Vojenské lesy 3/2018

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XII / júl – august – september 2018

VOJENSKÉ 

LESY 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

3/2018 

Ročník 12 

júl – august – september 2018 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

VYDAVATEĽ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

REDAKCIA: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

REDAKČNÁ RADA: 

Predseda: Mgr. Marianna Huljaková 

(šéfredaktor – odborný 

garant pre lesnú pedagogiku) 

Podpredseda: Ing. et. Ing. Filip Kuffa 

(zástupca šéfredaktora) 

Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) 

Ing. Marián Hojdan (redaktor) 

Ing. Jozef Joppa (redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný 

garant pre strelectvo) 

Jaroslav Jurský (redaktor – odborný 

garant pre kynológiu) 

REGISTRÁCIA: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Milí čitatelia, 

napriek tomu, že jeseň nemá len priaznivcov, je to čas, keď všetky aktivity akoby prekvitali. 

Ponúka veľa možností využiť čas správne a efektívne. Z okruhu poľovníkov by ani nemala zaznieť 

veta „jeseň nemám rád“. Obdobie jelenej ruje je práve to, na čo čakáme celý rok. Aj my 

ako správni a oddaní poľovníci ponúkame nahliadnutie do našej aktívnej poľovnej sezóny. So 

súhlasom hostí vám sprostredkúvame kvalitné fotografie, len naznačujúce veľké divadlo, ktoré 

sa v prírode odohráva. Tiež sa venujeme veľmi závažnej téme hromadného hynutia borovice. 

Spoločenskou rubrikou sa snažíme navzájom spoznať, aby sme neboli iba menami v zozname 

zamestnancov. Aj na lesných správach prichádza k zmenám, preto sa radi vraciame 

k rubrike, ktorá predstavuje konkrétnu lesnú správu a jej inovácie. Želáme vám príjemné čítanie, 

napríklad pri šálke prieduškového čaju. 

Redakcia časopisu • 

foto na prvej strane - zdroj archív VLM 

2 VOJENSKÉ LESY 3/2018

OBSAH 

LESNÍCTVO 

OD SPOLOČNÝCH 

KOREŇOV 

SPOLOČENSKÁ 

RUBRIKA 

Predstavujeme vám 

Lesná správa Ľubica ........................4 

Budovanie lesných ciest v OZ Kežmarok .....7 

Chradnutie borovicových 

porastov na Záhorí .........................8 

Medzinárodné stretnutie lesníckych 

ochranárskych služieb v Malackách ........11 

Rekonštrukcia lesnej cesty je úspešne 

ukončená ................................12 

AKTUALITY ....................13 

POĽOVNÍCTVO 

A RYBÁRSTVO 

Vojenské lesy a statky Československé republiky 

pod vedením generálmajora Ing. Václava 

Růžičky ..................................18 

HISTÓRIA 

Spomienky na taxáciu .....................18 

STRELECTVO 

Handicapovaní umelci zažiarili 

na východe krajiny ........................24 

Náš jubilant Vincent Megela ...............26 

Jeden z nás Jozef Bončík ...................26 

Jubilantka Anna Hriňáková ...............27 

Miroslav Cvek odchádza do dôchodku .....27 

KYNOLÓGIA 

Skúšky farbiarov o Pohár Liptova ..........28 

LESNÁ PEDAGOGIKA 

Otvorenie poľovníckej sezóny 2018/2019 ....14 

Jelenia ruja vo Vihorlate ...................15 

Jelenia ruja v PR Javorie a Podjavorie .......16 

Jelene v Malackách v číslach ...............17 

Na termovíziu EAGLE nedám dopustiť. ....20 

Prameň života ............................29 

Detské dni svätého Huberta ...............30 

Zdravá pochúťka z prírody ................31 

VOJENSKÉ LESY 3/2018 

3

LESNÍCTVO 

xxxxxx 

Predstavujeme vám 

LESNÁ SPRÁVA ĽUBICA 

Názov lesnej správy je odvodený od obce Ľubica. Sídlo má v miestnej časti Zaľubica 

vzdialenej približne dva kilometre. Zaľubica vznikla v roku 1952 ako hospodársky dvor 

s bytmi pre zamestnancov poľnohospodárskej správy a pre lesníkov novovzniknutých 

Vojenských lesov a majetkov Kežmarok. 

Súčasnú podobu nadobudla lesná správa 

1. januára 2018, keď prišlo k zlúčeniu LS Ľubica 

a LS Podolínec. Nachádza sa v okrese 

Kežmarok, ale zasahuje aj do okresov Levoča 

a Stará Ľubovňa. Najvyšší bod je Čierna 

hora s 1289 m n. m., ktorý je zároveň najvyšším 

vrchom Levočského pohoria. Geologické 

podložie tvorí najmä pieskovec. Pôdy 

sú zaradené medzi hnedé lesné. Sú bohaté 

na živiny, čo sa prejavuje silným zaburinením 

a takmer celoročným blatom. Celé pohorie 

leží v dažďovom tieni Vysokých Tatier 

a to spôsobuje menšie množstvo zrážok. LS 

Ľubica sa nachádza prevažne v 4. a 5. lesnom 

vegetačnom stupni a najrozšírenejší je HSLT 

511, živné jedľové bučiny. Historický vývoj 

na Spiši poznamenal aj drevinové zloženie, 

kde výrazne dominuje smrek. Drevinové 

zloženie je nasledujúce: sm 59 %, bo 12 %, 

sc 11 %, jd 7 %, bk 9 %, ostatné listnáče 2 %. 

Plocha lesných porastov je 8 976 ha. Organizačne 

je spáva rozdelená na sedem lesníckych 

obvodov vo výmerách cez 1 200 ha a to: 

1. Ruskinovce Miroslav Kaprál 

(Tomáš Šimonov) 

2. Tvarožná Ján Krempaský 

3. Gehuľa Ján Dulák 

4. Zlatá hora Ing.Peter Pružinský 

5. Minisgrunt Michal Kester 

6. Ryžová- Ing. Michal Lihoň 

7. Čierna hora Radovan Pilát. 

K technicko-hospodárskym pracovníkom 

patrí technik Ing. Pavol Tomala ml. (odbyt, 

LHE), Ing. Ľubomír Pisarčík (konsignácie, 

zmluvy, pokladňa) a Edurad Plučinský (stavebná 

činnosť a poľnohospodárstvo). 

ČINNOSŤ V LESE 

Hospodárenie v lese je poznačené vetrovými 

a následne hmyzovými kalamitami v smrekových 

porastoch. V praxi je to nekonečné 

zbieranie jednotlivých vývratov a suchárov. 

Prácu nám značne sťažujú komplikované 

a rozdrobené vlastnícke vzťahy. V období po 

kalamite geometricky narastajú aj pestovné 

úlohy. Snažíme sa o mechanizáciu v pestovateľskej 

činnosti tam, kde to dovolí terén, najmä 

pri čistení rúbanísk pomocou pôdnej frézy 

a buldozéra. Lesná správa prešla postupne 

na stromovú metódu ťažby. Na odvozných 


LESNÍCTVO 

miestach je drevná hmota odvetvená a zmanipulovaná 

procesorom. Tento technologický 

postup prináša lepšie speňaženie dreva, 

konáre sú zoštiepkované a veľkým bonusom 

je zlepšenie hygieny v porastoch. Pracovným 

skupinám tiež odpadá odvetvovanie 

a manipulácia, náročnejšie je približovanie. 

V súčasnosti pracujú na správe tri procesory 

s výkonom cez 3 000 m 3 mesačne. Metóda je 

náročná na logistiku, pretože je potrebné organizovať 

prácu tak, aby nedošlo k hromadeniu 

dreva na jednotlivých OM a aby presuny 

procesorov neboli zbytočne dlhé. Výrobné 

úlohy na lesnej správe na rok 2018 sú plánované 

v nasledujúcich výškach: 

Čistenie rúbanísk 

Obnova lesa 

Ochrana kultúr 

Prečistky 

Eduard Plučinský 

Ing. Peter Pružinský 

80 ha 

109 ha 

598 ha 

264 ha 

Výroba dendromasy 8 000 t 

Ťažba dreva 42 000 m 3 

Priemerný sklon 30,9 % 

Lesná správa má v pôsobnosti aj lesné škôlky, 

kde bola tohtoročná produkcia 619 000 ks sadeníc. 

Po zohľadnení prírodných podmienok, 

potrieb a možností jednotlivých závodov sa 

do budúcnosti budeme orientovať na ihličnaté 

sadenice. 

Prostredníctvom vedúceho LS vykonávame 

odborného lesného hospodára pre Družstvo 

Javorina Ľubické kúpele na výmere 

170 ha. 

STAROSTLIVOSŤ 

O TOKY A CESTY 

Jednou z ďalších úloh je starostlivosť o vodné 

toky, poldre a biotechnické opatrenia. Je to 

najmä úprava korýt potokov a čistenie poškodených 

prehrádzok pomocou kráčajúceho rýpadla 

Keiser. 

Lesné odvozné cesty slúžia nielen na spracovanie 

kalamitného dreva, ale aj na sprístupnenie 

náročného terénu z požiarnych dôvodov 

a z dôvodov optimálneho plnenia úloh, 

ktoré súvisia s obhospodarovaním lesa. Využívajú 

ich aj ďalšie mechanizmy a dopravné 

prostriedky, ktorými sú schopní efektívne les 

obnovovať a chrániť. V prípade požiaru slúžia 

hasičskej technike. Ak chceme, aby cesta 

spĺňala tieto požiadavky, musí byť zjazdná. 

Vďaka stavebnej technike, ktorú vlastní Lesná 

správa Ľubica, tieto cesty udržiavame zjazdné 

v letnom aj zimnom období. Na údržbu ciest 

využívame aj náš kameňolom, ktorý sa nachádza 

v lokalite Toporec – Basy. 


5

LESNÍCTVO 

POĽNOHO- 

SPODÁRSKE 

AKTIVITY 

Okrem lesnej výroby, údržby lesných ciest 

a zvážnic sa zaoberáme aj poľnohospodárskou 

činnosťou. Poľnohospodárske pozemky 

VLM SR o.z. Kežmarok sa nachádzajú na 

správach LS Ľubica a LS Tichý Potok vo výmere 

1085 ha. Na túto plochu je podaná žiadosť 

na Poľnohospodársku platobnú agentúru 

o poskytnutie podpory v poľnohospodárstve 

formou priamych platieb. 

Starostlivosť o TTP začíname už v jarných 

mesiacoch. Zabraňujeme prenikaniu nežiaducej 

vegetácie na poľnohospodársku plochu. 

Odstraňujeme samonálety drevín, krovín 

a iné invázne druhy rastlín. 

Jednou z hlavných podmienok kladených 

na žiadateľa je počas celého kalendárneho 

roka dodržiavať minimálne zaťaženie 0,3 veľkej 

dobytčej jednotky (VDJ) na hektár. Momentálne 

robíme výpas TTP na našich pasienkoch 

dvoma stádami hovädzieho dobytka 

v počte 548 ks od začiatku mája až do konca 

októbra. Následne po výpase mulčujeme nedopasky, 

čím zabraňujeme rozmnožovaniu 

húževnatých burín. 

V tomto roku sa nám podarilo vďaka 

priaznivému počasiu vyrobiť v krátkom čase 

na našich lúkach balikovanú senáž v množstve 

281 ton, ktorá v zimnom období slúži na 

prikrmovanie zveri a 1000 ton siláže pre bioplynovú 

stanicu Tatranskej mliekarne Kežmarok. 

Hlavný a zmysluplný cieľ využitia lúk 

a pasienkov by mal spočívať v nájdení rovnovážneho 

stavu, ktorý umožní využitie porastov 

šetrnou pastvou hospodárskych zvierat, 

čo zabezpečí neustále udržiavanie krajiny tak, 

aby bol zachovaný i pôvodný krajinný ráz, 

v ktorom sa môžu vedľa človeka uplatniť aj 

divo žijúce zvieratá a svoje miesto si zachová 

aj pôvodná rastlinná fauna. 

• 


LESNÍCTVO 

BUDOVANIE 

LESNÝCH CIEST 

V OZ KEŽMAROK 

Investície do lesných ciest sú v rámci finančných možností štátneho podniku. Na rok 

2018 bol vypracovaný projekt pre odvoznú cestu v Jakubianskej doline: „Jakubianska 

cesta – stavebné úpravy“. 

motná rekonštrukcia odvoznej cesty. Stavebná 

úprava odvoznej cesty v dĺžke 8,2 km 

umožní rozvíjať lesné hospodárstvo v lokalite, 

prístup lesnej techniky, zlepší sa prístup 

požiarnej techniky v prípade požiarov a povodní. 

Predovšetkým sa zabráni poškodzovaniu 

telesa odvoznej cesty lesnou technikou 

pri približovaní drevnej hmoty a vylepší sa 

kvalita odvozu drevnej hmoty z odvozných 

miest. 

