dôverovaÈ svetu dospel˘ch,ktor˘ ho uÏ stihol mnohokrát sklamaÈ. R˘chlosÈadaptácie závisí hlavne od veku dieÈaÈa.Ide zväã‰a o niekoºko mesiacov.Rozdiely v správaní a celkovom v˘vine súbadateºné uÏ od dojãenského veku. Deti zústavn˘ch zariadení mnohokrát zaostávajúvo v˘voji a to práve preto, Ïe im nebola venovanádostatoãná starostlivosÈ. Správnymprístupom v novej rodine svoje zaostávaniev‰ak r˘chlo dobiehajú.V ãom b˘va najväã‰í problém pri adopciidetí do náhradn˘ch rodín?Ako najväã‰í problém vidím súdne prieÈahyv konaní. Rodiãia sa stretnú so svojim vytúÏen˘mdieÈaÈom a poãas náv‰tevn˘ch pobytovsi budujú vzájomn˘ vzÈah. Podajú ÏiadosÈna súd o zverenie dieÈaÈa do starostlivosti a snádejou ãakajú r˘chle rie‰enie, ktorého resumébude, Ïe dieÈa sa môÏe staÈ ãlenom ich rodiny.Poãas ãakania dieÈa nav‰tevujú, dieÈa simôÏu vziaÈ na víkendy domov, vzniká medzinimi puto.Po niekoºk˘ch náv‰tevn˘ch pobytoch si ajcelkom maliãké dieÈa uvedomí, Ïe odchádzaod ºudí, ktorí ho majú radi do prostredia, kdemusí o pozornosÈ dospel˘ch bojovaÈ s mnoh˘miin˘mi deÈmi. Túto nestabilitu vzÈahovzvláda kaÏdé dieÈa veºmi ÈaÏko. Znásobuje sajeho nedôvera k dospel˘m, ktorí ho znovuopú‰Èajú. Rozlúãenia sú plné smútku a sæz.A pojednávanie stále nie je vyt˘ãené. Spissa presúva z jedného súdu na druh˘, nedodr-Ïiavajú sa lehoty. KaÏd˘ ìal‰í t˘ÏdeÀ a ìal‰ierozlúãenie zraÀuje dieÈa viac a viac.I samotné zákonné lehoty sú pre dieÈa príli‰dlhé. Uteká mu drahocenn˘ ãas, ktoré bymohlo stráviÈ v pokoji svojej novej milujúcejrodiny. ·esÈ mesiacov je pre batoºa polovicoujeho Ïivota.âasto sa odráÏa kvalita vzÈahov, ktoré mádieÈa uÏ preÏité aj v jeho budúcnosti. Akoto môÏe ovplyvniÈ ìal‰ie spoluÏitie v rodine?Tak, ako v‰etky odhady t˘kajúce sa ºudskéhoÏivota, sú i takéto predpovede neisté. DôleÏitéje, aby sa dieÈa dostalo do pokojného aláskyplného prostredia ão najskôr. Poznámveºké mnoÏstvo detí z náhradn˘ch rodín. Îijúrovnak˘mi radosÈami a starosÈami, ako ich rovesníci.Poznám i deti, ktoré sa do novej rodinydostali vo vy‰‰om veku a po dramatick˘chudalostiach v kruhu biologickej rodiny,ãi po dlhom ãase strávenom v anonymiteústavného prostredia. Tie budú smutné obrazypreÏitého niesÈ so sebou do konca svojhoÏivota. Aby sa s t˘m vyrovnali, aby vedeli dôverovaÈsebe aj in˘m, treba im pomáhaÈ. OsvetovouãinnosÈou sa darí ãím ìalej t˘m viacspoliehaÈ sa na osvietenosÈ náhradn˘ch rodiãov,ktorí vedia, Ïe nie je niãím zl˘m, prísÈ apop˘taÈ o pomoc odborníkov, ktorí im a ichdieÈaÈu môÏu pomôcÈ. NajÈaωie sa v‰ak t˘mtorodinám a ich deÈom bojuje s predsudkamiokolia. BohuÏiaº je u nás e‰te stále náhradnérodiãovstvo exotikou. Na jednej sú neodôvodnenestra‰ení povedaãkami o tom, Ïeim raz dieÈa, ktoré vychovávajú podpáli domalebo ich vykradne. Na druhej strane sú vyzdvihovaníako vrchol altruistického snaÏeniaa obetovania sa.Ani pre jeden prístup neexistuje Ïiadneoprávnenie. Náhradní rodiãia majú ãastej‰ieproblémy s deÈmi v puberte. A to preto, Ïe narozdiel od svojho rovesníka má dospievajúciv náhradnej rodine viac dôleÏit˘ch otázok narie‰enie. KaÏd˘ dospievajúci ãlovek sa snaÏíspoznaÈ seba, svet, dáva si prvé závaÏné otázkyo tom, kam smeruje, ãím bude, ako budevyzeraÈ jeho Ïivot. Dospievajúci v náhradnejrodine má t˘ch otázok pre seba a pre okolieoveºa viac. Ako by vyzeral môj Ïivot v pôvodnejrodine? Ak˘ by som bol? Bol som nehodn˘ich starostlivosti? Ako by ma vnímali, kebyma poznali dnes? Odpovede sú dôleÏité prekaÏdého mladého ãloveka, lebo poãas dospievaniahºadá svoju identitu. Ale preto nikohoneokradne a nikomu dom nepodpáli. MoÏnobude hºadaÈ svoje korene a osvieten˘ rodiã muaj v tomto vie pomôcÈ a byÈ mu oporou.Vrchol altruizmu a obetovania to tieÏ nie je.Osvojené dieÈa priná‰a do rodiny takú istú radosÈa naplnenie, ako dieÈa, ktoré do rodinypri‰lo prirodzenou cestou. Je to toºko isto pote‰eniaa lásky. I starostí.âo sa javí ako lep‰ie, vychovávaÈ dieÈa vdetskom zariadení alebo náhradnej rodine?Je moÏné, z ºudskej stránky, získaÈ v˘bornúkvalitu vzÈahov aj v tzv. náhradnejrodine?Predstavte si, Ïe va‰e dieÈa by sa dostalo doústavnej starostlivosti. Nauãené na to, Ïe jehopotreby sú uspokojované vtedy, keì o to po-Ïiada. Najmen‰ie deti tak robia plaãom. Va‰edieÈa zaãne uprostred noci plakaÈ, Ïe je hladné.Jeho plaã budú ignorovaÈ, pretoÏe prvék⁄menie bude aÏ o ‰iestej ráno. Presne podºarozvrhu. Poãas úporného plaãu, keì nikto neuspokojujejeho potreby sa do plienky pocikáa pokaká. Plaãe e‰te viac. Plaã ho vysilí tak,Ïe zaspí. Ráno, keì príde ãas k⁄menia ho musiaprebúdzaÈ, pretoÏe sa mu uÏ nechce jesÈ,ale spaÈ. Prebudia ho bez ohºadu na jeho potreby.Plaãe. PretoÏe je nevyspaté a má silnézapareniny. Koneãne dostane potravu. Púta naseba pozornosÈ. OpäÈ plaãom. Rado by sa nechalopopestovaÈ. K˘m vychovávateºka zaãnek⁄menie pri prvom a skonãí pri poslednom, jeãas na ìal‰ie prebaºovanie a k⁄menie. Na pestovanienezostáva ãas. Nezostáva ãas na hladkanie,prihováranie sa. Nezostáva ãas na niãiné, neÏ napæÀanie základn˘ch fyziologick˘chpotrieb a aj to hlavne vtedy, keì o ne die-Èa prirodzene nestojí. K⁄mia ho, keì nemáchuÈ, zobúdzajú, keì chce spaÈ, prebaºujú,keì rezignovalo. Na lásku nie je priestor.V náhradnej rodine dieÈa zaplaãe a matkavie, ão jej dieÈa potrebuje. Vie, ako plaãe,keì je hladné, vie, ako plaãe keì potrebujeprebaliÈ, nosí ho na rukách keì varí, pestujeho pri hudbe, prihovára sa mu, chodí s ním naprechádzky, zoznamuje ho s nov˘mi vecamia ºuìmi. A hlavne, medzi matkou a dieÈaÈomje prirodzená väzba. Pripútanie. DieÈa vie, Ïematka je jeho oporou, ju volá, keì potrebujenaplniÈ svoje potreby, keì potrebuje upokojiÈa poláskaÈ. Vie ju rozoznaÈ od druh˘chºudí. Je to jeho kºúãov˘ ãlovek. Má ju rado.DieÈa z domova privoláva iba osobu, ktoráby mohla naplniÈ jeho fyziologické potreby.A aj to volá vo väã‰ine prípadov márne.Komu by ste zverili svoje dieÈa, keby vásÏivot alebo neÏivot pripravil o moÏnosÈ byÈmatkou?Zverili by ste ho ústavnému zariadeniu?Alebo konkrétnemu ãloveku, ktor˘ by bolgaranciou skutoãného vzÈahu k vá‰mu dieÈa-Èu?Ako by ste zhodnotili u nás na Slovensku57

N Á R O D N Á R A D A S RmoÏnosti systému adopcie zákonne? Je prispôsobenálegislatíva v‰estrannému a neru‰enémuv˘voju detí?Legislatíva je prispôsobená, ale bohuÏiaº v˘konsamotn˘ch opatrení je hor‰í. Ch˘ba ak˘koºvekvhodn˘ podporn˘ servis pre náhradn˘chrodiãov. Tí potrebujú hlavne v prv˘chmesiacoch poãas adaptácie, aby ich mal ktosprevádzaÈ, aby im mal kto radiÈ a pomáhaÈ.Potrebujú podporu do Èaωích ãasov, ktoré ichmôÏu postretnúÈ. Aby mali istotu vo svojichrozhodnutiach, aby vedeli dieÈaÈu, ktoré pre-Ïilo smutné veci, ão najlep‰ie pomôcÈ. Sú hodenédo vody a musia plávaÈ. Legislatívnymproblémom je samotná existencia ústavn˘chzariadení, ktoré v takomto stave v rozvinutejspoloãnosti uÏ nemajú Ïiadne oprávnenie naexistenciu. Treba vytvoriÈ nov˘ systém starostlivostio opustené deti. Viem si predstaviÈ, Ïeby ho mohol v kvalitatívne podstatne lep‰ejmiere nahradiÈ systém platen˘ch vychovávateºov,ktorí by tieto deti vychovávali vo svojomprirodzenom rodinnom prostredí medzisvojimi vlastn˘mi deÈmi.K tomu smerujú aj ìal‰ie legislatívne krokyz dielne MPSVaR na podporu profesionálnehorodiãovstva, ktoré sa u nás rozvíja akosvetovo unikátny systém starostlivosti.Profesionálny rodiã je platen˘ vychovávateº,ktor˘ vo svojej domácnosti vychovávajedno aÏ tri deti z detského domova. Dostávariadnu mzdu a deti v jeho starostlivostimajú moÏnosÈ spoznaÈ, ão je to skutoãná rodina,skutoãná láska a skutoãné vzÈahy.Toto poznanie je pre ºudskú bytosÈ nenahraditeºnéa ovplyvÀuje cel˘ jeho ìal‰í Ïivot.Aj zákony treba prispôsobovaÈZákon o sociálnom poistení sa viackrát novelizoval a vÏdy je ão rie‰iÈ, dopæÀaÈ, prispôsobovaÈ.NemoÏno hovoriÈ o legislatívnej stabilite, a aj k tomu, preão je to tak, sa vyjadrí predsedaV˘boru NR SR pre sociálne veci Július BROCKA v rozhovore s redaktorkou Anny Komovou.Preão tá legislatívna nestabilita práve vzákone o sociálnom poistení?Nie nestabilita v zákone, ale problémy vSociálnej poisÈovni s prefinancovaním dôchodkova in˘ch zákonn˘ch nárokov poistencov– to si vyÏiadalo zmenu zákona. In˘mislovami, keì nemáme dostatoãné zdroje, taknemôÏeme s nimi plytvaÈ a naopak musíme‰etriÈ, ‰etriÈ, kde sa len dá. A to je obsahomzmien v uvedenom zákone. Okrem iného ‰etrímenapríklad aj na správnych v˘davkochtejto in‰titúcie, ãoho v˘razom je i schváleniezmeny v tvorbe správneho fondu SociálnejpoisÈovne vo v˘mere 2,5 %. To v‰etko v záujmejej finanãnej stabilizácie.V ktor˘ch oblastiach zákona o sociálnompoistení sa urobili najv˘raznej‰ie zmeny,ako ovplyvnia poistencov, ak˘ vplyv budúmaÈ na ‰tát?V prijatej novele zákona o sociálnom poistenísa v súlade s cieºom zjednotenia odvodova daní nanovo definujú základné pojmy,ako zárobková ãinnosÈ, zamestnanec, samostatnezárobková ãinná osoba, zamestnávateº,vymeriavací základ. ZároveÀ sa definujeosobn˘ rozsah sociálneho poistenia a vznik azánik sociálneho poistenia, tak aby tieto základnépojmy a zásady boli kompatibilné spríslu‰n˘mi daÀov˘mi predpismi. Zjednotil savymeriavací základ na platenie poistného nasociálne poistenie s príjmom zo závislej ãinnostialebo z podnikania alebo inej samostatnejzárobkovej ãinnosti, ktorá podlieha pod-ºa zákona o dani z príjmu. S cieºom redukovaÈneodôvodnené vyplácanie nemocensk˘chdávok a v záujme efektívneho a úãelného vynakladaniafinanãn˘ch prostriedkov na tietodávky sa skracuje ochranná lehota zo súãasn˘ch42 dní na 7 dní. V záujme udrÏania odôvodnenejmiery solidarity v systéme dôchodkovéhosporenia sa navrhla zachovaÈ redukciaaj zv˘‰enie priemerného osobného mzdovéhobodu na úãely v˘poãtu dôchodku naúrovni hodnôt platn˘ch v roku 2011. A v neposlednomrade z dôvodu postupného zniÏovaniarozdielov v sumách dôchodkov˘ch dávokmedzi vysok˘mi a nízkymi dôchodkamis úãinnosÈou od 1. januára 2012 bola pôvodneministerstvom navrhnutá valorizácia jednotnoupevnou sumou v závislosti od priemernéhomedziroãného rastu spotrebiteºsk˘chcien vo vzÈahu k priemernej sume starobnéhodôchodku.Od 1. januára 2012 by sa mal zaviesÈ nov˘spôsob zvy‰ovania dôchodkov, v ãom budezmena ako sa zmeny dotknú dôchodcov?Pôvodn˘ návrh zavádzal nov˘ spôsob valorizovaniadôchodkov jednotnou sumou, vzávislosti od rastu cien. Dôvodom bola snahapostupne zniÏovaÈ rozdiely v sumách dôchodkov˘chdávok medzi vysok˘mi a nízkymidôchodkami, ktoré vznikli prijatím zmienv dôchodkovom systéme e‰te v roku 2004.Rie‰enie tohto problému obmedzením valorizáciedôchodkov iba do urãitej v˘‰ky, toznamená nezvy‰ovaÈ dôchodky v‰etk˘m dôchodcom,Ústavn˘ súd SR oznaãil za protiústavn˘a keìÏe niet in˘ch moÏností, ako rie-‰iÈ tento narastajúci problém, pristúpili sme ktomuto spôsobu zvy‰ovania dôchodkov. Zvy-‰ovanie o pevnú sumu znamená, Ïe v‰etcipoberatelia toho istého druhu dôchodku bymali zv˘‰en˘ dôchodok o rovnakú sumu.Chcem v‰ak podotknúÈ, Ïe v tejto veci nakonieck zmene nedo‰lo a je dohoda, Ïe takurobíme v priebehu tohto roka.Ako a preão sa mení vymeriavací základ naplatenie do sociálnej poisÈovne?Navrhovanou zmenou v § 138 sa realizujesnaha zjednotiÈ vymeriavacie základy na plateniepoistného na sociálne poistenie a zdravotnépoistenie s daÀov˘m základom na plateniedaní z príjmu. Vymeriavacím základombudú v‰etky príjmy, z ktor˘ch sa odvádzadaÀ z príjmov zo závislej ãinnosti. Je na‰ousnahou zjednodu‰iÈ urãovanie odvodov˘ch adaÀov˘ch povinnosti zamestnancov, zamestnávateºova samostatne zárobkovo ãinn˘chosôb, pretoÏe nበdaÀov˘ a odvodov˘ systémje e‰te stále príli‰ zloÏit˘ a komplikovan˘. Aksa nám ho podarí zjednodu‰iÈ, pomôÏemenielen t˘m, ktor˘ch sa to dnes t˘ka, ale zároveÀprispejeme k zv˘‰eniu atraktívnosti Slovenskav súÈaÏi s in˘mi krajinami, to znamenák vy‰‰ej konkurencieschopnosti.Pre koho je v˘hodné dobrovoºné pripoistenie,ako sa bude môcÈ vyuÏívaÈ?Myslíte pravdepodobne in‰titút dobrovoºnéhopoistenia. V˘razne sme ho zredukovali aobmedzili, pretoÏe sa v praxi v posledn˘ch rokochveºmi zneuÏíval. Za posledné tri roky narástolnapríklad poãet dobrovoºne nemocenskypoisten˘ch osôb na dvojnásobok, ão v˘raznezv˘‰ilo v˘davky Sociálnej poisÈovne (SP) rádovoo stovky miliónov korún. Îe to boli ‰pekulatívnedôvody uzatvárania poistenia vidnoaj z anal˘zy, ktorú máme vo v˘bore zo SP. Poisteneckrátkodobo zaplatil poistenie z maximálnehovymeriavacieho základu a následnevyãerpal zo Sociálnej poisÈovne nemocenskúdávku vo v˘‰ke aj desaÈnásobku zaplatenéhopoistného. V˘razne sme zákonom sÈaÏili moÏnosÈtakéhoto zneuÏívania systému.Aké problémy sa prijatou novelou zákonao sociálnom poistení vyrie‰ia pre budúcnosÈ?·etríme, resp. odstraÀujeme v dôchodkovomsystéme moÏnosti zneuÏívania a plytvaniazdrojmi, ktoré sú primárne urãené ºuìom,ão stratili pravideln˘ príjem zo zamestnania,alebo sa ocitli v situácii, Ïe sa nedokáÏu o sebasami postaraÈ. A tieÏ zjednodu‰ujeme systéma robíme ho prehºadnej‰ím. Aj keì je stále e‰teveºmi komplikovan˘.58

N Á R O D N Á R A D A S RDemografick˘ v˘voj na Slovensku nie je zìaleka priazniv˘. Problémov v oblasti sociálnej sféry jenaozaj dosÈ, no podstatné je ako sa rie‰ia a vyrie‰ia. K sociálnej problematike sa vyjadruje podpredsedaV˘boru NR SR pre sociálne veci Branislav ONDRU·. Pripravila redaktorka Anna Komová.Asi v‰etci chceme aby bolipodmienky pre Ïivot dobréAko by ste zhodnotili aktuálnu sociálnu politiku‰tátu , ão vás trápi pri pohºade na mlad˘ch ºudía ão pri pomoci star‰ím, ão sa dá urobiÈ viac, inakako sa robí ?T˘ch problémov je dosÈ, samozrejme, nie je to lenzáleÏitosÈ rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Napríkladsa domnievam, Ïe najväã‰ím sociálnym problémommlad˘ch ºudí je popri nezamestnanosti b˘vanie.Nedostatok dostupného b˘vania mlad˘m neumoÏÀujevãas sa osamostatniÈ, zaloÏiÈ si rodinu, maÈdeti a dostatoãne sa im venovaÈ. Akákoºvek podporahypoték v tomto smere nestaãí. Je zrejmé, Ïe jedin˘mdlhodobo udrÏateºn˘m a efektívnym rie‰enímje v˘stavba komunálnych nájomn˘ch bytov. Nielent˘ch, ktoré by sme zaradili do kategórie sociálne.Lebo hypotéky. Nech sú akokoºvek dostupné, vytvárajúpre rodiny obrovskú dlhodobú záÈaÏ, ktorá negatívneovplyvÀuje rodiny. Buì musia rodiãia veºapracovaÈ, ale potom sa v˘razne menej venujú deÈom,alebo musia – aj na úkor detí a moÏn˘ch investíciído budúcnosti – v˘razne ‰etriÈ. Napokon, „demografickákríza“ sa stala priam zaklínadlom a (pseudo)argumentomna kdejaké zvrhlosti v sociálnej oblasti,napr. v dôchodkovom systéme. Namiesto toho, abysme jej predi‰li. Veì vieme ako. Ústretová rodinnápolitika, byty, jasle a materské ‰koly – to v‰etko smetu uÏ mali a v˘sledkom bol pozitívny demografick˘v˘voj. Ale mne sa zdá, akoby sa hrozba demografickejkrízy zámerne udrÏiavala a zveliãovala, abysa na Àu bolo moÏné vyhováraÈ.Mimochodom, opäÈ s b˘vaním súvisí aj druh˘ veºk˘problém mlad˘ch, a t˘m je nezamestnanosÈ. Mlad˘chnezamestnan˘ch nám hrozivo pribúda. Obávamsa, Ïe ãiastoãne preto, lebo ‰kolstvo „neprodukuje“len tak˘ch absolventov, ktorí majú aspoÀ ‰ancu nájsÈsi prácu. Ak ãerstv˘ch absolventov zaraìujeme dorekvalifikácií, nieão je vo vzdelávacom systéme„zhnité“. Myslím si, Ïe veºk˘m problémom sú praktickézruãnosti absolventov ‰kôl, preto potrebujemetaké nástroje, ak˘m je absolventská prax. A politici,známe osobnosti, spoloãensky dôleÏití ºudia bymali vo väã‰om meradle prejavovaÈ úctu k pracujúcim.Nie je ºahké motivovaÈ mladého ãloveka, abysa (vy)uãil a potom chcel riadne pracovaÈ, keì zistí,Ïe ako robotník, ãi tzv. stredn˘ káder nemá Ïiadneseriózne spoloãenské postavenie.Pokiaº ide o star‰ích, ‰tát (a samospráva) musí finanãnézabezpeãenie viac dopæÀaÈ ìal‰ími sluÏbami.Dôchodky sú kºúãové, ale penzisti potrebujú aj kvalitnésociálne sluÏby, aby mohli dôstojne ÏiÈ. Alebodokonca, aby mohli byÈ spoloãnosti aj v tomto vekuuÏitoãní. Mám na mysli príleÏitosti na ‰port, kultúru,ba i poznávacie a vzdelávacie aktivity. Star‰í ºudiamajú obrovské skúsenosti, vzácne znalosti, veºatoho vedia – mali dostaÈ príleÏitosti, aby to v‰etkomohli prejaviÈ a vyuÏiÈ aj v prospech ostatn˘ch. Alepochopiteºne, kºúãové je základné hmotné zabezpeãenie– penzia a zdravotná starostlivosÈ.K starostlivosti o star‰iu populáciu má prispieÈaj zákon o sociálnych sluÏbách, na koho sa vzÈahuje– ide len o domovy dôchodcov?Sociálne sluÏby sú dnes uÏ váÏnym odvetvím. Abudú si vyÏadovaÈ ãoraz viac pozornosti, ãoraz viacfinancií, pretoÏe sa budú t˘kaÈ ãoraz väã‰ieho poãtuºudí. Nie, samozrejme, nejde len o domovy dôchodcov.Ide o v‰etky zariadenia, ktoré poskytujú sociálnesluÏby nielen star˘m, ale aj du‰evne ãi telesnepostihnut˘m, ktorí sú odkázaní na pomoc zo stranyspoloãnosti. Urãite je v tejto oblasti ão zlep‰ovaÈ,ale musím povedaÈ, Ïe práve v minulom volebnomobdobí sa tejto oblasti zaãala venovaÈ veºká pozornosÈ.Myslím si, Ïe kritick˘m momentom je zabrániÈ,aby sa z t˘chto sluÏieb stali komerãné príleÏitosti nafinanãné zisky. Preto Smer-SD presadzoval rovnocennépostavenie súkromn˘ch a verejn˘ch zariadenísociálnych sluÏieb. Odmietam úsilie, ktorého v˘sledkommá byÈ prílev klientov pre ne‰tátne zariadenia,ktor˘ch pobyt v‰ak bude vo veºkej miere financovaȉtát, resp. samosprávy. BohuÏiaº, domnievamsa, Ïe presne toto má byÈ v˘sledkom doteraz poslednejnovely zákona. Je charakteristické, Ïe jejpredkladatelia stále hovorili o zlom postavení ne‰tátnychzariadení, ale o postavení klientov – odkázan˘chºudí – sme takmer nepoãuli.Nemyslím si, Ïe nedávno prijatá novela zákonao sociálnych sluÏbách bude znamenaÈ prínos preodkázan˘ch ºudí. Skôr povedie ku komercionalizáciit˘chto sluÏieb na úkor verejn˘ch financií a na úkorklientov. A na základe konkrétnych skúsenosti z regiónov(aj pri na‰om rozhovore som na v˘jazde, vPre‰ovskom kraji) mám obavy, Ïe v praxi sa buì nebudedodrÏiavaÈ, alebo povedie k zruinovaniu rozpoãtovobcí a miest. Naozaj si myslíte, Ïe ku skvalitneniusociálnych sluÏieb prispeje, keì sa budemusieÈ starosta rozhodovaÈ medzi zaplatením osvetleniaalebo rekon‰trukciou materskej ãi základnej‰koly a vysok˘mi poplatkami pre nejak˘ súkromn˘domov sociálnych sluÏieb?Ako hodnotíte novelu zákona o sociálnom poistení,ktorou sa má meniÈ spôsob zvy‰ovania dôchodkov?Jeden nezmysel sme uÏ „odrazili“, som zvedav˘,s ak˘m zasa vláda príde. V‰imnite si, Ïe aÏ do rozhodujúcehohlasovania sme celé mesiace poãúvaliod pána ministra, i od vládnych poslancov, celé„stohy“ argumentov v prospech zmeny a napokonto boli práve vládni poslanci, ktorí túto zmenu zbabelostiahli tesne pred hlasovaním. Preão, ak boli dovtedypresvedãení a presviedãali aj nás, Ïe tá zmenaje dobrá a bude na prospech ºudí?Odpoveì je jednoduchá – nie je moÏné obhájiÈzmenu valorizaãného mechanizmu, ktorá nebudepostavená na zvy‰ovaní miezd, ako aj na v˘vojiinflácie. In˘ valorizaãn˘ mechanizmus, najmä tak˘,ktor˘ nezohºadní mzdov˘ v˘voj, nebude spravodliv˘a váÏne po‰kodí dôchodcov. Rozdiel medzi penziamia mzdami sa tak bude prudko zvy‰ovaÈ a z dôchodcovsa stane sociálne „odstrãená“ skupina.Áno, Sociálna poisÈovÀa má problémy s nedostatkompeÀazí (napr. aj na dôchodky). Ale odmietamspôsob, ktor˘m na tento problém doplatia dôchodcovia.Nikto z penzistov totiÏ ten problém nespôsobila dôchodcovia uÏ nemajú z ãoho ‰etriÈ. Nech vládaberie tam, kde tie peniaze sú. âiÏe napr. v súkromn˘chdôchodkov˘ch správcovsk˘ch spoloãnostiach.·tát si za 4 % poÏiãiava peniaze, aby ich mohol dávaÈdo DSS, ktoré ich potom ºuìom vyplatia s ani nie1-percentn˘m úrokom. Akú má toto logiku. A preãoza tento nezmysel majú platiÈ dôchodcovia, ktoríaj tak dostávajú málo a cel˘ svoj pracovn˘ Ïivotpoctivo do dôchodkového systému platili? Neviem,s ãím presne príde vláda tentoraz, ale Smer-SD urãitenepodporí Ïiadne rie‰enie, ktoré po‰kodí dôchodcov.Ak hovoríme o problémoch star‰ích obyvateºov,akosi sa mi mimovoºne vynára problém chudoby.Samozrejme nie kaÏd˘ star˘ musí byÈ chudobn˘,ale v súvislosti s dôchodkami je nedostatokdosÈ váÏnym problémom, nemyslíte ? Ako tobude ìalej?A viete si predstaviÈ, ako to bude vyzeraÈ ak vládanaozaj presadí valorizaãn˘ mechanizmus, ktor˘dôchodcom e‰te uberie oproti teraj‰iemu stavu? Problémchudoby, resp. problém nedostatku, je s dôchodcamispojen˘ veºmi úzko. UÏ som v úvode povedal,Ïe jeho rie‰ením je aj roz‰írenie starostlivostio star˘ch ºudí, keì finanãn˘ nedostatok nahrádzaspoloãnosÈ bezplatn˘mi sluÏbami. Ale my dnes musímepredov‰etk˘m zabrániÈ poklesu príjmov dôchodcov.Preto tak pozorne sledujeme pokusy ozmenu valorizaãného mechanizmu dôchodkov. Pretosme z iniciatívy poslankyne Viery Tomanovejtraja poslanci (e‰te aj s kolegyÀou J. Vaºovou) na jeseÀnavrhli uzákoniÈ 13. dôchodok. A preto budemeveºmi pozorne sledovaÈ aj zámer vlády ustanoviÈ minimálnydôchodok.Tento zámer sme mali aj my, v Smere, lenÏe behámi mráz po chrbte, keì poãujem ministra Miklo‰a,Ïe vianoãn˘ príspevok k dôchodku by mali maÈ lendôchodcovia s príjmami na hranici Ïivotného minima.Lebo ak táto filozofia bude vládnym v˘chodiskompre minimálny dôchodok, pánboh s penzista-59

N Á R O D N Á R A D A S Rmi. Dne‰n˘ mechanizmus totiÏ udrÏuje príjem ajnajchudobnej‰ích dôchodcov v˘raznej‰ie nadhranicou Ïivotného minima vìaka doplatkom vpodobe sociálnych dávok. Ak by o toto mali ºudiaprísÈ, tak tak˘ nízky minimálny dôchodokbude hor‰ím rie‰ením, ako teraj‰í stav, keì oficiálneneexistuje.Sú dobré koncepãné a systémové rie‰enia,ako zvládaÈ starobu a nedostatok?Sú, ale treba si uvedomiÈ, Ïe aj tie podliehajúzmenám v ãase. Spoloãensk˘ v˘voj, predlÏovaniepriemerného veku doÏitia, nárast poãtustar˘ch ºudí – to v‰etko ovplyvÀuje schopnosÈspoloãnosti postaraÈ sa o dôchodcov tak, abynepociÈovali nedostatok. Ale dôleÏit˘m momentomje aj privatizácia sociálnych sluÏieb (v ‰irokomzmysle), napr. dôchodkového systému. Keìsa ‰tát zbavuje zdrojov a presúva ich do neefektívnychsúkromn˘ch rúk, navy‰e bez garancií ºuìom,nemoÏno sa ãudovaÈ, Ïe mu nezostáva dosÈpeÀazí na to, aby sa dôstojne postaral o star˘cha nevládnych.Uvedomujem si, Ïe toto je téma na samostatn˘(a veºmi dlh˘) rozhovor. Av‰ak pri hºadanímodern˘ch koncepcií a systémov, ako zabrániÈnedostatku v starobe, musíme predov‰etk˘mopustiÈ paradigmu privatizácie a tzv. liberalizácieverejn˘ch (sociálnych) sluÏieb. Jej v˘sledkomje totiÏ odliv zdrojov, obmedzovanie sluÏieb,zhor‰enie prístupu k nim (podºa osobn˘ch finanãn˘chmoÏností ãloveka). TakÏe zisÈujeme, Ïehoci na sociálnu starostlivosÈ dávame ãoraz viacpeÀazí, ºudia sa ocitajú v hor‰ích situáciách, akokedysi.Jednoducho, predstava, Ïe ºudia sa v starobedokáÏu o svoje potreby postaraÈ sami, je nezmysel.Vrátane predstavy, Ïe ºudia si na to dokáÏu„nasporiÈ“ poãas aktívneho Ïivota. Pre beÏn˘chºudí, ãiÏe väã‰inu, je to úplne nereálne.Je moÏné Ïe sú ºudia chudobní aj bez vlastnéhopriãinenia ?Ale, preboha, o tom dnes uÏ vari nikto nepochybuje!Ja sa povaÏujem za s˘teho, ale hladn˘mverím. Ako svojej chudobe môÏe zabrániÈ dieÈa,ktoré ledva dosiahne ‰kolsk˘ vek? Alebo dôchodca,ktor˘ cel˘ Ïivot poctivo pracoval a platildane (a odvody)? Ale aj ãlovek, ktor˘ bez vlastnejviny pri‰iel o zamestnanie a hoci nemá problémkaÏdé ráno vstávaÈ do práce, zrazu niet doakej? Ak hovoríme o chudobe bez vlastnéhopriãinenia, mali by sme hovoriÈ o „dedení“ chudoby,presnej‰ie o tom, ako mu zabrániÈ. A, bohuÏiaº,najmä v ãase krízy sa ºudia stávajú chudobn˘minech sa tomu akokoºvek bránia – keìniet práce, chuÈ a obetavosÈ nestaãí.To dôleÏitej‰ie je, aby práca priná‰ala istotu.Jednak istotu, Ïe ak ju máte, nebude chudobní(nebude ÏiÈ v nedostatku), jednak istotu pri pohºadedo budúcnosti. Preto je pred nami veºmidôleÏit˘ boj o modern˘ zákonník práce (ZP). MusímezabrániÈ vládnej koalícii, aby z neho urobilazákon z prelomu 19. a 20. storoãia. Na jednejstrane teda ide o to, aby sa ºudia nestávali nevoºníkmi,núten˘mi pracovaÈ za ak˘chkoºvekpodmienok – mzdov˘ch i pracovn˘ch. To je najmäpri vysokej nezamestnanosti váÏna hrozba.ZP musí poskytovaÈ zamestnancom úãinné nástrojena vybojovanie si dobr˘ch platov. Na druhejstrane ide o to, aby ãlovek nemusel chodiÈ dopráce kaÏd˘ deÀ so strachom, Ïe je to naposledya Ïe uÏ zajtra – bez varovania, bez dostatoãnéhoãasu a bez adekvátneho od‰kodnenia –bude na ulici.Úspe‰nosÈ závisíod uhradenia záväzkovProblémy Sociálnej poisÈovne citlivo vníma aj ãlenka V˘boru NR SRpre sociálne veci Jana VAªOVÁ, ktorá poskytla rozhovorpre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.Dlhy a ich dôsledky smerom k Sociálnej poisÈovnisú zverejÀované dostatoãne, vieme teda o nichv‰etci – dokedy sa budú daÈ vykr˘vaÈ zo ‰tátnehorozpoãtu?Urãite to nepôjde donekoneãna, mali by sme urobiÈv‰etko pre to, aby sa posilnilo právne postavenieSociálnej poisÈovne pri v˘bere poistného a pri vymáhanípohºadávok. Je veºmi dôleÏité, aby aj samotnápoisÈovÀa mala 100-percentn˘ prehºad pri vymáhanípohºadávok a pri odstraÀovaní ch˘b, ktoré saaj teraz vyskytli v zozname dlÏníkov. Sociálna poisÈovÀaspravuje verejné prostriedky a preto sa jejproblém dot˘ka nás v‰etk˘ch a malo by nám zále-ÏaÈ na tom, aby odvádzatelia poistného vnímali odvodovúpovinnosÈ ako zákonnú povinnosÈ, aby smeim sÈaÏili moÏnosÈ hºadaÈ cesty ako neplatiÈ odvodya moÏno aj sprísnením legislatívy. Sociálnu poisÈov-Àu garantuje ‰tátny rozpoãet, a preto by som tu nezachádzalado ãasového horizontu, ale skôr do zákonnejpovinnosti ako dospieÈ k 100 percentnémuv˘beru poistného.Aké sú moÏnosti dôslednej‰ieho v˘beru odvodov?Jednoznaãne zmena legislatívy, teda poskytnúÈ ajSociálnej poisÈovni dostatoãné nástroje na vymáhaniepohºadávok, ktoré uÏ v minulosti mala. Nie je tov‰ak problémom len tohto jediného zákona o sociálnompoistení, ale aj ìal‰ích v‰eobecne záväzn˘chprávnych noriem, ktoré majú vplyv na v˘kon sociálnehopoistenia a na v˘ber a vymáhanie poistného.Tento problém je podstatne ‰ir‰í a takpovediac celospoloãensk˘a morálny, lebo neplatenie poistnéhoje uÏ dlh˘ ãas „módou“ a vo vzÈahu ku Sociálnej poisÈovnizvlá‰È. Niektoré krajiny s neplatením povinn˘chodvodov, ãi s nevymoÏiteºnosÈou práva problémnemajú. V SR je tento problém veºmi vypukl˘ a vpodstate sa nám vymkol z rúk. Mali by sme vytvoriÈpodmienky na zlep‰enie platobnej disciplínyprávnick˘ch a fyzick˘ch osôb. Nemali by sme umoÏniÈzaloÏenie novej obchodnej spoloãnosti t˘m fyzick˘ma právnick˘m osobám, ktoré sú dlÏníkmi SociálnejpoisÈovne, ãi in˘ch verejnoprávnych in‰titúciíalebo majú daÀové nedoplatky. Mali by sme prísnej‰ieposudzovaÈ neplnenie si zákonom stanoven˘chodvodov˘ch povinnosti povinn˘mi subjektmia neumoÏniÈ im opätovné vytváranie dlhov nov˘miobchodn˘mi spoloãnosÈami, ktoré sa zaloÏia. Rovnakoby za zmienku stálo aj zjednotenie v˘beru poistnéhoa zabezpeãenie 100-percentn˘ch odvodov doSociálnej poisÈovne, kde by poistné mohli vymáhaÈaj orgány ‰tátnej správy.Myslíte si Ïe úspe‰nosÈ v˘beru poistného je spôsobenálen platobnou neschopnosÈou firiem?V niektor˘ch prípadoch aj áno, no v mnoh˘ch prípadochnejde o skutoãnú platobnú neschopnosÈ firiem,ale o obchádzanie zákonov, o zneuÏívanie nedokonalostilegislatívy a o vyh˘banie sa plneniuzákonom stanoven˘ch povinností. V mnoh˘ch prípadochje to absentovanie platobnej disciplíny povinn˘chsubjektov a celospoloãenská tolerancia takéhotosprávania. Rovnako dôleÏité je aj zjednotenieinformaãnej technológie, kde je mnoÏstvo programov,ktoré nie sú zosúladené, ão by rovnako pomohlok ur˘chleniu a sledovaniu v˘beru poistného.TaktieÏ sa podieºa na tejto situácii na v˘bere poistnéhoaj ãastá zmena legislatívy.Dotknime sa aj zdravotn˘ch odvodov. Ako sarie‰ia neuhradené záväzky vo vzÈahu k zdravotn˘mpoisÈovniam, ktoré vpl˘vajú aj na kvalituzdravotnej starostlivosti?Tu je podobn˘ problém ako má Sociálna poisÈov-Àa a jej dlÏníci. Je potrebné urobiÈ v‰etko na zachovanieplatobnej disciplíny v‰etk˘ch subjektov. Ak sateraj‰ia vláda rozhodne oddeliÈ úrazové poistenie,ktoré je ziskové, zo Sociálnej poisÈovne a dá hospravovaÈ fyzick˘m osobám, ão je opäÈ takpovediacprivatizácia druhu poistenia, bude to maÈ za následokpostupné oslabovanie aÏ likvidovanie 1. piliera.Samozrejme, Ïe neuhradené záväzky vo vzÈahuk zdravotn˘m poisÈovniam vytvoria nedostatok zdrojov,ão urãite bude vpl˘vaÈ na úroveÀ poskytovanejzdravotnej starostlivosti.Ako vidíte budúcnosÈ Sociálnej poisÈovne?Sociálna poisÈovÀa je jedineãná in‰titúcia, ktoráspravuje verejné financie, disponuje mnoÏstvomúdajov, jej ãinnosÈ sa dot˘ka kaÏdého obãana SR,preto by sme jej mali vytvoriÈ vhodné právne prostredie,resp. posilniÈ ho tak, aby mohla plniÈ v‰etkyzákonom dané povinnosti k spokojnosti v‰etk˘chobãanov. Nie som presvedãená, Ïe v súãasnostideklarované zniÏovanie stavu pracovníkov tejto in-‰titúcie je vhodné. Netreba zabúdaÈ, Ïe vplyv naSociálnu poisÈovÀu má aj 2. pilier, ktor˘ pravidelneodãerpáva finanãné prostriedky zo Sociálnej poisÈovne,odvody doÀ sú vysoko nastavené. Na celomsvete aj v Európe sa ukazuje trend, Ïe 1. pilier je nosn˘a 2. a 3. pilier je pre ºudí doplnkov˘. Aj preto bysa mali kompetentní zamyslieÈ nad postupnosÈoukrokov, ako je prepú‰Èanie zamestnancov a nevyvá-ÏenosÈ 2. a 1. piliera. PretoÏe takéto dlhodobo nevyváÏenézásahy môÏu ohroziÈ funkãnosÈ tejto in‰titúcie.60

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N TEurópsky parlament schválil vo februári tohto roku nové pravidlá pre nakladanies neustále rastúcim objemom elektrického a elektronického odpadu. Ich cieºom je zlep‰iÈzber a recykláciu odpadu, obmedziÈ nepotrebnú byrokraciu voãi podnikom a zastaviÈ nezákonn˘ v˘vozuÏ nepouÏiteºnej spotrebnej elektroniky za hranice EÚ.Poslanci EP poÏadujúefektívnej‰í systém nakladanias elektroodpadomRozsah platnosti a solárne panelyNové predpisy majú zah⁄ÀaÈ v‰etky typyelektroodpadu, okrem ‰pecificky vyznaãen˘chv˘nimiek, ak˘mi sú pevné priemyselnéin‰talácie, nástroje veºk˘ch rozmerov, ãi armádnevybavenie a vozidlá. Podºa poslancovby sa pravidlá nemali vzÈahovaÈ ani na fotovoltaickémoduly v solárnych paneloch, ajkeì do budúcnosti pripú‰Èajú moÏnosÈ zmenypostoja. MontáÏ a demontáÏ fotovoltaick˘chmodulov totiÏ uskutoãÀujú odborníci anavy‰e prispievajú k dosiahnutiu cieºa v oblastiobnoviteºn˘ch zdrojov energií a zniÏovaniaemisií CO 2 . Navy‰e sa na ne vzÈahujedobrovoºná ekologická dohoda, podºa ktorejby sa malo recyklovaÈ aÏ 85 % t˘chto modulov.Za novelizáciu Smernice o odpade z elektrick˘cha elektronick˘ch zariadení z roku2003 zahlasovalo 580 poslancov, 37 boloproti a 22 sa hlasovania zdrÏalo. K návrhu sateraz musia vyjadriÈ ãlenské ‰táty v Rade EÚ.„UÏ si viac nemôÏeme dovoliÈ plytvaÈ na-‰ím odpadom,“ poznamenal poãas rozpravyspravodajca návrhu, nemeck˘ poslanec z frakcieºudovcov Karl-Heinz Florenz. Parlamentpodºa neho vyslal jasn˘ signál, podºa ktoréhomusia svojím dielom prispieÈ zodpovednéorgány, v˘robcovia, ale aj spotrebitelia. Cie-ºom prísnej‰ích pravidiel je tieÏ „zastaviÈ nelegálnyv˘voz potenciálne nebezpeãného odpadudo rozvojov˘ch krajín,“ dodal na záver.Zberné cielePodiel zberu by mal do roku 2016 v jednotliv˘chãlensk˘ch krajinách dosiahnuÈ aspoÀ85% odpadu z elektrick˘ch a elektronick˘chzariadení, ktor˘ sami vyprodukujú. ZároveÀby mal do roku 2012 ostaÈ v platnosti pôvodn˘cieº zozbieraÈ 4 kg elektroodpadu na obyvateºa,prípadne tak˘ objem, ak˘ sa vyzbieralv roku 2010 – podºa toho, ktorá z hodnôtje vy‰‰ia.Cenné surovinySprávne spracovanie odpadu má v˘znamnielen v oblasti zdravia a Ïivotného prostredia,ale aj z hºadiska recyklácie cenn˘ch surovín.Poslanci preto odporúãajú recyklovaÈ50 – 75 % odpadu (v závislosti od kategórie)a navrhujú, aby bolo aspoÀ 5 % odpadu k dispozíciina opätovné vyuÏitie.ZodpovednosÈ v˘robcov a spotrebiteºovPoslanci zdôrazÀujú, Ïe na zníÏenie administratívnejzáÈaÏe a zbytoãn˘ch nákladov prepodniky je nevyhnutné harmonizovaÈ registráciua poskytovanie informácií. K zjednodu‰eniupostupov má prispieÈ aj zníÏenie poãtu kategóriíelektronického vybavenia.Podºa zásady „zneãisÈovateº platí“ by sana spracovaní elektroodpadu mali podieºaÈ ajv˘robcovia. PrispieÈ by mohli aj re‰pektovanímpravidiel ekodizajnu, ãi v˘robou ºahkoopraviteºn˘ch a recyklovateºn˘ch produktov.Spotrebitelia by sa odpadu z elektrick˘cha elektronick˘ch zariadení mali zbavovaÈ legálne,ako to napríklad uÏ funguje pri bezplatnomodovzdaní v˘robku v zbern˘ch centrách.Produkty mal˘ch rozmerov by sa mali daÈodovzdaÈ aj u predajcov, v˘nimku by mali tvoriÈiba veºmi malé obchody.Nelegálny v˘vozVeºké mnoÏstvo elektroodpadu sa v súãasnostis falo‰nou nálepkou „znovupouÏiteºn˘chmateriálov“ nelegálne vyváÏa za hraniceEÚ. Spracovanie tohto odpadu, ktoré nezriedkavykonávajú deti, je pritom spojené soznaãn˘mi zdravotn˘mi a ekologick˘mi rizikami.Parlament preto Ïiada, aby právnu zodpovednosÈza dokazovanie znovuvyuÏiteºnostiexportovan˘ch materiálov niesol ich v˘vozca.Poslanci tieÏ podporili návrhy Komisie naprísnej‰ie in‰pekcie v˘vozu.Poslanec EP Jaroslav Pa‰ka (EFD) z pozmeÀujúcichnávrhov povaÏuje za prínosn˘najmä V˘borom pre Ïivotné prostredie navrhnutéznenie ãlánku 47, pretoÏe umoÏní,aby sa finanãné povinnosti priemyslu orientovalina rozvoj systému zberu elektroodpadu,a nie na plnenie sankcií v prípade, Ïe sanedosiahnu stanovené ciele zberu. Toto môÏebyÈ prínosné a uÏitoãné najmä v krajinách,ktoré zatiaº nemajú vytvorenú dostatoãnú infra‰truktúruna zber elektroodpadu. Podporilaj nov˘ ãlánok ãíslo 93, ktor˘ reaguje na skutoãnosÈ,Ïe mnoÏstvo povinn˘ch osôb, najmäinternetové obchody, obchádza plnenie svojichpovinností. Nové ustanovenie sa pokú‰a61

