cxciii. číslo - home.nextra.sk

S A M O S P R Á V A N A S L O V E N S K U„Ako hodnotím súãasn˘ stav odpadového hospodárstva v SR z pohºadu obcí a miest? Ch˘bajú dva strategickémateriály: Program odpadového hospodárstva a Stratégia nakladania s biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom.Jednoducho, stav v odpadovom hospodárstve nie je pre samosprávy dobr˘,“ povedala pre Parlamentn˘kuriér Viera KRAKOVSKÁ, podpredsedníãka ZdruÏenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).Kde mestá a obcenajviac tlaãí topánka?V súvislosti so separáciou odpadu v mestácha obciach sa asi najviac skloÀujú slovíãkafinancie a transparentnosÈ. Z tohtohºadiska kolektívne systémy silne kritizujúRecyklaãn˘ fond. Aká je súãasná spoluprácaZMOS s Recyklaãn˘m fondom? PovaÏujetejeho existenciu za potrebnú?Treba sa na vznik a ãinnosÈ Recyklaãnéhofondu pozrieÈ aj z pohºadu samosprávy. Pre samosprávybol a je Recyklaãn˘ fond jedin˘ekonomick˘ nástroj financovania separácieodpadov. V zaãiatkoch (od roku 2001) pokr˘valpríspevok z RF skutoãné náklady na zber,zvoz a zhodnotenie vyseparovan˘ch zloÏiek.Dnes v‰ak, Ïiaº, moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe príspevokz RF ani zìaleka nepokr˘va na‰e nákladyvynaloÏené na zber, zvoz a zhodnotenievyseparovan˘ch zloÏiek komunálneho odpadu.Zlom nastal 1. januára 2005, keì si presadilidovozcovia a v˘robcovia ako povinnéosoby, Ïe keì zhodnotia 4 kg odpadu na obyvateºa,alebo 30 % z dovozen˘ch a vyroben˘chobalov, nemusia platiÈ príspevok do RF.V rokoch 2005, 2006 a e‰te aj 2007 to e‰tei‰lo, pretoÏe finanãné prostriedky boli z predchádzajúcichrokov naakumulované. Hor‰ieto uÏ bolo v roku 2008 a problémy trvajú dodnes.Finanãné prostriedky, ktoré dostávamez RF, nestaãia pokryÈ skutoãne vynaloÏené finanãnéprostriedky. K tomu sa pridala kríza,vyseparované zloÏky od nás nechceli braÈ,alebo ak zobrali, tak za smie‰nu cenu.Omyl je v‰ak v tom, Ïe 4 kg na obyvateºapredpísala EÚ pre Slovensko a nie pre povinnéosoby. Povinné osoby – dovozcovia a v˘robcovia– sa majú postaraÈ o v‰etky dovezenéa vyrobené obaly sami, alebo prostredníctvomoprávnen˘ch organizácií. TakÏe sa staloto, Ïe keì preukázali zhodnotenie 30% odpadovz obalov, prestali platiÈ do Recyklaãnéhofondu. Na zber, zvoz a zhodnotenie papiera,skla, plastov a kovov˘ch obalov doplácajúteraz buì obãan alebo samospráva zosvojich rozpoãtov. Na Slovensku je 8 oprávnen˘chorganizácií, ão je najviac v EÚ a v‰etkyprodukujú zisk. Preão asi? Vo vyspel˘chkrajinách EÚ si priemysel objednáva u samosprávzber, zvoz a zhodnotenie komunálnehoodpadu a platí im skutoãné náklady na tútoãinnosÈ.Samospráva nemá záujem na zru‰ení Recyklaãnéhofondu. Treba povedaÈ, Ïe RF vytvoril1 200 pracovn˘ch miest, za finanãnejpomoci RF sa vytvorili spracovateºské firmy.Cel˘ proces likidácie RF by navy‰e trval 3 –4 roky (pozri likvidáciu ne‰tátneho protidrogovéhofondu), ão je pre samosprávu neprijateºné.Ak likvidácia RF predsa nastane, samosprávapoÏaduje adekvátnu náhradu, alebonech sa postarajú o cel˘ systém separáciepovinné osoby tak, ako im to predpisuje smernicaEÚ.Treba v‰ak zmeniÈ filozofiu Recyklaãnéhofondu, nech je zameran˘ na plnenie cieºovSlovenska v rámci prístupov˘ch dohovorov.Prístupové dohovory podpísalo Slovensko anie samospráva. Samospráva