e-mailová adresa redakcie: redakcia.prosocio@gmail.com - Fakulta ...

30
vala som si vedúcu, ktorá nepochopila, ako
môžu pre mňa byť dôležitejšie financie ako
lepšia pozícia. Je mi to ľúto, jednoducho peniaze
hýbu svetom a pani (moja vedúca),
ktorú živí muž a ona robí len preto, aby sa
doma nenudila, nikdy toto rozhodnutie nepochopí.
A tak popri vybavovačkách na
byt, som pomaly začala s hľadaním si novej
práce. Nikdy by som nikomu nepriala,
aby pocítil, aké to je, keď sa zrazu rozhneváte
s vedúcim. Je to zlé, veľmi zlé. Postupne
sa proti mne postavili aj všetky „vtierky
našej vedúcej“. A tých nebolo málo. Práve
v tomto období som spoznala, kto je naozaj
môj „pria teľ“ (ak sa tak dá nazvať niekto
po siedmich mesiacoch známosti) a kto
hral po celý čas len pretvárku. Moja nezhoda
s vedúcou sa ukázala aj na mojej výplatnej
páske, zrazu zmizli osobnostné príplatky,
a plat sa stal neznesiteľným.
Po čase sa spôsob vedenia v našom úseku
začal veľmi meniť. Vedúca mala potrebu zamestnávať
čoraz viac mužov, ktorí síce prácu
nevykonali tak dobre ako ženy, ale vedúcej
to bolo jedno. Hlavne, že ju obkolesovali
a usmievali sa na ňu. Zrazu začala dávať
čoraz vyššie osobnostné príplatky práve im
a iným „vtierkám“, menila služby podľa ich
priania. Jednoducho, začala pracovať na určitom
vyštvaní tých, ktorí jej nesadli.
Našťastie sa mi podarilo nájsť si novú prácu.
Síce to nie je sociálna oblasť, ale po ôsmych
mesiacoch v tomto zariadení mám pocit, že
ja som si ten môj podiel dobroty pre spoločnosť
odrobila. Teraz nastal čas zmeny. Práca
pre nemeckú firmu v oblasti reklamy znie
vzrušujúco, hádam sa mi tam bude páčiť.
A keď nie, príde niečo ďalšie. Veď som mladá,
treba vyskúšať všetko.
Teraz som už tretí týždeň doma, čerpám dovolenku
zo starej práce. A po určitom čase
konštatujem, že mi moje „deti“ chýbajú.
Mala som ich rada, zvykla som si na nich. Na
ich dobré, ale aj zlé chvíľky. A čo je zaujímavé,
nechýbajú len mne, ale aj môjmu priateľovi,
ktorý si už zvykol na to, že po príchode
z práce som aspoň polhodinku rozprávala
rôzne historky a príhody (samozrejme
všetko v súlade s etickým kódexom). To mu
bude asi najviac chýbať. Príhody o chlapcovi,
ktorý ak ste mu nekúpili sladkosť, na ktorú
práve v danom okamihu mal chuť, tak vás
dokázal poslať kade ľahšie rôznymi spôsobmi
a popri tom vás pomenoval po tých najrôznejších
druhoch zvieratiek. Alebo o 60­
ročnom klientovi s Downovým syndrómom,
ktorý bol tým najväčším Casanovom ústavu,
vybozkával a obchytkal každú ženu v okolí.
A v neposlednom rade klientku epileptičku
s cyklistickou helmou, ktorá dostala záchvat
aj pri najjemnejšom kýchnutí.
Budú mi chýbať, ale toto je moje rozhodnutie.
Či bolo dobré alebo zlé, to sa už nikdy
nedozviem. Ale idem ďalej.
­Lenka Mihályfiová­
Foto: internet
PRO SOC
IO
6/2011
SOCIO
Mediácia
Mediácia
Charakterizovať mediáciu ako mimosúdne riešenie právnych
sporov je krátkozraký pohľad na inštitút uplatňovaný nielen
vo sfére právnej. Avšak pri odpovedi na otázku ohľadne obsahu
pojmu mediácie by vyššie uvedená charakteristika vzhľadom
na nedostatočné teoretické a zvlášť praktické skúsenosti
a poznatky verejnosti Slovenskej republiky ohľadom mediácie
pôsobila nanajvýš fundovane a erudovane. V nasledujúcich
riadkoch sa pokúsime nahliadnuť za horizont a uviesť mediáciu
i v novom svetle, za účelom prekročiť hranice jej obvyklej
definície.
Mediácia je nástroj riešenia sporov,
zväčša neformálny a dôverný, kde
strany sporu predkladajú spor nezávislej
tretej osobe, mediátorovi, ktorý
asis tuje pri hľadaní spoločného riešenia [1].
Ide o proces založený na dobrovoľnej báze.
Z globálneho pohľadu na inštitút mediácie,
mediátor nemusí byť nevyhnutne len osoba
vykonávajúca prax ako samostatne zárobkovo
činná osoba, ale aj napríklad odborný
zamestnanec zariadenia sociálnych
služieb či občianskeho združenia, kde mediačné
techniky sú využívané v rámci terapeutických
postupov alebo pri poradenskej
činnosti. Pre mediáciu je otvorený priestor
v sporoch rodinných, obchodnoprávnych,
pracovnoprávnych, cezhraničných sporoch,
pri konfliktoch v environmentálnej oblasti,
v oblasti vzdelávania, pri konfliktoch vznikajúcich
na kultúrnom, etnickom, menšinovom
alebo náboženskom podklade a pri
ďalších [2]. Najnovšie ide teória i prax mediácie
ešte ďalej a tvrdí, že mediácia môže
prebiehať iba s jednou osobou, bez existencie
druhej strany a existencie sporu s určitou
protistranou. V takom prípade nazývame
prezentovaný postup coaching [3].
Krátky pohľad do histórie
a zahraničia
Mediácia v modernom chápaní sa začala
formovať začiatkom šesťdesiatych rokov
dvadsiateho storočia v Spojených štátoch
Amerických [4]. Od pracovnoprávnych
vzťahov, cez rozvody manželstiev,
školské zaria denia, nemocnice, až po riešenie
sporov v rôznych komunitách, všade
tam sa rozvíjali myšlienky riešenia kontroverzií
prostredníctvom metódy mediácie.
Atraktivitu mediácie spoznávali, presadzovali
a mediačné služby začali ponúkať najmä
súkromné podniky, právnici či občianske
združenia. Postupom času sa mediátori
inštitucionalizovali pri jednotlivých súdoch,
kde boli začlenení do súdnych programov.
Predovšetkým v civilnoprávnych sporoch
bolo účelné a efektívne využívať služby
mediátorov.
Mediácia sa stala imanentnou súčasťou viacerých
sfér poradenskej, odbornej alebo terapeutickej
činnosti nielen v Spojených štátoch
Amerických. Ruka v ruke s týmto trendom
nastal rozvoj špecializovaných mediačných
centier. Mediácia sa v podstatnej