Úprava existujúcej komunikácie sa robí 

cestnou frézou do hrúbky 50 mm, na rozrytý 

kryt vozovky sa položí a zhutní vrstva 

frézovaného živičného materiálu ďalšej 

hrúbky 50 mm, na komunikácii sa zriadi 

obojstranná krajnica so šírkou 0,5 m. Týmto 

spôsobom sa dosiahne kvalitná zhutnená 

vrstva asfaltového povrchu, ktorá umožní 

bezproblémový prejazd všetkej techniky 

potrebnej pre lesné hospodárstvo. Takýmto 

spôsobom sa rekonštruovali už v minulých 

rokoch lesné odvozné cesty s vybudovaním 

odrážok zrážkovej vody, ktoré sú nevyhnutné 

pre udržanie frézovaného asfaltu na povrchu 

cesty a doposiaľ slúžia v kvalite prejazdnej 

udržateľnosti, v ktorej boli v tom 

čase urobené. V rekonštruovanej časti Jakubianskej 

cesty je naplánovaná výstavba 21 

spevnených plôch – odvozných miest. Budú 

postavené v rozmeroch 50 m x 15 m, niektoré 

100 - 150 m x 30 m. Takáto výmera spevnených 

plôch dostatočne slúži na manipuláciu, 

uskladnenie a bezproblémový odvoz 

drevnej hmoty a drevnej štiepky i pre mechanizmy 

pri súčasných ťažbovo-dopravných 

technológiách (stromová technológia, 

manipulačný procesor). Ďalej sa dobudovalo 

priečne odvodnenie - odrážky s vyčistením 

priekop a priepustov na odvoznej ceste 

Kolačkov – Lomnička, ktorá sa rekonštruovala 

v roku 2015. V rámci úpravy betónovej 

panelovej cesty Ľubica sa výtlky a výmole 

na okrajoch panelov, ktoré už boli na hranici 

prejazdnosti, čistia od nánosov a zabetónujú 

V rámci projektu je zahrnuté čistenie 

priekop a existujúcich priepustov, mostov, 

stavba nových priepustov, budovanie spevnených 

plôch – odvozných miest, spevnenie 

brehu potoka Jakubianka popri odvoznej 

ceste, spevnenie a zhutnenie krajníc a sa- 


sa samozhutniteľným betónom a tým sa odstránia 

nerovnosti na vozovke. 

Do budúcnosti sa pripravuje projekt spolufinancovania 

s ostatnými obhospodarovateľmi 

lesa na dotknutom území Ľubickej 

cesty zo spoločného fondu opráv, ktorý sa 

bude vytvárať na základe vyhodnotenia prejazdnosti 

odvozných súprav podľa obhospodarovateľov 

kamerovým systémom. • 

Eduard Kriššák, ved. odd. 

lesnej výroby 

7

LESNÍCTVO 

CHRADNUTIE 

BOROVICOVÝCH 

PORASTOV NA ZÁHORÍ 

Ing. Juraj Laco, vedúci 

výroby OZ Malacky 

Ak chceme robiť analýzu chradnutia borovicových porastov Záhoria v obhospodarovaní 

odštepného závodu Malacky, treba sa vrátiť v čase o desať rokov. Odštepný závod Malacky 

postihla v roku 2008 silná veterná kalamita, ktorá bola najviac sústredená v oblasti 

užívateľských celkov Riadok- Leváre, Bažantnica a okrajovo aj Mikulášov. Už v priebehu 

roku 2008 bolo spracovaných vyše 40 tisíc m 3 kalamitnej hmoty, čo predstavuje zhruba 

polovicu ročného etátu odštepného závodu. V spracovaní sa pokračovalo v nasledujúcom 

roku, keď bolo spracovaných ďalších 75 tisíc m 3 dreva. V tom roku pribudla po silnej 

búrke a víchrici ďalšia veterná kalamita v celkovom objeme viac ako 8 tisíc m 3 . Kalamita 

sa spracovávala až do roku 2010. 

Rozvrátený porast po víchrici. 

nym hmyzom v takej intenzite, s akou sme sa 

na Záhorí ešte nestretli. 

Kalamita spôsobená podkôrnym hmyzom 

sa naplno prejavila už v roku 2012. Na 

jeseň sme požiadali o odbornú spoluprácu 

NLC Zvolen - Stredisko lesníckej ochranárskej 

služby v Banskej Štiavnici, ktoré po terénnej 

obhliadke a odobraní vzoriek určilo, 

o aké druhy podkôrneho hmyzu ide. V krátkom 

čase Stredisko LOS vypracovalo posúdenie 

zdravotného stavu spolu s návrhom 

opatrení, ktorý nám poslúžil ako veľmi dobrý 

návod pri vykonávaní ochranných opatrení. 

Identifikované druhy podkôrnikov boli 

predovšetkým lykožrút vrcholcový (Ips acuminatus), 

lykožrút borovicový (Ips sexdentatus), 

lykokaz borinový (Tomicus minor), a lykokaz 

borovicový (Tomicus piniperda). 

Borovicové porasty silne oslabené podkôrnym 

hmyzom utrpeli ďalší úder už začiatkom 

roku 2014, v ktorom odštepný závod 

Malacky postihla kalamita spôsobená listožravým 

hmyzom druhu hrebenárka spp. (Diprion 

similis). 

Kalamitu spôsobila defoliácia ihlíc v rozpätí 

30 – 80 %, v borovicových monokultúrach, 

na celkovej ploche 2 800 ha. 

Jediné východisko, ako pomôcť už aj tak 

oslabeným porastom borovice, bolo prikročiť 

k leteckej aplikácii chemických prostriedkov 

na ničenie škodlivého hmyzu v dvoch 

najväčších ohniskách premnoženia na ploche 

cca 800 ha. 

Kalamitu spôsobenú hrebenárkou Diprion 

similis, ktorej názov v slovenskom preklade 

vlastne neexistuje, možno jednoznačne pripísať 

rozširovaniu druhov z Balkánu do oblasti 

strednej Európy vplyvom globálneho otepľovania. 

Periodicita premnoženia hrebenárok bola 

zdokumentovaná zhruba na 30 až 40 rokov. • 

Ips acuminatus Ips sexdentatus Tomicus piniperda Tomicus minor 

Porast napadnutý podkôrnym hmyzom 

Aj keď sa podarilo vysporiadať s veternou 

kalamitou v priebehu dva a pol roka, predovšetkým 

za pomoci ťažkých mechanizmov 

formou harvestorových uzlov, treba povedať, 

že už v tomto období musíme hľadať príčiny 

vzniku novej kalamity zapríčinenej podkôr- 

Defoliácia ihlíc hrebenárkou 


LESNÍCTVO 

Prehľad podielu náhodilej ťažby z celkového objemu za roky 2010 – 2018. 

Rok 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 

Ťažba celkom m³ 129 914 106 874 86 029 108 977 100 296 81 115 97 496 116632 72 231 

Ťažba náhodilá m³ 31 577 15 135 31 759 77 357 66 268 56 117 38 148 58 546 57 514 

Percentuálny podiel % 27 % 14 % 37 % 71 % 66 % 69 % 39 % 50 % 80 % 

Porovnanie celkovej výšky ťažba a ťažby náhodilej podľa LC o.z. Malacky 2014 - 2018 

LS Jablonové LS Riadok LS Mikulášov 

Ťažba 

náhodilá 

Ťažba 

celkom 

Podiel 

náhodilej 

Rok 

LC 

Bažantnica 

LC 

Jablonové 

LC 

Kostolište 

LC Riadok- 

Leváre 

LC 

Mikulášov 

LC Šranek 

LC Šaštin 

neš. m 3 m 3 % 

m 3 m 3 m 3 m 3 m 3 m 3 m 3 

2014 17426 1652 34705 6968 4953 585 66289 100296 66 

2015 14639 9137 31182 5304 1276 61538 92168 67 

2016 12685 989 15386 5415 3206 468 38149 85368 45 

2017 10556 1266 25623 14166 6935 58546 116632 50 

2018 13100 626 111 28250 10231 3884 1312 57514 72231 80 

* LC Kostolište v obhospodarovaní od r. 2018 

Diprion similis 

Letecký postrek 

Slovenské porekadlo hovorí: Malá kopa 

pýta viac. Ak by sa niekomu zdal výpočet Jóbovych 

zvestí krátky, pripájam ešte jednu. 

V priebehu mesiacov júl až august 2016,teda 

už po dvoch rokoch a nie tridsiatich, bolo 

zaznamenané silné premnoženie ďalšieho 

z rodu hrebenárok, tentokrát išlo o hrebenárku 

borovicovú (Diprion pini). 

Kalamita bola spôsobená defoliáciou ihlíc 

v rozpätí 50– 90 %, v borovicových monokultúrach 

na celkovej ploche 1 500 ha. 

Ochranné opatrenie bol pozemný postrek na 

LC Riadok – Leváre za pomoci postrekovača 

ťahaného traktorom a ručných motorových 

postrekovačov. Ochranný zásah pomáhali 

vykonávať aj zamestnanci z ostatných organizačných 

jednotiek. 

Na porovnanie uvádzame tabuľku s prehľadom 

celkovo vykonanej ťažby a z toho 

podiel náhodnej ťažby v objeme m³ za jednotlivé 

roky, vyjadrený aj v percentách. 

Z uvedeného prehľadu je zrejmý vysoký podiel 

spracovanej ťažby náhodilej od roku 

2012. 

Ďalší dôležitý faktor, ktorý výrazným spôsobom 

ovplyvňuje chradnutie borovicových 

Diprion pini 


9

LESNÍCTVO 

Obranný zásah ručným motorovým postrekovačom 

Obranný zásah ťahaným postrekovačom 

Množstvo zrážok v ročnom úhrne 

porastov, je fyziologické sucho. Množstvo 

zrážok v ročnom úhrne koreluje s kolísaním 

hladiny podzemných vôd a teda aj ich dostupnosťou 

pre dreviny. V tabuľkovom prehľade 

zrážok z meteorologickej stanice Malacky 

za roky 1995 až 2018 jasne vidieť počet 

suchých rokov za posledné obdobie, kde ročný 

úhrn zrážok kolíše okolo 500 mm, v rokoch 

2015 a 2017 len 400 mm, čo spolu s vysokými 

teplotnými priemermi v letných 

rok/mes. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 SA rok % z priemeru 

1995 37,3 32,2 55,2 59,4 67,0 136,7 19,6 73,0 146,6 9,6 61,5 56,7 754,8 122% 

1996 46,9 28,0 19,1 95,8 126,5 60,7 44,2 81,0 60,6 29,8 22,6 21,3 636,5 103% 

1997 12,0 17,7 28,9 32,2 51,6 68,3 206,2 23,7 19,6 17,6 80,5 37,3 595,6 97% 

1998 21,4 4,0 25,3 51,6 26,2 98,4 74,4 33,5 148,8 121,3 27,8 23,7 656,4 106% 

1999 19,7 59,4 32,2 78,2 57,3 163,9 119,0 62,4 50,5 18,6 67,6 34,9 763,7 124% 

2000 38,6 40,0 72,6 8,6 43,8 19,2 84,3 66,2 46,6 42,9 67,5 43,7 574,0 93% 

2001 20,0 22,5 60,6 42,6 19,1 47,2 92,0 34,4 114,9 7,2 40,6 30,6 531,7 86% 

2002 15,8 40,4 40,0 36,3 31,0 40,2 112,6 134,5 50,8 100,5 50,4 36,2 688,7 112% 

2003 73,4 2,2 6,1 22,4 65,3 19,2 62,4 37,2 34,8 41,1 29,7 29,9 423,7 69% 

2004 41,4 54,3 82,6 31,6 34,1 52,0 41,1 30,2 52,6 31,9 53,6 14,3 519,7 84% 

2005 54,2 61,5 10,0 43,3 39,8 48,4 110,0 123,2 43,9 5,6 33,4 82,0 655,3 106% 

2006 42,0 39,5 57,0 114,2 81,8 85,2 0,2 167,5 15,6 22,1 33,6 19,4 678,1 110% 

2007 41,4 34,0 68,5 1,2 51,1 65,1 47,0 68,6 148,9 50,1 48,6 35,0 659,5 107% 

2008 27,3 13,8 36,7 32,9 54,9 81,4 123,6 60,0 57,3 27,9 35,6 58,0 609,4 99% 

2009 42,5 87,1 91,2 4,9 59,0 136,1 99,0 59,3 17,4 35,4 70,3 57,0 759,2 123% 

2010 56,9 26,7 18,6 73,8 203,3 83,4 69,0 160,5 83,1 25,6 40,2 47,2 888,3 144% 

2011 24,9 7,9 45,8 41,9 44,6 100,5 104,0 35,5 33,0 40,4 0,0 20,1 498,6 81% 

2012 68,2 29,3 11,8 39,6 33,5 32,9 78,8 9,8 37,8 77,6 18,5 46,9 484,7 79% 

2013 67,1 80,7 52,7 15,9 115,4 90,0 8,7 98,1 70,4 29,7 37,0 12,2 677,9 110% 

2014 21,5 35,0 8,1 72,3 75,5 31,8 13,0 63,0 142,0 26,0 7,0 33,0 528,2 86% 

2015 47,0 18,0 12,0 22,0 32,0 9,0 25,0 64,0 52,0 65,0 31,0 22,0 399,0 65% 

2016 41,0 69,0 20,0 45,0 66,0 51,0 113,0 54,0 30,0 53,0 33,0 17,0 592,0 96% 

2017 20,0 18,0 15,0 46,0 17,0 17,0 50,0 48,0 72,0 45,0 21,0 39,0 408,0 66% 

2018 23,0 17,0 27,0 14,0 54,0 107,0 71,0 313,0 

Vysvetlivky sucho normál mokro 

mesiacoch spôsobuje hromadné hynutie 

oslabených jedincov. Počet dní nasledujúcich 

po sebe s priemernou teplotou nad 30 °C 

presiahol v tomto roku 22 dní. Naproti tomu, 

mokrých rokov v sledovanom období za 24 

rokov bolo len päť. 

