Vojenské lesy 3/2014

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník VI / júl – august – september 2014

vojenské 

lesy 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

3/2014 

Ročník 7 

júl – august – september 2014 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

Vydavateľ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

Redakcia: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

Redakčná rada: 

Predseda: Mgr. Marianna Huljaková 

(šéfredaktor – odborný 

garant pre lesnú pedagogiku) 

Podpredseda: Ing. Teodor Derco 

(zástupca šéfredaktora) 

Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) 

Ing. Marián Hojdan (redaktor) 

Ing. Jozef Joppa (redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný garant 

pre strelectvo) 

Jaroslav Jurský (redaktor – odborný 

garant pre kynológiu) 

Registrácia: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Nadišlo letné obdobie a s predlžujúcimi sa dňami a stúpajúcimi teplotami prišiel aj čas dovoleniek. 

Na rozdiel od prírody, ktorá oddychuje v zime, lesníci a s nimi aj väčšina ľudskej populácie 

oddychujú v lete. Zvlášť v našom odvetví aj cyklus prác počas roka umožňuje dovolenkovať práve 

v tomto období – skončila sa zimná ťažba aj jarné zalesňovanie a hlavná poľovnícka sezóna prichádza 

až začiatkom jesene. Počas letných dní vystúpime z každodenného kolotoča pracovných aj 

mimopracovných povinností a venujeme sa aj činnostiam, na ktoré nám počas roka nezostáva čas. 

Oddychovať môžeme rôzne – pasívne aj aktívne, s rodinou či priateľmi. Zvyčajne je najlepšie úplne 

zmeniť prostredie a robiť chvíľu niečo celkom iné. Kto po celý rok pracuje v lese, skúsi more alebo 

spoznávanie nových miest, pre nás - kancelárskych zamestnancov to môže byť práve pobyt v prírode. 

Dôležité je vyhradiť si na dovolenku dostatočne dlhý čas – aj zákonník práce nariaďuje vyčerpať 

aspoň dva týždne naraz. 

Príjemné prežitie leta a veľa čerstvých síl vám želá 

Ing. Jozef Benej 

vedúci ekonomického oddelenia o.z. Kamenica nad Cirochou ❧ 

fotografia na titulnej strane © Tomáš Olšovský 

2 vojenské lesy 3/2014

OBSAH 

SLOVO NA ÚVOD .......... 2 

Lesníctvo 

od spoločných 

koreňov 

kynológia 

Listožraví škodcovia 

na Lesnej správe Riadok .................. 4 

Premnoženie žravého hmyzu 

v borovicových porastoch VLM Malacky .. 5 

Kalamitné premnoženie 

hrebenárky na borovici ................... 6 

Veterná kalamita ........................ 8 

OZ Kamenica nad Cirochou 

OZ Kežmarok 

Balíkovanie, alebo kúsok 

poľnohospodárstva z Malaciek ........... 10 

XX. valné zhromaždenie 

Slovenskej lesníckej komory ............. 11 

poľovníctvo 

a rybárstvo 

Stretnutie pracovníkov VLM SR a VLS ČR 

v Lipníku nad Bečvou ................... 16 

Les, myslivost a kůň na Libavé ........... 18 

aktuality ................... 19 

HISTÓRIA 

PRESTRETÉ 

slávnostné a poľovnícke stolovanie .......20 

Malé dejiny stolovania ..................20 

strelectvo 

Slovenská kynologická 

jednota oceňovala ....................... 24 

Medzinárodná výstava psov 

v Bratislave-Petržalke ................... 24 

spoločenská rubrika 

Jeden z nás 

Ivan Hirner ............................ 25 

Miroslav Neužil ........................ 25 

40 rokov s Vierkou Kacianovou .......... 26 

Karol Sutor ............................. 27 

Naj horár 2014 .......................... 28 

Tatranská kosba a Špica guľáš 2014 ....... 28 

Lesná pedagogika 

Srny – parochniarky .................... 12 

Poľujeme na diviaky, 

v dosahu je srnčia ruja ................... 14 

Neres rýb v Rašelinách .................. 15 

Sako 85 Bavarian ako uliata ............. 22 

Strelci z Malaciek u kolegov 

v Kežmarku ............................ 23 

Slávnostné promócie detských lesníkov ... 29 

Detské dni sv. Huberta .................. 30 

Hry .................................... 31 

vojenské lesy 3/2014 

3

LesnÍctvo 

Listožraví škodcovia 

na Lesnej správe Riadok 

Les je, podobne ako človek, živý organizmus. Aj v živote lesa, ako v živote človeka, striedajú radostné 

životné udalosti tie smutnejšie a naopak. Niekedy sa nám zdá, že tých horších udalostí je 

akosi viac. 

Peter Suchovský, lesník LS 

Riadok, OZ Malacky 

foto Vladimír Šajánek 

Tak nejako je to aj v prípade Lesnej správy 

Riadok. Náš boj s podkôrnikmi nám v súčasnosti 

skomplikovali listožraví škodcovia. 

Ide o osičky Hrebenárku borovicovú (Diprion 

pini), Hrebenárku hrdzavú (Neodiprion 

sertifer) a doteraz menej sa vyskytujúcu 

Hrebenárku Diprion similis z čelade hrebeňovkovité 

(Diprionidae) rod Blanokrídlovce 

(Hymenoptera). Na osvieženie školských vedomostí 

najprv trochu bionómie našich najznámejších 

hrebenárok. 

Hrebenárka borovicová 

(Diprion pini) 

Samček je menší, čiernohnedý, veľký 

7-10 mm, s nápadnými hrebeňovými tykadlami. 

Samička je žltohnedá a o niečo väčšia, vajíčka 

kladie na ihlice v radoch v počte 5-10 ks, 

vajíčka sa navzájom dotýkajú. Pahúsenice sú 

svetložlté a žltozelené, majú 3 páry tmavých 

hrubých nôh a 7 párov krátkych panôžok. Hlava 

je hnedá. Nespriadajú si pradivové hniezda, 

ale po vyliahnutí žijú spolu, neskôr sa rozliezajú, 

dospelá pahúsenica meria meria cca 25 mm. 

V teplejších oblastiach sa rojí dvakrát ročne, 

ale môže mať aj jednoročnú generáciu. Časť lariev 

zimujúcich v pôde sa na jar zakuklí a následne 

rojí, časť preleží jeden rok a rojí sa až na 

jar ďalšieho roku. 

Poškodenie spočíva v žere pahúseníc na ihliciach 

z bočných strán, pričom stred ihlíc zostáva 

nedotknutý. Pri premnožení sú zožraté 

celé ihlice až k báze, na mladších konárikoch 

je obžraná aj kôra, poškodené sú najmä staršie 

ročníky, pri druhej generácii môže dochádzať 

až k holožerom. Gradácia populácie obyčajne 

trvá jeden až tri roky. Poškodené sú prevažne 

mladé, 20-40 ročné porasty, pri premnožení aj 

staršie. Kontrolujeme počet prezimujúcich pahúseníc 

v hrabanke a vo vrchnej vrstve pôdy. 

Ak je počet kokónov vyšší ako 20 ks na 1 m², 

možno očakávať silné premnoženie až holožer. 

Hrebenárka hrdzavá 

(Neodiprion sertifer) 

Bionómia je podobná ako pri Hrebenárke 

borovicovej, takže sa zameriam na rozdiely. 

Samček menší ako samička, cca 6-7 mm, 

nakladené vajíčka sa navzájom dotýkajú, pahúsenice 

sú tiež svetložlté s nevýraznými pozdĺžnymi 

pásmi svetlej farby. Okrem borovice 

lesnej môže poškodzovať aj borovicu čiernu, 

alebo dokonca aj kosodrevinu. V tomto prípade 

sa pahúsenice liahnu už v juni, inak v apríli 

až máji. Pahúsenice poškodzujú žerom ihlice 

tak, že na konci výhonkov zostávajú len štetôčky 

nových ihlíc. Kontroluje sa počet vajíčok na 

ihliciach buď v jarných, alebo v jesenných mesiacoch. 

V prípade nájdenia jednej znášky na 

10 odobratých vetvách hrozí nebezpečenstvo 

premnoženia. 

Pracovníci LOS identifikovali aj pahúsenice 

hrebenárky Diprion similis, aj keď doteraz 

boli častejšie spomínané prvé dve. Poškodené 

sú prevažne borovicové mladiny, ale aj staršie 

porasty. Defoliácia je 50-70% (!). Zostávajú len 

najmladšie ročníky ihlíc. Výskyt škodcov je na 

výmere cca 3000 ha v rámci Záhoria. V súčasnosti 

sa očakáva liahnutie imág druhej generácie, 

takže poškodenie vplyvom následného 

žeru húseníc tejto generácie sa môže ešte zintenzívniť. 

Proti škodcom sa dá pomerne úspešne zasiahnuť 

leteckým postrekom, napríklad prípravkami 

Karate Zeon, Trebon, Vaztak a pod. 

Z hľadiska leteckých postrekov je rovnako 

ako samotné načasovanie zásahu dôležitá aj 

súčinnosť všetkých subjektov obhospodarujúcich 

lesy na Záhorí, predovšetkým vzhľadom 

na premnoženie týchto škodcov v budúcich rokoch. 

Premnoženie hrebenárok v niektorých 

lokalitách môže mať totiž na porasty, oslabené 

napríklad podkôrnikmi, výrazne nepriaznivý 

vplyv. ľahko sa potom môže stať, že tento malý 

hmyz zničí prácu predchádzajúcich generácií 

lesníkov, našich otcov. 

❧ 


LesnÍctvo 

Premnoženie žravého 

hmyzu v borovicových 

porastoch VLM Malacky 

Vľavo porast napadnutý 

hrebenárkou, pravo zatiaľ zdravý 

Po extrémne teplom lete 2013 a následnej teplej a suchej zime sa zdravotný stav borových porastov 

na Záhorí opäť zhoršil. Okrem premnoženia lykožrútov a lykokazov prišlo k premnoženiu 

škodcov, ktorí požierajú asimilačné orgány na borovici. 


30 ročný porast poškodený hrebenárkou Obaľovač mladníkovy na borovici 

6 ročný porast napadnutý 

pandravou chrústa 

Ing. Ján Janoš, polesný LS 

Jablonové, OZ Malacky 

V roku 2014 nastalo kalamitné premnoženie 

všetkých druhov hrebenárok, ktoré napadajú 

porasty všetkých vekových tried. Plocha 

porastov napadnutých Diprion similis sa odhaduje 

na 1600 ha. V roku 1987 bola na LHC 

Bažantnica premnožená hrebenárka borovicová 

(Diprion pini) na ploche 1500 ha a z toho 

dôvodu sa robil letecký postrek v ohnisku najväčšieho 

výskytu na ploche 600 ha. Treba pripomenúť, 

že postrek insekticídom Cymbush 

10EC bol použitý proti pahúseniciam prvej 

generácie a tým sa zabránilo holožerom. 

V priebehu jesene 2013 prišlo k chradnutiu 

6-8 ročných borových kultúr na LHC Bažantnica 

a tento trend pokračoval aj na jar 2014. 

Pri jarnej kontrole hrabanky sme v náletovej 

oblasti chrústa vykopali kontrolné sondy 

1x1x0,5 m a zistili sme kalamitné premnoženie 

lariev chrústa II. a III. instaru. Pandravy 

obžrali koreňový systém. Menšie korienky 

a koreňové vlásočnice úplne chýbali a na 

hrubších koreňoch boli poškodené povrchové 

vrstvy a niekde i chýbali. Samotná ochrana 

proti pandrave chrústa je komplikovaná a dá 

sa aplikovať len pri zalesňovaní do jamky pre 

sadenicu insekticídom basudinom, avšak tento 

insekticíd nezabráni atakovať porasty v neskoršom 

veku. Účinným opatrením je letecká 

ochrana vhodným insekticídom proti imágam 

chrústa. Obdobná situácia bola i v roku 

1988, keď pandravy ničili i desaťročné porasty. 

V tomto roku sa robila letecká aplikácia 

insekticídom Cymbush v náletových oblastiach 

chrústa na výmere 50 ha. 

Ďalším škodcom, ktorý sa tohto roku objavil 

na borovici, je piadivka tmavoškvrnná 

(Bupalus piniarius). Jej rojenie sa začalo 

na úvod júna a potrvá až do polovice júla. 

Je predpoklad, že samice nakladú vajíčka 

a z nich sa vyliahnu húsenice, ktoré budú požierať 

ihlice borovíc v období júl až september. 

V roku 2002 sa na mladých borových porastoch 

objavil obaľovač mládnikový (Rhyacionia 

buoliana) a letecký postrek urobili 

na ploche 200 ha. Tohto roku nastala obdobná 

situácia a na púčikoch boli zistené húsenice 

a kukly obaľovača mládnikového. Rojenie 

tohto druhu môžeme predpokladať koncom 

júna a začiatkom júla. Púčiky napadnuté obaľovačom 

sa deformujú, neskôr vyschýnajú, 

a stromy tvoria náhradné výhonky v tvare háčika 

(bajoneta) a tým dochádza k trvalému 

poškodenia kmeňa stromu. 

Takúto inváziu podkôrneho, drevokazného 

a listožravého hmyzu si počas mojej dlhoročnej 

práce u VLM nepamätám, preto moja 

osobná prognóza je veľmi pesimistická. Jediný 

možný prostriedok na záchranu malackých 

borín je letecká ochrana s použitím 

vhodného insekticídu, čo bude finančne značne 

náročné. 

❧ 

5

LesnÍctvo 

Larva obaľovača mládnikového Rhyacionia buoliana vo výhonku borovice (Vakula) 

Kalamitné premnoženie 

hrebenárky na borovici 

Koncom mája lesníci v okolí Malaciek spozorovali rednúce koruny borovicových mladín. Boli to 

porasty na území, ktoré postihol požiar v roku 1992. Kontrola ukázala, že sú preriedené (defoliované) 

aj okolité porasty všetkých vekových tried, predovšetkým lesných správ Jabloňové a Riadok. 

Celková plocha poškodených porastov sa odhaduje na 2800 ha. 

vyskytuje, no neprejavila sa v minulosti ako 

nebezpečný kalamitný druh. Jej kalamity sú 

však známe napr. z Poľska, kde spôsobila v minulosti 

holožery na veľkých plochách rovnorodých 

borovicových porastoch. U nás sú z minulosti 

známe len väčšie kalamity hrebenárky 

borovicovej z oblasti Záhoria. Bionómia hrebenárky 

Diprion similis je veľmi podobná bionómii 

hrebenárky borovicovej. Z lesníckeho 

hľadiska sú tieto druhy nebezpečné, ak spôsobia 

totálnu defoliáciu, keď dochádza k úhynu 

mladších borovicových porastov, najmä na 

suchších a chudobnejších pôdach. Vtedy borovica 

nedokáže regenerovať a v nasledujúcom 

Samec piadivky tmavoškvrnnej Bupalus piniarius (Zúbrik) 

Dospelá samička hrebenárky 

Diprion similis (Maxwell). 

Príčiny defoliácii 

Vo všetkých porastoch bolo zistené silné 

premnoženie listožravého hmyzu. Ide o viaceré 

nebezpečné kalamitné druhy s dominanciou 

hrebenárky Diprion similis. Malou mierou 

(5%) sa na defoliácii podieľajú aj iné druhy ako 

sú hrebenárka borovicová Diprion pini a piadivka 

tmavoškvrnná Bupalus piniarius. 

Hrebenárka Diprion similis sa u nás bežne 


LesnÍctvo 

Kokóny na vetvičkách, v ktorých boli 

zakuklené larvy hrebenárky (Vakula). 

roku po holožere hynie. Premnoženiu hrebenárok 

predchádzajú teplé a suché roky a veľmi 

priaznivé sú roky so skorým nástupom jari. 


Pahúsenice hrebenárky Diprion similis (Zúbrik) 

Pahúsenica hrebenárky borovicovej Diprion pini (Zúbrik). 

