12.07.2015 Views

cxciii. číslo - home.nextra.sk

cxciii. číslo - home.nextra.sk

cxciii. číslo - home.nextra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Î I V O T N É P R O S T R E D I Ektoré si vyÏaduje aj ‰pecifick˘ prístup pri zabezpeãovaníich separovaného zberu a recyklácie. Súnavy‰e veºmi krehké, ão si vyÏaduje veºkú opatrnosÈpri ich zbere. Îiarivky sa stávajú nebezpeãné,aÏ keì sa neopatrnou manipuláciou rozbijú,pretoÏe z nich takto unikne toxická ortuÈ.Svetelné zdroje majú ‰iroké pouÏitie v domácnostiach,preto patria kusovo medzi najpoãetnej‰iu<strong>sk</strong>upinu elektrozariadení uveden˘chna trh. Zo v‰etk˘ch mnoÏstiev elektrozariadenív kusoch tvoria aÏ 80 %. Hmotnostnev‰ak predstavujú len nepatrnú ãasÈ vyzbieranéhoelektroodpadu.Od roku 2005 do konca roka 2010 v˘robcoviaa dovozcovia sveteln˘ch zdrojov zdruÏení vEKOLAMP SLOVAKIA uviedli na sloven<strong>sk</strong>˘trh 19,5 mil. ks sveteln˘ch zdrojov, ão predstavuje2 155,8 ton a vyzbierali 906,8 ton, ão predstavujeasi 4,6 mil. kusov.âo sa t˘ka priemyseln˘ch svietidiel, na‰iúãastníci uviedli na trh od poãiatku na‰ej ãinnostido konca roka 2010 vy‰e 1,6 mil. ks, ão je asi5 015 ton. A 410 ton (39 696 kusov) svietidielsme za toto obdobie vyzbierali, priãom i‰lo väã-‰inou o staré svietidlá z verejného osvetlenia ao svietidlá pochádzajúce z rôznych priemyseln˘chobjektov.Na‰ím cieºom je vyzbieranie v‰etkého vzniknutéhoelektroodpadu, bez ohºadu na znaãku adátum uvedenia na trh. Na zabezpeãenie zberusveteln˘ch zdrojov po<strong>sk</strong>ytuje EKOLAMP svojimzmluvn˘m partnerom po celom Sloven<strong>sk</strong>u‰peciálne kovové kontajnery. Aby sme zjednodu‰iliodovzdávanie vypálen˘ch Ïiariviek dozberu samotn˘m obãanom, v minulom rokusme umiestnili do obchodn˘ch sietí a predajnís elektronikou malé plastové zberné nádoby.Celkovo sme rozmiestnili 2 710 ks tak˘chtonádob, ktoré môÏu obãania nájsÈ okrem predajníelektro aj v predajnej sieti COOP Jednota. Pomernevysoké v˘sledky v zbere sme dosiahli ajvìaka rôznym marketingov˘m aktivitám a reklamn˘mkampaniam, na ktoré roãne vynakladámenemalé finanãné prostriedky. SnaÏíme saaj takto zvy‰ovaÈ separovan˘ zber tejto kategóriea povedomie obãanov.Má podºa vás v budúcnosti opodstatnenieexistencia RF?·. StraÀák: V˘robcovia a dovozcovia zdruÏenív kolektívnych organizáciách od augusta2005 zabezpeãili zber a spracovanie celkovo 88tis. ton elektroodpadu, na ão vynaloÏili pribliÏne60,57 mil. eur (1 831 mil. Sk). Náklady lensamotného zberu z toho predstavovali pribliÏne6,2 milióna eur, ktoré nemuseli zaplatiÈ obcea mestá SR.Kolektívne organizácie tieÏ zabezpeãili, abySloven<strong>sk</strong>o v rokoch 2009 a 2010 splnilo cieºzberu odpadového hospodárstva SR v zmysleeuróp<strong>sk</strong>ych smerníc.O. âelko: Recyklaãn˘ fond doteraz nemal anemá Ïiadnu zodpovednosÈ za v˘sledky zberua zhodnotenia elektrozariadení v SR. Jeho pôsobeniena trhu odpadového hospodárstva spôsobujenasledujúce deformácie trhu odpadovéhohospodárstva:Zber elektroodpadu od roku 2005 v kg na obyvateºaRokkg/obyvateºa2005 0,662006 1,542007 2,652008 3,242009 4,052010 4,05** Poznámka: rok 2010 – predbeÏné údaje kolektívnychorganizácií, ktoré si v rámci ich vzájomnej spolupráce zdieºajú.• PredraÏenie celého systému zberu a recyklácie,a to vplyvom vybudovania nadbytoãn˘chspracovateº<strong>sk</strong>˘ch kapacít prostredníctvomdotácií z Recyklaãného fondu, priãomsa vôbec finanãne nepodporoval rozvoj systémuzberu v obciach. Dotácie Recyklaãnéhofondu sa po<strong>sk</strong>ytovali z prostriedkov súkromnéhosektora v˘roby a predaja elektrozariadení,ktoré zaplatili do RF v˘robcovia adovozcovia pred rokom 2005 bez moÏnosti,aby títo platcovia kontrolovali efektivitu vynaloÏen˘chprostriedkov. Z prostriedkov jednéhosúkromného sektora sa tak podporil in˘súkromn˘ sektor – spracovatelia.