Čo dodať na záver? V prvom rade želanie, 

aby sa lesom na Záhorí začalo dariť lepšie, 

ako za posledné roky. Aby sa im vyhli ďalšie 

premnoženia potenciálnych hmyzích škodcov, 

ktorým vývoj počasia vyhovuje a neustále 

si rozširujú areál svojho prirodzeného 

výskytu. Čo sa týka spracovávania kalamitných 

porastov, treba len pokračovať pomocou 

všetkých dostupných prostriedkov, tak 

ako doteraz, vrátane chemických postrekov, 

kladenia lapákov a lapačov, štiepkovania 

zvyškov po ťažbe atď. Ministerstvo pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR v súčasnosti 

pripravuje návrh opatrení na zabezpečenie 

ochrany smrekových a borovicových porastov, 

ktorý určuje termíny spracovania a odvozu 

drevnej hmoty z kalamity, evidenčné 

výkazy, ako aj zákaz úmyselných ťažieb nad 

50 rokov. V tomto smere sme o krok vpredu, 

pretože všetky tieto opatrenia už realizujeme 

v rámci o.z. Malacky, vrátane zastavenia predovšetkým 

rubnej úmyselnej ťažby. Otázkou 

zostáva, ako sa k problematike postavia a aké 

ozdravné opatrenia budú vykonávať ostatné 

subjekty obhospodarujúce borovicové lesy 

na Záhorí. 

• 


LESNÍCTVO 

MEDZINÁRODNÉ 

STRETNUTIE LESNÍCKYCH 

OCHRANÁRSKYCH 

SLUŽIEB V MALACKÁCH 

Už vyše dvadsať rokov sa stretávajú pracovníci Lesníckych ochranárskych služieb Slovenska, 

Česka a Poľska. Podľa tradície vždy traja lesnícki ochranári z okolitých krajín navštívia 

hostiteľskú, aby načerpali nové skúsenosti z oblasti ochrany lesa a odovzdali tie 

svoje. Stretnutie usporiada každý rok iná krajina. V tomto roku sa vrátilo znovu na Slovensko, 

na pôdu VLM, OZ Malacky. 

Milan Zúbrik a ostatní pracovníci 

LOS Banská Štiavnica 

Lesnícka ochranárska služba Banská 

Štiavnica v spolupráci podnikom Vojenské 

lesy a majetky SR, š. p. a s podnikom Lesy 

SR, š. p. pripravila v septembri zaujímavý 

trojdňový exkurzný program a situovala ho 

do oblasti Záhoria. Účastníci stretnutia navštívili 

lesné porasty, kde diskutovali najmä 

o problémoch s pestovaním borovice a duba 

v tejto časti Slovenska. Privítali sme u nás 

prof. W. Grodzkého, dr. inż. G. Tarwackého, 

dr. inż. M. Tkaczyka (LOS Poľsko), Ing. Bc. 

J. Lubojackého, Ph.D., Ing. F. Lorenca, Ph.D. 

a RNDr. A. Veleho, Ph.D. (LOS Česko). 

Klimatické zmeny prinášajú so sebou teplotné 

extrémy (najmä dlhotrvajúce letné periódy 

extrémneho sucha a tepla). To platí 

dvojnásobne pre oblasť Záhoria. Priebeh počasia 

za posledných 5-6 rokov sa tam veľmi 

negatívne podpísal na zdravotnom stave borovicových 

porastov. Oslabené stromy napáda 

hromadne najmä lykožrút borovicový 

a lykožrút vrcholcový. Obidve navštívené organizácie 

vynakladajú veľké úsilie na zvládnutie 

situácie, ale ani to, zdá sa, nestačí a šírenie 

podkôrneho hmyzu sa nedarí zastaviť. 

Účastníkov trojstretnutia taktiež zaujalo 

premnoženie poloparazitického kríku v korunách 

borovíc, imela bieleho, ktoré takisto 

vplýva na oslabenie hostiteľa odoberaním 

živín a vody. Hovorilo sa aj o premnožení 

hrebenárok či vplyve parazitických (najmä 

ophiostomatálnych) húb na zdravotný stav 

borovice. 

Pracovníci podniku Vojenské lesy a majetky 

SR, š. p. Odštepný závod Malacky 

účastníkov stretnutia poinformovali aj 

o spôsobe zakladania a pestovania borovice, 

o ochrane pred zverou, či boji s burinou. 

Avšak nielen problémy s borovicou si všímali 

účastníci stretnutia. Zaujala ich aj návšteva 

porastu javora napadnutého novým nepôvodným 

druhom huby Cryptostroma 

corticale, škody vo výsadbách topoľov spôsobené 

bobrom, premnoženie chrobáka Agrilus 

biguttatus v dubinách či vzrastajúca početnosť 

významného škodcu duba a topoľa, 

mníšky veľkohlavej. Pracovníci LOS Banská 

Štiavnica prezentovali svojim kolegom za zahraničia 

okrem iného aj výsledky pokusov 

s injektážou pagaštanov. 

V rámci sprievodného programu účastníci 

pracovného stretnutia navštívili hrad Červený 

Kameň a baziliku Sedembolestnej Panny 

Márie v Šaštíne-Strážach. 

Lesnícka ochranárska služba chce týmto 

vysloviť poďakovanie za spoluorganizovanie 

podujatia najmä Ing. J. Juricovi, Ing. P. 

Bartošekovi, Ing. J. Lacovi, Ing. M. Kováčovi 

(Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Odštepný 

závod Malacky) a tiež Ing. P. Chrústovi, Ing. 

A. Ábelovej, Ing. I. Špildovi, PhD. (GR Lesy 

SR, š. p.), Ing. J. Pieckovi PhD., Ing. M. Ondrejkovej 

(OZ Šaštín), Ing. M. Matysovi, Ing. 

M. Slobodovi (OZ Smolenice) a ďalším, ktorí 

sa na organizovaní úspešného podujatia podieľali. 

• 


11

LESNÍCTVO 

REKONŠTRUKCIA LESNEJ CESTY 

JE ÚSPEŠNE UKONČENÁ 

Ján Komarc, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby, OZ 

Kamenica n/Cir., komarc@vlm.sk, (text, foto Ing. Anton Bodnár) 

V minulom roku som písal o začiatku 

prác na rekonštrukcii lesnej cesty „Suchý 

Jarok – Dolná baňa“. Dnes môžem konštatovať, 

že práce na rekonštrukcii boli úspešne 

ukončené. Všetky urobili naši vlastní zamestnanci 

a mechanizmy. Taktiež štrkodrva 

na spevnenie jazdného pruhu vozovky 

a krajníc pochádzala z našich zdrojov. Zámer 

rekonštrukcie – vybudovať kvalitnejšiu lesnú 

komunikáciu, ktorá prispeje k efektívnejšiemu 

a komfortnejšiemu obhospodarovaniu 

priľahlých lesných porastov aj za zhoršených 

klimatických podmienok, sa podarilo v plnej 

miere naplniť. 

• 


AKTUALITY 

TUZVO POZÝVA 

Národní výstava myslivosti 2019 souběžně s veletrhem ANIMAL TECH 

a Národní výstavou hospodářských zvířat 

19. 9. 2019 

Národní výstava myslivosti se bude konat v příštím roce na brněnském výstavišti od 12.5. (neděle) do 

15.5. (středa). Souběžně proběhnou také Mezinárodní veletrh pro živočišnou výrobu ANIMAL TECH, 

Národní výstava hospodářských zvířat včetně včelařské výstavy a Středoevropský veterinární kongres. 

Myslivost se bude tedy prezentovat podle scénáře vyzkoušeného z veletrhu SILVA REGINA – od neděle do 

středy a souběžně s dalšími akcemi zaměřenými na zemědělství. 

S blížiacim sa koncom roka dňa 22. 11. 2018 

sa opäť na univerzitnej pôde uskutoční medzinárodná 

konferencia pod názvom Financovanie 

Lesy Drevo 2018. 

Cieľom podujatia je rozvoj spolupráce medzi 

producentmi a spracovateľmi dreva v oblasti 

riadenia finančných tokov, investovania 

a zabezpečovania likvidity. Prínosom konferencie 

je propagácia vedeckovýskumných 

poznatkov prostredníctvom referátov, posterov 

a príspevkov publikovaných v zborníku 

a tým zabezpečenie spolupráce a toku informácií 

medzi teoretickými a praktickými 

odborníkmi v odvetviach, ktoré sú navzájom 

závislé na produkcii a spracovaní drevnej 

hmoty. 

Novinky pro zvýšení návštěvnosti 

Souběh mysliveckých a zemědělských akcí je vyzkoušeným modelem pro přivedení myslivců a dalších 

zájemců o hobby související s přírodou na výstaviště. V příštím roce zvýšíme atraktivitu květnových 

výstav ještě rozšířením o gastronomické programy, které souvisejí s myslivostí a chovatelstvím. 

V přípravě jsou prodej farmářských a regionálních potravin, myslivecká restaurace a vinařská zóna s 

ochutnávkami a prodejem. Samozřejmě chystáme také pódiový program, výstavy trofejí a preparátů a 

další zajímavé doprovodné aktivity zaměřené na myslivost. Národní výstava myslivosti bude umístěna tak, 

aby ji prošli všichni návštěvníci veletrhu ANIMAL TECH a Národní výstavy hospodářských zvířat. 

Velmi výhodné je spojení Národní výstavy myslivosti s včelařskou výstavou. Chovatelé včel i zájemci o 

včelí produkty a výrobky z nich si již zvykli na souběh své výstavy s akcemi zaměřenými na zemědělství a 

myslivost zvykli a jsou pravidelnými návštěvníky brněnského výstaviště. 

Do 15. ledna 2019 mohou vystavovatelé Národní výstavy myslivosti 2019 

VOJENSKÉ LESY 3/2018 získat 10 % slevu na výstavní plochu. 

>> PŘIHLÁŠKA

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

OTVORENIE POĽOVNÍCKEJ 

SEZÓNY 2018/2019 

Keď sa dni začínajú skracovať a dolinami sa začína tiahnuť ranná hmla, nastáva čas, keď 

začína lesami znieť jelenia ruja. V našom spoločnom revíri lovíme 18 kusov srncov prvej 

vekovej triedy, 16 kusov druhej a 12 srncov tretej vekovej triedy. Najhodnotnejšiu trofej 

vyhodnotí komisia až po ukončení poľovníckej sezóny na chovateľskej prehliadke. 

Ing. Ľubomír Babič- Oddelenie lesnej výroby – OZ KK 

Ing. Miloš Mišenko – Lesník - LS Tichý Potok 

V spoločnom poľovnom revíri Javorina, 

ktorý sa rozprestiera prevažne v Levočských 

vrchoch, sa jelenia ruja rozbieha okolo 15. 

septembra. Samozrejme, na štart ruje majú 

V tomto roku sa podarilo cez jeleniu ruju 

uloviť 40 jeleňov od II. po IV. triedu. Zatiaľ 

boli ulovené dva zlaté jelene v hodnote 

212,35 CIC a 210,96 bodov CIC. Ďalej sa 

odlovilo deväť jeleňov v striebornej hodnote 

a šesť v bronzovej kvalite. Pre poľovnícku 

sezónu máme plán uloviť 60 kusov jeleňov 

prvej vekovej triedy, 58 kusov druhej, 26 kusov 

jeleňov tretej a 27 kusov štvrtej vekovej 

triedy. Celkovo máme odloviť 491 kusov jelenej 

zveri a 100 kusov diviačej zveri. 

Dohoreli sviece na hlavách skolených jeleňov, 

doznelo túžobné aj nenávistné ručanie 

a nám ostáva dúfať, že tí, čo skonali rukou 

lovca, stihli splodiť zdravé potomstvo a tí, čo 

odišli, sa o rok vrátia silnejší, aby v srdci Levočských 

vrchov opäť zaznelo jelenie vábenie. 