Hrebenárka Diprion similis 

Dospelé hrebenárky sú malé osičky veľkosti 

7–8 mm. Samčeky majú nápadné hrebeňovité 

tykadlá. Samička kladie vajíčka na ihlice v radoch 

v počte 5–20 ks. Pahúsenice sú zelenožlté, 

majú 3 páry tmavých hrudných nôh a 7 párov 

krátkych panôžok. Dospelá pahúsenica meria 

približne 25 mm. Hrebenárka sa v teplejších 

oblastiach rojí 2× v roku. Prvé rojenie sa vyskytuje 

v apríli/máji a druhé býva v období júl/ 

august a môže spôsobiť holožery. V niektorých 

chladnejších oblastiach máva i jednoročnú generáciu. 

Časť lariev zimujúcich v pôde sa na 

jar zakuklí a následne rojí, časť môže preležať 

1 rok a rojí sa až na jar ďalšieho roku. Žer pahúseníc 

trvá 5-7 týždňov. Pahúsenice sa kuklia 

v kokónoch prichytených na vetvičkách, často 

aj v tráve (1. generácia) a v pôde (2. generácia). 

Pahúsenice trávia v kokónoch (zámotkoch) 

10 dní, no v pôde môžu preležať až 4-5 rokov. 

Ihlice sú obžrané z bočných strán tak, že 

stredová žilka zostáva nedotknutá, pri silnejšom 

premnožení sú obžrané celé ihlice až 

k báze, pričom na mladších konárikoch je obžraná 

i kôra. Poškodené sú najmä staršie ročníky 

ihličia, v lete pri žere druhej generácie môže 

dochádzať až k holožerom. Borovice s väčšími 

korunami sú schopné lepšej regenerácie, 

no stromy rastúce v hustom zápoji regenerujú 

horšie. Hrebenárka má temporálny typ gradácie. 

Často sa premnoží bez predchádzajúcej 

„výstrahy“. Gradácie obyčajne trvajú jeden až 

3 roky. 

Opatrenia 

V porastoch došlo k veľmi silnému premnoženiu 

listožravých druhov, najmä hrebenárky 

Diprion similis (zastúpená vo všetkých porastoch). 

Defoliácia porastov dosahovala začiatkom 

júna úroveň 30-70 %. Je vysoko pravdepodobné, 

že žer v porastoch bude pokračovať 

v druhej polovici sezóny, pretože larvy 2. generácie 

sa vyvíjajú v lete, pričom hrozí na viacerých 

miestach totálny holožer. Proti pahúseniciam 

sa aplikujú insekticídne prípravky 

letecky (koncom mája resp. v júli/auguste). Postrek 

je účinný aj proti ostatným menovaným 

škodcom hrebenárke borovicovej Diprion pini 

a piadivke tmavoškvrnnej Bupalus piniarius. 

Uprednostňujú sa inhibítory tvorby chitínu 

a prípravky obsahujúce cypermetrín. 

Tento druh bol zavlečený v minulosti z Európy 

do severnej Ameriky, premnožil sa a stal 

sa významným inváznym škodcom amerických 

druhov borovíc. V staršej literatúre (Hendrych, 

1959) sú popísané v tom období hojne 

používané, ale dnes už pre nás vtipné metódy 

ochrany porastov proti hrebenárkam a piadivkám 

napr. „piadivku biologicky ničíme jarným 

vyháňaním ošípaných a sliepok do lesa“ alebo 

„hrebenárku ničíme biologicky tým, že chránime 

vtáky, diviačiu zver a veverice“. Premnoženie 

hrebenárok však netreba brať na ľahkú 

váhu, pretože v kombinácii s premnoženým 

podkôrnym hmyzom v týchto porastoch (od 

roku 2012) môže mať toto premnoženie nepredvídateľné 

následky. Kombinácia týchto 

škodlivých činiteľov v spojitosti so suchom 

a vysokými teplotami vo vegetačnej sezóne 

môže spôsobiť odumieranie borovicových lesov 

na veľkých výmerách. 

Táto práca vznikla vďaka výskumnému projektu 

„Výskum efektívneho využívania environmentálneho, 

ekonomického a sociálneho 

potenciálu lesov na Slovensku II“, financovaného 

z prostriedkov štátneho rozpočtu cez kontrakt 

medzi MPRV SR a NLC z rozpočtovej 

kapitoly MPRV SR (prvok 08V0301) a spolufinancovaného 

podnikom Lesy SR š.p. ❧ 

Ing. Jozef Vakula, PhD., Ing. Milan 

Zúbrik PhD. Lesnícka ochranárska služba 

Banská Štiavnica, Lesnícky výskumný ústav 

Zvolen, Národné lesnícke centrum 

7

LesnÍctvo 

Veterná kalamita 

oz Kamenica 

nad Cirochou 

Lesy Vihorlatu zvyčajne škodlivé činitele významne 

nepoškodzujú. Najvýznamnejší škodlivý 

činiteľ je tam vietor, avšak vetrové kalamity 

v podmienkach o.z. Kamenica n/Cir. 

dosahujú v dlhodobom priemere iba do 10 

% z celkovej ročnej ťažby dreva. Ide prevažne 

o menšie lokálne kalamity, ktoré sa každoročne 

opakujú a nie sú žiadnou zvláštnosťou. Kalamity 

väčšieho rozsahu vznikli za obdobie posledných 

30 rokov iba ojedinele. 

Leto 2014 sa aj na o.z. Kamenica nad Cirochou 

začalo netradične. Napriek potrebe výchovných 

zásahov a presvetľovacích rubov 

v bukových porastoch boli rubné úmyselné 

ťažby na o.z. zastavené a prioritou ťažbovej 

činnosti sa stalo včasné spracovanie kalamitného 

dreva po vetrovej kalamite, ktorá vznikla 

v dôsledku mimoriadnej poveternostnej situácie 

dňa 15. 5. 2014. 

Pôda a koruny stromov nasýtené zrážkovou 

vodou spolu s mimoriadnou silou vetra 

a v súčinnosti s reliéfom terénu spôsobili rozsiahle 

poškodenie už plne olistených bukových 

porastov o.z. Najviac poškodené boli 70 

– 90 ročné bukové porasty na lepších bonitách 

na LC Kamienka, nachádzajúce sa v stredných 

výškových polohách 400 – 700 m n. m. 

Spolu bolo poškodených a vyvrátených až 

15 000 m 3 dreva, z čoho väčšina pripadla na 

sústredenú kalamitu. Vývraty a zlomy spôsobili 

aj neprejazdnosť lesných ciest. Lesné porasty, 

pracoviská, aj veľká časť zásob drevnej 

hmoty ostali na prechodný čas neprístupné. 

Závažnosť spôsobeného poškodenia spočívala 

v tom, že spravidla boli narušené lesné porasty 

vo forme jednotlivých aj skupinových 

vývratov, čím sa významne zhoršili výrobné 

podmienky spracovania a zhoršila sa aj technická 

kvalita dreva. Spracovanie kalamity sa 

stalo nákladnejšie a rizikovejšie aj z hľadiska 

bezpečnosti práce. Z uvedených čísiel vyplýva, 

že na o.z. ide o tretiu najväčšiu kalamitu 

za posledných 30 rokov. Predchádzajúce významnejšie 

poškodenia lesných porastoch na 

o.z bolo v r. 2000, keď „účinkoval“ takisto vietor 

a spracovaných bolo 22 000 m 3 kalamitného 

dreva a v r. 2009, keď padajúci mokrý sneh 

spôsobil rozsiahle poškodenie ešte olistených 

bukových porastov v množstve 16 000 m 3 kalamitného 

dreva. 

Listnatá drevná hmota nemá v súčasnosti 

významných sekundárnych škodcov, ktorí 

by sa mohli na kalamitnej hmote premnožiť 

a neskôr napadnúť zdravé okolité porasty. 

Vzhľadom na to, že kalamita nastala začiatkom 

leta, hrozbou je kvalitatívne znehodnotenie 

bukového dreva zaparením. V záujme 

Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia lesnej 

výroby, OZ Kamenica n/Cir., hojdan@vlm.sk, 

(text, foto Dušan Staško Ing.) 

LS Kamienka - vetrová kalamita 

zo dňa 15. 5. 2014 


LesnÍctvo 

LS Kamienka - vetrová kalamita 

zo dňa 15. 5. 2014 

vyhnutia sa vzniku ekonomických strát a nárastu 

škôd v pokalamitnom období je nevyhnutné 

všetku kalamitnú hmotu spracovať 

pred jej znehodnotením – zaparením. V súčasnosti 

o.z. úplne zastavil úmyselné ťažby 

mimo výchovných zásahov v porastoch do 

50 r. a zostávajúce dodávky bukového dreva 

bude zabezpečovať prednostne z napadnutej 

kalamity. Prednosť dostane drevo, ktoré 

je ekonomicky najcennejšie. Vývraty, ktoré 

ostali na koreňovom koláči, resp. v tieni vo 

vnútri porastov, vydržia dlhšie a môžeme ich 

spracovať neskôr. Predpokladáme, že kalamitu 

by sme mali zvládnuť spracovať do konca 

leta, teda v zákonnej lehote šiestich mesiacov 

od zaevidovania kalamity. Problém nie je 

ani tak s tempom ťažby, ako s odbytom dreva. 

Zvyšuje sa riziko, že na trhu vznikne prebytok 

dreva, čo zvýši tlak na znižovanie jeho 

ceny. Kalamitná drevná hmota sa nachádza 

aj v chránených územiach v piatom stupni 

ochrany. Zákon o ochrane prírody obmedzuje 

spracovanie kalamitného dreva v lesoch s najvyšším 

– 5. stupňom ochrany. Spracovať kalamitu 

tam môžeme len na základe výnimky 

zo zakázaných činností, čomu však budú prechádzať 

rokovania vo veci jej povolenia s orgánmi 

Štátnej ochrany prírody. 

OZ Kežmarok 

V dňoch 14. a 15. mája sa Slovenskom prehnala 

vetrová kalamita Žofia, ktorá rozsahom škôd 

predstavuje druhú najväčšiu kalamitu za niekoľko 

posledných desaťročí. 

Mimoriadne zrážky 

a následný vietor 

V polovici mája prevládalo na celom území 

Slovenska chladné a daždivé počasie. Mimoriadnu 

zrážkovú činnosť zaznamenali meteorológovia 

práve v našej oblasti s rekordným 

úhrnom zrážok 141,3 mm (Tatranská Javorina). 

Pre vysoké rozdiely tlaku vzduchu v Európe 

prišlo k mimoriadnej situácii, keď rýchlosť 

vetra dosahovala v nárazoch až 100 km/h. Nasýtenie 

stromov a pôdy zrážkovou vodou spolu 

s mimoriadnou silou vetra spôsobili poškodenie 

stromov a rozvrátenie porastov na rozsiahlom 

území. 

Povodne a víchrica 

V noci z 15. na 16. mája množstvo intenzívnych 

zrážok spôsobilo povodne a napriek pohotovosti 

a nasadeniu mechanizmov aj v priebehu 

noci voda spôsobila značné škody na 


Ing. Michal Dudák, lesník LS Podolínec, 

cestách a vodných tokoch v pôsobnosti OZ 

Kežmarok. Vodný živel najviac vyčíňal na LS 

Ľubica. Most, ktorý predstavuje vstup k hospodárskym 

budovám LS, voda úplne zničila. Na 

LS Podolínec voda spôsobila škody na lesných 

cestách, niektoré lokality zostali neprístupné. 

Rovnako na LS Tichý potok, kde okrem škôd 

na cestách vietor poškodil strechu na budove 

LS. 

Ráno 16. mája sme začali s vyčísľovaním 

škôd. Najskôr bolo potrebné sprejazdniť lesné 

cesty. S prácami sa začalo už v piatok a pokračovali 

celý nasledujúci víkend. Postupne 

sa sprístupňovali všetky lokality a dotváral 

sa obraz o rozsahu vetrovej kalamity v porastoch. 

V hrebeňových partiách vietor spôsobil 

škody aj v mladých lesných porastoch, ktoré 

v minulosti vplyvu vetra dokázali odolávať. 

Rovnako napáchal škody aj v smrekovcových 

porastoch na LS Ľubica. Celkový objem poškodeného 

dreva z vetrovej kalamity na území 

VLM OZ Kežmarok je 39500 m 3 . Najviac škôd 

na lesných porastoch pripadá na LS Ľubica 

18000 m 3 , LS Tichý potok 16500 m 3 a LS Podolínec 

5000 m 3 . Z toho len 1% pripadá na listnatú 

kalamitnú hmotu. Podiel sústredenej a rozptýlenej 

kalamitnej hmoty je 47:53. 

Sprístupniť a spracovať 

K dnešnému dňu sa nám podarilo sprístupniť 

všetky kalamitou postihnuté porasty. Rýchle 

sprístupnenie je dôležité pre objektívny odhad 

rozsahu kalamity a efektívne spracovanie. 

Taktiež z dôvodu ochrany zdravia ľudí pracujúcich 

v lese a protipožiarnej ochrany. 

Najväčšiu úlohu pri rýchlom spracovávaní 

kalamitného dreva zohráva použitie integrovaných 

technológií. V rámci jednotlivých správ 

pracujú štyri harvestory, ktoré prednostne 

spracúvajú sústredenú kalamitnú hmotu. Roztrúsenú 

kalamitu paralelne spracúvajú ťažbové 

partie s využitím UKT a LKT. 

Našim cieľom je čo možno v najkratšom 

čase spracovať všetko kalamitné drevo a asanovať 

zvyšky po ťažbe, aby sme ochránili zdravé 

lesné porasty pred následnou podkôrnikovou 

kalamitou. Z tohto pohľadu je potrebné 

neustále monitorovať populáciu podkôrneho 

hmyzu a podľa potreby aplikovať potrebné 

ochranné a obranné opatrenia v postihnutých 

porastoch. Verím, že nám nasledujúca jar ukáže, 

že sme túto vetrovú kalamitu zvládli. 

❧ 

9

LesnÍctvo 

Balíkovanie, alebo kúsok 

poľnohospodárstva 

z Malaciek 

Príprava na zimné prikrmovanie zveri v našich revíroch sa nezaobíde bez plánovania. Vyžaduje si 

aj kombináciu zručnosti človeka a vymožeností poľnohospodárskej techniky. Nakoľko náš podnik 

v rámci možností disponujeme oboma a spolupracuje s kompetentnými firmami, na LS Riadok 

mysleli pracovníci na lačné žalúdky a zimnú výživu zveri už v júni. 

Mgr. Marianna Huljaková, referent 

oddelenia riaditeľa OZ Malacky 

foto: R. Maráček, E. Čavojský, D. Jurkovič 

Výroba balíkov sena – tak, ako každý výrobný 

proces - si vyžaduje postupnosť, ktorú 

treba dodržať. Lúčny porast treba najskôr skosiť. 

Podľa mojich informácií naši zamestnanci 

a spolupracujúce firmy použili žací mechanizmus 

Krone Big M 400. Má nastavenie výšky 

rezu, regulátor či osvetlenie, čiže je použiteľný 

nielen pri dennom svetle, čo je často výhoda 

pri veľkých plochách, keď je aj 24 hodín málo 

Pottinger 

Zetor Forterra 


LesnÍctvo 

Záverečná údržba mechanizmov je 

nevyhnutná pre ich ďalšie použitie 

na prácu. Pri hrabaní do pásov, ako predprípravu 

na jednoduchšiu manipuláciu, sa použila 

hrabačka Pöttinger, pri ktorej často počuť 

prívlastok pavúková, nakoľko pripomína tento 

hmyz. Ja budem preferovať i naďalej pásovú. 

Ťažnú silu vyvíjal traktor Fendt 936, ktorého 

pomoc sme ešte ocenili i neskôr. Lisovanie 

balíkov, asi najpodstatnejšia časť, pripadla lisu 

Krone BiG Pack 1290, ktorý je podľa recenzií 

hitom. Za krátky čas sa tento lis na veľké balíky 

dostal na čelo vďaka výnimočným vlastnostiam. 

Patrí sem napríklad variabilný plniaci 

systém (VFS) alebo ocenená metóda MultiBale. 

Dve inovačné riešenia, ktoré zabezpečujú 

ešte vyššiu lukratívnosť práce. Je efektný pre 

perfektne tvarované a vysoko stlačené balíky. 

