e-mailová adresa redakcie: redakcia.prosocio@gmail.com - Fakulta ...

More documents

Recommendations

Info

28 SVOJE SOM SI ODROBILA Do ProSocia som napísala svoj prvý článok už pred niekoľkými mesiacmi. Vtedy som bola čerstvou absolventkou, a zároveň už aj zamestnankyňou v jednom ústave pre mentálne postihnutých. Bola som šťastná, ešte očarená, plná elánu a nápadov. Dnes píšem opäť, už ale trošku inak, z iného uhla, z iného postavenia. Píšem už ako bývala zamestnankyňa tohto ústavu, po dlhšom čase sa mi myšlienky zoradili a ja môžem s kľudným srd<strong>com</strong> opísať svoje pôsobenie ako opatrovateľka. Zoznámte sa Na začiatok by bolo asi dobré oboznámiť Vás s daným zariadením. Nebudem ho menovať, a vlastne sa budem aj trošku spoliehať na to, že v Bratislave je takýchto zariadení dostatok, a tak by nemalo byť práve toto tak ľahko identifikovateľné. Toto zaria denie sa špecializuje na osoby s mentálnym postihnutím, či už ide o deti alebo dospelých klientov. Funguje ako škola, teda ako inštitúcia na vzdelávanie klientov, ale aj ako ubytovňa pre klientov s týždenným alebo celoročným pobytom. Teda, ako to už asi z daného opisu vysvitlo, toto zariadenie je veľmi veľké, všeobecne sa stará asi o cca 90 klientov. Veľa klientov, veľa zamestnancov, veľa úsekov. Zamestnanci v danom zariadení sa delili do niekoľkých úsekov: zdravotný úsek, sociálny úsek, pedagogický úsek, psychologický a diagnostický úsek, ekonomický úsek a úsek riaditeľa. Každý z nich mal svojho vedúceho a fungoval skoro ako samostatná jednotka. Škola bola tiež rozdelená na niekoľko skupín. Boli tu deti, ktoré sa delili na autistov, deti s mentálnou retardáciou alebo deti, ktoré ešte len čakali na diagnostiku. A potom tu máme ešte aj dospelých. Tí sa celkovo delili do desiatich skupín. Väčšina z nich bola všeobecného zamerania, len dve sa zameriavali na zručnejších klientov, textilná a tkáčska dielňa a jedna skupina bola orientovaná čisto na autistov. Všeobecne bolo v každej skupine okolo osem až PRO SOC IO 6/2011 SOCIO desať klientov. Pri malých klientoch sa zariadenie snaží o vytvorenie určitých postupov, naučiť ich čo najviac, najpotrebnejšie veci pre život ako samostatné stravovanie, obliekanie, chodenie na záchod. Pri tých dospelých išlo hlavne o snahu neustáleho opakovania, aby aspoň to, čo sa naučili, nezabudli. Lebo tu naozaj platí, že čo sa v dets tve nenaučia, nenaučia sa už nikdy. Začiatky jednej kariéry Ja som do zariadenia nastúpila ako opatrovateľka. Opatrovateľka v zdravotnom úseku. Vedúcej som sa okamžite zapáčila. Mladá absolventka s praxou zo zahraničia, to bola pre ňu výhra. Bola mnou nadšená. A aj ja ňou. Bola ku mne otvorená, nesnažila sa ma nalákať na nejaké nereálne sľuby. Otvorene rozprávala o tom, že ženský kolektív je taký, aký je, teda plný pretvárok, ohovárania a súperenia, ďalej mi nerobila nádeje ani čo sa týkalo platu. Čo mi však povedala hneď, a čo neskôr aj naozaj chcela splniť bolo, že chcela pre mňa inú pozíciu, hodnú môjho vzdelania. A tak som nastúpila. Robila som v celoročnej prevádzke, na troch smenách. Bola som šťastná. Mala som pocit, že robím niečo dobré, niečo, čím pomáham spoločnosti. ...ženský kolektív je taký, aký je, teda plný pretvárok, ohovárania a súperenia... Nevadilo mi ani to, že som na rannú smenu musela vstávať 3:45h, čo počas mojich študentských rokoch bol čas ukladania sa do postele po príchode zo žúrky. Nevadilo mi ani to, že súčasťou mojej práce bolo aj umývanie klientov, menenie plienok a utieranie zadkov. Zvykla som si. A začala som mať tú prácu rada. Tým, že som robila na dvanástky, mala som voľno aj cez týždeň, takže som popri práci mohla vybavovať aj veľa iných záležitostí. Aj keď som veľakrát musela do práce aj cez víkend alebo cez sviatky, ale dalo sa to zniesť. Niekedy na úkor môjho spoločenského života, ale tak čo už, život dospeláka je už raz taký. Sociálna práca nie je len o ženách Čo sa ale týka spoločenského života, po škole som prišla o veľa ľudí, lebo ako to už býva, po škole sa vaše cesty rozdelia a veľakrát vám na komunikáciu musí stačiť len slávny Facebook, a tak som chcela rozšíriť svoj okruh priateľov na novom pracovnom mieste. Kolegov veľa, tak prečo nie aj veľa kamarátov. Náš kolektív sa skladal z rôznych ľudí rôzneho veku, pohlavia, myslenia. Ako to už v sociálnej sfére chodí, tak mužov tu veľa