• 

veľký vplyv klimatické podmienky. Tento 

rok sa ruja rozbiehala veľmi pomaly, keďže 

horúce dni a teplé noci jelenej zveri príliš 

nepomáhali. Zver vychádzala pred súmrakom 

a ráno zachádzala veľmi skoro. Napriek 

tomu bola táto ruja veľmi úspešná a hostia si 

vo veľkej miere odniesli spolu so zážitkami 

aj hodnotné jelenie trofeje. 



JELENIA RUJA 

VO VIHORLATE 

Z jeleňa lesného (Cervus elaphus) sa vplyvom rozpínania civilizácie stáva z dennej zveri 

zver nočná, utiahnutá dovnútra hôr. Aj v hlbokých bukových lesoch však začína mať 

problém s bezohľadnosťou ľudí, ktorí “bez zaklopania“ vnikajú do priestorov, kde hľadá pokoj 

a útočisko. 

Pavol Kyslaň Ing., lesník, LS 

Kamienka, OZ Kamenica n/ 

Cir., Kyslan@vlm.sk, (text, foto) 

Lov jeleňa lesného pod hrebeňom Vihorlatu 

v odštepnom závode VLM SR v Kamenici 

nad Cirochou patrí k neodmysliteľnej časti 

roka pre mnohých poľovných hostí, ktorí 

sa k nám každoročne vracajú. Krátko po príchode 

a vybalení vecí si všetci hneď zaspomínali 

na krásne chvíle z uplynulej sezóny 

strávené na poľovníckych chodníkoch, nádherné 

červené večerné zore a krásny, srdce 

hladiaci hlas kráľa našich hôr. 

Túžbu po krásnych zážitkoch umocňovala 

aj skvelá atmosféra so starými známymi 

lesníkmi z nášho odštepného závodu. Vysoké 

teploty a takmer žiadne zrážky otestovali 

pripravenosť a znalosti terénu nejedného 

poľovného sprievodu. Bez dôkladnej prípravy, 

vyčistenia poľovníckych chodníkov, by 

bol lov takmer nemožný. Jelene sa vplyvom 

vysokých teplôt začínali ozývať až za šera, 

niekedy až potme, čo sťažovalo celý lov. Majestátne 

ručanie jeleňa sme skúšali napodobniť 

na rôznych pomôckach, od klasického 

volského rohu, cez osvedčené ručadlo Faulhaber, 

až po obyčajnú papierovú rolku z kuchynských 

utierok. Štipka šťastia a loveckého 

umu však pomohla k tomu, aby sa väčšina 

našich hostí znovu tešila nielen z krásnych 

zážitkov a hodnotných trofejí, ale aj z nevšedných 

zážitkov, ktoré nasledovali po ulovení 

kráľa hôr. 

Za všetkých kolegov lesníkov a poľovníkov 

môžem skonštatovať, že tohtoročná jelenia 

ruja bola aj napriek nie úplne vhodnému 

počasiu úspešná, naši hostia sa lúčili s úsmevom 

a v plnej spokojnosti prisľúbili, že nás 

navštívia aj na budúcu sezónu. Veď nielen 

lov, ale aj možnosť pozorovať tento druh zveri 

sa stáva stále väčšou vzácnosťou a vie dokonale 

potešiť srdce poľovníka. 

• 


15


JELENIA RUJA V PR JAVORIE 

A PODJAVORIE 

V prvej polovici septembra sme si pozorne študovali zoznam hostí na lov jeleňov a rozpis 

pridelených sprievodov. Niektorí si dopredu robia plán a chodia obzerať jelene, kam pôjdu 

loviť, aby splnili nároky hosťa. Ďalší už majú svoje vytipované miesta a spoliehajú sa na 

rokmi osvedčené rujoviská. 

Ing. at Ing. Filip Kuffa 

autor fotiek: hostia 

a sprievodcovia 

V obore začínajú jelene revať skôr, ako vo 

voľnom revíre. Už začiatkom septembra vie 

lovec ísť za hlasom. Preto sme sprievody hostí 

začali už 8. septembra v obore Podjavorie, 

kde aj padol prvý jeleň v ruji – strieborný. Od 

13. septembra do 3. októbra sa vystriedalo 35 

hostí. O pomoc pri sprievodoch sme poprosili 

aj našich dôchodcov. Ing. Teodor Derco 

a Ing. Ján Machajdík počas ruje úspešne sprevádzali, 

za čo im patrí naše poďakovanie. Celkovo 

sa počas ruje vďaka úspešným sprievodom 

podarilo odloviť až 40 jeleňov, z toho 38 

vo voľnom revíre Javorie. Popri trofejovej zveri 

niektorí hostia lovili aj netrofejovú a diviačiu 

zver a boli tiež úspešní. Pre niektorých to 

bol prvý jeleň v živote. Majú tak spomienky aj 

na pasovanie za lovca jelenej zveri – či už s tesákom, 

alebo tradičné, s lieskovicou. 

Bilancia medailových trofejí jeleňov z ruje: 

dvanásť bronzových, sedem strieborných 

(z toho dva jelene z obory) a dva jelene s hodnotou 

zlatej medaily. Jeden s bodovou hodnotou 

210,08 CIC a druhý 235,31 CIC. Martinovi 

Matejkovi a Dušanovi Žlkovanovi sa 

s hosťami pošťastilo uloviť aj raritné kusy. 

Hostia odchádzali spokojní. Dosvedčujú to aj 

slová viacerých z nich, že o rok sú u nás na jelenej 

ruji opäť a radi zažijú tú čarovnú jesennú 

atmosféru v revíroch SL Pliešovce. • 



JELENE V MALACKÁCH 

V ČÍSLACH 

Mgr. Marianna Huljaková, 

samostatný referent, oddelenie 

riaditeľa OZ Malacky 

Najsilnejšií jeleň 

s bodovou hodnotou 

174,94 b. CIC 

Poľovník p. Jurica a jeho 149,61 bodový úlovok 

Vzhľadom na špecifickosť každého odštepného 

závodu i podmienky pre chov a lov raticovej 

zveri sú odlišné. Preto ak sa v zhodnotení 

jelenej ruje v Malackách objaví medailová 

trofej, je to potešením nielen pre zamestnancov, 

ale i pre poľovného hosťa. Tí sa aj vďaka 

správnemu prístupu sprevádzajúcich zamestnancov 

radi k nám vracajú. V číslach za poslednú 

sezónnu máme na o. z. Malacky poľovnými 

hosťami odlovených 32 ks jeleňov II. až 

IV.VT. Ak sumarizujeme vekové triedy, v IV. 

VT sú to 2 ks, 15 ks III.VT a jedincov II. VT 

je 16 ks. Dve bronzové medaily patria jeleňom 

III. VT s počtom 174,71 a 174,94 CIC bodov. 

Ulovené boli i dve abnormality na LS Riadok 

a LS Mikulášov. Poľovným hosťom ďakujem 

za sprostredkovanie fotografií a nielen, ale 

i všetkým poľovníkom želáme „Lovu zdar “ 

i do ďalšej poľovnej sezónny. 

• 

Poľovný hosť z LS Mikulášov so svojim úlovkom 


17

OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV 

VOJENSKÉ LESY A STATKY 

ČESKOSLOVENSKÉ REPUBLIKY 

POD VEDENÍM GENERÁLMAJORA 

ING. VÁCLAVA RŮŽIČKY 

Vybrané skutečnosti z minulého období o úrovni 

řízení a postavení VLS ČSR v rámci celé republiky 

Vážené čtenářky, vážení čtenáři, dlouho jsem váhal, zda si vůbec mohu dovolit napsat 

článek na toto téma. A protože je zřejmé, že jsem tu odvahu našel, žádám o shovívavost 

vás všech, kteří tuto část časopisu budou číst. Necítím se být ani povolaným „historikem“, 

provádějícím objektivní hodnocení firmy, nejsem ani jejím kronikářem. Prostě jenom 

dávám na papír to, co jsem zažíval já u firmy, s jakými reakcemi jsem se setkával mimo 

okruh hospodářského obvodu firmy, dokonce i některé zkušenosti ze služebního i osobního 

styku s čelními představiteli firmy. 

Ing. et. Ing. Ladislav Tomeš 

Důrazně odmítám, že bych psal nějakou 

ódu na VLS jako celek, nebo jeho organizační 

jednotky. Nemám pro to žádný důvod a dnes 

už ani žádné funkční vazby na bývalého zaměstnavatele. 

Snad pro pořádek a hned na 

úvod uvádím historické uspořádání firmy, tak 

jako bylo postupně využíváno - trust podniků 

- GŘ VLS, národní podniky, koncernové podniky, 

později odštěpné závody a nakonec divize. 

V tomto článku nerozlišuji název firmy 

ve vztahu k popisovaným událostem, nejsem 

schopen stanovit časovou osu změn názvů. 

TEHDY A DNES 

Pro vzájemnou důvěru připomínám váženým 

čtenářům a čtenářkám, že stále popisuji 

skutečnosti u firem VLS, resp. VLM, které 

existují, až na nepodstatné výjimky, dodnes. 

Dnes i v minulosti měla celá firma za povinnosti 

zcela jednoznačně dbát o optimální využití 

území vojenských újezdů, byla v mnohém 

službou pro armády a při tom všem měla 

prioritně hospodářský výsledek. Chtěl bych 

vám, čtenářům a čtenářkám, připomenout, 

že v minulém období byly hospodářské obvody, 

zejména částí lesních pozemků, mnohdy 

vzdáleny více jak 100 km od ředitelství 

příslušné divize. Mnohdy dokonce některé 

lesní správy měli odloučená celá polesí, nebo 

celé lesní správy byly zcela mimo území příslušného 

VVP. Jen pro ilustraci, VLS Horní 

Planá měla v řízení lesní správu Dražice, 

která obhospodařovala pozemky Velitelství 

západního vojenského okruhu Tábor. VLS 

Plumlov byly uživateli lesních pozemků v katastru 

obce Slavkov u Brna, Borohrádek v Čechách, 

atd. Co se týká zemědělského půdního 

fondu, pod řízení VLS Lipník nad Bečvou 

spadala zemědělská správa Výmyslov (okolí 

vojenského letiště Přerov), zemědělská správa 

Nová Horka obhospodařovala pozemky 

okolo vojenského prvosledového letiště Mošnov 

u Ostravy. Dnes je rozdíl oproti popisovanému 

stavu především v tom, že některé zemědělské 

správy a části lesních správ přešly 

pod civilní správu, a drobný rozdíl je i v tom, 

že dnes jsou ve vrcholovém managementu jiní 

lidé, než byli v tehdejší době. 

ZÁŽITKY 

„TRMÁCNÍKA“ 

Co se týká mojí osoby, nastoupil jsem u firmy 

v roce 1970 na systemizované místo v zemědělské 

části podniku, které lze přirovnat 

povinnostmi a pravomocemi k funkci lesníka 

na lesní správě. Ovšem s tím rozdílem, že 

hajný měl svůj obvod činnosti, my zaměstnanci 

zemědělské části jsme byli, podle Ing. 

Hlobila, takový „trmácníci“, co se trmáceli po 

všech divizích VLS v celé republice, kde byla 

vyžadována naše práce. A ačkoliv se to bude 

mnohdy zdát z mého článku nemožné, všechny 

úkoly a zážitky, co popisuji, jsem vždy měl 

v rámci postavení u firmy, nebo v rámci delegovaných 

pravomocí pro jednotlivé případy. 

To proto, aby můj článek na čtenáře nepůsobil 

jako systém nepravd, „pohádek“, nebo ve 

smyslu mnohdy nostalgického tvrzení starších 

lidí „jó, to za mých mladých let, to bývalo 

všechno úplně jiné a lepší“. 

Jak jsem uvedl v předchozím, mnoho podrobností 

jsem získal sám, ovšem hodně poznatků 

mám z období, kdy jsem byl brán náměstkem 

ředitele ÚHÚ –VLS Ing. Doleželem 

na jednání, případně jsem jej později už na 

některých jednáních zastupoval. Překvapivě 

dost dále uvedených skutečností jsem získal 

při neformálních a přátelských setkáních 

s předními představiteli firmy. Důvodem, 

proč jsem se rozhodl respektovat názor mých 

tehdejších kolegů a napsal jsem tento článek, 

je seznámit stávající zaměstnance, kdo ve vrcholových 

funkcích přivedl podnik do postavením 

špičkové firmy v nedávno minulém období. 

Snad jsem také chtěl, a doufám se mi to 

podařilo, jenom namátkou popsat, co vše se 

u firmy dělo a v jakých všech činnostech byla 

na špičkové úrovni. 