Zvoliť si možno rozmery kanála, šírku zberača, 

hnaciu techniku a komfort pri obsluhe. Na pohon 

lisu sme použili traktor Fendt 828. Na nakladanie 

vyrobených balíkov mal zamestnanec 

LS Riadok Dušan Jurkovič k dispozícii traktorček 

Zetor Forterra 140, ktorý šikovne s čelným 

nakladačom poukladal balíky na vlečku 

Pronar. Pri odvoze balíkov sa opäť predvádzal 

Fendt 936, ktorý celé úsilie dotiahol až do konečných 

bodov, kde balíky zostanú uskladnené 

až do ich ďalšieho využitia, teda stravy pre 

našu lesnú zver v chladnom zimnom období. 

Konečný výsledok priniesol tieto čísla: z pokosených 

175 ha sme spracovali 1150 ks balíkov, 

ktorých časť ide na vlastnú spotrebu a časť 

odchádza formou predaja preč z firmy. 

❧ 

XX. valné zhromaždenie 

Slovenskej lesníckej komory 

Po slávnostnom otvorení Lesníckych dní 2014 sa 24. apríla v posluchárni Technickej univerzity 

vo Zvolene zišli delegáti Slovenskej lesníckej komory na jubilejnom XX. valnom zhromaždení. 

Okrem okrúhleho jubilea bolo významné najmä obsahom, v ktorom mali osobitné miesto 

voľby do orgánov komory. Na valnom zhromaždení okrem iných vzácnych hostí nechýbali zástupcovia 

ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - štátny tajomník Štefan Adam, 

generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ján Mizerák a poslanci Národnej 

rady SR Antonín Cicoň, Tibor Lebocký a Ján Mičovský. 

Ing. Jaroslav Šulek, predseda SLK 

Delegátov a hostí valného zhromaždenia 

privítal na pôde univerzity aj rektor Technickej 

univerzity vo Zvolene prof. Ing. Rudolf 

Kropil, CSc., ktorý konštatoval zlepšujúcu 

sa úroveň spolupráce Technickej univerzity 

so Slovenskou lesníckou komorou. Predseda 

komory Ing. Jaroslav Šulek predniesol správu 

o jej činnosti, v ktorej sa podrobne venoval 

zhodnoteniu uplynulého roka i celého volebného 

obdobia. Komora sa postupne stala 

partnerom ministerstva, posilnila svoju členskú 

základňu najmä o členstvo právnických 

osôb, čo výrazne prispelo k zlepšeniu jej finančnej 

situácie a vytvorilo predpoklad na 

zamestnávanie jedného pracovníka komory 

na čiastočný úväzok. Do budúcnosti stojí 

komora pred naliehavou výzvou zatraktívniť 

členstvo pre odborných lesných hospodárov. 

V diskusii vystúpili viacerí hostia a členovia 

komory, ktorí sa venovali aktuálnym 

problémom lesného hospodárstva i úlohám 

lesníckej komory v najbližšom období. 

Vo voľbách nových orgánov Slovenskej lesníckej 

komory bol do funkcie predsedu Slovenskej 

lesníckej komory opäť zvolený doterajší 

predseda Ing. Jaroslav Šulek. Delegáti 

zvolili aj nové predstavenstvo komory v zložení: 

Ing. Mária Biesová, LSR š.p., Ing. Milan 

Dolňan, LMB, s. r. o., Ing. Róbert Zlocha, 

OÚ Banská Bystrica, Ing. Jozef Spevár, 

LSR š.p., prof.,Dr.,Ing. Viliam Pichler, LF TU 

Zvolen, Ing. Tibor Lebocký, poslanec NR SR, 

Ing. Miroslav Pepich, LSR š.p., Ing. Milan 

Sarvaš, PhD., NLC Zvolen, Ing. Rudolf Valovič, 

CSc., SOLŠ Banská Štiavnica, Ing. Ján 

Slivinský, ŠL TANAP, Ing. František Šagát, 

OÚ Banská Bystrica, Ing. Zuzana Balandová, 

VLM š.p. Dozorná rada komory má zloženie: 

Ing. Ján Novák, CSc., LSR š.p., Ing. Dana Králová, 

MBA, LSR š.p., Ing. František Beli, ML 

Košice, Ing. Ladislav Bihári, LSR š.p., Bc. Ferdinand 

Hlinický LSR š.p. Na záver valného 

zhromaždenia delegáti zhromaždenia prijali 

okrem iných aj nasledovné úlohy: 

Využiť neukončený legislatívny proces novely 

zákona číslo 326/2005 Z.z. o lesoch na 

presadenie oprávnených záujmov komory vyjadrených 

v jej stanovisku k návrhu zákona. 

Rešpektujúc závery a poznatky z vyhodnotenia 

ankety „Ako ďalej s OLH“, valné zhromaždenie 

ukladá predstavenstvu SLsK vykonať 

opatrenia na riešenie problémov OLH 

a hľadať možnosti na zatraktívnenie členstva 

v komore pre ďalších OLH. 

Iniciovať stretnutie s MPaRV SR s cieľom 

zosúladiť postupy orgánov ŠSLH, vyhotovovateľov 

PSL a obhospodarovateľov lesa pri 

riešení požiadaviek a následných obštrukcií 

mimovládnych organizácií v konaniach pri 

vyhotovovaní PSL. 

Aktívne vstúpiť do rokovania s MPaRV SR 

s cieľom zachovať financovanie HÚL štátom 

a tým udržať úroveň a kvalitu PSL ako jedného 

z pilierov lesného hospodárstva SR. 

Valné zhromaždenie odporúča členom 

SLsK propagovať filmový dokument „Zomierajú 

postojačky“ a vysvetľovať myšlienky a filozofiu 

filmu. 

❧ 


11

Poľovníctvo a rybárstvo 

1 

2 

Srny – parochniarky 

Parochne pri srncoch sú v poľovníckej praxi pomerne známe. Dokladujú to chovateľské prehliadky 

a výstavy trofejí. Okrem srncov sa parochne zisťujú aj pri srnách. Informácie o týchto anomáliách 

pri srnách sú však len sporadické. 

doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD. 

Príčiny poruchy 

Pri srnách sa vznik parochne dáva do súvisu 

s pokročilým vekom (obr. 1), hormonálnymi 

poruchami, ale uplatňujú sa tu zrejme 

aj iné patologické vplyvy a najčastejšie má parochňa 

neznámu etiológiu. 

Plodné či neplodné 

Tradične sa srny „parochniarky“ považovali 

za neplodné. V Nemecku Raesfeld (1965) 

uvádza prípad srny – parochniarky z roku 

1936, chovanej vo zvernici, ktorá rodila srnčatá. 

V Českej republike Scherer a Dvořák 

Poznatky z praxe na Slovensku. 

V staršej literatúre Hell (1965) uvádza výskyt 

parožkov a „parochne“ pri srnách ako 

zriedkavý jav, zisťovaný najmä pri srnách vekovo 

starších. Výskyt sŕn s parochňou je 

vzhľadom na celkový počet ulovenej srnčej 

zveri nízky, ale nedá sa vylúčiť, že tieto srny 

môžu unikať pozornosti a sú lovené ako výradové 

srnce (obr. 2,3). Medzi takýmito jedincami 

- deklarovanými ako srny s parožkami 

a srny – parochniarky, boli identifikované 

aj srnce s diagnózou obojpohlavnosť -. hermafroditizmus, 

kryptorchizmus, alebo iné 

formy intersexuality. Naopak, časť jedincov 

srnčej zveri vizuálne posúdených ako srnce 

- parochniare, sú v skutočnosti srny. Poľovníci 

sa s podobnými prípadmi stretávali 

aj v minulosti, napr. známy a zdokumentovaný 

srnec ulovený počas ruje v okrese Trenčín 

(rok 1968), s parožím nepravidelného vidliaka 

a odhadnutým vekom 6-8 rokov, pri vyvrhovaní 

ktorého sa zistilo, že ide o laktujúcu 

srnu. Podľa prieskumov v poľovníckom teréne 

až 70 % ulovených sŕn – parochniarok je 

(v momente odstrelu) považovaných za výradového 

srnca – parochniara. 

3 

4 

(2009) opisujú prípady, keď takéto srny boli 

plodné, iní autori však toto tvrdenie vyvracajú. 

Z okolitých krajín boli podobné nálezy 

opísané aj v Rakúsku, Maďarsku a Poľsku. 

Cielene táto problematika pre vzácnosť prípadov 

nebola študovaná. Na základe vlastných 

prieskumov môžeme konštatovať, že minimálne 

u časti sŕn, ktoré bývajú klinicky posudzované 

ako parochniarky, existuje reprodukčný 

cyklus a rodenie mláďat. 



7 

5 

6 

10 

Exaktné pozorovania 

V článku upozorňujeme na dva originálne 

prípady zo Slovenska, klinicky deklarované 

ako srny – parochniarky. V prvom prípade 

išlo o parochniarku (obr. 4) zdokumentovanú 

vo voľnom revíri „fotopascou“ v roku 2012. 

Koncom zimy v roku 2013 našli tohto jedinca 

uhynutého (obr. 5). Pri pitve boli prekvapujúco 

zistené anatomické znaky gravidity - plodové 

obaly (obr. 6), plodová voda, kotyledony 

maternice a exaktne stanovená gravidita - dva 

plody samčieho pohlavia (obr. 7,8). Pri laboratórnom 

vyšetrení vnútorných orgánov odobratých 

pri pitve bola jedna vzorka orgánu z brušnej 

dutiny identifikovaná ako semenník (obr. 9 

– mikrofoto) – teda sa jednalo súčasne aj o hermafrodita 

– funkčného intersexuála. 

Aj ďalší aktuálne riešený prípad srny – 

parochniarky má zaujímavú genézu. Jedinca 

chovajú 10 rokov vo farmovom chove danielej 

zveri, do ktorého bol zaradený ako srnča 

(srnka), nájdená v revíri po kosbe krmovín. 

Vo farmovom chove neboli iné jedince srnčej 

zveri, až do veku troch rokov, keď chovateľ 

zistil jednostranný rast parožia (v tvare 

plochej „gombičky“), ktorá bola „vytlčená“ 

a neskôr „zhodená“ (obr. 10). V tom období 

do chovu umiestnili srnca a pozorovali párenie. 

Nasledujúci rok srna porodila dvojičky 

(samčieho a samičieho pohlavia). V šiestom 

roku života bol pri srne zaznamenaný rast 

„parochne“ a počas ruje došlo k páreniu. 

V nasledujúcom roku rast „parochne“ pokračoval, 

srna porodila dve mláďatá samičieho 

pohlavia (obr. 11). V súčasnosti rast „parochne“ 

pri srne pokračuje (obr. 12) a zviera permanentne 

monitorujú. 

❧ 

8 

9 

11 

12 


13


Poľujeme na 

diviaky, v dosahu 

je srnčia ruja 

Tak ako každý rok, aj teraz sa začalo individuálne poľovanie na diviačiu zver. Na LS Mikulášov sa 

už hlásia hostia, ktorí majú na jej lov potrebné povolenia. Najzaužívanejší spôsob lovu na našej 

správe je postriežka. Aj podľa mňa je to najlepší a najbezpečnejší spôsob lovu. Hosť aj jeho sprievod 

majú dostatok času na správny výber diviaka vhodného na odstrel. 

Úspešným postriežkam samozrejme predchádza 

aj pravidelné vnadenie do kŕmnych 

valcov kvalitným krmivom. Na našej správe 

máme zaužívané vnadenie minimálne raz týždenne. 

Každý lesník má určené svoje kŕmne 

valce a tie pravidelne kontroluje a dopĺňa. Zabezpečuje 

nám to dobrý prehľad, aká zver dané 

miesto navštevuje. V minulosti sme sa stretávali 

s pomerne zlým stavom posedov. Boli 

príliš staré a nepraktické. Toto sa nám v posledných 

rokoch podarilo úspešne odstrániť. 

Vďaka vedeniu LS Mikulášov sa urobilo a rozostavilo 

priamo v teréne veľa kvalitných posedov, 

ktoré, verím, spríjemnia pobyt hosťom pri 

úspešných postriežkach. 

Poľovanie posliedkou sa praktizuje menej, 

najmä v zimnom období. Je však podmienené 

dostatkom snehovej pokrývky, čo býva často 

problém. Veď pri poslednej miernej zime prakticky 

na Záhorí ani sneh nebol. 

Pavol Olšovský, lesník 

LS Mikulášov, OZ Malacky 

Posliedka sa častejšie využíva pri love srncov. 

Za pomoci kvalitnej vábničky je úspešnosť 

veľká. Práve teraz sa blíži obdobie srnčej ruje. 

Väčšina srncov už má parožie vytlčené a začínajú 

častejšie vychádzať na svoje obľúbené 

miesta. Zaželajme si teda úspešný lov našim 

tradičným „Lovu zdar!“ 

❧ 



Neres rýb 

v Rašelinách 

Ing. Lukáš Šrámek, technik LS 

Jablonové, OZ Malacky 

Keď prvé slnečné lúče a teplý južný vánok vyženú z krajiny bielu perinu, jar nahradí pani zimu 

a voda v potokoch, riekach či nádržiach sa začne ohrievať, nastáva pod vodnou hladinou prebúdzanie 

zo zimnej letargie. Ryby sa pohnú zo svojich zimovísk, „nakopnú“ svoj metabolizmus 

a čosi inštinktívne v drobnom mozgu ich ženie dopredu. Ryby sú po zime zo dňa na deň aktívnejšie 

a žravejšie, veď zásoby tuku, ktorý získali počas vegetačného obdobia, sú minulosťou. 

No nielen hlad núti ryby byť aktívnejšie v hľadaní potravy. Je to predovšetkým pud zachovania 

svojho druhu a potomstva. Ryby sa musia dostať do dobrej kondície, pretože potrebujú „stavebný 

materiál“ na dokončenie a doladenie genetického materiálu vo svojich pohlavných orgánoch. 

Následne budú potrebovať veľa energie na hľadanie toho najideálnejšieho neresového 

substrátu, svojho partnera, či odohnanie soka alebo ubránenie družky. 


Rozmnožovanie rýb je zaujímavý a u každého 

druhu ryby špecifický akt. Spravidla 

takmer u všetkých nížinných druhov rýb dochádza 

k treniu v malých skupinkách. Hlavnú 

rolu hrá samica (ikernačka) a tú vedľajšiu 

väčšinou dvaja až traja samci (mliečiaci). 

Každý druh rýb má iný čas neresu, daný teplotou 

vody. Ako prvé prichádzajú do trenia 

dravé ryby ako šťuka, ostriež či zubáč, kde sa 

teplota pohybuje od 8 do 12 stupňov. Výnimkou 

z dravých rýb je sumec, ktorý má radšej 

„teplúčko“ a neresí sa vo vode s teplotou 20-22 

stupňov. Po akte „lásky“ dravcov prichádzajú 

na rad tzv. biele ryby ako je červenica, plotica 

či niektorý z druhov pleskáča. Po dosiahnutí 

teploty vody asi 18 stupňov prichádza k divokému 

neresu kapra. Myslím si, že slovo divokému 

nie je vôbec prehnané, pretože je to 

neprehliadnuteľné divadlo sprevádzané silným 

špliechaním s akousi zdravou agresivitou. 

Ako teplota vody, tak aj výber vhodného 

substrátu pre oplodnené ikry je u rýb rozdielny. 

Niektoré druhy, ako kapor či šťuka uprednostňujú 

mäkké vodné alebo zatopené suchozemské 

traviny. Zubáč či sumec majú zas 

radšej obnažené drobné korienky pobrežných 

rastlín a stromov. Ale i čisté štrkové dno, najmä 

u prúdomilných druhov ako mrena, boleň, 

jalec, si nájde uplatnenie a poslúži ako dokonalá 

kolíska pre potomstvo. Zaujímavosťou 

je mieň, ktorého ikernačka vypúšťa ikry do 

voľnej vody, kde sú následne oplodnené a celý 

čas až do vyliahnutia ich unáša prúd. Takéto 

ikry sú oveľa zraniteľnejšie, preto ich príroda 

obdarovala priehľadnosťou, čo ich chráni 

pred tým, aby sa stali korisťou. Keď sa niekedy 

nad tým zamýšľam, zisťujem, ako všetko 

do seba zapadá. Ako dravce prezieravo majú 

náskok pred kaprovitými rybami, aby ich poter 

mohol slúžiť ako potrava, aby mohli redukovať 

hroziace premnoženie a pod. Nielen vo 

vode a nielen v rozmnožovaní je príroda fascinujúce 

divadlo. Je to skladačka puzzle, kde 

všetko do seba zapadá a aj tá najmenšia maličkosť 

v prírode môže znamenať veľmi veľa, 

možno i zachrániť život. 