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I AS RTakmer kaÏdá ãinnosÈ ãloveka spôsobuje zásah do Ïivotného prostredia. S uvedomením si tejto skutoãnosti je nevyhnutnépodporiÈ v‰etky snahy spoloãnosti, ktoré vedú k ochrane jednotliv˘ch funkcií Ïivotného prostredia. So skúsenosÈamiv oblasti environmentalistiky sa s redaktorkou Annou Komovou podelil generálny riaditeº Sekcie environmentálnejpolitiky, záleÏitostí EÚ a legislatívy Ministerstva Ïivotného prostredia Slovenskej republiky Kamil VILINOVIâ.Environmentalistika a SlovenskoVláda SR vo svojom Programovom vyhlásenína obdobie 2010 – 2014 uznala právo na priaznivéÏivotné prostredie, ão je dôleÏité urobiÈ preto, aby sme zabezpeãili jeho dôslednú a moÏnúochranu?Právo kaÏdého obãana na priaznivé Ïivotnéprostredie vychádza z Listiny ºudsk˘ch práv aslobôd a z ãlánku 44 Ústavy Slovenskej republiky.Vláda SR na túto skutoãnosÈ poukázala vo svojomProgramovom vyhlásení na obdobie 2010 –2014, priãom následne uviedla ciele a opatrenia,ktor˘mi sa chystá toto právo zabezpeãiÈ a zlep‰iÈkvalitu Ïivotného prostredia na Slovensku. Deklarovalat˘m svoju povinnosÈ a zodpovednosÈ za starostlivosÈo Ïivotné prostredie s osobitn˘m zameranímna zabezpeãenie dostatku pitnej vody, ochranuproti povodniam, ochranu prírody, odpadovéhospodárstvo, likvidáciu environmentálnych zá-ÈaÏí, podporu environmentálnej v˘chovy a vzdelávaniav ‰kolskej i mimo‰kolskej sfére.Vláda prisºúbila, Ïe obnoví Ministerstvo Ïivotnéhoprostredia SR v pôvodnom rozsahu, teda skompetenciami podºa 46 zákonov, desiatkami medzinárodn˘chdohovorov a nariadení Európskejúnie, ão aj splnila. Po zaráÏajúcich praktikách z minulostinezabudla ani na potrebu zavedenia transparentn˘chkritérií pri rozdeºovaní kvót oxiduuhliãitého vo verejnom záujme a zabezpeãenietransparentného predaja voºn˘ch jednotiek. Zaruãilasa t˘m, Ïe kauzu Interblue Group pre‰etrí a nedovolí,aby sa zopakovala. Medzi svoje priority zaradilaaj prehodnotenie fungovania ãinnosti Recyklaãnéhofondu, prípadne jeho ìal‰ej existencie,s ãím súvisí aj transparentné a efektívne zhodnocovaniea likvidácia odpadov v spolupráci so samosprávami.Obnovené Ministerstvo Ïivotného prostrediaSR hneì po svojom vzniku rozpracovalo Programovévyhlásenie vlády SR do 72 opatrení, ktorésú zverejnené na jeho webovej stránke.Aké sú hlavné úlohy pri organizácii Ïivotnéhoprostredia, ak˘ v˘znam má novela zákona oobaloch?DôleÏit˘m krokom na zabezpeãenie realizácieProgramového vyhlásenia na obdobie 2010 –2014 bude predov‰etk˘m prijatie zákona o environmentálnychzáÈaÏiach, ako aj identifikácia aprieskum environmentálnych záÈaÏí a sanáciat˘ch, ktoré sú v havarijnom stave, a to podºa ·tátnehoprogramu sanácie environmentálnych záÈa-Ïí na roky 2010 aÏ 2015. Prevenciu, ktorá zabránivzniku obrovsk˘ch ‰kôd uprednostÀujeme aj vprotipovodÀovej ochrane, pri ktorej sa vláda zameriavaaj na zadrÏiavanie vody v prírode, zefektívneniea racionalizáciu ãinností zainteresovan˘chorgánov a organizácií, priãom ustanovila ajfunkciu svojho osobitného splnomocnenca. Vtomto smere treba spomenúÈ aj prieskum a sanáciuhavarijn˘ch zosuvov a odstránenie ‰kôd, ktorévznikli povodÀami v roku 2010. V neposlednejmiere bude potrebné realizovaÈ stratégiu ochranybiodiverzity v Slovenskej republike do roku 2020v súlade s takouto stratégiou Európskej únie, akoaj vypracovaÈ a prijaÈ nov˘ zákon o ochrane prírody.âo sa t˘ka zákona o obaloch – ten priniesol pozitívnezmeny hlavne v definícii povinnej osobya základn˘ch pojmov. Zaviedla sa povinnosÈ registráciepovinnej osoby a povinnosÈ pre povinnéosoby zabezpeãiÈ zber odpadov z obalov (vrátaneodpadov z opakovane pouÏiteºn˘ch obalovuveden˘ch na trh a do obehu), ako aj ich zhodnoteniea recyklácia najmenej vo v˘‰ke záväzn˘chlimitov, ak uvedie na trh alebo do obehu viac ako200 kg obalov za kalendárny rok. Na jednej stranesme dosiahli jednoznaãnosÈ pojmov, ale nastrane druhej zisÈujeme, Ïe v niektor˘ch prípadochjeho v˘klad, resp. implementácia môÏe spôsobovaÈproblémy. Preto verím, Ïe e‰te v tomto rokudôjde k novelizácii tohto zákona, ktor˘ bude transponovaÈaj navrhovanú zmenu smernice EÚ oobaloch a odpadoch z obalov, ktorú by EÚ malaprijaÈ a ãlenské ‰táty preniesÈ do svojej legislatívydo konca roka.âo moÏno povaÏovaÈ za prioritu pri starostlivostio Ïivotné prostredie?Hlavnou prioritou starostlivosti o Ïivotné prostrediezostáva maximálne zníÏiÈ vplyv environmentálnychrizík na zdravie a Ïivot ãloveka. ZabezpeãiÈenvironmentálnu bezpeãnosÈ a vhodnosÈtechnológií, zariadení a priestoru, v ktorom ºudiaÏijú. S t˘m samozrejme súvisí aj zelen˘ rast, zvy-‰ovanie kvality mestského a vidieckeho Ïivotnéhoprostredia a celkove úroveÀ kvality Ïivota,ktorá sa dá dosiahnuÈ len zosúladením aktivítv‰etk˘ch troch pilierov trvalo udrÏateºného rozvoja– ekonomického, sociálneho a environmentálneho.Návod na to poskytuje Národná stratégiatrvalo udrÏateºného rozvoja, ktorú schválila vládaSR a Národná rada SR. Kritériá, ciele, opatreniaa kroky, ktoré obsahuje sú stále aktuálne. Viacer˘miz nich sa zaoberala aj Rada ministrov Ïivotnéhoprostredia Európskej únie na zasadnutí 14.marca 2011 a predt˘m ministri Ïivotného prostredia‰tátov Vy‰ehradskej ‰tvorky na stretnutí 7.aÏ 8. marca 2011 v Bratislave.Je dostatoãná podpora starostlivosti o Ïivotnéprostredie aj prostredníctvom Recyklaãnéhofondu?Recyklaãn˘ fond je ne‰tátny úãelov˘ fond zriaden˘zákonom ã. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktoréhoprioritnou úlohou je podporovaÈ formou dotáciía úverov projekty zamerané na separovan˘zber a zhodnotenie odpadov. NemoÏno pritomvynechaÈ poskytovanú finanãnú podporu obciama ich zdruÏeniam na separovanie odpadu a jehoodovzdávanie na ìal‰ie zhodnotenie. Poskytovanápodpora zo v‰eobecného sektora Recyklaãnéhofondu obciam slúÏi ako jeden z nástrojov, ktor˘má zv˘‰iÈ mieru separácie komunálnych odpadov,a t˘m zabezpeãiÈ pokles zne‰kodÀovania komunálnychodpadov skládkovaním. Recyklaãn˘fond pritom predstavuje len doplnkové rie‰enieproblémov odpadového hospodárstva a podºa Programovéhovyhlásenia vlády SR analyzujeme v t˘chtot˘ÏdÀoch jeho ãinnosÈ a rozhodneme o jehobudúcnosti.Aké kroky sa urobili v rámci realizácie ·tátnehoprogramu sanácií environmentálnych záÈa-Ïí 2010 – 2015, ão sme uÏ urobili pre to aby smesa ochránili napríklad od tragédií, ktoré nesúso sebou povodne...?V rámci legislatívnych opatrení bol uÏ vypracovan˘návrh zákona o identifikácii environmentálnychzáÈaÏí a zodpovednej osobe za environmentálnuzáÈaÏ, ktor˘ by mal byÈ predloÏen˘ narokovanie vlády SR v apríli 2011.UÏ v uznesení vlády SR ã. 815/2010 k správeo moÏn˘ch dopadoch ekologickej katastrofy vMaìarskej republike (havária odkaliska) na Ïivotnéprostredie v Slovenskej republike bolo uloÏenéministrovi Ïivotného prostredia zabezpeãiÈopatrenia na elimináciu hrozieb vypl˘vajúcich zodkalísk a skládok gudrónov na obyvateºstvo pri-ºahl˘ch obcí z rozpoãtovej kapitoly MÎP SR. Vjanuári 2011 ministerstvo prezentovalo Atlas sanaãn˘chmetód a vypracovalo podklady pre vypísaniev˘zvy v rámci Operaãného programu Îivotnéprostredie. Okrem toho pristúpilo k obnoveniupracovnej skupiny so zástupcami priemyseln˘chzväzov pod názvom ZELENÁ TRIPARTITA,spracúvaniu oznámení o identifikovan˘ch nezaregistrovan˘chenvironmentálnych záÈaÏiach a zabezpeãeniuich následnej registrácie v Informaãnomsystéme environmentálnych záÈaÏí.Samotná ochrana pred povodÀami si vyÏadujeznaãné finanãné prostriedky najmä zo zdrojovzahraniãnej pomoci. Z uvedeného dôvodu bola doschváleného Rozpracovania Programového vyhláseniavlády SR v pôsobnosti MÎP SR na roky2010 – 2014 zahrnutá revízia Operaãného programuÎivotné prostredie v súvislosti so zv˘‰enímalokácie finanãn˘ch zdrojov na protipovodÀovúochranu. Na celé volebné obdobie sa do poprediadostáva prioritná os 2 – Ochrana pred povodÀami.Okrem toho sme v spolupráci so Sekciou integrovanéhozáchranného systému a krízovéhomanaÏmentu Ministerstva vnútra SR vypracovalia prijali Spoloãné usmernenie na zabezpeãeniepostupu ãinností obcí pri ohrození alebo vznikumimoriadnej udalosti v súvislosti so vznikom sva-62

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I AS Rhov˘ch deformácií, ktoré bude v najbliωích dÀochdistribuované v‰etk˘m starostom obcí a primátorommiest.Ako vnímate vplyv EÚ na legislatívu Slovenska?Európska únia nemá priamo vplyv na legislatívuSlovenska, zrejme máte na mysli legislatívuEÚ, ktorú sa Slovenská republika vstupom doEurópskeho spoloãenstva zaviazala prijaÈ do svojhoprávneho poriadku, a s ktorou máme povinnosÈharmonizovaÈ na‰e právne predpisy. Nesporne sat˘m dosiahol veºk˘ pokrok v mnoh˘ch oblastiach,ktor˘ by bez takéhoto záväzku pravdepodobnenemal takú stúpajúcu tendenciu pri pokroku vstarostlivosti o Ïivotné prostredie.Aj z dôvodu transpozície smerníc EÚ boli prijaténové zákony a v‰eobecne záväzné právnepredpisy na ich vykonanie, napríklad chemick˘ zákonã. 67/2010 Z. z., zákon ã. 556/2010 Z. z., ktor˘msa mení a dopæÀa zákon o vnútrozemskejplavbe, zákon ã. 47/2011 Z. z., ktor˘m sa mení adopæÀa zákon o obchodovaní s emisn˘mi kvótami,vyhlá‰ka ã. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdu‰ia,vyhlá‰ka ã. 51/2011 Z. z. o nakladaní s elektrozariadeniamia s elektroodpadom a podobne.V súãasnosti sa pripravuje celkom nov˘ zákono odpadoch, ktor˘m sa má transponovaÈ rámcovásmernica o odpade. Zákon by mal odstrániÈ v‰etkynedostatky zistené v praxi, a zaviesÈ lep‰í, efektívnej‰ía najmä ekologickej‰í prístup nakladanias odpadom. Îiaº tu musím skon‰tatovaÈ, Ïe nie vÏdysa nám darí drÏaÈ krok s európskou legislatívou (nedodrÏanielehôt pre zdæhav˘ a nároãn˘ legislatívnyproces pri prijímaní nov˘ch právnych predpisov).Na druhej strane, nie vÏdy sú nastavené európske‰tandardy hneì aplikovateºné v podmienkachkaÏdej ãlenskej krajiny EÚ. Chcel by somv‰ak poukázaÈ aj na fakt, na ktor˘ sa ãasto zabúda.V skutoãnosti pôvodcom európskej legislatívynie je EÚ ako samotná in‰titúcia, ale sú ním v‰etkyãlenské krajiny EÚ, ktoré musia pri jej prijímanídosiahnuÈ urãit˘ konsenzus. EÚ tvorí platformu,kde ãlenské krajiny vzájomn˘m dialógom a spoloãnouprácou tento konsenzus môÏu docieliÈ.Európsky parlament má schváliÈ nové pravidlápre nakladanie s neustále rastúcim objemomelektrického a elektronického odpadu.Cieºom je zlep‰iÈ zber a recykláciu tohto typuodpadu, obmedziÈ nepotrebnú byrokraciu smeromk podnikom a zastaviÈ nezákonn˘ v˘voz uÏnepouÏiteºnej spotrebnej elektroniky za hraniceEÚ. K návrhu sa musia teraz vyjadriÈ jednotlivé‰táty Únie. Ak˘ je postoj SR k tejtootázke?Európsky parlament e‰te neschválil nové pravidlápre nakladanie s odpadom z elektrick˘ch aelektronick˘ch zariadení. Na rokovaní Rady ministrovÏivotného prostredia 14. marca 2011 boladosiahnutá politická dohoda k návrhu textu Smerniceo odpadoch z elektrick˘ch a elektronick˘chzariadení. Návrh tejto smernice spracovala Európskakomisia a dopracoval sa na rokovaniach pracovnejskupiny, ktorá zohºadÀovala poãas takmerdvojroãného pracovného obdobia pripomienkyjednotliv˘ch krajín. Navrhovan˘ text, ku ktorémuSlovensko v zastúpení ministra Ïivotného prostrediaSR vyjadrilo súhlasné stanovisko, pôjde dodruhého ãítania Európskeho parlamentu a po jehoschválení zabezpeãíme jeho transpozíciu do environmentálnehopráva SR.Do akej miery sa venuje pozornosÈ environmentálnemuinformaãnému systému, aké súìal‰ie moÏnosti a ciele environmentálnej politikySlovenska?V ostatnom období venujeme environmentálnemuinformaãnému systému znaãnú pozornosÈ.Zaãiatkom roka 2011 sme prezentovali uÏ sedemnástu„Správu o stave Ïivotného prostredia Slovenskejrepubliky“ s upravenou obsahovou ‰truktúrou,ako aj novú aktualizovanú environmentálnuregionalizáciu SR, ktorá vychádza z najnov‰íchúdajov environmentálneho monitoringu na jejúzemí. Pre problematiku environmentálnych zá-ÈaÏí bol vytvoren˘ Informaãn˘ systém environmentálnychzáÈaÏí (IS EZ), ktor˘ obsahuje registerenvironmentálnych záÈaÏí (REZ) zah⁄Àajúci1 845 lokalít. Tento systém zbiera, uchováva a poskytujeinformácie o environmentálnych záÈa-Ïiach na území SR a pre verejnosÈ je dostupn˘ ajna webovej stránke www.enviroportal.sk. Verejnostije tu taktieÏ sprístupnen˘ aj Informaãn˘ systémnakladania s ÈaÏobn˘m odpadom a ìal‰ie informaãnésystémy.V súvislosti so spomenut˘m globálnym koncepãn˘mcieºom sa na obdobie rokov 2011 aÏ2014 urãilo sedem odvetvov˘ch priorít environmentálnejpolitiky, a to ochrana ovzdu‰ia a ozónovejvrstvy Zeme, protipovodÀová ochrana a racionálnevyuÏívanie vôd, ochrana prírody a zachovaniebiologickej diverzity, minimalizácia, zhodnocovaniea zne‰kodÀovanie odpadov, odstraÀovanieenvironmentálnych záÈaÏí a rizík, ochranaa racionálne vyuÏívanie horninového prostredia apodpora dobrovoºn˘ch nástrojov environmentálnejpolitiky a environmentálnej v˘chovy.Jedn˘m zo základn˘ch zameraní APOH jevyvíjanie aktivít smerujúcich k presadzovaniuzáujmov svojich ãlenov predov‰etk˘m voblasti harmonizácie legislatívy odpadovéhohospodárstva SR s právom Európskej únie,dodrÏiavania princípov spoloãného európskehotrhu a ochrany hospodárskej súÈaÏe.Praktické skúsenosti a odborné znalosti ãlenovAPOH predurãujú, aby bol v˘znamn˘mpartnerom pre orgány ‰tátnej správy a samosprávy.âlenovia APOH sú ‰ir‰ou odbornoui laickou verejnosÈou prijímaní ako spoloãnostire‰pektujúce environmentálne normy a pravidlápodnikania. APOH je od roka 1999 ãlenomEurópskej federácie (European Federationof Waste Management and EnvironmentalServices – FEAD) so sídlom v Bruseli.APOH má jednoznaãn˘ záujem na takej novelizáciiodpadovej legislatívy, ktorá urobíAPOH má záujemo komplexnú zmenu legislatívyktorá umoÏní prehºadn˘ systém spracovania odpadovAsociácia podnikateºov v odpadovom hospodárstve (APOH) vznikla v roku 1998 a je prv˘m dobrovoºn˘m profesijn˘m zdruÏenímsubjektov podnikajúcich v odpadovom hospodárstve zaloÏen˘m v Slovenskej republike. APOH zdruÏuje podnikateºské subjektyposkytujúce ‰iroké spektrum sluÏieb v odpadovom hospodárstve. Jej ãlenmi sú subjekty zaoberajúce sa zberom, zhromaÏìovanímodpadov, ich prepravou, úpravou, energetick˘m a materiálov˘m vyuÏívaním, recykláciou aÏ po ekologické skládkovanie nevyuÏiteºn˘chãastí, ale aj oprávnenú organizáciu a poradenské spoloãnosti zaoberajúce sa odpadov˘m hospodárstvom.systém zberu, separácie a recyklácie odpadove‰te viac prehºadnej‰ím a efektívnej‰ím. Asociáciapodnikateºov v odpadovom hospodárstvevzhºadom na to, Ïe má na trhu odpadovéhohospodárstva dominantné postavenie(viac ako 60 %, priãom podiel stále narastá),kladie si za cieº iniciatívne sa podieºaÈ i na formovanílegislatívneho prostredia v tejto oblastia byÈ partnerom organizáciám ‰tátnejsprávy, ktoré majú záujem na rie‰ení aktuálnychproblémov (najmä Ministerstvu Ïivotnéhoprostredia SR).Medzi normy, ktoré práve vznikajú, patrí ajProgram odpadového hospodárstva na roky2011 – 2016 ako aj novelizácie kºúãov˘ch legislatívnychnoriem. Potrebné v‰ak je aj zv˘-‰enie efektivity separovaného zberu recyklovateºn˘chzloÏiek komunálneho odpadu, sprehºadneniefinanãn˘ch tokov v oblasti separácieodpadov a následné zníÏenie finanãnejzáÈaÏe pre obyvateºov. Podºa prezidentaAPOH Dr. Petra Krasneca je nevyhnutné zosúladiÈlegislatívu v oblasti odpadového hospodárstvaSR s legislatívou EÚ, ão zároveÀnapomôÏe urobiÈ systém zberu, separácie a recyklácieodpadov viac transparentn˘m. „ZáleÏínám na plnení cieºov zberu, recyklácie azhodnotenia odpadov, ako aj na posilÀovaníprincípu roz‰írenej zodpovednosti v˘robcu adovozcu pri zabezpeãení separovaného zberuodpadov,“ zdôraznil prezident APOH.Asociácia podnikateºovv odpadovom hospodárstveRuÏová dolina 6821 08 Bratislavatel./fax : + 421 2 444 56 293e-mail: apoh@apoh.sk, www.apoh.sk63

Î I V O T N É P R O S T R E D I EEurópska únia uÏ niekoºko rokov kladie zv˘‰en˘ dôraz na ochranu Ïivotného prostredia. SúãasÈou krokovv záujme dosiahnutia tohto cieºa je systém zberu a recyklácie jednotliv˘ch odpadov˘ch druhov, a teda ajelektroodpadu. O súãasnej situácii v zbere a recyklácii elektroodpadu na Slovensku sa Parlamentn˘ kuriérrozprával so zástupcami troch slovensk˘ch kolektívnych organizácií v˘robcov a dovozcov elektrozariadení –Oliverom âELKOM, v˘konn˘m riaditeºom zdruÏenia Ekolamp, ·tefanom STRA≈ÁKOM,prevádzkov˘m riaditeºom ELEKOS-u a Martinom CIRANOM, generálnym riaditeºom ENVIDOM-u.V˘robcovia na Slovenskuzbierajú viac elektroodpaduako je európsky priemerOliver âELKO, v˘konn˘ riaditeº zdruÏenia EKOLAMP SLOVAKIA ·tefan STRA≈ÁK, prevádzkov˘ riaditeº zdruÏenia ELEKOS Martin CIRAN, generálny riaditeº zdruÏenia ENVIDOMJednotlivé ‰táty a v˘robcovia elektrospotrebiãovsa usilujú brániÈ hromadeniu elektroodpaduv domácnostiach i prírode a zabezpeãujújeho zber a recykláciu na základe európskejSmernice 2002/96/EC o odpadoch zelektrick˘ch a elektronick˘ch zariadení.Ak˘m spôsobom zabezpeãujú v˘robcovia naSlovensku plnenie si svojich povinností?·. StraÀák: Od augusta 2005 sa v˘robcovia adovozcovia elektrozariadení zo zákona musiapostaraÈ o svoje v˘robky poãas ich celého Ïivotnéhocyklu – poãínajúc v˘vojom, pokraãujúc v˘robou,pouÏitím u spotrebiteºa a konãiac vyradenímspotrebiãa do odpadu, potom ão doslú-Ïi. A podºa súãasn˘ch zákonov majú právo vykonávaÈsvoje povinnosti v zbere a recykláciielektroodpadu prostredníctvom kolektívnychorganizácií, ktoré fungujú vo v‰etk˘ch krajináchEÚ. Na lep‰iu ilustráciu, koho vlastne zastupujúkolektívne systémy, vymenujem len zopárznámych znaãiek v˘robcov a dovozcov. Súto spoloãnosti, ako Baumax, Metro, Samsung,Sony, Whirlpool, Electrolux, Philips, Osram,General Electric a mnohé ìal‰ie znaãky, ktor˘chv˘robky na Slovensku beÏne nakupujeme. Kolektívneorganizácie pracujú na neziskovej báze,preto sa snaÏia zabezpeãovaÈ zber a recykláciuelektroodpadu ão najefektívnej‰ie.V apríli 2010 podpísali kolektívne organizáciev˘robcov elektrozariadení Memorandumo spolupráci so ZdruÏením miest a obcí Slovenska.V ãom je jeho prínos?O. âelko: UÏ viac ako rok je úãinná novela zákonao odpadoch, do ktorej v˘robcovia presadiliprincípy tzv. kvalitatívnej koncepcie zberu.Podºa nej je potrebné vykonávaÈ zber elektroodpaduv obciach a mestách minimálne dvakrátroãne, priãom kaÏdá kolektívna organizácia samusí podieºaÈ na financovaní zberu podºa v˘‰kysvojho trhového podielu, s adresne definovanouplo‰nou zodpovednosÈou za zber v rámci celéhoúzemia Slovenska.Nová legislatíva aj podpis Memoranda o spolupráciso ZdruÏením miest a obcí SR v zbereelektroodpadu, ktoré sme v apríli 2010 iniciovalia podpísali spolu s ostatn˘mi kolektívnymi organizáciamiv˘robcov, nám otvorili dvere k lep-‰ej vzájomnej spolupráci. Tá je nevyhnutná prizavádzaní kvalitatívnej koncepcie do praxe. Kolektívneorganizácie vytvorili tzv. Koordinaãnécentrum zberu elektroodpadu (KC ELEKTRO-ODPAD), v rámci ktorého sa snaÏíme zabezpeãiÈzber v‰etkého identifikovaného elektroodpaduz domácností vo v‰etk˘ch mestách a obciachSR a nastaviÈ praktické a legislatívne podmienkyna transparentné fungovanie a financovaniezberu. Ak majú obce akékoºvek problémy s elektroodpadom,môÏu nás kontaktovaÈ prostredníctvomwebovej stránky www.kcelektroodpad.eualebo telefonovaÈ na ãíslo 0911 250 211.Ako by ste po roku zhodnotili fungovanietakéhoto systému v praxi? Vykonáva sa dneszber elektroodpadu vo v‰etk˘ch slovensk˘chobciach a mestách?·. StraÀák: Dnes zaznamenávame zv˘‰enúspokojnosÈ obcí, miest a samospráv, ako aj samotn˘chobãanov s úrovÀou zberu elektroodpadu.Predchádzajúca legislatíva totiÏ umoÏÀovalav˘robcom a dovozcom, resp. kolektívnymorganizáciám konajúcim v ich mene, uskutoã-ÀovaÈ zber len do v˘‰ky stanoven˘ch limitov. Vniektor˘ch prípadoch to viedlo k tomu, Ïe vobciach a mestách zostával elektroodpad, ktor˘nemal kto prevziaÈ a prefinancovaÈ. A aj tátoskutoãnosÈ a z toho prameniaca nespokojnosÈobcí a miest viedla v minulosti k návrhom aschváleniu takého znenia zákona o odpadoch,podºa ktorého by v˘robcovia museli platiÈ zbytoãnéa v mnoh˘ch prípadoch likvidaãné príspevkydo Recyklaãného fondu.V mene KC ELEKTROODPAD sme poãasroka 2010 opätovne spolu s ostatn˘mi kolektívnymiorganizáciami oslovili 2 891 obcí a miest64

Î I V O T N É P R O S T R E D I ESR, aby sme si overili ich pokrytie zberom. Podarilosa nám skompletizovaÈ informácie aÏ od2 209 obcí a miest, ktoré spolu pokr˘vajú 4 733875 obyvateºov (87 percent z celkového poãtuobyvateºov Slovenska). AÏ 2 077 z t˘chto obcía miest pokr˘vajúcich 4 540 324 obyvateºovpotvrdilo, Ïe má vyrie‰en˘ zber elektroodpadu,ãi uÏ prostredníctvom zmluvného partnera alebosamostatne. Len 115 obcí a miest, ktoré pokr˘vajú193 551 obyvateºov uviedlo, Ïe doterazzber elektroodpadu neuskutoãnili. T˘mto obciama mestám, ale nielen im, sa snaÏíme do konca1. ‰tvrÈroka 2011 zabezpeãiÈ zmluvného partnerana zber elektroodpadu a zrealizovaÈ zber.Te‰í nás, Ïe pri overovaní t˘chto údajov smesa väã‰inou stretávali s ústretov˘m prístupomobcí, za ão im treba poìakovaÈ.KATEGÓRIA ELEKTROODPADUKoºko elektroodpadu sa teda za rok 2010 vyzbieralona Slovensku?M. Ciran: Podºa predbeÏn˘ch údajov kolektívnychorganizácií sa v roku 2010 za kategórieelektrozariadení 1 aÏ 7 vyzbieralo 21 887 tonelektroodpadu, ão je pribliÏne 4,05 kg na jednéhoobyvateºa SR.Slovensko teda splní cieº zberu odpadovéhohospodárstva SR v zmysle európskych smerníc(4 kg/obyvateºa/rok). Vyzbieran˘ch 21 887ton elektroodpadu predstavuje takmer polovicu(asi 48 %) z hodnoty objemu predan˘ch v˘robkovv predchádzajúcom roku 2009 vyjadrenomv tonách. Podºa údajov WEEE FORUM –európskej asociácie kolektívnych organizácií,ktorá zdruÏuje 39 tak˘chto organizácií z 21 krajín,zbierajú európske krajiny v hmote priemerneokolo 35 – 38 % z hmotnosti v˘robkovpredan˘ch v predchádzajúcom roku vyjadrenejv tonách. Na Slovensku je predaj elektrospotrebiãova elektroniky oveºa niωí ako vo vyspel˘chkrajinách, ão súvisí s niωou kúpyschopnosÈouobyvateºstva, a teda aj pomal‰ou a dlhodobej-‰ou obmenou spotrebiãov v domácnostiach zanov‰ie modely. Napriek tomu sa v˘robcom i kolektívnymorganizáciám na Slovensku darí dosahovaÈciele stanovené v Európe.V médiách v poslednom období sme zaznamenaliinformácie o vyzbieraní polmilióntejchladniãky. âo to znamená pre Ïivotné prostrediea pre celkové v˘sledky zberu elektroodpadu?M. Ciran: Od poãiatku svojej ãinnosti sa zdru-Ïenie ENVIDOM sústreìuje z hºadiska ‰truktúryzberu predov‰etk˘m na chladniãky a mrazniãky,ktoré patria medzi najproblematickej‰íelektroodpad pre Ïivotné prostredie. Vo februári2011 sme zrecyklovali uÏ polmilióntu chladniãku.Poãas posledn˘ch dvoch rokov ENVI-DOM zbiera v kusoch pribliÏne tak˘ poãetchladniãiek a mrazniãiek, koºko sa ich v príslu‰nomroku aj predá. V roku 2010 sme vyzbierali116 726 kusov t˘chto spotrebiãov, priãomna‰i úãastníci predali v tomto roku 136 246kusov. Vyzbierané mnoÏstvo t˘chto v˘robkovtak v kusoch tvorí aÏ 86 percent kusov predan˘chv roku 2010.Uvedenie na trh 2009– kolektívne organizácieSPOLU (kg)Vyzbieran˘ elektroodpad2010 – kolektívneorganizácie SPOLUpodºa ich predbeÏn˘chúdajov (kg)1.a – chladiarenské, mraziarenské a klimatizačné zariadenia 8 572 217,48 5 787 164,001.b – ostatné veľké domáce spotrebiče 14 689 763,86 6 723 772,481 SPOLU 23 261 981,34 12 510 936,482 MDS 4 026 765,77 1 682 788,953.a – zobrazovacie zariadenia (aj s katódovými trubicami) 873 122,00 833 587,003.b – ostatné informačné technológie a telekomunikačné zariadenia 4 376 458,29 2 418 341,813 SPOLU 5 249 580,29 3 251 928,814.a – zobrazovacie zariadenia (aj s katódovými trubicami) 3 791 526,60 1 835 156,374.b – ostatná spotrebná elektronika 1 949 151,04 678 941,374 SPOLU 5 740 677,64 2 514 097,745.a – plynové výbojky 498 164,07 352 441,705.b – ostatné osvetľovacie zariadenia 2 744 811,64 778 159,005c-ož(ex Hg) 6 928,00 63,005 SPOLU 3 249 903,71 1 130 663,706. – elektrické a elektronické nástroje(okrem veľkých stacionárnych priemyselných nástrojov) 3 192 107,35 543 148,007. – hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely 422 361,70 30 494,118. – zdravotnícke zariadenia(okrem všetkých implantovaných a infikovaných výrobkov) 128 111,97 123 873,009. – prístroje na monitorovanie a kontrolu 86 936,30 97 343,0010. – predajné automaty. 54 685,00 82 529,00SPOLU – kategórie 1 až 7 45 143 377,79 21 886 813,79SPOLU – kategórie 1 až 10 45 413 111,06 21 967 802,79kg/obyvateľa – kategórie 1 až 7 4,05kg/obyvateľa – kategórie 1 až 10 4,06V roku 2009 vplyvom hospodárskej krízysme vyzbierali dokonca viac chladniãiek – 138tisíc kusov ako na‰i úãastníci v tomto roku predali(129 372 kusov).Do zberu sa pritom dostávajú skoro v˘luãnechladniãky a mrazniãky, ktoré predstavujú tzv.historick˘ odpad (zakúpené pred 13. 8. 2005).Priemern˘ vek zbieran˘ch chladniãiek a mrazniãiekdosahuje podºa na‰ich auditov u spracovateºov,realizovan˘ch poãas posledn˘ch dvochrokov, aÏ 25 rokov. A práve chladniãky a mrazniãkyvyrobené pred rokom 1996 obsahujú freóny,ktoré závaÏn˘m spôsobom po‰kodzujú ozónovúvrstvu. Ekologická recyklácia star˘chchladniãiek tak v prvom rade zabraÀuje úniku‰kodlivého freónu do ovzdu‰ia a v˘znamnémupo‰kodzovaniu ozónovej vrstvy zeme. Jednastará chladniãka vyrobená pred rokom 1996 obsahujepribliÏne 400 gramov freónu. Ak totomnoÏstvo unikne do ovzdu‰ia, po‰kodí ho rovnakoako 4 tony CO 2 . Toto mnoÏstvo oxidu uhliãitéhovyprodukuje do vzduchu osobné auto,ktoré prejde pribliÏne 20 000 km. Recyklácioupol milióna kusov star˘ch chladniãiek, sme takpomohli zabrániÈ úniku priemerne 200 ton freónudo ovzdu‰ia, ão sa rovná úãinku 2 000 tonCO 2 , zodpovedajúcim emisiám pol milióna osobn˘cháut, z ktor˘ch kaÏdé prejde 20 000 km. Zbera recyklácia pol milióna chladniãiek nás stálavy‰e 11 miliónov eur, ktoré sme zaplatili prepravcom,zberov˘m spoloãnostiam a spracovateºom.ëal‰ím prínosom recyklácie star˘ch chladniãieka mrazniãiek je získavanie druhotn˘ch surovín.Z jednej starej chladniãky, ktorá váÏi pribliÏne50 kg je moÏné získaÈ priemerne 26 kgocele, 6 aÏ 10 kg plastov, 5 kg polyuretánovéhoprachu, 1,7 kg hliníka a 0,7 kg medi. Recyklácioupol milióna star˘ch chladniãiek a mrazniãiekteda získal ENVIDOM priemerne aÏ 19700 ton druhotn˘ch surovín, z toho 13 000 tonocele, 3 000 ton plastov, 2 500 ton polyuretánovéhoprachu, 850 ton hliníka a 350 ton medi.Zvlá‰tny reÏim nakladania si vyÏadujú ajsvetelné zdroje, pretoÏe obsahujú ortuÈ acharakterizujú sa ako nebezpeãn˘ odpad.Ak˘m spôsobom je na Slovensku o‰etrenátáto ‰pecifická oblasÈ elektroodpadu?O. âelko: Do kategórie ã. 5 – osvetºovacie zariadeniapatria dve podkategórie – svetelné zdrojea priemyselné svietidlá. Svetelné zdroje, tedalineárne Ïiarivky, úsporné kompaktné Ïiarivky,v˘bojky a podobné svetelné zdroje majú spolus chladniãkami a monitormi zvlá‰tne postavenie,65

Î I V O T N É P R O S T R E D I Ektoré si vyÏaduje aj ‰pecifick˘ prístup pri zabezpeãovaníich separovaného zberu a recyklácie. Súnavy‰e veºmi krehké, ão si vyÏaduje veºkú opatrnosÈpri ich zbere. Îiarivky sa stávajú nebezpeãné,aÏ keì sa neopatrnou manipuláciou rozbijú,pretoÏe z nich takto unikne toxická ortuÈ.Svetelné zdroje majú ‰iroké pouÏitie v domácnostiach,preto patria kusovo medzi najpoãetnej‰iuskupinu elektrozariadení uveden˘chna trh. Zo v‰etk˘ch mnoÏstiev elektrozariadenív kusoch tvoria aÏ 80 %. Hmotnostnev‰ak predstavujú len nepatrnú ãasÈ vyzbieranéhoelektroodpadu.Od roku 2005 do konca roka 2010 v˘robcoviaa dovozcovia sveteln˘ch zdrojov zdruÏení vEKOLAMP SLOVAKIA uviedli na slovensk˘trh 19,5 mil. ks sveteln˘ch zdrojov, ão predstavuje2 155,8 ton a vyzbierali 906,8 ton, ão predstavujeasi 4,6 mil. kusov.âo sa t˘ka priemyseln˘ch svietidiel, na‰iúãastníci uviedli na trh od poãiatku na‰ej ãinnostido konca roka 2010 vy‰e 1,6 mil. ks, ão je asi5 015 ton. A 410 ton (39 696 kusov) svietidielsme za toto obdobie vyzbierali, priãom i‰lo väã-‰inou o staré svietidlá z verejného osvetlenia ao svietidlá pochádzajúce z rôznych priemyseln˘chobjektov.Na‰ím cieºom je vyzbieranie v‰etkého vzniknutéhoelektroodpadu, bez ohºadu na znaãku adátum uvedenia na trh. Na zabezpeãenie zberusveteln˘ch zdrojov poskytuje EKOLAMP svojimzmluvn˘m partnerom po celom Slovensku‰peciálne kovové kontajnery. Aby sme zjednodu‰iliodovzdávanie vypálen˘ch Ïiariviek dozberu samotn˘m obãanom, v minulom rokusme umiestnili do obchodn˘ch sietí a predajnís elektronikou malé plastové zberné nádoby.Celkovo sme rozmiestnili 2 710 ks tak˘chtonádob, ktoré môÏu obãania nájsÈ okrem predajníelektro aj v predajnej sieti COOP Jednota. Pomernevysoké v˘sledky v zbere sme dosiahli ajvìaka rôznym marketingov˘m aktivitám a reklamn˘mkampaniam, na ktoré roãne vynakladámenemalé finanãné prostriedky. SnaÏíme saaj takto zvy‰ovaÈ separovan˘ zber tejto kategóriea povedomie obãanov.Má podºa vás v budúcnosti opodstatnenieexistencia RF?·. StraÀák: V˘robcovia a dovozcovia zdruÏenív kolektívnych organizáciách od augusta2005 zabezpeãili zber a spracovanie celkovo 88tis. ton elektroodpadu, na ão vynaloÏili pribliÏne60,57 mil. eur (1 831 mil. Sk). Náklady lensamotného zberu z toho predstavovali pribliÏne6,2 milióna eur, ktoré nemuseli zaplatiÈ obcea mestá SR.Kolektívne organizácie tieÏ zabezpeãili, abySlovensko v rokoch 2009 a 2010 splnilo cieºzberu odpadového hospodárstva SR v zmysleeurópskych smerníc.O. âelko: Recyklaãn˘ fond doteraz nemal anemá Ïiadnu zodpovednosÈ za v˘sledky zberua zhodnotenia elektrozariadení v SR. Jeho pôsobeniena trhu odpadového hospodárstva spôsobujenasledujúce deformácie trhu odpadovéhohospodárstva:Zber elektroodpadu od roku 2005 v kg na obyvateºaRokkg/obyvateºa2005 0,662006 1,542007 2,652008 3,242009 4,052010 4,05** Poznámka: rok 2010 – predbeÏné údaje kolektívnychorganizácií, ktoré si v rámci ich vzájomnej spolupráce zdieºajú.• PredraÏenie celého systému zberu a recyklácie,a to vplyvom vybudovania nadbytoãn˘chspracovateºsk˘ch kapacít prostredníctvomdotácií z Recyklaãného fondu, priãomsa vôbec finanãne nepodporoval rozvoj systémuzberu v obciach. Dotácie Recyklaãnéhofondu sa poskytovali z prostriedkov súkromnéhosektora v˘roby a predaja elektrozariadení,ktoré zaplatili do RF v˘robcovia adovozcovia pred rokom 2005 bez moÏnosti,aby títo platcovia kontrolovali efektivitu vynaloÏen˘chprostriedkov. Z prostriedkov jednéhosúkromného sektora sa tak podporil in˘súkromn˘ sektor – spracovatelia.• Nadbytoãné kapacity tak automaticky spôsobujúdvakrát aÏ trikrát vy‰‰ie ceny spracovaniaako v okolit˘ch krajinách SR. Dotáciespracovateºsk˘ch kapacít umoÏnili ich monopolnépostavenie v SR a sú dôvodom pretrvávajúcehozákazu v˘vozu elektroodpadu do krajíns lacnej‰ím spracovaním. Zákaz v˘vozuelektroodpadu vyt˘ka Slovensku aj Európskakomisia, podºa ktorej musí Slovensko vykonaÈzmeny v zákone o odpadoch, ktoré umoÏnia,recykláciu elektroodpadu v zahraniãí.O „opodstatnenosti“ existencie RF v oblastielektroodpadu sa môÏete presvedãiÈ na základev˘sledkov zberu, ktoré dosiahli v˘robcovia pozavedení ich zodpovednosti za zber a recykláciu.Myslím si, Ïe tie hovoria za v‰etko (pozrigraf Zber elektroodpadu od roku 2003 a tabuºkuprezentujúcu náklady, ktoré vynaloÏili kolektívneorganizácie na zber a recykláciu elektroodpaduod roku 2005).Zber elektroodpadu v SR v rokoch 2003 aÏ 2010 (v tonách)250002000015000100005000Obdobie bezpovinnosti v˘robcov0110220032935Nová legislatíva zásadne zmenila poÏiadavkyna správanie úãastníkov trhu a ich motiváciu.Ako ste spomínali, táto legislatíva mápodºa v‰etkého mimoriadne nároky na spoluprácua koordináciu v˘robcov a ich kolektívnychorganizácií. Predpokladáte, Ïe aj v súvislostis prípravou novej európskej smernicesi slovenské zákony budú vyÏadovaÈ ìal-‰ie úpravy?·. StraÀák: Súãasná legislatíva má e‰te mnohénedostatky, ktoré zabraÀujú rozvoju infra-‰truktúry zberu. Veríme, Ïe KC ELEKTRO-ODPAD je a naìalej bude relevantn˘m partnerompre zástupcov zákonodarcov, v spoluprácis ktor˘mi sa chceme naìalej podieºaÈ na vytváranípotrebn˘ch legislatívnych noriem. Tie vytvoriatransparentné prostredie pre v‰etky subjektyzapojené do procesu zberu a spracovaniaa najmä pre v˘robcov a dovozcov, ktorí sú jedinízodpovední za zber a recykláciu elektroodpadu.Potrebovali by sme, aby sa v rámci legislatívnychúprav zaviedli dostatoãné sankãné akontrolné mechanizmy na zabránenie existenciepovinn˘ch osôb – tzv. free riderov, ktor˘mteraj‰ia e‰te stále nedokonalá legislatíva umoÏ-Àuje vyh˘baÈ sa povinnostiam v zbere a recykláciielektroodpadu. Na Slovensku totiÏ sústavnerastie poãet neregistrovan˘ch úãastníkov trhu,a to najmä v sektore tzv. diaºkového predaja (internetov˘predaj), ãomu chceme venovaÈ pozornosÈa nájsÈ na tento problém rie‰enia.O. âelko: Pomohla by nám aj jednoduch‰iaadministratíva, ktorá by podporila rozvoj infra-‰truktúry zberu a do zberu sa by sa mohli zapojiÈaj in‰titúcie, ktoré sú „blízko“ k spotrebite-ºom. Aby sa tak˘mto spôsobom mohlo zbieraÈnapríklad cez ‰koly alebo úrady, tak ako je tobeÏné aj v ostatn˘ch krajinách EÚ. Jednoduch‰iaadministratíva podporí rozvoj zberu mal˘ch aºahk˘ch elektrozariadení, ktoré dnes ãasto konãiav komunálnom odpade práve preto, Ïe obãanianemajú dostatok moÏností, ako sa ich pohodlnea jednoducho zbaviÈ. Úprava legislatívyv tejto oblasti by uºahãila zber aj prostredníctvompredajní, ktoré dnes musia rie‰iÈ mnoÏstvozaÈaÏujúcej administratívy. Zber prostredníctvomtohto kanála je pritom veºmi populárnymedzi spotrebiteºmi a je veºmi v˘znamn˘ aj zhºadiska kompletnosti zbieran˘ch v˘robkov.2004 2005 2005 2006 2007 2008 2009 2010*2003 – 2005 kolektívne organizácie od roku 20052003 2004 2005 2005 2006 2007 2008 2009 2010* KO SPOLUzber elektroodpadu (tony) 1 102 2 935 2 133 2 560 8 309 14 329 19 077 21 676 21 887 87 838vynaloÏené náklady kolektívnych organizácií (mil.Sk) 122,2 256,8 327,6 341,2 390,2 393,9 1 831,9vynaloÏené náklady kolektívnych organizácií (mil.EUR) 4,06 8,52 10,87 11,33 12,83 12,96 60,57213335608309Obdobie po zavedenípovinnosti v˘robcov143291907721717 2187766