KLÍČOVÉ JE 

VEDENÍ 

Jednoznačně je asi pravdivé tvrzení, že 

úroveň firmy je z velké části zásluhou vedení 

firmy a to nejen vrcholového, ale i vedení na 

jednotlivých řídících stupních. Snad mi vážení 

čtenáři dovolí citovat pravidlo, které je 

univerzální v každé době a zní: „Dobrý ředitel 

cirkusu se nevyznačuje tím, že umí dělat 

veletoč na hrazdě, dělá dobře hadí ženu, cvičí 

lvy a koně, prostě ovládá většinu cirkusových 

profesí. Dobrý ředitel je ten, který si najde 

lidi, co tyto profese umějí a vytvoří jim takové 

podmínky pro jejich činnost, že nejenom 

svoji profesi perfektně ovládají, ale i dále svoje 

umění rozvíjejí.“ Prosím, neznevažuji tímto 

citátem ani tehdejší vedení VLS, ani význam 

firmy (v dalším pro to přinesu snad dostatek 

důkazů), ani event. ředitele cirkusu. 

Nechci psát rozsáhlé dílo na toto téma, 

proto mi dovolte, abych se zabýval pouze a jen 

vedením vrcholovým. Jmenovitě osobou generálmajora 

Ing. Václava Růžičky, jako generálního 

ředitele Vojenských lesů a statků Československé 

republiky a tehdejšího postavení 

VLS v rámci celého národního hospodářství. 

Generálmajor Ing. 

VÁCLAV RŮŽIČKA 

Narodil se 25. 7. 1923, zemřel 29. 4. 2010. 

Nevím, kdy a jakým způsobem nastoupil do 

této funkce, v každém případě, když nastupoval 

do funkce, byl vysokoškolsky vzdělaným 

lesníkem, což bylo patrné ve všech akceptech 

a okolnostech během jeho řídící funkce. 

Samozřejmostí bylo i to, že na všechna jemu 

přímo podřízená funkční místa ustanovil lidi 

s příslušným vzděláním. Pochopitelně z toho 

těžila firma i my zaměstnanci. O gen. Růžičkovi, 

zejména v době, kdy nebyl ještě zaneprázdněn 

dalšími funkcemi, které vyplývaly 

zejména z toho, že vedl velice úspěšnou firmu, 

se tradovalo, že znal osobně všechny THP na 

všech divizích, které pravidelně navštěvoval. 

Znal i řadu zaměstnanců z kategorie dělníků 

a dokázal s nimi rozebrat problémy na pracovišti, 

ale i jejich osobní problémy. Z funkce odcházel 

k 1. 1. 1986, kdy funkci generálního ředitele 

přebral plk. Ing. Stanislav Bizoň. Pokud 

je mi známo, legenda praví, že genmjr. Ing. 

Růžička byl služebně nejdéle sloužící generální 

ředitel ze všech firem v Československu. 

Mimo toho byl v průběhu svého funkčního 

období zvolen do České národní rady, kde pracoval 

od 7. 6. 1981 do 22. 5. 1986, převážně ve 

funkci předsedy zemědělského výboru. Vím 

pouze zprostředkovaně, že určitou dobu byl 

pan generál viceprezidentem Světové mezinárodní 

kynologické organizace FCI, dokonce 

krátkou dobu, po úmrtí prezidenta organizace, 

jej zastupoval jako úřadující prezident. Byl 

i v mnoha dalších organizacích a funkcích, ale 

to není předmětem informací v tomto mém 

článku. V každém případě jeho osoba a věhlas 

zasahovaly do mnoha oborů činností v tehdejší 

republice a byl ve velmi přátelských vazbách 

i s nejvyššími funkcionáři Ministerstva obrany 

i vládními funkcionáři. 

VRCHOLOVÉ 

VEDENÍ VLS 

V době, kdy jsem nastupoval do zaměstnaneckého 

poměru u jedné z organizačních jednotek 

VLS, bylo na GŘ VLS v Praze v následujícím 

složení vrcholového managementu: 

generální ředitel VLS genmjr. Ing. Růžička 

ekonomický náměstek GŘ Ing. Perník 

výrobní náměstek GŘ plk. Oravec 

technický náměstek GŘ plk. Ing. Žáček 

právník GŘ plk. JUDr. Merta 

plánovač GŘ Ing. Julák. 

Ke každému výše uvedenému funkcionáři 

se vážou mnohé vzpomínky, v převážné většině 

pozitivní, které dokladují, jaké byly vztahy 

mezi řadovými zaměstnanci a vrcholovým 

vedením. 

NADSTANDARDNÍ 

VZTAHY 

Jak fungovaly vztahy v praxi mezi vrcholovým 

vedením, vedením podřízených jednotek 

a námi, řadovými zaměstnanci, chci ukázat 

na několika následujících příkladech. Jedná 

se o případy, o kterých jsem osobně věděl, 

nebo o takové, které znám z důvěryhodných 

zdrojů. 

Jako jeden z dokladů o tom, jak se k nám 

choval generál, byl případ ředitele u divize 

Velichov. V rámci konsolidace poměrů ve vedení, 

zejména divizí VLS, po roce 1968, byl 

rozhodnutím generála přesunut i s rodinou 

jeden z vedení divize Sušice na místo ředitele 

na VLS Velichov. Sám jsem měl možnost se 

s tímto ředitelem poznat osobně za podmínek 

otevřené diskuse, kdy mi během rozhovoru 

řekl, že je vzděláním lesák a chce po mě poradit 

v konkrétních věcech kolem zemědělství. 

Pro mne to byla nevídaná pocta, přece jenom 

OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV 

byl to člověk v jiném postavení a o generaci 

starší. Během velmi krátké doby po jeho nástupu 

do funkce se jeho zdravotní stav zhoršil 

natolik, že byla nutná hospitalizace v Ústřední 

vojenské nemocnici v Praze, kde na následky 

rozvinuté zhoubné choroby mozku zemřel. 

A teď, proč uvádím tento příběh hned na prvním 

místě. Po zemřelém řediteli zůstala vdova 

se třemi, školou povinnými dětmi, v místě, 

které bylo tehdy možné charakterizovat jako 

typická obec v bývalých sudetách (v pohraničí). 

Tehdy se naplno projevilo, jaký formát 

byl generál. Povolal mého nadřízeného a požádal 

jej o řešení situace paní inženýrky s tím, 

že pochází z Olomouckého regionu a že ji nemůže 

samotnou nechat v prostředí Velichova 

s malými dětmi. Takže přichází v úvahu 

VLS Lipník nad Bečvou, nebo Ústav pro hospodářskou 

úpravu VLS Olomouc. Výsledkem 

bylo to, že paní inženýrka byla zaměstnána 

v Olomouci, Ing. Doležel ji zajistil vojenský 

byt a ona byla dlouhou dobu nám zaměstnancům 

vzorem v pracovní morálce, slušnosti 

a byla dokonce pro nás takovým mentorem, 

pokud jsme se zrovna nechovali v intencích, 

ve kterých ona byla vychována. 

• 


19

HISTÓRIA 

Tempora mutantur, et nos mutamur in illis 

(Časy sa menia a my sa meníme s nimi) 

SPOMIENKY NA TAXÁCIU 

NA KONCI SVETA 

Vo vonkajšej sezóne 1973 sme koncom 

mája v zložení Bandoš, Pitoňák, Stano, Kaffka, 

Korman, teda v plnom tabuľkovom obsadení, 

vyrazili na vonkajšie práce na LHC 

Sklené a LHC Sučany. Spomínam si, že som 

išiel so šéfom v starom rumunskom gazíku 

M- 461 a kdesi za Ružomberkom sa nám roztrhol 

klinový remeň. Náhradný sme nemali, 

šéf to previazal nejakou nylonovou pančuchou. 

Odkiaľ ju vypriadol, neviem, takisto si 

už nepamätám, kam sme sa na tej pančuche 

s tým gazíkom doplazili a kto nám nakoniec 

pomohol. Ocitli sme sa na Sklenom, resp. 

pred dedinou Sklené, vo vojenskej štvrti nazývanej 

„Fínske domky“, kde nám na ubytovanie 

pridelili jeden drevený fínsky domček. 

Naschvál píšem „pred dedinou Sklené“, lebo 

ďalej, za Sklené cesta neviedla, dedina bola 

koniec sveta. Bola to bývalá nemecká obec, 

po vojne vysídlená a následne osídlená novým 

lojálnym obyvateľstvom, dnes už, okrem 

neho, nikto nevie odkiaľ. Samotný LHC Sklené 

je tvorený väčšinou ihličnatými porastami 

v stredne ťažkom horskom teréne. Zaujímavý 

je lesnícky úsek Rovná hora – náhorná 

vlhká plošina - úplná rovina vo výške asi 600 

metrov nad morom, ktorú dobre vidieť zo železničnej 

zastávky Horná Štubňa a z celého 

železničného úseku Turček – Turčianske Teplice. 

Pri pohľade z tejto trate prekvapí každého 

lesníka smrekový les na úplnej rovine. 

V dnešnej dobe si Rovnú horu (cca 700 hektárov) 

majetkovo nárokuje mesto Kremnica. 

Na druhý deň po príchode, po predstavení 

na lesnej správe, si nás dvoch s Jožom šéf 

zobral do lesa a zisťoval, či vieme niečo o popise 

porastov a tvorbe plánu hospodárskych 

opatrení. Zrejme bol s nami celkom spokojný, 

lebo nám hneď pridelil príslušnú hektárovú 

kvótu a mohli sme začať pracovať. Spomínam 

si na ten prvý deň možno aj preto, že sme 

obidvaja s Jožim, nezávisle na sebe, označili 

v popise porastov, na ktorý nás šéf skúšobne 

vyslal, asi dvojročnú kultúru za „holinu zalesnenú 

smrekom“. Šéf sa nad našim označením, 

ináč samozrejme peknou začiatočníckou 

hlúposťou, blahosklonne pousmial 

a vysvetlil nám, že keď je plocha zalesnená, 

nemôžeme ju klasifikovať ako holinu, ale 

vždy len ako kultúru alebo zmladenie. Ináč 

však bol spokojný. 

Vedúcim lesnej správy Sklené bol bradatý 

lesnícky veterán pán Róbert Thonhauser, 

štiavnický absolvent z vojnových rokov, ktorý 

vo funkcii vedúceho dosluhoval ku koncu 

roku 1973. Po ňom sa šéfom správy od začiatku 

roku 1974 stal Ing. Ladislav Molnár, 

neskorší hlavný inžinier a potom aj riaditeľ 

PR VLM Malacky. Robert Thonhauser potom 

prešiel pracovať ako polesný na LHC Sučany. 

V čase nášho pobytu na Sklenom však 

bol správcom ešte on. Ako rodák od Banskej 

Štiavnice mal aj zástupcu vedúceho správy 

z toho kraja – bol ním pán Otto Schwarz, absolvent 

banskoštiavnickej školy z roku 1954, 

ktorého som raz, pri akejsi príležitosti, veľmi 

prekvapil, keď som poznal jeho obľúbenú, ale 

zriedkavú pieseň z baníckeho prostredia. Asi 

mal predkov baníkov. Z banskoštiavnického 

kraja pochádzal aj synovec pána správcu 

Marián Thonhauser, ktorý u strýka Roberta 

na lesnej správe Sklené pracoval, už si nepamätám 

v akom zaradení. Marián bol mojím, 

o rok skôr študujúcim spolužiakom z lesníckej 

školy, kde pôsobil skôr utiahnutým dojmom. 

Z Banskej Štiavnice pochádzal však aj 

vedúci útvaru lesnej výroby PR VLM Pliešovce, 

pod ktoré Lesná správa Sklené organizačne 

patrila Ing. Štefan Gáborík aj jeho neskorší 

nasledovník Ing. Vladimír Ziman, obidvaja 

absolventi banskoštiavnickej lesníckej školy. 

Z ľudí, ktorí na Lesnej správe Sklené v tom 

čase pracovali, si pamätám tiež spolužiaka 

zo strednej (o tri ročníky vyššie) Vojtecha 

Hammera, familiárne a priateľsky nazývaného 

Hamerko – veľmi poctivého a poriadkumilovného 

pracovitého lesníka, Ervína Neuschla, 

Ábela Petráša, ktorí na tejto správe 

doslúžili až do dôchodku, a ďalej Lubomíra 

Lintnera, a p. Repiského. Ekonómom lesnej 

správy bol p. Klesken. 


HISTÓRIA 

Na Sklenom sme pracovali necelé tri mesiace. 

Spomínam si, ako som v rozsiahlej, 

malinou vysoko nad hlavu zarastenej kultúre 

na lesnom úseku Landgrund, stratil svoju 

orientačnú a pracovnú lesnícku mapu. Pochôdzkou 

po všetkých tuneloch v malinčí, 

ktoré som predtým pri popise javorovej kultúry 

svojim telom vytvoril, som tú stratenú 

mapu našiel. samozrejme, že až v poslednom 

tunelíku, keď som nádej na nájdenie mapy 

už strácal. Do tej malinovej kultúry som sa 

vrátil približne po tridsiatich rokoch, niekedy 

v roku 2003 pri kontrole hospodárenia. 