❧ 

15

od spoločných koreňov 

Stretnutie 

pracovníkov VLM 

SR a VLS ČR v Lipníku 

nad Bečvou 

Spoločná fotka pri lipe 

V rámci pravidelných stretnutí VLM SR š.p. a VLS ČR š.p. sa pracovníci oboch štátnych podnikov 

stretli v mesiaci jún v Lipníku nad Bečvou. Po milom privítaní ho úvodným slovom 

otvoril riaditeľ Ing. Petr Skočdopole, ktorý predstavil prednostu vojenského újezdu Libavá 

plk. Mgr. Josefa Dřímala. 

Ing. Jozef Bittara, vedúci oddelenia 

odbytu o.z. Malacky, bittara@vlm.sk 

Foto : Ing. Jozef Joppa 

Vojenský újezd Libavá sa rozprestiera 

v Olomouckom kraji v oblasti Oderských vrchov 

s rozlohou približne 327 km 2 a má 1004 

obyvateľov (1. januáar 2014). Divízia Lipník 

nad Bečvou obhospodaruje zhruba 23 000 ha 

lesa s prevahou smrekových porastov na náhornej 

plošine Oderských vrchov a zmiešaných 

listnatých porastov na svahoch k riekam 

Bečva a Bystřice. 

V posledných rokoch vplyvom nedostatku 

zrážok a nadpriemerných teplôt tam dochádza 

k postupnému rozpadu smrekových 

porastov. Postup rozpadu a spracovanie kalamitnej 

drevnej hmoty sme si boli pozrieť 

aj v teréne, kde nás sprevádzal vedúci Lesnej 

Strelnica 

Strelnica - veža 



Bridlicové podložie 

Kostol 

Vstup do krytu 

Fotka chaty 

Interiér kostola 

Druhý deň návštevy sme absolvovali prehliadku 

miest, kde sa nachádzali odpaľovacie 

stanovištia pre raketové strely 122. raketovej 

brigády (foto 7,8), miestny kostol (foto 

9,10). V ňom sa každý rok konajú pútnické 

stretnutia a je v pôvodnom stave pod správou 

újezdu Libavá, ktorý sa snaží o jeho zachovanie 

a postupnú renováciu. Na záver 

dvojdňového stretnutia sme pri novovybudovanej 

poľovníckej chate Barnov zasadili 

lipku ako symbol pretrvávajúcej spolupráce 

pracovníkov vojenských lesov v Čechách 

a na Slovensku. So želaním šťastnej cesty 

domov sme sa rozlúčili a samozrejme sa tešíme 

na ďalšie stretnutie. Poďakovanie za 

prežitie dvoch krásnych dní v príjemnej atmosfére 

patrí všetkým zúčastneným, najmä 

pracovníkom divizie Lipník nad Bečvou 

a prednostovi újezdu Libavá plk. Mgr. Josefovi 

Dřímalovi, ktorí sa o nás po celé dva dni 

organizačne starali. 

❧ 

Bývalý raketový kryt 

správy Ing. Jan Jeniš. V minulom roku sa výška 

ťažby na divízii vplyvom náhodnej ťažby 

vyšplhala cez 300.000 m 3 a predpoklad na 

tento rok je nad 400.000 m 3 . V priebehu dňa 

sme stihli ešte navštíviť zaujímavé miesta na 

území újezdu Libavá, ako je prameň rieky 

Odra, ktorá sa po 854 km vlieva do Baltského 

mora pri meste Štetín v Poľsku. Oderské 

vrchy sú tak rozvodnicou dvoch pomorí. Severná 

časť sa vlieva do Baltského mora a južná 

časť do Čierneho mora. Ďalšou zastávkou 

boli bývalé lomy na ťažbu bridlice, ktorá tvorí 

hlavnú časť podložia (foto 3,4) a vojenská 

strelnica (foto 5,6). O histórii vojenskej činnosti 

na území VVP Libavá nám viac povedal 

vojenský historik Martin Vaňourek, ktorý 

sa zameral na existenciu sovietskej 122. raketovej 

brigády v rokoch 1983-1988. Sovietska 

jednotka bola vybavená balistickými raketami 

zem-zem 9K76 Temp-S s doletom 900 km 

a schopnosťou niesť jadrové hlavice. Na záver 

príjemného dňa sme sa stretli večer pri živej 

country hudbe v uvoľnenej atmosfére pri dobrom 

jedle a poháriku vínka. 


Prameň Odry 

17


Les, myslivost 

a kůň na Libavé 

V teplom letnom období, keď väčšina ľudí venuje svoj drahocenný čas dovolenkám a oddychu, 

sa nájde zopár jedincov, pre ktorých je práca tak trochu hobby a opačne. Asi tak by som popísala 

svoje myšlienkové pochody, keď sa mi do rúk dostala pozvánka na výstavu, ktorej už len názov 

prezrádza, že bude plná zaujímavostí a že bratia Česi sú veľkí kreativisti. Vedia prepojiť hneď štyri 

úzko súvisiace oblasti - poľovníctvo, lesníctvo, kynológiu a lesnú pedagogiku. 

si to však aspoň zopár zábermi, kde psík pekne 

zapózoval. Súčasne s touto výstavou bola 

kombinovaná súťaž chladnokrvných koní, ktorú 

moje vnemové orgány už zachytili naplno 

a bolo sa naozaj na čo pozerať. Majestátne 

telá koní prezrádzali ich veľkú silu a odolnosť, 

nepochybne potrebnú v lesníctve. Taktiež súhra 

koní a pohoniča bola dôkazom nazbieraných 

skúseností. Od koní som smerovala popri 

lákavých jeleních zhodoch z poľovného 

revíru Libavej za zvukom detských hlasov a šla 

skontrolovať lesných pedagógov. Neprekvapili, 

naplno sa venovali výuke malých, možno budúcich 

lesníkov, či poľovníkov. Po celý deň boli 

na obdiv vystavené trofeje zveri z divízie Lipníku 

nad Bečvou ulovené v poľovnej sezóne 

Vojenské lesy a statky ČR, š. p., divízia Lipník 

nad Bečvou, si 14.jún vyhradili na podujatie, 

ktoré malo čo ponúknuť azda každému 

návštevníkovi. Zrejme zámerne naplánovali 

akciu na sobotu, čo býva obvykle záruka početnej 

návštevnosti zvedavcov. Nehanbím sa 

povedať, že práve zvedavosť bola hybnou silou 

i u mňa. Práve preto som sa vďaka neskoršiemu 

príchodu ochudobnila o pre mňa asi najzaujímavejšiu 

časť programu - Klubovú výstavu 

Moravskoslezského klubu jagdteriérov, ktorú 

som si nestihla pozrieť celú. Vynahradila som 

Mgr. Marianna Huljaková, referent 

oddelenia riaditeľa OZ Malacky 

foto: R. Maráček, E. Čavojský, D. Jurkovič 

2013/2014, kde ma zaujalo hlavne ich prepracované 

umiestnenie. Navyše krásne prostredie 

a profesionálne udržiavaný les, cestné komunikácie 

a značenie podujatia vedúce ku koncovému 

bodu dopĺňali efekt dokonalosti. Zamestnanci 

si dali záležať azda na všetkom. Jediné čo 

neovplyvnili bolo počasie, ktoré ma priam nahnalo 

späť do auta a donútilo k odchodu, nakoľko 

môj predpoklad dlhodobosti padajúcich 

kvapiek bol správny, ako som zistila cestou 

presúvajúc sa späť do rodnej krajiny. 

❧ 


Svetový deň populácie 

Svetový deň populácie si každoročne pripomíname 

11. júla. Určili ho v roku 1987, 

keď populácia na planéte Zem dosiahla 5 miliárd 

obyvateľov. Tento deň upozorňuje na 

rýchly rast svetovej populácie. Podľa údajov 

z roku 2013 žije na Zemi už 7,1 miliardy 

obyvateľov a denne nás pribudne zhruba 

200 tisíc. V najchudobnejších krajinách sveta 

stále rastie počet obyvateľov nesmiernym 

tempom. A keďže treba kŕmiť viac hladných 

úst, vyčerpávajú sa stále ďalšie a ďalšie 

zdroje, čo v konečnom dôsledku vedie k nedostatku 

potravín, zhoršujúcemu sa zdraviu 

a ničeniu životného prostredia. Keby pokračoval 

súčasný trend, populácia Zeme by 

do roku 2050 mohla podľa prognózy OSN 

(2001) vzrásť až na 9,3 miliardy a 97% z tohto 

nárastu by pripadalo na rozvojové krajiny. 

Na druhej strane, v priemyselne vyspelých 

krajinách sa rodí čoraz menej detí. Za posledných 

40 rokov sa globálna úroveň plodnosti 

znížila na polovicu a demografi z toho 

usudzujú, že Zem dosiahne maximálnu populáciu 

asi na 8 miliardách a 400 miliónoch. 

http://www.zdravie.sk/ 

Poľovnícka kynológia 

na Facebooku 

Facebook, fenomén tejto doby, sa stal posledných 

pár rokov verným priateľom a spoločníkom. 

Táto sociálna sieť si našla množstvo 

fanúšikov v kruhu mladých, ale čoraz viac pribúda 

aj nás starších. 

Facebook- internetový gigant, má pre nás 

množstvo informácií a možností, pomáha nám 

takmer bezplatne komunikovať s kýmkoľvek 

na celom svete, no najmä s našimi blízkymi, 

priateľmi a rodinou. Máme možnosť spojiť 

sa s ľuďmi, na ktorých sme už takmer zabudli. 

Oberá nás síce o čas, ktorý by sme mohli tráviť 

napríklad v prírode, ale aj prostredníctvom 

tohto internetového výdobytku máme možnosť 

stretnúť sa a oboznámiť so zaujímavými stránkami 

a skupinami, ako je napríklad aj kynológia 

a najmä nám bližšia poľovnícka kynológia. 

Vy, fanúšikovia a prívrženci našich chlpatých 

štvornohých miláčikov, asi viete o čom hovorím 

a možno ste aj práve vy členmi týchto skupín 

práve na facebooku. Aby som vám priblížil tieto 

skupiny na sociálnej sieti, pár som ich navštívil. 

V týchto skupinách nájdete množstvo fotografií, 

postrehov a zážitkov majiteľov a prívržencov 

chovných plemien. Taktiež poskytujú 

informácie o práci so psami, o výcviku, chove, 

odchove, ošetrovaní a starostlivosti o psov okrajovo, 

no tiež poskytujú špeciálne poradenstvo 

v oblasti veterinárneho lekárstva a psej psychológie. 

V skupine poľovnícka kynológia, ktorá 


prináša všetko o poľovných psoch, najmä prácu 

s plemenami, fotky, zážitky, rady, názory, upútavky 

na akcie, výsledky skúšok i výstav, vám 

taktiež poslúžia radami ako vodiť, cvičiť a využiť 

psa, aby sa stal poľovne upotrebiteľným. 

V tejto skupine na facebooku sú tiež publikované 

poznámky, ako napríklad: 

Poľovnícka kynológia a zákon o poľovníctve, 

kde nájdete najnovšiu novelu zákona o poľovníctve. 

Nové skúšobné poriadky poľovnej upotrebiteľnosti, 

ktoré vydáva Slovenská poľovnícka 

komora do pozornosti pre rozhodcov, usporiadateľov 

a vodičov psov. Nájdete tam aj množstvo 

pozvánok na akcie a podujatia. 

Keďže každý z nás má v obľube iné plemeno, 

facebook ponúka skupiny ako bavorský farbiar, 

slovenský kopov, jagdterier, jazvečík hrubosrstý 

či ktorúkoľvek vami obľúbenú rasu. 

A ak by ste si chceli rozšíriť obzory, môžete 

zadať do vyhľadávača facebooku napriklad 

americkú skupinu Hunting dog USA, českú 

skupinu Myslivecká kynologie či nemeckú 

Hund und Jagd. Pevne verím, že si prídete na 

svoje tak ako ja. 

Poľovníckej kynológii zdar! 

Martin Matejka, GR Pliešovce 

Slovenskí vojaci budú cvičiť 

obranu spoločne s českými 

aktuality 

Vo vojenských výcvikových priestoroch 

na Lešti a v Kamenici nad Cirochou bude 

na jeseň cvičiť 1300 slovenských a českých 

vojakov. V zostave mechanizovanej brigády 

si precvičia plnenie úloh podľa článku 5 

Washingtonskej zmluvy, ktorý hovorí o kolektívnej 

ochrane členských krajín NATO. 

Na spoločnom cvičení, ktoré dostalo pracovný 

názov „Ground Pepper 2014“, sa dohodol 

slovenský minister obrany Martin 

Glváč s českým kolegom Martinom Stropnickým 

počas aprílového spoločného rokovania 

vlád SR a ČR v Skalici. „Takéto cvičenie 

je pre vojakov výbornou príležitosťou, 

ako si vzájomne precvičiť zladenie svojich 

spôsobilostí. Armády musia vedieť spolupracovať, 

pretože ozbrojené konflikty nepoznajú 

hranice,“ uviedol minister obrany SR Glváč. 

Podľa jeho slov by boli radi, keby sa toto cvičenie 

podarilo rozšíriť ešte aj o účasť krajín 

V4 a možno aj ostatných aliančných partnerov. 

„Určite všetkých na cvičenie pozveme,“ 

dodal Glváč a pripomenul, že Visegrádska 

štvorka by mala od budúceho roka cvičiť pravidelne 

každý rok. „Je to jedna z úloh, ktorú 

sme dostali od predsedov vlád,“ pripomenul. 

Cieľ cvičenia je zladiť a preveriť medzinárodné 

jednotky pri plánovaní a vedení operácie 

v rámci kolektívnej obrany, do ktorej 

by sa jednotky zapojili na základe spomínaného 

článku 5 Washingtonskej zmluvy. Ten 

hovorí, že ozbrojený útok proti jednej alebo 

viacerým členským krajinám, ktoré k zmluve 

o NATO pristúpili, sa bude považovať za 

útok proti všetkým. To znamená, že by sa 

museli zmobilizovať a zasiahnuť v prípade 

napadnutia iného členského štátu Severoatlantickej 

aliancie. Do cvičenia sa zo slovenskej 

strany zapoja pozemné a vzdušné sily, aj 

sily výcviku a podpory a 5. pluk špeciálneho 

určenia zo Žiliny. Využijú pri tom leteckú 

techniku a približne 70 kusov kolesovej a 40 

kusov pásovej techniky. Príslušníci Ozbrojených 

síl SR a Armády Českej republiky si 

spoločne precvičia napríklad vedenie operácie 

v zastavanom priestore, presuny počas 

vedenia bojovej operácie, kontakt s protivníkom 

a ochranu vlastných síl, ale aj infiltráciu 

a exfiltráciu jednotiek špeciálneho určenia. 

Cvičenie by sa malo uskutočniť v koordinácii 

s medzinárodným cvičením vzdušných síl 

MACE XVI a stať sa aliančným cvičením. 

http://www.webnoviny.sk/ 

Svetový deň prvej pomoci 

Iniciátorom Svetového dňa prvej pomoci je 

Medzinárodná federácia spoločností Červeného 

kríža a Červeného polmesiaca (IFRCCS). 

Pod týmto názvom sa pripomína od roku 2003. 

Jeho cieľ je zvýšiť povedomie verejnosti o významnej 

úlohe prvej pomoci v každodenných 

a krízových situáciách. V mnohých mestách 

usporadúvajú aktivity s ukážkami prvej pomoci. 

Ľuďom poskytujú rady a návody, ako ošetriť 

najčastejšie poranenia, ako reagovať v situáciách 

ohrozujúcich život a zdravie človeka. Tento 

deň je tiež príležitosťou oslavy ľudí, ktorí zohrávajú 

dôležitú úlohu pri poskytovaní prvej 

pomoci. 

http://www.nocka.sk/ 

Svetový humanitárny deň 

Bol vyhlásený OSN v decembri roku 2008. 