• Nadbytoãné kapacity tak automaticky spôsobujúdvakrát aÏ trikrát vy‰‰ie ceny spracovaniaako v okolit˘ch krajinách SR. Dotáciespracovateº<strong>sk</strong>˘ch kapacít umoÏnili ich monopolnépostavenie v SR a sú dôvodom pretrvávajúcehozákazu v˘vozu elektroodpadu do krajíns lacnej‰ím spracovaním. Zákaz v˘vozuelektroodpadu vyt˘ka Sloven<strong>sk</strong>u aj Európ<strong>sk</strong>akomisia, podºa ktorej musí Sloven<strong>sk</strong>o vykonaÈzmeny v zákone o odpadoch, ktoré umoÏnia,recykláciu elektroodpadu v zahraniãí.O „opodstatnenosti“ existencie RF v oblastielektroodpadu sa môÏete presvedãiÈ na základev˘sledkov zberu, ktoré dosiahli v˘robcovia pozavedení ich zodpovednosti za zber a recykláciu.Myslím si, Ïe tie hovoria za v‰etko (pozrigraf Zber elektroodpadu od roku 2003 a tabuºkuprezentujúcu náklady, ktoré vynaloÏili kolektívneorganizácie na zber a recykláciu elektroodpaduod roku 2005).Zber elektroodpadu v SR v rokoch 2003 aÏ 2010 (v tonách)250002000015000100005000Obdobie bezpovinnosti v˘robcov0110220032935Nová legislatíva zásadne zmenila poÏiadavkyna správanie úãastníkov trhu a ich motiváciu.Ako ste spomínali, táto legislatíva mápodºa v‰etkého mimoriadne nároky na spoluprácua koordináciu v˘robcov a ich kolektívnychorganizácií. Predpokladáte, Ïe aj v súvislostis prípravou novej európ<strong>sk</strong>ej smernicesi sloven<strong>sk</strong>é zákony budú vyÏadovaÈ ìal-‰ie úpravy?·. StraÀák: Súãasná legislatíva má e‰te mnohénedostatky, ktoré zabraÀujú rozvoju infra-‰truktúry zberu. Veríme, Ïe KC ELEKTRO-ODPAD je a naìalej bude relevantn˘m partnerompre zástupcov zákonodarcov, v spoluprácis ktor˘mi sa chceme naìalej podieºaÈ na vytváranípotrebn˘ch legislatívnych noriem. Tie vytvoriatransparentné prostredie pre v‰etky subjektyzapojené do procesu zberu a spracovaniaa najmä pre v˘robcov a dovozcov, ktorí sú jedinízodpovední za zber a recykláciu elektroodpadu.Potrebovali by sme, aby sa v rámci legislatívnychúprav zaviedli dostatoãné sankãné akontrolné mechanizmy na zabránenie existenciepovinn˘ch osôb – tzv. free riderov, ktor˘mteraj‰ia e‰te stále nedokonalá legislatíva umoÏ-Àuje vyh˘baÈ sa povinnostiam v zbere a recykláciielektroodpadu. Na Sloven<strong>sk</strong>u totiÏ sústavnerastie poãet neregistrovan˘ch úãastníkov trhu,a to najmä v sektore tzv. diaºkového predaja (internetov˘predaj), ãomu chceme venovaÈ pozornosÈa nájsÈ na tento problém rie‰enia.O. âelko: Pomohla by nám aj jednoduch‰iaadministratíva, ktorá by podporila rozvoj infra-‰truktúry zberu a do zberu sa by sa mohli zapojiÈaj in‰titúcie, ktoré sú „blízko“ k spotrebite-ºom. Aby sa tak˘mto spôsobom mohlo zbieraÈnapríklad cez ‰koly alebo úrady, tak ako je tobeÏné aj v ostatn˘ch krajinách EÚ. Jednoduch‰iaadministratíva podporí rozvoj zberu mal˘ch aºahk˘ch elektrozariadení, ktoré dnes ãasto konãiav komunálnom odpade práve preto, Ïe obãanianemajú dostatok moÏností, ako sa ich pohodlnea jednoducho zbaviÈ. Úprava legislatívyv tejto oblasti by uºahãila zber aj prostredníctvompredajní, ktoré dnes musia rie‰iÈ mnoÏstvozaÈaÏujúcej administratívy. Zber prostredníctvomtohto kanála je pritom veºmi populárnymedzi spotrebiteºmi a je veºmi v˘znamn˘ aj zhºadi<strong>sk</strong>a kompletnosti zbieran˘ch v˘robkov.2004 2005 2005 2006 2007 2008 2009 2010*2003 – 2005 kolektívne organizácie od roku 20052003 2004 2005 2005 2006 2007 2008 2009 2010* KO SPOLUzber elektroodpadu (tony) 1 102 2 935 2 133 2 560 8 309 14 329 19 077 21 676 21 887 87 838vynaloÏené náklady kolektívnych organizácií (mil.Sk) 122,2 256,8 327,6 341,2 390,2 393,9 1 831,9vynaloÏené náklady kolektívnych organizácií (mil.EUR) 4,06 8,52 10,87 11,33 12,83 12,96 60,57213335608309Obdobie po zavedenípovinnosti v˘robcov143291907721717 2187766

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!