Î I V O T N É P R O S T R E D I EBatérie a akumulátory sú medzi obyvateºmi najbeÏnej‰ie pouÏívan˘m tovarom, ktor˘ sa po vyãerpaníúÏitkov˘ch hodnôt stáva nebezpeãn˘m odpadom. Vzhºadom na závaÏnosÈ po‰kodzovania Ïivotnéhoprostredia Rada Európy uÏ v roku 1991 prijala smernicu o nakladaní s batériami a akumulátormi.Ciele tejto smernice v‰ak neboli úplne dosiahnuté. Smernicu preto v záujme adresnosti revidovalia nahradili smernicou Európskeho Parlamentu a Rady ã. 2006/66/ES.Ako sa realizujú v SR odporúãaniaEurópskej smernice ã. 2006/66/ESSlovenská republika zákonom ã. 386/2009uviedla obsah smernice 2006/66/ES do právnychnoriem SR. Smernica stanovila osobitné pravidlázberu, spracovania a recyklácie pouÏit˘chbatérií a akumulátorov, s cieºom zlep‰iÈ ãinnosÈv‰etk˘ch zainteresovan˘ch do Ïivotného cyklubatérií a akumulátorov, t. j. v˘robcov, distribútorova koneãn˘ch uÏívateºov a najmä subjektov,ktoré sa priamo podieºajú na spracovaní arecyklácii pouÏit˘ch batérií a akumulátorov.Pre ãlenské krajiny EÚ sú predpísané minimálnelimity na zber. PovinnosÈou zberateºov elektroodpaduje prednostne vyberaÈ zo spotrebiãovbatérie a akumulátory, a tie odovzdaÈ oprávnenémuzhodnocovateºovi. Zákonom ã. 386/2009bola doplnená do zákona o odpadoch ·iestaãasÈ, Batérie a akumulátory.âO STANOVUJE ZÁKONZákon nanovo definuje jednotlivé kategóriebatérií a akumulátorov, vzÈahuje sa na v‰etkydruhy batérií a akumulátorov uvádzan˘ch na trhv SR vrátane t˘ch, ktoré sú zabudované do prístrojovalebo motorov˘ch vozidiel. Predajcovia– distribútori prenosn˘ch batérií a akumulátorovmajú zákonom stanovenú povinnosÈ zabezpeãiÈna svojich predajn˘ch miestach zbernémiesto na pouÏité prenosné batérie a akumulátory,a odoberaÈ ich od pôvodcov v celom prevádzkovomãase bezplatne a bez viazania nakúpu novej prenosnej batérie alebo akumulátoraa zabezpeãiÈ odovzdanie odobran˘ch pouÏit˘chbatérií a akumulátorov spoloãnosti, ktorejbola udelená autorizácia podºa § 8, ods. 3, písm.a). Túto povinnosÈ má aj kaÏd˘ spracovateº elektroodpadu.Zakázané je zmie‰avaÈ pouÏité batérie a akumulátorys ostatn˘mi druhmi odpadov, musíbyÈ zabezpeãen˘ oddelen˘ zber. Zaviedla sa povinnáregistrácia dovozcov na Ministerstve Ïivotnéhoprostredia SR a ohlasovacia povinnosÈo objeme dovozu na trh v SR v Recyklaãnomfonde.NEDÔSLEDNÉ DODRÎIAVANIE ZÁKONADá sa kon‰tatovaÈ, Ïe aproximácia smerniceEÚ ã. 2006/66/ES je dobrá. Problémom je, Ïemnohí, ktorí nakladajú s batériami a akumulátormia s odpadom z nich, nere‰pektujú zákona tí, ktorí by mali podºa zákona v súlade sosmernicou EÚ vyÏadovaÈ a donucovaÈ povinn˘chplniÈ zákonom stanovené povinnosti, tútoãinnosÈ vykonávajú nedôsledne. ·tátne orgány,zákonom poverené konaÈ, túto ãinnosÈ nevykonávajúnapriek tomu, Ïe v ãlánku 25 smernice2006/66/ES to ãlensk˘m ‰tátom je uloÏené. Po-‰kodzujú t˘m ãestn˘ch dovozcov, ktorí si plniazákonné povinnosti a trhovo zv˘hodÀujú t˘ch,ão konajú v rozpore so zákonom.PrevaÏná väã‰ina v˘robcov/dovozcov nepredkladáspracovateºom materiálové listy dovezen˘chbatérií a akumulátorov, neplatí príspevokdo Recyklaãného fondu v zmysle § 56 ods.1, ale ani nezabezpeãuje zhodnotenie tovarovumiestÀovan˘ch na trh podºa § 56 ods. 3), neplniasi povinnosÈ podºa § 48 f odsek 5 písm. b)a príslu‰né orgány ‰tátnej správy odpadovéhohospodárstva nekonajú a tvária sa, akoby o tomani nevedeli.Distribútori neodoberajú pouÏité batérie aakumulátory od obãanov ani ich neinformujú omoÏnosti ich odovzdania a tí, ktorí odoberajú,vo väã‰ine si neplnia povinnosÈ podºa § 48 c ods.4 písm. e) a vyzbierané pouÏité prenosné batérieneodovzdávajú na zhodnotenie. Tie konãiav ostatnom komunálnom odpade. Obdobne takkonajú aj niektorí spracovatelia elektroodpadu.Svoju de facto protizákonnú ãinnosÈ vykazujúcez niektoré kolektívne systémy, ktoré zas protizákonnevykazujú zhodnotenie tohto odpadu.DÁ SA UROBIË PODSTATNE VIACNapriek t˘mto váÏnym pochybeniam tie podnikateºskésubjekty, ktoré sa priamo podieºajú nazbere a spracovaní batérií a akumulátorov, akosú MACH TRADE, s. r. o., Sereì, AKU –TRANS, s. r. o., Nitra a INSA, s. r. o., Sereì svojouãinnosÈou na 100 % zabezpeãujú zber automobilov˘cha priemyseln˘ch batérií a akumulátorovod pôvodcov, ktorí odovzdajú svojeakumulátory do organizovaného zberu. Problémomzostávajú prenosné batérie a akumulátory,ktor˘ch sa podarilo v prvom roku po prijatízákona v roku 2010 vyzbieraÈ 559 ton, ão predstavujelen 46 % z predpokladaného celkovéhomnoÏstva dovezen˘ch prenosn˘ch batérií doSR. Bolo vytvoren˘ch viac ako 15 000 zbern˘chmiest, a to 11 700 spoluprácou spoloãnostiINSA hlavne so ‰kolami a 3 300 zbern˘ch miestpo celom území SR v spolupráci s niektor˘midistribútormi, ako sú COOP Jednota Slovensko,Autoomega, s. r. o., Elvys, s.r.o., IKEA Bratislava,s. r. o., KONEX elektro, s. r. o., Miroslav SemerádFY ROOP, Sconto Nábytok, s. r. o., ELITSlovakia, s. r. o., Kaufland. Splnili sme minimálnylimit predpísan˘ pre ‰tát. Sme v‰ak presvedãení,Ïe dôsledn˘m vyÏadovaním plnenia zákonomstanoven˘ch povinností od dovozcov a distribútorovsme schopní pre ochranu Ïivotnéhoprostredia urobiÈ podstatne viac.Systém zberu máme vytvoren˘ a technickyzabezpeãen˘, BAT technológie na zhodnocovaniemáme vybudované v dostatoãnej kapacite.Ch˘ba len dostatoãná osveta – informovanosÈ.Aj tá je pripravená, len ako si nepochopenásubjektmi, ako je Recyklaãn˘ fond, ktor˘ má vsektore dostatok financií a ktor˘ ju má zo zákonapovinnosÈ financovaÈ, ale rôznymi ob‰trukciamisa zdráha plniÈ si svoju povinnosÈ. Peniazerad‰ej ukladá na úãty v komerãn˘ch bankách,aby mu vytvárali úrok, ktor˘ sa nepouÏíva napodporu nakladania s odpadmi.MoÏno je to aj t˘m, Ïe pracovník Recyklaãnéhofondu zodpovedn˘ za komoditu batérie aakumulátory poãas 10 rokov ani raz nenav‰tívil,ani sa nezaujímal o subjekty, ktoré vykonávajúzber a zhodnotenie batérií a akumulátorovv SR.Dr. Ján KAMENICK¯prezident REBATneziskového zdruÏenia podnikateºov,zabezpeãujúcich zber, dopravu a recykláciuopotrebovan˘ch batérií a akumulátorov,obsahujúcich niektoré nebezpeãné látky,a dovozcov batérií a akumulátorov67

S A M O S P R Á V A N A S L O V E N S K UUvedomujem si, Ïe súãasná vláda má obrovské problémy, ktoré musí ão najr˘chlej‰ie rie‰iÈ.Okrem v‰etk˘ch známych problémov zverejÀovan˘ch v médiách registrujem e‰te ìal‰í, a to ÈaÏbunerastov v na‰ej krajine. K tomuto problému som sa dostala cez kauzu obnovenia ÈaÏby zlatav Kremnici a neustále sa ním zaoberám, teraz uÏ ako primátorka mesta. Preto som si muselana‰tudovaÈ mnohé poznatky a súvislosti, aby som veci rozumela.Environmentálne záÈaÏez ÈaÏobného priemysluNa prípade Kremnice som pochopila, Ïe jeto celospoloãensk˘ problém – pretoÏe Kremnicanie je jediná –, ktor˘ má niekoºko aspektov.1. Environmentálny – banská ÈaÏba má takmervÏdy negatívne environmentálne dôsledky,jej dôsledkom je vznik trval˘ch environmentálnychzáÈaÏí, a tie si nakoniecvyÏadujú ‰tátne financie na ich odstránenie2. Finanãn˘ – ‰tát Èahá obvykle za krat‰í koniec,podºa súãasnej legislatívy je ÈaÏbav˘hodná pre ÈaÏobnú spoloãnosÈ, ale nev˘hodnápre ‰tát3. Právny – star˘, socialistick˘ a derav˘ bansk˘zákon a súvisiace predpisy umoÏÀujúÈaÏobnej spoloãnosti vyÈaÏiÈ nerast a zbaviÈsa zodpovednosti4. Sociálno-ekonomick˘ – chceme pokraãovaÈv rozvoji ÈaÏkého priemyslu, alebo budemeSlovensko orientovaÈ na technológies vysokou pridanou hodnotou?5. Politick˘ – postoj úradníkov reprezentujúcich‰tátne in‰titúcie6. Majetkovo-právny – v lokalite, ktorá je urãenána ÈaÏbu, klesá cena nehnuteºností7. Obãiansky – neb˘val˘ odpor verejnosti,obãania si ãoraz viac uvedomujú dôsledkyt˘chto aktivít a za posledné roky sa anga-Ïovali vo viacer˘ch kauzách, ktoré mohlizásadn˘m spôsobom ovplyvniÈ Ïivotné prostredieV‰etky tieto hºadiská samozrejme súvisia.Pokúsila som sa rozanalyzovaÈ tieto aspekty,a to na základe osobn˘ch skúseností apoznania z posledného obdobia. Poznamenávam,Ïe anal˘za sa t˘ka najmä vyhraden˘chnerastov, no stretla som sa uÏ s kauzami súvisiacimiaj s ÈaÏbou nevyhraden˘ch nerastov.1. ENVIRONMENTÁLNE ASPEKTYËAÎOBNÉHO PRIEMYSLUBansk˘ priemysel priná‰a so sebou znaãnéenvironmentálne riziká. Pravidelne sa stretávameso správami o bansk˘ch ne‰Èastiach, aleaj o haváriách na star˘ch alebo i fungujúcichodkaliskách, ako dôsledkoch ÈaÏby. Îiaº, net˘kasa to len rozvojov˘ch krajín, ale aj USA,Kanady, ·panielska – pretrhnutie hrádze odkaliskav Aznalcóllare, Rumunska – preliatiehrádze odkaliska v Baia Mare, ãi ·védska –pretrhnutie hrádze odkaliska v Aitiku.Vìaka svojej polohe (v Karpatskom oblúku)sa od keltsk˘ch ãias na Slovensku ÈaÏilimnohé nerasty. Dôsledkom tejto ãinnosti súenvironmentálne záÈaÏe spôsobené banskouãinnosÈou. Patria medzi ne haldy a odkaliská(napr. ·obov lom pri Banskej ·tiavnici, odkaliskopri NiÏnej Slanej), nesprávne uzavretéstaré banské diela (napr. zatopená baÀaMária pri RoÏÀave, z ktorej vytekajú kyslé v˘luhy),nedávno v˘very bansk˘ch vôd (priSpi‰skej Novej Vsi), opakované poklesy azosuvy povrchov˘ch vrstiev (napr. v poslednejdobe ‰achta Mária v Kremnici alebo poklesypovrchu pri Handlovej, prepadnutá cestaprvej triedy pri Vy‰nej Boci).Odborníci odhadujú, Ïe ich odstránenie sivyÏiada desiatky miliónov eur. Je namiesteotázka, ako sa máme postaviÈ k budúcim zá-ÈaÏiam vznikajúcim pri banskej ÈaÏbe, najmäv súvislosti s husto ob˘van˘m územím v stredeEurópy. Je rozdiel, ãi sa banská ÈaÏba uskutoãÀujev neob˘van˘ch oblastiach, alebo vosídlenom území.Podºa banského zákona – ak ide o starébanské dielo (teda, ak uÏ ÈaÏobná spoloãnosÈneexistuje) – musí sanáciu t˘chto záÈaÏí financovaÈministerstvo hospodárstva. In˘mi slovami,staré banské záÈaÏe na Ïivotnom prostredízaplatia daÀoví poplatníci. S t˘m súvisíaj finanãn˘ aspekt.2. FINANâNÉ ASPEKTYNa rozdiel od in˘ch druhov v˘roby sa priÈaÏbe a spracovaní nerastov spotrebúva materiál,ktor˘ je vlastníctvom ‰tátu. Je neobnoviteºn˘,preto by jeho spotrebu ÈaÏobná spoloãnosÈmala uhradiÈ.Hovorí o tom nariadenie vlády ã. 50/2002o úhrade za dob˘vací priestor, úhrade zavydobyté nerasty a o úhrade za uskladÀovanieplynov alebo kvapalín. Podºa tohto nariadenia:Úhrada za vydobyté nerasty sa za kaÏd˘‰tvrÈrok kalendárneho roka vypoãíta akosúãin podielu nákladov na dob˘vanie nerastovk celkov˘m nákladom na zhotovenie v˘robkovz vydobyt˘ch nerastov, trÏieb dosiahnut˘chza odpredané v˘robky zhotovené z vydobyt˘chnerastov a sadzby úhrady. (Sadzbaúhrady je u zlata 5 %.)Tento zloÏit˘ text prepí‰me do vzorca:Úhrada za vydobyt˘ nerast: k x sadzba úhradyx trÏby (k – koeficient zohºadÀujúci nákladyna ÈaÏbu a úpravu)68

S A M O S P R Á V A N A S L O V E N S K UKoeficient k =náklady na dob˘vanie nerastov pomiesto ich úpravy a zu‰ºachÈovaniacelkové náklady na zhotoveniev˘robkov z vydobyt˘ch nerastovIste si vieme predstaviÈ, Ïe podiel nákladovna dob˘vanie nerastov (myslia sa t˘m nákladyaÏ po miesto, kde nerast vstupuje do procesujeho úpravy a zu‰ºachÈovania) k celkov˘mnákladom na zhotovenie v˘robkov z vydobyt˘chnerastov je vÏdy ãíslo men‰ie ako 1.Teda v médiách sa mylne hovorí, Ïe ide o 5 %z trÏieb z vyÈaÏeného nerastu (pri zlate). Skôrto bude ãíslo okolo 3 %, podºa typu ÈaÏby aúpravy, ak sa nepouÏijú Ïiadne extra triky. (Nazáklade ‰túdie uskutoãniteºnosti, ktorú zverejnilaspoloãnosÈ Tournigan pre svoj projektÈaÏby zlata v Kremnici, sa dalo vypoãítaÈ, Ïe‰tát by dostal ako úhradu za vyÈaÏené zlato3,4 % z trÏieb. Pre porovnanie – v stredovekuplatila zásada, Ïe panovník dostával 40 %z vyÈaÏeného zlata a 35 % z vyÈaÏeného striebra,teda zo zisku. Jeho spracovanie – povolenélen v kráºovsk˘ch hutách – podliehalo prísnejkontrole a nesmelo sa vyviezÈ z krajiny.Po roku 1545 boli v‰etky bane na drahé kovyv rukách ‰tátu, aÏ do konca éry socializmu.)V uvedenom vzorci sa hovorí o trÏbách. Akslovenská dcéra (v Kremnici napr. Kremnica-Gold Mining, s. r. o.) bude predávaÈ vyÈaÏenézlato zahraniãnej matke, môÏe to robiÈ zadohodnutú cenu, teda ‰tát si „utrie ústa“.Okrem toho by bolo potrebné definovaÈ systémkontroly, koºko nerastu sa v skutoãnostivyÈaÏilo.Na ÈaÏbu nerastov by sme mali pozeraÈ akona spoloãn˘ podnik, do ktorého vkladá Slovenskárepublika svoj majetok – loÏisko – aÈaÏiar investície na ÈaÏobné zariadenia. Potomby sa zisk delil v pomere vloÏen˘ch podielov.Bansk˘ zákon síce zaväzuje ÈaÏobnú spoloãnosÈk zabezpeãovaniu a likvidácii bansk˘chdiel, no táto môÏe kedykoºvek preru‰iÈÈaÏbu a loÏisko nechaÈ napospas osudu. Zostaneako mnohé staré environmentálne záÈa-Ïe na Slovensku, odborníci odhadujú nákladyna ich likvidáciu v miliardách korún. Napríkladdo „ãervenej“ skládky pri Îiari nadHronom uÏ vloÏili 100 mil. Sk na jej sanáciua predpokladá sa, Ïe bude potrebn˘ch ìal‰ích900 mil. Sk. Podºa mne dostupn˘ch informáciísa táto hodnota môÏe e‰te zv˘‰iÈ.Typick˘m príkladom je baÀa Mária priRoÏÀave, z ktorej vytekajú kyslé a ÈaÏk˘mikovmi zneãistené vody a vtekajú do rieãkySlanej. ·tát prená‰a zodpovednosÈ na poslednéhomajiteºa bane firmu Îelba, tá je v‰ak vkonkurze a nieto nikoho, kto by sa o starú ekologickúzáÈaÏ staral.Aj v Kremnici sa v roku 2009 prepadla ‰achtaMária a sanáciu tejto havárie musí financovaÈministerstvo hospodárstva, pretoÏe nietonikoho, kto by za staré banské dielo niesolzodpovednosÈ.Podobn˘ch príkladov máme k dispozícii zcelého sveta, nielen z rozvojov˘ch krajín, alenapríklad aj z Kanady (Timmins, Kam Kotia)ãi USA.Pri tomto uhle pohºadu e‰te chvíºu potrvá,k˘m loÏiská nerastov budú pre Slovenskov˘hodne a rentabilne ÈaÏiteºné.Otázne je tieÏ urãenie úhrady za dob˘vacípriestor. Donedávna platil ‰tátu uÏívateº dob˘vaciehopriestoru 5 tis. Sk za kaÏd˘ zaãat˘kilometer ‰tvorcov˘. Dnes je to 20 tis. Skza kaÏd˘ zaãat˘ km 2 . Je to smie‰ne málo, sohºadom na obmedzenia, ktoré urãenie dob˘vaciehopriestoru predstavuje pre obyvateºovtakejto lokality a na druhej strane práva, ktorédostane s dob˘vacím priestorom ÈaÏobnáspoloãnosÈ.(Ako pikantériu uvediem opäÈ príkladKremnice. Za dob˘vací priestor platí jehodrÏiteº roãne 240 tis. Sk, no kremnickí záhradkáriplatia ‰tátu vo forme spotrebnej dane zalkoholu, ktor˘ vyrobia zo svojich v˘pestkovv miestnej v˘robni, od 750 tis. Sk do 1 mil.Sk podºa úrody v danom roku.)Domnievam sa, Ïe poplatky za dob˘vacípriestor by mali byÈ minimálne desaÈnásobnevy‰‰ie, ãím by sa vyselektovali spoloãnosti,ktoré sú dostatoãne silné a sú schopné skutoãneÈaÏiÈ, od t˘ch, ktoré len „drÏia“ dob˘vacípriestor kvôli ‰pekuláciám na burzách.Nedávno uzavrela kanadská spoloãnosÈTournigan Energy Ltd. opãnú zmluvu s britskouspoloãnosÈou Ortac Resources o postupnompredaji kremnického projektu – ão znamenáaj licencie k dob˘vaciemu priestoru. PritomOrtac Resources je firma, ktorá vzniklapred 2 rokmi a dodnes nemá svoju webovústránku.3. BANSK¯ ZÁKONBansk˘ zákon ã. 44/1988 Zb. v znení neskor‰íchpredpisov nesie na sebe peãaÈ doby,v ktorej vznikol. Implicitne predpokladá, ÏeÈaÏiÈ nerastné bohatstvo je dobré, spoloãenskyprospe‰né a pre ‰tát v˘hodné.Tento postoj k ÈaÏbe surovín mal pravdepodobnetieto dôvody:a) v období socializmu bol ÈaÏiarom ‰tát,b) v druhej polovici minulého storoãia sae‰te neuvaÏovalo o vyãerpateºnosti zásobnerastov,c) princípy trvalo udrÏateºného rozvojaboli neznámym pojmom.Skládka kalu Abrud.Dnes, súc uÏ pouãení chybami predchádzajúcichgenerácií, dlhodobou, pretrvávajúcoua ne‰etrnou exploatáciou prírodn˘chzdrojov a hromadením skládok bansk˘ch odpadov,by sme si pri rozhodovaní o ÈaÏbe nerastn˘chsurovín mali klásÈ takéto otázky:1. Ako sa správaÈ k neobnoviteºn˘m zdrojom?2. Je potrebné ich ÈaÏiÈ práve teraz, bez ohºaduna budúce generácie?3. Máme k dispozícii vhodné bezrizikovétechnológie, ekonomicky v˘hodné a zároveÀ‰etrné k Ïivotnému prostrediu?4. Nezanecháme na‰im potomkom krajinunezvratne po‰kodenú, s ÈaÏko predvídateºn˘midôsledkami?5. Bude Slovenská republika z ÈaÏby profitovaÈ,alebo jej zostanú len environmentálnezáÈaÏe, zdroje nestability a riziká pre krajinu?Teda, pokiaº súãasn˘ bansk˘ zákon chránizáujem ÈaÏiara, potrebujeme nov˘ zákon, ktor˘musí jednoznaãne chrániÈ záujem ‰tátu ajeho obãanov, priãom ÈaÏiÈ nemusí byÈ vÏdypre ‰tát prospe‰né. Vlastník má právo chrániÈsvoje vlastníctvo, ale nemusí chcieÈ toto vlastníctvovyuÏiÈ v danom ãase (práve vtedy, keìmá oÀ záujem ÈaÏiar).Zjednodu‰ene povedané, len vtedy je ÈaÏbanerastu pre ‰tát v˘hodná, ak úhrady zavydobyt˘ nerast ìaleko prevy‰ujú nákladyna odstraÀovanie následkov banskej ãinnostivãítane rekultivácie háld, odkalísk, skládoktoxick˘ch odpadov a podobne, a iba vtedy, aktieto následky je vôbec moÏné odstrániÈ.Bansk˘ zákon je v súãasnosti kontraproduktívnypre ‰tát a kaÏd˘ pokus o ÈaÏbuvyhraden˘ch nerastov je potrebné zastaviÈ,k˘m nebude vypracovan˘ a schválen˘ absolútnenov˘ bansk˘ zákon a v súvislosti s nímnovelizované zákony o banskej ãinnosti, o odpadochz banskej ãinnosti, geologick˘ zákona zákon o posudzovaní vplyvov na Ïivotnéprostredie (EIA).69

S A M O S P R Á V A N A S L O V E N S K U4. SOCIÁLNO-EKONOMICK¯ DOPADLen v˘nimoãne si uvedomujeme, Ïe uÏúvahy o moÏnej ÈaÏbe nerastu môÏu maÈ vplyvna rozvoj komunity, ktorej sa táto dotkne.Príkladom môÏe byÈ list, ktor˘ v roku 2006poslali primátor Kremnice, starostovia dotknut˘chobcí a OZ Kremnica nad zlato naMinisterstvo Ïivotného prostredia SR list, zktorého vyberám:Opakovane Ïiadame Ministerstvo Ïivotnéhoprostredia SR, aby v zmysle § 12, ods. (2)zákona ã. 127/1994 Z. z. (zákona o posudzovanívplyvov na Ïivotné prostredie) urãilodefinitívny termín odovzdania Správy o hodnotenína 31. 12. 2006, ako to uÏ bolo deklarovanéna rokovaní 2. 3. 2006, bez moÏnostijeho posunutia.Potrebu ukonãiÈ správu v tomto termínezdôvodÀujeme t˘m, Ïe obãania dotknut˘chobcí sú zámerom navrhovateºa silne frustrovaní.Zámer je pre nich svojim rozsahom a negatívnymvplyvom na prírodu a krajinu v hustoosídlenej oblasti absolútne neprijateºn˘.âím je dlh‰ia doba neistoty a ãakania naverdikty úradov, t˘m je väã‰ia traumatizáciaobyvateºstva, obãania nie sú schopní plánovaÈsi budúcnosÈ. Toto má za následok socioekonomickúagóniu obcí, zmrazenie podnikateºsk˘chaktivít a rozvoja dotknutej komunity.UpozorÀujeme na fakt, Ïe zámer takéhotocharakteru a rozsahu je posudzovan˘ pravdepodobneprv˘krát od platnosti zákona ã.127/1994 Z. z. a je v istom zmysle precedensom.Z tohto dôvodu je dôleÏité skúmaÈ a braÈdo úvahy v‰etky aspekty tohto procesu a jehovplyvu na Ïivot obyvateºov dotknut˘ch obcí.Skúsenosti z Kremnice a okolit˘ch obcí bymali byÈ pouãením pre nasledujúce prípady vrámci celého Slovenska.Ako vzor podsúval Tournigan Gold Corp.Kremniãanom mesteãko Eisenerz v Rakúskus t˘m, Ïe sa tam rozvíja turizmus spolu s ba-Àou Erzberg. Zatajil v‰ak skutoãnosÈ, Ïe za posledn˘ch20 rokov klesol v Eisenerzi a okolípoãet obyvateºov na tretinu. Podºa ‰túdieGeologického spolkového úradu vo Viedni snázvom Sociálno-ekonomick˘ dopad a environmentálneriziká rakúski odborníci e‰telen hºadajú a testujú postupy, ktor˘mi bymohli zmierniÈ úãinky povrchovej ÈaÏby avrátiÈ do krajiny Ïivot.Obãania sa správne obávajú, Ïe sºubne sarozvíjajúci cestovn˘ ruch ÈaÏba definitívnezastaví. S t˘mto súvisí aj zamestnanosÈ. Ëa-Ïobné spoloãnosti sºubujú nové pracovnémiesta, ale mlãky obchádzajú skutoãnosÈ, Ïeby do‰lo k strate zamestnania a Ïivností vytvoren˘chna báze cestovného ruchu, zaloÏenéhona danostiach prírody a krajiny.5. POLITICK¯ ASPEKTKeì som sa zaãala pohybovaÈ medzi ºuìmiz geologického a banského prostredia, pochopilasom, Ïe funguje geologicko-banskáloby, ktorej samozrejme vyhovuje tak˘toprávny stav.Úradníci na bansk˘ch úradoch a ministerstváchhospodárstva a Ïivotného prostrediacelkom nepochopiteºne podporujú ÈaÏobné projekty.V praxi sa stretávam s t˘m, Ïe ‰tátni úradnícisi mylne (alebo zámerne?) zamieÀajúochranu nerastného bohatstva (v prospech Slovenskejrepubliky) s ochranou práva toto bohatstvodob˘vaÈ (v prospech ÈaÏiara).Nere‰pektujú Národnú stratégiu trvaloudrÏateºného rozvoja, ani Surovinovú politikuSR, ba ani Aahrusk˘ dohovor. Za ão sú títoºudia platení? Ako im máme dôverovaÈ, keìnechránia záujmy obãanov a Slovenskej republiky?Vyzerá to tak, Ïe obãania musia bojovaÈproti úradníkom vo vlastnom ‰táte, preto-Ïe sú buì nekompetentní, neznalí problematiky,alebo jednoducho uprednostÀujú iné záujmy(banská loby) ako sú záujmy tejto krajiny(trvalo udrÏateºn˘ rozvoj, prosperita ‰tátuako takého, smie‰ne nízke úhrady za vyÈa-Ïen˘ nerast verzus trvalé environmentálnezáÈaÏe).Ako jeden z dôkazov takéhoto správania saúradníkov je Materiál ã. 10349/2009-9 návrhdokumentu „Anal˘za palivovo-energetick˘chsurovín a moÏnosti vyuÏívania zásob a prognóznychzdrojov z pohºadu ich ekonomickejefektívnosti, ktor˘ spracovalo MinisterstvoÏivotného prostredia a dalo ho k pripomienkovaniuv decembri 2009. Okrem in˘ch závaÏn˘chnedostatkov v Àom tvrdí: „Krajiny,ktoré budú schopné dodaÈ vlastn˘ urán a po-ÏadovaÈ len jeho prepracovanie na palivo,dokáÏu vyrobiÈ elektrickú energiu podstatnelacnej‰ie.“Toto tvrdenie je nezmyselné a zavádzajúce,veì v otvorenej trhovej ekonomike budepredsa ÈaÏobná spoloãnosÈ predávaÈ surovinuza trhovú cenu bez ohºadu na to, kde sa vy-ÈaÏila. Komu mal tento v˘rok poslúÏiÈ? MalpodporiÈ my‰lienku ÈaÏby uránu na Slovensku?6. MAJETKOVO-PRÁVNY ASPEKTJedn˘m z ìal‰ích dôkazov, Ïe geologickobanskáloby skutoãne funguje, bol pokus vroku 2007 nepriamou novelizáciou banskéhozákona prepa‰ovaÈ do neho paragraf o vecnombremene. Vyberám ãasÈ z jeho návrhu:§ 33aVecné bremeno(1) Ak nedôjde k vyrie‰eniu stretov záujmovpodºa § 33 ods. 1 aÏ 3 do 60 dní od nadobudnutiaprávoplatnosti rozhodnutiaobvodného banského úradu o urãení dob˘vaciehopriestoru, vzniká v neprospechfyzick˘ch osôb a právnick˘ch osôb – vlastníkovalebo in˘ch oprávnen˘ch uÏívate-ºov nehnuteºností, na ktor˘ch bol rozhodnutímobvodného banského úradu urãen˘dob˘vací priestor vecné bremeno,16n)spoãívajúce v povinnosti strpieÈ za primeranúnáhradu obmedzenia spoãívajúce va)povinnosti umoÏniÈ dob˘vaÈ v˘hradnéloÏisko podºa § 31 ods. 3,b)umoÏnení zamestnancom organizácievstupovaÈ na pozemky v dob˘vacompriestore,c) strpení umiestÀovania a udrÏiavaniadoãasn˘ch zariadení, potrebn˘ch nav˘kon ãinností v dob˘vacom priestore,d)strpení vykonania nevyhnutn˘ch opatrenína úãel zabránenia závaÏného po-‰kodenia Ïivotného prostredia,e) moÏnosti prednostného práva kúpy pozemkov,nachádzajúcich sa v dob˘vacompriestore.Uplatnením vecného bremena by hodnotanehnuteºností v dob˘vacích priestoroch kleslana nulu a ich vlastníci by zo dÀa na deÀ pri-‰li o svoj majetok.Na vysvetlenie: dnes urãené dob˘vaciepriestory pokr˘vajú ãasto zastavané územiaobcí a miest. Napríklad dob˘vací priestor urãen˘od roku 1961 v Kremnici predstavujeplochu 11,2 km 2 a prekr˘va väã‰inu zastavanéhoúzemia Kremnice a Kremnick˘ch Baní,hoci tzv. bilanãné zásoby sú len na malej plochelokality ·turec. Obvodn˘ bansk˘ úrad vBanskej Bystrici celé roky vo veci zmen‰eniaalebo zru‰enia dob˘vacieho priestoru nekonal(mal tak urobiÈ na základe banského zákona)a ani nekoná a mesto sa nedokáÏe tejtoÈarchy zbaviÈ, hoci v roku 1971 sa ÈaÏba zastavila.Podobná situácia je aj v in˘ch lokalitách,staãí si pozrieÈ zoznam dob˘vacích priestorovna webovej stránke banského úradu.Proti novele sa postavili nielen jednotlivíobãania, ale aj obce a mestá (ZMOS a Úniamiest SR). Nakoniec v˘bory NR SR neodporuãilitúto novelu schváliÈ ako protiústavnú.Na‰Èastie aj poslanci NR SR tak˘to paragrafväã‰inou hlasov neschválili. Domnievam sav‰ak, Ïe to bolo len po nátlaku verejnej mienky.7. OBâIANSKY ASPEKTV posledn˘ch rokoch si obãania tejto krajinyãoraz viac uvedomujú v˘znam kvality Ïivotnéhoprostredia a krajiny, v ktorej Ïijú.Svoj odpor voãi ÈaÏobn˘m projektom vyjadrilinielen v prípade povrchovej ÈaÏby zlata vKremnici, ale aj v prípade ÈaÏby perlitu v Tokajskejoblasti a naposledy v prípade ÈaÏbyuránu pri Ko‰iciach a v PovaÏskom Inovci(viac ako 100 tisíc podpisov pod petíciouproti ÈaÏbe uránu na Slovensku).Nesmierne sa zv˘‰ilo ich obãianske a environmentálnepovedomie, zaãali si uvedomovaÈsvoje obãianske práva a sú rozhodnutíich obhajovaÈ.Slovenská republika by mala prijaÈ ústavn˘zákon, ktor˘m by definovala svoj postojk loÏiskám svojho nerastného bohatstva a ichvyuÏitiu, s ohºadom na následky na Ïivotnomprostredí a krajine, s ohºadom na postojverejnosti a s ohºadom na budúce generácie,ktor˘m by sme mali zanechaÈ krajinu nepo-‰kodenú a samozrejme majú tieÏ právo na poslednézásoby v˘znamn˘ch surovín.Na záver si dovolím poloÏiÈ reãnícku otázku:„Chceme, aby Slovensko zostalo krajinous ÈaÏk˘m priemyslom po‰kodzujúcim krajinuako za dôb socializmu, alebo chceme, aby satu rozvíjali odvetvia s vysokou pridanou hodnotou?“RNDr. Zuzana BaláÏováãlenka prezídia Únie miest Slovenskaprimátorka mesta Kremnica70

S A M O S P R Á V A N A S L O V E N S K U„Ako hodnotím súãasn˘ stav odpadového hospodárstva v SR z pohºadu obcí a miest? Ch˘bajú dva strategickémateriály: Program odpadového hospodárstva a Stratégia nakladania s biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom.Jednoducho, stav v odpadovom hospodárstve nie je pre samosprávy dobr˘,“ povedala pre Parlamentn˘kuriér Viera KRAKOVSKÁ, podpredsedníãka ZdruÏenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).Kde mestá a obcenajviac tlaãí topánka?V súvislosti so separáciou odpadu v mestácha obciach sa asi najviac skloÀujú slovíãkafinancie a transparentnosÈ. Z tohtohºadiska kolektívne systémy silne kritizujúRecyklaãn˘ fond. Aká je súãasná spoluprácaZMOS s Recyklaãn˘m fondom? PovaÏujetejeho existenciu za potrebnú?Treba sa na vznik a ãinnosÈ Recyklaãnéhofondu pozrieÈ aj z pohºadu samosprávy. Pre samosprávybol a je Recyklaãn˘ fond jedin˘ekonomick˘ nástroj financovania separácieodpadov. V zaãiatkoch (od roku 2001) pokr˘valpríspevok z RF skutoãné náklady na zber,zvoz a zhodnotenie vyseparovan˘ch zloÏiek.Dnes v‰ak, Ïiaº, moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe príspevokz RF ani zìaleka nepokr˘va na‰e nákladyvynaloÏené na zber, zvoz a zhodnotenievyseparovan˘ch zloÏiek komunálneho odpadu.Zlom nastal 1. januára 2005, keì si presadilidovozcovia a v˘robcovia ako povinnéosoby, Ïe keì zhodnotia 4 kg odpadu na obyvateºa,alebo 30 % z dovozen˘ch a vyroben˘chobalov, nemusia platiÈ príspevok do RF.V rokoch 2005, 2006 a e‰te aj 2007 to e‰tei‰lo, pretoÏe finanãné prostriedky boli z predchádzajúcichrokov naakumulované. Hor‰ieto uÏ bolo v roku 2008 a problémy trvajú dodnes.Finanãné prostriedky, ktoré dostávamez RF, nestaãia pokryÈ skutoãne vynaloÏené finanãnéprostriedky. K tomu sa pridala kríza,vyseparované zloÏky od nás nechceli braÈ,alebo ak zobrali, tak za smie‰nu cenu.Omyl je v‰ak v tom, Ïe 4 kg na obyvateºapredpísala EÚ pre Slovensko a nie pre povinnéosoby. Povinné osoby – dovozcovia a v˘robcovia– sa majú postaraÈ o v‰etky dovezenéa vyrobené obaly sami, alebo prostredníctvomoprávnen˘ch organizácií. TakÏe sa staloto, Ïe keì preukázali zhodnotenie 30% odpadovz obalov, prestali platiÈ do Recyklaãnéhofondu. Na zber, zvoz a zhodnotenie papiera,skla, plastov a kovov˘ch obalov doplácajúteraz buì obãan alebo samospráva zosvojich rozpoãtov. Na Slovensku je 8 oprávnen˘chorganizácií, ão je najviac v EÚ a v‰etkyprodukujú zisk. Preão asi? Vo vyspel˘chkrajinách EÚ si priemysel objednáva u samosprávzber, zvoz a zhodnotenie komunálnehoodpadu a platí im skutoãné náklady na tútoãinnosÈ.Samospráva nemá záujem na zru‰ení Recyklaãnéhofondu. Treba povedaÈ, Ïe RF vytvoril1 200 pracovn˘ch miest, za finanãnejpomoci RF sa vytvorili spracovateºské firmy.Cel˘ proces likidácie RF by navy‰e trval 3 –4 roky (pozri likvidáciu ne‰tátneho protidrogovéhofondu), ão je pre samosprávu neprijateºné.Ak likvidácia RF predsa nastane, samosprávapoÏaduje adekvátnu náhradu, alebonech sa postarajú o cel˘ systém separáciepovinné osoby tak, ako im to predpisuje smernicaEÚ.Treba v‰ak zmeniÈ filozofiu Recyklaãnéhofondu, nech je zameran˘ na plnenie cieºovSlovenska v rámci prístupov˘ch dohovorov.Prístupové dohovory podpísalo Slovensko anie samospráva. Samospráva v‰ak chce pomôcÈSlovenskej republike plniÈ si záväzky,ale nie na úkor svojich rozpoãtov a obãanovSR, ktorí vlastne platia dvakrát: raz keì si kúpiatovar v obale, napr. nápoj v plastovej fºa-‰i, kde v cene v˘robku je aj budúce zhodnotenieobalu PET fla‰e a druh˘krát pri miestnompoplatku.E‰te pár slov k transparentnosti. Po kaÏdomzasadaní správnej rady RF sa zverejÀujúschválené projekty aj s v˘‰kou poskytnut˘chfinanãn˘ch prostriedkov. Kolektívne systémynarábajú tieÏ s verejn˘mi finanãn˘mi prostriedkamia nezverejÀujú niã. Majú taktieÏorgány svojich firiem a nepodliehajú Ïiadnejkontrole, ani finanãnej, ani NKÚ. Myslím si,Ïe to treba daÈ do poriadku. Osobne si myslím,Ïe aj RF by mal podliehaÈ kontrole, ale potomaj firmy, ktoré narábajú s finanãn˘mi prostriedkamiobãanov.Od roku 2013 pribudne mestám a obciamìal‰ia povinnosÈ: separácia biologicky rozloÏiteºnéhoodpadu. Sú mestá a obce uÏpripravené? Darí sa koordinovaÈ budovaniesplyÀovacích staníc ãi in˘ch zariadení,ktoré by biologicky rozloÏiteºn˘ odpadspracovávali?Myslím si, Ïe nie kaÏdá obec alebo mestosú uÏ pripravené separovaÈ biologicky rozlo-Ïiteºn˘ odpad. Nie sme pripravení ani finanãne,ani odborne ani technicky. Stratégia nakladanias biologicky rozloÏiteºn˘m odpadommala byÈ hotová v roku 2004. V roku 2010 uÏmali obce a mestá separovaÈ a nakladaÈ s t˘mtoodpadom a mali spracovaÈ cca 50 % zúrovne roka 1995.Strategick˘ materiál, ktor˘ vznikol podºazadania nie je podºa predstáv samospráv.Îiadna anal˘za, len nar˘chlo spracovaná stratégiabez akéhokoºvek poznania praxe a hlavnereálnych podmienok samospráv. Obce amestá podali na Ministerstvo Ïivotného prostrediaSR projekty, ktoré rie‰ia aj nakladanies biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom. Z podan˘ch400 projektov pre‰lo len 100, ale miesta obcí je vy‰e 2900.Dnes spracúvame zeleÀ. Keì chceme spracovávaÈkuchynsk˘ odpad, musíme maÈ vytvorenédobré podmienky.V súvislosti s budovaním skládok objavilisa na Slovensku uÏ viaceré kauzy. A pritomnapríklad zne‰kodÀovanie nebezpeãnéhoodpadu a minimalizácia ekologick˘ch rizíks t˘m spojená nie je mysliteºná bez naozaj‰piãkového know-how. Aká je v tomto smeresituácia? Ako hodnotíte novelu zákonaã. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom zÈaÏobného priemyslu a o zmene a doplneníniektor˘ch zákonov i zákona ã. 42/1994Z. z. o civilnej ochrane obyvateºstva v zneníneskor‰ích predpisov?Samozrejme, Ïe obyvatelia na‰ich miest aobcí sa oprávnene obávajú likvidácie resp. nelikvidácieodpadu po banskej ãinnosti.Môj osobn˘ názor je, Ïe z ÈaÏby sa musiafinanãné prostriedky ukladaÈ aj na rezervn˘fond, kde by sa pripravili finanãné prostriedkyaj na likvidáciu odpadu po banskej ãinnosti.Plnenie tohto záväzku by sa malo kontrolovaÈ.KeìÏe v˘sledkom banskej ãinnosti súzisky, musia ich tvorcovia niesÈ aj zodpovednosÈza likvidáciu odpadu. Obãania sa právomobávajú akejkoºvek banskej ãinnosti, leboprax ukázala, Ïe zostáva po banskej ãinnostispú‰È a Ïiadna zodpovednosÈ.Niekedy je ekologické nie ekonomické.Len na nás záleÏí, ão chceme zanechaÈ svojimpotomkom, akú prírodu a celú krajinu.ZodpovednosÈ by mali niesÈ obãania, obec– mesto a samozrejme ‰tát. Dnes je prax taká,Ïe kaÏd˘ oãakáva, ão urobí ten druh˘ a keìnieão urobí, e‰te ho kritizujeme.71

Î I V O T N É P R O S T R E D I EV zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR pripravuje v súãasnosti Ministerstvo Ïivotného prostrediaSR návrh zákona o odpadoch, ktor˘ má nahradiÈ súãasn˘ zákon o odpadoch ã. 223/2001 Z. z. v zneníneskor‰ích predpisov. Ako dôvod prípravy nového zákona o odpadoch sa v pláne legislatívnych úlohvlády na rok 2011 uvádza nevyhnutnosÈ transpozície Rámcovej smernice EP a Rady 2008/98o odpadoch. Do návrhu v‰ak budú nepochybne premietnuté aj skúsenosti získané pri priebeÏnejaplikácii súãasného zákona o odpadoch s nevyhnutn˘m zreteºom na ciele, ktoré chce Slovenskov oblasti nakladania s odpadmi aj v budúcom období dosiahnuÈ.Kºúãom k rie‰eniu problémovs odpadmi je legislatívaV priebehu mesiaca marec 2011 bola odbornejverejnosti Ministerstvom Ïivotnéhoprostredia SR prezentovaná osnova pripravovanéhozákona o odpadoch, v ktorej okremmnoh˘ch ìal‰ích zmien oproti systematike súãasnéhozákona o odpadoch nie je predpokladanébudúce pôsobenie Recyklaãného fonduako nástroja podporného financovania procesovseparovaného zberu a zhodnocovania vybran˘chdruhov odpadov v SR, nie je predpokladanébudúce pôsobenie ani iného analogickéhonástroja a nie je identifikovateºné ani inésystémové rie‰enie dodatkového financovaniav tejto oblasti.Nesporné nepochybne je, Ïe nielen separovan˘zber odpadov najmä v komunálnej sfére,ale ani zhodnocovanie väã‰iny druhov odpadovnie sú doteraz ekonomicky samonosné.Najmä pri nakladaní s komunálnym odpadomje jeho zne‰kodÀovanie skládkovaním preobce stále ekonomicky v˘razne v˘hodnej‰ieneÏ separovan˘ zber so zabezpeãovaním koncovéhozhodnotenia vyseparovaného odpadu.Samotn˘ trh otázku financovania zberu azhodnocovania odpadov vyrie‰i vtedy, keìv˘robné vstupy pochádzajúce z druhotn˘chsurovín budú v jednotliv˘ch komoditách cenovov˘hodnej‰ie neÏ vyuÏívanie prvotn˘chsurovín. Dovtedy v‰ak je doplnkové financovaniesystému nakladania s odpadmi nevyhnutnéa otázka teda neznie „ãi“, ale „ako“.Ak v súãasnosti existuje koncepcia takéhotodoplnkového financovania prostriedkamizhromaÏìovan˘mi v Recyklaãnom fonde,ktoré v rozhodujúcej ãasti pochádzajú z povinn˘chpríspevkov v˘robcov a dovozcovv˘robkov a materiálov umiestÀovan˘ch naúzemie SR a tvoriacich tak na tomto územípotenciálny odpad, je predov‰etk˘m potrebnéposúdiÈ vhodnosÈ alebo nevhodnosÈ tejtokoncepcie. Ak súãasná koncepcia existenciea pôsobenia Recyklaãného fondu bude posúdenáako preÏitá a zákonnou úpravou nereformovateºná,bude nevyhnutné nahradiÈ ju inouúpravou financovania. Posudzovanie pôsobeniaRecyklaãného fondu a dôvodnosti jeho budúcejexistencie je v‰ak moÏné len jeho porovnaníms víziou moÏného budúceho rie‰eniatejto problematiky.Hodnota Ïivotného prostredia stále nie je vpodnikateºskej praxi povaÏovaná za ekonomickúkategóriu a zákonom uloÏené príspevkydo Recyklaãného fondu sú preto mnoh˘miich platiteºmi povaÏované za bezdôvodnezaÈaÏujúce. Z pohºadu prvoplánovej firemnejekonomiky je tak˘to prístup pochopiteºn˘.Nie je v‰ak celkom korektné, ak sa tak˘toprvoplánov˘ prístup transformuje do aktivítatakujúcich samotnú koncepciu zákonnéhonástroja dodatkového financovania nakladanias odpadmi ak˘m je v súãasnosti Recyklaãn˘fond a nie je ani celkom korektné, akz takéhoto hºadiska by mali byÈ podobné aktivitypri posudzovaní dotknutej problematikyvyhodnocované.Alternatíva zdrojov a postupov financovaniasystému nakladania s odpadmi pri vypusteníRecyklaãného fondu zo systému doteraznebola prezentovaná, nie je s ãím porovnávaÈ,moÏno sa preto zatiaº obmedziÈ len nazhrnutie pozitív súãasnej úpravy a doteraj‰iehopôsobenia Recyklaãného fondu:1. Do reÏimu platenia príspevkov je premietnutázodpovednosÈ v˘robcov a dovozcov zapotenciálny odpad vzniknut˘ na území SRso zachovaním moÏností zabezpeãovaniazhodnocovania tohto odpadu samotn˘miplatiteºmi príspevku. Príspevok do Recyklaãnéhofondu sa neplatí za objem v˘robkovzodpovedajúci objemu odpadov, zhodnoteniektor˘ch zabezpeãil sám alebo prostredníctvomprevádzkovateºa zhodnocovaciehozariadenia platiteº príspevku.2. Pri predpokladateºnom prenesení v˘‰kypríspevku do Recyklaãného fondu do koneãnejceny v˘robku je príspevkom do Recyklaãnéhofondu zaÈaÏen˘ spotrebiteº, totozaÈaÏenie, bez ohºadu na jeho len zanedbateºn˘rozsah, je v‰ak adresné a môÏe teoretickyovplyvÀovaÈ environmentálne vhodn˘mspôsobom správanie sa spotrebiteºa.3. ZhromaÏìovanie finanãn˘ch prostriedkovv Recyklaãnom fonde umoÏÀuje ako kumuláciut˘chto prostriedkov s cieºom podporyprojektov zhodnocovanie odpadu strategick˘choblastiach tak priebeÏné ãiastoãnévykr˘vanie prevádzkov˘ch nákladov amen‰ích investiãn˘ch nákladov separovanéhozberu a zhodnocovania odpadov.4. O umiestÀovaní prostriedkov zhromaÏden˘chv Recyklaãnom fonde v zákonnomrámci ich pouÏitia rozhodujú samotní platiteliapríspevkov prostredníctvom niminominovan˘ch ãlenov Správnej rady Recyklaãnéhofondu, ktorí majú v správnej rademajoritu. Toto rozhodovanie sa potom odráÏavo zv˘‰enej moÏnosti zabezpeãovaniazhodnocovania odpadu priamo alebo prostredníctvomtretích osôb samotn˘mi platiteºmipríspevku a t˘m zniÏovaní ich príspevkovejpovinnosti.5. Pôsobenie Recyklaãného fondu je kontrolovateºné‰tátom prostredníctvom jeho zástupcovv Správnej a Dozornej rade Recyklaãnéhofondu, orgánmi ‰tátneho dozoruv odpadovom hospodárstve a aj NKÚ.6. Od roku 2002 bolo prostredníctvom Recyklaãnéhofondu umiestnen˘ch do procesovnakladania s odpadmi 136,91 mil. eurz ãoho 86,74 mil. eur bolo smerovan˘ch napodporu separovaného zberu komunálnehoodpadu.Akékoºvek úvahy o budúcej úprave financovaniaseparovaného zberu a zhodnocovaniaodpadov v rámci komplexnej zákonnejúpravy nakladania s odpadmi vSR by mali vychádzaÈ predov‰etk˘m z po-Ïiadaviek ochrany a tvorby zdravého Ïivotnéhoprostredia, zakotven˘mi v Ústave SR.Bolo by zlé, keby sa prípadnou novou úpravoufinancovania t˘chto procesov mal súãasn˘systém ich financovania de‰truovaÈbez adekvátnej náhrady.Ing. Ján LÍ·KAriaditeº Recyklaãného fondu72