V tento deň roku 2003 bol zbombardovaný 

úrad OSN v Bagdade, počas ktorého zomrel 

Sergio Vieira de Mello, vysoký komisár pre 

ľudské práva a špeciálny zástupca generálneho 

sekretára pre Irak spolu s ďalšími 21 

humanitárnymi pracovníkmi. Tento deň je 

venovaný všetkým humanitárnym pracovníkom, 

ktorí prišli o život pri záchrane životov 

a ochrane zdravia ľudí postihnutých mimoriadnymi 

udalosťami ako je vojna alebo prírodná 

katastrofa. 

http://www.nocka.sk 

19

história 

PRESTRETÉ 

slávnostné a poľovnícke stolovanie 

Pod týmto názvom sprístupnili vo výstavnej sále svätoantonského kaštieľa slávnostnou vernisážou 

16. mája výstavu, ktorej súčasťou je i ďalších desať ukážok stolovania, nainštalovaných priamo 

v historických interiéroch kaštieľa. 

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom 

Antone (text), Mgr. Mária Ďurianová (foto) 

Vernisáž usporiadali pri príležitosti Medzinárodného 

dňa múzeí a zazneli na nej aj 

dve fanfáry s venovaním v podaní trubačov 

zo Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej 

Štiavnici. Prvá zaznela na počesť a ako 

poďakovanie zriaďovateľovi Múzea vo Svätom 

Antone – MPRV SR. Rezort, ktorý na vernisáži 

zastupovala pani generálna riaditeľka 

Ing. Slávka Jánošíková, PhD., chápe poslanie 

múzea a v rámci možností činnosť múzea podporuje. 

Druhá fanfára zaznela na počesť a ako 

poďakovanie zamestnancom múzea, ktorí pomáhajú 

pri záchrane nášho vzácneho kultúrneho 

a prírodného dedičstva a svoju prácu vykonávajú 

s láskou. 

Na vernisáži sa zúčastnili aj významní hostia: 

Ing. Slávka Jánošíková, PhD. - generálna 

riaditeľka sekcie pôdohospodárskej politiky 

a rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR, Dr. Imrich Šuba - viceprezident 

Medzinárodnej rady pre poľovníctvo 

a ochranu zveri C.I.C., Ing. Otto Uhrinriaditeľ 

OZ Levice - Lesy SR, š.p., Ing. Alojz 

Kaššák prezident Slovenského klubu sokoliarov 

pri SPK, Mgr. Ľubica Miľanová – riaditeľ- 

Malé dejiny stolovania 

Za dávnych čias sedeli naši predkovia pri 

ohni, delili si potravu jednoduchými nástrojmi 

a jedli rukami. Tam ešte o stolovaní 

nemôže byť reč, ale už v Egypte na nástenných 

maľbách sa stretávame s prvými vyobrazeniami 

hostín s upravenými stolmi. 

Gréci a po nich Rimania zvykli jedávať 

poležiačky. Otroci prinášali pokrmy už nakrájané 

a jedlo sa prevažne rukami. Po každom 

chode sa ruky oplachovali. Bohatí si 

utierali prsty do dlhých pestovaných vlasov 

detí otrokov. Hostiny často sprevádzali hudobníci 

a tanečníci. Za cisárstva sa hostiny 

menili často na orgie obžerstva. Hodovalo sa 

niekoľko dní a nocí. Keď už hostia nevládali 

jesť, užili dávidlo, všetko vyvrátili a pokračovali 

ďalej. 

Najznámejším hostiteľom bol Lukullus 

(117-57 pred. n. l.), ktorého hostiny mali aj 

40 chodov, jedlá boli podávané na luxusných 

tanieroch v prepychovo vyzdobených miestnostiach 

a sprevádzal ich bohatý program. 

Dodnes je známy pojem „lukulské hody“. 

Začiatok stredoveku v strednej Európe 

ešte nepoznal ani taniere, ani obrusy, 

nehovoriac o nádobách na umývanie rúk 

a obrúskoch. Až v období vlády Karola Veľkého 

(747-814) sa začali v stolovaní uplatňovať 

jemnejšie spôsoby. Kráľ si veľmi potrpel 

najmä na slávnostne vyzdobené sály a často 

sa nechával baviť tanečníkmi, spevákmi 

a dvornými zabávačmi. 

Najdôležitejším nástrojom v tomto období 

bol nôž, ktorým sa jedlá krájali, napichovali 

aj vkladali do úst. Prvé lyžice boli najskôr 

zhotovované z dreva. Neskôr sa u bohatých 

začali objavovať rôzne kovové ozdoby a tepania 

na rúčkach, až si nakoniec dávali vyrábať 

celokovové lyžice zo striebra alebo cínu. 

Známe sú aj lyžice z iných materiálov, napr. 

slonoviny alebo perleti. 

V stredoveku sa rozvíjali zvyky najmä pri 

používaní nápojov. Veľmi obľúbený bol zvyk 

„pripíjať si“, pričom platilo, že prípitok nesmel 

nikto odmietnuť. Toto takmer zlegalizované 

opilstvo zastavil až zákaz Karola 

Veľkého. Vynaliezaví jedinci totiž nečakane 

prišli na myšlienku pripíjať si na zdravie svätých, 

pretože vzhľadom k veľkej moci cirkvi 

toto nebolo možné zakázať. 

Radosť z pitia sa odzrkadlila vo vzácnych 

pohároch (pokáloch) a čašiach, bohato zdobených 

rôznymi materiálmi vrátane drahokamov. 

Poháre mali často kuriózne tvary 

zvierat, hláv a postáv. 

Obrusy sa začínajú používať až od 15. 

storočia. Zo začiatku sa kládli cez stôl veľké 

kusy látok prevísajúce až na kolená, do ktorých 

sa utierali ruky aj ústa. Neskôr vznikli 

na účel utierania špeciálne obrúsky, ktoré sa 

po každom chode vymieňali a obrusy ostávali 

čisté. 

Panstvo sedávalo väčšinou len na jednej 

strane stola, bližšie k stene. Ostatné strany 

ostali voľné, aby sa mohli ľahšie donášať 

jedlá, ale aj aby hodujúci mohli sledovať 

vystúpenia rôznych umelcov, ktoré hostiny 

sprevádzali. Majstrami tohto umenia boli 

šľachtici z Burgundska. V histórii ostala navždy 

zapísaná hostina, kde vystúpilo viac 

ako 800 účinkujúcich, ktorí hrali príbeh 

o dobytí Jeruzalema. 

Vidlička s dvomi zubmi bola známa už 

dlhšie, ale používala sa len pri tranšírovaní 

(krájaní) pokrmov pri stole. Odpor cirkvi 

k príborom, ktoré boli označené za módnu 

hlúposť, spôsobil, že sa vidlička začala používať 

ako súčasť základného príboru až oveľa 

neskôr v 17. storočí. Jedným z dôvodov bola 

aj móda veľkých naškrobených golierov talianskej 

šľachty. Vidlička takto zabránila, 

aby sa hostia pri jedle ušpinili. Pravdepodobne 

z toho istého dôvodu sa v tomto období 

začali používať aj predĺžené lyžice. 

Až do 14. storočia boli v stolovaní medzi 

sociálnymi vrstvami neprekonateľné rozdiely. 

Vznikom meštianstva a cechov vzniká 

stredná trieda, ktorá začína stolovať síce jednoduchšie 

ako šľachta, ale predsa len kultúrnejšie 

ako prostý chudobný ľud. Ale aj ten sa 


história 

ka Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen, 

JUDr. Dušan Lukačko - viceprimátor mesta 

Banská Štiavnica a Jozef Baranyai - starosta 

obce Svätý Anton. Veľmi chutné jedlo pripravili 

na vernisáž partneri múzea – Hotelová 

akadémia Banská Štiavnica a Starý hostinec vo 

Svätom Antone. Výborným bulharským vínom 

prispela ďalšia priateľka múzea J. E. Margarita 

Ganeva – mimoriadna a splnomocnená 

veľvyslankyňa Bulharska v SR. Naše poďakovanie 

patrí aj Ladislavovi Mrkvovi - Lovinteriér, 

ktorý daroval múzeu nádherné príbory 

vytvorené z parohoviny. Dvomi ľudovými pesničkami 

sa na vernisáži predstavili aj Danielka 

Kminiaková s p. učiteľkou Mgr. Juranou Takáčovou 

zo ZŠ vo Svätom Antone. Kurátorkou 

výstavy je „tvorivosťou pretkaná“ Ing. Monika 

Maňkovská - zástupkyňa riaditeľa Múzea vo 

Svätom Antone, ktorá spolu s kolektívom pracovníkov 

múzea vytvorila vskutku nádhernú 

výstavu. Tá bude v múzeu sprístupnená až do 

konca októbra a prirodzene bude aj súčasťou 

Dní sv. Huberta (6. a 7. septembra). Na výstavu 

srdečne pozývame všetkých dobrých ľudí – 

poľovníkov, lesníkov, milovníkov umeleckého 

remesla, histórie a prírody. 

❧ 

postupne snaží prevziať zvyky od bohatších. 

Riad je síce väčšinou drevený, výnimočne 

cínový, ale už sa používajú obrusy s vyšívanými 

okrajmi. 

Veľký vplyv na kultúru stolovania malo 

„znovuobjavenie“ porcelánu, ktorý sa dovtedy 

dovážal z Číny a bol veľmi drahý. 

V roku 1708 po dlhých rokoch skúšania bolo 

aj v Európe konečne odhalené tajomstvo 

zmesi „bieleho zlata“ a v mestečku Meissen 

vyrobili prvý biely tvrdý porcelán. Najznámejší 

vzor tzv. cibulák - Zwiebelmuster sa 

vyrába dodnes. 

Hostiny vyšších vrstiev slúžili nielen na 

obveselenie, ale stali sa jednou z foriem demonštrácie 

bohatstva a moci. Jedným 

z najvýraznejších postáv bol francúzsky panovník 

Ľudovít XIV. – kráľ Slnko, ktorý 

usporadúval neskutočne nákladné hostiny. 

Dekorácie navrhovali špeciálni architekti, 

ktorí sa predháňali v rôznych inštaláciách 

– umelo vytvárali celé krajiny s vodopádmi, 

fontánami, bohatou kvetinovou 

výzdobou, majstrovské kúsky z cukru, 

ovocia, masla a rôzne umelecké dekoračné 

predmety na stolovanie z drahých materiálov. 

Jedlo sa nosilo na podnosoch, ale 

vzhľadom na spôsob podávania sa nie vždy 

dostalo k hosťom teplé. 

Možno práve z tohto dôvodu sa koncom 

18. storočia v Paríži objavil nový spôsob servírovania 

jedla „service à la russe“. Jedlo sa 

podáva postupne, jedno po druhom, upravené 

osobitne na tanieroch a každý ho preto 

dostane teplé. Na stole je ponechaný voľnejší 

priestor a dekorácie sú jednoduchšie. Pretože 

sa podávali jedlá v určitom slede za sebou, 

existovalo určité poradie kulinárskych 

lahôdok, ktoré na seba nadväzovali a chuťovo 

sa vyvažovali. Tak vzniká prvý jedálny 

lístok a MENU. 

V 19. storočí prišli do módy skleníky, 

oranžérie a zimné záhrady. Na stoloch sa začali 

objavovať exotické rastliny. Veľké sviatočné 

stoly zdobili monumentálne sochy 

a výzdoba bola často krát navrhnutá ako 

alegória na nejakú tému. Obľúbené boli najmä 

poľovnícke motívy. 

Tradícia veľkolepých výzdob sa v čase 

biedermeieru a secesie pomaly začala vytrácať 

a pozornosť sa začala upriamovať 

inam, viac na predmety dennej potreby a ich 

funkčnosť. Na stoloch ostáva maximálne 

kytica kvetov a funkčné doplnky – soľnička, 

korenička, karafa s octom, olejom a svietnik. 

Obľúbeným sa stáva okrúhly stôl. 

Po prvej, ale najmä po druhej svetovej 

vojne, sú Európa i svet vyčerpaní a naďalej 

sa udržiava skôr vecnosť, ako dekoratívnosť. 

V súčasnosti sa opäť zvyšuje záujem 

o krásne prestreté stoly a rozvíja sa najmä 

potreba pekne naaranžovať na tanieri aj samotné 

jedlo. Naplno platí, že jeme aj očami. 

Vo všetkých inštaláciách na výstave 

PRESTRETÉ bol použitý porcelán a sklo 

zo zbierok múzea. 

❧ 

Vojenské lesy 

a majetky Slovenskej 

republiky, štátny 

podnik Pliešovce 

(Od lesnej správy cez podnik 

až po generálne riaditeľstvo 

VLM SR – šestnásta časť) 

Organizačné zmeny 

v rokoch 2008 – 2009 

V predošlej časti sme spomínali zmenu 

organizačnej štruktúry odštepného 

závodu Pliešovce so sídlom na Vidovom 

Vrchu. Tento závod sa pretrasfomoval na 

Správu lesov a pôvodné správy závodu, 

t.j. lesná správa Vidov Vrch, lesná správa 

Sklené a poľnohospodárska správa Vidov 

Vrch, boli začlenené do organizačnej 

štruktúry Správy lesov ako strediská. 

Jednotlivé kompetencie postupne prechádzali 

zo správy lesov na štátny podnik. 

Tým sa odbremenila administratíva 

správy a jej zamestnanci sa orientovali 

na organizovanie a evidovanie hlavných 

výrobných činností lesníckej a poľnohospodárskej 

výroby. Postupne sa ešte rušili 

niektoré pracovné miesta na správe lesov 

a zamestnanci správy prechádzali na jednotlivé 

oddelenia štátneho podniku, kde 

naďalej plnili pracovné povinnosti, ktoré 

prešli zo správy lesov na štátny podnik. 

Z funkcie vedúceho správy lesov odišiel 

na oddelenie lesnej výroby štátneho podniku 

Ing. Teodor Derco, ktorého vystriedal 

vo funkcii vedúceho správy Ing. Jozef 

Král. Na štátny podnik, oddelenie ekonomiky 

zo správy lesov, prešli ešte Ing. Ján 

Bučan, Bc. Peter Fulajtár, Vierka Kacianová 

a Stanka Šinková. Na oddelenie lesnej 

výroby štátneho podniku bol preradený 

aj Ing. Mylan Mydlo. Všetky tieto 

zmeny sa stali počas roku 2008. V rámci 

štátneho podniku nasledovali aj ďaľšie organizačné 

zmeny. K 1. 1. 2009 sa o.z. Kežmarok 

pretransformoval na správu lesov 

Kežmarok. Z funkcie riaditeľa o.z. odišiel 

Ing. Peter Gaži, ktorý uspel vo voľbách do 

NR SR a stal sa poslancom NR SR. Vedúcim 

správy lesov bol menovaný Ing. Ján 

Jurica. 15. júla 2009 vydal minister obrany 

Jaroslav Baška rozhodnutie č. KavV- 

SÚ-21-21/2009 o zmene zakladacej listiny 

štátneho podniku Vojenské lesy a majetky 

SR. Na základe tohto rozhodnutia sa v zakladacej 

listine vypúšťa prvá veta: „Základným 

predmetom činnosti štátneho 

podniku pre uspokojovanie verejne prospešných 

záujmov je.“. Znamená to, že š. 

p. SR VLM Pliešovce už nie je verejnoprospešný 

podnik a v súlade s ustanoveniami 

zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom 

podniku je potrebné zvoliť dozornú radu. 

Ako sa podnik organizačne vyvíjal 

v nasledujúcich rokoch, dozvieme sa 

v ďalšom pokračovaní nášho seriálu. 