Bola z nej krásna javorová žrďovina, po malinčí 

spred 30-tich rokov nebolo ani stopy. 

ZAJATÝ TAXÁTOR 

Býval som na izbe s Jožim Kormanom. 

Inštalovali sme si pobočkový televízor. Niekedy 

začiatkom júla sa dostavila medzi nás 

prázdninovať aj pani šéfová. Bola učiteľka, 

vlastné deti nemala a tak trávila svoje 

prázdniny so svojim manželom, našim šéfom. 

Nemôžem potvrdiť, že by nás obzvlášť 

znepokojovala alebo mentorovala. Akurát 

pri semifinále Wimbledonu sa hral nekonečne 

dlhý päťsetový zápas Kodeš versus Taylor. 

Pani šéfová počula ako s Kormanom fandíme 

a tak sa prišla opýtať v najnapätejšej situácii, 

keď Kodeš pri svojom podaní prehrával 

0:40, či hráči nie sú už unavení. Čo sme 

jej mali odpovedať? Ešte viac sa čudovala na 

druhý deň, kedy sa zápas po prerušení dohrával. 

Veď už musia byť veľmi, veľmi unavení 

konštatovala. Bolo zrejmé, že tenis videla 

prvýkrát v živote, ale mala s nami účasť. No 

nepotešili by ste sa? 

Večer sme chodili na večeru do vojenského 

útvaru, ktorý mal na starosti obrovské zásoby 

munície rôzneho druhu umiestnené za 

jeho bránami v skladoch a v oplotení, ktoré 

zaberalo asi 150 hektárov lesných pozemkov. 

Denne sme na večeru prechádzali do jedálne 

útvaru okolo strážnych na bráne. Poznali 

nás, my sme poznali ich. Ozbrojený strážny 

so psom chodil stále aj zvnútra kasární 

okolo plota. Samozrejme, že bolo potrebné 

otaxovať les aj zvonka okolo plota. Túto príjemnosť 

dostal na starosť Jozef Korman. Pracoval 

si, pracoval pri plote zvonka, naraz len 

počuje: „Stoj“, a ďalej „Stoj – ruky hore“. To 

na neho vykríkol zvnútra plota strážny počernej 

pleti, okolo ktorého sme veľakrát 

vchádzali do kasární na večeru. „Čo blbneš“, 

hovorí Jozef s rukami nad hlavou, „čo 

ma nepoznáš? Veď chodím okolo teba na večeru, 

keď máš stojku na bráne“. Nič nepomohlo, 

počerný strážny asi chcel opušťák. 

Jozefa pod samopalom – Jozef zvonka plota, 

strážny zvnútra - viedol asi tri kilometre až 

na bránu, kde držiaval stráž a odovzdal Jozefa, 

ako „narušiteľa“ dozornému útvaru. 

Tam sa všetko vysvetlilo a Jozef sa mohol 

vrátiť tam, odkiaľ bol odvedený a dovedený. 

Či počerný strážny dostal opušťák alebo inú 

odmenu, sme sa nedozvedeli. Volal sa tuším 

Baláž. Ďalšiu nepríjemnú príhodu sme spolu 

s Jozefom zažili o niečo neskôr na Sučanoch, 

keď sme sa nezávisle na sebe (neboli 

sme spolu) museli doslova a do písmena vyplaziť 

z priestoru ohrozovaného streľbou zo 

samopalov aj napriek tomu, že v ten deň nijaká 

streľba plánovaná nebola. Keď sme išli 

hore, na veži neviala žiadna červená vlajka 

oznamujúca konanie strelieb. Strely svišťali 

nad nami, tak nám iné nezostávalo, len 

sa hodiť na zem a čo najrýchlejšie vypadnúť. 

Našťastie sa podarilo, ale báli sme sa dokonca 

aj o život. Po príčine streľby mimo plánu 

sme nepátrali, usúdili sme, že sa nejaký veliteľ 

musel zblázniť. Nič podobné sa nám už 

chvalabohu nikdy na žiadnej zo strelníc neprihodilo. 

HORE DOLU 

STRMINOU 

Niekedy v polovičke augusta, po otaxovaní 

Skleného, sme sa presťahovali na LHC 

Sučany. Išlo o ťažký celok v Krivánskej Malej 

Fatre s výškovým rozpätím od 400 metrov 

nad morom v údolí Váhu pri obciach Sučany 

a Turany po kótu Veľkého Fatranského Kriváňa 

vo výške 1709 metrov nad morom, teda 

prevýšenie činilo 1300 výškových metrov. 

Cesty tam veľmi neboli, jediná slušná viedla 

Sučianskou dolinou, tá však končila zhruba 

vo výške 1100 metrov a ďalej do kopcov 

sa išlo po vlastných. Po potokoch, po chodníčkoch 

„vekslách“ vyšliapaných lesnou zverou, 

po temer vždy stopercentných svahoch. 

Inak sa nedalo. Pamätám sa na kóty Jarolím, 

Klačianska Magura, Májsky grúň, Meškalka, 

Pekelník, Malý Fatranský Kriváň – okrem 

prvej všetko nad 1400 metrov nadmorskej 

výšky. Skrátka, ťažká práca, často som si 

spomenul na vetu Janka Kukučku: „taxátori 

– robotníci lesa“. Trpeli najmä nohy, kolená, 

bolo jedno, či stúpaš do kopca, alebo 

ideš prudko dolu. Dve tretiny času zmeny si 

stúpal, jednu tretinu času si brzdil dole kopcom. 

Celok prevzali Vojenské lesy a majetky, 

podnikové riaditeľstvo Pliešovce len nedávno, 

v roku 1971, a v podstate slúžil ako výcvikový 

priestor pre posádku Martin. V tých 

časoch nikoho nezaujímalo, že z lesných pozemkov, 

ktoré slúžili ako dopadové plochy 

a ich ochranné pásmo pre streľbu tankov 

bolo vo vlastníctve štátu len asi 10 %, ostatné 

vlastnícky patrili urbárom v Sučanoch 

a Turanoch. To sa prejavilo po roku 1989, 

keď tieto urbáre po vrátení pozemkov do ich 

vlastníctva a užívania požadovali od armády 

nehorázne nájomné, za to, že tam armáda 

niekoľkokrát ročne vystrelila zopár tankových 

granátov. 

LESNÍK JANKO 

Bývali sme v horárni v Sučanoch. Spolu 

s nami aj veľmi svojrázny lesník Janko Bavlšík. 

Nepamätám si už všetky jeho originálne 

a vtipné hlášky a historky, ktorými nás denne 

alebo aspoň obdeň častoval. Zo všetkých 

aspoň jednu, ktorú si pamätám: „Poslali ma 

pán lesný radca počúvať jelene,“ rozprával 

nám vážne Janko a pokračoval: „Ja som išiel 

lesom jednou stranou doliny, pán lesný radca 

lesom druhou stranou doliny. Figliar jeden 

lesný radca, ručal ako divý jeleň. Ja som mu 

ručal naspäť. Hore sme sa stretli. Nuž koľkých 

jeleňov si Janko počul, pýtajú sa ma pán lesný 

radca. Nuž dvoch pán lesný radca – jeden boli 

oni a druhý ja“. Ale lesník bol Janko akurátny. 

Neťažilo sa mu napríklad pri ceste našim 

gazíkom hore Sučianskou dolinou požiadať 

vodiča o zastavenie, vyhnať všetkých spolucestujúcich 

sediacich pred ním von, vystúpiť 

(dalo sa vystúpiť zo zadnej časti vozidla jedine 

sklopením sedadla spolujazdca sediaceho 

vpredu), vyčistiť svojou motykou - klčovnicou 

odrážku na ceste, poďakovať, nastúpiť a o 150 

metrov ďalej a vyššie svoju žiadosť zopakovať 

a vykonať to isté. To sa dialo po každom 

väčšom lejaku. Pršalo tam skoro každý deň. 

V Sučanoch bola väznica najľahšieho typu. 

Ján Bavlšík v čase náporu prác a nedostatku 

pracovných síl čakal pred bránou väznice na 

prepustencov, hneď ich angažoval do práce, aj 

im kupoval pivo keď nemali peniaze, aby boli 

spokojní, (jedno pivo denne pre dvoch – a keď 

budú vrkotať, nedostanú ani to, hovorieval), 

samozrejme, že si pri vyúčtovaní mzdy svoje 

náklady na pivo od nich zúčtoval. Prišiel večer 

za nami a hovorí: „Mali ste tu, páni inžinieri, 

inšpektóra, choďte sa pozrieť na vaše 

nafarbené žlté značky“. A naozaj, na druhý 

deň sme zistili, že „inšpektórom“ bol medveď, 

ktorý nám naše čerstvo namalované značky 

hraníc oddelení zo stromov strhal. Musel 

byť na nás veľmi nahnevaný. Janko bol hrdý 

aj na svoju dcéru – medičku, ktorá študovala 

Lekársku fakultu v neďalekom Martine a na 

svojho syna Janka, ktorý študoval Lesnícku 

fakultu vo Zvolene a oveľa neskôr sa stal riaditeľom 

ústredia Lesoprojektu vo Zvolene. Po 

odchode zo Sučian som sa už s Jánom Bavlšíkom 

starším nikdy nestretol. Zomrel vo Zvolene, 

myslím, že sa dožil pekného veku. Neviem, 

aký názor mal na lesníka Bavlšíka jeho 

zamestnávateľ, ale my sme ho poznali ako statočného 

a dobrého človeka, vždy ochotného 

pomôcť. 

Z personálu na Sučanoch mi utkveli v pamäti 

už len mená lesníkov Michala Dúhu, 

ktorý tam pôsobil dlhé roky v službách štátnych 

lesov a pánov Lernera, Mikulu a Bačíka. 

Po Michalovi Dúhovi sme v nových mapách 

pomenovali jednu lúčku na „Dúhovú poľanu“. 

Ladislav Kaffka 

pokračovanie v budúcom čísle 


21

STRELECTVO 

NA TERMOVÍZIU 

EAGLE NEDÁM 

DOPUSTIŤ… 

Bol som s kamarátmi na poľovačke na Morave 

a samozrejme jeden pred druhým vyťahovali 

pri love svoju loveckú výstroj. Novinka 

za novinkou… ale veď je to normálne, 

my chlapi sa radi pochválime nielen peknou 

ženou po boku, ale aj dobrou mašinkou. 

Čo práve teraz, priznám, nebol môj prípad. 

Manželka zo zásady so mnou na lov 

nechodí, takže peknú ženu po boku som 

nemal a nemal som ani novú mašinku. 

Aj keď som technický typ a zaujímajú ma 

aj optické prístroje, dlhú dobu som pri poľovačke 

nepoužíval žiadne výdobytky dnešnej 

doby, ktoré sa mimochodom vyvíjajú neskutočnou 

rýchlosťou. Donedávna som bol zástancom 

myšlienky „rovnosti“ dať šancu zveri, 

no môj názor sa postupne pod vplyvom 

rôznych logických argumetov menil a kúpil 

som si nočné videnie a neskôr som začal 

uvažovať, že si kúpim aj „nejakú“ termovíziu. 

Lenže akú? No a túto otázku som plánoval 

rozlúsknuť práve na poľovačke. Veď kto vám 

lepšie poradí než kamaráti? 

Prehľad v danej oblasti som si už urobil dopredu, 

preštudoval som si na internete aké 

značky s akými parametrami sú teraz v kurze. 

Zatelefonoval som aj niekoľkým predajcom, 

ale len tak, nezáväzne, že čo majú na sklade, 

koľko to stojí, čo by mi odporúčali, či si to môžem 

prísť pozrieť a podobne. Musím povedať, 

že väčšina z nich bola ochotná nielen k rozhovoru, 

ale aj k ukážke v teréne. Na základe tohto 

malého prieskumu som si urobil užší výber 

a veril, že konečné rozhodnutie, čo si kúpim, 

príde na dnešnej poľovačke. V kútiku duše 

som čakal, či mojich favoritov budú mať kamaráti 

vo svojej loveckej výbave, aby som si 

ich mohol obzrieť. A mali, lenže svojimi otázkami 

ku kvalite a spokojnosti som medzi nimi 

rozprúdil neskutočnú debatu, ba schyľovalo sa 

až k hádke. 

Keď sa nám podarilo streliť pár diviakov 

a každý vedel, že sa domov nevráti naprázdno, 

opäť sa rozprúdila vášnivá debata a porovnávanie 

termovízií. Termovízie putovali 

z rúčky do rúčky, či skôr od oka k oku a v tejto 

chvíli niektorí kolegovia zistili, že termovízia 

čo si kúpili pred 2 rokmi je stále dobrá, ale 

už nie najlepšia. S každou termovíziou sme do 

80 m videli, že z lesa vychádza niečo živé a celkom 

dobre sa dalo predvídať o akú zver ide, 

ale pri pozorovaní nad 120 m sa už s každou 

termovíziou nedalo identifikovať na akú zver 

sa pozeráte. Mali sme prepnuté termovízie na 

pozorovací režim čierna = teplá a s niektorou 

termovíziou ste videli už len čiernu machuľu, 

ale čo to je vôbec nebolo možné určiť. A v zá- 

vislosti od vzdialenosti pozorovaného objektu 

sa rozdiely v rozlíšení objektu medzi termovíziami 

stupňovali. 

