e-mailová adresa redakcie: redakcia.prosocio@gmail.com - Fakulta ...
e-mailová adresa redakcie: redakcia.prosocio@gmail.com - Fakulta ...
e-mailová adresa redakcie: redakcia.prosocio@gmail.com - Fakulta ...
- TAGS
- adresa
- fakulta
- fzasp.truni.sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
4<br />
Táto súvaha ma<br />
napadla v súvislosti<br />
s rozpravou o zmene<br />
systému garantovania<br />
učebných programov.<br />
Je výsledkom poznania<br />
situácie vo vysokom<br />
školstve na Slovensku,<br />
ako aj reminiscencia<br />
na uplynulé roky môjho<br />
života.<br />
FAKULTA<br />
Potrebujeme<br />
garantov<br />
alebo chovné<br />
stanice?<br />
Východiskom je úroveň garantov, ktorých<br />
som spoznal a nároky na nich<br />
kladené. Prvou podmienkou je, že garant<br />
študijného programu musí mať akademický<br />
titul profesor. Teda je schválený vedeckou<br />
radou univerzity na návrh vedeckej<br />
rady fakulty. Potom po-<br />
stupuje na Ministerstvo<br />
školstva, ktoré ho môže<br />
(ale nemusí) predložiť<br />
pánu prezidentovi k vymenovaniu.<br />
Ako náhle<br />
niekto prevezme z rúk<br />
prezidenta diplom, získa<br />
istotu, že titul „profesor“ si so sebou odnesie<br />
až do hrobu. Teda ide o doživotné zaradenie<br />
do najvyššej kategórie akademikov.<br />
Nie je v nijakom prípade viazané na skutočnosť,<br />
či si jeho hrdý nositeľ titulu aj plní po-<br />
PRO SOC<br />
IO<br />
vinnosti z neho vyplývajúce. Je možné, že<br />
po čase sa stane hereditárnym, rovnako ako<br />
sa titul „gróf“ stal v Habsburskej monarchii<br />
pred asi šiestimi storočiami.<br />
Ale vráťme sa k tomu, čo by sa od niekoho<br />
s takýmto titulom očakávalo a očakáva<br />
v krajinách,<br />
kde to funguje trochu<br />
ináč, ako u nás<br />
doma. V mnohých<br />
krajinách je tento titul<br />
obme dzený vekom<br />
a v podstate sa<br />
prekrýva s funk ciou<br />
a postavením v akademickej inštitúcii. Bol<br />
som svedkom odchodu viacerých profesorov<br />
z profesorského stolca na univerzitách<br />
v Heidelburgu i na Harvarde. Významní<br />
vedci, celosvetovo uznávaní odišli z po-<br />
Bol som svedkom odchodu viacerých<br />
profesorov z profesorského<br />
stolca na univerzitách<br />
v Heidelburgu i na Harvarde.<br />
6/2011<br />
stavenia profesora vzhľadom na vek. Jednému<br />
bol udelený titul „profesor emeritus“,<br />
kým druhý sa stal váženým lekárom. Ani jeden<br />
z nich si nenárokoval na doživotné titulovanie<br />
profesor. Ale, čo sa od nich očakávalo<br />
počas ich aktívneho pôsobenia v pozícii<br />
profesora? V prvom rade to bola výchova<br />
nasledovníkov a udávanie smerovania<br />
katedry. Kto to však hodnotil? Zas v prvom<br />
rade fakulta a univerzita. Profesor na<br />
uvedených školách je vzácny tvor, ktorému<br />
sa vytvárajú podmienky k tomu, aby mohol<br />
plniť takúto funkciu. Za to sa odvďačí<br />
minimálne fakulte a škole tým, že inšpiruje<br />
kolegov pri tvorivej práci, buď prednáškami,<br />
alebo publikáciami, alebo pomocou<br />
pri získavaní grantov a podobne. Čiže, prvým<br />
predpokladom profesora je preukázaná<br />
schopnosť prispieť k rozvoju školy. O takýchto<br />
ľudí je v cudzine veľký záujem a profesorský<br />
stolec (katedra) sa im ponúka. Nemusí<br />
predkladať potvrdenia o znalosti jazyka<br />
(ani anglického, ani nemeckého, ani slovenského),<br />
stačí, že jeho publikácie v týchto<br />
jazykoch vychádzajú. Jeho prácu dokladujú<br />
výsledky kolektívu, ktorý vedie. Študenti<br />
z jeho školy sa chvália, že je ich učiteľom,<br />
mentorom, kolegom a často i priateľom.<br />
Takýto človek, tým že je starší, má<br />
väčšinou odrastené deti a vyriešené mno-<br />
Ako ináč to interpretovať, ak<br />
nie ako prejav nezáujmu o študentov. <br />
hé problémy, ktoré zamestnávajú mladších<br />
kolegov, môže väčšinu času venovať<br />
štúdiu, vede a študentom. Profesor v prvom<br />
rade sleduje vývoj - číta a s tým, čo prečíta<br />
sa rád podelí so spolupracovníkmi. Spomínam<br />
na prof. Niederlanda, ktorý často, keď<br />
nás stretol, siahal do svojej aktovky a dával<br />
nám separátny výtlačok so slovami: „Prečítaj<br />
a porozmýšľaj, či by sa to nedalo realizovať<br />
aj u nás“. V živote som mal viacerých<br />
učiteľov, ale môj otec, ktorý bol taktiež profesorom<br />
medicíny, mi bol celoživotným vzorom<br />
a mnohému ma naučil. Jednou z vecí,<br />
ktorú som viac odpozoroval, ako by mi ju<br />
sám mentoroval, bolo plne sa sústrediť na<br />
činnosť, ktorú robím. Cez víkendy sedával<br />
na terase chaty v Senci a buď čítal odbornú<br />
literatúru, alebo písal. Nerobil to ani z povinnosti,<br />
ani pre hodnotenie, ani pre kariéru,<br />
ale jednoducho preto, že ho to zaujímalo.<br />
A čo bolo ešte dôležitejšie, rád o veciach,<br />
ktoré práve riešil, diskutoval so spolupracovníkmi,<br />
s kolegami, s nami doma. Takže<br />
druhá vec, čo by som od profesora očakával,<br />
je osobnostný vklad do riešenia problémov.<br />
Zároveň by som predpokladal, že profesor<br />
bude lojálny k materskej inštitúcii. Niekomu<br />
sa môže zdať, že tento predpoklad je triviálny,<br />
ale žiaľ, opak je pravdou. Aj na našej<br />
škole máme viacero príkladov nedostatku<br />
lojálnosti, ktorá sa prejavila okrem iného<br />
aj ohrozením celého študijného odboru pri<br />
neočakávanom odstúpení z pozície garanta.<br />
Iným príkladom je odovzdávanie výsledkov
Change language