Pokračovanie v budúcom čísle ❧ 

autor: Ing. Teodor Derco, 

samostatný odborný referent 

oddelenia výroby GR 


21

strelectvo 

1 

Sako 85 

Bavarian 

ako uliata 

Keď sa medzi poľovníkmi, či strelcami hovorí o saku, v žiadnom prípade nejde o oblečenie. Fínska 

zbrojovka Sako, ktorá majetkovo patrí do skupiny Beretta, je známa výrobou špičkových pušiek 

a streliva. Práve preto väčšina profesionálnych a športových strelcov používa guľovnice a náboje 

firmy Sako. Jednoduchosť skĺbená s dokonalosťou, spoľahlivosť a presnosť to sú vlastnosti, o ktorých 

sa stále viac presviedčajú aj naši poľovníci a tak si táto fínska zbrojovka postupne razí cestu 

i na našom trhu. Z katalógu na rok 2014 nás zaujala lovecká guľovnica Sako 85 Bavarian v kalibri.308 

Win. Jej predchodkyňou je guľovnica Sako 75, s ktorou sa 85-ka na prvý pohľad zdá takmer 

identická. Konštruktéri Sako však dokázali novými prvkami takmer nemožné, zlepšiť svoj najlepší 

výrobok. A tak nám zostáva z času na čas predefinovať dokonalosť, lebo 85 je skutočne prvotriedna. 

stabilitu. Súčasne zabraňuje vniknutiu nečistôt 

do mechanizmu a tým i prípadnému zlyhaniu 

zbrane. Bezpochyby uzavretý spúšťový 

systém je podstatne lepší ako otvorený, či dokonca 

delený. Chod jazýčka spúšte je krátky 

a hladký s fabricky nastaveným odporom 20 N. 

Avšak pre tých „jemnocitných“ je spúšť vybavená 

francúzskym napínačikom, ktorého odpor 

je tiež regulovateľný. Vzdialenosť jazýčka spúšte 

od lučíku je dostatočná aj pre streľbu v rukaviciach. 

Z bezpečnostných prvkov treba oceniť 

bezhlučnú posuvnú mechanickú poistku, ktorá 

je umiestnená vpravo, na krku pažby vedľa záveru. 

Pohybom dopredu zaisťuje spúšť proti nežiaducemu 

spusteniu a kľuku záveru proti otvoreniu. 

Konštrukčnou osobitosťou 

je možnosť vybitia a nabitia zbrane aj pri 

aktivovanej poistke. Zatlačením na pohyblivú 

plôšku pred poistkou sa dá manipulovať 

so záverom. V zadnej časti záveru je výstražník 

zvýraznený červenou bodkou, ktorý informuje 

o napnutom spúšťovom mechanizme. Je 

dostatočne veľký, takže o nabitej zbrani sa dá 

presvedčiť nie len vizuálne, ale aj hmatom. Guľovnica 

Bavarian v kalibri.308 Win má celokovový 

dvojradový schránkový zásobník s kapacitou 

5 nábojov. Výhodou je, že sa dá plniť aj 

zhora pri otvorenom závere. Patentovaným riešením 

firmy Sako je systém, ktorý znemožňuje 

náhodné vypadnutie zásobníka z šachty. Pokiaľ 

chcete pohodlne zásobník vybrať, je lepšie použiť 

obe ruky. Ľavou zatlačíte záchyt, pravou zásobník 

a ten vám padne do dlane. 

Osobitosťou zbrane je hrubostenná 510 mm 

2 

Na prvý pohľad klasika, čisté línie, veľmi 

kvalitné, až dielenské spracovanie, po uchopení 

doslova „padne do ruky“, ako uliata, to je opakovacia 

guľovnica Sako 85 Bavarian. Chod oceľového 

záveru typu Mauser je plynulý a tichý, 

pohyb je vymedzený dvoma drážkami. Zamyká 

tromi mohutnými ozubmi do hlavne, ktoré 

sú mierne skosené, aby záver maximálne dosadol 

a tesnil. To umožňuje lepšie udržanie záverovej 

vôle počas celej životnosti zbrane. Samozrejme, 

že táto maličkosť zvyšuje aj presnosť 

streľby. Aby záver čo najlepšie vyhovoval rozmerom 

nábojov a tých je 22 kalibrov, sú vyrábané 

v 5 rôznych veľkostiach XS, S, SM, M a L. 

Nášmu kalibru.308 Win zodpovedá S. Okrem 

toho má záver ešte jedno vylepšenie, kontrolovaný 

systém podávania náboja CRF (Controlled 

Round Feeding, patentované riešenie 

firmy Sako), ktoré zaručuje v akejkoľvek situácii 

bezchybné zasunutie náboja zo zásobníka 

do nábojovej komory. Na spodnom uzamykacom 

ozube je na prednej strane závorníka vybratie, 

cez ktoré do čela záveru podávač zásobníka 

zasunie náboj a ten potom pevne zachytí 

krátky vyťahovač. Uhol otáčania ergonomicky 

tvarovanej kľuky je 70 stupňov, takže pri otváraní 

záveru je dostatočný priestor od namontovanej 

aj robustnejšej optiky. Ak chceme záver 

vybrať, stačí ho potiahnuť dozadu a zatlačiť na 

ľavej strane puzdra drážkovanú poistku. Všetky 

vyhotovenia guľovníc sa dodávajú aj so záverom 

pre ľavostranné ovládanie. 

Guľovnice Sako 85 sú vybavené momentovou 

spúšťou s nastaviteľným odporom v rozpätí 

od 10 do 20 N. Spúšťový mechanizmus 

skrinkového typu tvorí jeden celok, ktorý je 

priskrutkovaný k lôžku záveru. Uzavretá konštrukcia 

umožňuje presné nastavenie ústrojenstva 

už vo výrobe a zaručuje jeho trvalú 

Technické parametre: 

Výrobca: 

Model: 

Typ zbrane: 

Kaliber: 

Celková dĺžka: 

Dĺžka hlavní: 

Hmotnosť: 

Odpor spúšte: 

Cena: 

Predajca: 

SAKO Limited, 

Riihimäki, Fínsko 

Sako 85 Bavarian 

opakovacia guľovnica 

.308 Win. 

1 015 mm 

510 mm 

3 100 g 

20 N 

1 650 Eur 

Zbrane a strelivo 

Erik, Bratislava 

4 

dlhá hlaveň, vyrobená z akostnej chrómmolybdénovej 

ocele kovaním za studena. Použitá 

oceľ zaručuje dlhú životnosť ale najmä tuhosť 

hlavne, čím minimalizuje jej kmitanie pri výstrele. 

Vývrt tvoria štyri pravotočivé drážky so 

stúpaním 28 mm. Voľne uložená hlaveň je naskrutkovaná 

do oceľového puzdra záveru. Ústie 

hlavne má smerom dovnútra ochranné vybratie 

kvôli jeho ochrane proti poškodeniu. Výber 

kalibrov zodpovedá obľube v rôznych krajinách 

a pre najrôznejšie podmienky lovu a druhy lovenej 

zveri. Možnosť voľby je z celkom 22 dodávaných 

kalibrov.222 Rem.223 Rem.22-250 

Rem.243 Win.260 Rem, 7 mm-08 Rem.308 

Win.338 Federal.270 WSM.300 WSM.25- 

06 Rem, 6,5x55 SE.270 Win, 7x64.30-06 Spr., 

8x57 JS, 9,3x62,7 mm Rem Mag.300Win 

Mag.338Win Mag.375H & H Mag, 0,416 Rigby. 

Štandardne dĺžky hlavní sú 570 mm, pri 

kalibroch Mag. 620 mm, takisto môžu byť kanilované 

alebo z nerezových ocelí. Za prípla- 

3 


strelectvo 

11 

6 

7 

10 

tok sú hlavne osadené oceľovými mechanickými 

mieridlami. Podlhovastá muška je výškovo 

nastaviteľná, safari cieľnik stranovo. Na hornej 

ploche lôžka záveru je vyfrézovaná kónusová 

rybina od šírky 10 mm po 17 mm pri nábojovej 

komore, na uchytenie optiky, do ktorej 

pevne zapadne montáž firmy Sako Optilock 

s krúžkami. Polomatná povrchová úprava hlavné 

a ostatných kovových častí zbrane je urobená 

hlbokým čiernením a fosfátovaním s vyššou 

ochranou proti oteru, poveternostným vplyvom 

a korózii. 

Jednotná pažba bavorského typu s výraznou 

lícnicou je vyrobená z prvotriedneho európskeho 

orecha s krásnou kresbou. Pohotovo 

sa dá posadiť do ramena a rýchlo prilíciť. Výrazné 

vybratie na krku umožňuje pohodlný dosah 

ukazováka na jazýček spúšte a ovládanie 

posuvnej poistky. Laserom vyrezaná rybina na 

predpažbí a pištoľovej rukoväti umožňuje pevné 

nekĺzavé držanie v akýchkoľvek podmienkach 

aj v rukaviciach. Hlavisko je ukončené 

pružnou gumovou botkou, pištoľová rukoväť 

kovovým štítkom s logom firmy Sako. Predpažbie 

je ukončené tulipánom z tmavým drevom. 

Guľovnicu sme prakticky otestovali v tuneli 

na 100 metrov, teda v ideálnych poveternostných 

podmienkach, aby sme sa presvedčili 

o výnimočnej presnosti zbrane. Podľa údajov 

výrobcu, presnosť je zaručená do veľkosti 1 


9 

5 

MOA teda do 27 mm na 100 m. Skorigovali sme 

37 mm prevýšenie nastrelenia. Použili sme náboje 

firmy Sako Hamerhead.308 Win s poloplášťovou 

strelou o hmotnosti 11,70 g (180 gr). 

Ide o veľmi presné a kvalitné strelivo aj na väčšie 

vzdialenosti. Počiatočná energia je E0 3291 J 

a rýchlosť v0 750 m/s. Pri opakovaných päťranových 

sériách na medzinárodný pištoľový terč 

boli všetky zásahy v takmer centrovanej desiatke. 

Jednoducho vyhodnotený najmenší rozptyl 

opísaný kružnicou predstavoval 21 mm. 

Presnoť prevýšila aj naše očakávania. O kvalite 

poloplášťovej strely Hamerhead s oloveným 

jadrom svedčí aj dokonalá deformácia do hríbovitého 

tvaru pri zásahu cieľa, čo zvyšuje jej 

ranivý účinok. Aby sme videli deformáciu strely, 

presvedčili sme sa o tom vystrelením troch 

Zamestnanci VLM SR, š.p., OZ Malacky 

sa v júni 2014 zúčastnili na pretekoch v rámci 

VLM na OZ Kežmarok. 26. júna boli streľby 

v rámci š.p. Pliešovce, na pôde OZ Kežmarok 

na strelnici na Majeri pod lesom v obci Ľubica. 

Na streľbách súťažili družstvá zo všetkých 

OZ v rámci VLM. OZ Malacky reprezentovalo 

strelecké družstvo v zložení: Ing. Ivan Schlosser, 

Ing. Peter Cintula a Róbert Maráček a v silnej 

konkurencii kolegov z iných závodov sa vôbec 

nestratili. Súťažilo sa v disciplíne M 400 

(líška, srnec, kamzík, diviak). Nakoniec sme 

v kategórii družstiev skončili na peknom druhom 

mieste. V kategórii jednotlivcov sa nám až 

tak nedarilo, keď nás prestrieľali naši kolegovia 

z Kežmarku, ktorí sa umiestnili v rámci š.p. na 

prvom mieste. Medzi jednotlivcami zvíťazil Jaroslav 

Jurský. Krásny priebeh strelieb narušilo 

len počasie, ktoré nám trošku neprialo. Dúfam, 

že sa na podobných akciách budeme stretávať 

častejšie na pôde všetkých závodov. ❧ 

Róbert Maráček, lesník 

LS Riadok, OZ Malacky 

8 

nábojov do starých hrubých katalógov. Spätný 

náraz bol mäkký, krátky chod jazýčka spúšte 

umožňuje presné spustenie bez strhnutia rany. 

Pri celkovej dĺžke 1015 mm a hmotnosti 

3 100 g je so zbraňou ľahká manipulácia a možnosť 

pohotovej streľby, k čomu prispieva aj výborné 

vyváženie. Pri prebití strelec nemusí vyberať 

pušku z ramena. Pokiaľ máte radi krásne 

a super kvalitné zbrane, na ktoré sa môžete 

vždy spoľahnúť Sako 85 Bavarian je tou ideálnou 

voľbou. 

Text a foto: Ing. Ľuboš Ivanovčan 

1) Jedna z najlepších opakovacích guľovníc 

súčasnosti Sako 85 Bavarian. 

2) Pohyb záveru je tichý a hladký. 

3) Celokovový dvojradový zásobník s kapacitou 5 nábojov. 

4) Tichá mechanická poistka, o natiahnutej 

zbrani informuje výstražník. 

5) Na ľavej strane tela záveru je páčka uvoľnenia záveru. 

6) Oceľový záver s tromi skosenými ozubmi zamykania. 

7) Hrubostenná hlaveň, ústie má smerom 

dovnútra ochranné vybratie. 

8) Pažba bavorského typu s lícnicou. 

9) Pištoľová rukoväť je opatrená kovovým logom firmy Sako. 

10) Základne montáže Optilock nasunuté 

na kónusovej rybine. 

11) Na otestovanie sme použili kvalitné 

náboje Sako Hamerhead. 

Strelci z Malaciek 

u kolegov v Kežmarku 

23

kynológia 

Slovenská kynologická 

jednota oceňovala 

Pri príležitosti osláv 20. výročia založenia SKJ boli kynológovia ocenení striebornými, bronzovými 

medailami a čestnými uznaniami za ich dlhoročnú aktívnu činnosť a osobný prínos pre rozvoj 

slovenskej kynológie v kategóriách: poľovný výcvik, výcvik psov pracovných plemien, chov, výstavníctvo 

a záprahový šport. 

Ocenenia slávnostne odovzdávali 8. mája 

v banskobystrickom hoteli Lux. Laureáti 

si prevzali ocenenia z rúk čelných predstaviteľov 

SKJ. Slávnostné príhovory predniesli 

Ing. Jozef Jursa, CSc. (prezident SKJ), 

Mgr. Juraj Štaudinger (prezident ZŠK) a Jozef 

Šuster (prezident ÚKK). V príhovoroch 

ocenili osobné nasadenie každého, kto sa kynológii 

venuje dlhodobo a svedomito. V historickom 

spektre sa jednoznačne ukazuje, 

že pokora a poctivá práca prináša nielen zásluhy, 

ale najmä výsledky, na ktoré môže byť 

slovenská kynológia právom hrdá. Za všetkým 

je potrebné vidieť človeka a jeho každodennú 

prácu. Tá bola ocenená striebrom 

Ing. Jaroslav Jurský, technik správy 

LS Tichý Potok, OZ Kežmarok 

Ocenení farbiaristi 

Prezident SKJ Ing. Jursa J. a Jaro Jurský 

a bronzom v podobe medaily, ktorá bola vyrobená 

v Kremnici. Každá medaila je jedinečná, 

ciachovaná špecifickým číslom. Bola 

odovzdaná s úctou, ktorú si jej každý majiteľ 

iste zaslúži. V rámci nášho podniku bol ocenený 

Jaro Jurský z Lesnej správy Tichý Potok 

za dlhoročnú prácu v poľovnom výcviku farbiarov. 

Medzinárodná výstava 

psov v Bratislave-Petržalke 

Usporadúvajú ju každoročne od roku 1991 a je v poradí druhou medzinárodnou výstavou na 

Slovensku pod patronátom FCI, hneď po najstaršej, tradičnej medzinárodnej výstave psov 

v Nitre. Do roku 1991 sa petržalská výstava organizovala ako národná výstava psov. Júnovú medzinárodnú 

výstavu psov v Nitre a augustovú medzinárodnú výstavu psov v Bratislave organizuje 

Slovenský poľovnícky zväz. 

Prvé dva ročníky boli na jazdeckom štadióne 

Slávie, taktiež v Petržalke, ďalšie ročníky 

už na dostihovej dráhe Závodiska 

v Petržalke. O obľube bratislavských výstav 

medzi kynológmi zo Slovenska i zahraničia 

svedčí aj stále vyrovnaný počet vystavovateľov 

– v priemere okolo 2000 psov denne. Za 

dôkaz dobrej organizácie výstav na Slovensku 

môžeme považovať aj rozhodnutie FCI 

o pridelení Európskej výstavy psov (European 

Dog Show) v roku 2003 a o pridelení Svetovej 

výstavy psov (World dog show) v roku 

2009. 