A aj keď som dovtedy nebol rozhodnutý 

akú termovíziu si kúpim, v tejto chvíli som si 

už začínal byť skoro istý, že to bude EAGLE. 

Kamarátovou termovíziou EAGLE TSV14-02 

s 54 mm objektívom sme totiž naozaj presne 

vedeli aj pri 170 m, na čo sa pozeráme. 

Značka bola jasná a tak hneď v pondelok 

ráno som otvoril internet a vyhľadal si najbližšieho 

predajcu EAGLE na Slovensku. Keďže 

som od Bratislavy, nemal som to do ORYX- 

-u v Nitre ďaleko. Milo ma privítali a pri 

kávičke mi porozprávali a ukázali ako a z čoho 

sa termovízie vyrábajú. Už som spomínal, 

že som technický typ a tu som si naozaj prišiel 

na svoje. Šesť vrstvové plošné spoje, ktoré 

používajú pri výrobe ma očarili a tak trochu 

aj vrátili v čase a pospomínal som si s akými 

som pracoval kedysi ja, kedy vrcholom techniky 

boli dvojplošné spoje. Jeden z majiteľov firmy 

mi ukázal aj čerstvé výsledky oficiálnych 

testov a k nim vydané inšpekčné certifikáty 

kvality zo skúšobného ústavu v Prahe. Ponúkli 

mi viacero možností a tu som sa opäť dostal 

do „stavu rozhodovania“. Ukázali mi termovíziu 

EAGLE TSV14-02/54 s rozlíšením 

tepelného senzora 384 x 288 pixelov, ktorú 


STRELECTVO 

Výroba v Brne 

som už poznal, termovíziu EAGLE TSV14- 

02/75 s vyšším rozlíšením tepelného senzora 

640 x 480 pixelov a termovíznu predsádku 

EAGLE TSV50 s rozlíšením 384 x 288 px. 

Nevedel som, že majú v ponuke aj termovízne 

predsádky. Predsádka EAGLE TSV50 sa veľmi 

páčila. Šikovná to vecička. Relatívne malá, 

ľahko sa upne k dennej optiky a čo je hlavné - 

parádne pozerá. Obraz je jasný, čistý, prekreslený, 

nič nenastreľujete, len pripnete k optike 

a môžete loviť. Z predsádok to bol podľa mňa 

najlepší obraz aký som vyskúšal. 

No keď som pozrel do termovízie EAGLE 

TSV14-02 s vyšším rozlíšením (640 x 480 px) 

so 75 mm objektívom, voľba bola pre mňa jasná. 

Toto chcem a hotovo. Ale predsa len som 

si ju ešte chcel vyskúšať aj v noci. Tak sme večer 

vyrazili do prírody – a o pár dní už bola 

termovízia EAGLE TSV14-02/75 s rozlíšením 

640 x 480 px moja. Dozvedel som sa ešte veľa 

zaujímavých vecí, ktoré ma utvrdili v mojom 

rozhodnutí napr. rýchly záručný aj pozáručný 

servis, aktualizácie softvéru zadarmo počas 

celej životnosti prístroja, datasheet k senzoru 

Ulis. Koncom tohto roka chystajú uviesť 

na trh aj diaľkomer, určite si ho dám dodatočne 

k termovízií namontovať. 

Túto termovíziu nazývajú svojou vlajkovou 

loďou. A teraz ako jej majiteľ musím súhlasiť, 

že tento titul jej dali právom. Maximálna spokojnosť. 

Optické zväčšenie 4,2x nemá myslím 

žiadna termovízia na trhu. Následne je možné 

ešte digitálne zväčšenie 4x. Obraz je jasný, 

nezrní, krásne vidíte na zvierati každý chlp, 

skrátka dokonale prekreslený obraz. Termovízia 

mi vydrží v činnosti 6 hodín, pre istotu 

som si ešte dokúpil 2 náhradné nabíjacie batérie. 

Pri kúpe som dostal ako darček aj autonabíjačku 

a tak bez problémov si dobíjam termovíziu 

aj po ceste na poľovačku. Stačila pol 

hodinka oboznámenia sa s ovládaním termovízie 

a teraz už všetko robím automaticky. 

Jednoduché ovládanie, len tri ovládacie prvky 

a ak by predsa len sa niečo nedarilo, podpora 

na telefóne je vždy k dispozícií. A tak fotím, 

nahrávam videá, zisťujem si úniky tepla na 

dome, skrátka mám „hračku“ nielen na poľovačku. 

Na termovíziu EAGLE nedám dopustiť. 

Vrelo ju odporúčam všetkým, ktorí sa práve 

rozhodujete akú termovíziu si práve kúpite 

Pripravil: Michal Žember • 


23

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 

HANDICAPOVANÍ 

UMELCI ZAŽIARILI 

NA VÝCHODE KRAJINY 

Je známe, že spoločnosť Vojenské lesy a majetky SR, š.p. udržiava dlhoročnú spoluprácu a snaží sa rôznymi formami podporovať handicapovaných 

občanov. Predovšetkým ocení prácu tých, ktorí sa nevzdávajú a svoju snahu pretvárajú do svojich diel. Výstav za sebou 

máme nemalé množstvo a v rámci putovania po Slovensku sme teraz využili priestory v Kamenici nad Cirochou. 




Dňa 10. 09. 2019 sme otvorili slávnostnú 

vernisáž výstavy z cyklu „Národná prezentácia 

umenia handicapovaných umelcov SR“ 

ktorá sa konala pod záštitou generálneho 

riaditeľa VLM š.p. Ing.Jána JURICU. Výstavu 

zorganizovalo neziskové združenie RE- 

FLEXY n.o. 

Výstavu slávnostne otvoril Ing. Anton 

Bodnár riaditeľ odštepného závodu 

VLM SR,š.p., o.z. Kamenica nad Cirochou. 

K účastníkom výstavy sa prihovoril starosta 

obce Kamenica nad Cirochou Ing. Alexander 

Bugyi, a rovnako aj predseda združenia Arpád 

Beník. 

Otvorenie výstavy 

Na výstave sa prezetovalo výše 30 autorov 

v oblasti maľby, fotografie, perokresby. 

Svoj talent vyobrazili fotkami mentálne 

postihnutí fotografi Košického kraja 

DOMKO DSS Košice, a Spišská Nová Ves, 

v oblasti maľby maľbami zaujali mentálne 

postihnutí umelci z DEMY Trenčín. Ukážky 

z tvorby keramiky prezentovali svojimi dielami 

mentálne postihnutí z Východoslovenského 

kraja. Umelec na vozíčku Jozef Šeršeň 

Stropkov vynikol v oblasti fotografie - živočíšnej 

ríše. 

V rámci výstavy bol hosťom predstavený 

dokument o jedinečnom umení handicapovaných 

umelcov SR. 

• 

Žiaci 9. Roč. Zš v kamenici nad cirochou (1) 



Ukážky z výstavy 

Filmový dokument o Danke Pekarovičovej 

Priateľské posedenie po výstave 





25


NÁŠ JUBILANT VINCENT MEGELA 

V čase jelenej ruje oslávil významné jubileum dlhoročný pracovník LS Jovsa Vincent Megela. 

21. septembra sa dožil 60 rokov. 

Vinco v roku 1977 ukončil štúdium Strednej 

lesníckej technickej školy v Prešove a následne 

nastúpil na Lesnú správu Jovsa na 

absolventskú prax. Ako jeden z mála ešte pamätá 

vtedajšieho pána správcu Ing. Vlastimila 

Janáčka, ovce a barany pasúce sa v sade 

pri správe, konské maštale a močovku tečúcu 

dolu hospodárskym dvorom. 

Po absolvovaní základnej vojenskej služby 

v PTP sa vrátil a nastúpil ako lesník na polesie 

Poruba, lesný obvod Letovisko. Ktovie, či tušil, 

že na tejto funkcii a tomto obvode zostane 

doteraz, hoci už na LO Poruba a v rámci polesia 

Jovsa. Začínal prevažne s prebierkami vykonávanými 

poťahmi, neskôr odoberal drevo 

od komplexných čiat pri LKT, ktoré súťažili 

o odznaky Brigády socialistickej práce, až napokon 

pomaly končí pri doruboch, kde haluzinu 

zberajú forvardery. Môže tak porovnávať 

a zhodnotiť svoju prácu v lese v priebehu niekoľkých 

desaťročí a svoje poznatky odovzdať 

mladším kolegom. 

Touto cestou by som sa mu chcel poďakovať 

za jeho dlhoročné úsilie a prácu v rámci polesia 

a zaželať veľa zdravia a spokojnosti v pracovnom 

a rodinnom živote. 

• 

Martin Béreš, polesný LS 

Jovsa, OZ Kamenica n/Cir., 

beres@vlm.sk (text, foto) 

JEDEN Z NÁS JOZEF BONČÍK 

Podobne ako rok, aj náš život je rozdelený na niekoľko období. Každé z nich môže byť 

krásne a svojim spôsobom výnimočné. V septembri tohto roku oslávil krásne životné jubileum 

55 rokov náš dlhoročný kolega Jozef Bončík. 

Narodil sa 26. septembra 1963 v obci Dlhé 

nad Cirochou, ktorá leží na úpätí Vihorlatských 

vrchov. Po ukončení štúdia na strojárskom 

učilišti v Snine nastúpil v roku 1988 do 

vojenských lesov Kamenica nad Cirochou ako 

robotník vtedy ešte dopravno-stavebnej správy, 

kde pracoval desať rokov ako strelmajster. 

V roku 1998 prestúpil na vtedajšiu lesnú 

správu Kamenica nad Cirochou, kde bol zamestnaný 

ako piliar v ťažbe dreva. Po organizačných 

zmenách v roku 2004 začal pracovať 

ako robotník na LS Kamienka, kde pôsobí 

dodnes. 

Medzi kolegami je obľúbený, každému 

ochotne poradí aj pomôže, skrátka kamarát 

do každého počasia. Patrí medzi veselých 

a láskavých ľudí. Je nielen vzorným pracovníkom, 

ale aj príkladným a milujúcim manželom. 

Jeho ochota pomôcť sa prejavuje aj dobrovoľným 

darcovstvom krvi, za ktoré získal 

ocenenie - zlatú Jánskeho plaketu. 

Milý jubilant, v mene všetkých tvojich kolegov 

a spolupracovníkov ti želám, aby nasledujúce 

roky tvojho života boli naplnené radosťou, 

elánom a patričnou hrdosťou na pracovné aj 

osobné úspechy tejto kapitoly tvojho života. • 

Adrián Mochorovský, lesník, LS 

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir., 

mochorovsky@vlm.sk (text, foto) 


Jubilantka 

ANNA 

HRIŇÁKOVÁ 

Prešiel už dosť dlhý čas od momentu, 

keď v roku 1977 nastúpila do Vojenských lesov 

na vtedajšiu Správu drevoskladu a píly 

v Spišskej Belej Anka Hriňáková, vtedy ešte 

Hutníková. Život plynul, pracovné pozície 

sa menili - od nástupu ako majsterka expedície, 

neskôr ekonómka správy až na súčasnú 

pozíciu samostatnej referentky oddelenia 

obchodu. Je samozrejmé, že medzi tým prišli 

aj zmeny v osobnom živote, ale po nich znovu 

nastal návrat ku každodennej práci v našej 

firme. 

Roky ubiehali, človek si ich uvedomuje 

niekedy viac, inokedy menej, až zrazu príde 

významné životné jubileum. V prípade Anky 

Hriňákovej to bolo 16. augusta 2018, keď jej 

kalendár života ukázal 60. rokov. Keďže je 

za nimi aj 39 odpracovaných rokov vo VLM, 

je dvojnásobne namieste pripomenúť si tento 

krásny medzník aj na stránkach nášho časopisu. 

Hoci plnenie pracovných povinností 

prináša so sebou rôzne situácie, verím, že sa 

naša Anka cítila v kolektíve spolupracovníkov 

vždy dobre a práca v prospech VLM jej 

väčšinou prinášala naplnenie. 

Pri tejto príležitosti jej životného jubilea 

by som chcel Anke Hriňákovej v mene vedenia 

odštepného závodu a spolupracovníkov 

zaželať do ďalších rokov v prvom rade zdravie, 

ktorého nie je nikdy dosť, šťastie a pohodu 

v rodinnom kruhu i v pracovnom kolektíve 

a veľa osobných úspechov. 

