S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V OS ak˘mi predsavzatiami ste prijali funkciuprezidenta SleK?Komora má potenciál staÈ sa modernou,aktívnou in‰titúciou a zbaviÈ sa nánosov historick˘chreliktov. Smerovanie SleK je danézákonom, nie úvahou prezidenta. Tou úlohouje v prvom rade chrániÈ práva a záujmysvojich ãlenov v súvislosti s v˘konom zdravotníckehopovolania. V tejto ãinnosti musíexistovaÈ kontinuita bez ohºadu na aktuálnevedenie komory a preto môj pohºad smerujeza horizont funkãného obdobia . Mojím prioritn˘mzáujmom je definovaÈ komoru akokorektného relevantného partnera v‰etk˘ch in-‰titúcií podieºajúcich sa na definícii lekáren<strong>sk</strong>éhoprostredia, tak aby sme neboli iba pripomienkujúcimsubjektom, ale aktívnym spolutvorcomlekárenstva.vaniu kvalifikaãn˘ch kritérií pre zodpovedn˘chfarmaceutov. Obávame sa, Ïe aj v návrhunového zákona o liekoch to bude pokraãovaÈ.Nerozumieme tomu – pri prerokúvaní pozmeÀovaciehonávrhu poslanca Novotnéhoviackrát zazneli slová o zbytoãne vysokompoãte lekární na Sloven<strong>sk</strong>u. ZniÏovanie odborn˘chpredpokladov v‰ak povedie nie ibak ìal‰iemu nárastu poãtu lekární, ale spôsobíaj niωiu kvalifikáciu ich personálu a môÏepredstavovaÈ váÏne riziko pre pacientov. Pretooãakávame zodpovedn˘ postoj ministerstvaa poslancov a prijatie moderného a kvalitnéhozákona o liekoch v duchu posledn˘ch odporúãaníEuróp<strong>sk</strong>eho súdneho dvora.Z programového vyhlásenia vlády vypl˘vazáväzok zaviesÈ v novom zákone o liekochtzv. generickú pre<strong>sk</strong>ripciu. O ão ide?Zjednodu‰ene povedané, ide o predpisovanieliekov názvom úãinnej látky s uvedenímliekovej formy a dávky, nie firemn˘m názvomv˘robcu. V˘ber v˘robcu konkrétneholieku je na pacientovi.Oponenti, hlavne z radov lekárov namietajú,Ïe tento krok je veºmi rizikov˘. Ak˘je vበnázor?Krajiny, v ktor˘ch je generická pre<strong>sk</strong>ripciazavedená, nezaznamenali Ïiadne zdravotné riziká.Je v‰ak dôleÏité povedaÈ, Ïe generickápre<strong>sk</strong>ripcia nie je top témou lekárnickej komorya ani sme aktívne nepresadzovali zavedenietohto modelu, preto nás mimoriadnemrzí znevaÏovanie odbornosti farmaceutov zostrany lekár<strong>sk</strong>ych zdruÏení pri odmietaní generickejpre<strong>sk</strong>ripcie. Ak sa ministerstvo rozhodnepre jej zavedenie, sme pripravení aochotní aktívne spolupracovaÈ jednak na legislatívnejpríprave a hlavne na praktick˘chkrokoch tejto zmeny.Sú sloven<strong>sk</strong>í lekárnici pripravení na takúzásadnú zmenu?Vzdelanie farmaceuta podlieha jednotn˘meuróp<strong>sk</strong>ym ‰tandardn˘m kritériám, preto nepochybujemeo erudovanosti sloven<strong>sk</strong>˘chfarmaceutov. Ale aj v súvislosti s touto zmenouchceme vystúpiÈ proti uÏ spomínanémuzniÏovaniu kvalifikaãn˘ch poÏiadaviek naãinnosÈ farmaceuta v rozpore s európ<strong>sk</strong>ou asvetovou praxou. ·tyridsaÈ rokov budovan˘systém postgraduálneho vzdelávania bol bezodbornej di<strong>sk</strong>usie odstaven˘ na vedºaj‰iu ko-ºaj a máme reálne obavy o kvalitu lekárenstva.Minister zdravotníctva po nástupe do funkciedeklaroval záujem sprísniÈ podmienky prevádzkovaniaverejn˘ch lekární. Veríme, Ïe sprísnenienebude maÈ charakter obmedzovania sú-ÈaÏe, ale zadefinuje vysoké odborné kritériá.PoÏadujeme preto obnovenie povinnosti absolvovaȉpecializaãné ‰túdium v ‰pecializaãnomodbore lekárenstvo.Ak˘m obdobím prechádza SLeK? Aké