S L O V E N S K ¯ P L Y N Á R E N S K ¯ AN A F T O V ¯ Z V Ä ZCentrálny areál podzemného zásobníka zemného plynuNAFTA a.s.ty Vy‰ehrad<strong>sk</strong>ej ‰tvorky (V4) za podpory Európ<strong>sk</strong>ejúnie je krokom správnym smerom.Je v t˘chto iniciatívach priestor aj pre plynáren<strong>sk</strong>ézväzy, ako profesijné, nezávislé anezi<strong>sk</strong>ové organizácie?Sme hrdí na to, Ïe to bol Sloven<strong>sk</strong>˘ plynáren<strong>sk</strong>˘a naftov˘ zväz, ktor˘ pred tromi rokmipri‰iel s my‰lienkou intenzívnej spolupráceplynáren<strong>sk</strong>˘ch zväzov krajín V4. Trpezlivo,doslova krok za krokom sme presviedãali svojichpartnerov o v˘zname takejto spolupráce.Prvé oficiálne stretnutie predstaviteºov plynáren<strong>sk</strong>˘chzväzov V4 sa u<strong>sk</strong>utoãnilo v júni 2009v Bratislave. Okrem pravidelného stretávania saa v˘meny informácií je konkrétnym v˘sledkomtejto spolupráce Stredoeuróp<strong>sk</strong>y plynáren<strong>sk</strong>˘kongres, ktor˘ organizujeme spoloãnekaÏd˘ rok v inej krajine V4. Mali sme ‰Èastie,Ïe dnes sú tieto iniciatívy prikryté politick˘miaktivitami vlád ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín V4. V súãasnostije práve Sloven<strong>sk</strong>o predsedajúcou krajinoua spolupráci v oblasti energetiky sa venujenajväã‰ia pozornosÈ. Je príjemné kon‰tatovaÈ,Ïe odborníci, ktorí dnes na v˘zvu svojich vládrie‰ia sloven<strong>sk</strong>o-maìar<strong>sk</strong>é plynovodné prepojenieVeºk˘ Krtí‰ – Vécsés sa dobre poznajú vìakana‰im konferenciám a kongresom.Ktoré plynáren<strong>sk</strong>é rozvojové projekty sú zvá‰ho pohºadu v˘znamné a zaujímavé?NajdôleÏitej‰ím projektom je magistrálnyplynovod sever – juh, ktor˘ bude spájaÈ LNGterminál, v mesteãku Swinoujscie v Poº<strong>sk</strong>u napobreÏí Baltického mora s LNG terminálomOmi‰alj v Chorvát<strong>sk</strong>u na ostrove Krk na pobre-Ïí Jadran<strong>sk</strong>ého mora. Plynovod bude viesÈ cezv‰etky ‰tyri ‰táty a má podporu Európ<strong>sk</strong>ej únie.Plynovod bude sãasti vyuÏívaÈ aj jestvujúceplynovody, nevyhnutné v‰ak bude dobudovaÈinterkonektory. Veì v súãasnosti neexistuje plynovéprepojenie medzi Poº<strong>sk</strong>om a Sloven<strong>sk</strong>oma medzi Sloven<strong>sk</strong>om a Maìar<strong>sk</strong>om. LNG terminályv Poº<strong>sk</strong>u a Chorvát<strong>sk</strong>u mierne zníÏia vysokúzávislosÈ strednej Európy od dodávok ru<strong>sk</strong>éhozemného plynu.Odkiaº sa bude dováÏaÈ LNG a v ak˘chmnoÏstvách?V súãasnosti sú hlavn˘mi dodávateºmi LNGKatar, Nigéria, AlÏír<strong>sk</strong>o, Nór<strong>sk</strong>o a Egypt. TamvyÈaÏen˘ zemn˘ plyn v ‰peciálnych zariadeniachpod vysok˘m tlakom a teplotou –161 ?Czmení <strong>sk</strong>upenstvo z plynného na kvapalné, naloÏísa do prepravn˘ch lodí – tankerov a môÏeísÈ tam, kde si ho objednajú. Podmienkou v‰akje, Ïe na druhej strane reÈazca musia maÈ LNGsplynovací terminál, v ktorom sa zmení