• 

MIROSLAV 

CVEK 

odchádza do 

dôchodku 

Život človeka plynie v reálnom čase, jeho 

priebeh si uvedomujeme najmä pri rôznych 

výročiach alebo významných životných udalostiach. 

Nie je to tak dávno, keď náš kolega 

Miroslav Cvek oslavoval šesťdesiatku. 


V dnešnej dobe však čas ubieha akosi neskutočne 

rýchlo a Mirko už dovŕšil dôchodkový 

vek a čaká ho odchod na zaslúžený odpočinok. 

Myslím si, že po odpracovaní 41 rokov 

v našej firme si ho naozaj plne zaslúži. 

Od roku 1977, keď nastúpil do VLM, až 

do súčasnosti prešiel viacerými pracoviskami 

a pracovnými pozíciami, ktoré vždy zvládol 

so cťou. Verím, že mu na prácu vo Vojenských 

lesoch ostanú pekné celoživotné 

spomienky - na prácu, spolupracovníkov, ale 

najmä na jeho veľkú vášeň pre poľovníctvo, 

hoci v poslednom čase lovil viac s kamerou, 

ako zbraňou. 

Milý náš Miroslav, v mene vedenia odštepného 

závodu a všetkých spolupracovníkov ti 

vyslovujem úprimné poďakovanie za dlhoročnú 

prácu v prospech VLM a do budúcna ti želáme 

predovšetkým zdravie, pohodu v rodine 

a ešte veľa pekných zážitkov v krásnej prírode 

našich Levočských vrchov. 

• 

Ing. Peter Šoltés, referent 

oddelenia ekonomiky, Pliešovce 

BLAHOŽELÁME KOLEGOM 

V JÚLI 

V SEPTEMBRI 

Ján Brezáni 

vedúci polesia LS Kamienka 

35. výročie práce vo VLM SR 

Jozef Bončík 

Samostatný referent OV OZ Malacky 


Ivan Hirner 

Technik LS Jablonové 


Ing. Peter Cintula 

Technik LS Jablonové 


Jozef Hrivňák 

robotník 


V AUGUSTE 

Marián Naščák 

lesnik LS Kamienka 

odchod do dôchodku 

Anna Hriňáková 

sam. referent 

životné jubileum - 60 rokov 

Jozef Orem 

robotník LS Kamienka 


Jozef Bončík 

vodič 


Vincent Megela 

lesník LS Jovsa 


Michal Modrak 

robotník LS Jovsa 


Ing. Alica Pápayová 

Vedúca EO 


Ing. Marián Hojdan 

vedúci oddelenia lesnej výroby 



27

KYNOLÓGIA 

SKÚŠKY FARBIAROV 

O POHÁR LIPTOVA 

V malebnom prostredí Žiarskej doliny usporiadali v dňoch 6. - 9. septembra 2018 1. ročník 

skúšok farbiarov o Pohár Liptova. Vojenské lesy a majetky zastupoval Ing. Pavol Tomala 

ml. so psom Lesan z Popovej debry. Ako arbitri sa súťaže podľa vyžrebovaných čísel 

na rannom nástupe zúčastnili: (1) Mgr. Rudolf Gáblik, Car z Karlovického dvora(BF); (2) 

Ing. Ľudovít Pitoňák, Astrid Silva Zovolun (HF); (3) Ing. Pavol Tomala ml., Lesan z Popovej 

debry (HF); (4) Marian Polóni, Eny Genéza (BF); (5) Karol Divok, Hasa spod Oravského hradu 

(BF). Hlavným rozhodcom bol Ing. Karol Chvála. 

Pri rannom vyžrebovaní prác boli nahlásené 

dva náhodné postrely. Išlo o postrel jeleňa 

nad obcou Torysky a postrel jelenice vo 

VLM LS Tichý Potok. Náš zástupca si vyžreboval 

prirodzenú prácu číslo 1 postrel jeleňa 

III.VT z predošlého večera. Po vyžrebovaní 

práce a pridelení rozhodcovskej dvojice Hlinka, 

Sabol sme sa presunuli do lokality kde nás 

už očakávali domáci „jagermajstri“. Po ukázaní 

približného nástrelu sa Palino s Lesanom 

pustili do práce a po cca 700 metroch úspešne 

dohľadali zhasnutého jeleňa, zasiahnutého 

na spodok brušnej dutiny. Po vzdaní pocty jeleňovi 

i psíkovi a postaraní sa o zverinu nám 

zahlásili, že dvojica, ktorá pracovala na prirodzenej 

práci číslo 2, nebola úspešná. Po porade 

s hlavným rozhodcom sme na túto prácu 

nasadili Lesana ako kontrolného psa a už nás 

posudzovala iná rozhodcovská dvojica v zložení 

Jaro Hudáč a náš kolega z OZ Kamenica 

Slavo Kocík. Naša dvojica si poradila aj s touto 

prácou, jelenicu našli a dostrelili. Na druhý 

deň Palino s Lesanom úspešne absolvovali aj 

prácu na umelej stope s najrýchlejším časom. 

Naši zástupcovia skončili celkovo na peknom 

druhom mieste v II. cene. Víťazom sa stal 

Mgr. Rudolf Gáblik, ktorý tesne pred koncom 

súťaže dohľadal postreleného diviaka. 

Chcel by som poďakovať priateľom z regiónu 

Liptova, že zorganizovali skúšky farbiarov 

na veľmi dobrej úrovni, a aj rozhodcom za korektné 

posudzovanie. Náš zástupca ako jediný 

dohľadal dva kusy jelenej zveri, čím vzorne 

reprezentoval Vojenské lesy a majetky, za čo 

mu patrí vďaka. O tejto zohratej dvojici ešte 

určite budeme počuť. 

• 

R.adovan Pilát 

Lesník, LS Ľubica, OZ Kežmarok 



PRAMEŇ ŽIVOTA 

Skautská organizácia v Malackách žije tento rok v duchu 95. výročia založenia. Nová 

generácia malackého skautingu je tu už 28 rokov a jej cieľom je vychovávať a smerovať 

skautov k tomu, ako byť hodnotným, čestným človekom. Skauting ponúka deťom a mládeži 

životné vzory, možnosť zdolávať rôzne výzvy i prekážky, zdokonaľovať sa, napredovať. 

Skauting je životný štýl, ktorého charakteristickou aktivitou je pobyt v prírode a jej 

ochrana. Naša ochranárska činnosť je zameraná na obnovu prameňov, čistenie potokov, 

zber odpadu a špiny v lesoch, výsadbu mladých stromčekov, zhotovovanie vtáčích búdok, 

kŕmidiel, prikrmovanie vtáctva a zveri v zimných mesiacoch. 

Mária Ftáčniková (Marika), zástupkyňa 

vodcu 69. zboru M. R. Štefánika 

Malacky SLSK 

Vďaka spolupráci s VLM o.z. Malacky sa 

nám darí plniť naše aktivity. Naša skautská 

osada sa nachádza vo vojenskom obvode Záhorie 

a príroda okolo nej nám ponúka nekonečné 

príležitosti na skautskú činnosť. Starať 

sa o prírodu a ochraňovať ju je naša povinnosť. 

Preto sme si dali za úlohu čistenie menších 

potokov a prameňov v našej lokalite. 

Vyvrcholením skautskej aktivity tohto 

roka bola v septembri práve takáto akcia. 

Mali sme prespávačku na chate Rudavka. Po 

tajomnej noci, keď sme mohli pozorovať jagajúce 

sa hviezdy jasnej oblohy a počúvať 

vzrušujúce zvuky jesennej prírody - jeleniu 

ruju, sme na druhý deň ráno vstávali odhodlaní 

vydať sa za svojimi povinnosťami. Po 

výdatných raňajkách skupina skautov a vĺčat 

Panda, Sova, Lišiak, Krtko, Svišť, Orim, 

Kamzík a Miško spolu s vodcom 69. zboru 

M. R. Štefánika Gordonom vybrali sa k prameňu 

Rudavka, ktorý vyviera z útrob zeme 

aby osviežil pocestného, zvieratá, zavlažil 

prírodu, daroval život, prameň starý niekoľko 

tisícročí. Bol krásny, teplý, slnečný deň. 

V hlbokom lese Záhoria pod pieskovými 

dunami sa skauti pustili do čistenia potoka 

a okolia prameňa od nečistôt, ktoré tam zanechala 

nepriazeň počasia, ale aj nedisciplinovaní 

návštevníci lesov, ktorí si nevážia 

prírodu, nevážia si dar Zeme. Hrejivý deň 

v tichom zákutí jesennej prírody využili naši 

skauti Lišiak a Krtko spolu s vĺčatami Kamzíkom 

a Miškom aj na zálesácky prieskum. 

Vybrali sa od prameňa brodiac sa potokom 

a ďalej riečkou Rudava až k našej osade 

k Lúke pri starom dube. Mohli sa tak na 

vlastnej koži presvedčiť o zradnosti meandrujúcej 

riečky. Niekoľkokrát zapadli v pohyblivých 

pieskoch a okrem seba vykúpali si 

aj svoje topánky. Šťastne a spokojne opisovali 

svoju divokú cestu za poznaním, svoje nové 

zážitky a skúsenosti a potrebu spolupatričnosti. 

V núdzi spoznáš priateľa. Neubralo im 

to na dobrej nálade, odhodlaní sa tešili na 

ďalšiu výpravu k prameňu života. 

Skauting, ktorému sa s manželom Gordonom 

venujeme už 28 rokov, je spôsob života, 

náš osud, ktorý nás naučil dávať, rozdávať 

radosť a skúsenosti, viesť mládež k pokore, 

pomáhať a spoznávať skutočné hodnoty. Po 

niekoľkoročnej spolupráci s VLM o.z. Malacky 

sa aj vďaka ich zamestnancom naša skautská 

mládež učí správať v prírode a k prírode. 

Človek má žiť tak, aby mal radosť zo života, 

pomáhal druhým, prijímal ich názory a tešil 

sa z každého dňa, ktorý prichádza. Najdôležitejšie 

je, aby bol každý deň prežitý plnohodnotne 

a ak sa o to človek snaží, je a bude 

to v poriadku. Prijímajme dary Zeme s úctou 

a pokorou, úctu našej Zemi dávajme však aj 

my. 

• 


29


DETSKÉ DNI 

SVÄTÉHO HUBERTA 




Ako už býva zvykom, aj tento rok 20. a 21. 

júna kaštieľ vo Svätom Antone hostil Detské 

dni svätého Huberta. Bol to už siedmy 

ročník tohto kultúrno–náučného podujatia. 

Počasie mu našťastie prialo už od rána. Postupne 

prichádzali plné autobusy zvedavých 

žiakov zo základných škôl, väčšinou z prvého 

stupňa. Po príchode dostali deti sprievodcu 

– jedného z nás - ktorý ich postupne 

previedol celým areálom kaštieľa. V ňom 

na malých návštevníkov čakali stanovištia 

s rôznymi disciplínami a vystúpeniami - napríklad 

poľovnícka expozícia, hlasy vtákov 

a zveri, sokoliarstvo, poľovnícke psíky, hudobné 

stanovište s trúbkou a lesnicou, kŕmidlá, 

laserová strelnica, detské divadlo 

Legenda o Sv. Hubertovi, jaskyniarstvo, 

kto nosí rohy a kto parohy a iné športové 

disciplíny. Deti najviac zaujalo miesto, kde 

sa napodobňovali hlasy vtákov a zveri, zabavili 

sa aj na vystúpení s trúbkou a lesnicou 

a skoro všetky deti potešilo sokoliarske 

vystúpenie. Tí zručnejší zhotovili kŕmidlo 

alebo búdku, ktoré si zobrali so sebou a inštalujú 

ich v areáli svojej školy. Na záver vydareného 

dňa dostala skupina sadeničku javora, 

ktorú zasadili v okolí svojej školy. 

• 


ZDRAVÁ 

POCHÚŤKA 

Z PRÍRODY 

K dobrému čítaniu patrí chutný nápoj. Ubiehajúce riadky slov si s ním akosi viac vychutnáme. K časopisom komerčného typu skôr ladí 

značková káva, ale k časopisu, ktorého duša je „zelená“, niet lepšieho nápoja, ako teplý čaj prieduškovej zmesi. 

Nakoľko domáce zásoby sušených bylín neboli postačujúce, poprosili sme o pomoc bylinkárku Máriu Bunčekovú zo Šulekova. Zmes sušených 

bylín pod názvom „priedušková“ obsahuje Lipu malolistú, Pľúcnik lekársky, Materinu dúšku a Yzop lekársky. Čaj odporúča zaliať pollitrom 

vriacej vody a nechať lúhovať 10 až 15 minút. Zaujímavosťou je, že bylinky sú vlastnoručne nazbierané z lúk krásnej Poľany. Máte tak 

zaručené, že pijete zdravie z prírody. 

• 

Lipa malolistá Pľúcnik lekársky Materina dúška Yzop lekársky

Vojenské lesy 3/2018

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?