v‰ak chce pomôcÈSlovenskej republike plniÈ si záväzky,ale nie na úkor svojich rozpoãtov a obãanovSR, ktorí vlastne platia dvakrát: raz keì si kúpiatovar v obale, napr. nápoj v plastovej fºa-‰i, kde v cene v˘robku je aj budúce zhodnotenieobalu PET fla‰e a druh˘krát pri miestnompoplatku.E‰te pár slov k transparentnosti. Po kaÏdomzasadaní správnej rady RF sa zverejÀujúschválené projekty aj s v˘‰kou poskytnut˘chfinanãn˘ch prostriedkov. Kolektívne systémynarábajú tieÏ s verejn˘mi finanãn˘mi prostriedkamia nezverejÀujú niã. Majú taktieÏorgány svojich firiem a nepodliehajú Ïiadnejkontrole, ani finanãnej, ani NKÚ. Myslím si,Ïe to treba daÈ do poriadku. Osobne si myslím,Ïe aj RF by mal podliehaÈ kontrole, ale potomaj firmy, ktoré narábajú s finanãn˘mi prostriedkamiobãanov.Od roku 2013 pribudne mestám a obciamìal‰ia povinnosÈ: separácia biologicky rozloÏiteºnéhoodpadu. Sú mestá a obce uÏpripravené? Darí sa koordinovaÈ budovaniesplyÀovacích staníc ãi in˘ch zariadení,ktoré by biologicky rozloÏiteºn˘ odpadspracovávali?Myslím si, Ïe nie kaÏdá obec alebo mestosú uÏ pripravené separovaÈ biologicky rozlo-Ïiteºn˘ odpad. Nie sme pripravení ani finanãne,ani odborne ani technicky. Stratégia nakladanias biologicky rozloÏiteºn˘m odpadommala byÈ hotová v roku 2004. V roku 2010 uÏmali obce a mestá separovaÈ a nakladaÈ s t˘mtoodpadom a mali spracovaÈ cca 50 % zúrovne roka 1995.Strategick˘ materiál, ktor˘ vznikol podºazadania nie je podºa predstáv samospráv.Îiadna anal˘za, len nar˘chlo spracovaná stratégiabez akéhokoºvek poznania praxe a hlavnereálnych podmienok samospráv. Obce amestá podali na Ministerstvo Ïivotného prostrediaSR projekty, ktoré rie‰ia aj nakladanies biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom. Z podan˘ch400 projektov pre‰lo len 100, ale miesta obcí je vy‰e 2900.Dnes spracúvame zeleÀ. Keì chceme spracovávaÈkuchynsk˘ odpad, musíme maÈ vytvorenédobré podmienky.V súvislosti s budovaním skládok objavilisa na Slovensku uÏ viaceré kauzy. A pritomnapríklad zne‰kodÀovanie nebezpeãnéhoodpadu a minimalizácia ekologick˘ch rizíks t˘m spojená nie je mysliteºná bez naozaj‰piãkového know-how. Aká je v tomto smeresituácia? Ako hodnotíte novelu zákonaã. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom zÈaÏobného priemyslu a o zmene a doplneníniektor˘ch zákonov i zákona ã. 42/1994Z. z. o civilnej ochrane obyvateºstva v zneníneskor‰ích predpisov?Samozrejme, Ïe obyvatelia na‰ich miest aobcí sa oprávnene obávajú likvidácie resp. nelikvidácieodpadu po banskej ãinnosti.Môj osobn˘ názor je, Ïe z ÈaÏby sa musiafinanãné prostriedky ukladaÈ aj na rezervn˘fond, kde by sa pripravili finanãné prostriedkyaj na likvidáciu odpadu po banskej ãinnosti.Plnenie tohto záväzku by sa malo kontrolovaÈ.KeìÏe v˘sledkom banskej ãinnosti súzisky, musia ich tvorcovia niesÈ aj zodpovednosÈza likvidáciu odpadu. Obãania sa právomobávajú akejkoºvek banskej ãinnosti, leboprax ukázala, Ïe zostáva po banskej ãinnostispú‰È a Ïiadna zodpovednosÈ.Niekedy je ekologické nie ekonomické.Len na nás záleÏí, ão chceme zanechaÈ svojimpotomkom, akú prírodu a celú krajinu.ZodpovednosÈ by mali niesÈ obãania, obec– mesto a samozrejme ‰tát. Dnes je prax taká,Ïe kaÏd˘ oãakáva, ão urobí ten druh˘ a keìnieão urobí, e‰te ho kritizujeme.71