súva‰e oãakávania?Sloven<strong>sk</strong>á lekárnická komora prechádzaobdobím generaãnej v˘meny jej predstavite-ºov. K slovu sa dostávajú mladí aktívni kolegovia,ktorí napriek svojmu veku uÏ vo svojejprofesii nieão dokázali a stali sa re‰pektovan˘miosobnosÈami aj u svojich star‰ích kolegov.Chcem, aby v˘stupy komory vychádzaliz reálnych argumentov, relevantn˘ch ‰túdiia akademickej di<strong>sk</strong>usie. Nie sme opozíciou,na‰ím poslaním je kvalita lekárenstva a poctivosÈpráce farmaceuta. Mojím oãakávaním jevíÈazstvo odbornosti nad lobingom ‰pekulantov,ktorí v lekárenstve nevidia svoje profesionálneposlanie, ale obyãajn˘ obchod s liekmi.Sloven<strong>sk</strong>á lekárnická komoraNová RoÏÀav<strong>sk</strong>á 3831 04 Bratislava 3tel.: 069 2029 486e-mail: sekretariát@slek.<strong>sk</strong>www. slek.<strong>sk</strong>Sloven<strong>sk</strong>é lekárenstvo a jeho samospráva pre‰li od deväÈdesiatych rokov viacer˘mi historick˘mimedzníkmi. NajdôleÏitej‰ím krokom bola prvá komplexná legislatívna definícialekáren<strong>sk</strong>ej starostlivosti v zákone ã. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.Sloven<strong>sk</strong>á lekárnická komora uÏ v tom ãase existovala 6 rokov na základe zákona ã. 13/1992Zb. o Sloven<strong>sk</strong>ej lekár<strong>sk</strong>ej komore, Sloven<strong>sk</strong>ej komore zubn˘ch lekárov a Sloven<strong>sk</strong>ej lekárnickejkomore. V tom období sa lekárenstvo nachádzalo v stave permanentného ekonomickéhoohrozenia, ale napriek tomu spoloãen<strong>sk</strong>é a legislatívne ukotvenie odbornej samosprávymalo v‰etky atribúty vyspel˘ch demokratick˘ch krajín.Snaha sloven<strong>sk</strong>˘ch lekárnikov jednoznaãne definovaÈ lekárnictvo ako slobodné povolaniev duchu európ<strong>sk</strong>ych tradícií a vymedziÈ toto povolanie legislatívou reflektujúcou konkrétneodborné ‰pecifiká vyvrcholila v roku 2002 prijatím zákona ã. 216/2002 Z. z. o povolanílekárnika a o Sloven<strong>sk</strong>ej lekárnickej komore.Tento zákon v‰ak neplatil ani tri roky a bol zru‰en˘ v rámci reformy zdravotníctva ministraRudolfa Zajaca zákonom ã. 578/2004 Z. z. o po<strong>sk</strong>ytovateºoch zdravotnej starostlivosti,zdravotníckych pracovníkoch a stavov<strong>sk</strong>˘ch organizáciách v zdravotníctve. Nov˘ zákonnere‰pektuje prirodzené odli‰ností jednotliv˘ch zdravotníckych povolaní a pokú‰a sao univerzálnu definíciu v‰etk˘ch stavov<strong>sk</strong>˘ch organizácií, ãím vracia pomery pred rok 2002.Zavádza tieÏ in‰titút oddelenia registrácie a ãlenstva v Sloven<strong>sk</strong>ej lekárnickej komore, priãomregistrácia je povinná a tzv. ãlenstvo nepovinné. Z hºadi<strong>sk</strong>a kompetencií komory a nastaveniavzÈahov ide o komplikované rie‰enie, ktoré vedie v praxi k rozporom pri konaníkomory, ktoré je iné voãi ãlenom a iné voãi neãlenom.Legislatíva ministra Rudolfa Zajaca zaãala v sloven<strong>sk</strong>om lekárenstve novú etapu vzÈahov.Zaãal prevaÏovaÈ obchod nad odbornosÈou a etablovali sa laickí prevádzkovatelia lekární,ktorí do lekárenstva priná‰ali agresívne marketingové praktiky. Ich ãinnosÈ bola podporenánálezom Ústavného súdu z roku 2000, v ktorom súd o. i. kon‰tatoval: „Ak právnickáosoba, ktorá je vlastníkom verejnej lekárne, po<strong>sk</strong>ytuje lekáren<strong>sk</strong>ú starostlivosÈ prostredníctvomodborného zástupcu, je daná garancia odbornosti pri po<strong>sk</strong>ytovaní tohto druhuzdravotníckej starostlivosti, a t˘m je realizovan˘ aj verejn˘ záujem v tomto spoloãen<strong>sk</strong>omvzÈahu.