30.01.2013 Views

e-mailová adresa redakcie: redakcia.prosocio@gmail.com - Fakulta ...

e-mailová adresa redakcie: redakcia.prosocio@gmail.com - Fakulta ...

e-mailová adresa redakcie: redakcia.prosocio@gmail.com - Fakulta ...

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

14<br />

poškodzuje práve tým, že okliešťuje bohatosť<br />

reality tak, že predefinuje jej jednotný<br />

a chcený charakter. To potvrdzuje aj jedna<br />

z teórií normality, ktorá definuje „mediálnu<br />

normu“ ako niečo, čo vytvára idealizovanú<br />

realitu a samotnú reklamu spája s psychickou<br />

manipuláciou. Zaujímavá je takáto analýza<br />

vplyvu reklamy na ženy a ich sebahodnotenie.<br />

Nemajme sa rady!<br />

Reklama má schopnosť vytvárať si umelé<br />

odbytisko svojich produktov. Na tomto<br />

princípe funguje najmä kozmetický priemysel,<br />

ktorý pochopil, že musí najskôr žene<br />

spôsobiť psychologický problém samej so<br />

sebou, pocit nedostatočnosti, aby ju následne<br />

presvedčil, že jej vie pomôcť, ak mesačne<br />

vynaloží desiatky až stovky eur na rôzne<br />

kozmetické prípravky. Normy regulujúce<br />

reklamu zakazujú využívanie reklamy, ktorá<br />

zasahuje podprahové vnímanie, pretože ta-<br />

PRO SOC<br />

IO<br />

6/2011<br />

KULTURA ´<br />

káto reklama nie je férová. Otázkou ale je, čo<br />

je férové na marketingovom prístupe, ktorý<br />

propaguje, preferuje a posilňuje stále tie<br />

isté jednotné vzorce a obrazy, deformu júce<br />

ženské sebavedomie? Tisícky žien trpiacich<br />

problémami so stravovaním, anorektičky,<br />

bulimičky, psychicky zruinované samovražedkyne,<br />

kozmetické fanatičky, milióny žien<br />

podstupujúcich plastické operácie, aby sa<br />

zmenili na reklamou utvrdzovaný a posilňovaný<br />

prototyp dokonalosti, neexistujúci<br />

ideál krásy.<br />

Riaditeľka kozmetického oddelenia<br />

jedného nemenovaného renomovaného<br />

ženského časopisu, z ktorého sú<br />

každoročne zisky vo výške 75 238 911<br />

Kč, sa v jednom dokumente vyjadrila,<br />

že ženské časopisy prispievajú k vytváraniu<br />

tohto kultu tým, že mapujú túto<br />

oblasť. Na otázku, či tento kult slúži<br />

k predajnosti kozmetických a diétnych<br />

výrobkov, však už odpovedať nevedela<br />

a poprosila kameramana, aby stopol natáčanie.<br />

O čom to vypovedá? Že priznať samoúčelnosť<br />

skoro celého kozmetického priemyslu<br />

na kameru by bolo asi príliš veľké<br />

fó­pá.<br />

Médium má ako výchovný prostriedok<br />

veľký potenciál. Je preto potrebné, aby sa<br />

ľudia, ktorí na firemných poradách každého<br />

média, sedávajú za vrchom stola, zamysleli,<br />

akým štýlom chcú formovať práve<br />

oni. Keď sa šéfredaktorky toho istého, vyššie<br />

spomenutého, ženského časopisu, spýtali,<br />

ako chce prostredníctvom média, ktoré<br />

vedie, formovať druhých ona, alebo čo chce<br />

prostredníctvom tohto média spôsobiť, odpovedala,<br />

že jej je úplne jedno, ako sa po<br />

jeho prečítaní čitatelia chovajú, alebo ako<br />

žijú. Asertivita? Či arogancia? Z listov čitateliek<br />

má vraj skúsenosti, že ženy majú často<br />

veľký problém so sebaprijatím, s prijatím<br />

svojej váhy a výzoru a ony (ako ženský časopis)<br />