N Á R O D N Á R A D A S RNa Slovenskusú pozitívne trendypri nakladaní s odpadmiDiskusia okolo pripravovanej novelizácie zákona o odpadoch naberá intenzitu predov‰etk˘mna poslaneckej pôde. Parlamentn˘ kuriér sa usiluje mapovaÈ reálnu situáciu vo v‰etk˘ch oblastiach,ktor˘ch sa novelizácia t˘ka. Na otázky odpovedá Ján GOLIANz V˘boru NR SR pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie.musia teraz vyjadriÈ jednotlivé ‰táty Únie.Ak˘ je vበpostoj v tejto otázke?Belgické predsedníctvo v EÚ vyvinulo veºkéúsilie práve pri rie‰ení tohto ‰pecifickéhoproblému. Na pozvanie belgického parlamentusom sa v októbri 2010 zúãastnil v Bruselina konferencii predsedov v˘borov Ïivotnéhoprostredia o problematike nakladania s elektronick˘ma elektrick˘m odpadom. Tam sa diskutovaloo vzniku de facto nového priemyselnéhoodvetvia, ktoré sa naz˘va ,,trvaloudrÏateºn˘ manaÏment pohybu materiálov“.Cieºom projektu je komplexné rie‰enie problematikyt˘chto ‰pecifick˘ch odpadov, ktorémá nielen environmentálny, ale najmä ekonomick˘rozmer. Treba si uvedomiÈ, Ïe napríkladv mobiln˘ch telefónoch (roãne sa ichpredá viac ako 2 miliardy kusov so stúpajúcimtrendom) sa pouÏíva mnoÏstvo kompozitn˘chmateriálov, ktoré pozostávajú z rôznychvzácnych kovov, ako je titán, zlato a iné.Separácia kompozitn˘ch materiálov je vysokosofistikovan˘ proces na báze plazmov˘chtechnológií, ktoré dokáÏu vyseparovaÈ v‰etkyvzácne kovy z t˘chto materiálov. Rovnakochcem upozorniÈ na to, Ïe surovinová základÀa,ktorú EÚ pre svoj rozvoj potrebuje,sa ãasto nachádza v politicky nestabiln˘ch,ãasto vzdialen˘ch regiónoch a prístup k t˘mtosurovinám bude ãoraz Èaωí. Preto je nevyhnutnévyuÏívaÈ tento recyklaãn˘ zdroj a vBelgicku to náleÏite robia. Mal som moÏnosÈnav‰tíviÈ takéto zariadenie v Antverpách, vsídle firmy Umicore, kde nám predstavili najsofistikovanej‰iuúroveÀ spracovania t˘chtoproblematick˘ch odpadov. Európska únia sasnaÏí, aby sa táto problematika rie‰ila v súladeso v‰etk˘mi zásadami ochrany Ïivotnéhoprostredia vrátane spôsobu zberu, triedenia,spracúvania a obchodovania s t˘mito materiálmi.Aj pred Slovenskom preto stoja veºkév˘zvy a vzhºadom k na‰ej ,,veºkosti“ si to vy-Ïaduje kooperáciu s na‰imi susedmi, napríkladv rámci V 4.V ãom vidíte kardinálne problémy odpadovéhohospodárstva v SR?Problémy s odpadov˘m hospodárstvommajú korene v minulosti. Tento systém sapoãas totality budoval nekoncepãne ad hoc.Preto je v Slovenskej republike pomerne veºkémnoÏstvo environmentálnych záÈaÏí, ktorépochádzajú z nesprávne zaloÏen˘ch skládokkomunálneho odpadu, ale najmä z pobytucudzích vojsk a ich správania na na‰omúzemí. Od vzniku samostatnej Slovenskej republikysa síce zaãala tvoriÈ legislatíva v tejtooblasti, ale stále ne‰lo o systémové rie‰enia.AÏ po vstupe do Európskej únie sme aproximovalido na‰ej legislatívy rie‰enia, ktorésú ‰tandardom v b˘valej európskej pätnástke.ZauÏívané stereotypy obyvateºstvapri nakladaní s odpadmi sa v‰ak menia len pomaly.Treba si uvedomiÈ, Ïe ide o proces, ktor˘si vyÏaduje urãit˘ ãas. Trendy sú v‰ak pozitívne.Európsky parlament schválil nové pravidlápre nakladanie s neustále rastúcim objemomelektrického a elektronického odpadu.Cieºom je zlep‰iÈ zber a recykláciu tohtotypu odpadu, obmedziÈ nepotrebnú byrokraciuvoãi podnikom a zastaviÈ nezákonn˘v˘voz uÏ nepouÏiteºnej spotrebnejelektroniky za hranice EÚ. K návrhu saOdpadové hospodárstvo vo veºk˘ch mestách– problematika komunálneho odpaduNe‰pecializujem sa na problematiku odpadovéhohospodárstva a preto sa mi ÈaÏko posudzujeúroveÀ a stupeÀ rozpracovania tejtoproblematiky. Ako beÏn˘ obãan si myslím, Ïesystém má vybudované pevné základy a aj logickyusporiadanú a ekonomicky podloÏenú‰truktúru. Nechcem sa v‰ak jednoznaãne vyjadriÈãi systém nakladania s komunálnymodpadom funguje tak ako by mal. Skôr simyslím, Ïe sú tam veºké rezervy, a to najmäv separovanom zbere komunálneho odpadu av spracovaní a vyuÏívaní biologicky rozloÏiteºn˘chodpadov.Problematika Recyklaãného fonduRecyklaãn˘ fond pre‰iel urãit˘m v˘vojom,priãom dnes je jeho pôsobenie podºa súãasneplatn˘ch predpisov prekonané. Je nepochybné,Ïe s pomocou recyklaãného fondu savybudovalo mnoÏstvo pozitívnych vecí. Netrebav‰ak zabúdaÈ, Ïe tento fond bol poãassvojej doteraj‰ej existencie sprofanovan˘ a jecharakterizovan˘ mnoÏstvom netransparentn˘chrozhodnutí, najmä pri prideºovaní podpôr.Viem, Ïe vláda sa touto problematikou zaoberáa je snaha Recyklaãn˘ fond v dne‰nejpodobe zru‰iÈ. KaÏd˘ súdne uvaÏujúci ãlovekchápe dôvody t˘chto úvah. Musíme v‰ak vytvoriÈnov˘ transparentnej‰í mechanizmustak, aby sme dokázali plniÈ nároãné úlohy, ktorépred nás kladie európska politika v oblastiÏivotného prostredia. Názov nie je dôleÏit˘,dôleÏitá je funkãnosÈ, ekonomická efektívnosÈa transparentnosÈ tohto procesu.73

N Á R O D N Á R A D A S RPôsobí obãas ako Alica v krajine zázrakov. âuduje sa nad vecami, aké sa pre politick˘chmatadorov dávno stali súãasÈou beÏn˘ch rituálov. Zaskoãí aktivitami, za aké by reklamnéagentúry platili veºké sumy. Je neriadenou strelou s neraz nevyspytateºnou interpretáciou svojichi cudzích slov – a keby sa stal súãasÈou rokovaní koaliãnej rady, politick˘ systém by sa chvelv základoch. Je v‰etk˘m in˘m, len nie obyãajn˘m poslancom. Igor MATOVIâ.Alica v Národnej rade SRPripú‰Èate moÏnosÈ, Ïe priveºa nezávisl˘chposlancov môÏe zablokovaÈ efektívne vládnutiea prijímanie zákonov?Nepripú‰Èam. Síce to hlásajú stranícki aparátãici,ale ão iné im ostáva ako kritizovaÈ? Onisi totiÏ nevedia predstaviÈ, Ïe naozaj slobodníºudia dokáÏu nájsÈ kompromis aj bez straníckejdisciplíny. Jednoducho to je nieão mimo ichpredstavivosÈ a záujmy.Takáto strana zrejme nevystaãí s kritikoupolitick˘ch spôsobov. Aké by mali byÈ jejprogramové priority?Asi by nebolo vhodné v‰etko prezradiÈ.Zrejme ste mali nejaké predstavy o tom, akovyzerá vrcholová politika – ão sa vám z t˘chtopredstáv naplnilo a ão nie?Predstavy sa viac-menej naplnili. Sú v nejºudia dobrí, aj zlí. Priateºskí a úprimní, ale ajzákerní. Sklamal som sa z niektor˘ch, o ktor˘chsom si myslel len dobré, nakoniec sa znich ukázali falo‰né lí‰ky, ktoré pred kameramia novinármi nahodia úplne inú tvár.Aká je súãasná pozícia Obyãajn˘ch ºudí vNárodnej rade SR? Zdá sa, Ïe vy ‰tyriafakticky drÏíte spolu, ale ãi budete ako celokvystupovaÈ pri v‰etk˘ch hlasovaniach,je otázne. Nerozoberú si vás ‰tyroch iné poslaneckékluby?Budeme vystupovaÈ presne tak ako doteraz,de facto ako nezávislí, formálne rozdelení. Nana‰e doteraj‰ie hlasovanie nemala formálnapríslu‰nosÈ ku klubu Slobody a Solidarity viacmenejÏiadny vplyv. SnaÏíme sa dodrÏiavaÈÚstavu SR a hlasovaÈ podºa svojho svedomiaa presvedãenia.Neºutujete, Ïe ste i‰li v parlamentn˘ch voºbáchna kandidátke Slobody a Solidarity?Nie. Chceli sme napomôcÈ k zmene politickejgarnitúry, a to sa aj podarilo. Ak by sme i‰lido volieb samostatne, na‰e hlasy by prepadlia mohli by ch˘baÈ, takÏe rozhodnutie prijaÈ ponukuSlobody a Solidarity bolo z tohto pohºadusprávne.Zrejme vás uÏ v ìal‰ích voºbách nikto nakandidátku nevezme.Ani nás a obávam sa, Ïe ani in˘ch nezávisl˘ch.(smiech)Myslíte?Jasné. Na jednej strane sme prekrúÏkovaniuurobili maximálnu reklamu, ale myslím, Ïe vbudúcnosti politické strany si na kandidátkudajú len poslu‰né oveãky aj za cenu toho, Ïeich kandidátka nebude maÈ 150 kandidátov.Ako vyzerá príprava va‰ej vlastnej strany?A aká by to mala byÈ vlastne strana? Konzervatívna,liberálna, kresÈanskí socialisti...Po vyhadzove zo Slobody a Solidarity somnadobro stratil ilúzie, Ïe by na‰e politické stranyboli natoºko demokratické, Ïe by boli ochotnézmeniÈ volebné zákony tak, aby mohli kandidovaÈnezávislí. Preto pôjdeme urãite s vlastnoustranou. Budeme hraÈ podºa dne‰n˘ch pravidiel– nazbierame podpisy a tak ìalej. Ponáh-ºaÈ sa v‰ak neponáhºame a pozrite sa von,chcelo by sa vám v takej zime zbieraÈ podpisy?Mne nie. A aké bude? Nechajte sa prekvapiÈ.Chcete vytvoriÈ iba tzv. volebnú stranu, aleboje va‰ím cieºom strana, ktorá bude maÈvybudované aj regionálne ‰truktúry?Permanentne volebnú. (smiech) Stranu, ktoráv kaÏd˘ch voºbách ponúkne miesto nezávisl˘mkandidátom. MôÏeme ju pracovne nazvaÈv˘Èah pre nezávisl˘ch.Máte uÏ predstavu, na základe ak˘ch kritériíby ste tieto osobnosti vyberali?Mám, ale zatiaº budem drÏaÈ bobríka mlãanlivosti.MôÏem v‰ak prezradiÈ, Ïe to budú takékritériá, aby sme oddelili zrno od pliev.(smiech)Máte uÏ zmapované negatívne a pozitívneprekvapenia z vrcholovej politiky? âo by stechceli zo slovenskej politiky odstrániÈ a ãov nej upevniÈ?Prvá ãasÈ otázky je viac-menej zodpovedanáv predo‰lej odpovedi. OdstrániÈ falo‰, pretvárku,zlodejov a príÏivníkov. UpevniÈ, ãiskôr vzkriesiÈ vieru poslancov vo svoje vlastnésvedomie.NeuvaÏuje o zmene volebného zákon naväã‰inov˘ alebo kombinovan˘ model napríklad?Ja by som s t˘m nemal problém, ale nemyslímsi, Ïe existuje na takú zmenu politickávôºa.Myslíte, Ïe sa vám podarí informovaÈ verejnosÈo v‰etk˘ch politick˘ch nomináciách?Ako chcete zmeniÈ doteraj‰í systém obsadzovaniakrajiny po vyhrat˘ch voºbách?Som presvedãen˘, Ïe na‰a koalícia naberieodvahu a zverejní v‰etky svoje nominácie. Dobudúcna snívam o tom, aby sme urobili hrubúãiaru medzi politikou a verejnou správou apolitike by sme vyãlenili cca 200 – 300 pozícií,ktoré by mohli politici obsadzovaÈ.Preão chcete byÈ na rokovaniach koaliãnejrady? Z toho musia maÈ v‰etci koaliãní partnerihrôzu, lebo sa budú báÈ, Ïe prezradíteaj veci, ktoré sa nezvyknú z tak˘chto rokovanívyná‰aÈ...(smiech) Ja sa na koaliãnú radu netlaãím aviem si predstaviÈ jej fungovanie aj bez nás. Nato v‰ak koaliãné strany musia koneãne pochopiÈ,Ïe ak chcú maÈ podporu v parlamente,musia s nami hovoriÈ pred svojím rozhodnutím,niã viac.Ako mienite roz‰íriÈ koaliãnú dohodu – ibao to, Ïe sú jej úãastníkmi piati alebo ‰iesti74

N Á R O D N Á R A D A S Rãlenovia, alebo aj o iné body (obsadeniepozícií v ‰tátnej správe, doplnenie Programovéhovyhlásenia vlády...)To sú veci, o ktor˘ch budem, ak by to náhodoubolo niekedy aktuálne, hovoriÈ v prvomrade s koaliãn˘mi partnermi.Spolu s OKS ste vo veºmi exkluzívnejpozícii – bez va‰ich poslancov sa nedávládnuÈ. Nie je to priveºké poku‰enie?Ako mu chcete odolávaÈ, aby ste tútopozíciu nezneuÏívali?Koalícia nemôÏe vládnuÈ bez akejkoºvekskupiny ‰tyroch poslancov, nielen bez nás.Situáciu sa snaÏíme nezneuÏívaÈ. Jasné,niekto berie nበpostoj proti koaliãnému poklonkovaniuOrbánovi za zneuÏitie situácie,ale my nie. Pre nás to bola otázka presvedãeniaa nie koaliãn˘ch poãtov.Pre túto koalíciu zaãína byÈ typické priveºmikomplikované prijímanie rozhodnutía schvaºovanie zákonov – poslednédva príklady sú poplatky za externé ‰túdiuma plánované zvy‰ovanie odvodovpre Ïivnostníkov a dohodárov. Ako dlhomôÏe takéto vládnutie vydrÏaÈ?Pre pokoj v koalícii staãí maliãkosÈ, ktorúsom uÏ spomínal – prichádzaÈ pred médiáa parlament uÏ s predrokovan˘mi návrhmizákonov s koaliãn˘mi poslancami.Alebo kraj‰ie – staãí si uvedomiÈ, Ïe poslancinie sú len opiãky na stláãanie urãen˘chtlaãidiel.Na spore o dvojaké obãianstvo sa tátokoalícia zrejme nerozpadne – ale steschopní prijaÈ kompromis, aby s ním súhlasiliaj Most, aj Procházka s Matoviãom?Neskromne si myslím, Ïe za budúci kompromisma Sloboda a Solidarita vlastne uÏz klubu vyhodila. Lep‰ia cesta zo ‰lamastikyneexistuje.Onedlho sa bude verejne hlasovaÈ o novomgenerálnom prokurátorovi. Z doteraj‰íchpokusov je jasné, Ïe koalícia máväã‰inu, len ak hlasuje verejne, pri kaÏdomtajnom hlasovaní sa môÏe zaseknúÈ,ak nie rozpadnúÈ. Lebo je jasné, Ïe prinajmenej‰tyria koaliãní poslanci mali vúmysle dosiahnuÈ Radiãovej demisiu.MôÏe takéto vládnutie vydrÏaÈ do koncavolebného obdobia?Bolo ich presne ‰esÈ a z jednej strany. Poposkladaní mozaiky bola za ich hlasovanímnajmä snaha o Radiãovej pád a zmenu zaãele vlády. Malo ísÈ hlavne o revan‰ za to,Ïe premiérka niekomu opakovane neakceptovalanominácie na dôleÏité posty. âitúto svoju pomstu spojili aj s vylep‰enímsvojho konta, ako sa verejne v parlamente‰u‰kalo, sa uÏ asi tak ºahko nedozvieme.Som v‰ak presvedãen˘, Ïe koalícia má napriektomu silu vydrÏaÈ do konca. Len kedypríde koniec, to uÏ je otázne. Nie, myslelsom do roku 2014, samozrejme. (smiech)MôÏete byÈ aj konkrétnej‰í? Teda okremãísla ‰esÈ.Sorry, ale nie som samovrah. Ten, o komhovorím, o tom dobre vie, Ïe to viem. Ak hobude svedomie hr˘zÈ, raz sa prizná aj sám.Priority Obyãajn˘ch ºudíAká by mala byÈ strana nezávisl˘ch poslancov,to sa z rozhovoru s Igorom MATOVIâOM odhaliÈ vlastne nedá.Nieão by mohli naznaãovaÈ ich priority, ktoré majú na stránkewww.obycajniludia.sk. ZostaviÈ funkãn˘ poslaneck˘ tím bude fu‰ka.A udrÏaÈ ho, skoro aÏ nemoÏné.Dajme po prstoch politikom, u‰etríme miliardyRoãne nás politici okradnú cca o 3,5 miliardyeur. Inak povedané – stihnú rozkradnúÈ toºko,koºko my v‰etci (zamestnanci aj firmy) zaplatímedo ‰tátneho rozpoãtu na daniach z príjmu.Základn˘ ‰tátny príjem = dôstojn˘ ÏivotTo, ão u‰etríme t˘m, Ïe politikom dáme poprstoch, môÏeme rozdeliÈ medzi ºudí formouzákladného ‰tátneho príjmu. âím niωí plat,t˘m viac ºudia získajú. ªudia s platom nad1 000 eur uÏ nezískajú skoro niã.Nezamestnaní nemôÏu doplácaÈ na politikovRozkrádaãkami politici odrádzajú firmyinvestovaÈ na Slovensku, a tak nevznikajúnové pracovné miesta. Ak zastavíme rozkrádanie,opäÈ bude aj práca.Modré z neba pre rodinuNiã nie je dôleÏitej‰ie ako na‰e deti. Beznich nemá zmysel Ïiadne na‰e snaÏenie. Pretochceme vytvoriÈ zodpovedn˘m rodinámtaké podmienky, aby nemuseli rozm˘‰ºaÈ, ãisi môÏu dovoliÈ maÈ deti.SpravodlivosÈ a poriadokÚplatné súdy, úrady, polícia. Chudobn˘ sapráva nedovolá. ByÈ v kúte len preto, leboniekto má moc a peniaze, spravodlivé a sociálnenie je. Nechceme byÈ rovní len v povinnostiach,ale aj v právach.Nesmieme viac ÏiÈ na úkor na‰ich detí avnúãatFicova vláda nás neuveriteºne zadlÏila. Tentoobrovsk˘ dlh budú splácaÈ na‰e deti a vnúãatá.RobiÈ dlhy, nie je sociálna, ºudská a uÏvôbec nie zodpovedná politika.Po krku neplatiãom miezd, daní a faktúrSvojvoºne neplatia ºuìom mzdy, neplatiadane, neplatia faktúry. T˘chto podvodníkovnemienime viac tolerovaÈ. Získajú t˘m ºudia,získa ‰tát, vráti sa chuÈ podnikaÈ.Spravodlivé dôchodky, spokojná starobaNie je spravodlivé, ak má jeden dôchodcaaj 10-krát vy‰‰í dôchodok ako in˘ … ak sa dôchodkynezvy‰ujú o rovnakú sumu, ale percento… ak niekto má niωí dôchodok len preto,lebo i‰iel do dôchodku za platnosti e‰te staréhozákona … ak pracujú dôchodcovia s vysok˘midôchodkami a tak berú prácu nezamestnan˘m…Nevyrie‰ime my rómsky problém, vyrie‰iaoni slovensk˘PlatiÈ im za niãnerobenie nás stojí obrovsképeniaze. Dajme im ãistiÈ lesy, kopaÈ kanály,ãistiÈ ulice, kosiÈ trávu a podobné nízkokvalifikované práce, ktoré zvládnu. Zvyknúsi na prácu a my u‰etríme miliardy, ktoré pouÏijemeinde. Bez práce nie sú koláãe, platilov minulosti a musí platiÈ aj teraz.Dobré ráno, Slovensko! – modern˘ ‰tátbez byrokracieSme v 21. storoãí, tak sa koneãne zobuìmea robme veci elektronicky. Bez buzerácie,bez ‰ikany. V pohode a pokojne. A zároveÀu‰etríme miliardy, ktoré sa nám zídu v zdravotníctve,‰kolstve, ãi niekde inde.ZakrúÈme krkom korupciiJe v‰ade okolo nás. RozÈahaná ako chobotnica.Bez úplatku to nejde. Úplatné súdy, úrady,polícia … MaÈ strach z toho, Ïe ak lekárovinedám, operácia dopadne hor‰ie ako bymohla, nie je rie‰enie. Rie‰enie je – vykrútiÈjej krk.Slovensko nie je len Bratislavaâo nám osoÏí, ak v‰etky deti rodiãov odíduza prácou do Bratislavy? Niã. Regiónynám zostanú spustnuté a plné ne‰Èastn˘ch rodiãov,za ktor˘mi raz za ãas prídu tí, ktor˘chvychovali, aby ich mali pri sebe. Halóóó,bratislavskí páni, aj inde Ïijú ºudia, nielen vBratislave. Investície smerujme hlavne doregiónov, nie do Bratislavy.Spokojn˘ zamestnanec – základ úspechuVytvorme ºuìom v práci také podmienky,aby boli ‰Èastní. Vrátia nám to mnohonásobne.Veì niekedy staãí napraviÈ maliãkosti a dosiahnemeviac ako s kopou peÀazí. ªudia niesú stroje, ºudia sú ºudia.Poctivé podnikanie – ãistá hra, jasné pravidláAk hrá podnikateº fér, musíme si ho váÏiÈa nie hádzaÈ do jedného vreca s podvodníkmi.VrátiÈ podnikateºom chuÈ podnikaÈ, znamenádaÈ ìal‰ím ºudom prácu. Pracovné miestanevytvorí ‰tát, ale ten, komu na to ‰tát vytvoríférové podmienky.Zdravie máme len jednoMesiace musíme ãakaÈ na dôleÏité vy‰etrenia,obrovské dlhy, poru‰ené nemocnice …mohli sme vari dopadnúÈ hor‰ie? Nezaplatenésestriãky, obrovské rozdiely v platoch lekárov.·kola základ ÏivotaUãiteº sa denne rozpráva s deÈmi v˘razneviac ako rodiã. Koho chceme, aby vychovávalna‰e deti, ak nechceme zaplatiÈ dobr˘chuãiteºov?75

D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O oddanosti tretiny obyvateºstva Smeru-SDO tom, kedy je kradnutie politick˘ch obºúbencov v poriadkuO milovaní Fica babkami, aké kedysi milovali MeãiaraO uÏitoãnosti dzurindovsk˘ch reforiem pre úspech Dzurindovej vládyO tom, kto je sofistikovanej‰í: Meãiar, alebo Fico?O vyrovnanosti zápasu medzi Ficovcami a RadiãovcamiO tom, preão sa Oliverovi páãi, Ïe v Bratislave vyhral ºaviãiar FtáãnikO názore niektor˘ch KDH-ákov, Ïe liberalizmus je hor‰í ako komunizmusO tom, ako sa z parlamentu vytrácajú osobnostiObãania sa raz odºúbiaod kaÏdého politického miláãikaJe e‰te stále záhadou uÏ niekoºkoroãn˘ spoloãensk˘a politick˘ jav, ktor˘ charakterizujeslovensk˘ verejn˘ Ïivot, a v plnej miereho e‰te nevysvetlil Ïiaden politológ, sociológ,alebo psychológ: Hoci sa ukázalo, Ïepoãas Ficovej vlády mnohé ministerstvávykazovali nepriaznivé a mravne neprijateºnéãiny, napriek tomu stále má Smer-SDzávratne priaznivé v˘sledky v prieskumochverejnej mienky. Asi je v Európe len málopolitick˘ch strán, ktoré by celé roky stáli naprv˘ch miestach rebríãkov so ziskom 30,40-percentnej podpory obãanov. âím sitúto oddanosÈ tretiny obyvateºstva vysvetºujete?Ja si myslím, Ïe Smer, alebo teda Fico,viac-menej zdedil t˘ch voliãov, ktorí predt˘msympatizovali s HZDS a moÏno ãiastoãneodlákal voliãov aj SNS, a preto asi znaãnúmieru tam hrá ist˘ nacionalizmus zmie‰an˘ sjáno‰íkovskou tradíciou: „My sme tu pánmia nám tu nebude nikto, ani Európska únia, aniamerick˘ alebo neviem ak˘ kapitál diktovaÈ.My si dupneme a proste nás nezaujíma, ão onihovoria.“ Podobn˘ jav teraz prebieha v Maìarsku,tam zase je to zaloÏené na pomerneveºkom maìarskom ‰ovinizme, ktor˘ má medziºuìmi obrovskú podporu. K˘m u nás sato vÏdy pohybovalo, na na‰e veºké ‰Èastie, ajv t˘ch najlep‰ích ãasoch pre tieto strany maximálneokolo 50 %, tak v Maìarsku je to vrovine 66 %, ãiÏe tam uÏ je to ústavná väã‰inaa z toho vypl˘vajú mnohé problémy. Tietostrany, dá sa povedaÈ, hrajú v podstate nastrunu „poruãíme dû‰Èu, vûtru“.Pravda, podstatou mojej otázky nie je anitak to, kde sa taká ‰iroká podpora Smerunabrala, ale skôr to, preão pretrváva uÏroky, a to aj teraz, keì sa jasne a neod-‰kriepiteºne ukázalo, Ïe mnohí ministri b˘valejvlády alebo ich blízki spolupracovnícinekonali s príli‰n˘m prihliadnutím na záujmyobãanom a Ïe si niektorí s úplnou samozrejmosÈouprisvojovali aj to, ão im ne-76

D I A L Ó G Y O A& E Wpatrilo, a robili to niekedy aÏ totálne bezohºadne?A napriek tomu podporu majústále úplne rovnakú.Keì poviete nejakému sympatizantovi Smerualebo SNS, Ïe toto a toto sa stalo, a povieteaj celkom konkrétne, dokázateºné veci, onisíce uznajú, Ïe ãinitelia im blízkej strany kradli,na to v‰ak majú hneì pre nich dostatoãn˘argument: dobre, kradli, ale veì kradnú ajv‰etci ostatní. TakÏe sa zaãne relativizovaÈv‰etko problematické, ão robia ich spriaznenípolitici, a t˘m, Ïe v‰etci dookola kradnú, uÏje v poriadku aj to, Ïe kradnú ich obºúbenci.Keì v‰etci kradnú, tak potom uÏ kradnutie nieje nijak˘ morálny prehre‰ok. A potom, uÏsom to raz tu spomínal, je to aj v podstate láska.Pre t˘ch, ão majú radi Fica, to nie sú politickésympatie, ale je to láska. Viete, to je akoso zaºúben˘m dievãaÈom. To darmo vidí, Ïe jejmiláãik má sklony k alkoholizmu, alebo ju ajzbije alebo e‰te v‰elião iné, ono si vÏdy povie,hoci my ostatní sa tomu ãudujeme: No tak,bil ma, lebo ma má rád. Zaºúben˘ ãlovek jednoduchonie veºmi zvaÏuje racionálne argumenty,a tak aj tie niekdaj‰ie babky-meãiarovkyMeãiara milovali a nijako nehºadali odôvodneniepre to, ão robil. Milovali ho a nechvystrájal ãokoºvek, ony ho mali tak rady, Ïenebrali do ohºadu niã iné. V‰etko mu prepáãili,lebo to bola láska. A potom sa od neho od-ºúbili a teraz sa zaºúbili do Fica, takÏe teraz jet˘m „líblingom“ zase on.Je moÏné nejak˘m spôsobom proti tomubojovaÈ alebo pokúsiÈ sa to zmeniÈ a dosiahnuÈ,aby ºudia kritickej‰ie pristupovali ktomu, ão sa okolo nich deje? Veì to by bolov ich záujme, v záujme ich detí i v záujmedobr˘ch zákonov a vôbec dobrého systémuriadenia spoloãnosti.Istá zmena, samozrejme, nastala, veì rozdielexistuje uÏ aj povedzme medzi Meãiarom a Ficom.Fico je predsa len trochu sofistikovanej-‰í, ako bol Meãiar, a omnoho sofistikovanej-‰í, ako boli niektorí z t˘ch prv˘ch ponovembrov˘chpolitikov, ak si e‰te pamätáte, povedzme,meno Pánis, ktorí v t˘ch rokoch dokázalistrhnúÈ pomerne veºké masy pred starouNárodnou radou, keì sa tam rokovalo o jazykovomzákone. V tom ãase bol aj slovensk˘ nacionalizmusveºmi primitívny, veì tam e‰teopºúvali ãesko-slovenského prezidenta Havla.Teraz je to uÏ predsa len kultivovanej‰ie, alepravda je taká, Ïe je to beh na dlhé trate a moÏnoaj na niekoºko generácií. K˘m my dospejemev obãianskej spoloãnosti k tomu, ão je,ja neviem, vo ·vajãiarsku alebo moÏno aj vAnglicku, tak to bude dlho trvaÈ. To nie je na20 rokov, to je moÏno na 100 rokov, alebo ajna viac. Veì nie je moÏné, aby to, ão Angliãanomtrvalo niekoºko sto rokov, Slováci zvládliza 20 rokov, tak˘ geniálny národ nie sme.A nie je t˘m veºmi ovplyvnené na‰e postaveniev Európskej únii? Lebo na jednejstrane treba si v‰imnúÈ, Ïe aj do tohto európskehospoloãenstva prichádzame s nieãím,ão má úspech a ão si získava uznanie,ale na druhej strane sa prezentujeme aj vzahraniãí javmi, ktoré si veºk˘ obdiv nezaslúÏia?âo sa t˘ka reforiem, tak ja by som moÏnoveºmi ani nevedel povedaÈ druh˘ ‰tát, ktor˘ satak vcelku odváÏne pustil do viacer˘ch zásadn˘chreforiem, ako to urobila Dzurindova vláda,najmä tá prvá. To bolo naozaj obdivuhodné.Samozrejme, Ïe potom prehrali, ão jemoÏno tro‰ku pouãenie aj pre iné európskekrajiny: Pozor na to, keì budete robiÈ nevyhnutnéreformy, tak sa nedostanete znovu kmoci! Minule som poãúval z úst premiérky –niekde to spomínala a zov‰eobecÀovala –, Ïekeì sa vláda dostane do dilemy, ãi prísÈ omoc, teda prehraÈ voºby, alebo ãi sa má správaÈpopulisticky, tak skoro kaÏdá vláda sarozhodne pre to druhé. A prvá Dzurindova sasprávala z tohto hºadiska zodpovedne. Tátodne‰ná sa o to viac-menej tieÏ pokú‰a, najmäRadiãovej krídlo, ale tam niekde vzadu v hlavemajú tak˘ ak˘si imperatív, Ïe „proste, nesmiemerobiÈ také kroky, aby sme uÏ druh˘krátnevedeli zostaviÈ vládu“. Aj preto sú asiniektoré ich kroky t˘m limitované. Ja si myslím,Ïe aj Merkelová si plne uvedomuje, ãoby bolo treba urobiÈ v Nemecku, aby stále i‰lodopredu, a sotva moÏno povedaÈ, Ïe by to nevedelSarkozy vo Francúzsku, oni to v‰etci vedia,ale vìaka tomu v‰eplatnému systému: Jedenãlovek – jeden hlas! sa do toho nikto nechceveºmi pú‰ÈaÈ, lebo hrozí, Ïe prehrá nasledujúcevoºby a to nikto nechce. Keì zváÏi svojprospech a prospech ‰tátu, tak vyhráva vlastn˘osoh. A práve v tomto bolo Slovensko takousvetlou kométou, ktorá síce zaÏiarila, ale,bohuÏiaº, pomerne r˘chlo zhorela.Ale nezhorela celkom, pretoÏe strany s tak˘mitosvetl˘mi trendmi minul˘ rok vovoºbách dopadli relatívne slu‰ne, veì získaliväã‰inu a zostavili vládu. Keby obãaniaúplne odmietli pozitívne úsilia t˘chto 4strán, tak by bola malá pravdepodobnosÈ,Ïe by teraz tvorili vládu.Tomu, ão sa tu stalo, samozrejme, veºmi pomohloto, Ïe v âechách vyhrala tieÏ pravicovázostava, lebo Slováci e‰te vÏdy sú dosÈpod vplyvom âechov. A, po druhé, je tu ajGrécko. To bolo varovn˘m prstom, aby smesi aj my uvedomili, Ïe sa nedá len tak úplnebeztrestne míÀaÈ, pretoÏe to môÏe maÈ veºmiváÏne dôsledky, ão si poãas minulej vládylen málokto uvedomoval.V˘sledok volieb v‰ak potvrdzuje, Ïe dosÈveºké percento ºudí nie je také nekritické,nie je také zaºúbené do jedného politika,ako ste to pred chvíºou prezentovali na vzÈahudosÈ veºkého poãtu obãanov k RobertoviFicovi, ale Ïe uvaÏujú a neberú v‰etko, ãoim niekto povie siln˘mi slovami. A to sa potvrdilouÏ poãas Ficovej vlády, keì odmietliveºké úsilie vtedaj‰ieho premiéra oslabiÈa dokonca úplne zru‰iÈ druh˘ dôchodkov˘pilier. Milión ºudí túto súãasÈ Ficovej politikyodmietlo. V‰etko moÏné z toho, ão impredkladal a ponúkal, prijali, ale toto nie,lebo sa to bytostne dot˘kalo ich peÀazí.Keì Radiãová kandidovala za prezidentku,tak dostala takmer milión hlasov, a minule maprekvapilo, keì som niekde ãítal, Ïe vlastnecel˘ Smer dokopy má len nejak˘ch 800 alebo900 tisíc hlasov. To sa mi nezdalo aÏ takhrozne veºa, takÏe ten zápas medzi Ficovcamia Radiãovcami je celkom vyrovnan˘. Hrajúteda proti sebe dve muÏstvá, ktoré sú na tomzhruba rovnako, len to jedno je e‰te vnútorneviac ãlenené a ‰truktúrované, k˘m to druhé jepod jednotn˘m vedením dosÈ kompaktné. Akeì je medzi nimi istá poãetná vyrovnanosÈ,je to pre Slovensko svojím spôsobom dobre,keìÏe tá moc je predsa len akoby kontrolovaná.Omnoho hor‰í stav je, podºa mÀa, v Maìarsku,keì jedna strana tam má ústavnú väã-‰inu a môÏe si robiÈ, ão chce. V tomto sú politicihrozní, Ïe pokiaº môÏu nieão urobiÈ, takto aj urobia a nemajú nejaké zábrany v sebe,aby to neurobili. Keby hocijaká vláda, nech bybola ãi pravicová, ãi ºavicová, mohla nieão, naão má chuÈ, prijaÈ ústavn˘m zákonom, tak tourobí. V Maìarsku vo v˘bore, ktor˘ môÏeudeºovaÈ prí‰erné pokuty médiám, dosadililen ãlenov Fideszu, nikoho iného, ani len jedenaspoÀ na ukáÏku tam nie je z nejakejopozície. Povedali, Ïe tí ostatní sú zradcoviaa vybrali len ãlenov vládneho Fideszu, lebo tomôÏu urobiÈ, keìÏe v parlamente majú veºkúprevahu mandátov. Na Slovensku je to dobré,dokonca od Novembra ´89 stále bolo – aÏmoÏno na nejaké krátke obdobie okolo tejslávnej noci dlh˘ch noÏov –, Ïe stav medzikoalíciou a opozíciou bol ako-tak vyváÏen˘,a dokonca e‰te aj vtedy, v novembri 1994, bolo‰Èastie, Ïe nemali ústavnú väã‰inu. Keby bolmal vtedy Meãiar ústavnú väã‰inu, tak zbohomrodina s touto republikou. Ale nemal.Skutoãne je dobre, Ïe ten stav je tak˘ vyrovnan˘.Mne sa napríklad aj v Bratislave celkompáãi to, Ïe vyhral ºaviãiar Ftáãnik, ale väã‰inuv zastupiteºstve má pravica, ãiÏe asi sa taktro‰ku budú kontrolovaÈ. Keby vyhrala lenjedna, alebo len druhá strana, tak asi by to zhºadiska rozkrádania bolo hor‰ie.TakÏe vlastne Fico urobil veºmi ‰ikovn˘Èah, keì pred niekoºk˘mi rokmi spojil úplnev‰etky malé ºavicové skupiny a vytvoril veºk˘Smer. A zrejme s prihliadnutím na tentoFicov úspech sa pravici ãasto vyãíta, Ïeto neurobí tieÏ. LenÏe tá to nemôÏe urobiÈ,lebo keì si uvedomíte do dôsledku jej situáciu,tvoria ju najmenej tri príli‰ vyhranenéa dosÈ neústupãivé skupiny, ktoré sa nedokáÏuspojiÈ alebo jedna druhej podvoliÈ.SDKÚ je naj‰ir‰ia, zh⁄Àa a uspokojuje v‰etk˘ch,ktorí – pomenujme to tak – majú záujemo demokraciu v naj‰ir‰om slova zmysle.Vidíte, rad‰ej som nepovedal priamo, Ïesú demokrati, lebo prívrÏenci in˘ch stránby sa modli cítiÈ dotknutí. Ale SDKÚ mátak ãi tak naj‰ir‰ie rozpätie svojej pravicovejideológie. KDH uÏ ho má oveºa uωie, apreto je otázne, ãi sa k nemu oznaãenie„demokratické“ vôbec hodí, pretoÏe ho limitujejeho náboÏenské zázemie, ão sa prejaviloaj vtedy, keì Radiãová kandidovalaza prezidentku, a nie v‰etci z KDH ju podporili,hoci i‰lo zdanlivo o spoloãn˘ záujemslovensk˘ch demokratov.Lebo ona je povaÏovaná za liberálku a uÏsom sa stretol s názorom najmä zo stranyKDH-ákov, Ïe liberalizmus je hor‰í ako komunizmus.A potom je tu ìal‰ia, tretia dôleÏitá skupina,ktorá donedávna tvorila silnú jednotnúStranu maìarskej koalície. Dnes sa tváriMost-Híd – poloviãka z b˘valej nedobytnejSMK –, keì sa prebojoval do NR SR, Ïechce zoskupiÈ do jedného celku aj MaìarovÏijúcich v SR, aj roden˘ch Slovákov...âo nie je jednoduché, lebo „na‰i Maìari“sú predsa len pod ãiastoãn˘m vplyvom maìar-77

D I A L Ó G Y O A& E Wsk˘ch médií a bratríãkovanie Maìarov soSlovákmi v Maìarsku mnohí neradi vidia.Napríklad keì bol na náv‰teve Slovenska maìarsk˘premiér Viktor Orbán, tak sa s Bugáromani len nestretol a úplne ho ignoroval, priãompriamo povedal, Ïe to nie je ãisto maìarskástrana a s tak˘m vlastne on nemá o ãom debatovaÈ.To je dosÈ hrozné...Ak v SR nevznikne vláda Smeru a jemu podobn˘ch,ako boli v minulom období SNSa HZDS, a ak nevznikne taká koalícia, akáje povedzme teraz, ktorá sa naz˘va veºmipomocne pravicovo-liberálna, tak na Slovenskunebude jednoduché utvoriÈ vládu.Opatrne sa hovorí, Ïe by mohla vzniknúÈveºká koalícia, teda spojenie dvoch najsilnej‰ích,ale v súãasnosti zvlá‰È znepriatelen˘chpolitick˘ch subjektov. Je to moÏnéza t˘chto psychologick˘ch okolností?Ja osobne si myslím, Ïe moÏné by bolo, akby sa vznik takejto koalície prezentoval tak,Ïe nijaká iná zostava neprichádza do úvahy aSlovensko potrebuje maÈ vládu. Ale aj jedna,aj druhá strana by to svojim voliãom vysvetºovalaveºmi ÈaÏko. Fico roky rozpráva,ão za gauneri a zlodeji sú v SDKÚ a SDKÚzase rozpráva, ão za gauneri a zlodeji sú vSmere. TakÏe keby sa dali dokopy, ÈaÏko bypotom vysvetºovali svojim voliãom, Ïe sa st˘mi gaunermi a zlodejmi dali dokopy. Navy-‰e Smer je omnoho väã‰ia strana ako SDKÚ,má viac ako raz toºko, v niektor˘ch prieskumochmoÏno aj trikrát toºko podporovateºovmedzi obãanmi, ako má SDKÚ. Keby sa spojili,tak by sa spojili na nerovnakej báze aSmer by mal trikrát alebo dvakrát toºko ministrov,ako má SDKÚ. A to by mohlo znamenaÈv podstate koniec SDKÚ, pretoÏe ich spoloãnávláda by robila hlavne také kroky, ktoréby boli v súlade s líniou Smeru a nie s líniouSDKÚ, ão by, podºa mÀa, odrovnaloSDKÚ. Keby do toho i‰lo SDKÚ, tak by i‰lodo zlého obchodu. LenÏe, ako si ja myslím,v SDKÚ sú natoºko múdri a skúsení, Ïe by dotakéhoto nieãoho ne‰li.A keby sa im predsa len nejako podarilo dostaÈobe strany do pomerne rovnováÏnejpolohy...?Ale ako by sa mohli dostaÈ? Jedine tak, Ïenaozaj by tvorili tú koalíciu nielen Smer aSDKÚ, ale boli by tam, povedzme, e‰te aj inéstrany z tejto súãasnej vládnej koalície, Ïe byvznikla nejaká koalícia bez Maìarov, takÏe byi‰li do nej v‰etky teraj‰ie slovenské koaliãnéstrany. Maìarov by vlastne nahradil Smer a távyváÏenosÈ by bola tak zhruba pol na pol, ãoby sa, teoreticky, mohlo staÈ, keby Bugár zaãalviac koketovaÈ s Orbánom, alebo keby saMOST skompromitoval v oãiach slovensk˘chstrán, ão sa stalo napríklad SMK. VlastnouhlúposÈou sa dostali na okraj politickéhodiania, a keby sa nedajboÏe aj Most dostaldo takejto polohy, ão zatiaº teda nie je, ale teoretizujeme,tak vtedy si viem predstaviÈ, Ïe byvznikla ‰iroká slovenská koalícia, kde by bolivlastne v‰etky strany okrem maìarsk˘ch. Toby v‰ak tieÏ nebolo dobré. Ale môÏe nastaÈtaká situácia najmä vtedy, keì maìarsk˘ nacionalizmuss jeho predstavou veºkého Uhorskazaãne byÈ e‰te agresívnej‰í, ão sa dá, bohuÏiaº,predpokladaÈ. Keby sa Maìarom podarilonajmä cez médiá tak ovplyvniÈ alebopriamo zmanipulovaÈ maìarsky hovoriaceslovenské obyvateºstvo, Ïe by aj ono zrazu zaãalomaÈ podobné názory, ako má Orbán, takby sa mohlo staÈ, Ïe sa v‰etky slovenské stranyscuknú dokopy a uÏ sa nebudú pozeraÈ nato, ãi sú pravicové, alebo ºavicové, ale Ïe súslovenské. Paradoxne s v˘nimkou SNS, lebotá je z môjho pohºadu strana ultranacionalistická,a ja dnes neverím, Ïe by sa dokonca ajSmer s nimi spojil. Neverím, Ïe by s nimi i‰ieldo spolku, lebo by mal obavu, Ïe by si s nimimohol „po‰piniÈ ruky“.Ale ak sa vrátime ku koalícii len Smeru alen SDKÚ, a – keìÏe niektorí politici zSDKÚ sú v politickej praxi veºmi ‰ikovní avedia sa v˘borne obracaÈ – moÏno by vytvoriliso Smerom pomerne rovnocennúkoalíciu, podporovanú v parlamente dokoncamoÏno ústavnou väã‰inou, zaruãeneby vzniklo poãetne silné zoskupenie aj sniekoºk˘mi osobnosÈami disponovan˘mina vládnutie. Predpokladám, Ïe aj Smer-SD, ktor˘ teraz pôsobí dosÈ rozºútosteneza stratenou mocou, by aspoÀ trochu ustúpilzo svojich ideologick˘ch postojov.LenÏe, ako vidíte aj dnes z turbulencií v tzv.stredopravej koalícii, na mnoh˘ch konkrétnychveciach sa síce vedia dohodnúÈ, ale namnoh˘ch zasa nie. Pozrite sa, boj o moc jeveºká bitka, boj o moc je najhroznej‰í boj, pretoÏemoc si nemôÏete rozdeliÈ. Peniaze si mô-Ïete rozdeliÈ, kaÏd˘ dostane istú ãasÈ a obidvajamôÏu byÈ teoreticky spokojní. Pri mocito nie je moÏné, má ju buì jeden, alebo druh˘.A keby sa SDKÚ dalo dokopy so Smerom,tak tú moc by mal s vysokou pravdepodobnos-Èou Smer a to by bolo pre SDKÚ zniãujúce.A ja zasa neverím, Ïe by bolo SDKÚ také hlúpe,aby i‰lo do takéhoto nerovného partnerstva(inak, úplne v zátvorke poznamenávam, Ïeprvé BoÏie prikázanie sa tieÏ vzÈahuje na bojo moc; veì poãúvajte: Ja som tvoj Boh a nebude‰maÈ in˘ch Bohov okrem mÀa! Je príznaãné,Ïe prvé BoÏie prikázanie nie je ani omorálke, ani o tom, Ïe nepokradne‰ alebo ÏenescudzoloÏí‰, ale je o boji o moc: Nebude‰maÈ in˘ch Bohov okrem mÀa!).V priebehu minul˘ch 5-6 rokov sa obãas objavilnáznak náklonnosti Smeru ku KDHalebo KDH k Smeru s moÏnosÈou, Ïe vznikneich koalícia.Ale nevznikla. A nevznikla, podºa mÀa, aninie kvôli tomu, Ïe by sa nevedeli dohodnúÈ naist˘ch názorov˘ch veciach, lebo v podstate,keì to tak vezmete, niektoré dôleÏité socialistickéidey nemali by byÈ veºmi ìaleko od kres-Èansk˘ch ideálov. Veì JeÏi‰ ako tak˘ malveºmi silné sociálne myslenie, bol to on, ktor˘pouãil apo‰tolov, Ïe „skôr prejde Èavauchom ihly, ako vojde bohat˘ do kráºovstvanebeského“, ão sú veci vyslovene ºavicovéhozamerania. Skôr to stroskotalo asi na tom, ÏeKDH si uvedomilo ten nepomer: keby 9-percentnéKDH i‰lo do koalície s 38-percentn˘mSmerom, tak by sa táto avantúra KDH skonãilaako trápna epizóda vo Ficovej vláde.Myslíte, Ïe by sa premiérom takejto koaliãnejvlády – keby predsa vznikla – stal RobertFico ako predseda jej najsilnej‰ej strany– alebo by sa vzhºadom na svojráznu situáciurozhodli inak?Podºa mÀa by to nebol Fico, veì aj sám cítite,Ïe by si to moÏno vôbec nemohli dovoliÈ.Fica by nechali napríklad za prezidenta apremiérom by bol niekto in˘, trochu menej angaÏovan˘alebo razantn˘ halapartník z prvejbojovej línie, napríklad Du‰an âaploviã. Rozhodneby sa musel, podºa mÀa, Fico stiahnuÈa nastúpiÈ by musel nejak˘ kompromisníckytyp. Ale keì o tom takto uvaÏujem, celé to nepredpokladám.Mohlo by to naozaj vzniknúÈlen pod vplyvom stúpajúceho maìarského nacionalizmu,lebo pre kaÏdú súãasnú stredopravústranu by to zrejme bola tro‰ku nepríjemnávec dávaÈ sa so Smerom dokopy. V hre bymusela byÈ územná celistvosÈ Slovenskej republikyproti zvy‰ujúcemu sa tlaku veºkéhoUhorska. To by bol presvedãiv˘ argument ajpre ºudí, ktor˘ by mohli prijaÈ: áno, sme v núdzovomstave, tak musíme prijímaÈ aj núdzovérie‰enia.Po kaÏd˘ch voºbách sa, samozrejme, dosÈzmení parlament. Vo vlaÀaj‰ích pre mÀaazda najváÏnej‰ím zásahom do zostavy NRSR bolo to, Ïe z nej vypadol vበdlhoroãn˘priateº Franti‰ek Miklo‰ko.V‰eobecne sa dá povedaÈ, Ïe sa z parlamentuvytrácajú osobnosti.MôÏeme to aj tak povedaÈ, ale pokiaº ide oFranti‰ka Miklo‰ka, stále mi v⁄ta v hlavejedna otázka: Iste uznáte, Ïe dve také osobnosti,ako ste vy so svojou Ïivotnou filozofioua so svojou Ïivotnou praxou, teda t˘m,ão ste vykonali, a on s jeho Ïivotn˘m smerovaním,ste v˘razne odli‰ní. Je naozaj ojedinelé,ako ste sa práve vy dvaja ºudsky neuveriteºnezblíÏili. Preão ste vy jeden druhéhopotrebovali? UvaÏovali ste niekedy otom? Naão potreboval Miklo‰ko vás a naãovy Miklo‰ka?Na to, naão on potrebuje mÀa, by sa bolotreba jeho op˘taÈ. Pokiaº ide o mÀa, ja som ãlovek,ktor˘ sa rád stretáva s múdrymi ºuìmi. Avôbec mi neprekáÏa, ak dotyãn˘ má iné názory,ako sú moje, pokiaº tomu úprimne verí atie názory nie sú povedzme komunistické alebopodobne extrémistické, lebo tam uÏ somprinajmen‰om zdrÏanliv˘. Ale inak rád vypoãujemaj in˘ názor a rád s ním aj polemizujem.Ale sú aj otázky, o ktor˘ch nedebatujeme.Napríklad otázka interrupcií. V tejtootázke mi Miklo‰ko povedal: Pozri sa, ja nemámkam ustúpiÈ so svojimi názormi a sosvojím presvedãením. A ja som ho pochopil.On, proste, v rámci svojej celoÏivotnej pútedospel k nezmeniteºnému postoju a tom nedebatuje.To je pre neho dané a on o tom nehovorí.Ale zasa o mnoh˘ch in˘ch veciach hovorímea pre mÀa sú to veºmi príjemne strávenéchvíle, poãas ktor˘ch cibríme aj svoje argumentaãnéschopnosti, aj cizelujeme vzájomnúkonfrontáciu my‰lienok. Ja to mámrád, ja sa rad‰ej stretnem s niek˘m, kto má vmnohom odli‰né názory, neÏ s niek˘m, kto mátaké isté, ako ja, lebo to je koniec debaty, popiatich minútach si povieme, Ïe áno, obidvajatvrdíme to isté, tak o ãom sa máme rozprávaÈ?Vበosobn˘ Ïivot a v Àom aj va‰a tvoriváãinnosÈ sú uÏ dlhé roky sústredené na tú oblasÈ,ktorej ste venovali aj väã‰inu svojejtvorivej energie, teda na komediálnu a hu-78

