cxciii. číslo - home.nextra.sk

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KIráne, s ktor˘m mal pred islamskou revolúciouIzrael veºmi dobré vzÈahy. Ako dlhoroãn˘ aktívnyarmádny dôstojník verí v mier, nepraje si, abyjeho vnuci pre‰li rovnakú Ïivotnú dráhu ustaviãnejvojenskej pohotovosti, ktorú pre‰iel on sám. Poslanciaj izraelsk˘ minister veria, Ïe e‰te v tomtokalendárnom roku nav‰tívi Slovensko aj izraelsk˘prezident Shimon Peres.3. februára – Poslanci Národnej rady SR zvoliliv tajnej voºbe na treÈom rokovacom dni 12.schôdze dvoch ãlenov Rady pre vysielanie a retransmisiu(RVR). Zvolení nadpoloviãnou väã‰inou poslancovboli Peter Alak‰a, ktorého navrhol Slovensk˘v˘bor medzinárodného tlaãového in‰titútu, aMilo‰ Mistrík navrhnut˘ Fakultou masmediálnej komunikácieUniverzity Cyrila a Metoda v Trnave.7. februára – Postavenie novej budovy, zru‰eniedesiatok manaÏérskych postov ãi reklamy, „vypnutie“STV3, ale aj úplné zru‰enie Rozhlasu a televízieSlovenska (RTVS) do jedného roka. Aj tosú niektoré z návrhov kandidátov na post generálnehoriaditeºa RTVS, ktoré odzneli na verejnom vypoãutíV˘borom NR SR pre kultúru a médiá. Po vy-Ïrebovaní poradia sa ako prv˘ s projektom predstavilkandidát Jaroslav Rezník. Rozhlas je podºajeho slov „fabrika, ktorá nevyrába“, verejnoprávnemédiá by mali ráno vzdelávaÈ, poobede informovaÈa veãer zabávaÈ. Navrhuje postaviÈ novú budovu,ktorá by bola najefektívnej‰ím rie‰ením,pretoÏe súãasné dve sú podºa neho nerekon‰truovateºné.Doãasná ‰éfka RTVS Miloslava ZemkovázdôrazÀovala jedineãnosÈ verejnoprávnych médiíaj RádioÏurnálom a Veãerníãkom. Poukázala nafinanãné postavenie STV a rozhlasu v minulosti adnes. „Ak by nov˘ riaditeº spojenie nezvládol, takdlhy televízie stiahnu so sebou aj rozhlas,“ tvrdíZemková. Navrhuje rie‰enie problémov vo vlastnejréÏii, ale aj s pomocou ‰tátu, ktorú zdôraznilanajmä pri dlhoch televízie.10. februára – Generálnou riaditeºkou Rozhlasua televízie Slovenska (RTVS) sa v opakovanejvoºbe stala na päÈ rokov Miloslava Zemková. Získalanadpoloviãnú väã‰inu hlasov prítomn˘ch poslancov– 80 hlasov zo 137. Druh˘ v poradí skonãilkandidát Jaroslav Rezník, za ktorého hlasoval lenjeden zákonodarca. Zemková vykonávala aj doãasnefunkciu ‰éfky RTVS, predt˘m bola generálnouriaditeºkou Slovenského rozhlasu. Na post kandidovalo19 záujemcov. Poslanci zvolili ãlenov RadyRTVS (I. Nagyová, V. Slovák, V. Talian, A. Miklánek,M. Antol, M. Kollár, M. Kabát, M. Jasenko),ktorá sa skladá z troch odborníkov na rozhlasovévysielanie, troch na televízne vysielanie, dvoch zekonomickej oblasti a jedného z právnej oblasti.11. februára – Predseda NR SR otvoril 14.schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Poslancipoãas dne‰nej 14. schôdze schválili tri novelyzákonov v skrátenom legislatívnom konaní.Ide o novelu zákona o sudcoch a prísediacich, vskrátenom reÏime ìalej poslanci schválili noveluzákona o omamn˘ch, psychotropn˘ch látkach a prípravkoch,ktorá roz‰iruje zoznam omamn˘ch apsychotropn˘ch látok o ìal‰ích 43. Medzi nimi jeaj mefedrón – u nás sa ‰íril najmä predajom rôznych,,suvenírov“ v tzv. crazy shopoch. No a do treticev zr˘chlenom reÏime poslanci schválili i noveluzákona o ‰tátnej pomoci, ktorá prioritne rie-‰i komplex otázok súvisiacich s jej neoprávnen˘mposkytnutím. Napriek búrlivej polemike aostrej kritike zo strany opozície zákonodarcovia napokonschválili aj definitívne znenie poslaneckejnovely zákona o verejnom obstarávaní, ktorouukonãili 14. schôdzu.16. februára – Jozef Viskupiã, Martin Fecko aprávne nekvalifikovan˘ a, alebo politicky nepoctiv˘.