“ Odli‰nosÈ v˘voja v Sloven<strong>sk</strong>ej republike a v klasick˘ch krajinách Európ<strong>sk</strong>ejúnie definitívne potvrdzuje rozsudok ESD v spojen˘ch veciach C-171/07 a C-172/07z 19. mája 2009, ktor˘ priznáva ãlen<strong>sk</strong>˘m ‰tátom kompetenciu slobodne regulovaÈ po<strong>sk</strong>ytovanielekáren<strong>sk</strong>ej starostlivosti, ale o. i. kon‰tatuje, Ïe „Na rozdiel od farmaceutov nemajúosoby, ktoré nie sú farmaceutmi, uÏ zo samotnej povahy veci porovnateºné vzdelanie,<strong>sk</strong>úsenosti a zodpovednosÈ ako farmaceuti. Za t˘chto podmienok treba kon‰tatovaÈ,Ïe nepo<strong>sk</strong>ytujú rovnaké záruky ako farmaceuti.“Nové vedenie komory vo svojich prv˘ch vyhláseniach deklaruje ambíciu byÈ modernou,aktívnou in‰titúciou spolutvoriacou lekárenstvo a v duchu tejto filozofie sa aktívne zúãast-Àuje aktuálneho legislatívneho procesu.28
N Á R O D N Á R A D A S RRie‰iÈ problematiku ‰tátnych nemocníc, ktoré dlÏia Sociálnej poisÈovni, aj dodávateºom liekova dodávateºom energií, je nevyhnutné. Hovorí sa aj o transformácii na akciové spoloãnosti.ëalej sa k téme vyjadruje predseda V˘boru NR SR pre zdravotníctvo Viliam NOVOTN¯,s ktor˘m sa rozpráva redaktorka Anna Komová.Zmeny,ktoré sa dotknú nemocnícmoÏné tento termín posunúÈ e‰te o ‰esÈ mesiacov.Cieºom je, aby zdravotníctvo z tejtooperácie vy‰lo ozdravené, v prospech pacientov,zdravotníkov i daÀov˘ch poplatníkov.Rozsah potrebn˘ch re‰trukturalizaãn˘chzmien si zatiaº netrúfam odhadnúÈ – nemocnicemajú teraz za úlohu urobiÈ inventarizáciusvojho majetku a záväzkov a daÈ si ichoceniÈ znalcami. Ak sa im podarí sformulovaÈrealistick˘ a finanãne udrÏateºn˘ podnikateº<strong>sk</strong>˘plán, som presvedãen˘, Ïe peniaze natransformáciu zí<strong>sk</strong>ajú. Ministerstvo zdravotníctvaby malo v súlade s programov˘m vyhlásenímvlády predloÏiÈ prehodnotenú minimálnusieÈ. Vytvorí sa tak priestor na optimalizáciuniektor˘ch ãinností. Na takéto zmenyje proces transformácie ideálnou príleÏitosÈou.Do akej miery vidíte ako nevyhnutnútransformáciu niektor˘ch zdravotníckychzariadení, ão sa dá od tohto kroku oãakávaÈ?Transformáciu nemocníc vidím ako nevyhnutn˘krok vzhºadom na ich stále zadlÏovanie.Problém so zadlÏovaním sa stal neudrÏateºn˘mod roku 1998, odvtedy vlády hºadali rie‰enia.Opakované vlny oddlÏenia, prospektívny rozpoãet,transformácie niektor˘ch nemocníc nanezi<strong>sk</strong>ové organizácie, prenesenie zriaìovateº<strong>sk</strong>ejkompetencie na mestá a vy‰‰ie územnécelky, Veriteº, a. s., aÏ nakoniec v roku 2004pri‰iel model transformácie na akciové spoloãnosti.To je struãn˘ v˘poãet nástrojov, ktor˘michceli predchádzajúce vlády zastaviÈ zadlÏovaniea zabezpeãiÈ vyrovnané hospodárenienemocníc. Tie nemocnice, ktoré boli v rokoch2005 aÏ 2006 transformované na akciovéspoloãnosti sa <strong>sk</strong>utoãne nezadlÏujú. Niektorínamietajú, Ïe je to spôsobené vy‰‰ímiplatbami zo strany zdravotn˘ch poisÈovní pretieto nemocnice. Faktom v‰ak je, Ïe netvoriadlh. Aj zdravotné poisÈovne boli transformovanéna akciové spoloãnosti a aÏ do roka 2009netvorili dlh. Dokonca vykazovali zi<strong>sk</strong>. Odroku 2009 sa do straty dostala V‰ZP, ão bolospôsobené kombináciou dôvodov. Zle nastavenázdravotná politika a