D I A L Ó G Y O A& E Wmoristickú kreativitu. U Miklo‰ka sú zasadominantné duchovné aktivity. OvplyvÀujetejeden druhého práve aj odli‰n˘m ‰t˘lomalebo filozofiou svojej kºúãovej produktivity?Samozrejme, Ïe áno, ale to, ão nás spája, nieje to, ãomu sa venujeme alebo to, ãomu sa javenujem, lebo – ak mám pravdu povedaÈ –moje my‰lienky sa uberajú aj in˘m smeromako je len humor. Napríklad ma zaujíma história.Pre mÀa je priam neuveriteºné, ako sa dejinya modelové situácie, ktoré sa v dejináchobjavovali, stále nanovo opakujú a vyskytujúa v podstate aj rovnako rie‰ia. A som dosÈne‰Èastn˘ z toho, Ïe ºudstvo nie je schopné aleboochotné sa z histórie pouãiÈ a stále opakovanerobíme, teda ºudstvo, tie isté chyby, ktorésme robili, neviem, e‰te v ãasoch staréhoGrécka alebo Ríma, alebo v nedávnej históriiza Napoleona. ªudstvo je proste nepouãiteºné.Takéto náhºady sú skôr t˘m, ão nás moÏnospája, neÏ Ïe by sme preberali nejaké humornéokolnosti. Pritom Miklo‰ko je vtipn˘ãlovek, on vie povedaÈ aj váÏne veci s vtipoma na niektor˘ch jeho sentenciách sa smejete,priãom si uvedomujete, Ïe sú aj nesmiernemúdre a veºa hovoria o svete a o nás v Àom.A Miklo‰kova neprítomnosÈ v slovenskomverejnom Ïivote neochudobÀuje jeho chod?On je stále prítomn˘, lebo keì Ïurnalisti robiarozhovory, ãasto si vyberajú za partnerapráve jeho. Nedávno som s ním ãítal v jednomdenníku veºk˘ rozhovor, takÏe asi aj novináripociÈujú, Ïe stále má aj pre ãitateºov svojuhodnotu. Tak za k˘m sa majú ísÈ op˘taÈ, ak nieza ním? Logicky, Ïe idú za tak˘m, ão im povienieão múdre, a nie za niek˘m, kto im budesplietaÈ len nejaké frázy. TakÏe on je svojímspôsobom prítomn˘, aj keì teraz nemá nejakúkonkrétnu funkciu, a dokonca nie je ani poslancom.Ale vidíte, Ïe napriek tomu idú rad-‰ej za ním, neÏ by i‰li za mnoh˘mi poslancami,lebo od neho sa dozvedia nieão také originálne,ão od mnoh˘ch poslancov nie. Jasom v‰ak veºmi smutn˘ z tohto javu, Ïe vparlamente ako keby nebol zo strany straníckychcentrál záujem o osobnosti, lebo osobnosÈmá, samozrejme, tú nev˘hodu, Ïe másvoj názor a nie je len tak˘m hlasovacím mechanizmom,ktor˘ funguje tak, Ïe ako predsedapovie, tak v‰etci zdvihnú ruku. Ja si napríkladnemyslím, Ïe je veºmi ‰Èastné, ão sa ide terazdiaÈ, Ïe idú zru‰iÈ tajnú voºbu. Nie je todobré, lebo to smeruje k tomu, Ïe v parlamentepotom naozaj staãia piati alebo ‰iesti predsedoviapolitick˘ch strán, ktorí dôjdu ako akcionárina valné zhromaÏdenie a jeden povie,Ïe má 28 hlasov a druh˘ povie, Ïe má 42 hlasov,a kaÏd˘ poloÏí na stôl poãet svojich akcií– teda hlasov – a t˘m to bude rozhodnuté.Naão potom sú ostatní poslanci? Pokiaº tamposlanci nebudú ako ºudia s vlastn˘mi názormia nebudú to nejaké osobnosti, tak naozajje parlament potom zbytoãn˘. Nech na koaliãnejrade predloÏia návrhy v‰etk˘ch zákonova tam uÏ o tom rozhodnú. Ja si dokonca myslím,Ïe je najvy‰‰í ãas, aby sa niekto zamyslelnad zmenou volebného zákona, aby minimálneãasÈ poslancov bola volená ako indivíduá,ako jednotlivé osoby. Súãasn˘ trend,Ïe stranícke centrály riadia cel˘ politick˘ Ïivot,je zl˘.TakÏe ste zrejme obãas rozãarovan˘ z toho,ako poslanci niekedy hlasujú?Dalo by sa to aj tak povedaÈ. V na‰om parlamenteje jeden zl˘ jav, o ktorom sa málo hovorí,alebo vôbec nehovorí, a to je ustaviãnémenenie pravidiel hry. Neviem, ãi sa mi niekedystalo, Ïe by som dva roky po sebe podávaldaÀové priznanie podºa t˘ch ist˘ch daÀov˘chzákonov. KaÏd˘ boÏí rok nieão zmenia,raz viac zásadné, raz menej zásadné, teraz jenapríklad zase veºká zmena kvôli zdravotn˘modvodnom. V jednom kuse sa to mení. Jaby som bol veºmi za, keby sa tieto prudké zmenyz roka na rok zmiernili. Iste, v‰etko trebazlep‰ovaÈ, ale treba to robiÈ oveºa premyslenej-‰ie, neÏ sa to na‰im zákonodarcom darí. Trebanajprv porozm˘‰ºaÈ, ão zmeniÈ, ako tozmeniÈ a keì sa to uÏ raz zmení, aby to tak zostaloaspoÀ 5 alebo 10 rokov. Alebo in˘ príklad:Nedávno riaditeºovi novej verejnoprávnejtelevízie a rozhlasu navrhli plat 7-tisíc, potomho poslanci zníÏili na 2-tisíc, potom zasezistili, Ïe to je málo a zase ho idú zmeniÈ, abymal predsa len viac. A tak˘to chaos prebiehaaj v daÀovej oblasti, kde by sa naozaj Ïiadalo,aby predkladatelia a poslanci v rozpravechvíºu porozm˘‰ºali a ne‰ili v‰etko horúcouihlou, a keby sa v parlamente debatovalo o veciach,ktor˘m poslanci aspoÀ trochu rozumejú,aby vedeli, o ãom hovoria, lebo oni bohu-Ïiaº ãasto vôbec nerozumejú tomu, o ãom diskutujúa za ão majú hlasovaÈ, oni ani neãítaliten zákon, len im povedia v straníckej centrále:názor na‰ej strany je za, alebo je proti –a tak potom poslanec hlasuje. Druhá vec je, ãimusí byÈ 150 poslancov. Ja si myslím, Ïe byúplne staãilo 75, úplne Ïiadna demokratickosÈby sa nena‰trbila, keby bolo 75 ºudí v parlamente,a naozaj tak˘ch, ktorí veciam rozumejú.V‰etko by sa vo vláde a v NR SR poriadneprebralo a potom by sa uváÏene hlasovalo,a nie aby sa uskutoãÀovali v‰elijakéskrátené legislatívne konania. Mne sa to hroznenepáãi. My sme stále e‰te moÏno v takomnejakom revoluãnom kvase alebo ão. Ustaviãnémenenie pravidiel hry – lebo zákony sú pravidláhry, to sa nedá niã robiÈ – nie je dobré,ani z psychologického hºadiska. UÏ bez ohºaduna charakter t˘ch zmien, ak sa dejú ustaviãne,aspoÀ vo mne vyvolávajú ist˘ nepokoj:ja by som aj chcel dodrÏiavaÈ zákony, povedzmeão sa t˘ka platieb do zdravotn˘ch pois-Èovní, aj ão sa t˘ka daÀov˘ch povinností, aleniekedy ani nie som schopn˘ usledovaÈ zmenuza zmenou. A dneska uÏ zisÈujem, Ïe aj da-Àoví poradcovia mi ãasto povedia: Viete ão,my nevieme, ktoré znenie dnes platí a podºaãoho vám máme pomôcÈ vypoãítaÈ daÀ aleboodvod. Hovorím im: Ako to, veì to je vá‰dÏob? A oni mne: Áno, ale to je toºko zmien,Ïe asi pôjdeme na ‰kolenia, tam sa moÏno nieãodozvieme. A to uÏ naozaj nie je dobr˘ stav,Ïe keì aj prijmú zákon, niã nie je isté: v utoroknieão prijmú, v stredu to zmenia, v piatokto e‰te raz zmenia, a to je zle.Vy moÏno aj preto, Ïe ste v osemdesiatychrokoch boli blízkym, ãi dokonca jedn˘m znajbliωích spolupracovníkov nebohéhoStana Radiãa, keì ste obaja robili v rozhlasev jednej redakcii, spoznali aj Ivetu Radiãovúa do istej miery ju teda poznáte ajosobne, takpovediac zblízka. Myslíte, Ïe pot˘chto niekoºk˘ch mesiacoch, ão je na ãelevlády, svoje predpoklady, ktoré mala nato, aby bola riadiacou politiãkou, e‰te prekonalaa vo va‰ich oãiach je lep‰ia premiérka,neÏ ste si pred polrokom mysleli, Ïebude – alebo naopak, nesplnila ich a je hor-‰ia?Ja skôr si myslím, Ïe moje oãakávania predstihla,a najmä v tej oblasti, o ktorej som nedávnov súvislosti s Àou ãítal v nejakom komentári,Ïe lobisti nena‰li na Àu správnu páku.Zatiaº sa jej zázraãne darí a dúfam, Ïe jej toaj vydrÏí fungovaÈ mimo rôznych korupãn˘chafér. Ja som zatiaº nepoãul ani najmen‰í náznaktoho, Ïe by vzniklo ão len podozrenie via-Ïuce sa na to, Ïe by bola zapojená do nejak˘chkorupãn˘ch káuz. Jediné, ão jej vyãítali, Ïenejaká Nová ãi Mladá generácia, teda mládeÏníciz SDKÚ, má svojich ãlenov medzi pracovníkmiúradu vlády, ale v tomto prípade neviem,ão je na tom aÏ také zlé, veì kaÏd˘zodpovedn˘ politik si zoberie medzi svojichnajbliωích spolupracovníkov tak˘ch, s ktor˘misa mu dobre robí a ktor˘m dôveruje. Aleona zatiaº zostala v podstate ako osoba ãistáa v tom je úplne v˘nimoãná v slovenskej politike.V tomto je moÏno zrovnateºná s politikom,ktorého sme tu uÏ spomínali – s Miklo-‰kom, keìÏe ani Miklo‰kovi neviem poãaskoºk˘ch rokov jeho pôsobenia v parlamente,najmä ako predsedu Národnej rady, nikdynikto nevedel vytiahnuÈ nejakú korupãnú aférualebo nieão také, Ïe by bol podplaten˘ aleboinak zatiahnut˘ do nejak˘ch neãist˘ch hier.V tomto je Iveta vlastne druh˘ tak˘ ãlovek,ktor˘ je ãist˘ a ja veºmi dúfam – a aj som jejposlal zopár esemesiek v tom smere, aby vtomto úsilí nepo‰piniÈ sa vydrÏala –, Ïe sisvoju dobrú povesÈ nepokazí, ão je naozaj v˘nimoãnév slovenskej politike. Verím, Ïe si tozachová.To je morálna stránka jej konania. Ale pokiaºide o jej niekoºkomesaãnú profesionálnuãinnosÈ ako premiérky, myslíte, Ïe aj tusa v podstatn˘ch veciach dobre prezentujepri svojich rôznych rozhodnutiach?Viete ão, keì som pozeral povedzme jejtlaãovky, a poãúval, ako hovorila, tak sommal z toho dobr˘ pocit, a ak mi niekedy nieãoprekáÏalo a prekáÏa, tak je to skôr formálnavec, ako teraz nedávno napríklad, keì malatlaãovku, na ktorej nebol Dzurinda, lebo bolvo Vatikáne, Ïe tú tlaãovku viedla ako nejakédievãatko. Túto jej pozíciu, keì sa prezentujeako roztopa‰né dievãatko – alebo neviem,ako by som to nazval –, nemám veºmirád, hoci viem, Ïe mnohé silné Ïeny takéto polohumajú, akoby chceli pôsobiÈ Ïenskej‰ie.Zato napríklad keì bola pred ãasom v Nemeckua mala spoloãné tlaãovky s Merkelovou, taksom bol dokonca, trúfam si povedaÈ, na Àuhrd˘, Ïe máme premiérku, ktorá nesklonilahlavu ani pred Nemeckom. Veì samotná nemeckáverejnosÈ – ako to prezentovali ãlánkyv nemeck˘ch novinách – uznala, Ïe Slovenskomalo v mnohom pravdu, keì odmietlo daÈGrécku pôÏiãku. Vtedy som bol na Àu hrd˘ avravel som si, akú máme dobrú premiérku.Toto je môj prevaÏujúci pocit z nej.S Oliverom AndrásymuvaÏoval Ernest Weidler79

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EKto stráÏi stráÏcov?„Z dobre informovaného zdroja vieme, Ïes vedomím pána ministra Lip‰ica je odpoãúvan˘ch40 poslancov národnej rady SR nielenopoziãn˘ch, ale aj koaliãn˘ch. Pán ministerLip‰ic sa snaÏí sústrediÈ v˘konnú moc dojedn˘ch rúk, bez ‰krupúº odpoãúva, zbiera informácieo svojich politick˘ch protivníkoch,ako aj o svojich koaliãn˘ch partneroch a vytváranátlak na kaÏdého kto s ním nesúhlasí,“vyhlásil na tlaãovke poslanec NR SR za SNSIgor ·tefanov, b˘val˘ minister stavebníctva,odvolan˘ Robertom Ficom za kauzu nástenkov˘tender.Ako sa dalo oãakávaÈ, minister vnútra DanielLip‰ic obvinenia ·tefanova, ako sa zvyknealibisticky hovoriÈ, nepotvrdil ani nevyvrátil,ale jeho reakcia – „Pre mÀa je podstatné,aby v‰etky odpoãúvania boli legálne. NiktonemôÏe stáÈ nad zákonom, nech je akokoºvekvplyvn˘, mocn˘ a bohat˘. Tie ãasy skonãili,aj pre pána ·tefanova, nech si zvyká on ajjemu podobní. Polícia má rozviazané ruky apôjde po veºk˘ch kauzách, podvodoch a spreneverách“– bola dosÈ symptomatická. A abyboli pokojné aspoÀ insitnej‰ie du‰iãky, e‰tedodal, Ïe „doteraz podºa neho ministerstvo nezistiloani jedno nelegálne odpoãúvanie a v˘roky·tefanova vraj súvisia s kauzou nástenkovéhotendra, v ktorej je podozriv˘“.âo bolo treba dodaÈ, lebo hoci by aj mal poslanec·tefanov blízko k pravde, nemenejdôleÏité sú dve veci – Ïe moÏno maÈ pochybnostio motivácii jeho vystúpenia a pozícia politickyprenasledovaného by mohla zaváÏiÈ prizbavovaní imunity, a to, ãi sú tie odpoãúvanialegálne alebo nie. A ak by som chcel byÈuÏ úplne kverulantsk˘, ak moÏno braÈ váÏnevyslovené pochybnosti prinajmenej o ‰tyrochkoaliãn˘ch poslancoch, hlasujúcich vtajnej voºba za Dobroslava Trnku, Ïe bolibuì kúpení alebo vydieraní, sú tu prinajmenej‰tyria adepti na legálne odpoãúvanie.(Igor Matoviã síce v rozhovore v tomto ãíslehovorí, Ïe pozná ‰esÈ koaliãn˘ch poslancov,dokonca z jednej strany, ktorí hlasovali zaTrnku, ale takéto tvrdenie je za hranicou mojichschopností – tieÏ nie som samovrah.)A teraz sa vráÈme do minulosti. Îe odpoãúvalakomunistická tajná sluÏba a polícia, jejasné. Na to, Ïe po krátkom naivnom období,keì sa slovensk˘m ministrom vnútra stalnajúspe‰nej‰í úãastník konkurzu, sme sa aj unás doma vrátili do star˘ch koºají, mal vplyvaj onen ãlovek, ktorého predstavy o usporiadanípolície a vnútra tak fascinovali aj FedoraGála.A potom to uÏ frãaloS nárokom na neúplnosÈ pripomeniem, Ïenapríklad v druhej polovici roka 1992, keìe‰te jestvoval spoloãn˘ ‰tát a zákon o SIS bolprijat˘ aÏ v januári 1993, na tlaãovke HZDSspomenul Vladimír Meãiar, Ïe jestvuje tajnásluÏba a robí to, ão robiÈ má.Ako bonus dodajme, Ïe keì sa v auguste1992 zasekli rokovania o delení ‰tátu a premiérMeãiar odmietol ísÈ do Brna na rokovanias ãesk˘m premiérom Václavom Klausom,pretoÏe mal v˘hrady voãi StanislavoviDevátému vo vedení FBIS – z jeho listu Klausovivyberám: „Za provokáciu povaÏujempostup dohôd okolo FBIS, neochotu odvolaÈ·tefana Baãinského, pokus presadiÈ StanislavaDevátého, ktor˘ je pre Slovensko neprijateºn˘,svojvoºnú interpretáciu politickej dohody,pri ktorej odmietate vymenovaÈ novéhoriaditeºa FBIS,“ – rokovania sa pohli aÏ potom,ako Klaus Meãiarovi v tejto citlivejotázke ustúpil. Po brnenskom stretnutí, keìbol na základe dohôd ODS a HZDS Baãinsk˘odvolan˘, federálny premiér Strásk˘ priamopotvrdil, Ïe odvolanie Baãinského bolojednou z prv˘ch podmienok dohody obochpolitick˘ch strán.Dnes uÏ s poznaním mnoÏstva vecí nemusímeani ‰pekulovaÈ, preão bola otázka tajn˘chsluÏieb pre Meãiara taká dôleÏitá (viacako ãokoºvek iné o tom vypovedá napríkladspráva Vladimíra Mitra z februára 1999 –pozri napríklad na http://www.sme.sk/c/2179894/sprava-v-mitra-o-plneni-uloh-slovenskej-informacnej-sluzby.html).Mimoriadne zaujímav˘ postreh v‰ak o tejtosúvislosti napísal slovensk˘ politológ SamuelAbrahám, ktor˘ dokonca vo svojom ãasopiseKritika a Kontext v úvodníku do diskusieo fenoméne ·tB (2, 3/2001) tvrdí:„Mnohí, ão spolupracovali s ·tB, nemajúprirodzene záujem, aby tieto zväzky boli sprístupnenéa poodhalili ich hriechy z minulosti...Napríklad je moÏné argumentovaÈ, Ïe radikalizáciaVladimíra Meãiara úzko súviselas t˘m, Ïe bol na zozname ·tB a Ïe ako mimoriadneambiciózny minister vnútra v roku1990 robil v‰etko pre to, aby zahladil svojestopy. Zdá sa mi, Ïe Meãiarov príbeh nie jeo démonickej postave, ktorá sa pokúsila a takmerdokázala zniãiÈ demokraciu na Slovensku,no skôr mi pripadá ako prozaick˘ príbehfigúrky, ktorá sa nejako zaplietla s ·tB a ktorása bála, Ïe jej táto ‰kvrna v Ïivotopise zabrániv postkomunistickej politickej kariére.Je celkom moÏné, Ïe nadobudol presvedãenie,Ïe jedin˘ spôsob, ako si zachrániÈ kariéru,bolo zatajiÈ svoju minulosÈ. Teda urputnesa snaÏil vybudovaÈ spoloãnosÈ, ktorá by bolauzatvorená, vo svojej podstate nedemokratickáa ão do najväã‰ej miery kontrolovaná samotn˘mMeãiarom. Na túto úlohu sa podujalv období 1991 – 1998. Stal sa nacionalistom(alebo konal ako nacionalista), v zásadnejmiere sa zaslúÏil o rozbitie âesko-Slovenska,v ktorom by mu vÏdy hrozilo uplatnenielustraãného zákona. Nakoniec urobil v‰etkopre to, aby Slovensko bolo vyradené zo zoznamuprv˘ch kandidátov na vstup do NATOa EÚ... Toto je samozrejme jedna z moÏn˘chinterpretácií v˘voja na Slovensku po roku1989. Ak v‰ak povaÏujeme za ÈaÏisko Meãiarovhopríbehu jeho meno na zozname ·tB, takjeho konanie po roku 1989 je zrozumiteºnej-‰ie a logickej‰ie ako pri in˘ch interpretáciáchjeho konania.“80

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EMitrova správaO samotnom nezákonnom odpoãúvaní sav uÏ spomínanej Mitrovej správe pí‰e dosÈrozsiahlo – v rozsahu 6 107 slov. Vyberám znej niekoºko skvostov:„...Najmä v súvislosti s prípadom únosu M.Kováãa ml. SIS praktizovala rozsiahle sledovaniev‰etk˘ch osôb, ktoré sa snaÏili objasniÈtúto kauzu. E‰te rozsiahlej‰ie rozmerymalo pouÏívanie informaãno-technick˘chprostriedkov (ITP) proti politikom, novinárom,podnikateºom, kÀazom a in˘m obãanom,ktorí mali kritick˘ vzÈah k vláde......Preskúmaním vy‰e 400 Ïiadostí uplatnen˘chv rokoch 1995 aÏ 1998 na pouÏitie ITPbolo v‰ak zistené, Ïe aÏ 25 % údajov, najmäo záujmov˘ch osobách alebo ich telefónnychãíslach uvádzan˘ch v Ïiadostiach, nesúhlasíso skutoãnosÈou. Skutoãné dôvody odpoãúvaniat˘chto osôb nie je ºahké dodatoãne zistiÈ,pretoÏe do‰lo k rozsiahlej skartácii spravodajsk˘chspisov...... Vo viacer˘ch prípadoch sa zistilo, Ïepod rôznymi in˘mi menami bola snaha získaÈsúhlas o odpoãúvanie súkromn˘ch telefónnychstaníc predov‰etk˘m opoziãn˘chpolitikov a in˘ch osôb, ktoré mali kritick˘ názorna vládnu politiku. Tak to bolo napríkladv prípade poslanca KDH J. âarnogurskéhoalebo poslanca SDª P. Kanisa. Odpoãúvaniesekretariátov politick˘ch strán, nadácií, cirkvía in˘ch in‰titúcií bolo kamuflované Ïiados-Èami o mená súkromn˘ch osôb, ktoré pracovaliv t˘chto in‰titúciách, priãom sa spravidlatieÏ uvádzali vymyslené dôvody na pouÏitieITP......Pokiaº ide o priestorové odpoãúvanie,sluÏobní funkcionári SIS dbali o to, aby bolizniãené evidencie, resp. záznamy o tak˘chtospravodajsk˘ch úkonoch. Existujú v‰ak poznatkynapr. o pouÏití technického zariadeniana priestorové odpoãúvanie zasadaãky KDHna Îabotovej ulici v Bratislave. Boli pokusyin‰talovaÈ priestorové odpoãúvanie v kanceláriácha bytoch niektor˘ch opoziãn˘ch politikov.... Nerád, ale musím potvrdiÈ aj prepojenieSIS s organizovan˘m zloãinom. Písomné vyjadreniepríslu‰níkov priamo potvrdzuje prepojenievedenia sluÏby prostredníctvom 52.oddelenia vnútorného spravodajstva SIS sosobami z prostredia organizovaného zloãinu,ako boli napríklad bratia Eduard a RóbertD., Róbert H., Miroslav S. a ìal‰í.“Ako dopadla Mitrova správa a v‰etky vy-‰etrovania spomínan˘ch preãinov tajnej sluÏby,v‰etci vedia.Legálne i nelegálneVo viacer˘ch slovensk˘ch médiách bolo vt˘chto dÀoch uverejnen˘ch viacero prípadovnezákonného odpoãúvania a manipulovanias t˘mto vyuÏitím informaãno-technick˘chprostriedkov. Slovensk˘ politick˘ Ïivot nemásíce veºa istôt – a hoci sa na tomto mieste av tomto ãase zmien v daÀovom a odvodovomsystéme priam ponúka jeden z kºúãov˘chMurphyho zákonov o ohrození majetku a Ïivotovobyvateºstva v ãase zasadania zákonodarnéhozhromaÏdenia – jednou z nich v‰akje, Ïe organickou súãasÈou politického boja jeaj odpoãúvanie politického protivníka. Legál-ne ãi nelegálne. Oficiálnymi orgánmi aleboin˘mi in‰titúciami ãi subjektmi. âi boli ich základypoloÏené v roku 1992, si netrúfnem povedaÈ,zjavné v‰ak je, Ïe na nich vyrástla impozantnábudova.A ako vyzerajú jej exkluzívne miestnosti?Mitrovu správu som sãasti citoval.Rozhovor ministra vnútra Ladislava Hudekas riaditeºom tajnej sluÏby Ivanom Lexomo v˘mene vy‰etrovateºa únosu prezidentovhosyna.Rozhovor predsedu vlády Mikulá‰a Dzurindus podnikateºom Vladimírom Mi‰kovsk˘mo k‰eftoch na bratislavskom magistrátev roku 1999.Odpoãúvanie rozhovoru predsedu ANOPavla Ruska s novinárom v roku 2002. Vkoalícii vypukol spor, ãi odpoãúvala tajnásluÏba alebo polícia, napokon do‰lo k v˘meneVladimíra Mitra na ãele SIS.Rozhovor podnikateºa Jána BadÏgoÀa sb˘val˘m pokladníkom SDKÚ Gabrielom Palackomv roku 2003 o úãtoch vo ‰vajãiarskejbanke UBS a prevodoch na nich.V roku 2004 sa stratili nahrávky v korupãnejkauze Pavla Bielika z KDH. K stratemalo prísÈ v archivaãnom systéme rezortuvnútra, tomu vtedy ‰éfoval Bielikov straníckykolega Vladimír Palko.V roku 2006 mali byÈ odpoãúvané politickéstrany. O pre‰etrenie poÏiadal Generálnuprokuratúru predseda HZDS Vladimír Meãiar.V súvislosti s úplatkárskou aférou, v ktorejobvinili Eugena âuÀa, polícia v roku 2004nahrala aj poslanca Lászlóa Nagya z SMK.Ako vznikla nahrávka hlasu podobnéhohlasu Roberta Fica, podºa ktorej mal vlastnouhlavou získaÈ iks miliónov na prinajmenejpochybné stranícke financovanie, sa zrejmetieÏ nedozvieme.A menej známou skutoãnosÈou je fakt, Ïenapríklad v ãase, keì hlavn˘ vojensk˘ prokurátorDobroslav Trnka vy‰etroval odpoãúvaniedenníka Sme, dostal do svojho mobilu záznamz vlastn˘ch telefonick˘ch rozhovorova dokonca spred budovy ministerstva vnútramu ukradli sluÏobné auto (vrátené o niekoºkodní, s najazden˘mi niekoºk˘mi kilometrami).Sú uÏ v‰etci zmierení?Spomínan˘ kratuãk˘ v˘ber vypovedá, Ïesituácia je váÏna. Ak sa teda dnes v médiáchveselo pí‰e o tom, Ïe „bezpeãnostné zloÏky‰tátu ãelia podozreniu, Ïe zneuÏívajú odpoãúvaniev politickom zápase. Odpoãúvan˘chmá byÈ vy‰e 150 vplyvn˘ch ºudí, okrem poslancovaj podnikatelia a vysokopostavení‰tátni funkcionári,“ a rezort vnútra hovorí ohrách, odpoãúvanie v‰ak nepopiera, iba trvána tom, Ïe v‰etky sú legálne, situácia zrie nasystémov˘ zásah.IsteÏe, odpoãúvaÈ klub ‰achistov dôchodcovv Trebi‰ove je hlúposÈ – a zdá sa byÈ nepopierateºné,Ïe v ãase, keì prinajmenej o ‰tyrochposlancoch jestvuje podozrenie, Ïe pod-ºahli buì vydieraniu alebo úplatkom, tak jeodpoãúvanie namieste – samozrejme, za predpokladu,Ïe boli dodrÏané v‰etky jeho zákonnépodmienky, (t. j. podºa zákona vykonávaodpoãúvanie Policajn˘ zbor a SIS; príkazna vytvorenie zvukového záznamu vydávasúd na základe návrhu prokurátora), nieãosmrdí v ‰táte dánskom a spomínan˘ zápachnerozptyºujú ani vyjadrenia mnoh˘ch poslancov.K˘m v‰ak ani samotní zákonodarcoviazodpovedne neodpovedia na kºúãovú otázku,kto stráÏi stráÏcov, a ako efektívne ich strá-Ïi, ak vôbec, bude odpoãúvanie, legálne alenajmä nelegálne, naìalej dôleÏitou súãasÈouv‰etk˘ch mocensk˘ch bojov. Nech uÏ sa ichzúãastÀuje tajná sluÏba, polícia, silní muÏi ãimafiáni.Róbert Kotian81

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EKtor˘ ãlovek má veãnú pravdu?Ak hovoríme o politick˘ch systémoch v civilizovanomsvete, máme zväã‰a na mysli dualizmusa pluralizmus. A vyhranene proti nim diktatúrualebo absolutizmus. Keì sa povie niektor˘z prv˘ch dvoch pojmov, obvykle to spájames pocitom demokratického zriadenia, ktorére‰pektuje – len kaÏdé trochu odli‰n˘m spôsobom– hocijakého obãana a poskytuje mu základnéºudské práva. Je to v‰ak zrejme nedorozumeniea nad demokraciou v dualizme sa musímeporiadne zam˘‰ºaÈ.Najmä Slovensko je eklatantn˘m príkladomodli‰ného spôsobu existencie ãloveka, „ºudskejjednotky“, v systéme, ktor˘ plnohodnotne a vov‰etk˘ch parametroch zabezpeãuje celú ‰kálumoÏností uplatnenia slobody názorov, a toho,ktor˘ ão aj nenápadne oklie‰Èuje slobodnú vôºuposlanca alebo kohokoºvek iného, kto o nieãompodstatnom rozhoduje. Treba totiÏ vziaÈ na vedomie,Ïe ak obãan môÏe slobodne hlasovaÈ zarôzne návrhy alebo ak môÏe ãlen NR SR formálneslobodne konaÈ podºa nejak˘ch predpisov rokovaciehoporiadku, neznamená to e‰te, Ïe vpraxi môÏe svoju teoretickú moÏnosÈ aj vyuÏiÈ,a to, ão mu zákon ponúka, aj zrealizovaÈ.Poãas zasadania NR SR je raz t˘Ïdenne Hodinaotázok. Pri posudzovaní realizácie tohto‰peciálneho bodu programu treba v prvom radeuváÏiÈ, naão je tak˘to bod v programe. Jeho základn˘ma veºmi uÏitoãn˘m a najmä skutoãnedemokratick˘m zmyslom je, aby aj opoziãníposlanci, ktorí sa vÏdy nedostanú k tomu, abykomunikovali s ãlenom vlády – aj preto, Ïe tenje obvykle z koalície a oni nemôÏu prísÈ kedykoºvekza ním do jeho kancelárie ministra – aaby mohli aspoÀ vo vyhradenom ãase dostaÈ odpremiéra alebo ministrov odpovede na dôleÏitéaktuálne politické otázky. Podºa odpovedí natieto otázky môÏu poãas rokovacích dní predkladaÈsvoje názory, môÏu rôzne návrhy formulovaÈpoãas rozpravy. A môÏu byÈ autormi návrhovzákonov alebo noviel zákonov. Najmä keìmajú ‰ancu, Ïe niektoré tieto návrhy po prediskutovanísa v hlasovaní aj presadia.Ale keì sa to stane tak, ako sa to v NR SR ãastostávalo, Ïe koaliãní poslanci – a t˘ch je väã-‰ina – nahrnú predsedovi NR (alebo premiérovi)toºko otázok, aÏ neostane ani najmen‰í priestorpre pokusy opoziãn˘ch záujemcov o dialógs ãlenmi vlády, vtedy je takáto Hodina úplnezbytoãná. Nemá totiÏ zmysel, ak sa premiér aministri úplne vyhnú kontaktu s t˘mi, ktorí sútieÏ Ïivou súãasÈou parlamentu – zatiaº ão ich„vlastní“ poslanci sa bez väã‰ích problémov snimi nejak˘m spôsobom spoja. Je to prefíkan˘spôsob, ako znemoÏniÈ opoziãn˘m politikom,aby sa zapojili do verejného a parlamentného Ïivota,a spôsob, ako koaliãn˘ch politikov ochrániÈpred témami, ktoré sa nepríjemne krútiaokolo zloÏit˘ch námetov, alebo pred vysvetºovanímhákliv˘ch situácií pred ‰ir‰ou verejnos-Èou. Podobnú nízku spoloãenskú úroveÀ predviedliposlanci aj pri voºbe generálneho prokurátora.Vtedy sa zasa uskutoãnil súboj t˘ch, ãoboli presvedãení, Ïe táto voºba sa má uskutoãniÈtajne, a z druhej veºkej strany, Ïe sa má vykonaÈotvorene. Tak˘to súboj je márnomyseºnosÈ,ktorá ani trochu nepomôÏe k dobrému koneãnémuv˘sledku – teda k tomu, aby SR malakultivovaného, odborne vzdelaného a morálnehogenerálneho prokurátora. Je to bezhraniãnépokrytectvo. Priãom v podstate na v˘sledkuani trochu nezáleÏí, veì koºko generálnych prokurátorovsi uÏ zaslúÏilo, aby sme sa o nich bili?A tak sa môÏeme vrátiÈ k my‰lienke, Ïe Hodinaotázok sa stáva slovn˘m haraburdím, ktoréje neraz iba veºkolepou kamufláÏou a lÏivouhrou pred obecenstvom (pred obãanmi), ale niãdemokratické sa pritom v záujme obyvateºstvaneodohráva.Súãasn˘ slovensk˘ dualizmus a pluralizmusPluralizmus v modernej Európe a USA predstavuje‰irokú sieÈ rôznorod˘ch názorov a diskusieo nich medzi rôznymi politikmi a ideológmiodli‰n˘ch politick˘ch strán, kde nejde nevyhnutneo víÈazstvo svetonázoru jednej ãi druhejstrany, ale o takú v˘menu názorov, ktorá umoÏ-Àuje obãanom, aby hºadali medzi nimi také ideya anal˘zy, ktoré sú im blízke a dôveryhodné aku ktor˘m sa môÏu prikloniÈ.Slovensk˘ dualizmus je priamym dediãstvomtvrdohlavej v˘meny pevne stanoven˘ch postojova náhºadov dvoch politick˘ch strán alebo politick˘chzoskupení, priãom jedna, tá „na‰a“, jenespochybniteºne správna a tak aj ich nositelia– sebavedome a sebaisto – vystupujú, k˘m tí druhísú nepriatelia a tak ich aj chápeme, ako ich oficiálneboº‰evické miesta kedysi formulovali: súto triedni nepriatelia, ktorí chcú pokrokov˘mvrstvám a skupinám obyvateºstva ‰kodiÈ a pretoich treba z povrchu zemského odstrániÈ. Ak siniekto sadne oproti politikovi Smeru-SD v televíznom‰túdiu a presadzuje akúsi jeho pravdu,treba s ním ostro polemizovaÈ a nepripustiÈ anislovo, ktoré tento triedny nepriateº vysloví. Lebosú to prekliate slová.Skutoãná v˘mena náhºadov a postojov nie jev‰ak vojnou slov, ktorá je ideálom televíznej diskusie„Na telo“ v TV Markíza. ModerátorkaZlatica Pu‰kárová neprejavuje záujem o to, abydvaja diskutujúci hºadali rozumné pohºady narealitu alebo na konanie ºudí. Doslova vyjadrujenad‰enie z toho, Ïe jeden alebo druh˘ – aleboobaja – chrlia voãi sebe fóbiu alebo mizantropiu.Nie je dôleÏité to, ãi divák nejak˘m spôsobomzmúdrie alebo nadobudne ‰ir‰í rozhºada získa z nieãoho pekn˘ pocit. Staãí, ak kvapkáz televízora diabolská nevraÏivosÈ, ak si obajavynadali a diváci reagujú vysok˘mi percentamisledovanosti.Ak divák zaÏije pred televízorom súperenie av˘menu rozumn˘ch, i keì protikladn˘ch náhºadov,to e‰te nie je to, ão by sa nám nepozdávalo.Diskusia môÏe byÈ, alebo aj má byÈ útoãná,má provokovaÈ ostré my‰lienky v poãúvajúcich.Ale je zvrátené, ak sa máme uspokojiÈ iba s negatívnymia bezmy‰lienkovit˘mi emóciami.Dobr˘ Ïurnalista nie je iba ten, kto vyvoláva zloa negatívne ohlasy. V˘raznou intelektuálnou alebokultúrnou osobnosÈou je ten, kto vo svojomprostredí ‰íri radostiplnú atmosféru a kto robív‰etko pre to, aby v nej dominovala „veãnosÈ“.Dualizmus nie je neprestajn˘ zápas dvochznepriatelen˘ch síl, ale vo filozofickom zmysleje to uãenie o dvojakej, a to duchovnej ahmotnej podstate sveta, ktoré sa navzájom popierajúa bojujú medzi sebou. V tomto zmysleje to hºadanie pravdy o svete v neustálom konfliktemnoh˘ch právd, z ktor˘ch len jedna jeskutoãná pravda alebo pravda, ktorá je najbliÏ-‰ia ÈaÏko nájdenej pravde. NemôÏe maÈ superpravdulen Fico alebo len Dzurinda. Musia svetuodhaliÈ práve svoje hºadanie. Dualizmus nieje teda politick˘ systém zaloÏen˘ na dvoch samostatn˘chprincípoch. Alebo na dvoch centráchmoci. Ale na hºadaní t˘chto princípov a moÏnoe‰te na ich ukladaní vedºa seba a skú‰aní, ktor˘má väã‰iu silu pravdy.Komunistická strana sama takmer do detailovzadministrovala politick˘ systém v ‰táte adala mu svoju podobu tak, aby nikto nemoholslobodne vyjadrovaÈ a presadzovaÈ svoje názory,ale aby musel pracovaÈ a konaÈ podriadenepoÏiadavkám Ústredného v˘boru KSS. Kto savymykal zo straníckej línie, po‰kodzoval komunistickúideológiu a bol zradcom vedúcej líniemarxizmu-leninizmu. Nebola to ani dualita, anipluralizmus, bola to monománia, chorobná sústredenosÈna jednu vec – zavedenie jednej ideológie,teda sústavy predstáv, názorov a pojmovdo spoloãenského vedomia.Hlavn˘m prvkom, ktor˘ má korene v ºavicovomsystéme vládnutia na tomto území aktor˘ vidíme v obrovskom rozmere v boº‰evickomspôsobe uplatnenia svetonázoru podvedením komunistov, je zneuÏívanie klamstieva pokrytectva pri ovplyvÀovaní obyvateºstva,aby dôverovalo propagandistick˘mreãiam, ktoré majú oslabiÈ opatrnosȺudí pri ideologizácii povedzme obchodu. Vkomunizme sa realita ustaviãne nenápadneokúskovala a umelo vylep‰ovala: nebolo dôleÏité,aby bol v˘robok estetick˘ a pekn˘,podstatné bolo, aby ho majiteº dielne alebopodniku predal ako efektn˘ a Ïelateºn˘ alebopriam vytúÏen˘. Bola to ideológia veºkoklamstiev,ktorá si vyÏadovala schopnosÈ bezostychu klamaÈ. Tak je to vlastne aj s ideologick˘miklamstvami, ktoré majú ruÏovoufarbou prekryÈ v‰etky ‰kvrny, ‰pºachy af⁄kance.Ernest Weidler, publicista82