nebolo. Ale čo bolo, tak to bolo fajn. Na mužoch som vždy mala rada jednu jedinú vlastnosť, a to, že oni neriešia. A to sa týkalo aj týchto. Neriešili ohováračky, neriešili to, či niekto urobil niečo zlé, proste robili si to svoje, flegmaticky prežívali dni. Muži síce nikdy neopatria klienta tak ako ženy, nik dy ich správne neosprchujú, dôkladne neoblečú, ale na druhej strane klientom zabezpečia väčšiu ochranu, pri záchvatoch sa ich sila nedá porovnať s tou ženskou a čo bolo dobré hlavne pre tých trošku rozumnejších, vedeli im byť kamarátmi a dokonca vzormi. A keby ste len tušili ako pôsobili na klientky? Aj keď väčšina našich klientok bola na ťažkej až hlbokej úrovni mentálnej retardácie, predsa len to boli ženy a mali svoje chúťky a myšlienky. A pohľad na statného chlapa ich vždy potešil. Niekedy som tých chlapov obdivovala. Pre nich totiž starostlivosť o klientov nie je až taká typická ako pre ženy, a hlavne pri tých nových bolo viditeľné, ako im robilo problém napríklad sprchovanie klientok, vysádzanie na záchod alebo nedajbože menštruácia. Mala som kolegu, ktorý sám musel zaobstarať rodinu, pretože pani manželka bola na materskej. A predstavte si to s takýmto platom!!! Strašné, ale toho kolegu som obdivovala, pretože na ňom bolo vidno, ako túto prácu miluje. Čo sa týkalo kolegýň, tak to je úplne iná téma. Väčšia časť z nich už bola staršia, plná životných skúseností, o ktoré sa mali veľkú potrebu podeliť. A to niekedy aj keď nebolo treba. Často som dokonca mala aj pocit, aj keď to vyznie hnusne, že v našom zariadení sa stretli tie najdivnejšie a niekedy až najnereálnejšie osudy. O jednej osobe Vám musím porozprávať, lebo podľa mňa ani autor argentínskych telenoviel by takú osobu nevymyslel. Bola to žena okolo 40, žiad- na kráska, žiadna inteligentka. Taká prostá žena. Čo na nej bolo však výnimočné, táto žena bola sedemkrát vydatá (a to sa pri mojom odchode mal blížiť ôsmy sobáš) vždy za muža aspoň o 15 rokov mladšieho, ktorého finančne vycicala, a najneskôr o pol roka už tvrdila, že láska pominula a ona si našla ďal- šieho. Na pleciach mala exekútora, dlhy u celého okolia. Týždeň pred výplatou už nemala ani cent, tak si požičiavala ďalej, aby mala na chlapov a na automaty. A takáto žena Vám dokázala tvrdiť, že láska neexistuje. Keď som jej niekedy hovorila o sebe a svojom priateľovi, tak mi vždy tvrdila, že som len mladá a hlúpa, a že sa zbadám, keď ma ten môj opustí pre nejakú inú. Skvelá žena. Nikdy som sa nad moje kolegyne nepovyšovala, čo sa týkalo môjho vzdelania (bola som tam jediná s vysokou školou), ale aj tak sa tento rozdiel niekoľkokrát dostal na povrch. Hlavne táto osoba, ktorú som opisovala, mala neskutočný problém s mojim titulom. Keď sa mi náhodou niečo nepodarilo tak, ako som chcela, tak na mňa spustila: „Aha ho, slečna titulovaná, akože Mgr. a to ani toto urobiť nevie!!!!!