âo sa t˘ka toho právneho hºadiska, ustanovenie§1a, ktoré sa dopæÀa, absolútne ignorujefakt, Ïe jurisdikcia Slovenskej republiky najej území je zaloÏená priamo ústavou a tátojurisdikcia má územnú povahu. NeexistujeÏiaden dôvod, pre ktor˘ by zákonodarn˘ zborSlovenskej republiky mal tento nesporn˘ fakt,ktor˘ je základom suverenity ‰tátov v postvestfálskomusporiadaní, pre ktor˘ by tentoneskor˘ fakt mal slovensk˘ zákonodarcazdôrazÀovaÈ, alebo ak˘mkoºvek spôsobomupravovaÈ v jednotliv˘ch zákonoch.Naopak, existuje viacero dôvodov, pre ktoréby to robiÈ nemal. Po prvé to vyvoláva dojem,na základe toho právneho argumentu acontrario, ãiÏe dôkaz opakom, Ïe neuznávameúãinky verejnomocensk˘ch aktov cudzích‰tátov len v t˘ch prípadoch, v ktor˘ch to v˘slovneustanovíme a v‰etky ostatné, tedaúãinky v‰etk˘ch ostatn˘ch verejnomocensk˘chaktov cudzích ‰tátov na svojom územíuznávame.Po druhé, predmetné ustanovenie ma potenciálproblémy skôr vyvolaÈ, ako rie‰iÈ.Mne za cel˘ ãas diskusie o tomto návrhu zákonanebol nikto z predkladateºov schopnízrozumiteºne vysvetliÈ ako konkrétne v praxiby neuznávanie úãinkov nadobudnutia ‰tátnehoobãianstva malo vyzeraÈ a ani to nejde.·tátno-obãiansky vzÈah je vzÈah je vzÈahommedzi ‰tátom a obãanom do ktorého in˘ ‰tátnemá ako a ani nesmie zasiahnuÈ. Dva súpodºa mÀa aj dôvody politickej nepoctivostitoho rie‰enia.Po prvé, vláda to má vo vládnom programe.Vo vládnom programe sa vláda zaviazala,Ïe bude reagovaÈ na problémy, ktoré vznikliz aplikáciou tej predchádzajúcej reakciena Orbánov zákon o dvojitom obãianstve akeì ma tento rok vláda, myslím v legislatívnompláne úloh pár sto návrhov zákonov, taktento sa jej tam zmestiÈ mohol a mal.Druh˘ dôvod je dôleÏitej‰í moÏno, vecnoupodstatou právnych úãinkov toho poslaneckéhonávrhu novely zákona je zru‰enieakejkoºvek slovenskej reakcie na Orbánov,Orbánov zákon o dvojitom obãianstve a je tonahradenie reakcie jej predstieraním. Ja somjedin˘, ak vyjmem pred zátvorku pána poslancaMatoviãa, ktorému za jeho úsilie v tejtoveci vyslovujem osobné poìakovanie. Takjedin˘ politicky poctiv˘ postoj, ktor˘ ja somk tejto otázke zaregistroval z radou koalíciebol postoj Ondreja Dostála, ktor˘ na rokovanieústavnoprávneho v˘boru otvorene povedal,Ïe povaÏuje reakciu, slovenskú reakciuna Orbánov zákon za zlú, chce ju zru‰iÈ a akmá byÈ ono deklaratórne ustanovenie doplÀujúceho§ 1 a cenou za to, Ïe sa táto reakciazru‰í, tak je ochotn˘ ju akceptovaÈ. Predvolebná,alebo tá predchádzajúca reakcia naOrbánov zákon potrebuje úpravu, ale nepotrebujenahradenie ma‰karádou, ktoré nemáin˘ úãel neÏ predstieraÈ, Ïe Slovenská republikana Orbánovo úsilie zjednotiÈ cudzích‰tátnych príslu‰níkov maìarskej národnosti