N Á R O D N Á R A D A S RKtovie, ãi poslanec Ivan ·TEFANEC (SDKÚ-DS), keì sa zaãal sústredenej‰ie venovaÈ problematike mal˘chÏivnostníkov, tu‰il, Ïe tento okruh mu zostane nadlho, aby v parlamentn˘ch aktivitách rie‰il jeho otázky. Je tonároãná úloha, pretoÏe k˘m iní jeho kolegovia dostanú zväã‰a ucelenú kolekciu povinností, ktorej sa môÏuvenovaÈ pod jednou hlaviãkou, malí Ïivnostníci sa musia sústrediÈ na ‰irokú sériu rie‰ení a pre kaÏdú jej zloÏkumusia maÈ jeden slogan, zh⁄Àajúci mnoÏstvo zadaní a drobn˘ch úloh. Ani jednu sa v‰ak nedá vynechaÈ, nadkaÏdou musí bdieÈ aspoÀ jeden ãlovek, ktor˘ sa v tejto problematike vyzná. A súãasne ju vie zaãleniÈ medzidesiatky neveºk˘ch ìal‰ích povinností, aÏ k˘m nevznikne ucelen˘ systém. KeìÏe ·tefanec bol pôvodne úspe‰n˘mmanaÏérom – a to v Coca-Cole! –, je dosÈ pochopiteºné, Ïe svoju pozornosÈ sústredil na niektoré aspekty európskejpolitiky, a to vo vzÈah k SR. A rovnako je pochopiteºné, Ïe poslanci ho zvolili práve za predsedu v˘boru NR SRpre európske záleÏitosti. Obávame sa, Ïe vo v‰eobecnosti obãania dosÈ ignorujú alebo podceÀujú starosÈo slovensko-európske dianie, hoci v mnohom práve na Àom zakladáme mnohé kon‰truktívne prvky na‰ej domácejpolitiky. A tak stretnutie redaktora Parlamentného kuriéra Ernesta Weidlera s Ivanom ·tefancomposkytovalo ‰irokú bázu na uvaÏovanie o mnoh˘ch dôleÏit˘ch témach.V koalícii je Ïivot vesel‰íJa som teraz druhé volebné obdobie v NRSR. Podstatná zmena, ktorú som zaÏil, je predov‰etk˘mv tom, Ïe teraz sme v koalícii, ãoje nieão úplne iné, ako keì sme boli v opozícii.âlovek má väã‰ie moÏnosti ovplyvÀovaÈzákony, lebo v minulom období, aj keì jasom dal od nás najviac zákonov a snaÏili smesa veci ovplyvÀovaÈ, koalícia neumoÏÀovala,tak z opozície niã neprechádzalo. Teraz súmoje moÏnosti omnoho väã‰ie a Ïivot je vesel‰íz toho hºadiska, Ïe ãlovek môÏe viacvecí ovplyvniÈ, keì dá pozmeÀovací návrhalebo návrh nového zákona – samozrejme, Ïemám väã‰iu ‰ancu na úspech. A e‰te jednuzmenu som zaregistroval z celoeurópskehopohºadu: mám siln˘ pocit, Ïe sme re‰pektovanej‰í,keì ideme do zahraniãia, a Ïe si viemepovedaÈ aj presadiÈ svoj názor povedzmev EÚ. A ºudí, ktorí si dokáÏu povedaÈ svoje,si druhí väã‰inou váÏia.A tento postoj zahraniãia ovplyvnila do istejmiery uÏ aj druhá Dzurindova vládaniektor˘mi svojimi vtedaj‰ími v˘konmi?Ja som presvedãen˘, Ïe áno. UÏ len t˘m, Ïedokázala presadiÈ a realizovaÈ zatiaº najdôle-Ïitej‰ie ‰trukturálne zmeny na Slovensku azmeny, ktoré zaznamenali rast hospodárstvaa t˘m aj nárast kvality Ïivota ºudí. A t˘m, Ïezaãala prudko stúpaÈ Ïivotná úroveÀ v obdobídruhej Dzurindovej vlády, tak ten re‰pektpri‰iel automaticky. Domáca a zahraniãnápolitika sa celkom nedá oddeliÈ: keì je niektodobr˘ doma, tak jednoducho si ho váÏia ajvonku, dovolím si dokonca povedaÈ, Ïe právezáklad zahraniãnej politiky je doma. TrebarobiÈ zodpovedné, dobré, poctivé veci, at˘m si ãlovek získa re‰pekt aj vonku.V USA sú proti sebe dve veºké strany, alev ist˘ch situáciách prezident, keì má prejav,obráti sa aj na t˘ch, ão sú teraz v opozíciia Ïiada ich o podporu a spoluprácu.âiÏe tam sa predsa len viac dbá na to, abykaÏd˘ senátor alebo kongresman mal moÏnosÈsa nejako uplatniÈ, ak má dobr˘ nápad.Myslíte si, Ïe aj u nás niekedy si niktoani nev‰imne, ãi je poslanec z opozíciealebo z koalície, ale bude sa prihliadaÈ lenna to, ãi je jeho návrh zaujímav˘, podnetn˘a dobr˘, a ãi priná‰a nieão nové?Myslím, Ïe hrany sa postupne budú obrusovaÈ,priãom rozumiem tomu, ão hovoríte arozumiem aj tomu, Ïe poslanci v opozíciimajú in˘ Ïivot, ale dovolím si vám ponúknuÈzopár ãísiel, ktoré dokumentujú, Ïe súãasnákoalícia sa ináã správa k opozícii, ako to bolov minulosti, a Ïe ju re‰pektuje. Napríklad zahraniãnécesty vÏdy proporcionálne rozdeºujemena rozdiel od minulého obdobia, kedytakmer dva roky opozícia necestovala, boltak˘ úzus, Ïe cestovala len koalícia. V súãasnostiskutoãne v‰etky zahraniãné cesty súproporcionálne rozdelené. ëal‰í dôkaz – zaminulé 4 roky sme nedokázali presadiÈ jedenopoziãn˘ pozmeÀovací návrh k rozpoãtu. Terazbol presaden˘ aj návrh z opozície. No ado tretice: ja sám sa snaÏím vo v˘bore pre európskezáleÏitosti neriadiÈ to koaliãno-opoziãne,ale rozhodne dávam priestor aj koalícii, ajopozícii. Sám som podporil dva opoziãné návrhyna vyhlásenia, ktor˘mi sme zaviazalivládu predloÏiÈ v˘boru jednak stav ãerpaniaeurofondov a jednak úroveÀ rozdelenia eurofondov.TakÏe osobne si myslím, Ïe to obrusovaniehrán do budúcna bude prebiehaÈ, alevÏdy to záleÏí od politickej kultúry v‰etk˘cha predov‰etk˘m toho, kto je pri moci. Ten udávatón a ten môÏe urobiÈ veºa pre politickú kultúruaj v parlamente .A ak˘ vplyv na túto zmenu má premiérka?Jej ‰t˘l vládnutia a jej ‰t˘l komunikácie?Myslím si, Ïe pozitívny, pretoÏe premiérka– ako sama deklarovala – má záujem komunikovaÈo základn˘ch veciach aj s opozíciou,koniec koncov, pokú‰ala sa o stretnuties predstaviteºmi opozície, keì ‰lo o imunituposlancov alebo o streln˘ zákon, a pravidelnechodí do eurov˘boru pred kaÏd˘m zasadnutímrady. Uchádza sa nielen o koaliãnú, aleaj opoziãnú podporu a o konsenzus v európskychveciach a v otázkach zahraniãnej politiky.Sú skutoãne veci, ktoré by nemali byÈpredmetom koaliãno-opoziãn˘ch sporov, alemusím povedaÈ, Ïe vidím aj ja body, ktoré súkonzistentné v slovenskej zahraniãnej politikea sledujeme ich uÏ niekoºko rokov, ãi je tootázka priority západného Balkánu, krajínv˘chodného partnerstva, ãi na‰ej rozvojovejpomoci, alebo ãi je to v európskych veciach,83

N Á R O D N Á R A D A S Rna‰a pozícia, Ïe odmietame harmonizáciupriamych daní a snaÏíme sa o suverenitu v tejtooblasti. TakÏe v európskych veciach a votázkach zahraniãnej politiky vidím veºk˘priestor pre jednotné a dlhodobé pozície.Najmä novinári, ale aj niektorí politológoviacelé mesiace ‰pekulujú o negatívnomvplyve toho, Ïe va‰u stranu vlastne vedúdvaja ºudia. V praktickom politickom Ïivoteje to premiérka, tá sa pohybuje v parlamentea vo vláde s ist˘m poverením, a nadruhej strane je dlhoroãn˘ predseda SDKÚpán Dzurinda. Vy sa prikláÀate k t˘m, ktorímajú pocit, Ïe to SDKÚ trochu aj ‰kodí,alebo si myslíte, Ïe je to naopak pozitívnytrend, len zatiaº na Slovensku v podstatenevyskú‰an˘?Pravdivé je to druhé. Je to nieão nové, doterazpremiér bol vÏdy predsedom strany, unás je realitou, Ïe pani premiérka je podpredsedníãkoustrany a vyvoláva to pochopiteºneotázniky, ako ste ich sám formulovali. Osobnev tom nevidím problém, je to len vec vymedzeniakompetencií, nastavenia spoluprácea realizovania tejto spolupráce, dobrej komunikáciea ako aj v˘voj ukazuje, tá spoluprácafunguje veºmi dobre. Pani premiérka vykonávasvoju prácu, pán predseda si robí svojuprácu, okrem toho je tieÏ ãlenom jej vlády, jeministrom zahraniãn˘ch vecí, takÏe to je ìal-‰ie pole pre spoluprácu, najmä v oblasti zahraniãnejpolitiky. Je to vec vzájomného pochopenia,vzájomného nastavenia tejto spolupráce,ktorá, myslím, funguje veºmi dobre z môjhopohºadu a verím, Ïe to tak aj naìalej bude.Pán predseda strany, pán Dzurinda, práve rebríãkypopularity nevyhráva, hoci na jednejstrane krajinu doviedol do únie a realizovalÈaÏké ‰trukturálne reformy. Ale niesol aj bremenot˘chto reforiem, ktoré neboli populárne,ktoré boli síce veºmi dobré a potrebné, aleneboli populárne. Nesie si teda aj bremeno apeãaÈ nepopulárnych opatrení. Na druhej stranetreba v‰ak povedaÈ aj druhé. V SDKÚ-DSmáme slobodné voºby. âi o predsedovi strany,ãi o lídrovi do parlamentn˘ch volieb, aleaj do ostatn˘ch volieb. Ako vieme, sme jedinápolitická strana, ktorá vyuÏila in‰titút primárnychvolieb. Pán Dzurinda aj na poslednomkongrese bol zvolen˘ s viac neÏ 84 %percentami, ak si dobre pamätám, ãlenov strany– úãastníkov kongresu – na ìal‰ie ‰tvorroãnéobdobie, a tak pre kaÏdého, kto by mal pochybnosti,toto je najlep‰í dôkaz toho, Ïe májednoznaãne dôveru vnútri SDKÚ-DS. PaniRadiãová vyhrala primárne voºby na lídra doparlamentn˘ch volieb a z hºadiska tejto pozíciei‰la ako jednotka, a tak sa pochopiteºne legitímneujala pozície premiérky SR, takÏejednoduchosÈ mojej odpovede je aj v tom, Ïeto bolo rozhodnutie ãlenov SDKÚ-DS.Dve silné koaliãné strany nominovali doveºkej bratislavskej firmy dvoch ºudí, a tísi to tak v‰etko vymysleli, aspoÀ novinárito kon‰tatujú, Ïe dostali vysoké platy. Nasvojich miestach boli len pár t˘ÏdÀov a uÏich postov zbavili, takÏe dostali závratnéodstupné. Títo dvaja nenásytní ºudia urobilinieão, nad ãím mi rozum stojí. Po 40dÀoch pôsobenia na poste generálneho riaditeºaTEKO zobraÈ 90 000 eur je desivé.To, ão sa stalo, povaÏujem za nehoráznosÈa drzosÈ. Je to skutoãne ‰kandál v súãasnomobdobí, keì aj verejní ãinitelia dali jasn˘ signálo potrebe úspor vo v‰etk˘ch verejn˘ch in-‰titúciách a ‰tátnych podnikoch t˘m, Ïe si‰krtli svoje vlastné príjmy. Poslanci parlamentumali vlastne tri roky zmrazen˘ plat,ãiÏe reálne im klesal a tento rok im e‰te klesáaj nominálne. To, ão spravili tí dvaja, povaÏujemozaj za ‰kandalóznu drzosÈ. Je to ne-ºudské za pár t˘ÏdÀov práce zobraÈ takétoobrovské peniaze z verejn˘ch zdrojov, je tohrozné.Dnes si uÏ pravdepodobne málokto uvedomuje,Ïe vy osobne ste pred rokmi boli navysokom poste v súkromnej firme a dokoncav takej exkluzívnej, ako je Coca-cola.Nie je vám ºúto za t˘m, ako politik nemáteniekedy Èaωie dni, neÏ ste mali vtedy, keìste rozdávali fºa‰e coca-coly?MoÏno aj áno, ale kaÏdá práca má svoje v˘hodya nev˘hody. Mal som rád aj tú prácu,ktorú som robil vtedy, a mám rád aj dnessvoju prácu. Vtedaj‰ie rozhodnutie som urobils pln˘m vedomím. Neoºutoval som hopráve preto, Ïe v urãitej Ïivotnej fáze som dospelk pocitu, Ïe by som chcel robiÈ aj nieãoiné, neÏ len firemného manaÏéra, ktorá masíce uspokojovala, ale chcel som maÈ aj tro‰-ku ‰ir‰í záber. Moja teraj‰ia práca politika naplnilaa napæÀa moje oãakávania, a dáva mipriestor do budúcna realizovaÈ sa nielen mne,ale aj realizovaÈ svoje plány, ktoré by mohlibyÈ prospe‰né viacer˘m ºuìom. Toto bola základnámotivácia: ovplyvniÈ viac vecí, ktoréby mohli pomôcÈ ‰ir‰iemu okruhu ºudí, tak-Ïe sa o to budem snaÏiÈ aj do budúcna.OD 15. JANUÁRA DO 28. FEBRUÁRA17. januára – Hospodárstvo, kultúra so ‰kolstvoma mobilita osôb – to sú tri hlavné okruhy, vktor˘ch by podºa poslanca NR SR Róberta Madejamalo Slovensko posilniÈ vzájomnú spoluprácus Bieloruskom. Povedal to na stretnutí s mimoriadnyma splnomocnen˘m veºvyslancom Bieloruskejrepubliky Vladimirom Michajloviãom Serpikovom.Veºvyslanec okrem iného zdôraznil, Ïe Bieloruskoa Slovensko sú krajiny s podobnou mentalitounajmä vzhºadom na historické aspekty.19. januára – Ako postupoval a prispel slovensk˘parlament k vstupu Slovenska do Európskejúnie zaujímalo vedúceho kancelárie parlamentuâiernej Hory Damira Davidoviãa na náv‰teve slovenskéhoparlamentu. Davidoviã sa na stretnutí svedúcim Kancelárie Národnej rady SR MichalomNiÏÀanom zaujímal najmä o skúsenosti s aproximácioupráva, parlamentného v˘skumu, dokumentaãn˘chãi technologick˘ch sluÏieb, keìÏe âiernaHora sa len nedávno v decembri 2010 stala kandidátskoukrajinou pre vstup do európskeho parlamentu.20. január – Boj proti násiliu páchanom na Ïenáchsa stal hlavnou témou verejnej diskusie V˘boruNR SR pre ºudské práva a men‰iny. S predsedníãkouv˘boru Annou Belousovovou diskutovala zaministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny MartinaJaníková, políciu zastúpil prezident Policajnéhozboru SR Jaroslav Spi‰iak a zúãastnili sa aj generálnyriaditeº Sekcie ºudsk˘ch práv a zaobchádzaniaKálmán PetŒcz a v˘konná riaditeºka zdruÏeniaPomoc obetiam násilia Jana ·ípo‰ová.Ak sa na nieão pri súãasnej koalícii dá spoºahnúÈ, tak na to,Ïe nevynechá ani jednu príleÏitosÈ, aby si skomplikovala Ïivot – ãov Národnej rade SR znamená prijímanie zákonov. Nebolo to inakani pri prijímaní novely zákona o ‰tátnom obãianstve, ktorá sa doprogramu vlády dostala v trocha nejednoznaãnej formulácii,Ïe eliminuje v‰etky negatívne vplyvy zákona o ‰tátnom obãianstvena obãanov Slovenskej republiky v súvislosti so zákonomo ‰tátnom obãianstve. Ako vedia v‰etci, diabol sa skr˘vav detailoch – hoci nielen v nich.Je dôleÏité,ako sa tu budú cítiÈslovenskí MaìariI. DISKUSIA BOLA BUJARÁGábor Gál (Most-Híd):Mám tu tabuºku z ministerstva vnútra, zktorej jednoznaãne vypl˘va, Ïe vinou tejto poslednejnovely zákona o ‰tátnom obãianstvepri‰lo o ‰tátne obãianstvo Slovenskej republikydvadsaÈpäÈ osôb, priãom jedna osoba nadobudlaobãianstvo Maìarskej republiky, napriektomu, Ïe to bolo mementom celej tejtotypizovanej novely.Je jasné, Ïe dnes platn˘ právny stav trestá84

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kv‰etk˘ch, ktorí nadobudli ‰tátne obãianstvotretieho ‰tátu bez rozdielu na to, o ak˘ ‰tát ide.Sme asi jedin˘ ‰tát, ktor˘ nestojí o svojich obãanov.Pred prijatím zákona v maìarskomparlamente v‰ak nám tento in‰titút – dvojaké‰tátne obãianstvo vôbec nevadilo. Tak ãasukázal, Ïe by nám to nemalo vadiÈ ani teraz.Ako predkladateº tohto zákona som sa zúãastÀovalna viacer˘ch zasadnutiach v˘borov,ktoré sa t˘mto návrhom novely zákona zaoberali,a boli tam uvedené rôzne príklady, kãomu to prirovnaÈ. Vzi‰iel z toho tak˘ zaujímav˘príklad: ak si vበsused pú‰Èa hudbu nahlas,ão vás vyru‰uje, nezbijete kvôli tomusvojho syna, aj keì sa mu tá hudba moÏnopáãi, ale idete si to vydiskutovaÈ so svojím susedom.Rafael Rafaj (SNS)Podºa môjho názoru z obsahovej stránkyide v podstate o prázdne gesto, keìÏe podºamÀa nedokáÏe naplniÈ ani programové tézyvlády, ktorá sa zaviazala, Ïe prijme také legislatívnezmeny, ktoré by eliminovali neÏiaducenegatívne úãinky zákona o ‰tátnom obãianstve.Nikde, ani v dôvodovej správe sa totiÏ nedoãítameìalej, ão sú negatívne úãinky, tak-Ïe z môjho pohºadu, legislatívna úprava nieje jasná. ëalej sa p˘tam, ão urobíme do budúcnosti,keì sa zmení Ústava v Maìarskejrepublike, umoÏní sa t˘mto obãanom, ktorípoÏiadajú o takéto obãianstvo, voliÈ. Akotomu zabránime. Mám za to, Ïe navrhovanáúprava vkladaním § 1a ods. 2, Ïe citujem„Slovenská republika neuznáva úãinky udelenia‰tátneho obãianstva cudzieho ‰tátu ‰tátnymobãanom Slovenskej republiky, pokiaºtoto ‰tátne obãianstvo bolo udelené v rozpores medzinárodn˘m právom“ a tak ìalej, a takìalej, je v podstate nevynútiteºné. Jednak z dôvodu,Ïe ani nevieme a nemáme nástroje naobãanov, ktorí by poÏiadali a uÏ sú tu evidentné,aj priznané prípady poÏiadania o vydanietakéhoto dvojakého obãianstva, sú aj medializované.Staãí, Ïe dotyãn˘ to nenahlási na príslu‰nomkrajskom úrade, a tak sa p˘tam, ãoje to teda neuznanie úãinkov.My by sme sa mali sústrediÈ na toho, ktotúto primárnu normu vyvolal, prijal a ÏiadaÈ,ãi uÏ diplomatick˘mi prostriedkami v rámcimechanizmov fungovania medzi‰tátnej zmluvymedzi Maìarskom a Slovenskom alebo zavyuÏitia aj povedzme niektor˘ch expertn˘chin‰titúcií ako je Benátska komisia alebo samotn˘chorgánov Európskej únie, ktorí napríkladdokázali vytvoriÈ ist˘ tlak na juÏnéhosuseda, v súvislosti s kontroverzn˘m mediálnymzákonom, konaÈ orgánmi Slovenskej republiky,predov‰etk˘m vlády tak, aby do‰lorovnako k tejto zmene a potom my nebudememusieÈ rie‰iÈ tento stav, ãi uÏ kozmetick˘miúpravami alebo deklaratórnymi úpravamitak, Ïe budeme síce my spokojní, ale v podstateproblém sa nevyrie‰i, pretoÏe exteritoriálnaplatnosÈ zákona Maìarskej republiky odvojakom obãianstve zostane naìalej v platnosti.Nemáme moÏnosÈ zabrániÈ ani napríkladhmotn˘m prejavom tejto normy, ktor˘mje napríklad udelenie pasu. Nemáme nijakúprávomoc v rámci Slovenska zabrániÈ ãlenoviEurópskej únie, aby vydal ìal‰í pas inému‰tátnemu príslu‰níkovi a ãlenovi Európskejúnie. TakÏe mám za to, Ïe ide v podstate naozajlen o také donkichotské rie‰enie a skôrdeklaratívne, pre akúsi na‰u politickú potrebu.Marek Maìariã (Smer-SD)Súãasné znenie ná‰ho zákona o ‰tátnom obãianstve,ktoré bolo schválené 25. mája 2010bolo dôsledkom a slovenskou odpoveìou nanovelu zákona o ‰tátnom obãianstve prijatúNárodn˘m zhromaÏdením Maìarskej republiky.V tom ãase Národná rada Slovenskej republikyprijala aj uznesenie k návrhu novelizáciezákona o ‰tátnom obãianstve, o ktoromrokuje Národné zhromaÏdenie Maìarskej republiky,v ktorom vyjadrila hlboké znepokojenienad iniciatívou maìarského parlamentua oznaãila ju za jednostrann˘ a neakceptovateºn˘krok. Za toto uznesenie hlasovaliv‰etky vtedaj‰ie parlamentné strany s v˘nimkouSMK. To znamená, dá sa povedaÈ, Ïe takmercelá slovenská politická scéna sa zhodnena tom, Ïe maìarsk˘ zákon o dvojakom obãianstve,o ‰tátnom obãianstve je zl˘, nere‰-pektuje medzinárodné právo, najmä Európskydohovor o ‰tátnom obãianstve, ktor˘ povaÏujeza samozrejmosÈ pri udelení druhého obãianstvapriamu rodinnú väzbu k obãanovi daného‰tátu alebo dlhodob˘ trval˘ pobyt naúzemí daného ‰tátu. Tieto podmienky a aj inézmluvné záväzky maìarsk˘ zákon nie Ïe nespæÀa,on ich bezprecedentne obchádza a poru‰uje.Jednoznaãne sa dá povedaÈ, Ïe koaliãn˘návrh, o ktorom rokujeme, nerie‰i podstatuproblému, ktor˘ spôsobuje maìarsk˘ zákonporu‰ujúci suverenitu Slovenskej republiky.Naopak, súãasná vládna koalícia t˘mto návrhommaìarsk˘ zákon akceptuje a urãitepovzbudí maìarskú stranu k ìal‰ím podobn˘mkrokom. Dnes je zrejmé, Ïe iluzórnosÈ ap‰trosí charakter tohto návrhu, ktorého duchovn˘motcom je MikulበDzurinda, si uvedomujúaj niektorí poslanci koalície a pomenovalito pomerne v˘stiÏne. A uvedomila sito zrejme, aj uÏ premiérka Radiãová, ktorá navrhlamaìarskej strane rokovanie o dvojstrannejzmluve. Iste by to neurobila v prípade, akby bola presvedãená o dokonalosti rie‰enia,ktoré ponúka jej strana, jej minister zahraniãn˘chvecí a koaliãní poslanci.Radoslav Procházka (KDH)V tomto veºmi krátkom a v struãnom vystúpenísa pokúsim svojich kolegyniam a kolegomvysvetliÈ dôvody, pre ktoré napriek ksvoje príslu‰nosti k vládnej koalícii budemhlasovaÈ za pozmeÀovací návrh pána poslancaMatoviãa a v prípade, ak tento pozmeÀovacínávrh neprejde, budem hlasovaÈ protiposlaneckému návrhu novely zákona o ‰tátnomobãianstve z dielne kolegov Somogyiho,Gála a Kuboviãa.Na Slovensku je niekedy treba hovoriÈúplné samozrejmosti a ja zaãnem t˘mi samozrejmosÈamidvoma. Prvá, hranie maìarskoukartou je podºa mÀa jedna z najohavnej‰íchtechník politického boja a je to technika, ktoráSlovensku skôr ‰kodí, ako pomáha.Po druhé, myslím si Ïe kvalita verejného Ïivotana Slovensku priamo, úplne priamo závisí,aj závisieÈ bude od toho, ako dobre a akodoma sa tu slovenskí Maìari cítia a budú cítiÈ.Ale, poslaneck˘ návrh novely zákona o‰tátnom obãianstve je podºa môjho názoru20. januára – Predseda Národnej rady SR RichardSulík prijal v historickej budove národnejrady prezidenta Maìarskej republiky Pála Schmitta.Témou stretnutia boli slovensko-maìarské vzÈahyaj otázka dvojakého obãianstva. Náv‰teva maìarskéhoprezidenta Pála Schmitta na Slovenskuje jeho prvou oficiálnou od nástupu do funkcie vjúni 2010.26. januára – Predseda NR SR Richard Sulíkodcestoval na zahraniãnú pracovnú cestu do nemeckéhoBerlína. Spoloãne s predsedom Nemeckéhospolkového snemu Norbertom Lammertomotvoria v˘stavu venovanú karpatsk˘m Nemcom.27. januára – âlenovia Stálej delegácie NR SRv Parlamentnom zhromaÏdení Rady Európy (PZRE) podporili Rezolúciu spravodajcu PZ RE DickaMartyho o neºudskom zaobchádzaní s ºuìmi anezákonnom obchodovaní s ºudsk˘mi orgánmi vKosove. K téme, ktorá bola na programe utorÀaj-‰ej schôdze PZ RE vystúpil i vedúci Stálej delegácieNR SR poslanec Pavol Kuboviã. Podporil rezolúciu,ktorá Ïiada dôsledné vy‰etrenie podozrenízo zloãinov proti ºudskosti a vyz˘va dotknutékrajiny na dôslednú spoluprácu pri ich objasnení.V stredu vo veãern˘ch hodinách vystúpil vedúci delegáciePavol Kuboviã k téme Fungovanie demokraciev Maìarsku. Vo svojom prejave sa dotkol ajotázky dvojakého obãianstva a poukázal na nesúladmaìarského zákona s Európskym dohovoromo ‰tátnom obãianstve, ktor˘ obidve krajiny ratifikovali.28. januára – Predseda Národnej rady SR RichardSulík sa stretol s predsedom vlády Maìarskejrepubliky Viktorom Orbánom. Aj spolu s podpredsedomNárodnej rady SR Pavlom Hru‰ovsk˘mhovorili o slovensko-maìarsk˘ch vzÈahoch,priãom sa zhodli, Ïe nechcú, aby sa napätie medzioboma susedn˘mi krajinami prehlbovalo. Naopak,chcú pokraãovaÈ v zlep‰ovaní vzájomn˘ch vzÈahov.Maìarsk˘ premiér Viktor Orbán pricestoval naoficiálnu náv‰tevu do Bratislavy po dvanástichrokoch. Privítal ho prezident Ivan Ga‰paroviã, sktor˘m sa rozprávali o maìarskom dvojakom obãianstve,ale zdôraznili aj tému infra‰truktúry.Hlavn˘m dôvodom jeho náv‰tevy v‰ak bolo podpísaniedohody so Slovenskom v zastúpení predsedníãkouvlády Ivetou Radiãovou o severo-juÏnomplynovom pripojení, ktorá tvorí súãasÈ budúcejenergetickej bezpeãnosti a má eliminovaÈ prípadnéproblémy pri preru‰ení dodávok plynu zRuskej federácie2. februára – ZloÏitá situácia v arabsk˘ch krajinácha úroveÀ vzÈahov krajín Európskej únie so‰tátom Izrael bola témou rozhovoru medzi poslancamiNárodnej rady SR a ministrom izraelskejvlády Yossim Peledom. Poslanci – ãlenovia Skupinypriateºstva NR SR hovorili s ministrom Yossipomaj o aktuálnej revoluãnej situácii v arabsk˘chkrajinách a vyjadrili obavu, ãi nebude táto atmosférazneuÏitá islamistick˘mi extrémistami. PoslankyÀaMagda Vá‰áryová na stretnutí pripomenulablíÏiace sa 20. v˘roãie nadviazania diplomatick˘chvzÈahov medzi ‰tátom Izrael a vtedaj‰ou âeskoslovenskoufederatívnou republikou, ktorejkontinuitou sú aj vzájomné izraelsko-slovenskévzÈahy. Zaujímala sa aj o ministrov názor na situáciuv Libanone. Yossip poznamenal, Ïe je veºmizloÏitá, keìÏe libanonská spoloãnosÈ je rozbitá naviacero konfesijn˘ch skupín. Komplikácie sú aj preãasté zmeny postojov zo strany jednotlivcov i politick˘chlídrov tejto ÈaÏko skú‰anej krajiny. YossiPeled bol v‰ak optimistom ohºadom budúcnostivlastnej krajiny a v˘voja v celom regióne, vyjadrildokonca presvedãenie o zmene pomerov v85

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KIráne, s ktor˘m mal pred islamskou revolúciouIzrael veºmi dobré vzÈahy. Ako dlhoroãn˘ aktívnyarmádny dôstojník verí v mier, nepraje si, abyjeho vnuci pre‰li rovnakú Ïivotnú dráhu ustaviãnejvojenskej pohotovosti, ktorú pre‰iel on sám. Poslanciaj izraelsk˘ minister veria, Ïe e‰te v tomtokalendárnom roku nav‰tívi Slovensko aj izraelsk˘prezident Shimon Peres.3. februára – Poslanci Národnej rady SR zvoliliv tajnej voºbe na treÈom rokovacom dni 12.schôdze dvoch ãlenov Rady pre vysielanie a retransmisiu(RVR). Zvolení nadpoloviãnou väã‰inou poslancovboli Peter Alak‰a, ktorého navrhol Slovensk˘v˘bor medzinárodného tlaãového in‰titútu, aMilo‰ Mistrík navrhnut˘ Fakultou masmediálnej komunikácieUniverzity Cyrila a Metoda v Trnave.7. februára – Postavenie novej budovy, zru‰eniedesiatok manaÏérskych postov ãi reklamy, „vypnutie“STV3, ale aj úplné zru‰enie Rozhlasu a televízieSlovenska (RTVS) do jedného roka. Aj tosú niektoré z návrhov kandidátov na post generálnehoriaditeºa RTVS, ktoré odzneli na verejnom vypoãutíV˘borom NR SR pre kultúru a médiá. Po vy-Ïrebovaní poradia sa ako prv˘ s projektom predstavilkandidát Jaroslav Rezník. Rozhlas je podºajeho slov „fabrika, ktorá nevyrába“, verejnoprávnemédiá by mali ráno vzdelávaÈ, poobede informovaÈa veãer zabávaÈ. Navrhuje postaviÈ novú budovu,ktorá by bola najefektívnej‰ím rie‰ením,pretoÏe súãasné dve sú podºa neho nerekon‰truovateºné.Doãasná ‰éfka RTVS Miloslava ZemkovázdôrazÀovala jedineãnosÈ verejnoprávnych médiíaj RádioÏurnálom a Veãerníãkom. Poukázala nafinanãné postavenie STV a rozhlasu v minulosti adnes. „Ak by nov˘ riaditeº spojenie nezvládol, takdlhy televízie stiahnu so sebou aj rozhlas,“ tvrdíZemková. Navrhuje rie‰enie problémov vo vlastnejréÏii, ale aj s pomocou ‰tátu, ktorú zdôraznilanajmä pri dlhoch televízie.10. februára – Generálnou riaditeºkou Rozhlasua televízie Slovenska (RTVS) sa v opakovanejvoºbe stala na päÈ rokov Miloslava Zemková. Získalanadpoloviãnú väã‰inu hlasov prítomn˘ch poslancov– 80 hlasov zo 137. Druh˘ v poradí skonãilkandidát Jaroslav Rezník, za ktorého hlasoval lenjeden zákonodarca. Zemková vykonávala aj doãasnefunkciu ‰éfky RTVS, predt˘m bola generálnouriaditeºkou Slovenského rozhlasu. Na post kandidovalo19 záujemcov. Poslanci zvolili ãlenov RadyRTVS (I. Nagyová, V. Slovák, V. Talian, A. Miklánek,M. Antol, M. Kollár, M. Kabát, M. Jasenko),ktorá sa skladá z troch odborníkov na rozhlasovévysielanie, troch na televízne vysielanie, dvoch zekonomickej oblasti a jedného z právnej oblasti.11. februára – Predseda NR SR otvoril 14.schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Poslancipoãas dne‰nej 14. schôdze schválili tri novelyzákonov v skrátenom legislatívnom konaní.Ide o novelu zákona o sudcoch a prísediacich, vskrátenom reÏime ìalej poslanci schválili noveluzákona o omamn˘ch, psychotropn˘ch látkach a prípravkoch,ktorá roz‰iruje zoznam omamn˘ch apsychotropn˘ch látok o ìal‰ích 43. Medzi nimi jeaj mefedrón – u nás sa ‰íril najmä predajom rôznych,,suvenírov“ v tzv. crazy shopoch. No a do treticev zr˘chlenom reÏime poslanci schválili i noveluzákona o ‰tátnej pomoci, ktorá prioritne rie-‰i komplex otázok súvisiacich s jej neoprávnen˘mposkytnutím. Napriek búrlivej polemike aostrej kritike zo strany opozície zákonodarcovia napokonschválili aj definitívne znenie poslaneckejnovely zákona o verejnom obstarávaní, ktorouukonãili 14. schôdzu.16. februára – Jozef Viskupiã, Martin Fecko aprávne nekvalifikovan˘ a, alebo politicky nepoctiv˘.âo sa t˘ka toho právneho hºadiska, ustanovenie§1a, ktoré sa dopæÀa, absolútne ignorujefakt, Ïe jurisdikcia Slovenskej republiky najej území je zaloÏená priamo ústavou a tátojurisdikcia má územnú povahu. NeexistujeÏiaden dôvod, pre ktor˘ by zákonodarn˘ zborSlovenskej republiky mal tento nesporn˘ fakt,ktor˘ je základom suverenity ‰tátov v postvestfálskomusporiadaní, pre ktor˘ by tentoneskor˘ fakt mal slovensk˘ zákonodarcazdôrazÀovaÈ, alebo ak˘mkoºvek spôsobomupravovaÈ v jednotliv˘ch zákonoch.Naopak, existuje viacero dôvodov, pre ktoréby to robiÈ nemal. Po prvé to vyvoláva dojem,na základe toho právneho argumentu acontrario, ãiÏe dôkaz opakom, Ïe neuznávameúãinky verejnomocensk˘ch aktov cudzích‰tátov len v t˘ch prípadoch, v ktor˘ch to v˘slovneustanovíme a v‰etky ostatné, tedaúãinky v‰etk˘ch ostatn˘ch verejnomocensk˘chaktov cudzích ‰tátov na svojom územíuznávame.Po druhé, predmetné ustanovenie ma potenciálproblémy skôr vyvolaÈ, ako rie‰iÈ.Mne za cel˘ ãas diskusie o tomto návrhu zákonanebol nikto z predkladateºov schopnízrozumiteºne vysvetliÈ ako konkrétne v praxiby neuznávanie úãinkov nadobudnutia ‰tátnehoobãianstva malo vyzeraÈ a ani to nejde.·tátno-obãiansky vzÈah je vzÈah je vzÈahommedzi ‰tátom a obãanom do ktorého in˘ ‰tátnemá ako a ani nesmie zasiahnuÈ. Dva súpodºa mÀa aj dôvody politickej nepoctivostitoho rie‰enia.Po prvé, vláda to má vo vládnom programe.Vo vládnom programe sa vláda zaviazala,Ïe bude reagovaÈ na problémy, ktoré vznikliz aplikáciou tej predchádzajúcej reakciena Orbánov zákon o dvojitom obãianstve akeì ma tento rok vláda, myslím v legislatívnompláne úloh pár sto návrhov zákonov, taktento sa jej tam zmestiÈ mohol a mal.Druh˘ dôvod je dôleÏitej‰í moÏno, vecnoupodstatou právnych úãinkov toho poslaneckéhonávrhu novely zákona je zru‰enieakejkoºvek slovenskej reakcie na Orbánov,Orbánov zákon o dvojitom obãianstve a je tonahradenie reakcie jej predstieraním. Ja somjedin˘, ak vyjmem pred zátvorku pána poslancaMatoviãa, ktorému za jeho úsilie v tejtoveci vyslovujem osobné poìakovanie. Takjedin˘ politicky poctiv˘ postoj, ktor˘ ja somk tejto otázke zaregistroval z radou koalíciebol postoj Ondreja Dostála, ktor˘ na rokovanieústavnoprávneho v˘boru otvorene povedal,Ïe povaÏuje reakciu, slovenskú reakciuna Orbánov zákon za zlú, chce ju zru‰iÈ a akmá byÈ ono deklaratórne ustanovenie doplÀujúceho§ 1 a cenou za to, Ïe sa táto reakciazru‰í, tak je ochotn˘ ju akceptovaÈ. Predvolebná,alebo tá predchádzajúca reakcia naOrbánov zákon potrebuje úpravu, ale nepotrebujenahradenie ma‰karádou, ktoré nemáin˘ úãel neÏ predstieraÈ, Ïe Slovenská republikana Orbánovo úsilie zjednotiÈ cudzích‰tátnych príslu‰níkov maìarskej národnosti aurobiÈ z nich plnohodnotn˘ch ãlenov maìarskéhopolitického spoloãenstva a maìarskéhopolitického národa, Ïe Slovenská republikana to nijak˘m spôsobom reagovaÈ nemusía nemá.V závereãnej skratke, vrátim sa k tomu ãosom hovoril na úvod, najpodstatnej‰ie vovzÈahu, vo vzÈahu k reakcii Slovenskej republikya hovoril to aj pán poslanec Ondru‰, vovzÈahu k reakcii Slovenskej republiky na tenOrbánov zákon je to, aby sa tu slovenskí Maìaricítili rovnako dobre a rovnako doma akoslovenskí Slováci. Ale strkaÈ hlavu do pieskupred t˘m, Ïe Viktor Orbán sa snaÏí z cudzích‰tátnych príslu‰níkov urobiÈ plnohodnotn˘chãlenov politického národa iného ‰tátu,je absolútne nemiestna reakcia.Ondrej Dostál (OKS)Rozhodovaním o tomto návrhu zákona rozhodujemeo tom, ãi chceme, aby slovenskí obãaniastrácali slovenské obãianstvo proti svojejvôli, alebo nie. Budeme o tom rozhodovaÈnielen pri hlasovaní o zákone ako o celku, alebudeme o tom rozhodovaÈ aj pri schvaºovanípozmeÀujúceho návrhmi s ktor˘m príde, alebopri‰iel pán poslanec Matoviã.Otázka pred ktorou stojíme, je, ãi si Ïelámeaby slovenská právna úprava bola taká, Ïebude umoÏÀovaÈ zbavovaÈ slovenského obãianstvana‰ich vlastn˘ch obãanov proti ichvlastnej vôli. A musíme si jednoducho povedaÈ,ão je pre nás dôleÏitej‰ie. âi je pre nás dôleÏitej‰iebojovaÈ s Orbánom a s úãinkami maìarskéhozákona o obãianstve, alebo správaÈsa korektne k svojim vlastn˘m obãanom. PremÀa je oveºa, oveºa dôleÏitej‰ie správaÈ sa korektnek vlastn˘m slovensk˘m obãanom anezbavovaÈ ich obãianstva, pokiaº si to onisami neÏelajú.Nezbavujeme obãianstva ºudí, keì spáchajúvlastizradu, ão je zloãin, za ão idú do väzenia.Zbavujeme ich za to, ak získajú obãianstvoiného ‰tátu. Ak by pre‰li tie zmeny, s ktor˘miprichádza pán poslanec Matoviã alebotá novela, s ktorou pri‰iel Smer, tak budemezbavovaÈ iba niektor˘ch, t˘ch, ktorí získali obãianstvone‰tandardnou formou. Ale p˘tam sa,je získanie obãianstva iného ‰tátu ne‰tandardnouformou váÏnej‰ím prehre‰kom voãilojalite k Slovenskej republike ako vlastizrada?Urãite nie.DôleÏité je nie to, aby sme postihovali niekoho,kto pociÈuje potrebu získaÈ iné ‰tátneobãianstvo, ale aby sme tu príslu‰níkom v‰etk˘chnárodnostn˘ch men‰ín a v‰etk˘m obãanomSlovenskej republiky vytvárali dobréprostredie, v ktorom sa budú dobre cítiÈ, vtedybudú dobré vzÈahy na Slovensku a vtedysa nebudeme musieÈ obávaÈ o lojalitu slovensk˘chobãanov ani v najmen‰om.Miroslav âíÏ (Smer-SD)Dostávame sa ku koncu diskusie o návrhuzákona, ktor˘ má podºa môjho názoru nesmiernudôleÏitosÈ. Zasahuje do nesmiernedôleÏitej sféry a tvorí jednu z podstatn˘ch náleÏitostísúãasnej zahraniãnej a bezpeãnostnejpolitiky Slovenska.Je pre mÀa nepochopiteºné, Ïe táto téma vkontextoch, o ktor˘ch sa pokúsim hovoriÈ,prakticky nie je Ïiadnym predmetom pozornostiná‰ho ministerstva zahraniãn˘ch vecí.Neviem si predstaviÈ ‰tát, v ktorom tak zásadnúvec rie‰ime, kde je aj stanovisko vládyakoÏe podporné, teda aj následne bez zodpovednostivlády za v˘sledok, pretoÏe je to vecposlaneckého zboru, a nie vlády. A táto vláda,pán minister Dzurinda, ale dramatick˘mspôsobom ignoruje túto diskusiu, a nezaregis-86

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Ktroval som v poslednom období ani jedenjeho verejn˘ prejav, ktor˘m by slovenskejverejnosti povedal, ak˘m spôsobom chce kvzniknutej situácii zaujaÈ úlohu ministerstvozahraniãn˘ch vecí, teda následne aj vláda.Hlavne aké nástroje chce pouÏiÈ pri rie‰ení tejtosituácie. Ako vôbec vníma túto situáciu.Vlastne to vyzerá tak, Ïe pár poslancov saamatérsky alebo odborne podºa dispozíciíjednotliv˘ch poslancov, zaoberajú otázkou,ktorá má podºa môjho názoru zásadn˘ vzÈahk tomu, ako má vyzeraÈ zahraniãná politikaSlovenskej republiky, ale hlavne k Ïivotn˘mzáujmom Slovenskej republiky. Denunciácieakejkoºvek úvahy na túto tému sú spravidlavydávané ãasÈou liberálnej opozície a samozrejmeaj politickou reprezentáciou maìarskejmen‰iny za akési prejavy nacionalizmu,ãasto rasizmu dokonca, priãom pouÏívanie t˘chtoslov spravidla je kontrolované iba veºmi,veºmi málo.Igor Matoviã (Obyãajní ºudia)Súãasn˘ právny stav je v podstate tak˘, Ïev Maìarsku platí chor˘ Orbánov zákon, naSlovensku platí tak˘ trochu chor˘ Ficov zákon.Túto situáciu mi ale pripadá, Ïe sa chceopraviÈ chor˘m Dzurindov˘m zákonom, moÏnoBugárov˘m. Jednoducho prechádzame naextrém, sme reagovali extrémom a ten extrémchcem opraviÈ ìal‰ím extrémom. Preto smezhruba pred dva a pol t˘ÏdÀami k tejto témevystúpili s t˘m, Ïe navrhujeme kompromis,navrhujeme rie‰enie, ktoré bude európske,ktoré opraví moÏno chyby v tom súãasnomznení zákona, ktor˘ bol moÏno ‰it˘ takoutrochu horúcou ihlou a zároveÀ zabezpeãí, abyºudia, ktorí majú nejakú reálnu väzbu na druh˘‰tát, aby beztrestne to druhé obãianstvomohli na území Slovenskej republiky maÈ,aby nestrácali Ïiadne práva obãanov Slovenskejrepubliky, ão sa vlastne na základe súãasnéhoprávneho vzÈahu stáva. A na základetoho jednoznaãne pomenuje, Ïe toto je územieSlovenskej republiky, Ïe tu si politiku robímemy a politiku Maìarskej republiky nechsi Orban robí na území Maìarskej republiky.Navrhli sme kompromis, ku ktorému bohu-Ïiaº sa nám nepodarilo získaÈ podporu koalície,to ma mrzí a myslím si, Ïe viac do tohovstupuje politiky ako zdravého sedliackehorozumu.Keì sa pozrieme na to, ão vlastne koalícianavrhuje, tak na prv˘ pohºad vidíme, Ïe sú todva zákony, ktoré so sebou súvisia – zákon o‰tátnom obãianstve a druh˘ zákon o ‰tátnejsluÏbe.Nemyslím si, Ïe predkladatelia jedného(Gál a spol.) a predkladatelia druhého (poslanciKDH) by mali nejak˘ zl˘ úmysel, ale jedenaj druh˘ si tvrdo‰ijne na t˘ch svojichkoaliãn˘ch vyjednávaãkách stáli za svojím asilou-mocou chceli presadiÈ ten svoj zákon,bez toho, aby si uvedomovali, Ïe na konci,keì sa obidvaja dohodnú a obidva tieto zákonyzároveÀ budú platiÈ, Ïe nastane veºmi schizofrenickásituácia. Îe jedn˘m zákonom o‰tátnom obãianstve budeme hovoriÈ – mበdvapasy, jeden z toho maìarsk˘, ten tu neexistuje,ãiÏe mበvlastne iba jeden na území Slovenskejrepubliky, nebudeme uznávaÈ maìarsk˘.Druh˘m zákonom budeme hovoriÈpri zákone o ‰tátnej sluÏbe, Ïe ten, kto má dvapasy, ten nemôÏe robiÈ na polícii, nemôÏe robiÈs utajovan˘mi skutoãnosÈami, ale v podstatejedin˘, kto by mohol robiÈ v‰ade, by boliobãania, ktorí by mali slovensko-maìarskéobãianstvo, teda slovenské i maìarské. Lebovlastne jedine v ich prípade by ten jeden pasna Slovensku neexistoval a v‰etci ostatní,ktorí by mali inú kombináciu obãianstva, napríkladslovenské – rakúske, slovenské – nemecké,slovenské – austrálske, akékoºvekiné, tak títo by boli potrestaní, ãiÏe nastala byvlastne taká schizofrenická zvlá‰tna situácia,Ïe jediní, koho by sme zv˘hodnili na územíSlovenskej republiky, by boli obãania s dvojit˘mobãianstvom slovensko-maìarsk˘m,lebo jedine títo by mohli akúkoºvek pozíciuzastávaÈ v ‰tátnej sluÏbe.Som veºmi rád, Ïe s t˘mto kon‰tatovanímpri‰iel uznávan˘ ústavn˘ právnik a ‰éf ústavnoprávnehov˘boru Radoslav Procházka.Som veºmi rád, Ïe sa v podstate priklonil ktomu ná‰mu pozmeÀovaciemu zákonu a ktomu rie‰eniu, ktoré ponúkame a aj toto po-Erika Jurinová z hnutia Obyãajní ºudia (Oª) zostávajúv poslaneckom klube strany Sloboda a Solidarita(SaS). „Na‰ím cieºom nikdy nebolo destabilizovaÈvládu Ivety Radiãovej, a preto situáciu,do ktorej sme sa my traja nechtiac dostali, nechcemevyuÏívaÈ na vytækanie politického kapitálu.Po zváÏení v‰etk˘ch alternatív sme dospeli k dohode.Vedomí si plnej politickej zodpovednostisme dnes akceptovali poÏiadavku klubu SaS zotrvaÈv klube,“ vyhlásil Viskupiã. Dodal, Ïe klub SaSzas akceptoval poÏiadavku Oª, Ïe dÀom zaloÏeniavlastného politického subjektu môÏu Oª z klubuSaS vystúpiÈ bez poÏiadavky vrátenia mandátu.Líder Oª Igor Matoviã oceÀuje „zodpovednosÈsvojich troch kolegov“ a je presvedãen˘, Ïe „dnesurobili ‰tátnické rozhodnutie, ktoré Slovensku priná‰apokoj a dáva priestor na prácu v prospechºudí“. Stabilitu Radiãovej vlády povaÏuje za „najvy‰‰ícieº“ aj strana SaS. „Preto oceÀujeme, Ïe Oªzostávajú ãlenmi klubu SaS,“ uviedol ‰éf klubu JozefKollár s t˘m, Ïe sulíkovci zároveÀ re‰pektujúambíciu Oª zaloÏiÈ si v budúcnosti vlastnú politickústranu. „Pokiaº Igor Matoviã vlastn˘ politick˘subjekt zaloÏí, tak ich odchod z klubu SaS nebudestrana povaÏovaÈ za poru‰enie dohôd z leta2010,“ vyhlásil. ·éf SaS Richard Sulík uviedol, Ïeosobné vzÈahy medzi poslancami sú dobré a kudalostiam z minulosti sa uÏ nebudú vracaÈ. Trojicasa tak nepridala k svojmu lídrovi Igorovi Matoviãovi,ktorého z klubu SaS vylúãili minul˘ t˘ÏdeÀpo tom, ako hlasoval za novelu zákona o ‰tátnomobãianstve od opoziãného Smeru-SD. V prípade,Ïe by odi‰li aj spomínaní traja poslanci,vládna koalícia by stratila v parlamente väã‰inu.Stredopravé strany mali pôvodne v pléne 79 zákonodarcov.Okrem Matoviãa pri‰la koalícia aj oAndreja ëurkovského, ktor˘ nedávno opustil klubKDH. Obaja nezávislí poslanci v‰ak naìalej deklarujúpodporu vládnemu programu.17. februára – Predseda Národnej rady Slovenskejrepubliky Richard Sulík odovzdal novej generálnejriaditeºke Rozhlasu a televízie Slovenska(RTVS) Miloslave Zemkovej poverovací dekrét. AjdeväÈ ãlenov Rady RTVS si prevzalo poverovaciedekréty za prítomnosti ministra kultúry DanielaKrajcera a niektor˘ch ãlenov V˘boru pre kultúrua médiá NR SR. âlenovia Rady RTVS sa ihneì potompresunuli na svoje prvé zasadnutie, na ktoromsi zvolili za predsedu Miroslava Kollára.21. februára – Predseda Rady pre samosprávypri strane Most-Híd Elemér Jakab podpísal poslaneck˘návrh, ktor˘m by poslanci parlamentu pozmenilinávrh zákona z dielne SaS. „Dohodli smesa, Ïe základnú mzdu primátorov a starostov zní-Ïime o desaÈ percent a zru‰íme odmeny,“ uviedolJakab. Pre stranu Most-Híd bolo pri rokovaniachv˘chodiskov˘m bodom zaruãenie zásad samosprávnosti,preto môÏu starostovia a primátori rátaÈaj v budúcnosti s nav˘‰eniami. Ale k˘m v súãasnostimôÏe nav˘‰enie dosiahnuÈ aj sto percentzákladnej mzdy, návrh ho má zníÏiÈ na 70 percent.Po vstúpení zákona do platnosti by mali maÈ samosprávydva mesiace na aktualizáciu mzdy. V prípade,Ïe parlament pozmeÀujúci návrh schváli,zmení sa aj suma odstupného. V súãasnosti majúniektorí primátori a starostovia nárok na odstupnévo v˘‰ke ich päÈmesaãného platu, predkladatelianávrhu by ho zmenili na trojmesaãné odstupné.22. februára – ZávaÏná situácia v Líbyi a vEgypte – toto bola tieÏ téma rokovania na‰ich zástupcovs generálnym riaditeºom politickej sekcieizraelského ministerstva obrany Amosom Giladom.Stretli sa s ním predseda Zahraniãného v˘boruNR SR Franti‰ek ·ebej a predseda V˘boru NR87