Od roku 2001 má bratislavská výstava názov 

DUODANUBE, keď počas dvoch dní 

v rámci jedného víkendu sú dve samostatné 

medzinárodné výstavy, čo je zároveň ideálna 

príležitosť pre vystavovateľov získať počas 

2 medzinárodné 

výstavy psov 

2xCACIB/2xCAC 

16. a 17. 8. 2014 

Závodisko Bratislava – Petržalka 

duodanube.sk 

www.onlinedogshows.sk 

jednej návštevy Bratislavy dvakrát CACIB, 

CAC a CAJC od dvoch rozličných rozhodcov. 

Momentálne pripravujeme Medzinárodné 

výstavy psov Duodanube 2014, ktoré 

budú 16. a 17. augusta 2014 tradične v Bratislave–Petržalke 

na Závodisku. Obrovskou 

prednosťou týchto výstav je ich priebeh na 

trávnatom povrchu, čo v porovnaní so stiesnenými 

pomermi v krytých halách poskytuje 

nielen možnosť prípravy veľkých kruhov, 

v ktorých sa môžu vystavované jedince 

lepšie predviesť, ale súčasne im poskytuje aj 

väčšiu psychickú pohodu a menej stresu. 

Veríme, že aj v tomto roku, tak ako aj 

po ostatné roky, privítame v Petržalke 

opäť veľký počet vystavovateľov zo Slovenska 

aj zo zahraničia, aby sme im umožnili 

prezentovať svojich obľúbencov aj u nás, 

na výstave v Bratislave. Podrobné informácie 

k výstave je možné získať na stránke 

http://www.duodanube.sk/, ktorá poskytne 

odpovede na všetky dôležité informácie o organizácii 

výstavy i možnosť prihlásiť sa na 

MVP. 

❧ 

Ing. Marián Konečný, vedúci odboru 

poľovníckej kynológie SPZ 



Jeden z nás 

Ivan Hirner 

4. septembra sa dožíva životného jubilea - päťdesiatych narodenín - dlhoročný zamestnanec Vojenských 

lesov a majetkov Ivan Hirner. Ponúkla sa mi možnosť, aby som ho pri tejto príležitosti 

vyspovedal a kolegom, ktorí ho až tak dobre nepoznajú, možno aj trochu predstavil. 

Prečo si sa rozhodol pre lesnícke povolanie? 

Keď sa tak zamyslím, s určitosťou môžem povedať, 

že prvý a ten najväčší impulz pre lesnícke 

povolanie mi dal môj otec. Aj keď na druhej 

strane boli to práve rodičia, ktorí ma od štúdia 

na strednej lesníckej škole odhovárali. Otec pracoval 

ako vedúci vtedy ešte poľnohospodárskej 

správy a ja som s ním trávil každú voľnú chvíľu. 

Absolvoval som s ním každú poľovačku, mnohokrát 

i cez sobotu a nedeľu. Práve tam som zistil, 

že les je pre mňa to, čomu by som sa chcel 

v budúcnosti venovať. 

Ako si spomínaš na svoje začiatky 

a na ktorých pozíciách si pôsobil vo 

Vojenských lesoch a majetkoch? 

Na prvý deň v práci si pamätám, ako by to 

bolo včera a priznám sa, nikomu to neželám zažiť 

na vlastnej koži. Na bývalej,Káblovke“ vypukol 

požiar. Po jeho uhasení som ako najmladší 

musel kvôli bezpečnosti strážiť požiarisko až 

do rána. Patrilo to pod lesnú správu Bažantnica, 

kde som nastúpil ako výrobný technik. Asi 

po roku som prestúpil na lesnú správu Mikulášov 

na pozíciu lesníka. To sú časy, na ktoré spomínam 

veľmi rád. Do práce som chodil na bicykli, 

mesačné uzávierky na správe trvali až do 

rána, lesná správa organizovala ľudové zábavy, 

mzdové lístky, tzv. „nádenníčky“, nám museli 

sedieť na halier. Bola to doba, keď neboli mobilné 

telefóny, služobné automobily, v podstate 

veci, bez ktorých si dnes prácu nevieme ani 

predstaviť. Napriek tomu si myslím, že sme mali 

na samotný les viac času. Po odslúžení základnej 

vojenskej služby som bol umiestnený na lesnej 

správe Bažantnica ako bezpečnostný technik. 

Za krátky čas na to som prebral jeden pre 

mňa z najkrajších lesných obvodov Rakáreň ako 

lesník. Vynikajúcimi školiteľmi sa ukázali pán 

Kanka s pánom Leskovským, ktorých praktické 

rady mi veľakrát pomohli aj v budúcnosti. Neskôr 

som pracoval na lesnej správe Bažantnica 

ako ťažbový technik. Túto funkciu som vykonával 

až do reorganizácie, pri sa zlúčili lesné 

správy. Momentálne pracujem ako technik lesnej 

správy Jablonové. 

Aké sú tvoje koníčky? 

Jednoznačne poľovníctvo je pre mňa tá časť 

zamestnania, ktorú považujem za svoj koníček. 

Ani si neviem predstaviť, že by som mal absolvovať 

poľovačku príkazom. Vzhľadom na to, 

aký máme plánovaný odstrel a koľko poľovných 

hostí musí byť úspešných, myslím si, že sa táto 

časť zamestnania ani nedá vykonávať iným spôsobom. 

Druhým koníčkom, pri ktorom sa dokážem 

úplne odreagovať a zabudnúť na každodenné 

problémy života, je futbal. 

Ako by si zhodnotil súčasnú situáciu 

vo Vojenských lesoch a majetkoch? 

Myslím si, že dnešná situácia nie je vôbec jednoduchá. 

Borovicové lesy na Záhorí sú vystavené 

enormnému tlaku zo strany človeka, vo všetkých 

vekových triedach ich napádajú biotickí 

škodcovia a takisto ich oslabujú extrémne výkyvy 

počasia. Môj osobný názor na túto otázku je, 

že ak dokážeme udržať súčasný stav lesa na jeho 

momentálnej úrovni, bude to pre nás úspech. 

Ivan, ďakujem za rozhovor a na záver by som 

Ti chcel popriať aj v mene kolegov pohodu v rodine, 

zdravie nech Ti ešte dlho slúži a veľa pracovných 

úspechov. 

Ing. Patrik Kuriš, lesník, 

LS Jablonové, OZ Malacky 

Jeden z nás Miroslav Neužil 

Tento dlhoročný pracovník Vojenských lesov 

a majetkov oslavuje 13. augusta 2014 životné jubileum 

päťdesiat rokov. Po ukončení lesníckeho 

vzdelania podal prihlášku do Vojenských lesov 

a majetkov v Malackách. Žiadne miesto však nebolo 

voľné a tak nastúpil k Štátnym lesom Bratislava 

na Lesnú správu Kostolište sprvu ako drevorubač 

a v r. 1988 ako vedúci Lesného obvodu 

Králová. Na Vojenské lesy a majetky ale nezanevrel 

a po uvoľnení miesta na LS Riadok nastúpil 

v r. 1999 ako vedúci Lesného obvodu Potočkáre. 

Neskôr mu pridelili lesný obvod Hrdzavý Jarok. 

Ing. Miloš Kuchárek, technik 

LS Riadok, OZ Malacky 


Čo ťa priviedlo k myšlienke, že 

sa chceš venoveť lesníctvu? 

Od malička som býval v rodinnom dome 

v Malackách na okraji lesa a tam som vyrastal 

a hrával sa tak povediac v lone prírody. K prírode 

a k lesu ma to vždy ťahalo a tak som sa 

prihlásil do Stredného odborného učilišťa lesníckeho 

v Banskej Štiavnici. Tam som študoval 

v r. 1982 – 85. Bol som oslobodený od vtedy 

povinnej vojenskej služby a tak po ukončení 

štúdia som hneď nastúpil do pracovného pomeru 

najprv k štátnym a potom k vojenským 

lesom. 

Od začiatku ťa to ťahalo k Vojenským lesom 

a majetkom. Splnili sa tvoje očakávania? 

Základom dobrej pracovnej pohody je v prvom 

rade dobrý kolektív. Môžem povedať, že 

od začiatku som medzi mojich spolupracovníkov 

zapadol a veľmi dobre ma medzi seba 

prijali. Mal som šťastie aj na mojich nadriadených, 

s ktorými som tiež vychádzal bez nejakých 

závažných problémov. 

Čo ty a poľovníctvo. Máš nejaké zážitky? 

Poľovníctvo okrem toho, že je mojim koníčkom, 

mám aj v pracovnej náplni. Pri love sa 

vždy niečo udeje. Keď som raz sprevádzal hosťa 

na jeleňa, stal sa mi jeden neuveriteľný zážitok. 

I keď sme mali nepriaznivý vietor, ktorý 

vial od nás priamo k ručiacemu jeleňovi s čriedou 

laní, dokázali sme sa k nim priblížiť až na 

30 metrov. Jeleňa sme stále nevideli, lebo ručal 

v mladine. Nakoniec však aj navzdory nepriaznivému 

vetru podišiel ešte bližšie k nám a hosť 

ho ulovil. 

Aké máš želania a plány do budúcnosti? 

Veľmi si želám, aby mi slúžilo zdravie. V tejto 

hektickej dobe nie sú na zahodenie ani pevné 

nervy. Veľmi rád by som sa dožil vo Vojenských 

lesoch môjho odchodu do dôchodku. To 

isté prajem aj mojim spolupracovníkom. 

25


Jeden z nás 

40 rokov s Vierkou 

Kacianovou 

V dnešnej dobe nie je bežné, skôr veľmi ojedinelé, stráviť celý pracovný život v jednej firme. Vo 

Vojenských lesoch v Pliešovciach bude moja kolegynka Vierka Kacianová v júli sláviť krásne pracovné 

jubileum 40 rokov. Pri tejto príležitosti si s ňou trochu zaspomínam. 

Vierka, aké boli tvoje začiatky 

vo Vojenských lesoch? 

Po skončení strednej ekonomickej školy 

v Žiari n/Hronom som nastúpila 1. 7. 1974 na 

Dopravno-mechanizačnú správu VLM v Pliešovciach. 

Tam som sa pod vedením skúsenej 

ekonómky p. Krajčovičovej začala oboznamovať 

s účtovnými a ekonomickými problémami 

a povinnosťami. 

Dnes pracuješ ako účtovníčka, ale 

vystriedala si viacero pracovných 

zaradení, kolektívov. 

Od roku 1975 som pracovala vo funkcii 

ekonóma Hospodárskej správy. Po materskej 

dovolenke som nastúpila na SPDV Lopaty, 

potom do učtárne GR a v roku 1993 na 

LS Pliešovce ako ekonóm, kde som pracovala 

11 rokov. Odchod zo ženského kolektívu 

do zväčša mužského bol dosť ťažký, ale 

zvykla som si a vzájomne sme sa rešpektovali. 

V roku 1995 sa LS presťahovala na V. Vrch, 

kde nám pribudla aj Sadová správa. V roku 

2004 vznikol o.z. V.Vrch, kde som si v učtárni 

zvykala tentoraz na ženský kolektív. (úsmev) 

V roku 2007 sa z o.z. vytvorila Správa lesov, 

kde som do r. 2009 robila ekonómku. Potom 

som prešla na GR ako referent EO, kde pôsobím 

dodnes. 

Keď je dobrý pracovný kolektív, aj tá 

najťažšia práca ide ľahšie. Keď to už nie 

sú len spolupracovníci, kolegovia, ale aj 

priatelia, na ktorých sa môžeš spoľahnúť. 

Môžem povedať, že som na svojich bývalých, 

ale i terajších spolupracovníkov mala 

šťastie. Vždy som sa snažila dobre vychádzať 

s ľuďmi. Podala som im pomocnú ruku pri 

pracovných, ale aj osobných problémoch. No 

vždy som sa mohla aj ja spoľahnúť na ich pomoc 

a podporu pri mojich pracovných, ale aj 

zdravotných a rodinných problémoch. Žiaľ, 

mnohí z nich už nie sú medzi nami, ale často 

na nich spomínam. Určite len v dobrom. 

40 rokov je pekné jubileum. Čo však tvoje 

priania a plány do tých ďalších rokov? 

Vo VLM som prežila celý svoj aktívny pracovný 

život. Chcela by som sa touto cestou 

poďakovať všetkým mojim spolupracovníkom 

za dlhoročnú a priateľskú spoluprácu. 

Vierka, ďakujem za rozhovor a prajem Ti 

v osobnom živote najmä veľa zdravia a veľa 

pekných chvíľ strávených s rodinou, priateľmi 

a pri záľubách. V pracovnom živote Ti želám 

ešte veľa síl a príjemných chvíľ s kolegami, aby 

Životné jubileá 

Júl 2014 

Ing. Pavol Tomala, 

vedúci LS Tichý Potok, OZ 

Kežmarok, 50 rokov 

Marián Beľančin, robotník 

DSS, Kamenica nad 

Cirochou, 50 rokov 

August 2014 

Miroslav Neužil, lesník, LS 

Riadok, OZ Malacky, 50 rokov 

Antonín Borek, robotník, LS 

Jablonové, OZ Malacky, 50 rokov 

September 2014 

Ivan Hirner, technik LS 

Jablonové, OZ Malacky, 50 rokov 

Veď pracovisko je našim druhým domovom 

a ovplyvňuje pohodu a spokojnosť v osobnom 

aj rodinnom živote. 

Moje plány do budúcnosti vychádzajú 

z toho, že sa pomaly blíži odchod do dôchodku. 

A keď sa tak stane, chcem sa venovať predovšetkým 

svojej rodine, deťom a vnúčatkám 

a snáď mi ostane čas aj na seba a moje 

záľuby. 

si aj na nás raz takto pekne spomínala. Dovoľ 

mi poďakovať Ti, Vierka, za všetkých kolegov-priateľov, 

pretože sa na Teba môžeme 

vždy spoľahnúť. 

❧ 

Stanislava Šinková, EO GR, Pliešovce 



pracovné jubileá 

Júl 2014 

Viera Kacianová, referent 

oddelenia ekonomiky 

GR, 40. výročie 

Augustín Stískal, lesník LS 

Riadok, OZ Malacky, 25. výročie 

Peter Suchovský, lesník, LS 


Eduard Kriššák, samostatný 

referent OLV, OZ 

Kežmarok, 30. výročie 

Michal Kester, lesník 

LS Podolínec, OZ 


Ján Krempaský, lesník LS Ľubica, 

OZ Kežmarok, 30. výročie 

Karol Sutor, robotník LS Ľubica, 


August 2014 

Ing. Miloš Kuchárek, technik LS 


Antonín Borek, robotník LS 

Jablonové, OZ Malacky, 30. výročie 

Ing. Boris Juraško, 

vedúci LS Podolínec, OZ 


Marián Pisarčík, samostatný 

referent oddelenia ekonomiky, 


September 2014 

Ing. Pavel Hanulay, samostatný 

odborný referent GR, 40. výročie 

Ing. Juraj Laco, vedúci oddelenia 

výroby, OZ Malacky, 25. výročie 

Lýdia Lefčíková, referent 

oddelenia odbytu, OZ 

Malacky, 25. výročie 

Viktor Pluš, robotník LS 

Jablonové, OZ Malacky, 35. výročie 

Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS 

Ľubica, OZ Kežmarok, 30. výročie 

Jozef Harvilik, robotník 

DSS Kamenica nad 

Cirochou, 20. výročie 

Po reorganizácii správy služieb Záľubica 

v roku 2009 sa správa priradila k LS Ľubica, 

kde nastúpil ako strážnik a pracoval tam až 

do roku 2014, do odchodu do starobného dôchodku. 

Karol Sutor odpracoval vo VLM dlhých 45 

rokov, v podniku ho už považovali za „inventár“. 

Jeho zamestnanie ovplyvnil aj jeho otec, 

Jeden z nás 

Karol Sutor 

Karol Sutor sa narodil 17. marca 1952 v Kežmarku. Po ukončení strednej odbornej školy poľnohospodárskej 

v roku 1969 nastúpil k Vojenským lesom a majetkom na Lesnú správu Ľubica ako 

závozník pri odvoze dreva a neskôr zastupoval traktoristov pri zbližovaní dreva. Po absolvovaní 

Základnej vojenskej služby v r. 1973 sa vrátil späť na LS Ľubica. V tom období sa zakladali lesné 

škôlky, kde nastúpil ako robotník v škôlkarskej výrobe. V roku 1975 sa vrátil k práci v lese pri 

zbližovaní dreva, pričom na túto dobu dostal moderný lesný kolesový traktor LKT 80, s ktorým 

pracoval až do roku 1988. Po prekonaní zdravotných problémov nastúpil opäť ku škôlkam na LS 

Spišská Belá. Keď po organizačných a pracovných zmenách v roku 2004 priradili škôlky pod LS 

Ľubica, pracoval v nich až do roku 2009. 