tekuté<strong>sk</strong>upenstvo na plynné a tak˘to plyn je moÏnénatlaãiÈ do normálnej plynovodnej siete. Zmyselcelej operácie je v tom, Ïe 1 m 3 LNG = 576m 3 zemného plynu. Kapacita LNG terminálu vPoº<strong>sk</strong>u je plánovaná na 7,5 miliárd m 3 za rok akapacita LNG terminálu v Chorvát<strong>sk</strong>u má maÈ10 miliárd m 3 roãne. Ak vezmeme do úvahy, Ïekrajiny V4 majú roãnú spotrebu zemného plynuna úrovni 42 miliárd m 3 roãne, tak ide o veºmizaujímavé mnoÏstvá plynu, ktoré prispejú kdiverzifikácii dodávok plynu. Navy‰e severojuÏn˘interkonektor umoÏní Poº<strong>sk</strong>u a Maìar<strong>sk</strong>uprístup k sloven<strong>sk</strong>ej prepravnej sústave s prepravnoukapacitou 94 miliárd m 3 zemného plynuroãne, ão nemá v rámci EÚ obdobu. NaopakSloven<strong>sk</strong>o zí<strong>sk</strong>a prístup k poº<strong>sk</strong>ému prepravnémusystému JAMAL s prepravnou kapacitou 33miliárd m 3 za rok a taktieÏ prístup k maìar<strong>sk</strong>˘mpodzemn˘m zásobníkom s u<strong>sk</strong>ladÀovacou kapacitou5,3 miliárd m 3 .Ako je to s podzemn˘mi zásobníkmi na Sloven<strong>sk</strong>u?Podzemné zásobníky, ktoré sa na Sloven<strong>sk</strong>uv súãasnosti vyuÏívajú, sa v‰etky nachádzajú naZáhorí v b˘val˘ch uÏ vyÈaÏen˘ch loÏi<strong>sk</strong>áchropy a zemného plynu medzi obcami Láb aPlaveck˘ ·tvrtok. Ich u<strong>sk</strong>ladÀovacia kapacitaje 2,75 miliárd m 3 zemného plynu. Ak vezmemedo úvahy, Ïe roãná spotreba zemného plynuna Sloven<strong>sk</strong>u je 5,5 aÏ 6 miliárd m 3 , tak jeto veºmi slu‰n˘ u<strong>sk</strong>ladÀovací priestor. Navy‰epracovníci spoloãnosti NAFTA a. s. pracujúna sprevádzkovaní piateho podzemného zásobníkGajary-báden s kapacitou ìal‰ích 500miliónov m 3 zemného plynu.MH SR chystá predloÏiÈ do parlamentu noveluzákonov o energetike a o regulácii vsieÈov˘ch odvetviach. âo povaÏujete v rámcit˘chto noviel za najdôleÏitej‰ie pre sloven<strong>sk</strong>éplynárenstvo?Sloven<strong>sk</strong>á legislatíva sa chystá t˘mito novelamireagovaÈ na tzv. tretí energetick˘ balíãekEÚ. Z pohºadu sloven<strong>sk</strong>ého plynárenstva je urãitenajdôleÏitej‰ou otázkou spôsob vlastníckehooddelenia prepravcu zemného plynu spoloãnostieustream, a. s., od mater<strong>sk</strong>ej spoloãnostiSPP, a. s., ktorá sa zaoberá obchodom so zemn˘mplynom. Európ<strong>sk</strong>e smernice chcú tak˘mitoopatreniami reagovaÈ na problémy, ktorévznikli v niektor˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátoch EÚ. Oddelenímprepravy a obchodu chcú prispieÈ k liberalizáciitrhu s plynom a k vy‰‰ej transparentnostipri prideºovaní prepravn˘ch kapacít. Tov‰ak nie sú problémy Sloven<strong>sk</strong>a. Trh s plynomje na Sloven<strong>sk</strong>u otvoren˘ pre v‰etk˘ch obchodníkov,ktorí majú záujem naÀ vstúpiÈ. B˘val˘monopoln˘ dodávateº zemného plynu SPP, a. s.,má v súãasnosti uÏ len 75 % podiel na trhu apresadzujú sa ìal‰í hráãi, ão je zárukou, Ïe savygeneruje v takejto