“ Bola som šokovaná, ako niekomu môže vadiť to, že mám titul a bolo pre mňa novinkou, že sa človeku aj kvôli tomuto dá posmievať. Ale aj napriek takýmto osobám som mala zariadenie rada. Vďaka nemu som získala veľa poznatkov, mala som tú česť zúčastniť sa na viacerých seminároch ako napríklad o autizme, kde nám prednášali aj ľudia z praxe ako aj ľudia teoretici. Ale asi najviac mi dala sexuálna výchova pre mentálne postihnutých. Stále sa hovorí o tom, že aj po- Bola som šokovaná, ako niekomu môže vadiť to, že mám titul a bolo pre mňa novinkou, že sa človeku aj kvôli tomuto dá posmievať. SOCIO Je mi to ľúto, jednoducho peniaze hýbu svetom a pani (moja vedúca), ktorú živí muž a ona robí len preto, aby sa doma nenudila, nikdy toto rozhodnutie nepochopí. stihnutí ľudia majú nárok na uspokojovanie svojich potrieb, že sú aj oni ľudia, ale na druhej strane sa tomu aj tak nekladie nejaká váha. Ale na tomto seminári som sa na týchto ľudí naozaj začala pozerať ako na ľudí s rovnakou potrebou ako máme všetci. Stretla som sa s riešením otázok: Ako nau- čiť týchto ľudí uspokojiť svoje potreby? Ako im vysvetliť ich potreby? Ako im vysvetliť rozdiel medzi mužom a ženou? To všetko sú veci, ktorým by sme sa mali v sociálnej oblasti skutočne venovať. Pretože veľa agresie, autoagresie u týchto klientov je spôsobené tým, že sa nevedia uspokojiť. A možno bude aj lepšie 29 Po asi troch mesiacoch mi bola navrhnutá iná pracovná pozícia. Mala som prestúpiť do pedagogického úseku a stať sa vychovávateľkou vo vlastnej skupine. Túto skupinu som poznala už dlhšie, ale aj napriek tomu som musela absolvovať niekoľko týždňov ako asistentka výchovy, kedy som sa zoznamovala s pedagogickými postupmi a s IPRO (individuálny plán rozvoja osobnosti). Bolo to niečo iné, už to neboli plienky, stolice, ale bolo to niečo vyššie, vhodnejšie môjmu vzdelaniu. Pri riešení IPRO som sa začala stretávať aj s rodičmi daných klientov. Poviem Vám, niekedy mi až rozum zastával nad tým, čoho boli títo rodičia schopní. Aké nároky mali na svoje deti. Napríklad, matka 45ročného muža s hlbokou MR (mentálnou retardáciou), ktorý bol ledva schopný sám si umyť po použití záchoda ruky chcela, aby sme ho naučili holiť. Haló, a čo robila doteraz? Prečo sa ho to nepokúšala naučiť? Ľudia sú zvláštni. Jedni rodičia sa boli sťažovať, že klient v skupine ignoruje ich syna, keď idú spolu na prechádzke. Že ale ten klient bol nemý, to sa im vysvetliť nedalo. Ale boli aj takí rodičia, ktorí úplne chápali svoje deti, poznali ich a nečakali od nás absurdné zázraky. S týmito sa spolupracovalo najlepšie. A títo vedeli aj nám dať najavo svoju vďaku. Veľakrát nám doniesli nejakú malú pozornosť, poďakovali nám osobne. A vraj vlastné rozhodnutie sa cení! Vo februári som sa mala rozhodnúť, či danú pozíciu chcem. Popravde, chcela som, ale keby som tú prácu zobrala, prišla by som o rôzne príplatky, ktoré platia pre smeny, ďalej by som musela pracovať normálne celý týždeň a čo sa týkalo platu, bol stále taký istý. V tom čase sme s priateľom práve kupovali byt, a tak bolo pre mňa veľmi dôležité vybavovať veci s tým súvisiace, čo sa dalo len cez pracovné dni a každý cent navyše bol pre mňa dôležitý. Musela som sa rozhodnúť. A zostala som v zdravotnom úseku, pohne- PRO SOC IO 6/2011
Page 1 and 2: 1,20 € študentský štvrťročn
Page 3 and 4: E D I T O R I A ´ L ...zazvonil zv
Page 5 and 6: senátu volia dekana fakulty, schva
Page 7 and 8: z vedecko-výskumnej činnosti inej
Page 9 and 10: Človek svojimi aktivitami, činnos
Page 11 and 12: ´´ Skola bez Sportu ako ryba bez
Page 13 and 14: a medzi študentmi FZaSP a Právnic
Page 15 and 16: K u lt t e l a V reklame sa (ne)kla
Page 17 and 18: vuje niekoľko protagonistiek - ži
Page 19 and 20: „Dnes úcast, zajtra cena! Ako č
Page 21 and 22: Toto občianske združenie má výz
Page 23 and 24: Anglikánska katedrála sa na Quadr
Page 25 and 26: Má Trnavsky ´ kraj vynimocné ´
Page 27 and 28: SOCIO Svetové sociálne fórum Jeh
Page 29: lej od vidiny zlepšenia životnýc
Page 33 and 34: miere a s rôznymi modifikáciami p
Page 35 and 36: Ghándhiho Skola A takto to malo by
Page 37 and 38: ´´ J i Z n í R u s ko chudoba a
Page 39: Naplňte svoj život zmysluplne a p

e-mailová adresa redakcie: redakcia.prosocio@gmail.com - Fakulta ...

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?