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KSR pre obranu a bezpeãnosÈ Martin Fedor. Predsedu·ebeja zaujímal aj Giladov názor na Irán a hovoriliaj o Turecku a zmenách, ktoré ako krajinapodstupuje kvôli záujmu o vstup do Európskejúnie. Zástupcovia slovenského parlamentu v‰ak hovorilis izraelsk˘m vysok˘m úradníkom aj o rozvíjaníspolupráce medzi rezortmi obrany.23. februára – Problematika diskriminácie Ïien,rodovej rovnosti, snaha o zavedenie kvót poãtu Ïienvo verejn˘ch funkciách zo strany Európskej únie.O t˘chto témach diskutovali na pôde parlamentuãlenovia V˘boru NR SR pre ºudské práva a národnostnémen‰iny s delegáciou V˘boru pre rovnosȉancí muÏov a Ïien Poslaneckej snemovne Rumunska.V diskusii prevaÏovala najmä schopnosÈrodín zosúladiÈ rodinn˘ a pracovn˘ Ïivot. Slovenskústranu zastupovali predsedníãka v˘boru AnnaBelousovová, Richard ·vihura (SaS), ªubomírÎeliezka (Smer-SD) a Richard Oravec (SDKÚ-DS). Za rumunskú stranu pri‰li na Slovensko predsedníãkaC. A. Pocora, podpredsedníãka I. C. Dumitrache,C. Gulin a M. Prodan. Obe strany sazhodli na nelichotivej situácii, a na tom, Ïe pretrvávadiskriminácia Ïien vo svete.23. februára – Generálny tajomník NATO AndersF. Rasmussen a prezident ParlamentnéhozhromaÏdenia NATO Karl A. Lamers prijali pozvanieStáleho predstaviteºa Slovenskej republiky priNATO Franti‰ka Ka‰ického otvoriÈ v˘stavu slovenskéhopredsedníctva Vy‰ehradskej skupiny. V˘stavabola slávnostne inaugurovaná v sídle NATOv Bruseli za úãasti vedúcich národn˘ch delegáciía poslancov Parlamentného zhromaÏdenia NATO.Delegáciu Národnej rady Slovenskej republiky vParlamentnom zhromaÏdení NATO zastupovaliJuraj Droba, vedúci delegácie a poslanci JaroslavBa‰ka a Rudolf Puãík. Generálny tajomník NATOAnders F. Rasmussen vyzdvihol príspevok Slovenskaako ãlenskej krajiny NATO k transatlantickejbezpeãnosti. Potreba informovanosti ‰irokej verejnostia v˘znam príspevku Vy‰ehradského fondu sosídlom v Bratislave k príprave novej generáciebezpeãnostnej komunity dominovali príhovoruprezidenta Parlamentného zhromaÏdenia NATOKarl A. Lamersa. V˘stava predstavuje motto programuslovenského predsedníctva „Efektívny Vy-‰ehrad – kontinuita, súdrÏnosÈ, solidarita, informovanosÈ“a mapuje 20 rokov úspe‰nej existencietejto regionálnej ‰truktúry.23. februára – Pomoc pri európskej integrácii,slovensko-ukrajinské vzÈahy a bezvízov˘ styk bolitémami rozhovorov medzi podpredsedom parlamentuRobertom Ficom a predstaviteºmi Najvy‰-‰ej rady Ukrajiny. Robert Fico vyjadril súhlas s postojomUkrajiny voãi rokovaniam V4 a zdôraznilUkrajinu ako strategického partnera. Vladimír Maru‰ãenkosa vyjadril, Ïe mu imponuje postoj podpredseduFica voãi Ukrajine. Podºa SvatoslavaOlijnyka je potrebné zlep‰ovaÈ vzÈahy nielen na politickejúrovni, ale aj medzi mládeÏou, v podnikateºsk˘chkruhoch a na regionálnej úrovni. Ukrajinskádelegácia bola vìaãná za rady pri snahe o integráciudo Európskej únie. (Daniela Pappová, Komunikaãn˘odbor)25. februára – Prezident Slovenskej republikyIvan Ga‰paroviã vrátil parlamentu novelu zákonao sudcoch a prísediacich, novelu zákona o ‰tátnejpomoci a Exekuãnom poriadku a novelu zákona opôsobnosti orgánov ‰tátnej správy pri poskytovanípodpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.Naopak, podpisom potvrdil novelu zákona o uÏívanípozemkov v zriaden˘ch záhradkov˘ch osadácha novelu zákona o verejnom obstarávaní.(rk)vaÏujem za dôkaz toho, Ïe tak˘to ãlovek,ktor˘ je v t˘chto veciach nad vecou, sa priklonilk rie‰eniu, ktoré je správne. A to vecnérie‰enie situácie si myslím, najviac odzrkadºujepráve prijatie pozmeÀovacieho návrhu,ktor˘ predkladáme, ktor˘ opraví tensúãasn˘ právny stav a nebude sa zbytoãne poklonkovaÈOrbánovi.Odporúãam naozaj si v tomto prípade preãítaÈkoaliãnú zmluvu, preãítaÈ si programovévyhlásenie vlády, ktoré hovorí o tom, Ïekoalícia zabezpeãí, alebo spraví v‰etko preto,alebo zabezpeãí, aby eliminovala v‰etkynegatívne vplyvy zákona o ‰tátnom obãianstvena obãanov Slovenskej republiky v súvislostizo zákonom o ‰tátnom obãianstve.Podºa ná‰ho názoru eliminovanie t˘ch negatívnychvplyvov je práve to, aby sme prestalitrestaÈ ºudí, ktorí majú nejakú reálnuväzbu na druhú krajinu a na základe toho získaliobãianstvo. Ak prijmeme nበpozmeÀovacínávrh, tak nebudeme trestaÈ ºudí, ktorí vtej danej krajine aspoÀ 12 mesiacov b˘vajú.Tí, ktorí 12 mesiacov tam ‰tudujú, sú zamestnaní,podnikajú, ktorí odtiaº majú mamku,tatka, babku, dedka. Jednoducho tam jeveºmi veºa moÏností, aby ten, kto naozaj reálnenejakú moÏnosÈ má, aby to obãianstvobeztrestne mohol maÈ, aby neprichádzal o tona‰e. A toto si myslím Ïe je v plnej miere naplnenieprogramového vyhlásenia vlády.Gábor Gál (Most-Híd)Pán poslanec Matoviã, v tejto rozpravesme uÏ v‰elião poãuli, ale ão ste vy tu rozprávali,to bola ãere‰niãka na torte, hlavne keìvás poznáme z va‰ich vystúpení, va‰e postoje.ÎiadaÈ Jána Slotu, aby pri‰iel hlasovaÈ, vopaãnom prípade prejde návrh koalície, ktorejste sám ãlenom, tak toto povaÏujem uÏ zachoré.Hovorili ste, Ïe veríte, Ïe vyhrá zdrav˘ rozum.A uÏ vyhral. Rozum, neviem, ãi je to rozum,ale podarilo sa vás spojiÈ s ºuìmi, ktor˘chdoteraz ste len kritizovali a kydali ste nanich. Teraz sú va‰imi hlavn˘mi spojencami.ëalej ste vyuÏili rétoriku, ktorú som uÏ dlh‰íãas nepoãul, lebo to i‰lo z úst politikov HZDS,Smeru a SNS, Ïe skutoãn˘ politik, ktor˘ zastupujepráva maìarskej men‰iny, má robiÈtoto, toto, toto... Vy nám idete rozprávaÈ, kohoako máme zastupovaÈ. Vy zastupujte svojichvoliãov, my ideme svojich zastupovaÈ. A nie,nebudete dávaÈ rozum vy na to, Ïe ako ichmáme zastupovaÈ. Zaãiatok vá‰ho vystúpeniauÏ navodil atmosféru a navodil celú situáciu.Hovorili ste o chorom Orbánovom zákone.Povedali ste potom v tretej vete o choromDzurindovom zákone a e‰te ste sa aj ospravedlniliSmeru, Ïe: „No, tak tro‰ka chorom Ficovomnávrhu.“ âo robíte? Tak sa správajteriadne, ako chlap a nepodliezajte sa...TakÏe, zhrniem to, ja si myslím, Ïe keìchceme urobiÈ, ão sme sa zaviazali v koaliãnejzmluve, v programovom vyhlásení vlády,tak máme spraviÈ zmenu. Máme eliminovaÈnegatívne úãinky tej poslednej novely zákonao ‰tátnom obãianstve. A vieme to urobiÈ lentak, ako je ten návrh zákona z rúk troch poslancovNárodnej rady Slovenskej republiky.II. RAZANTNÉ BOLI AJ ROZHODNUTIAZÁKONODARCOVPotom sa rokovalo o návrhu poslancovNárodnej rady pána Radoslava Procházku,Pavla Hru‰ovského a Pavla Abrhana na vydanienovely zákona o ‰tátnej sluÏbe príslu‰-níkov Policajného zboru, Slovenskej informaãnejsluÏby, Zboru väzenskej a justiãnejstráÏe a Îelezniãnej polície.Potom koaliãná väã‰ina presunula hlasovanieo návrhu zákona o ‰tátnom obãianstve naìal‰í deÀ.A potom na druh˘ deÀ bol v hlasovaní prijat˘pozmeÀovací návrh poslanca Igora Matoviãa(zo 150 prítomn˘ch poslancov hlasovalo76 za, 60 proti, 14 sa zdrÏalo).A potom Gábor Gál ako jeden z troch predkladateºovnovely zákona o ‰tátnom obãianstvenávrh novely stiahol zo rokovania.A potom Pavol Hru‰ovsk˘ ako jeden zpredkladateºov zákona o ‰tátnej sluÏbe príslu‰níkovpolicajného zboru, väzenskej a justiãnejstráÏe, Slovenskej informaãnej sluÏby,Îelezniãnej polície návrh zákona stiaholz rokovania.A potom za Ficovu novelu zahlasovali ajIgor Matoviã, aj Radoslav Procházka, z ìal-‰ích Obyãajn˘ch ºudí Martin Fecko zahlasovalproti, dvaja sa zdrÏali. Na Slovensku taknaìalej platí zákon odoberajúci slovenskéobãianstvo t˘m, ktorí si poÏiadajú o iné.A potom Igora Matoviãa vylúãili z klubuSlobody a Solidarity.A potom Igor Matoviã sºúbil premiérkeRadiãovej, Ïe bude jej vládu podporovaÈ aj naìalej.III. âO BUDE ëALEJ, NEVIE NIKTOA potom Béla Bugár povedal, Ïe o novelizáciizákona o ‰tátnom obãianstve by sa malohovoriÈ aÏ po prijatí novej maìarskej ústavya vykonávacích predpisov k nej. „Poãkajmesi, ãi bude aktívne alebo pasívne volebnéprávo pre t˘ch obãanov, ktorí poÏiadajú omaìarské ‰tátne obãianstvo,“ zdôvodnil, preãoMost-Híd povaÏuje za vhodné s novelizáciouzákona o ‰tátnom obãianstve poãkaÈ dojesene.(rk)88

S U P E R M O N I T O RSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre17. január 2011 – 17. február 2011Politici by mali po novom niesÈ zodpovednosÈza svoje podpisy pod zmluvami, ktoré sú pre ‰tátnev˘hodné. Teraz nesú iba politickú, ãiÏe Ïiadnu.Budú maÈ v‰ak jednoduchú moÏnosÈ, ako sa postihuvyhnúÈ – stanú sa nemajetn˘mi, v‰etok svoj majetokprepí‰u na manÏelky.Publicista Marek Roãkár.HN 17. 1.(KomentovaÈ ãokoºvek, v ãom hrajú hlavnúúlohu politici, si vyÏaduje od analytika siln˘ Ïalúdok.Nikde nie je toºko podvodov, trikov aleboaspoÀ podozrenia zo ‰arlatánstva, ako medzipolitikmi, ktorí by mali byÈ, naopak, najÏiarivej‰ímpríkladom ãestnej sluÏby obãanom.MôÏe byÈ vôbec popredn˘ ãiniteº charaktern˘?V‰imnime si, na ãom sa najviac vyÏíva Fico, keìhovorí o Radiãovej a Figeºovi? Na ich údajnejnepoctivosti.)***Medzi umeleckou zbierkou a zberateºom je veºmiosobn˘, aÏ intímny vzÈah. Sú priam ako siamskédvojãatá, ktoré ãasto oddelí aÏ smrÈ. Konkrétnejzbierke nikto nerozumie viac ako jej tvorca.Najspravodlivej‰ie by bolo, keby zberateº a jehozbierka odi‰li z tohto sveta spoloãne.Jeden z najuznávanej‰ích zberateºov umeniav SR Ivan Melicherãík. Pravda 17. 1.(Aj keì Slovensko dosÈ uprednostÀuje priemernosÈ,predsa len sa nájdu ºudia, ktorí majúeurópsky rozmer, hoci len v takej unikátnejveci, ako je zberateºstvo.)***Kríza je ohromná príleÏitosÈ na uskutoãnenie potrebn˘chreforiem.·éf Microsoftu pre Európu Jan Muehlfeit.T˘ÏdeÀ 17. 1.(K˘m prominentní ãlenovia predo‰lej vlády povaÏovalikrízu za dôvod, preão sa nedá niã dobrerobiÈ, kam smerujú a budú smerovaÈ Miklo‰,Sulík, Radiãová a Mi‰kov? K názorom a v˘konomeurópskych politikov alebo k záchodov˘mslovensk˘m tendrom?)***Slovenskú ekonómiu veºmi negatívne ovplyvnilmasov˘ odchod najtalentovanej‰ích maturantov,záujemcov o ekonómiu, do âR a do vzdialenej‰iehozahraniãia.Hlavn˘ analytik ministerstva ‰kolstvaMartin Filko. T˘ÏdeÀ 17. 1.(Dlhé roky z neznámych dôvodov mala slovenské‰kolstvo v rukách SNS. Vlastenci z tejtostrany by mali zváÏiÈ, do akej miery boli jej aktivityosoÏné pre SR.)***ëurkovsk˘ ako primátor Bratislavy nechal sprivatizovaÈãasÈ mestsk˘ch vodární spôsobom, ktor˘môÏeme pokojne nazvaÈ ako darebácky. A dokoncabez vedomia mestsk˘ch poslancov.Komentátor Dag Dani‰.HN 17. 1.(Majú novinári ãistej‰iu du‰u, alebo sú len menej‰ikovní ako politici?)***Hocako sa to zdá ãudné, ale existuje uÏ párkniÏiek, ktoré mapujú slovensk˘ bigbít. Nech mlaìasiotvárajú oãi, ão v‰etko sa dalo vtedy, keì saniã nedalo! Lebo autori veºmi chceli!Básnik Daniel Hevier.HN 18. 1.(Bol by zaujímav˘ prehºad, kedy sa vlastne naSlovensku najviac nedalo? V masarykovskejâSR, v Tisovom ‰táte blízkom fa‰izmu, v Bacílkovejãi Husákovej komunistickej âSR alebo vkomfortnej súãasnej situácii, keì nie sú na niãpeniaze?)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 18. 1.(Tak máme uÏ koneãne nielen eurofondy, eurovala eurozónu, ale aj eurostôl.)***Dnes si faktickú moc na miestnej úrovni doká-Ïu uzurpovaÈ rôzni lokálni boháãi: t˘ch, ão v regiónemajú zastupovaÈ obãanov, si jednoduchokúpia. A krytie – minimálne politické, ale ktovie,ãi nie aj kriminálne – im pritom poskytujú pohlaváriz Bratislavy, ktor˘ch si lokálni potentáti poz˘vajúna poºovaãky, alebo pre nich organizujú inédruhy „zábavy a odpoãinku“.Komentátor Peter JavÛrek.Pravda 19. 1.(Komunisti boli a sú rovnakí za komunizmu iza kapitalizmu.)***Úspech sa neodpú‰Èa. Na Slovensku urãite nie.Preto ma neprekvapili negatívne reakcie na jednuz vrcholn˘ch spoloãensk˘ch udalostí roka, Ples vopere. A tak, ako sa úspech spája s peniazmi, cítiÈi vyberan˘ luxus. Zv˘‰en˘ záujem oÀ vnímam zostrany ºudí, ktor˘m prekáÏa, keìÏe v Àom vidia ibasnobskú akciu. Ja v nej vidím krásu a príjemnú spoloãenskúakciu.Generálny riaditeº Tatra banky Igor Vida.HN 19. 1.(Závistliv˘ch ºudí je skutoãne veºa. To v‰ak neznamená,Ïe v‰etk˘ch, ktorí kritizovali honosn˘luxus na Plese v opere, treba povaÏovaÈ zaneprajn˘ch primitívov. V ãase krízy by sa maliúãastníci tohto podujatia správaÈ zdrÏanlivo. Aaj rozumne. ·aty a jedlá za milióny treba vyvá-ÏiÈ veºkorys˘mi ãiastkami pre invalidov, sirotya dôchodcov.)***Bezplatné zdravotníctvo neznamená, Ïe je zadarmo.Súkromné zdroje obyvateºov tvoria asi 20% v˘davkov na zdravotnú starostlivosÈ. Priplácamesi za lieky, za prednostné úkony, za objednaniena ãas. Na‰e peniaze miznú v neprehºadnomsystéme platieb.Peter PaÏitn˘ z Health Policy Institute.HN 20. 1.(Ak je v zdravotníctve finanãná dÏungºa – a onatam je –, je spôsobená predov‰etk˘m ministersk˘miúradníkmi, ktorí nedokáÏu vytvoriÈ jednotn˘a jasn˘ systém, kto, kedy a za ão má platiÈ.Súkromní zubári majú svoj pevn˘ cenník –a tomu kaÏd˘ rozumie.)***Fínsko patrí spoloãne s Nemeckom medzi krajiny,ktoré odmietajú zv˘‰enie záÈaÏe krajín s ratingomAAA. Nemecká vláda aj nedávno potvrdila,Ïe nie je správne, aby sa finanãné náklady nafinancovanie záchranného fondu rozdelili len medziniekoºko krajín EÚ.Fínska premiérka Mari Kiviniemiová.Bloomberg TV 20. 1.(BeÏní obãania – na ich ‰Èastie – si ani neuvedomujú,o aké miliardy sa hrá na najvy‰‰ej úrovni‰tátov EÚ. Ministri hºadajú obrovské sumy preeuroval a otcovia rodín 500 eur, aby mohli zaplatiÈza t˘ÏdeÀ ‰koly v prírode pre svoju dcéru.)***Do zaãiatku 60. rokov existovala trojica – textár,muzikant a interpret, ale s príchodom pesniãkárovako Bob Dylan alebo kapiel ako Beatles sato zmenilo. Pesniãka je zvyãajne najzaujímavej‰iavtedy , keì je osobná. Keby texty Îiv˘ch kvetovzaspieval niekto in˘ ako Lucia Piussi, nefungovaliby a vyzneli by neúprimne.Îurnalisti Peter Bálik a Oliver Rehák.TV oko 21. 1.89

S U P E R M O N I T O R(Pesniãky, ktoré patria k pop-hudbe, nie sú síceumeleck˘m v˘tvorom, ale uÏitoãn˘m a náladotvorn˘mspotrebn˘m tovarom. Preto ani o ichtextoch nemoÏno hovoriÈ ako o básÀach, i keì súãasto textami ‰lágra texty, ktoré pôvodne vznikliako poézia a vy‰li v básnickej zbierke. Ako súãasÈhitu pre‰li do inej kategórie pouÏitia.)***Je vÏdy lep‰ie, keì staviate na viacer˘ch pilieroch.Keì o jeden prídete, zasiahne vás to, ale nepoloÏí.V starobe to platí dvojnásobne. Penzijná reformaje dobrá, pretoÏe budeme ÏiÈ z viacer˘ch dôchodkov.Okrem starobného bude maÈ súãasnámlad‰ia generácia aj súkromn˘.Komentátorka Lenka Zlámalová.Lidovky.cz 21. 1.(Tak ako v európskom meradle zlyhal komunistick˘systém, ktor˘ sa opieral o silné marxistickéheslá, ale ignoroval realitu Ïivota, a preto saaj na zaãiatku 90. rokov rozsypal, tak padli ajprotikapitalistické frázy, ktoré v SR ‰írili sociálnidemokrati. SR bola na dobrej ceste uÏ hneìna zaãiatku 3. tisícroãia, keì nátlak Smeru tentotrend naru‰il. NastoliÈ skrachovan˘ boº‰evick˘systém sa mu síce nepodarilo, ale pribrzdildobre sa rozvíjajúce dôchodkové ustrojenie,najmä ão sa t˘ka 2. piliera.)***Kino je najmä pre mlad˘ch preÏitkom. ÍsÈ dokina znamená cestovaÈ, prísÈ vãas a najmä zaplatiÈvstupné. U nás je problémom aj ponuka na‰ichkín a spomalená distribúcia. TakÏe s dobou dnesudrÏí krok len pirát. A preto je digitálny formátDivX noãnou morou Hollywoodu, navy‰e – alebonajmä – filmári e‰te nikdy nemali také vzdelanépublikum, ako majú dnes, a dôvodom je aj internet.Hlavnou v˘hodou pirátstva je pohodlnosÈ.Publicista Milo‰ Krekoviã.TV oko 21. 1.(Slogany „Nekradnite filmy! Pirátske sÈahovanieodporuje zákonom!“ sú oprávnené, ale nezmyselné,lebo sú takmer neuskutoãniteºné, pretoÏepiráti zásluhou vysokej techniky internetusú v podstate nepolapiteºní.)***Prestal som fotiÈ, keì som váÏne ochorel. Keìsom sa dostal na najniωí stupeÀ ºudskej biedy autrpenia, tak ma v‰etko prestalo zaujímaÈ. Veºa meditujem,dávam sa dokopy.Fotograf Tibor Huszár (1952).Sme 22. 1.(UÏ roky obdivujeme ãloveka za jeho v˘stupydo vesmíru. Ale rovnako roky obdivujeme neobyãajnúprofesionálnu zdatnosÈ a súãasne citlivosÈHuszára, ktor˘ pov˘‰il technické parametrea dal im rozmer slovenskej umeleckej fotografickejgeniality.)***Práci so Ïenou, pre ktorú idem robiÈ model,predchádza anal˘za. Neviem si predstaviÈ, Ïe bysom hneì zaãala na nej aranÏovaÈ látku. DôleÏit˘je pre mÀa rozhovor. P˘tam sa napríklad, po ãomÏena, pre ktorú navrhujem model, túÏi. Moje túÏbyvychádzajú zo základov Ïivota a t˘kajú sa povedzmezdravia. Ale mám i túÏby, ktoré vychádzajúz márnivosti a sú rozmarné.Kost˘mová v˘tvarníãka Simona Vachálková.Pravda 22. 1.(Bezprostredn˘ kontakt, teda rozhovor, je nevyhnutn˘mpredpokladom, aby sme spoznalidu‰u ãloveka, ktorému máme poslúÏiÈ alebopomôcÈ a ktor˘ má pomôcÈ nám.)***Rok 2011 sa zaãal novoroãn˘m útokom na kres-Èansk˘ kostol v egyptskej Alexandrii, pri ktoromzahynulo viac ako 20 osôb a zranen˘ch bolo stoìal‰ích veriacich. Zdá sa vám to nepredstaviteºné,keìÏe reã je o náboÏenstve, ktoré bolo po stároãiadominantné – ba moÏno aÏ despotické? Ale je totak. Tí, ão sa dopú‰Èajú tak˘chto skutkov, sú barbari.Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy.Sme 22. 1.(Dnes Ïiadne v˘znamnej‰ie náboÏenstvo nie je„hore“ alebo „dolu“, nie je dominantné alebo„zavrhnutiahodné“. Ani islam. BohuÏiaº, v‰etkysú viac alebo menej zámienkou na to, aby samohlo s BoÏím ãi Alahov˘m poÏehnaním vraÏdiÈa páchaÈ ohavné zlo.)***Je zaujímavé, Ïe príbehy Tisíc a jednej noci, ktorétak fascinujú ºudí na celom svete svojou exotikoua zápletkami, si uÏ pred tristo rokmi dobyli poprv˘krát Európu a ich ‰arm dodnes nevybledol. Prí-ÈaÏliv˘ je ich magick˘ svet, snová realita, ktorá sipodáva ruku so skutoãnosÈou. Je v nich ãosi, poãom ãlovek túÏi, a predsa je to neulapiteºné. AkovôÀa ruÏí.Arabista Ján Pauliny.Pravda 22. 1.(Sme hlupáci, ak trpíme predstavou, Ïe za v‰etk˘marabsk˘m musí byÈ nieão nízke a teroristické.Naopak, aj v tieni islamu vzniklo veºakrásnych vecí, popri Tisíc a jednej noci i mnohérozko‰né stavby. Stará arabská architektúras modern˘mi mrakodrapmi.)***Ak˘ bol v˘sledok amerického poklonkovaniaâíne? Z ãínskych serverov YouTube záhadne mizolobvykle v ãase, keì sa odohrávali chúlostivépolitické udalosti. Nedostupn˘ bol celé mesiace,keì sa objavili filmy, kde ãínski vojaci bili Ujgurov,demon‰trujúcich v Sin-Èiangu.Americká spisovateºka a novinárkaAnne Applebaumová. Sme 22. 1.(Cenzúra sa dnes, v ãase internetu, zdá byÈ takmernemoÏná a ÈaÏko realizovateºná. Slobodaslova letí svetom – a to i v krajine, ktorá je podozrivá,Ïe v nej e‰te stále v‰etko, ão sa povie,je pod dozorom komunistov. Autokrati vedia, Ïeich existenciu akákoºvek ohrozuje sloboda, a takvyraìujú v‰etko, ão by mohlo ºudí povzbudiÈ krebélii.)***Musíme smutne podotknúÈ, Ïe mediálne prestrelkyo policajného prezidenta, ktoré nie sú logickypochopiteºné, sú voliãsky vìaãnej‰ie, neÏpoctivá práca na reformách.Podpredseda TOP 09 Miroslav Kalousek.Lidovky.cz 22. 1.(Nie je to niã nové: keìÏe reformy sú nároãnádlhodobá ãinnosÈ vzdelan˘ch politikov a ichv˘sledky celé mesiace niã senzaãné nepriná‰ajú,tak obãania o ne záujem nemajú, i keì impriná‰ajú v˘razné finanãné hodnoty a v politikepotrebnú, ale nudnú stabilitu.)***Korupcia zostáva v záujme v‰etk˘ch zúãastnen˘chskrytá. Prezradí sa obvykle len vtedy, keì mániektor˘ z úãastníkov pocit, Ïe ostatní ho podviedlia udá ich. Preto väã‰inu indícií o korupciisa nemôÏe pouÏiÈ ako dôkaz.Viceprezident NKÚ âR Miloslav Kala.Blog aktuálnû.cz 22. 1.(Korupcia sa úÏasne ºahko opºúva v rôznych politick˘cha Ïurnalistick˘ch anal˘zach, ale veºmiÈaÏko dokazuje. Najväã‰ou ‰ancou je prehºad ov‰etk˘ch pohyboch peÀazí, tovarov a sluÏieb vdanom podniku alebo na oddelení. LenÏe to jepríli‰ namáhavé.)***Siln˘ potenciál Tisíc a jednej noci pochopili nielenTurci, ktorí tak pomenovali slzavú telenoveluo architektke ·eherezáde a jej chorom dieÈati, aleaj TV Markíza, ktorá ju zaradila do vysielania v diváckynajatraktívnej‰om ãase 2x do t˘ÏdÀa v dvochdieloch za sebou. Romantick˘ seriál vraj v Európenadchol milióny divákov.Publicistka Katarína Sedláková.OÎene.sk 24. 1.(Tisíc a jedna noc má v sebe také ãaro, Ïe oprávnenemôÏe in‰pirovaÈ aj televíznych tvorcov,aby v súlade s duchom tejto rozko‰nej arabskejzbierky príbehov – hoci v modernom televíznomvyuÏití – vytvorili prekvapujúco úspe‰n˘ seriál,ktor˘ sa dokázal zaradiÈ do radu najúspe‰-nej‰ích telenoviel.)***Keì sa filmári v terchovskej krãme p˘tali, akovyzerá slovensk˘ Superman a kto je na Slovenskuokrem Jáno‰íka skutoãn˘ chlap, jedna z odpovedíbola: Radiãová.ReÏisérka a scenáristka Tina Diosi.Sme 24. 1.(Terchovská odpoveì nie je hlúpou slovnou deformáciou.Je v nej expresívne vyjadrenie názoru,Ïe Radiãová je plnohodnotná politiãka aÏe je teda „chlap na svojom mieste“.)***Televízne spravodajstvá nám priná‰ajú informácieo ne‰Èastiach a ekonomick˘ch v˘sledkoch zov‰etk˘ch konãín sveta, ale o tom, ãi sú obyvateliat˘ch krajín ‰Èastní, nepovedia ani slovo.Filozof Miroslav Marcelli.Pravda 24. 1.(Zaujímajú v‰ak niekoho v˘sledky firmy, ktorávyrába autá, aké city lomcujú t˘mi, ão montujújednotlivé súãiastky? Nie sú na to iné relácie?)***Európa zlenivela, rozmaznala sama seba a voFrancúzsku to vidno najviac. Nechce sa nám uÏ toºkorobiÈ, veì viete koºko energie nás stála Veºkáfrancúzska revolúcia?! V‰etku robotu presúvamena v˘chod, kde je miliarda ºudí, ktorá je ochotnárobiÈ za dva doláre na deÀ, tak preão by sme si mali90

S U P E R M O N I T O RrobiÈ mozole? My Európania sme ãoraz viac majstriv delegovaní povinností. Len my najlep‰ie vieme,kto za nás má ão spraviÈ a ão najlacnej‰ie.Moderátor Matej „Sajfa“ Cifra.HN 24. 1.(Iba súci chlapík dokáÏe z historick˘ch ãinov vybraÈnajvhodnej‰ie a zakomponovaÈ ich tam,kde sa to dá efektne pouÏiÈ na vyzdvihnutienároda. KaÏd˘ má svojich Napoleonov a Svätoplukov,a keì nemá, tak si ich vyrobí.)***âína uÏ nie je len lacnou manufaktúrou prezvy‰ok sveta, ale siln˘m konkurentom na v‰etk˘chfrontoch. Európa si udrÏí svoje postavenie len vtedy,ak sa zomkne a podstúpi reformy. A ak budeschopná hovoriÈ jednotn˘m hlasom.Riaditeºka britského ekonomickéhov˘skumu Paula Subacchi. HN 24. 1.(âo by sa v‰ak stalo, keby sa âína stala aj v oblastiºudsk˘ch práv rovnocenná s EÚ a s USA?NeudrÏala by svoj ekonomick˘ vzostup? Aleboby ho, naopak, e‰te upevnila a zv˘‰ila? Niektoré‰táty sa vedia udrÏaÈ na ceste hore, len ak súdiktatúrami?)***S pribúdajúcimi rokmi som si zaãala klásÈ otázky,preão je napríklad dobré, Ïe Otec nebesk˘svojho syna nezachránil, ale nechal umuãiÈ.Spisovateºka Daniela KapitáÀová.Sme 25. 1.(Nie je ºahké odpovedaÈ na túto otázku, preto-Ïe odpoveì na Àu ohrozuje existenciu kresÈanstva.A kto by sa len tak odhodlal zlikvidovaÈvieru, ktorá uÏ dve tisícroãia tvorí základ duchovnostimiliárd ºudí? A uÏ vonkoncom je nemoÏnépredstaviÈ si niekoho, kto by objavil inúzákladÀu pre vieru úprimn˘ch kresÈanov, neÏje ukriÏovanie.)***Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 25. 1.(Niektorí kresÈanskí poslanci mávajú pekelnésny.)***Návrh z dielne OKS uvádzaÈ u sudcov ich minuléãlenstvo v KSâ nevzbudil nad‰enie vo mne.Zdá sa mi dosÈ ne‰Èastné 21 rokov po neÏnej revolúciitak˘mto spôsobom zaãaÈ nieão s neist˘mkoncom. Nemá zmysel dnes upieraÈ b˘val˘m komunistomprávo na ich názor, presvedãenie, na obãianskeslobody, ktoré oni desaÈroãia násilne upieralisvojim politick˘m odporcom. Je v‰ak chyba,ak doteraz v SR nebol nikto za zloãiny komunizmustíhan˘.Publicista Miroslav Kocúr.Sme 25. 1.(Aj sudcovia majú právo maÈ svoje názory. AlekeìÏe sú dôleÏit˘mi osobnosÈami, ktoré rozhodujúo slobodnej existencii v‰etk˘ch obãanov,nesmú pouÏívaÈ spôsoby, na aké si zvykli zakomunizmu, keì na jednej strane slúÏili vy‰‰iepostaven˘m a na druhej súdili ãasto len podºasvojvôle. Sudcovia by mali byÈ „Bohmi“ demokracie.)***Obãania právom oãakávajú, Ïe systém ich dôchodkovéhozabezpeãenia bude vytvoren˘ na vysokejodbornej úrovni a umoÏní im v budúcnostilep‰í Ïivot. Problém dôchodkov si nevymysleliani politici, ani obãania. Priniesol ho Ïivot a v˘vojsveta. Je v‰ak povinnosÈou vládnucej vrstvyniesÈ zodpovednosÈ a pomôcÈ ºuìom s najlep‰ímmoÏn˘m rie‰ením.Expert vo finanãníctve Peter Kri‰tofoviã.HN 26. 1.(Politici, najmä tí, ão s veºk˘m hurhajom diskutujúv televízii, Ïe nie sú hokejov˘mi hráãmi,ktorí majú daÈ gól, ale vysok˘mi úradníkmi,ktorí majú nájsÈ alebo vytvoriÈ najvhodnej‰ierie‰enia pre beÏn˘ch obãanov, ktorí ich platia.)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 26. 1.(Akú rovnováhu má medzi sociologiãkou a politiãkou,nechceme tvrdiÈ, ale jej artistick˘ balansna lane medzi KDH, SaS, Mostom a SDKÚ– a e‰te aj OKS a Obyãajn˘mi – je bezchybn˘.)***ªudia sa medzi sebou uÏ málo rozprávajú, skôrsi esemeskujú alebo mailujú, no mail ani esemeskanemajú intonáciu, nevedia sa ãervenaÈ, nevediasa hanbiÈ, nevedia sklopiÈ zrak. Je tu veºa z vyhoreniaãloveka, ktor˘ zrazu nevie komunikovaÈ a pomenovaÈto, ão ho trápi.Herec Robert Roth (SND).Slovenka 26. 1.(Ak nechceme nikomu povedaÈ, ão nás trápi, aak nás nezaujíma, ão znepokojuje jeho, potomje úplne v poriadku, ak nám namiesto po‰ty staãímail alebo SMS. Ak v‰ak e‰te v nás zostali stopypo pocitoch a du‰evn˘ch pochodoch, ktorétisícroãia boli in‰piráciou, preão sme chceli achceme chodiÈ do divadla aj dnes, mailovanienám staãiÈ nemôÏe.)***Je v ºudskej povahe, Ïe ãlovek povaÏuje vÏdytoho druhého za hor‰ieho, ako je sám.Filmov˘ reÏisér Juraj Herz.HN 27. 1.(V tom je jedna z najväã‰ích tragédií ºudskejexistencie. Nie len egoizmus – hoci aj ten –, alepreceÀovanie seba na úkor ostatn˘ch, ktor˘chpovaÏujeme za podradn˘ch.)***Nie je normálne, aby sudca priamo pre‰iel dofunkcie ministra spravodlivosti a potom zasa späÈdo talára, ako to dokázal pán Harabin. A je skutoãneneobvyklé, aby bolo v rámci disciplinárnych konanípotrestan˘ch toºko sudcov najvy‰‰ieho súdu,ich v˘kon funkcie bol pozastaven˘ a stále sa nevediadoãkaÈ koneãného verdiktu. Konania voãi sudcomnajvy‰‰ieho súdu sa vo svete vedú veºmi vzácne.A je nepochopiteºné, Ïe pre ich kritické názory.âestn˘ predseda Medzinárodnejasociácie sudcov Günter Woratsch.Plus 7 dní 28. 1.(Obãania sa ÈaÏko môÏu zmieriÈ s t˘m, Ïe viditeºneza sympatick˘mi trendmi, ktoré Èahajú SRdo 21. storoãia, zaostáva justícia – tak, ako ju nastavilMeãiar so svojím nominantom Harabinom.A ako ju udrÏiava politik – právnik RobertFico. V‰elião naznaãuje, Ïe Meãiar má dôvoduznávaÈ deformovan˘ ‰t˘l spravodlivosti v SR.)***OãakávaÈ konsenzus s odporcami programu súvisiacemus potratmi – KBS a predstaviteºmi KDH– je nielen naivné, ale aj nezodpovedné. Ich odporvyvoláva uÏ samotné slovo sex. Akãn˘ programpopulaãnej konferencie OSN totiÏ ako celok odmietolna medzinárodnom poli Vatikán a v SRpráve KBS a KDH. Od zaãiatku 90. rokov 20. storoãiasa snaÏia dostaÈ v˘kon umelého preru‰eniatehotnosti mimo zákona.Gynekológ Michal Kliment.Pravda 28. 1.(Aj keì sa náhle situácia v nemocnici na Kramárochzmenila a zrazu sa zasa otvorila moÏnosÈpre Ïeny, aby v súlade so zákonom mohlipodstúpiÈ v prípade záujmu interrupciu, t˘chpár dní, keì – pod za‰ifrovan˘m dozorom ministrazdravotníctva – sa verejnosti „oznámilo“,Ïe Ïenami vyÏiadané potraty nikto robiÈ nebude,ukázali, ako ÈaÏko kresÈanskí demokratipristupujú na dodrÏiavanie princípov demokracie.)***História pokusov o zru‰enie KSâM je od novembra1989 pestrá. Vtedaj‰ia spoloãnosÈ v‰ak zostávalav rozpakoch. Zákaz politickej strany sa mnoh˘mzdal príli‰ príbuzn˘ totalitnej praxi, a keìÏe mypredsa „nie sme ako oni“, nebudeme sa mstiÈ.Moderátor Ondfiej Konrád.âesk˘ rozhlas 28. 1.(Prinajmen‰om v SR sa malo citlivo posúdiÈ, ãib˘val˘ ãlen strany bol bezohºadn˘m niãiteºomexistencie slu‰n˘ch ºudí, alebo bol iba radov˘ma obãas aj úprimn˘m ãlenom strany boº‰evikov.Ak sa totiÏ pristupovalo ku v‰etk˘m rovnako,na vlne demokratickej tolerancie sa zviezli aj tí,ktorí diktátorskú a zi‰tnú podstatu minulého re-Ïimu niesli v sebe a predrali sa s Àou aÏ do súãasnéhojustiãného alebo podnikateºského prostredia.)***Vraj to budem maÈ ÈaÏké, lebo sa budem musieÈzbaviÈ nálepky po rodiãoch. Ale ja neviem, preãoby som sa mala nieãoho zbavovaÈ. Mala by somsa hanbiÈ, Ïe môj otec je môj otec?Personálna manaÏérka Hana Lasicová.TV oko 28. 1.91

S U P E R M O N I T O R(Aj boj proti kli‰é môÏe byÈ kli‰é najvy‰‰iehorangu. Veì uÏ to, Ïe sa Hanka ãuduje, Ïe má písaÈo sebe ako o dcére Milana Lasicu, nie je prirodzené.NajdôleÏitej‰ie je, ãi chce ãitateº vedieÈ,kto je táto manaÏérka. A keìÏe to vedieÈ chce,je normálne a správne, Ïe autorka venuje tejtookolnosti pozornosÈ.)***Miroslav Válek nebol len básnikom. Lákalo hoi nieão iné: TúÏil po moci. T˘m presahuje na‰e chápanie.Stretáva sa v Àom vrúcnosÈ aj irónia, niãenieaj sebaniãenie. Stáva sa z neho nihilista, ktor˘v istej chvíli stratil vieru v ãloveka. Zbierka Milovaniev husej koÏi priná‰a básne o samote astratenosti jednotlivca v hodnotovo vyprázdnenomsvete.Literáti Milan Hamada a Valér Mikula.HN 28. 1.(E‰te sa nena‰iel nik, kto by obsiahol v‰etky Válkoveparadoxy. Niã nebolo jednoznaãné uÀho.Ani jeho city, ani ver‰e. Niektorí tvrdili, Ïe siZoru, dcéru sovietskeho diplomata Zorina, vzalza manÏelku preto, aby sa ºah‰ie vy‰plhal po politickomrebríãku. A iní, Ïe sa na politiku dalpreto, aby dov⁄‰il svoje sebazniãenie básnika.KaÏd˘ vedel, Ïe politizovaním – ktoré vôbec nepotreboval– hodnotu svojej poézie niãí. Akobásnika ho oÏiarovala gloriola dokonalosti, akopolitika zráÏala morálna úbohosÈ. )***NeÏelám si, aby sa pri mojom mene uvádzalo,Ïe som kandidoval s podporou Smeru. Smer odporuãilsvojim voliãom voliÈ mÀa ako nezávisléhokandidáta. Asi mesiac predt˘m dala rovnaké odporúãaniesvojim voliãom aj vládna strana SaS.Preto uvádzaÈ pri mojom mene, Ïe som bol nezávisl˘mkandidátom s podporou Smeru je veºmizjednodu‰ené, a najmä nepresné.Novozvolen˘ primátor TrenãínaRichard Rybníãek. Pravda 29. 1.(Nie je pekné konanie ani jednej z oboch stránsporu. K˘m bol Rybníãek kandidátom, zniesol,aby ho najsilnej‰ia strana aspoÀ verbálne podporila,ão mu tieÏ pomohlo k postu primátora.A Smer sa zasa za kaÏdú cenu chcel nejakopridruÏiÈ k tomu, kto mal reálnu ‰ancu zvíÈaziÈ.Po voºbách úspe‰n˘ primátor uÏ nechce oSmere ani poãuÈ, lebo – a to je zasa mementopre Roberta Fica – Smer nemá dobré menonajmä medzi snobmi.)***Zatiaº ma nik nepresvedãil o tom, Ïe zákon, ktor˘umoÏnil braÈ ºuìom pozemky pod plánovanoutrasou diaºnice, pomohol r˘chlej‰ej v˘stavbe. Cielesa dali dosiahnuÈ aj prostriedkami, ktoré neznamenalipopretie toho, ão je v ústave a ão ochraÀujeprávne istoty.Predseda Ústavnoprávneho v˘boru RadoProcházka. „Sobotné dialógy“ (SRo) 29. 1.(Bolo vy zaujímavé, keby pred voºbami nav‰tíviliobãanov v ich domácnostiach tí kandidáti,ktorí ºuìom rôznymi svojimi v˘konmi váÏne apriam surovo ublíÏili a pripravili ich povedzmeo majetok.)***Nevyluãujem, Ïe o nejak˘ ãas nebudú 4 poslanciOKS ãlenmi poslaneckého klubu Most-Híd:Pre zviditeºnenie politiky OKS by vystúpenie z klububolo lep‰ie.Podpredseda OKS a poslanec NROndrej Dostál. Sme 31. 1.(Nevyvoláva to dobr˘ pocit z mravnej vyspelostiOKS, ak sa na chrbte inej strany – Mostu –vy‰kriabe do parlamentu, lebo sama na to nemáani silu, ani schopnosti, a keì uÏ 4 poslanci –stratenci nemôÏu o svoje lukratívne postavenieprísÈ, chcú na Most ka‰laÈ a domáhajú sa samostatnejpolitiky. Neoprávnene sa stanú parlamentnoustranou.)***Jestvuje nieão, preão sa ãítaÈ oplatí. Zmie‰an˘pocit po preãítanej knihe, keì máme na chvíºupocit celku a zav⁄‰enia, je zároveÀ okamihomstraty, smutn˘m zaãiatkom zabúdania knihy.Filozof Marek Debnár.Pravda 31. 1.(Je to moment, ktor˘ je charakteristick˘ preväã‰inu uÏitoãn˘ch ãinností ãloveka: pocit dokonalostisa vÏdy spája s ºútosÈou, Ïe ãosi skveléa nenahraditeºné zaniká.)***Ekonomika nás celkom ovládla. Ak má problémekonomické dôsledky, ‰ance dosiahnuÈ rie‰eniesa dramaticky zvy‰ujú.Riaditeºka Aliancie Fair-playZuzana Wienk. Sme 31. 1.(Je zle, Ïe sa potreba reforiem justície i ‰kolstvazabaºuje do ekonomick˘ch argumentov. Ale jedobre, ak ekonomickú anal˘zu spoloãensk˘chfenoménov vníma aj dostatoãn˘ poãet veºk˘chpodnikateºov a investorov, lebo vpl˘vajú na v˘-‰ku krátkodobého zisku.)***Literatúra nikoho nenúti, nik˘m nemanipuluje.Nemá nijaké úlohy, ani ich neprijíma. âloveku naznaãuje,Ïe je slobodná bytosÈ, ktorá sa môÏe rozhodnúÈmedzi umením a tvarom alebo sa primknek de‰trukcii a chaosu. Tvoriv˘m objavovaním nekoneãn˘chmoÏností jazyka sa dnes uÏ slovenãinakoneãne stala modern˘m, samostatn˘m jazykom.Ráno sa trasiem od strachu, Ïe ho zniãia politici,moderátori a Ïurnalisti, veãer si poviem, ÏeÏiv˘ organizmus má imunitu.Spisovateº Ivan Kadleãík.Pravda 31. 1.(Pravda, je to imunita iná, neÏ tá, ktorú majúposlanci i sudcovia – je to imunita, ktorá tvoría chráni hodnoty. Pritom najvy‰‰ou úlohou literatúryje zväã‰ovaÈ pocit slobody.)***Je to ako hollywoodska telenovela, vÏdy s rovnak˘mpríbehom a rovnak˘m koncom. Hviezduopustí stráÏny anjel, pridajú sa k tomu drogy, divokéveãierky, dievãatá, niãenie hotelov˘ch izieb.K tomu mediálne ‰ialenstvo a celé sa to skonãí odchodomna lieãenie. PretoÏe je Sheen hviezdou jednéhoz najlep‰ie zarábajúcich seriálov a zlat˘m vajcompre Hollywood, zaãali sa oÀho producenti natoºkoobávaÈ, aÏ ho presvedãili ísÈ na lieãenie.Tam má maÈ svät˘ pokoj.Publicista Peter Vrábel.HN 31. 1.(Je Charlie Sheen hviezdou, ktorej treba závidieÈjej bujn˘ Ïivot? Alebo chudák, ktor˘ skonãítak˘m pádom, ako najgeniálnej‰ia blondínka20. storoãia Marilyn Monroe?)***Leonard Cohen kaÏdú zo „skladieb z cesty“nahral na inom mieste, pred in˘m publikum a v inejatmosfére. Je to básnik, spisovateº, filozof. Jehoskladby sú ako nádherné obrazy. Nepreteká sa sozvy‰kom hudobného sveta. Je totiÏ jeho samostatnoukategóriou.Hudobník Robert Pospi‰.Pravda 2. 2.(UÏ to, Ïe sa dá o Cohenov˘ch pesniãkách napísaÈtakto elegantne ‰tylizovan˘ text, dokazujejeho v˘nimoãnosÈ. Patrí k t˘m hudobníkom,ktorí sa z poh⁄davo oznaãovanej kategórie popmusiczaradili medzi základné fenomény „skvelejhudby 20. storoãia“.)***Keì sledujem literatúru ãi veãerné správy, takza jeden veãer vidím aj 10 – 20 úmrtí. âloveka zabiÈniã nie je a brutalita sa povaÏuje za normálnu.Násilie sa podáva ako zábava. KaÏd˘ si môÏe vybraÈ,na ão sa bude dívaÈ. Ale osobne by som chceldosiahnuÈ, aby sme nezabúdali na to, Ïe brutalitaje naozaj brutálna a Ïe teda neexistuje nieão akonebrutálna vraÏda.Autor najpredávanej‰íchmafiánskych kníh u nás Jozef Karika.HN 2. 2.(VraÏdenie bolo závaÏnou súãasÈou i najv˘znamnej‰íchdramatick˘ch diel Williama Shakespeara.KaÏd˘ kultivovan˘ ãlovek to nauãilbraÈ ako prirodzen˘ prvok silného príbehu – asotva to vníma ako krutosÈ, ktorá má zalomcovaÈdivákom. Dnes je v‰ak be‰tiálna smrÈ ãastolen závaÏnou zloÏkou snahy autora zv˘‰iÈ bestsellerovosÈknihy.)***Kresba: Danglár. Pravda 2. 2.(Takto odhodlane mal generálny prokurátorstáÈ zoãi-voãi financovaniu SDKÚ, Smeru a obvineniuHedvigy Malinovej.)***âo spravila táto pani premiérka také rukolapnépre tento národ a také nieão, ão sa dá nahmataÈ finanãne,okrem nejak˘ch v˘javov, my budeme lep-‰í, morálni a dobrí? Veì to na kaÏdej dedine hovoríkaÏd˘ starosta pred voºbami.B˘val˘ generálny prokurátorDobroslav Trnka. Pravda 2. 2.(MuÏ s tak˘mto ‰t˘lom myslenia sa chcel staÈopäÈ generálnym prokurátorom?)92