konkurencii trhovo spravodlivácena za zemn˘ plyn. Sloven<strong>sk</strong>o taktieÏnemá ani problémy s prideºovaním prepravn˘chkapacít, keìÏe jestvujúcu kapacitu vyuÏívana 80 %. Preto sloven<strong>sk</strong>é plynárenstvo nepodporujeúplné vlastnícke oddelenie, pretoÏestrategické opatrenia súvisiace s bezpeãnosÈoudodávok zemného plynu sa ÈaÏko realizujú rozdroben˘mivlastníkmi so slabou rokovacou silou.Presadzujeme kompromisn˘ model nezávisléhoprevádzkovateºa prepravnej siete ITO,ktor˘ t˘m, Ïe umoÏÀuje vlastníctvo toho istéhosilného akcionára, zároveÀ dodáva silnej‰iupozíciu aj jednotliv˘m právne oddelen˘m spoloãnostiam.Rovnakou cestou sa rozhodli ísÈ vNemecku, vo Francúz<strong>sk</strong>u i v mnoh˘ch ìal‰ícheuróp<strong>sk</strong>ych krajinách.Pristavme sa e‰te pri sloven<strong>sk</strong>om plynáren<strong>sk</strong>oma naftovom zväze, jeho cieºoch, úloháchi ãlen<strong>sk</strong>ej základni.Sloven<strong>sk</strong>é plynárenstvo oslavuje 19. marcatohto roku 155 rokov od svojho vzniku. V roku1856 sa na sviatok sv. Jozefa, ktor˘ sa stal patrónomsloven<strong>sk</strong>˘ch plynárov, prv˘ raz rozsvietiliv Bratislave plynové lampy na svietiplyn,ktor˘ vyrábala plynáreÀ lokalizovaná nadne‰nom námestí Slobody, oproti Úradu vládySR.Táto 155-roãná tradícia zároveÀ znamenánepretrÏit˘ rozvoj plynáren<strong>sk</strong>˘ch technológií,projekãn˘ch i stavebn˘ch prác, sústavnéhozlep‰ovania efektivity prevádzky a údrÏby, s cie-ºom zabezpeãiÈ spoºahlivú dodávku plynu na-‰im zákazníkom.SPNZ je nezávislé a nezi<strong>sk</strong>ové zdruÏenie firiema odborníkov pôsobiacich v plynárenstvea súvisiacich odvetviach. Je reprezentantom ahovorcom voãi ‰tátnym orgánom a organizáciámv oblasti legislatívy, ‰tátnej energetickejpolitiky, ekológie, normalizácie, <strong>sk</strong>ú‰obníctva,vytvára podmienky na certifikáciu a bezpeãnosÈpráce. Usporadúva konferencie, odborné seminárea workshopy, ãím po<strong>sk</strong>ytuje ‰iroké fórumna odbornú di<strong>sk</strong>usiu, vydáva jedin˘ odborn˘ãasopis pre plynárenstvo na Sloven<strong>sk</strong>uSLOVGAS. Zastupuje Sloven<strong>sk</strong>ú republiku vmedzinárodn˘ch organizáciách (IGU, MAR-COGAZ, CeoCor). V súãasnosti má 63 kolektívnychãlenov z oblasti plynárenstva a ropy(SPP, a. s., SPP - Distribúcia, a. s., eustream, a. s.,NAFTA a. s., Pozagas, a. s., Transpetrol, a. s.atì.), ale i zo súvisiacich odvetví, ako sú projekãnéa konzultaãné sluÏby, v˘stavba, rekon-‰trukcie a opravy plynovodov, informaãné technológiepre plynárenstvo, v˘roba, predaj a serviszariadení a prvkov pre plynárenstvo.Stará sa SPNZ aj o prípravu a v˘chovu nov˘chodborníkov pre plynárenstvo?