cxciii. číslo - home.nextra.sk

E U R Ó P S K AÚ N I Av‰ak na to spoliehaÈ, musíme vykonaÈ konkrétnekroky na zv˘‰enie bezpeãnosti. Slovenskomá v porovnaní s in˘mi krajinami vhodnépredpoklady na zv˘‰enie energetick˘chdodávok z vlastn˘ch zdrojov. Sú tu ‰truktúrovanémoÏnosti na v˘robu energie. Napríkladmáme najväã‰iu rozlohu priemernej farmyv celej únii. To znamená, Ïe by sme malipoºahky dokázaÈ efektívne pestovaÈ energeticképlodiny, lebo tie potrebujú veºké plochy.Slovensko je jeden z najviac plynofikovan˘ch‰tátov v Únii. Distribuãná sieÈ je tu poHolandsku najhustej‰ia v únii, viac ako deväÈdesatín obyvateºov má prístup k zemnémuplynu. To sa dá vyuÏiÈ. Tak, ako sa dá zemn˘plyn z distribuãnej sieti ãerpaÈ, rovnako môÏuv˘robcovia do tejto siete dodávaÈ vlastn˘,vyroben˘ biometán.âo z predpokladanej samostatnosti v rámcienergetickej bezpeãnosti vypl˘va preSlovensko?Slovensko nie je dnes jednostranne závisléod jedného zdroja energie. Energetick˘mix je zhruba na tretiny rozdelen˘ medzi jadrové,vodné elektrárne a elektrárne na pevnépalivo. Zvy‰nú ãasÈ tvoria iné druhy zdrojov,vrátane obnoviteºn˘ch. Malú ãasÈ elektrickejenergie musíme dnes dováÏaÈ, zmeniÈ bysa to malo po dostavaní elektrárne v Mochovciach,keì budeme schopní nespotrebovanúelektrickú energiu vyváÏaÈ. Podiel vjadra v energetickom mixe vzrastie. Na‰ím záujmomje, aby sa do v˘roby energií zapájaliãoraz viac obnoviteºné zdroje. Napokon násk tomu zaväzuje záväzok voãi Európskej únii– do roku 2020 by malo byÈ zabezpeãen˘ch20 percent v˘roby z obnoviteºn˘ch zdrojov.UÏ som spomínal zemn˘ plyn, chceme, abysa na Slovensku vyrábalo viac bioplynu. Ktomu napríklad smeruje v Národnej rade SRnovela zákona ã. 309 o podpore obnoviteºn˘chzdrojov energie. V stratégii rozvoja Slovenskado roku 2050, ktorú si dala vypracovaÈpredchádzajúca vláda Slovenskou akadémiouvied sa uvádza, Ïe bez ohrozenia potravinovejbezpeãnosti Slovenska máme potenciáltakto vyrobiÈ 3,5 mil. metrov kubick˘ch zemnéhoplynu. Ak by sme naplno podnietili domácichv˘robcov, z celkovej dne‰nej spotrebyplynu by sme dokázali domácou produkcioubiometánu zabezpeãiÈ aÏ 60 percent. Av tom sú zapoãítaní individuálni odberateliai priemysel. Podobne, ak by sme na na‰ichTlaãová konferencia Viktora Orbána a Ivety Radiãovej.veºk˘ch farmách vo väã‰om rozbehli pestovanieenergetick˘ch plodín vhodn˘ch na biomasu,odbúrali by sme do veºkej miery potrebuklasick˘ch fosílnych palív. Pritom rozsahpoºnohospodárskej pôdy nám umoÏÀuje dosiahnuÈdo bez ohrozenia v˘roby potravín.Staãí, ak budeme vyuÏívaÈ pôdu efektívne. Ktomu teraz smerujú iniciatívy vlády i parlamentu,aby sme vyuÏili potenciál, ktor˘máme, aby sme boli samostatní a menej závislíod dovozov energetick˘ch nosiãov. Verímtomu, Ïe dokáÏeme naplniÈ ciele z februárovéhosummitu Európskej únie a nebudemecelému zoskupenie príÈaÏou, ale naopak prínosom.Vytvorenie jednotného trhus plynom je aj v záujme SRO vytvorení jednotného trhu s plynom a podpore rozvoja konkurencie v spomínanej oblasti pred ãasom hovorilaaj Európska únia a tento cieº podporila aj prijatím energetick˘ch balíãkov. Ob‰írnej‰ie v nasledujúcom rozhovores v˘konn˘m riaditeºom Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Jánom KLEPÁâOM,ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.V súvislosti s plynárenstvom a energetikouvôbec sa v posledn˘ch rokoch ãoraz ãastej-‰ie skloÀuje pojem energetická bezpeãnosÈ.Myslíte si, Ïe v ostatn˘ch dvoch rokoch sazlep‰ila situácia v oblasti bezpeãnosti dodávokzemného plynu pre Slovensko?Urãite. Plynová kríza v januári 2009, keì bolipoãas 12 dní preru‰ené dodávky zemného plynupre Slovensko z Ruskej federácie bola ak˘msibudíãkom nielen pre Slovensko, ale pre regiónstrednej Európy vôbec. Na Slovensku sadovtedy o energetickej bezpeãnosti viac hovoriloako konalo, málokto veril, Ïe po takmer ‰tyridsiatichrokoch bezpeãn˘ch dodávok zemnéhoplynu príde k ich preru‰eniu. Prijaté opatreniav‰ak v˘razne zv˘‰ili bezpeãnosÈ dodávokzemného plynu. Vìaka spätnému toku plynu vprepravnej sústave môÏeme dnes priviesÈ naSlovensko zemn˘ plyn z âeska i rakúskehoBaumgartenu. Prídavné diverzifikované zmluvyo dodávkach plynu hlavného dodávateºaSPP, a. s., zníÏili závislosÈ od dovozov z Ruskejfederácie. Takisto opatrenia v oblasti podzemnéhouskladÀovania zemného plynu a koordináciasúãinnosti plynárensk˘ch dispeãingovstredoeurópskych krajín sa stali ‰tandardn˘minástrojmi pouÏívan˘mi v tomto regióne. PravdepodobnenajdôleÏitej‰ím pouãením z poslednejplynovej krízy je pozornosÈ, ktorá sa zaãalavenovaÈ v˘stavbe novej plynárenskej infra-‰truktúry. Z historick˘ch dôvodov boli v minulostiv krajinách strednej Európy plynovodybudované v smere v˘chod – západ. Stále neexistujeprepojenie sever – juh. Pritom poãas krízypred dvoma rokmi sa ukázalo, Ïe plynu bolov Európe dostatok, len ch˘bal tam, kde ho bolonajviac treba, ch˘bali interkonektory. Prepojovacíplynovod sever – juh, ktor˘ chcú stavaÈ ‰tá-45