S U P E R M O N I T O R*********Áno, veºmi váÏne tvrdím, Ïe Leonardovi bolmodelom pre jeho slávnu Monu Lisu chlapec –jeho uãeÀ Salai. Ten spolupracoval s Leonardomdlh˘ ãas a na základe Salaiho podoby vzniklo viaceroMajstrov˘ch diel vrátane obrazu Svät˘ JánKrstiteº. Ich podobnosÈ s nosom a ústami MonyLisy je evidentná. Maºba Mony Lisy je doslovaplná symbolick˘ch v˘znamov.Umeleck˘ historik Silvano Vinceti.HN 3. 2.(Je pozoruhodné, ak˘ principiálny rozdiel v Ïivoteºudí hrá rod a ak˘ je zväã‰a bezv˘znamn˘vo svete vecí. To, ãi je niekto Ïena alebo muÏ,dáva farbu ºudsk˘m bytostiam. Hoci v tomtoprípade najdôleÏitej‰ie je, Ïe Mona Lisa vôbecvznikla.)***V búrliv˘ch ãasoch nie je niã hor‰ie, ako do svetavykrikovaÈ, Ïe v skladoch máme gumipu‰ky av kasárÀach neschopn˘ personál.Politologiãka Katarína Mallok.Sme 3. 2.(Armády vo väã‰ine európskych ‰tátov súvrcholn˘m príkladom formalizmu. KeìÏe treba‰etriÈ ‰tátne peniaze, rezervy sa hºadajú vmálo aktívnych armádach. ZniÏujú sa ich rozpoãtya tak je vlastne ich pripravenosÈ na prípadn˘boj stále niωia, aÏ nulová. Vzhºadom naich stav je takmer úplne zbytoãné míÀaÈ na vojenskúobranu ão len cent. Ale zase urobiÈ v tejtosituácii to najrozumnej‰ie – armády men‰ích‰tátov úplne zru‰iÈ – nemá nikto odvahu. Aj zbytoãnáarmáda je zdanlivo lep‰ia, ako nijaká.)***Kresba: Fedor Vico. HN 4. 2.(Toto ani nie je vtipná kresbiãka, ale veºmitrpká v‰eobãianska realita.)***Veºa rodiãov si myslí, Ïe keì ich deti majúosemnásÈ, uÏ ich vlastne ani nepotrebujú. Je toomyl. Moja Katka má 22, práve je na ‰tudijnompobyte v Portugalsku a stále si voláme.Moderátorka Katarína Brychtová.TV max 4. 2.(Pravda, súãasn˘ kontakt matky s dospeloudcérou má uÏ celkom in˘ charakter, ako bolo ichúzke spojenie poãas Katkinho stredo‰kolského‰túdia. Îiaº, v mnoh˘ch rodinách sa emocionálnestyky rodiãov a detí dosÈ pret⁄hajú, ale je tobeÏn˘ spôsob fungovania mnoh˘ch dne‰n˘chrodín. T˘m sa zhor‰uje aj celková atmosféraºudskej komunikácie. KultivovanosÈ ãloveãenskejkomunikácie je vzácna a je nepochopiteºné,Ïe sa jej dobrovoºne zriekame.)Ak chce byÈ ãlovek ‰Èastn˘, bude. Ak nie, hºadási v˘hovorky. Chcel by som, aby moje filmy ºuìomtieto v˘hovorky brali.Filmár Marek Mackoviã.Pravda 3. 2.(Pozitívne naladení prijmú filmárovo kon‰tatovanies porozumením. Napokon, ºudia priambytostne potrebujú povzbudzujúce podnety – aãím ich viac vchádza na ulice s istotou, Ïe nájde‰Èastie, t˘m je lep‰ie aj uliciam, aj t˘m, ão ponich kráãajú. A predsa také jednoduché to nieje. Sú situácie, keì ani najsilnej‰ia vôºa neprekonáprekáÏky. A práve ºudia v takejto nepriaznipotrebujú najintenzívnej‰ie povzbudenie.)***Záchrana Ïurnalistiky a médií sa volá „digitálnarenesancia“. Je v tablete – malom prenosnompoãítaãi s dotykov˘m displejom. Moje nové novinyvyzerajú ako mix seriózneho t˘Ïdenníka s dlh˘mianal˘zami a r˘chlymi správami z internetu – adoplnené je to veºk˘mi fotografiami na úrovniveºkolepého magazínu National Geographic. Obrázkamipritom moÏno pohybovaÈ a vidieÈ 360-stupÀovú panorámu. Na dotykovej obrazovke sadá stlaãením ‰iat modelky zistiÈ, kto ich navrhol akde sa predávajú.Mediálny magnát Rupert Murdoch.HN 3. 2.(Majitelia tlaãen˘ch médií pochopiteºne úpornehºadajú moÏnosti, ako staromódnu tlaã nahradiÈmodern˘mi IT prostriedkami. Niktov‰ak e‰te s istotou nevyslovil tip, ako sa vo verejnostimoderná technika uchytí, ãi väã‰inuºudí neomrzí a ãi ich neodradí svojou odºud‰tenosÈou.)***MuÏ loví mamuty, Ïena udrÏiava v jaskyni oheÀ.Táto Ïivotná múdrosÈ patrí do praveku. PretoÏednes uÏ nie je niãím neobvykl˘m, keì sa v rodinedostane do role Ïiviteºky, teda ,,lovkyne mamuta“,Ïena. Odveká tradícia sa v‰ak do muÏskej du‰ev‰tepila poriadne hlboko a tak pre muÏov nie jevÏdy najºah‰ie vyrovnávaÈ sa s takouto v˘menouúloh.Publicistka Lucia JavÛrková.Pravda 3. 2.(Príkladov, keì sa storoãia platné postavenieÏien a muÏov ru‰í a prená‰a na opaãné pohlavie,je veºa. Je prejav hrdinstva alebo modernosti,ak Ïena robí to, ão je „muÏské“, a muÏ to, ãoje „Ïenské“? Alebo sú to len najhlb‰ie zakorenené‰kodlivé predsudky?)***Môj uãiteº, profesor Lukni‰, sa venoval aj bádaniuzaºadnenia Tatier v období pleistocénu.Horolezec Franti‰ek Kele.TV oko 4. 2.(Keì ãítame rozprávania pozoruhodn˘ch osobnostío ich ceste k nároãnej ãinnosti, ktorej sav dospelosti venovali, takmer vÏdy u nich nájdemespomienku na nejakého jedineãného uãiteºaalebo uãiteºku, ktorí ich svojou ãinnosÈoualebo slovnou in‰piráciou priviedli k vrcholn˘mv˘konom. UÏ sa v‰ak v podstate nik z nich nestávalákavou osobnosÈou ovplyvÀujúcou svojichÏiakov.)V‰etky témy rozhovorov skonãia pri kli‰é, pretoÏe:za v‰etko môÏu moslimovia, v‰etci politicikradnú, kariéra sa rie‰i cez posteº, Ameriãania tov‰etko spustili svojimi hypotékami, A keì budehlad, tak vedzte, Ïe k˘m tuãn˘ vyhladne, chud˘umrie.Moderátorka Adela Baná‰ová.HN 4. 2.(Najhor‰ie v‰ak je, Ïe jedine tieto kli‰é sú aj realitaa e‰te hor‰ia ako skutoãnosÈ.)***Ak by niekde jestvovala biblia anglo-americkejpopulárnej hudby, úvod by pravdepodobne obsahovalvetu: na poãiatku bolo blues, blues bolo vhudbe a hudba bola blues. DÏez, funk, hiphop, rokenrol,aj pop – to v‰etko sú potomkovia Ïánru,ktor˘ nachádzame pri koreni „ãiernej“ muziky,hoci sa v USA od zaãiatku veºmi r˘chlo mie‰alas hudbou belochov.Publicista Milo‰ Krekoviã.TV oko 4. 2.(Hoci na Slovensku sa do podobnej pozície akov USA ãerno‰sk˘ blues dostala uÏ dávno cigánskahudba – stálo by za pozornosÈ, preão unás nedo‰lo k takému jej organickému a vnútornepevnému prepojeniu so slovenskou ºudovouhudbou, aj keì tá má tieÏ vysokú hodnotua príÈaÏlivosÈ.)***Ku kniÏnej podobe uãebníc by postupne malapribudnúÈ aj digitálna. Uãiteº sa bude môcÈ pripojiÈna internet priamo v triede a ilustrovaÈ látku napríkladvideom. DieÈa bude maÈ stále prístup kukaÏdej elektronickej uãebnici a nebude ju musieÈodovzdaÈ na konci ‰kolského roka. A obrovskouv˘hodou je r˘chla a priebeÏná aktualizácia tak˘chtotextov bez nutnosti ãakaÈ, k˘m budeme maÈpeniaze na fyzickú dotlaã kníh.Minister ‰kolstva Eugen Jurzyca.Plus 7 dní 4. 2.(E‰te hor‰ie je, Ïe stovky, ãi tisíce Ïiakov Ïiadneuãebnice nemajú. Je to neprístojné, trápnedediãstvo po ministrovi Mikolajovi a ‰tudentovvracia do polovice 20. storoãia. Jurzyca by samal v prvom rade postaraÈ zasa o to, aby ‰tudentiuãebnice vôbec mali.)***Vy‰kolil ma asi Najvy‰‰í. Myslím na Boha.StrojenosÈ a umelosÈ mi prekáÏa. Za 13 rokovpodnikania som bol len raz v obleku, a v ten deÀsme nepredali Ïiadny inzerát.Poslanec a líder Obyãajn˘ch ºudíIgor Matoviã. T˘ÏdeÀ 7. 2.(NestrojenosÈ politikov a podnikateºov je väã-‰ine ºudí sympatická. Ale sú citliví na to, ak saim zdá, Ïe práve ona je vyumelkovaná a afektovaná.Îe je hraná a nejde z du‰e.)***Preão musíme trpieÈ nekompetentné vyjadreniaslovensk˘ch politológov a analytikov, ktorí v decembrivedeli o Egypte iba to, Ïe v Hurgade je napláÏach veºa Rusov?Teológ a publicista Michal Havran.Pravda 7. 2.93

S U P E R M O N I T O R(KresÈansk˘ teológ Havran svojím jednostrann˘mpríklonom k moslimom je rovnako málodôveryhodn˘, ako sú ‰íritelia neobjektívnehoodporu k prívrÏencom islamu.)***Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 7. 2.(Slovensko-maìarské vzÈahy nie sú aÏ takéstra‰né, keì v nich funguje kontakt takpovediaceroticko-ropn˘.)***Situácia je lep‰ia, neÏ za minulej vlády. K˘mvtedy motivácia politikov spoãívala v tom, Ïe siniekam dosadili ºudí, aby kradli, súãasná koalíciamá motiváciu len dosadzovaÈ ºudí. Ale uÏ niekradnúÈ. Ak budú kradnúÈ, odídem. Vedia, Ïe tomyslím váÏne a majú strach, takÏe sa toho rad‰ejvyvarujú. Kradne sa dramaticky menej.Poslanec Igor Matoviã,Obyãajní ºudia (SaS). Sme 8. 2.(Novinári sa priam trhajú o rozhovory s Matoviãom.Je tak˘ vzru‰ujúci – alebo v mase ostatn˘chpolitikov nieto jediného iného vyspelej‰ieho?)***Katolícka cirkev je na Slovensku len „vyprázd-Àujúca sa nádoba“ bez ºudí, no s mnoÏstvom fráz,pouãiek a dogiem. ªudia sú voãi cirkvi ºahostajnej‰íako pred ãasom, stále menej sa riadia jej odporúãaniamia sú voãi jej vstupovaniu do politikystále kritickej‰í. Zato jej vplyv na ºudské du‰edlhodobo upadá. Je to v˘sledok politiky cirkvi poroku 1989. Cirkev totiÏ od zaãiatku stavila na politikua nie na realizáciu svojej základnej duchovnejmisie. Viac alebo menej otvorene favorizujeKDH, priãom KDH nedokáÏe prekroãiÈ ani svojich10 – 12 %.Sociológ Miroslav TíÏik.Pravda 8. 2.(Nemala by sa pritom obísÈ závaÏná znetvorenina,ktorá nie je len hrou na slovíãka, ale odzrkadºujenafúkanosÈ jednej vetvy kresÈanstvaa súãasne bezradnosÈ druhej, síce men‰ej, ale vslovenskej histórii vo viacer˘ch obdobiach utvárajúcejÏivotn˘ ‰t˘l a kultúru slovenského národa.Pre katolíkov je beÏnou samozrejmos-Èou, Ïe pokojne zah⁄Àajú medzi kresÈanov lensvojich sympatizantov, ale evanjelikov ani nespomenú.A tí zasa sú stále pasívnej‰í a prijímajúbez odporu svoje poniÏujúce postavenie.)***Keì hercovi Lubomírovi Lipskému zomrelamanÏelka, tak sa veãer postavil na pódium, hral komédiua nikto na Àom nespoznal, ão sa mu stalo.âesk˘ reÏisér Zdenûk Tro‰ka.HN 8. 2.(To sú tie zloÏité dilemy, ktoré neustále sprevádzajúnajmä vyspel˘ch ºudí: Ako sa má zachovaÈherec, ktorému zomrie zrazu manÏelka, onveãer hrá jednu z hlavn˘ch postáv excelentnejkomédie a cel˘ tím kolegov závisí od jeho vystúpenia?Alebo urazí svoju m⁄tvu manÏelku, aksplní oãakávanie obecenstva, ktoré si zaplatilovstupné a na jeho skvelú hru sa te‰í a reagujebúrliv˘m smiechom?)***Hoci vynikajúci slovensk˘ prozaik a filmárLeopold Lahola náhle zomrel 50-roãn˘ uÏ v roku1968 po nakrútení jedineãného filmu Sladk˘ ãasKalimagdory, aÏ pred 10 rokmi sme o Àom natoãiliprv˘ a jedin˘ dokument. Komunistick˘m sekretáromprekáÏal siln˘ individualizmus Laholova prízemní kritici rozniesli v zuboch jeho najambicióznej‰iusnímku Na kaÏdej míli kameÀ. Osuddokumentu je príznaãn˘. Ponúkali sme ho STVhneì trikrát. Ale nedostali sme naspäÈ ani odpoveì,ani kazety s filmom.Kameraman Richard Krivda.Pravda 9. 2.(Z celého konania filmárov je pochopiteºné jedineto, Ïe nevrátili kazetu s filmom Sladk˘ ãasKalimagdory. UÏ len názov tohto dielka bolfascinujúci a “individualista“ Lahola bol jednouz nemnoh˘ch individualít slovenskej kultúry –a maÈ ãokoºvek z neho a s ním bolo podmaÀujúce.)***Koalícia sa zhodla na príprave zákona, ktor˘ bykaÏd˘ mesiac odobral ãasÈ príjmov b˘val˘m funkcionáromKSâ a zamestnancom komunistickej·tátnej bezpeãnosti. UÏ bolo na ãase. Peniaze u‰etrenéna boº‰evick˘ch papalá‰och by mali dostaȺudia, ktorí proti komunizmu bojovali. Keby smechceli byÈ dôslední, malo by byÈ trestné uÏ samotnéãlenstvo v KSâ. Komunisti ubliÏovali tejtokrajine. Okradli mnoh˘ch ºudí, popravili nevinn˘ch,poslali do väzenia vlastencov a antifa‰istov,rozdelili rodiny, proste spáchali zloãin za zloãinom.Teológ a sociológ Jan Jandourek.Reflex 9. 2.(Keì sa uÏ 20 rokov obãas hovorí, ãi nebolo treba,alebo ãi dokonca nie je treba vytrestaÈ b˘val˘chkomunistov, ozve sa hlas zamatovéhoNovembra: Buìme ºudskí! Akí humanisti smev‰ak k t˘m, ktorí sa nechceli podriadiÈ boº‰evickejdiktatúre a rôznym spôsobom na to doplácali?Dá sa dosiahnuÈ rovnováha medzi despotamia zneuÏívateºmi komunistickej moci – at˘mi, ktorí boli roky kruto pritisnutí k múru?MoÏno byÈ k jedn˘m ºudsk˘ a k druh˘m surov˘?)***V˘znam ãínskeho jüanu najskôr vzrastie v regionálnomobchode v Ázii, a následne sa pomalyzaãne stávaÈ celosvetovou menou. Ale je to procesna ìal‰ích 10 rokov, preto zostane dolár v dohºadnejbudúcnosti hlavnou svetovou menou.Portfóliov˘ manaÏér ING Invest Greater ChinaMichael Chiu. HN 9. 2.(Ameriãanom sa za desaÈroãia podarilo daÈ dolárudominantné postavenie. Majú âíÀania tak˘chexpertov a dosiahnu takú ekonomickúzdatnosÈ, aby ohrozili úroveÀ zdanlivo bezkonkurenãnejstabilnej meny?)***Nepodporím koaliãnú novelu zákona o ‰tátnomobãianstve. Kvalita verejného Ïivota závisí ajod toho, ako dobre a ako doma sa tu slovenskí Maìaricítia. Hranie maìarskou kartou povaÏujem zajednu z najohavnej‰ích techník politického boja.Poslanec za KDH Radoslav Procházka.Pravda 9. 2.(Spomedzi desiatok poslaneck˘ch názorov jetento najbliωie k reálnej ochrane SR v ãase, keìmaìarsk˘ premiér Orbán rozohral nebezpeãnúhru hroziacu rozvrátiÈ územnú a obãiansku celistvosÈSR. Slovenskí Maìari chcú ÏiÈ v pokojina tomto území a medzi Slovákmi. NiãiÈ tútosituáciu nie je dôstojné pre ãlenov EÚ.)***Javy, ktoré ovplyvÀujú tvorbu loga, sú vÏdyiné. Nie je iba jedna jediná dôleÏitá vec, ktorej satreba prid⁄ÏaÈ. Ak by som to musel nejako zadefinovaÈ,tak asi tak, Ïe dobré logo musí maÈ charakter.Chcem maÈ pocit, Ïe to, ão robím, má nejak˘zmysel.Grafick˘ dizajnér Emil Drliãiak.Sme 9. 2.(Veºa povolaní alebo tvoriv˘ch ãinov ponúka vposledn˘ch rokoch takú ‰irokú ‰kálu moÏností,Ïe ÈaÏkopádny alebo leniv˘ ãlovek nemá ‰ancunájsÈ si priestor, ktor˘ by zodpovedal jehochuti, potrebám a nápadom. V kaÏdej chvíli trebabyÈ otvoren˘ rôznym podnetom, tie si trebazadefinovaÈ a napokon zrealizovaÈ, aj keì sa nenájduv zozname tradiãn˘ch pracovn˘ch príle-Ïitostí. âo platilo vãera, zriedkakedy platí e‰teaj zajtra.)***Je dobre, Ïe otázka zániku RTVS bola aspoÀotvorená. Tak, ako nepotrebujeme verejnoprávnenoviny, moÏno by sme nepotrebovali ani televíziu.Poslanec Ondrej Dostál, OKS.Sme 10. 2.(Ak sa niektor˘ reprezentant OKS obãas blysnetak˘mito v˘krikmi do slovenskej politickejtmy, strana Petra Zajaca sa nemôÏe ãudovaÈ, Ïeje na dne aj v rebríãku verejnej mienky. KultúrnyÏivot v SR je tak úzko profilovan˘, Ïe momentálnejedin˘m v˘chodiskom udrÏania kultúryv na‰om ‰tátiku je vyspelá verejnoprávnaSTV s hodnotnou ponukou.)***Viem, Ïe Shakespearova tragédia Coriolanus saodohráva v Ríme v 5. storoãí pred Kristom. Ja somsa v‰ak rozhodol preniesÈ ju do súãasnosti. Zachovalsom v‰ak pôvodné dialógy. Poãas rokov somúãinkoval v mnoh˘ch Shakespearov˘ch hrách amyslím si, Ïe jedin˘ vhodn˘ spôsob, ako ich robiÈ,je, aby boli úplne súãasné – s hercami v modern˘ch‰atách, ktorí pijú kávu a telefonujú z mobilov.Akosi to uvoºÀuje energiu.Britsk˘ herec Ralph Fiennes.Pravda 10. 2.(Inscenátori sa uÏ desaÈroãia trápia – a väã‰inoulen pri uvádzaní Shakespearov˘ch hier –otázkou, ãi majú kost˘mami, kulisami, rekvizitamia ‰t˘lom prednesu zachovávaÈ ãas, v ktoromsa príbeh odohráva, alebo ãi majú aktualizovaÈsvoju réÏiu a tváriÈ sa, Ïe dej sa odohrávadnes, priamo pred oãami prítomn˘ch divá-94

S U P E R M O N I T O Rkov. Pritom sa energia uvoºÀuje moÏno e‰te v˘raznej‰ie,lebo kaÏd˘ prítomn˘ je núten˘ dotváraÈv sebe reÏisérov ‰t˘l.)***Tí, ão majú potenciál prísÈ po arabsk˘ch diktátoroch,nie sú ani Václav Havel, ani Lech Walesa.Titulok v novinách, Ïe tuniskí zeleninári sú ako poºskírobotníci v Gdansku, je síce pekn˘, aÏ symbolick˘,ale hlboko nepresn˘. Súãasn˘ch Tunisanovãi EgypÈanov a Poliakov za komunizmu spája akuráttak na‰tvanosÈ. Demokratizácia, akoby si jupredstavovali v Amerike a v ‰ir‰om kontexte aj naZápade, nefunguje.Komentátorka Jana Shemesh.Sme 10. 2.(Ak si európski a americkí demokrati fandia, ÏeoÏiaria Afriku a orientálnu Áziu leskom svojejdemokracie, tak sa hlboko m˘lia. V Egypte nieje v popredí boj proti diktatúre, ale boj rôznychforiem diktatúry vyslovene o moc, o v˘nosn˘ kanála o suroviny.)***Poºsko vo svojich dejinách nikdy nebolo bohat-‰ie a bezpeãnej‰ie, nikdy sa nete‰ilo takému medzinárodnémuuznaniu, ako dnes. Ale napriek Ïiãlivostiosudu sa mnohí Poliaci vyÏívajú v tom, Ïesa sÈaÏujú: Politici sú darebáci a hlupáci, v‰ade jekorupcia, národné záujmy idú bokom. Je to zvlá‰tnykontrast: krajine sa darí, no ºudia prepadajú pochmúrnymnáladám.European Voice 11. 2.(âasto sa opakuje, akí sú ºudia v strednej Európepochmúrni. Ale nenájde sa nik, kto byanalyzoval príãiny tohto nihilizmu. HádÏe sa tona hlavy ºuìom a ich neschopnosti te‰iÈ sa, aleãi vo vzduchu predsa len nie je bacil trvalého pocituneistoty, to nik neskúma.)***NerovnosÈ príjmov, bohatstva aj príleÏitostí súvnútri ‰tátov zrejme silnej‰ie ako kedykoºvek poãasminulého storoãia. Naprieã Európou, Áziou iAmerikou sú korporácie napchaté peniazmi, ktoréneochabujúcou snahou o efektivitu naìalej zarábajúobrie zisky. Diel koláãa pripadajúci na pracujúcichsa v‰ak zmen‰uje vplyvom vysokej nezamestnanosti,skráteného pracovného ãasu a stagnujúcichmiezd.Profesor ekonómie na Harvardovej univerziteKenneth Rogoff. HN 11. 2.(UÏ dlhé mesiace poukazujeme na ekonomickosociálnyjav vo vyspel˘ch európskych ‰tátoch,ale aj v USA, ktor˘ môÏe vyvrcholiÈ vzburou vykorisÈovan˘chchudobn˘ch, najmä keì nenásytnosÈa chamtivosÈ boháãov uÏ nepozná hranice.AmorálnosÈ na‰ich politikov a podnikateºov jenekresÈanská, ale to, ão sa deje vo svete, je nebezpeãnej‰ie.)***Aj vás ‰okuje záber Afganky s odrezan˘m nosoma u‰ami, zhotoven˘ fotografkou Jodi Bieberovou?Je takmer samozrejmé, Ïe sme jej daliprvú cenu v na‰ej súÈaÏi. Na obrázku zvlá‰È vyrá-Ïa dych, ako krása dievãaÈa ostro kontrastuje s jejzmrzaãením. Je to desivá ukáÏka „spravodlivosti“,ktorú presadzuje afganské radikálne hnutie Taliban.Nos a u‰i odrezal svojej Ïene manÏel ako trest za„neposlu‰nosÈ“. Je to neuveriteºne silná fotografia.A je to také silné aj preto, Ïe tá Ïena vyzerá dôstojne,aÏ ikonicky.âlenka poroty súÈaÏe World Press PhotoRuth Eichhornová. Pravda 11. 2.(Kde sa berie v ºuìoch – akéhokoºvek vierovyznaniaalebo príslu‰nosti k národu – tá nekonãiacasa krutosÈ, ktorá ºudsk˘m bytostiam veºauberá z ich odli‰nosti od Ïivoãí‰nej prírodnej danosti?Je v kaÏdom z nás? A keì nie, koho nemôÏezasiahnuÈ?)***Nedávno som bol v Nepále. Tam ºudia nemajúÏiadne úzkosti zo starnutia alebo zo smrti. Îijúv‰etci na smetisku a je im tam dobre. Budhizmusich oslobodzuje, sociálne sa nerozdeºujú, majút˘m menej tiarch a problémov a môÏu sa ãistej‰iea hlb‰ie zaoberaÈ Ïivotom.ReÏisér Peter Dimitrov.Sme 11. 2.(NemoÏno sa ãudovaÈ kresÈansk˘m cirkvám,Ïe odmietajú, ba keì môÏu, zakazujú budhizmus.âlovek je zavalen˘ toºk˘mi Èarchami, Ïemu je vzácne oslobodenie, aké budhizmus ponúka.KresÈanstvo chce donútiÈ veriaceho, abysa hrbil pod hriechmi.)***Karpatskí Nemci vytvárajú „ºudsk˘ most“ medziSR a Nemeckom, a hoci na‰li nov˘ domov vNemecku, pomáhajú pri re‰taurovaní stavieb aumeleck˘ch diel v SR. Nemecké investície a inovaãn˘know-how zásadn˘m spôsobom prispievajúk modernizácii SR. Vìaka najväã‰iemu nemeckémuv˘robcovi automobilov je dnes SR oznaãovanáako „Detroit Európy“.Minister zahraniãia MikulበDzurinda.Frankfurter Allgemeine Zeitung 11. 2.(UÏ je síce otravné stále porovnávaÈ efektívnosÈFicovej a Radiãovej vlády, ale predsa lenby sa solídni obãania SR mohli menej báÈ voliÈSmer-SD, keby mali istotu, Ïe sa Ficova stranapouãila zo svojich faux pas v období 2006 –2010.)***Katedrála sv. Martina preÏívala najslávnej‰ie obdobiev ãase, keì sa Bratislava doãasne stala sídlomostrihomského arcibiskupa. JuÏné ãasti Uhorskaboli obsadené Turkami a v Bratislave sa pretokonali korunovácie uhorsk˘ch kráºov. V rokoch1563 – 1830 ich bolo 18. Dodnes je najspomínanej‰iakorunovácia Márie Terézie z roku 1741.Ako jedinú Ïenu ju tu korunovali nie ako kráºovnú– manÏelku, ale ako plnoprávneho kráºa. Pretojej ostrihomsk˘ arcibiskup Esterházy nasadiluhorskú kráºovskú korunu priamo na hlavu, nie ibadotykom na plece.Cirkevn˘ historik Jozef Haºko.TV oko 11. 2.(Keì necitliví Slováci rovno do historickej ãastibratislavského Podhradia, na úpätie Martinskejkatedrály, postavili diaºniãnú ‰tvorprúdovku,úplne zlikvidovali jednu z nemnoh˘chpamätihodností, ktoré metropola má. Bratislavanie je bez histórie, je len bez ºudí, ktorí byzveºaìovali jej nadãasové hodnoty.)***Teológovia a ãlenovia rôznych cirkví pri‰li na to,Ïe musia a dokáÏu komunikovaÈ. Niektorí hovoria,Ïe silnejúci islam v Európe privedie kresÈanskécirkvi k tomu, aby sa kvôli preÏitiu nauãili uωiespolupracovaÈ. V budúcnosti teda prevládne príslu‰-nosÈ ku kresÈanstvu v zmysle kultúrnej identity.Religionista Roman Keãka.Sme 12. 1.(Veºmi dlho sme patrili medzi t˘ch, ktorí videliv ekumenizme prehæbenie viery ºudí, pretoÏenie formálnosÈ cirkví, ale oÏivenie vzÈahu ãlovekak Bohu je predpokladom posilnenia zboÏnosti.Keì v‰ak vidíme, ako aj ekumenizmus zvy-‰uje formálnosÈ viery, dospeli sme k záveru, ÏezbliÏovanie náboÏenstiev, postaven˘ch na jednejbáze viery je vlastne smie‰ne a niã osoÏnénepriná‰a, sme presvedãení, Ïe jednotlivé cirkvitreba zru‰iÈ a Ïe treba in‰pirovaÈ ºudí, aby veriliv Boha a nie v nejaké jeho organizácie.)***V‰etci vieme, Ïe Albert Einstein je jeden z najv˘znamnej‰íchvedcov 20. storoãia. Ale oveºa viacnevieme. ªudia nevedia o jeho trápení s chudobou,o jeho dyslexii, o jeho láske k hudbe, o vzÈahochk Ïenám v jeho Ïivote, o jeho prenasledovaní nacistamia o snahe vyrovnaÈ sa so Ïivotom pod neustálymdrobnohºadom verejnosti. Musel prísÈ aÏhongkonsk˘ reÏisér Wang, aby sme mohli nahliadnuÈza Einsteina vedca a aby sme ho videli ako beÏnéhomuÏa.Producent filmu o EinsteinoviKoldo Eguren. Pravda 12. 2.(To je otázka, ktorej sa nikdy nezbavíme: Potrebujúºudia vedieÈ o pozoruhodn˘ch osobnostiachaj nieão z ich súkromia, alebo staãí, keìsa poklonia tomu, ão urobili?)***Ameriãania zlyhali v arabskom svete viac, neÏto pripú‰Èajú. Veì im niã nevy‰lo. Americká podporaprodemokratick˘ch síl v islamskom Iráneneviedla v tejto republike k zmene reÏimu. V palestínskychvoºbách do parlamentu, ktoré presadzovaliv 2006-om USA, zvíÈazil Hamas, ktor˘ zaraìujúmedzi teroristické organizácie. A keì vravelio demokracii u nás v Egypte, nevedeli, o ãom hovoria– takÏe v˘sledkom v celom regióne bude najmäextrémizmus a radikálny islam. A to bude ajskaza Blízkeho v˘chodu.B˘val˘ egyptsk˘ prezident Mubarakv predveãer svojej rezignácie.Pravda 12. 2.(Najhor‰ie je to – a práve to by mali vziaÈ Ameriãaniana vedomie –, Ïe skaza Iránu, Egypta,Izraelu a v‰etk˘ch krajín Blízkeho v˘chodumôÏe byÈ aj skazou Európy.)***Keì mi moji priatelia zagratulovali na Facebookuza nomináciu na cenu âesk˘ lev za najlep‰íhlavn˘ Ïensk˘ hereck˘ v˘kon vo filme Pouta, jedendopísal – nezblázni sa z toho. Jasné, Ïe sa ztoho zbláznim! Preão sa mám tváriÈ, Ïe sa ma tonedotklo, aby som z toho nemala medzi ºuìmizle? Mám zl˘ pocit z toho, Ïe sa nemám verejnete‰iÈ. Pritom môj pocit radosti bol pln˘ pokory, e‰tenikdy som nezaÏila tak˘ strach pred t˘mi, ktorí v‰eliãov Ïivote spravili a nikdy nedostali nijakú nomináciu.Pani Milka a Zuzka sa veºmi te‰ili. Boloto dojímavé.95

S U P E R M O N I T O RHereãka Kristína Farka‰ová (28).Sme 12. 2.(Na‰a neprajnosÈ znemoÏÀuje akúkoºvek radosÈv spoloãenskom prostredí. Ak máme viac,neÏ iní okolo nás, vyvolávame pochybnosti otom, ako sme sa k nieãomu dostali.)***V sudcovskom stave cítim veºmi málo slobodnejvôle.Ministerka spravodlivosti Lucia ÎitÀanská.Pravda 12. 2.(Táto kratuãká veta má 2 ostré v˘stupy: Najednej strane je najmä v justícii nutnosÈ, abysudcovia re‰pektovali rozhodnutia a nariadeniasvojich ‰éfov, pretoÏe justícia si vyÏaduje disciplínu.Ale na druhej strane sudcovia musia konaÈslobodne, skutoãne podºa svojho svedomiaa v absolútnom súlade so znením zákonov.)***Automobilizmus má jednu veºkú v˘hodu, a to,Ïe dokáÏe zamestnaÈ od najmenej kvalifikovan˘chºudí aÏ po ‰piãkov˘ch odborníkov. TakútomoÏnosÈ ponúka len málo priemyseln˘ch odvetví.Prezident ZdruÏenia automobilovéhopriemyslu SR Jozef Uhrík. Pravda 14. 2.(V ist˘ch obdobiach sa veºmi spochybÀovalimanaÏéri a politici, ktorí udrÏiavali pri Ïivotenajmä Volkswagen. Asi je nekoneãn˘m ‰Èastím,Ïe nikomu sa nepodarilo vykynoÏiÈ automobilizmus,lebo práve ten najviac udrÏiava stabilituna‰ej ekonomiky.)***Veºmi si váÏim, Ïe nበfilm Dom vybrali na festivalBerlinale. Mám pocit, Ïe ºudia mu rozumeli.Mnohí ma zastavovali a vraveli mi, Ïe ich film dojal,Ïe sa ich príbeh dotkol a pre mÀa to bol ak˘sinávrat energie, ktorú sme do filmu spolu s mojímtímom dali.ReÏisérka Zuzana Liová (34).HN 14. 2.(Strednú a mladú generáciu slovensk˘ch dokumentaristovpovaÏujú nielen v SR, ale aj v zahraniãíuÏ niekoºko rokov dokonca za vynikajúcu.Ale uÏ nekoneãne dlho ãakáme, ãi sa do pozornostiprederú aj tvorcovia umeleck˘ch filmov.Zdá sa, Ïe sa koneãne tento ãas blíÏi a Ïeschopnosti, ale aj ambicióznosÈ niektor˘ch mlad˘chsú veºmi nádejné.)***V‰etci sme takí – rie‰ime politiku, poãasie, peniaze,telku, noviny a naãahujeme sa za vzÈahmi.Niã iné ãlovek na tomto pom˘lenom svete nemá.Niã si z toho nerob, Valentín, Ïe mበmeniny!Mám Ëa rada. Hádam sa ãasom zmení aj spôsob,ako sa nauãíme oslavovaÈ tie Tvoje. No teraz rad-‰ej budem – oslavovaÈ Du‰iãky.Spisovateºka Veronika ·ikulová.Pravda 14. 2.(Prepiate valentínske „oslavy lásky“ sú humbug,na ktorom sa priÏivujú brakoví novinári,trhoví predavaãi lízaniek a organizátori pochybn˘chakcií. Ale ak nechceme byÈ pohrúÏenílen do nekrofiln˘ch nálad, musíme si nájsÈ aspoÀnáznak emócií.)***Západ sa nachádza v stave filozofickej krízy.KeìÏe sme silne ovplyvnení Marxom, Freudom,Nietzschem a ich pokraãovateºmi, zaãali sme ove-ºa viac neÏ na‰i predchodcovia veriÈ, Ïe by idey aargumenty nemali byÈ hodnotené podºa kritériípravdy a lÏi, ale podºa toho, kto ich formuloval aak˘ politick˘ záujem majú sledovaÈ .Profesor filozofie na univerzite v KrakoveRyszard Legutko. T˘ÏdeÀ(Filozofia má priniesÈ ão najúplnej‰iu sumupoznatkov o ãloveku, prírode a spoloãnosti a súhrnnázorov na Ïivot a na svet. Úpadok nastal,keì najznámej‰í filozofovia sa dali do sluÏiebpolitiky a ideológie. Rozum mysliteºov najviaczastrel komunizmus, ktor˘ mal pohºad na v‰etkodôleÏité, ão sa t˘ka ãloveka, skompletizovan˘a za‰títen˘ vzdelancom Marxom. Ten filozofiuoklie‰til, pretoÏe vybral z nej iba to, ão komunistipotrebovali.)***Filmov˘ svet sa zaãína dramaticky meniÈ. Príchodnov˘ch technológií, internetovej siete a sociálnychsietí na internete uÏ nie je len prázdnymv˘razom. Radikálne sa mení klasické ponímanie,ako filmy vyrábaÈ a najmä financovaÈ.Publicista Peter Vrábel.HN 14. 2.(Podºa v‰etkého, modernosÈ filmovej tvorby sadnes uÏ menej spája s tematick˘mi alebo formálnyminápadmi autorov, radikálnosÈ sa vy-Ïaduje skôr od cesty k nakrúcaniu.)***Akcia, ktorá mohla SR spropagovaÈ, sa skonãilafiaskom. Ameriãania na svojej deaflympiáde zarobili,v Taiwane pripravili ‰portovcom úÏasn˘ceremoniál, v SR ‰portovci zistili, Ïe nijaká deaflympiádanebude. Hoci o tom, Ïe v roku 2011budú hry u nás, sa rozhodlo uÏ pred 6 rokmi, dnesdávajú od blamáÏe v‰etci ruky preã. Za v‰etko mábyÈ zodpovedn˘ len jeden ãlovek. ·éf deaflympijskéhov˘boru Jaromír Ruda. Ten sa médiám vyh˘ba...Publicista Boris Macko.Pravda 14. 2.(Ministerstvá vnútra a ‰kolstva SR majú tieÏsvoju zodpovednosÈ za to, Ïe sa celosvetové podujatie– deaflympiáda – skonãilo neuveriteºnouhanbou. Hoci ‰portovci z rôznych krajín uÏpri‰li do Bratislavy, v poslednej sekunde hozru‰ili, lebo slovenskí organizátori sa na v‰etkovyka‰lali. Ale nie je v súlade s morálkouvy‰‰ieho typu, Ïe obe ministerstvá nevstúpili aspoÀãiastoãne do hry, aby fiasku predi‰li, aleboho aspoÀ zmiernili.)***Sociálna oblasÈ a solidarita je to, v ãom KDHmá skúsenosÈ a malo by do toho premietnuÈ svojpotenciál.Poslanec za KDH Radoslav Procházka.Sme 14. 2.(Obe oblasti naozaj zah⁄Àajú témy, ktoré bymali byÈ v popredí záujmu kresÈanskej strany.JeÏi‰ove aktivity podºa Nového zákona boli príkladomsociálnej starostlivosti o blíÏnych a odzrkadºovalispolupatriãnosÈ korektn˘ch ºudí.Pravda, KDH v praxi – najmä dôchodkovejalebo komunikaãnej – sa správa veºmi problematicky.)***Otvorenie trhu po neÏnej revolúcii prinieslo záplavuerotick˘ch pomôcok ãi pornografie. Tzv.uvoºnenie vzÈahov v‰ak rozhodne nesúvisí s ich dostupnosÈou.VoºnosÈ ºudsk˘ch vzÈahov, a teda aj sexuálnych,je daná uvoºnením morálky spoloãnosti.To, ão b˘valo v minulosti aspoÀ tajuplné a diskrétne,je teraz verejné. ªudia chodia do sex‰opova nehanbia sa poradiÈ sa.Sexuologiãka AneÏka Imri‰ková.Pravda 14. 2.(Na kaÏdom kroku vidíme, Ïe spoloãenské uvoºnenieprinieslo v˘hody i nev˘hody. Slobodaprejavu i konania je predsa nenahraditeºná askvelá. Ale keìÏe nie v‰etci obãania sú rovnakodisciplinovaní a zodpovední, mnohí konajúveºmi nekontrolovane a ºahkováÏne. To je v‰akpríleÏitosÈ pre kÀazov, kultúrne osobnosti a ãiniteºovobãianskych zdruÏení, aby vychovali vºuìoch re‰pekt k nadãasov˘m hodnotám.)***ODS má obrovské ‰Èastie, Ïe Pavel Bém uÏ nieje v jej vedení. Ukazuje sa totiÏ, Ïe b˘val˘ praÏsk˘primátor je jeden z najzbabelej‰ích ãesk˘ch politikovuplynul˘ch 20 rokov.Komentátor Viliam Buchert.Reflex.cz 14. 2.(Má aj KDH ‰Èastie, Ïe jeho ãlen Andrej ëurkovsk˘uÏ nie je primátorom Bratislavy? Nemámepodklady, aby sme mohli hovoriÈ o jehozbabelosti, ale nedostal sa v minul˘ch rokoch donepriaznivej situácie, ktorá by mohla kresÈansk˘mdemokratom u‰kodiÈ?)***Je pre mÀa tro‰ku smutné, Ïe vlastne aÏ po mojejnominácii na Grammy sa zdvihla vlna záujmuo mÀa, ale aj to iba zo strany médií. Mrzí ma, Ïena Slovensku sa akoby stále motáme na jednommieste a zaoberáme sa nepodstatn˘mi vecami.Mezzosopranistka Lucia DuchoÀová.Pravda 15. 2.(MoÏno presne ani nevieme, ão chceme od Ïivotaa od ºudí okolo seba, ale cítime, Ïe na‰a existenciaje nedostatoãná a najmenej dva rozmery,duchovn˘ a kultúrny, jej ch˘bajú.)***Pokiaº nie sú 4 poslanci OKS a 4 poslanci Obyãajn˘chºudí integrovaní do vládnej koalície, budevÏdy dochádzaÈ k turbulenciám. Formy integráciemôÏu byÈ rôzne. Niekedy normálne stranícke stretnutia,inokedy na rokovaní Koaliãnej rady, dohovory,ãi úãasÈ v komisiách. OKS sa chce podieºaÈ aj nakoaliãn˘ch rozhodnutiach v personálnej oblasti.Predseda OKS Peter Zajac.Sme 15. 2.(Problémom Zajacovej úvahy je, Ïe neberie doúvahy obãana – voliãa. Väã‰ina t˘chto ºudí si vybralazákladnú stranu, SaS alebo Most-Híd. Oich príveskoch, Obyãajn˘ch ºuìoch alebo OKS,nechceli moÏno ani poãuÈ a preto ich môÏe pobúriÈ,ak sa budú domáhaÈ silného slova v jednomãi druhom zoskupení spomínané apendixy,ktoré sa vlastnou silou do NR nevedia dosÈa len vylezú na chrbte niekoho iného.)Vyberajú a komentujúAnna Weidlerová a Ernest Weidler96

www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.skLobujtewww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk s 1. lobistickým www.parlamentnykurier.sk časopisom na www.parlamentnykurier.sk Slovensku www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skajwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk v novom www.parlamentnykurier.sk volebnom www.parlamentnykurier.sk období www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s