âlenmi SPNZ je aj päÈ sloven<strong>sk</strong>˘ch technick˘chuniverzít a dva v˘<strong>sk</strong>umné ústavy. SPNZkaÏd˘ rok organizuje súÈaÏ pre vysoko‰kol<strong>sk</strong>˘ch‰tudentov a udeºuje Národné ceny plynáren<strong>sk</strong>éhopriemyslu za najlep‰ie diplomovépráce z oblasti plynárenstva. Pre na‰ich ãlenovorganizujeme projekty vzdelávania a zvy‰ovaniaodbornosti. A potom sú tu uÏ spomínanékonferencie a workshopy. V rámci Medzinárodnejplynáren<strong>sk</strong>ej únie (IGU) pracujú na‰i odborníciv celosvetov˘ch odborn˘ch pracovn˘chkomisiách, ktoré sú zamerané na jednotlivékomponenty plynáren<strong>sk</strong>ého reÈazca (prie<strong>sk</strong>uma ÈaÏba, podzemné u<strong>sk</strong>ladÀovanie, preprava,distribúcia, obchod s plynom atì.). V rokoch2012 – 2015 bude Sloven<strong>sk</strong>o predsedajúcoukrajinou v rámci celosvetovej komisie pre podzemnéu<strong>sk</strong>ladÀovanie zemného plynu. O tom,Ïe Sloven<strong>sk</strong>o má renomovan˘ch odborníkov vplynárenstve svedãí aj fakt, Ïe na ostatnomSvetovom plynáren<strong>sk</strong>om kongrese v Buenos Airesboli akceptované tri odborné predná‰ky zoSloven<strong>sk</strong>a.46
P L Y N Á R E N S T V O N AS L O V E N S K UUÏ niekoºko rokov prebieha proces liberalizácie trhu s plynom. O tom, aké <strong>sk</strong>úsenostiz tohto procesu má najväã‰í po<strong>sk</strong>ytovateº sluÏieb <strong>sk</strong>ladovania zemného plynu na Sloven<strong>sk</strong>u,sme sa porozprávali s generálnym riaditeºom NAFTA a. s., Ing. Martinom HOLL¯M.Ako NAFTA a.s. prispievak liberalizácii trhu s plynomGenerálny riaditeº NAFTA a.s. Ing. Martin Holl˘.âo bolo podºa vá‰ho názoru základn˘mpredpokladom liberalizácie trhu s plynom?Európ<strong>sk</strong>a únia si pred niekoºk˘mi rokmi zadefinovalav plynárenstve cieº vytvoriÈ jednotn˘trh s plynom a podporiÈ rozvoj konkurenciev tomto odvetví. Základn˘m krokom bolovytvorenie legislatívneho rámca v podobetzv. energetick˘ch balíãkov, ktoré prijal Európ<strong>sk</strong>yparlament.Spoloãn˘m menovateºom t˘chto legislatívnychkrokov v oblasti <strong>sk</strong>ladovania zemnéhoplynu bolo zabezpeãenie transparentnéhoa nedi<strong>sk</strong>riminaãného prístupu tretích strán kplynáren<strong>sk</strong>ej infra‰truktúre a ão sa nás t˘ka,ku <strong>sk</strong>ladovacím kapacitám.Na Sloven<strong>sk</strong>u sa tieto pravidlá prejavilipredov‰etk˘m v zákone o energetike a zákoneo regulácii, a v in˘ch súvisiacich sekundárnychprávnych normách.Ako tieto pravidlá uplatÀuje v praxi pri ponúkaní<strong>sk</strong>ladovacej kapacity zásobníkazemného plynu spoloãnosÈ NAFTA a. s.?V súlade s touto legislatívou sme vytvorilirámcové zmluvné podmienky na po<strong>sk</strong>ytovanie<strong>sk</strong>ladovacích sluÏieb, tzv. prevádzkov˘poriadok, ktor˘ nám schvaºuje Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví. Na‰e sluÏby ponúkamev zmysle t˘chto podmienok prostredníctvomverejn˘ch súÈaÏí, ãím je zabezpeãen˘rovnak˘ prístup ku <strong>sk</strong>ladovacím kapacitámpre v‰etk˘ch úãastníkov trhu s plynom.V posledn˘ch piatich rokoch sme t˘mtospôsobom ponúkli plynáren<strong>sk</strong>ému trhu <strong>sk</strong>ladovaciukapacitu v objeme pribliÏne 2,5 miliardym 3 . Prejavilo sa to vo