aurobiÈ z nich plnohodnotn˘ch ãlenov maìarskéhopolitického spoloãenstva a maìarskéhopolitického národa, Ïe Slovenská republikana to nijak˘m spôsobom reagovaÈ nemusía nemá.V závereãnej skratke, vrátim sa k tomu ãosom hovoril na úvod, najpodstatnej‰ie vovzÈahu, vo vzÈahu k reakcii Slovenskej republikya hovoril to aj pán poslanec Ondru‰, vovzÈahu k reakcii Slovenskej republiky na tenOrbánov zákon je to, aby sa tu slovenskí Maìaricítili rovnako dobre a rovnako doma akoslovenskí Slováci. Ale strkaÈ hlavu do pieskupred t˘m, Ïe Viktor Orbán sa snaÏí z cudzích‰tátnych príslu‰níkov urobiÈ plnohodnotn˘chãlenov politického národa iného ‰tátu,je absolútne nemiestna reakcia.Ondrej Dostál (OKS)Rozhodovaním o tomto návrhu zákona rozhodujemeo tom, ãi chceme, aby slovenskí obãaniastrácali slovenské obãianstvo proti svojejvôli, alebo nie. Budeme o tom rozhodovaÈnielen pri hlasovaní o zákone ako o celku, alebudeme o tom rozhodovaÈ aj pri schvaºovanípozmeÀujúceho návrhmi s ktor˘m príde, alebopri‰iel pán poslanec Matoviã.Otázka pred ktorou stojíme, je, ãi si Ïelámeaby slovenská právna úprava bola taká, Ïebude umoÏÀovaÈ zbavovaÈ slovenského obãianstvana‰ich vlastn˘ch obãanov proti ichvlastnej vôli. A musíme si jednoducho povedaÈ,ão je pre nás dôleÏitej‰ie. âi je pre nás dôleÏitej‰iebojovaÈ s Orbánom a s úãinkami maìarskéhozákona o obãianstve, alebo správaÈsa korektne k svojim vlastn˘m obãanom. PremÀa je oveºa, oveºa dôleÏitej‰ie správaÈ sa korektnek vlastn˘m slovensk˘m obãanom anezbavovaÈ ich obãianstva, pokiaº si to onisami neÏelajú.Nezbavujeme obãianstva ºudí, keì spáchajúvlastizradu, ão je zloãin, za ão idú do väzenia.Zbavujeme ich za to, ak získajú obãianstvoiného ‰tátu. Ak by pre‰li tie zmeny, s ktor˘miprichádza pán poslanec Matoviã alebotá novela, s ktorou pri‰iel Smer, tak budemezbavovaÈ iba niektor˘ch, t˘ch, ktorí získali obãianstvone‰tandardnou formou. Ale p˘tam sa,je získanie obãianstva iného ‰tátu ne‰tandardnouformou váÏnej‰ím prehre‰kom voãilojalite k Slovenskej republike ako vlastizrada?Urãite nie.DôleÏité je nie to, aby sme postihovali niekoho,kto pociÈuje potrebu získaÈ iné ‰tátneobãianstvo, ale aby sme tu príslu‰níkom v‰etk˘chnárodnostn˘ch men‰ín a v‰etk˘m obãanomSlovenskej republiky vytvárali dobréprostredie, v ktorom sa budú dobre cítiÈ, vtedybudú dobré vzÈahy na Slovensku a vtedysa nebudeme musieÈ obávaÈ o lojalitu slovensk˘chobãanov ani v najmen‰om.Miroslav âíÏ (Smer-SD)Dostávame sa ku koncu diskusie o návrhuzákona, ktor˘ má podºa môjho názoru nesmiernudôleÏitosÈ. Zasahuje do nesmiernedôleÏitej sféry a tvorí jednu z podstatn˘ch náleÏitostísúãasnej zahraniãnej a bezpeãnostnejpolitiky Slovenska.Je pre mÀa nepochopiteºné, Ïe táto téma vkontextoch, o ktor˘ch sa pokúsim hovoriÈ,prakticky nie je Ïiadnym predmetom pozornostiná‰ho ministerstva zahraniãn˘ch vecí.Neviem si predstaviÈ ‰tát, v ktorom tak zásadnúvec rie‰ime, kde je aj stanovisko vládyakoÏe podporné, teda aj následne bez zodpovednostivlády za v˘sledok, pretoÏe je to vecposlaneckého zboru, a nie vlády. A táto vláda,pán minister Dzurinda, ale dramatick˘mspôsobom ignoruje túto diskusiu, a nezaregis-86