sa to snažia prelomiť. Pritom obsahovou<br />

náplňou tohto konkrétneho časopi-<br />

su sú z veľkej a až príliš dominantnej časti<br />

„diétne rady“ a propagačné koláže drahých<br />

zahraničných kozmetických výrobkov, práve<br />

vďaka ktorým je ženám umožnené bojovať<br />

proti veku, proti váhe, proti nepevnosti<br />

pokožky, proti ried kym /nepoddajným/suchým/rýchlo<br />

sa mastiacim/objem strácajúcim/atď.<br />

vlasom, skrátka proti všetkému na<br />

svojom tele, súhrnne teda ­ proti sebe. Mnoho<br />

týchto javov ako starnutie, ochabovanie<br />

pokožky, určitý typ vlasov alebo aj veľkosť<br />

hrudníka sú ale samozrejme prirodzenosťou<br />

života, tak prečo by ženy mali chcieť byť<br />

iné a viesť tento boj?... Kto za to môže? A kto<br />

to od nich chce?<br />

Cena tela<br />

Trh je zahltený reklamou, ktorá do nás vtláča<br />

svoje výpovede. Každý by sme zrejme povedali,<br />

že ju neriešime a mnoho z nás by určite<br />

povedalo aj to, že si reklamu vôbec nevšímame.<br />

Nie nadarmo sa však vraví ­ Stokrát<br />

zopakovaná lož sa stane pravdou alebo<br />

Opakovanie je matkou múdrosti (v našom<br />

prípade múdrosť v úvodzovkách). Reklama<br />

nezobrazuje realitu ale hyperrealitu (niečo<br />

dokonalejšie ako skutočnosť), disponuje<br />

schopnosťou vytvárania stereotypov, ktoré<br />

sú potom z dlhodobého hľadiska prijímané<br />

so samozrejmosťou ako určitá miera spoločenskej<br />

adekvátnosti. Práve preto je potrebné<br />

preventívne pôsobenie, hlavne medzi<br />

mladými ľuďmi, aby sa vedeli na každú reklamu<br />

pozrieť kriticky, aby dokázali oddeliť<br />

produkt od formy jeho propagácie a aby<br />

sa naučili dešifrovať marketingové stratégie,<br />

sekundárne vytvárajúce tieto sociálne<br />

konštrukcie, primárne však majúce za úlohu<br />

iba zmanipulovať. Najmä ženy sa musia<br />

naučiť nespájať svoje sebavedomie a pocit<br />

spokojnosti s dosiahnutím tohto preferovaného<br />

ideálu, teda musia sa naučiť vlastnému<br />

klasifikovaniu seba samých, ľudí okolo,<br />

aj samotnej reality, aby disponovali sebavedomím<br />

potrebným pre zdravý život. Musia<br />

vedieť, že telo nie je tým najcennejším<br />

majetkom, ktorý majú, a že ho nemusia nepretržite<br />

meniť „aby sa páčili“ alebo ako sa<br />

hovorí „aby sa predali“. To isté by na druhej<br />

strane mali vedieť aj muži, aby ženy, s ktorými<br />

sa stretávajú vo svojom okolí, neškatuľkovali<br />

do tried podľa idealizovaných kvalít,<br />

ktoré samozrejme nespĺňajú.<br />

Relevantnosť škodlivosti tohto faktu potvrdzuje<br />

aj Európsky parlament, ktorý<br />

v správe pripomína, že „obraz ideálneho<br />

telesného vzhľadu vytváraného marketingom<br />

a reklamou môže negatívne ovplyvniť<br />

sebadôveru žien, najmä dospievajúcich<br />

diev čat a žien náchylných k poruchám príjmu<br />

potravy, ako je anorexia alebo bulímia.<br />

Poslanci preto vyzývajú reklamné agentúry,<br />

aby dôsledne zvažovali výber extrémne<br />

štíhlych žien na propagáciu výrobkov.“<br />

Ženy pro měny<br />

Erika Hníková, česká dokumentaristka,<br />

nám v dokumente Ženy pro měny predsta-

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!