Eduard Plučinský, technik 

LS Ľubica, OZ Kežmarok 

ktorý tiež dlhé roky pracoval vo VLM a dokonca 

vypomáhal vo vysokom veku ako dôchodca. 

Karol Sutor šťastne ženatý a s manželkou 

Justínou spolu vychovali dve deti, syna a dcéru. 

V kolektíve patril medzi obľúbených, rozvážnych 

a vždy s ochotou poradiť a pomôcť. 

S jeho odchodom do starobného dôchodku 

odchádza aj kus histórie Vojenských lesov 

a majetkov a preto všetci zamestnanci VLM 

Kežmarok mu prajeme, aby si jeseň života užil 

šťastne v kruhu rodiny a priateľov v pevnom 

zdraví. 

❧ 

27


Ján Ščavnický, lesník LS Tichý 

Potok, OZ Kežmarok, 

tom mieste. Napriek sľubným časom sa naši nepresadili 

aj preto, že v jednotlivých disciplínach 

sa nepožadovala taká kvalita prevedenia ako to 

bolo v predchádzajúcich ročníkoch. Okrem súťažných 

disciplín sa naši borci zúčastnili aj mimosúťažných 

bojov. V streľbe z luku obsadil Jano 

Chlpáň tretie miesto a hod sekerou vyhral druhý 

Jano. Tak sme si predsa len odniesli domov pekné 

vecné ceny a sľúbili sme si, že na budúci rok to 

dotiahneme minimálne na zlato. Tak nám držte 

palce! Lesu Zdar! 

❧ 

Naj horár 2014 

Máme za sebou jubilejný, už desiaty ročník lesníckej súťaže Memoriál Jozefa Dekréta Matejovie, 

známej tiež pod názvom Naj horár. Usporiadali ju na Donovaloch, v blízkosti chaty Lesy-Donovaly, 

v peknom horskom prostredí. Aj keď meteorológovia predpovedali zrážky, našťastie im to 

opäť nevyšlo a tak na nás celý deň zazeralo zubaté slniečko. Súťaže sa zúčastnilo 28 družstiev 

z celého Slovenska, okrem Štátnych lesov mali zastúpenie aj Vojenské lesy a Mestské lesy. Družstvo 

VLM tvorili: Jano Chlpáň, Miro Dvorák a Jano Ščavnický. Pre posledne menovaného to bol 

už piaty štart, tak aj očakávania boli vysoké. Keďže pred dvomi rokmi naše družstvo skončilo na 

štvrtom mieste, verili sme, že teraz už na „bedňu“ vystúpime. Súťažilo sa v piatich disciplínach: 

poľovníctvo, pestovanie lesa, ochrana lesa, meranie a odhad objemu dreva a hod obojstrannou 

sekerou + test BOZP. 

Napriek maximálnemu úsiliu naše družstvo 

nezopakovalo pekný výsledok spred dvoch rokov 

a umiestnilo sa presne v polovici štartového poľa, 

na 14-tom mieste. V jednotlivcoch sa najlepšie 

umiestnil až na 20-tom mieste Jano Ščavnický, 

Jano Chlpáň skončil 40-ty a Miro Dvorák na 54- 

Tatranská kosba 

a Špica guľáš 2014 

27. júna zorganizovali Štátne lesy TANAP-u na ochrannom obvode Tatranská Javorina, lokalita 

Bielovodská dolina, 10. ročník súťaže v kosbe ručnou kosou a 6. ročník súťaže v príprave lesníckeho 

špica guľášu. 

Majster guľášov 

Kosba súťažne. 

Tento rok sa na podujatí zúčastnilo aj družstvo 

VLM Malacky, zatiaľ len v príprave guľášu. 

VLM reprezentovali Ladislav Randík 

a Ing. Ivan Schlosser z LS Jablonové, Ing. Peter 

Cintula z LS Mikulášov a Róbert Maráček z LS 

Riadok, súčasťou družstva boli aj dvaja „externisti“ 

- Ing. Peter Šimkovič a Petr Poláček. Súťaž 

sa odohrávala v prekrásnom prostredí Belianskych 

Tatier, niekoľko desiatok metrov od 

poľských hraníc. Pozvanie prijali aj súťažiaci 

z Poľska a Ukrajiny, na zlepšenie nálady súťažiacim 

hrali dve goralské muziky, jedna slovenská 

a jedna poľská. 

Súbežne sa súťažilo v kosbe ručnou kosou 

(pás široký 4 m a dlhý 50 m pre dvojčlenné 

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Jablonové, 

OZ Malacky, foto Róbert Maráček 

družstvo), kde sa hodnotil čas a kvalita kosenia 

a príprava lesníckeho guľášu. Najlepší lesnícky 

špica guľáš pripravilo naše družstvo VLM 

Malacky, čím sa nám podarilo obhájiť vlaňajšie 

prvenstvo, tentokrát spomedzi 32 zúčastnených 

družstiev. 

❧ 


lesná pedagogika 

Slávnostné promócie 

detských lesníkov 

„Osud lesov je v našich rukách.“ To bolo hlavné 

motto už v poradí štvrtého ročníka Detskej lesníckej 

univerzity. 

Päťdesiat šiestakov základných škôl zo 

Zvolena a Liptova pravidelne od decembra 

do júna navštevovalo Detskú lesnícku 

univerzitu. Študenti spoznávali zaujímavosti 

slovenského lesa nielen teoreticky, ale 

aj prakticky, v teréne i na Lesníckej fakulte 

Technickej univerzity vo Zvolene a na Strednej 

odbornej škole lesníckej Jozefa Dekréta 

Matejovie v Liptovskom Hrádku. 

Tajomstvá lesa boli rozdelené do ôsmich 

tematických celkov, ako napríklad „Drevo 

tradičný materiál“, „Z poľovníckej kapsy“, 

„Lesní architekti“, „Príbeh lesa od semienka 

po strom“. Teóriu si overili vo virtuálnej 

Ing. Andrea Melcerová, Ing. Ľudmila 

Marušáková, PhD., NLC – Ústav lesníckeho 

poradenstva a vzdelávania Zvolen. 


jaskyni, kde ako skutoční lesníci rozhodovali 

o spôsobe výchovy lesa. Rovnako mali 

študenti možnosť otestovať trenažér lesného 

harvestora a vyskúšať si, aké náročné je rozhodnúť 

o osude dospelých zrelých stromov. 

Hľadali odpovede na otázky, aký dôležitý je 

les pre život človeka a prečo je drevo taká významná 

obnoviteľná surovina. 

Pred slávnostným ukončením projektu 

zasadlo vo Zvolene Detské mestské zastupiteľstvo, 

počas ktorého absolventi Detskej 

lesníckej univerzity za asistencie skúsených 

lesných odborníkov navrhli, ako by mali vyzerať 

lesy v okolí ich miest a obcí. Študenti 

využili pri plánovaní svojho lesa všetky vedomosti 

a znalosti prezentované odbornými 

lektormi. Samotní študenti, ako členovia 

detského mestského zastupiteľstva, hlasovaním 

rozhodli, že najlepšiu stratégiu vytvorili 

žiaci základnej školy z Hýb, ktorí okrem hospodárskeho 

úžitku lesa v okolí obce mysleli 

aj na jeho rekreačnú, estetickú a ekologickú 

funkciu, prospešnú pre obyvateľov obce a jej 

návštevníkov. 

„Som rada, že sa nám podarilo už štvrtýkrát 

pokračovať v tomto projekte. Uvedomujeme 

si, že počas prednášok a exkurzii žiaci 

nie sú schopní osvojiť všetky vedomosti, 

ale našim cieľom je zapáliť plamienok skutočného 

záujmu, lásky a úcty k prírodným 

hodnotám. Chceme dosiahnuť, aby aj mladej 

generácii záležalo na budúcnosti slovenských 

lesov, aby si uvedomovala, že aj svojim 

správaním a rozhodovaním môže ovplyvňovať 

osud našich lesov aj prostredia, v ktorom 

žije,“ povedala námestníčka riaditeľa Národného 

lesníckeho centra - Ústavu lesníckeho 

poradenstva a vzdelávania vo Zvolene, 

Ing. Ľudmila Marušáková, PhD. v príhovore 

počas Slávnostnej promócie absolventov, 

ktorá bola 20. júna 2014 v aule Technickej 

univerzity vo Zvolene. 

Slávnostná promócia bola záverečnou 

bodkou za štvrtým ročníkom projektu, 

keď si študenti pred očami vzácnych hostí 

z lesníckych inštitúcií, rodičov a príbuzných 

prevzali s rúk dekana Lesníckej fakulty 

prof. Dr. Viliama Pichlera diplom absolventa 

Detskej lesníckej univerzity. 

Projekt Detskej lesníckej univerzity zorganizovalo 

Národné lesnícke centrum spolu 

s partnermi, ktorým patrí v mene absolventov 

a koordinátora projektu poďakovanie. 

Projekt sa realizoval za pomoci štátneho 

podniku Vojenské lesy a majetky SR, štátneho 

podniku LESY Slovenskej republiky, 

spoločnosti Slovwood Ružomberok a.s., Lesníckej 

univerzity Technickej univerzity vo 

Zvolene a Strednej odbornej školy lesníckej 

Jozefa Dekréta Matejovie. 

❧ 

29


Detské dni sv. Huberta 

Pod záštitou Múzea vo Sv. Antone boli 18. a 19. júna už po tretí raz vo Sv. Antone Detské dni sv. 

Huberta. Ako pri všetkých ročníkoch, aj tento raz sa náš podnik VLM SR š.p. aktívne podieľal na 

tejto vydarenej a milej udalosti ako jeden z hlavných sponzorov. Zabezpečil aj potrebný personál 

– sprievodcov z radov svojich zamestnancov. 

Ako sprievodcovia sme vždy dostali skupinu 

detí, ktorú sme sprevádzali po jednotlivých 

stanoviskách. Vidieť mohli legendu o sv. 

Hubertovi, sokoliarov, poľovné psy, mohli 

Ing. Filip Kuffa, technik SL Pliešovce 

sa povoziť na koňoch, spoznávať hlasy vtákov 

a zveri, hodiť si „flintu do žita“, zistiť, kto 

nosí rohy a kto parohy, zastrieľať si na laserovej 

strelnici, zhotoviť kŕmidlo, sem tam sa dotknúť 

umelej jašterice alebo hada, zasúťažiť si 

v kŕmení medveďa a naučiť sa, ako môžu spolu 

žiť rastliny a zvieratá. Deti sa všade aktívne 

zapájali prostredníctvom rôznych hádaniek, 

otázok a súťaží. Pre šikovných a tých, ktorí 

vedeli odpovedať, boli prichystané aj rôzne 

odmeny - či už časopisy, cukríky, alebo malé 

medailóniky z dreva, pohľadnice, pečiatky na 

ruku a rôzne iné veci, ktoré ich vždy potešili. 

Určite je správne a veľmi dôležité v dobe 

internetu, „ajfónov, smartfónov, fejsbúku“ 

a neviem ešte akých „tónov a fónov“ podporovať 

akcie takéhoto zamerania pre mladšie 

vekové kategórie, kde si môžu nielen deti uvedomiť, 

čo všetko je okolo nás, ako funguje les, 

zvieratá, človek. Aj to, o čom je poľovníctvo. 

Ani neviem, ako som sa spolu s mojimi kolegami 

p. Zimanom, p. Dercom a p. Hanulayom 

dostal k účasti na tejto milej udalosti. 

A prečo milej, ako to už spomínam po tretí 

Naši sprievodcovia - zľava: Ing. T. Derco, 

Ing. V. Ziman, Ing. P. Hanulay, Ing. F. Kuffa 

raz? Ak by tam bol ktokoľvek z vás, určite by 

ju tak zhodnotil tiež. Veď posúďte sami, aké 

podarené postrehy a „hlody“ dokážu mať deti. 

Pri zrátaní bodov mal lektor snahu zapojiť 

deti, tak sa pýta: „Dvakrát sedmička a jedna 

šestka, koľko to je?“ Po krátkom zamyslení jeden 

žiak odpovedá: „Tak to je teda dosť veľa!“ 

Alebo pri jaskyniaroch a ochrancoch prírody 

je veľmi milá pani, ktorá sa snaží ukázať aspoň 

tie najznámejšie dreviny, listnaté aj ihličnaté, 

a rozdiely medzi nimi. Aj ma zaskočilo, 

že deti pomerne dosť dobre poznali stromy, 

ale ešte viac ma zaskočila odpoveď na otázku, 

ako rastú šišky na jedli? Nuž, odpoveď veľmi 

jednoduchá: „Hore nohami.“ Pri chránených 

živočíchoch zas bola aktivita, kde podľa čierneho 

obrázka mali deti priradiť lebku k zvieraťu. 

Ako prvá bola silueta mačky (samozrejme 

divej). Na otázku, čo je to, s istotou vedeli 

odpovedať - áno, mačka. „A aká je to mačka?“ 

V tom momente viac hlasov zborovo zvolalo: 

„Čiernááá!!!“ A veru mali aj pravdu. Pri stánku 

kynológie si deti okrem poznávania mohli 

pozrieť niektoré plemená psov aj naživo. Na 

trávniku si pokojne sedia psy, keď tu začnú 

deti kričať: „Ľahni! Ľahni!“ Keď pes aj po 

dvadsiatom takom zvolaní pokojne sedel (asi 

čakal povel daun!), odrazu niekto dostal spásonosný 

nápad a hlúčik svojich spolužiakov 

prekričal povelom: „Sadni!“ Čo si myslíte? Samozrejme 

že uspel, lebo pes sedel aj naďalej. 

Napriek takýmto úsmevným odpovediam 

mali žiaci dosť veľa vedomostí. Pri troch skupinkách, 

ktoré som za tie dva dni sprevádzal, 

ma prekvapil najmä obrovský záujem, nielen: 

„Jéééj koníky!, Ahaa psííky!, Waááu, medvedik 

čistotný!“ (aj keď to bol jazvec), ale aj záujem 

o všetko ostané - či vábničky, huby, stromy, 

zvieratá. Naozaj, každé jedno stanovisko 

zožalo obrovský záujem našej mladej generácie. 

Aj žiaci zo špeciálnej školy boli bystrí, 

disciplinovaní a všetko pozorovali i skúšali 

s veľkým záujmom. 

Za dva dni sa prišlo pozrieť na tieto dni určené 

deťom vyše 1900 žiakov spolu s pedagógmi 

a rodičmi. Lektori tak mohli na plné obrátky 

odovzdávať svoje skúsenosti a poznatky. 

A práve o to ide, naučiť deti „niečomu“ a podchytiť 

ich ešte v mladom veku. Všetkým ukázať, 

že svet nie je len virtuálny, ale je to realita 

okolo nás. Niekedy až veľmi vzácna a krásna, 

preto sa musíme naučiť vážiť si ju a chrániť. ❧ 



Poznáš mená škodcov, 

ktorí ničia naše lesy? 

Správne priraď názvy k jednotlivým obrázkom 

Hrebenárka hrdzavá, Piadivka tmavoškvrná, Obaľovač mládnikový 

A nájdi riešenie 

tajničky 

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný 

referent oddelenia Kancelárie riaditeľa 

OZ Malacky / text / foto zdroj internet 

(je to škodca, ktorého nájdeš 

aj na fotografii vyššie) 

opevnená historická stavba 

oplotená časť územia pre divú zver 

porast tvorený zo stromov, drevín, rastlín 

poľnohospodárska plodina 

produkt včiel 

liečivé rastliny 

produkt sopky 

budúci hmyz 

druh listnatého stromu 

druh listnatého stromu 

lesné plody 

drevina tvorená z kmeňa a koruny 

povlak na železných predmetoch, spôsobený vlhkom 

trávnatý porast 

druh vtáka 

kofeínový nápoj 


31

Vojenské lesy 3/2014

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?