v˘raznom nárastepoãtu na‰ich primárnych zákazníkov zdvoch (pred 5 rokmi) na súãasn˘ch jedenásÈ.Zmenila sa rola podzemn˘ch zásobníkovzemného plynu v takomto novom prostredí?Tradiãnou úlohou podzemn˘ch zásobníkovzemného plynu v rámci plynáren<strong>sk</strong>ého reÈazcaje vyrovnávanie sezónnych rozdielov vspotrebe plynu v lete a v zime. ZároveÀ podzemnézásobníky zohrávajú dôleÏitú rolu vsystéme bezpeãnosti dodávok zemného plynu,ão sa zdôraznilo aj poãas plynáren<strong>sk</strong>ej krízy.Po otvorení trhu s plynom a rozvoji spotov˘chobchodn˘ch centier, tzv. hubov vzniklinové poÏiadavky na sluÏby u<strong>sk</strong>ladÀovaniaplynu. Produkty, ktoré na‰im zákazníkom ponúkame,sú flexibilnej‰ie a majú krátkodobej-‰í charakter. V˘vojom nov˘ch <strong>sk</strong>ladovacíchproduktov reagujeme na aktuálne poÏiadavkytrhu, ãi uÏ ich vznesú dodávatelia prítomnína európ<strong>sk</strong>om trhu s plynom, alebo obchodníci,ktorí sú na tomto trhu aktívni.V roku 2009 a 2010 ste zrealizovali verejnésúÈaÏe, v ktor˘ch ste ponúkali voºnú<strong>sk</strong>ladovaciu kapacitu. Aké <strong>sk</strong>úsenosti ste vtejto súvislosti nadobudli?Áno, v rámci tohto procesu sme zí<strong>sk</strong>ali 4nov˘ch zákazníkov, ktor˘mi sú prevaÏne zahraniãníobchodníci na spotov˘ch trhoch splynom. Práve táto <strong>sk</strong>utoãnosÈ hovorí o otvorenoma liberalizovanom trhu s voºn˘mi <strong>sk</strong>ladovacímikapacitami na európ<strong>sk</strong>ej úrovni.Aktuálne máme voºnú <strong>sk</strong>ladovaciu kapacituv objeme 225 miliónov m 3 urãenú pre nasledujúce<strong>sk</strong>ladovacie sezóny.Ako prebieha príprava verejnej súÈaÏe napredaj <strong>sk</strong>ladovacej kapacity zásobníkazemného plynu?Prvotn˘m krokom pri obchodovaní so <strong>sk</strong>ladovacoukapacitou sú technicko-geologickév˘poãty potrebné na stanovenie dostupn˘chu<strong>sk</strong>ladÀovacích kapacít vrátane príslu‰n˘chv˘konov˘ch parametrov (najmä intenzityvtláãania a ÈaÏby) na urãené obdobie. Následn˘mkrokom je definovanie produktu,ktor˘ sa bude ponúkaÈ vo verejnej súÈaÏi. Naúãely cenovej regulácie sa po stanovení kºúãov˘chproduktov˘ch parametrov pristupujek tvorbe cenového benchmarku európ<strong>sk</strong>ehotrhu, ktor˘ bude predstavovaÈ základ návrhuceny za <strong>sk</strong>ladovacie sluÏby.Proces stanovenia cenového benchmarku anávrhu ceny priebeÏne sleduje Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví. Spracovan˘ cenov˘návrh sa predkladá na schválenie ValnémuzhromaÏdeniu spoloãnosti a následne Úradupre reguláciu sieÈov˘ch odvetví, ktor˘ vydácenové rozhodnutie. Toto cenové rozhodnutiestanovuje maximálnu cenu vzÈahujúcu sana produkty, ktoré plánujeme predávaÈ.Následne je moÏné spustiÈ verejnú súÈaÏ.Dokumentácia súvisiaca s verejnou súÈaÏou savÏdy zverejÀuje na na‰ej webovej stránkewww.nafta.<strong>sk</strong>.AÏ do termínu na predkladanie ponúk ak-V srdci podzemného zásobníka zemného plynu – dispeãing.47
Change language