nehospodárnosÈ, v˘padokpríjmov spôsoben˘ hospodár<strong>sk</strong>ou krízoua vysoko nastavené oãakávania po<strong>sk</strong>ytovateºov.ManaÏment pritom vzhºadom na blí-Ïiace sa parlamentné voºby nerobil potrebnére‰trukturalizaãné opatrenia.Transformácia ‰tátnych nemocníc na akciovéspoloãnosti prinesie niekoºko pozitívnychprvkov. Prehºadné úãtovníctvo, vnútorn˘ avonkaj‰í audit, transparentné hospodárenie sverejn˘mi zdrojmi, jasnú zodpovednosÈ manaÏmentov,tlak na vyrovnané hospodárenie.Je moÏné, Ïe by sa zdravotnícke zariadenianeoddlÏili stopercentne?Existujúce dlhy transformujúcich sa nemocnícbudú prenesené na ‰tát. Model ako, az ak˘ch prostriedkov ich ‰tát bude oddlÏovaÈ,nie je jasn˘. Technika, rozsah i zdroje oddlÏeniasú v tejto chvíli predmetom odborn˘ch di<strong>sk</strong>usiína ministerstve zdravotníctva a následnena ministerstve financií. Je to preto <strong>sk</strong>ôrotázka pre predstaviteºov t˘chto rezortov neÏpre predsedu V˘boru pre zdravotníctvo. Ministerfinancií opakovane deklaroval, Ïe zadlÏujúcesa ‰tátne nemocnice a zadlÏujúce satri Ïelezniãné spoloãnosti sú najväã‰ou hrozboustability rozpoãtu verejn˘ch financií vnajbliωích rokoch. Rezort financií chce, abysa u<strong>sk</strong>utoãnila transformácia nemocníc naakciové spoloãnosti a nájde peniaze na ich oddlÏenie.Faktom je, Ïe nemocnice po transformáciibudú bez star˘ch dlhov.Dokedy by sa mala transformácia u<strong>sk</strong>utoãniÈ,ako to pocíti pacient?Zákon o po<strong>sk</strong>ytovateºoch zdravotnej starostlivosti,ktor˘ vstúpi do úãinnosti 1. apríla hovorío termíne na transformáciu do 31. decembra2011. V odôvodnen˘ch prípadoch jeA ão prinesie transformácia nemocníc naakciové spoloãnosti pre pacienta?Pre stromy nesmieme prehliadaÈ les. Transformácianie je cieºom, transformácia je nástrojomna budovanie lep‰ieho zdravotníctva.Pre pacienta nie je dôleÏité, ãi na prieãelí nemocniceje napísané akciová, nezi<strong>sk</strong>ová ãi príspevkováorganizácia. Pacienta nezaujíma,ãi nemocnicu kontroloval audítor, alebo akovyzerá jej úãtovníctvo. PreÀho je podstatné,ãi mu v nemocnici pomohli a ãi sa v jej prostredícítil (pokiaº sa dá) dobre. Pre akciovúspoloãnosÈ sa stáva pacient klientom a zdravotnícizasa cenn˘m aktívom. ManaÏment jepreto motivovan˘ k tak˘m krokom a k takémuprístupu, ktoré zvy‰ujú spokojnosÈ pacientovi zamestnancov. Iste, nie je to ºahkácesta. Pozitívne príklady nemocníc, kde sa topodarilo, by nám mali byÈ preto v tomto obdobícennou in‰piráciou.Ktor˘ch nemocníc sa spomínan˘ procesdot˘ka a existuje záruka, Ïe sa hospodárenienemocníc zlep‰í? âo v prípade, Ïe sa tonepodarí, sú aj náhradné scenáre pre ìal-‰iu existenciu zdravotníckych subjektov?V rezorte ministerstva zdravotníctva sa mátransformovaÈ asi 30 zariadení na akciovéspoloãnosti, z nich viac neÏ polovicu je moÏnétransformovaÈ uÏ zajtra. Ak majú dlh, taklen minimálny a nie je ani predpoklad ich ìal-‰ieho zadlÏovania. Ide o malé zariadenia, lieãebne,ozdravovne. Z fakultn˘ch nemocníc sú– pokiaº viem – v dobrom stave napríklad nitrian<strong>sk</strong>afakultná nemocnica alebo det<strong>sk</strong>á fakultnánemocnica v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici, v celkomdobr˘ch ãíslach sa pohybujú aj nemocnicev Îiline ãi Nov˘ch Zámkoch. Aj tie bymohli prejsÈ transformáciou v prvej vlne. PozornosÈsa potom bude môcÈ sústrediÈ na pribliÏnetucet problematick˘ch nemocníc.29